11. schôdza

Pán minister, Peter Kažimír, prepáč mi moju teda češtinu, naozaj nie je excelentná. Nuž, čo, pokúsim sa ju zlepšiť. Jednoducho asi budeme mať šéfa, ktorý sa bude uchádzať o Nobelovu cenu. A keď sa dozviem, ako vyrieši ten problém, tú úlohu, ktorú si mu predpísal, keď to nebudeš ty alebo pán premiér, ktorý ho bude navrhovať na tú Nobelovu cenu, tak sa zaväzujem, že sa pokúsim navrhnúť ho na ňu ja. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážený pán minister, pán spravodajca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prejdem k zdravotníctvu od filmu. Budem sa snažiť hovoriť po slovensky.
Pán minister, vždycky som oceňoval vecnú diskusiu, v ktorej sme pri zdravotníckych zákonoch, vy ako v opozícii a ja ako vtedajší minister zdravotníctva, hovorili. A naozaj boli ste jeden z mála z tých, ktorí ste práve veľmi vecne o zdravotníctve a, myslím si, veľmi triezvo diskutovali.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril teraz k návrhu rozpočtu pre zdravotníctvo. A nedá mi nezačať vetou, že pre zdravotníctvo, teraz nehovorím o financiách alebo ministerstve financií, ale pre zdravotníctvo a zdravotníkov na Slovensku je to skutočne najhorší rozpočet, a to minimálne za posledných desať rokov. Prvá vláda aj druhá vláda Roberta Fica pripravili totiž zdravotníctvo naozaj o stovky miliónov eur. Následky týchto vlád a tejto politiky budú pociťovať pacienti ešte dlhé roky. A smutné je, že sa to ešte neskončilo. A podľa ohlasovaných zámerov ministerky zdravotníctva naozaj si myslím, že to najhoršie nás ešte len čaká.
Začnem aktuálnou témou, ktorá s rozpočtom úzko súvisí. Minulotýždňové rozhodnutie arbitrážneho súdu v Holandsku asi prekvapilo len stranu SMER, pretože zákaz zisku zdravotných poisťovní bol protiústavný aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky a arbitráž pravdepodobne nemohla dopadnúť inak ako prehrou Slovenska alebo výhrou súkromnej zdravotnej poisťovne Union. Spolu s nákladmi právnikov, možno ste si to prečítali v novinách, nás doteraz tento spor stál niečo viac ako 40 miliónov eur. Vieme, že strana SMER vyhrala voľby, vieme, že takmer miliónom voličov. A preto jej zo štátneho rozpočtu prislúcha suma zhruba 24 miliónov eur. No ak sa sponzori poskladajú dať, 40 miliónov eur by možno pre SMER nemalo byť problémom. Ak sa to nepodarí vládnej strane, treba otvorene povedať, že občania a pacienti sa budú musieť na toto poskladať za to, že sa porušili slovenské zákony a že sa porušili medzinárodné zmluvy.
Vláda Ivety Radičovej, pôjdem možno do takej krátkej minulosti, a ministerstvo zdravotníctva, ktoré som viedol, našťastie vtedajšiu chybu strany SMER opravilo. A upravili sme zákon tak, aby od 1. augusta v roku 2011 zdravotné poisťovne si mohli vyplatiť zisk len za prísne stanovených podmienok, dokonca tento zisk bol nezdanený. Čiže od 1. augusta 2011 si zdravotné poisťovne v prípade, keď majú vyplatený zisk, ho musia, samozrejme, zdaniť. Ak by sme to neurobili, Slovensko by možno neprehralo 22 miliónov, ale dvojnásobok.
Mám za to, že vládnej strane SMER, a opakovane sme to navrhovali aj ja, aj moji kolegovia, že skutočne teraz nič nebráni tomu, aby tento zákon bol ďalej sprísnený, aby sa sprísnili podmienky vyplácania zisku zdravotných poisťovní. A potom aj následné vyvlastnenie alebo teda následná suma, za ktorú štát by zaplatil za zdravotné poisťovne, bude, samozrejme, nižšia. Určite ako ja, tak aj mnoho mojich kolegov poslancov by takýto zákon o sprísnení zisku nemalo problém podporiť. Chápem však, že o toto pravdepodobne strane SMER nejde, pretože nepočul som vo vyjadreniach ministerky Zvolenskej ani žiadnych predstaviteľov strany SMER o zámere sprísnenia vyplácania zisku zdravotných poisťovní, pravdepodobne preto, že by nikto na tom nezarobil.
Ako lekár si dovolím povedať, že po prehratej arbitráži snaha o vyvlastnenie zdravotných poisťovní a vyplatenie akcionárov je, prepáčte mi to expresívne vyjadrenie, čisté šialenstvo, ktoré Slovensko bude musieť rozdýchavať niekoľko desaťročí. Skutočne nebudeme vedieť zvládnuť túto obrovskú sumu. V prípade vyvlastnenia a následnej arbitráže Slovensko neprehrá dvadsať miliónov eur, ale stovky miliónov eur. A z toho sa naši pacienti, prípadne občania nemusia dlhé roky spamätať.
Štátny rozpočet pre zdravotníctvo na rok 2012 ma však vzhľadom na politiku strany SMER a ministerky zdravotníctva neprekvapil. V rozpočte nie je ani jedno euro naviac pre nemocnice či peniaze na platy zdravotníkov, lekárov. Práve, naopak, keď si pozriete čísla, a tie čísla sú v každom vašom počítači, uvidíte, že v rozpočte je menej peňazí za štát, pre poistencov štátu. Možno SMER a ministerka zdravotníctva robia všetko pre to, aby našli peniaze na vyplatenie akcionárov súkromných zdravotných poisťovní, ale veľmi málo pre pacientov. V čase, keď som bol ministrom zdravotníctva, SMER sľuboval občanom odvod za poistencov štátu vo výške 5 %. Veľmi dobre si pamätáme tie protesty lekárov minulý rok, veľmi dobre si pamätáme aj tú mantru, ktorú lekári stále a zdravotníci opakovali, že len 5 % za poistencov štátu sa podarí zastaviť takýmto spôsobom zadlžovanie nemocníc. Súčasný návrh rozpočtu ale hovorí o percente 4,25 za poistencov štátu. Poviete si, je to viac ako 4 %, ktoré sú v zákone, je to viac, ako dávala vláda Ivety Radičovej za poistencov štátu, väčšie percento. No ale keď si lepšie pozriete rozpočet, tak uvidíte, že je to len preto, že SMER upravil počet poistencov štátu, to znamená, celkové číslo sa vydelilo menším počtom ľudí. Samozrejme, keďže sa celkové číslo vydelí menším počtom ľudí, tak percento je vyššie, ale keď sa vezme rozpočet a počet peňazí, ktoré štát vydáva na poistencov štátu, ide do slovenského zdravotníctva alebo je sem plánované na rok 2013 o takmer 70 miliónov eur menej, ako dala vláda Ivety Radičovej.
A aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že riziko rozpočtu je práve v zdravotníctve. Budem citovať jej vyjadrenie: „Z hľadiska sektorových politík sa vynárajú otázniky najmä v súvislosti s reálnosťou predpokladov v oblasti zdravotníctva.“
Rozpočet pre zdravotníctvo kritizujú lekári, sestry, lekárnici, odborové organizácie a ostatné sektory v oblasti zdravotníctva.
Už som to raz povedal a zopakujem to, že ministerka zdravotníctva by okrem ovce, plyšovej ovce, ktorú si jedno ráno zobrala na rokovanie vlády, mala nosiť na vládu aj čarovnú paličku, ktorou by presvedčila pána ministra financií a premiéra Roberta Fica, že pri takto nastavenom rozpočte môže naše zdravotníctvo skôr či neskôr skolabovať. Pacienti nebudú čakať na operácie mesiace, ale roky, sestry nebudú čakať na svoje platy do rozhodnutia Ústavného súdu, ale až dovtedy, kým nepríde možno niektorá budúca vláda.
Keď vieme, že tento parlament zvýšil firmám zdravotné odvody a dane zhruba o 4 %, kam idú tieto peniaze, keď je to zvýšenie zdravotných odvodov? Na jednej miske váh je suma, štát dáva menej na poistencov štátu o 70 miliónov, na druhej strane má alebo chce mať vyšší výber poistného zo zdravotných odvodov. Čiže kam idú tie peniaze, keď nejdú do zdravotníctva?
Potvrdilo sa aj to, že ministerka zdravotníctva nemá silné slovo vo vláde pri rokovaní o peniazoch, nedokázala presvedčiť ministra financií, aby dal zdravotníctvu viac. A preto som presvedčený, že takto nastavený rozpočet spolu s nerealizovanými opatreniami na prísne hospodárenie v štátnych nemocniciach ako ohlasované centrálne obstarávanie, ohlasované elektronické zdravotníctvo, prísne hospodárenie štátnych nemocníc, budú viesť k ďalšiemu zadlžovaniu, ktoré zaplatia opäť občania.
My vieme, takisto to bolo teraz v médiách, že to zadlžovanie štátnych nemocníc je trikrát rýchlejšie, ako bolo v minulosti. No je to naozaj tak, pretože tie prísne opatrenia, ktoré sme pripravovali, dobre, zákon o transformácii na akciové spoločnosti, dnes sme sa už ľahko toho dotkli, bol neschválený, čo rešpektujem. Ale prečo potom tie ohlasované prísne rozpočtové pravidlá, ktoré ohlásila ministerka zdravotníctva po svojom nástupe, tu zatiaľ za niekoľko mesiacov jej ministrovania nie sú. A dôsledky už môžeme vidieť teraz.
Z úst ministerky zdravotníctva často zaznieva fakt, že do zdravotníctva pôjde v absolútnej hodnote viacej peňazí na hlavu. Opakujem, treba povedať aj B, a to, že administratívne sa znížil počet poistencov štátu o 200 000 ľudí, väčšinou to sú pracujúci dôchodcovia, ľudí, ktorí si popri svojom nízkom dôchodku privyrábajú. A takouto matematikou môžeme očakávať, že ak napríklad štát prestane platiť za ženy na materskej dovolenke, pretože sú vlastne na dovolenke, podarí sa zvýšiť platbu a percento za poistencov štátu znova. Môžeme ako štát prestať platiť za deti, administratívne znížiť počet poistencov štátu, napríklad nezamestnaných, a percento nám vzrastie. Ale cítime, že toto asi nie je tá politika, ktorú by akákoľvek vláda alebo akýkoľvek štát mal, samozrejme, robiť.
Ale vy viete, mnohí z vás ste zdravotníci, mnohí z vás poznajú zdravotníctvo, či už ako zriaďovatelia, vidím tu županov, či už ako profesionálov v zdravotníctve, že faktúry v zdravotníctve sa neplatia percentami, že faktúry v zdravotníctve sa platia peniazmi, eurami.
A porovnajme si konkrétne čísla. Páni poslanci, skutočne, pozrite sa do prílohy, do tabuľky ministerstva financií, ktorá jasne hovorí, že v roku 2012 išlo za poistencov štátu 1,351 mld. eur, v roku 2013 je to 1,281. Je to o 70 miliónov eur menej. Spolu s opatreniami, ktoré sme tu minulý týždeň alebo sa tu minulý týždeň schválili, pretože opozícia za ne nezahlasovala, prípadne opatreniami, ktoré sa schválili v minulom období, myslím, že to bolo koncom leta, zrušenie koncových nemocníc alebo teda znovuzavedenie koncových nemocníc, zrušenie vernostného systému, kde poisťovne profitovali z tohto, z týchto systémov, zrušenie tej druhej najlacnejšej ceny v Európskej únii, budú to ďalšie peniaze, ktoré budú chýbať v zdravotníctve. Ja nehovorím, že to budú miliardy eur, ale každý milión eur v zdravotníctve, ktorý chýba, skutočne je veľmi cítiť. A veľmi to cítia hlavne pacienti, ktorí možno nečakajú tri-štyri mesiace, ale rok na svoju operáciu.
Čiže chcem sa opýtať pána ministra, prípadne pána spravodajcu, akým spôsobom chce vláda, aby sa zdravotníctvo konečne ozdravilo, keď dáva menej peňazí napriek tomu, že takto pred rokom poslanci strany SMER, vtedajšej opozičnej strany SMER, hovorili o tom, že nie je možné, aby štát dával menej, ako 5 % za poistencov štátu. Zrazu je situácia iná?
A tým, ktorí sa chystajú do faktickej poznámky s tým, že ani vláda Ivety Radičovej nedávala viac, ako 4 %, pripomínam jedno číslo. Spomeňte si, že vláda Ivety Radičovej v septembri v roku 2011 oddlžila zdravotníctvo sumou 300 miliónov eur. V prípade, že by ste pripočítali, lebo to bol tiež štát, ktorý dal svoje peniaze na oddlženie štátnych nemocníc, tieto peniaze k percentu poistencov štátu, vyšla by vám takmer suma alebo číslo takmer 5 %.
Ak by predsa niekto pochyboval, že na rok 2012 sme rozpočtovali menej, tak si pozrite opäť čísla ministerstva financií, ktoré sú publikované na jeho stránke, v roku 2012 očakávaná skutočnosť bola o 195 miliónov viac ako v roku 2011 a aj rozpočet bol v roku 2012 o 182 miliónov eur väčší alebo vyšší, to znamená, že ten výber poistného bol vyšší.
Ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti je také slabé, aké naozaj nebolo ešte nikdy v histórii. Ešte nikdy sa nestalo, že by išlo do zdravotníctva menej peňazí ako v predchádzajúcom roku a zároveň by sa prijímali zákony, ktoré idú proti pacientom. Inak sa nedajú nazvať ani nedávne zákony alebo novely zákonov proti liekovej reforme. Práve na liekovej reforme, sa mi ministerka zdravotníctva priznala, šetrí štát asi 4 milióny eur mesačne. A tieto zákony ministerstvo zdravotníctva pod tlakom pravdepodobne farmaceutických firiem zrušilo, či zrušilo iné pozitívne nastavenia financií, ktoré plynuli do zdravotných poisťovní alebo šetrili zdravotným poisťovniam ďalšie prostriedky.
Ja chápem, pán minister, že máte veľmi ťažkú situáciu, a chápem to, že naozaj v súčasnej dobe udržať fiškálnu ako keby neutralitu alebo udržať dokonca rozpočet do 3 % je veľmi ťažké. No na druhej strane, prečo potom ministerke zdravotníctva schválite zákony, ktoré odoberajú peniaze poisťovniam? Ja tomuto nerozumiem. A keď si poviete, že schválite to preto, že odoberajú peniaze súkromným zdravotným poisťovniam, nechápem to aj tak, pretože je ohlásený zámer vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne, štátnej. To znamená, tieto zákony budú v budúcom roku v prípade, že bude jedna zdravotná poisťovňa, odoberať peniaze štátnej poisťovni. Takže nerozumiem naozaj, prečo je to tak.
Pacient je pre ministerstvo zdravotníctva pravdepodobne na poslednom mieste. Na predposlednom sú preň asi sestry a iba kúsok pred nimi lekári, pretože ako inak nazvať situáciu, keď poradca premiéra pre zdravotníctvo Milan Dragula napadol zákon o sestrách, ktoré tak nemôžu dostávať plat, na ktorý majú nárok. To naozaj cieľom vládnej strany SMER je to, aby 40 000 sestier zarábalo v priemere okolo 500 eur? SMER má všetky možnosti na to, aby sestry dostali to, čo si zaslúžia. V parlamente som však nevidel ani jeden návrh zákona, ktorý by bol v prospech sestier. Tento návrh štátneho rozpočtu je len ďalším klinčekom do ich pomyselnej rakvy. Z toho totiž, čo chcete do zdravotníctva poslať, nebude tento štát schopný garantovať ani tú starostlivosť, ktorú mal predtým, pretože ide naozaj zo štátneho rozpočtu na poistencov štátu oveľa menej peňazí. Takže pravdepodobne sa asi nemôžeme baviť o nejakom zvyšovaní platov alebo zlepšovaní podmienok pre zdravotníkov a pacientov. Nebudem prekvapený, a srdečne si to neprajem, pretože sám som zažil nie ľahké chvíle práve pri štrajku, ak si v priebehu roka vyskúšajú možno sestry alebo iní zdravotní pracovníci ostrý štrajk, aby tak ukázali, že bez nich zdravotníctvo fungovať nemôže.
Pochopil by som, ak by sa ministerka obhajovala tak, ako chcela. Ja nehovorím, že v programovom vyhlásení vlády alebo v jej zámeroch niečo, niektoré veci neboli dobré. Chcela zaviesť centrálne obstarávanie, ktoré bolo pripravené na ministerstve. Chcela dokončiť eHealth, chcela dokončiť DRG, chcela nastaviť prísne hospodárenie nemocníc. A dnes aká je situácia? Opakujem, zadlžujú sa oveľa rýchlejšie, ako to bolo v minulosti. Keby pripravila sériu zákonov, ktorými skutočne šetrí, tak aj opozícia alebo aj zdravotníci by tieto argumenty nemali a neobávali by sa takto budúcnosti, keďže zdravotnícky rozpočet alebo teda peniaze za poistencov štátu sú naozaj nižšie. Pravdepodobne má plnú hlavu starostí s tým, ako vyplatiť akcionárov súkromných zdravotných poisťovní, ale ak sa nechce stať symbolom krachu teraz, myslím, ministerka zdravotníctva, slovenského zdravotníctva, tak by mala rýchlo prehodnotiť svoje priority.
Na záver mi dovoľte povedať jedno. Blíži sa koniec roka a ľudia si zvyknú okrem šťastných a veselých Vianoc, sviatkov priať aj zdravie. Zdravie je základ pre všetko ostatné. a je nám jasné, že ak nebudú učitelia zdraví, nebude mať kto učiť, ak nebudú stavbári zdraví, nebude mať kto stavať diaľnice alebo domy, ale ak nebudú lekári a zdravotníci zdraví, nebude mať kto liečiť.
Zdravie, vieme, stojí peniaze a je stále drahšie. Dožívame sa stále vyššieho veku, máme nové a moderné lieky, ktoré sú drahšie, máme nové moderné zdravotnícke prístroje, ktoré sú drahšie, a máme sestry, ktoré robia za 400 – 500 eur mesačne. Zdravotníctvo potrebuje viacej peňazí, väčšiu efektivitu, a nie menej a žiadne reformné zákony. Ste prvá vláda, ktorá chce dať do zdravotníctva menej peňazí, ako išlo na poistencov štátu minulý rok alebo v predchádzajúci rok. Chcem vás preto požiadať, aby ste prehodnotili rozpočet pre zdravotníctvo, lebo budúci rok budú občania Slovenska nielen nezamestnaní a nešťastní, ale aj chorí. Ďakujem pekne.

Vážený pán kolega, vo svojom vystúpení ste sa pýtali, aké opatrenia urobilo ministerstvo zdravotníctva na ozdravenie, zefektívnenie fungovania zdravotníctva. A keďže zo strany SMER sa neprihlásil ani jeden poslanec, tak skúsim sa ja zahrať na koaličného poslanca a povedať vám, že pani ministerka zdravotníctva predsa do siedmich, myslím, pracovných dní vymenila všetkých riaditeľov fakultných nemocníc na Slovensku a povedala, že to potom budú tí manažéri, ktorí budú prísne strážiť výdavky fakultných nemocníc.
Bohužiaľ, ako opozičný poslanec musím povedať, že dnes sa tieto štátne nemocnice zadlžujú takým tempom, že sú už v stave ako pred rokom a pol pred oddlžením. To znamená, dlhy sú pomaly v takej výške ako pred rokom pred oddlžením. To je veľmi zlá správa pre slovenské zdravotníctvo, veľmi zlá správa pre tie tisíce, desaťtisíce sestier, ktoré ste spomínali, ktoré pracujú za hrubú mzdu aj menšiu ako 500 eur, aj za 400 eur na východnom Slovensku pracujú mesačne. Je to veľmi zlá správa, pretože keď sa nebude v zdravotníctve šetriť, tak ako to spomínal aj pán Mikloš vo svojom vystúpení, tak nebude na zvýšené mzdy ani zdravotných sestier, ani lekárov. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Uhliarik hovoril o tom, ako je naprojektovaný rozpočet pre zdravotníctvo, ako vyzerajú disponibilné zdroje zdravotných poisťovní, teda tie peniaze, ktoré sa budú reálne v praxi míňať na zdravotnú starostlivosť, a k tomu percento za poistencov štátu. Ja som o tom hovoril dosť zoširoka v piatok, len by som rád podčiarkol, že 4,25 %, ktoré bude štát platiť z priemernej mzdy predminulého roka za poistencov štátu, nie je nič iné, ako kamufláž. Veľmi dobre vieme, že toto číslo naozaj vzniklo tým, že štát znížil počet poistencov štátu o 200 000 tým, že sa spolieha na to, že dôchodcovia a študenti, ktorí budú pracovať na dohodu a budú mať príjem vyšší ako nejakých 250 eur mesačne, si budú z tohto príjmu platiť zdravotné odvody a tým pádom už prestanú byť poistencami štátu, ale budú ako keby fyzické osoby ekonomicky aktívne. Je to naozaj kamufláž, lebo môžeme my tu šibrinkovať percentami. Hovorme o reálnych číslach. Faktom je, že štát zaplatí o 70 mil. eur menej za svojich poistencov, ako zaplatil štát za vlády Ivety Radičovej. A to nás naši kolegovia zo strany SMER veľmi vehementne kritizovali.
Rád by som ešte upozornil pána ministra financií, ale aj pána poslanca Uhliarika, že bude to o to väčší problém, lebo zrejme ten smrteľný kokteil a ten atentát na ekonomiku, ktorý tu namiešala strana SMER, povedie k tomu, že bude pribúdať nezamestnaných, to znamená, že bude pribúdať poistencov štátu. A to znamená, že pán minister Kažimír si musí pripravovať ešte viac peňazí do ročného zúčtovania zdravotného poistenia za poistencov štátu. Takže ten účet ešte nie je konečný. Ďakujem pekne.

Vážený pán bývalý minister zdravotníctva, pán poslanec, ja som stále premýšľal nad tým, či naozaj po tom vašom pôsobení na pozícii ministra zdravotníctva budete mať takú odvahu, a nechcem to ešte nazvať ináč, a vystúpite v tejto snemovni s takým prejavom, s akým ste vystúpili. Množstvo riešení, ktoré ste tu predniesli, ste mali možnosť predkladať a schvaľovať ešte predtým. A pokiaľ mám informácie, môžem povedať, že boli ste jeden z najšťastnejších ministrov, keď ste sa dozvedeli, že budú predčasné voľby, pretože keby to išlo ďalej, tak by ste to asi nedokázali uniesť.
Ale dovoľte mi, aby som vám pripomenul zopár vecí, ktoré ste sa snažili tak trošku zahmlievať. A jedna z tých vecí je, že hovoríte o zisku zdravotných poisťovní, zrazu ste tými, ktorí ste obhajcami, že sa treba vysporiadať s tým ziskom. Prečo ste to neurobili, keď ste boli v spoločnej vláde, ešte v tej pravicovej, keď ten zisk bol normálne povolený? A bez akýchkoľvek problémov ste za to vtedy hlasovali. A ste sa v priamom prenose teraz pred všetkými občanmi vyjadrili, že v podstate ste za zisk v zdravotných poisťovniach. Nuž my hovoríme jednoznačne, že sme proti nemu. Je nemysliteľné, aby niekto si odvádzal zisk za to, že jednoducho zo zákona niekto musí odviesť verejné peniaze na zdravotníctvo.
No a hovoríte o nejakom čistom šialenstve. Viete, čo je najväčšie čisté šialenstvo? Pôsobenie pravicových vlád, ktoré urobili zo zdravotníctva biznis. A vy ste tomu rovnako prispeli.
Chválite sa tým, že ste oddlžili nemocnice. Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že napríklad na nemocnice, ktoré sú rovnako verejné v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, ste nedali ani cent a vytvorili ste dve kategórie občanov, tých, čo dostali, a tých, čo nedostali oddlženie. To je váš výsledok.

Ďakujem pekne za faktické poznámky.
Ak dovolíte, pán poslanec Blanár a súčasný župan. Viete, vy ste síce povedali, že sme boli za zisk, alebo že sme za zisk, no ale zatiaľ váš zákaz zisku stál slovenských občanov 44 miliónov eur, ktoré bude musieť každý vrátane vás zaplatiť. Buďte proti zisku, ale robte to tak, aby sme nemuseli potom zaplatiť to z vlastných vreciek. Buďte proti tomu zisku, ale buďte korektní proti zisku. Ja nemám s tým problém. Ako som povedal, od 1. augusta 2011 sme sprísnili jeho vyplácanie. Pozrite si ten zákon.
A čo sa týka nemocníc vyššieho územného celku, hovoríte o odvahe, Pán poslanec, majte konzistenciu aspoň v horizonte niekoľkých mesiacov, SMER teraz v lete zavádzal znovu koncové nemocnice a viete, že vaša argumentácia na VÚC-karské nemocnice bola: „VÚC-karské nemocnice sú rovnako dobré ako štátne. Lekári a sestry sú tam rovnako kvalitní ako v štátnych nemocniciach.“ A na mňa bola vtedy otázka: „Prečo máte iný meter pre štátne a iný meter pre VÚC-karské nemocnice?“ Prečo nemáte tú odvahu a teraz sa nespýtate ministerky zdravotníctva a svojej strany SMER, prečo znova robí tento rozdiel, prečo znova zvýhodňuje štátne nemocnice? A prečo nemáte odvahu spýtať sa teraz vášho ministra financií, koľko peňazí do VÚC-karských nemocníc chystá sa dať alebo dal. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, dovoľte aj mne teda, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona roka, ako sa o ňom hovorí, teda k zákonu o štátnom rozpočte.
Začnem možno trochu zoširoka s tým, že zrejme všetci si uvedomujeme, že Slovensko je otvorenou ekonomikou, a teda, či chceme alebo nechceme, je súčasťou globálnych ekonomických procesov. Tá situácia je momentálne možno viac ako zložitá, nielen v Európe, nielen vo svete, ale, samozrejme, aj na Slovensku. Už dávno nie sme v období, keď sme sa mohli spoliehať na globálny ekonomický rast, na veľký prílev zahraničných investícií, a teda aj na zvyšovanie životnej úrovne našich občanov.
V uplynulých rokoch sme boli zvyknutí na vyšší rast HDP. A musím povedať, a určite to musí uznať každý súdny človek, že to bolo spôsobené aj našimi reformami, ktoré neboli ľahké, a teda aj vrátane už teraz zrušenej rovnej dane. Tie časy sú však nenávratne preč, nachádzame sa v situácii, keď mnohé členské krajiny Európskej únie, eurozóny, sú v hlbokých problémoch, zadlžené, a teda musia nejakým spôsobom čeliť problému refinancovania svojho dlhu. Preto aj my, a to kvitujem aj v súvislosti s touto vládou, sme sa odhodlali znížiť deficit verejných financií pod 3 %, čo je, ako som spomínal, pozitívny krok na jednej strane. Na druhej strane je ale otázne, či takto navrhnutým rozpočtom a všetkými predchádzajúcimi opatreniam budeme schopní tento cieľ aj zvládnuť.
Súčasné obdobie krízy môže byť napriek tomu, že je vážna, zároveň aj novou výzvou a šancou na vybudovanie viac konkurencieschopnej ekonomiky. A to sa týka aj Slovenska. Tu však, pán minister, berieme do úvahy vaše opatrenia, ktoré predchádzali aj návrhu štátneho rozpočtu, môžeme povedať, úplne zlyhávate. Opatrenia, ktoré ste doteraz urobili, sa podobajú zle pripravenej pôde, ale aj sejbe, v ktorej je viac kúkoľa ako samotného zrna, lebo inak sa nedá nazvať v podstate celý daňový a odvodový systém, s ktorým ste prišli, takisto zmeny v Zákonníku práce, mraky poplatkov, ak nie kúkoľ, ktorý nielenže nerodí zrno, ale zároveň ešte aj zabíja zdravé zrná, z ktorých je ťažké potom, pán minister, niečo žať, ak teda to nemá byť samotný kúkoľ. Ak k tomu prídu aj iné nepredvídané okolnosti, ako je, nedajbože, pokles dopytu po autách, mnohé odchody významných investorov, ktoré sa javia už aj teraz, nechcem spomenúť čisto len U. S. Steel, ale aj ďalšie, počúvame o Slovalcu, podobných investoroch, možno potom budeme musieť zabudnúť, pán minister, rátať s deficitom nižším ako sú 3 %.
Občanom Slovenska ste sľúbili istoty, to je všetko v poriadku, vo voľbách vám uverili, aj keď, teraz to vnímame, boli zrejme jednoznačne zavedení.
A čo sa týka vládneho programu, ktorý bol dosť nejasný, to už je dosť ďaleko od tých samotných istôt, tak sme sa dozvedeli, že tie by mali prísť cez hospodársky rast a zamestnanosť. Aká je realita dneška? Hospodárstvo tejto krajiny funguje už 8 mesiacov, dá sa povedať, len zotrvačnosťou, nie sú žiadne nové impulzy, žiadne nové programy, nejaké významné projekty. Asi najviac je to badateľné na rezorte dopravy. Tých doteraz, žiaľ, nezobudila ani každému známa tragická udalosť. Ako som mal aktuálne možnosť nahliadnuť do návrhu ďalšej výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a tiež rekonštrukcie ciest I. triedy, v spánku hodlajú vytrvať ešte zrejme veľmi dlho. Inak si neviem vysvetliť odsúvanie úsekov stavieb na obdobie po roku 2014. Týka sa to hlavne rýchlostnej cesty R4 so severným obchvatom Prešova, ale aj rýchlostnej cesty R7, už nehovoriac o tom, že sa do tohto programu nezaradila ani rýchlostná cesta R9, ktorá by významným spôsobom vylepšila sociálno-ekonomický rozvoj Prešovského kraja, respektíve jeho severovýchodnej časti.
Páni a dámy zo strany SMER, skutočne prijalo rozhodnutie minimálne vaše ministerstvo, ktoré úplne bude paralyzovať rozvoj Prešovského regiónu.
Teraz sa už ale vrátim k navrhovanému rozpočtu a hlavne k tým, ktorí by mali, pán minister, doniesť vami požadované finančné zdroje a zároveň aj zamestnanosť, prácu pre ľudí tejto krajiny. Aké stimuly prinášate pre týchto ľudí, aby vás vypočuli, aby vám skutočne doniesli viac, toľko, koľko očakávate do štátneho rozpočtu? Od tých, ktorým ste zvýšili daň na 23 %, očakávate viac o 212 miliónov eur. To ste matematicky možno zrátali dobre, pán minister, ale tu priama úmera obyčajne v týchto prípadoch neplatí. So svojím „sociálnym cítením" ste nezabudli ani na malých podnikateľov a živnostníkov. Tým okrem zvýšenia odvodov ste naordinovali aj tzv. progresívnu daň. Veď tí zbohatlíci živnostníci, rozumej tí, ktorí si dovolili mať vyšší príjem, si predsa nemôžu len tak dovoliť rozvíjať svoju firmu, nakupovať nové technológie či zamestnávať nových ľudí. Alebo viete im, pán minister, poradiť, odkiaľ majú zobrať úvery, respektíve nejaké pôžičky na to, aby mohli rozvinúť firmu, aby mohli rozvíjať svoje podnikanie? Nie sú tí odkázaní okrem krytia vlastných potrieb a krytia potrieb rodiny z týchto zdrojov, reinvestovať zdroje do rozvoja ich živnosti? Túto možnosť im skutočne vašimi opatreniami beriete. A opäť vaše očakávanie od tejto skupiny malých podnikateľov, živnostníkov, je o 30 miliónov eur viac. Som si takmer istý, že výsledkom bude rušenie živnosti, v lepšom prípade ešte väčší dôraz na obchádzanie zákonov cez využívanie medzier a optimalizácia výšky príjmu, vďaka ktorému zaplatia tomuto štátu ešte menej ako doteraz.
Čo sa týka výnosu daní z pridanej hodnoty, konštatujete, že v nasledujúcich rokoch by mal rásť pomalšie ako spotrebné výdavky, už niekto tu povedal, že rast spotreby domácností je 8,2 %. Tie dôvody vidíte najmä v daňových únikoch. Plánovaný nižší výnos na DPH v porovnaní s rokom 2011 o 290 miliónov eur dokazuje, že v prípade boja proti únikom na DPH už dopredu rezignujete a v podstate priznávate, že vaša daňová politika je vysoko demotivujúca.
Dovoľte mi vyjadriť sa aj ku konkrétnym rezortom v rámci predpokladaného rozpočtu.
Ako predseda výboru pre hospodárske záležitosti sa chcem viac dotknúť predovšetkým rezortu hospodárstva a rezortu dopravy.
Ako je zrejmé, celý rozpočet je len o naivnom zvyšovaní príjmov, a nie o znižovaní výdavkov, a teda šetrení. V prípade rezortu dopravy a hospodárstva to platí dvojnásobne. Veď plánované zníženie personálnych a administratívnych výdavkov oboch rezortov je ďaleko nižšie ako personálne a administratívne výdavky pre nového podpredsedu vlády a jeho zbor. Paradoxom na tom je to, že tento nový aparát zbytočne supluje riadenie investorských zámerov oboch spomínaných ministerstiev. A teda nešetríme v konečnom dôsledku, ale ešte zvyšujeme náklady na osobné a administratívne zabezpečenie týchto ministerstiev, respektíve nového útvaru, pričom zdroje, ktoré sú takto zbytočne vyhodené, by mohli slúžiť ako dobrá investícia napríklad do mikropôžičkového programu pre malé firmy a živnostníkov, ktorý ste, mimochodom, v roku 2009 zastavili a doteraz nespustili, nehovorím už o objeme zdrojov do podporných vzdelávacích a poradenských programov pre malé a stredné podniky, ktoré realizuje Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania. Tie sú síce etablované, ale z dôvodu nízkeho objemu zdrojov sú takmer nefunkčné. Myslím si, že ani vyššia suma ako navrhovaných 9 miliónov eur na samotné investičné stimuly, ktoré sú, mimochodom, nastavené len na pochybné udržiavanie pracovných miest v niektorých vybraných spoločnostiach, nemôže prekryť odkaz, ktorý ste vyslali existujúcim alebo potenciálnym investorom. A ten odkaz pre nich je jasný: vyššie korporatívne dane, mimoriadne odvody, nové dane pre regulované subjekty, lavína poplatkov a komplikované pracovné právo. To je ten signál, to je ten odkaz, to vás čaká, milí investori, na Slovensku. To je zlá správa pre Slovensko, ale možno dobrá správa pre konkurenčné okolité ekonomiky.
Ak som hovoril o naivnom očakávaní vyšších príjmov, nemôžem opomenúť jeden do očí bijúci príklad, už to povedal môj kolega Miškov aj môj kolega Přidal. Ale skutočne to je tak do očí bijúci príklad, že tento rozpočet je na vode, pán minister, keď jeden predseda konkrétnej inštitúcie, Správy štátnych hmotných rezerv nevie povedať, odkiaľ zoberie 100 miliónov eur. Ako vy môžete potom rátať, ako tento rozpočet môže vychádzať z nejakých reálnych predstáv? Nejde mi o to, čo tu hovoril môj kolega Přidal, ktorý to trošku v podstate odľahčoval, hovorili ste tu o Nobelových cenách a podobne, je to pre mňa jednoducho nepredstaviteľné. Keď som sa ho pýtal, aby mi povedal, teda už len vo výbore, ako sa môžeme vyjadriť seriózne k návrhu rozpočtu, ak nevieme povedať, či tých 100 miliónov bude alebo nebude alebo odkiaľ bude, už ma dostal do situácie, keď som sa opýtal: Tak asi ich budete musieť ukradnúť, pravdepodobne? Nevedel povedať, čo idú predať. Ja som tiež odľahčene povedal, že platinové sitká už došli, a teda som sa opýtal: „Na akú komoditu by ste radi prešli?“ No ale ani na to nevedel zareagovať.
Pri pohľade na kapitoly rozpočtových organizácií oboch rezortov je zrejmé, že tie už viac slúžia skôr represívne na výber úctyhodného počtu poplatkov a pokút ako na plnenie systémových úloh. Je tiež dokonca aj otázne, či aj tieto príjmy budú reálne naplnené.
V rezorte dopravy je potrebné opätovne spomenúť veľkú záťaž na strane výdavkov, ktorá je výsledkom PPP projektu rýchlostnej komunikácie R1. Ide o výdavky za dostupnosť v rámci koncesnej zmluvy na R1 vo výške 130 miliónov na 30 rokov. Neviem si predstaviť, pán minister, ak by ste museli plánovať výdavky rozpočtu za dostupnosť v rámci vami pôvodne plánovaných ďalších dvoch predražených PPP projektov, teda balíkov na D1, v celkovej výške takmer 800 mil. eur po dobu 30 rokov. Skutočne neviem si predstaviť, kde by sme hľadali tie zdroje. Ak by sme išli vašou cestou, zrejme by sme museli nastaviť dane z príjmov možno dvojnásobne podľa vašej logiky tak, aby sme vedeli vykryť takéto diery v rozpočte. Nie je preto prekvapujúce, že potom chýbajú zdroje na výstavbu, údržbu či rekonštrukciu ďalšej dopravnej infraštruktúry, predovšetkým ciest I. triedy, ale tiež na bytovú výstavbu, po ktorej ľudia takto volajú.
Na záver mi dovoľte, pán minister, povedať na rovinu, tento rozpočet skutočne stojí na hlinených nohách. V rozpočte hádam neexistuje jediná významná položka, hlavne na strane príjmov, ktorej naplnenie by nebolo vysoko rizikové. Obávam sa, že dokonca aj tie smiešne úspory na strane výdavkov bude veľmi ťažké naplniť, veď z objektívnych dôvodov „prečo nie“ sa zrejme nájde dosť.
Mňa ste, pán minister, týmto návrhom rozpočtu skutočne nepresvedčili, ale čo je dôležitejšie, je, že nepresvedčili ste tých, od ktorých očakávate, že tento rozpočet naplnia, teda podnikateľov. Ja som mal možnosť rozprávať sa s plejádou či už malých podnikateľov alebo väčších podnikateľov, zástupcov veľkých podnikov. A títo majú veľké obavy. A dokonca sa ani netajili tým, čo tu viackrát odznieva z úst predovšetkým opozičných poslancov, že budú sa snažiť optimalizovať, že budú sa snažiť hľadať úniky, ako nezaplatiť vyššie dane. A čo sa týka malých živnostníkov, tých, pokiaľ nebudú schopní nejakým spôsobom zoptimalizovať túto situáciu, a teda, povedzme, príjmy, tak pravdepodobne budete vidieť v radoch na úradoch práce.
Nechcem tu trhať tento návrh štátneho rozpočtu, ako to urobili niektorí moji kolegovia, ja sa obávam, pán minister, že tento návrh, resp. tento rozpočet, ktorý pravdepodobne alebo s veľkou pravdepodobnosťou schválite, budete musieť párkrát roztrhať asi vy osobne. Želám vám, aby tých trhaní bolo čo najmenej, už len kvôli ľuďom tejto krajiny. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcel by som sa vyjadriť iba k dvom veciam.
K prvej veci, k tej toľko opakovanej DPH-čke. Treba si naozaj uvedomiť, že to číslo sa tam neocitlo náhodne, ale kopíruje ten negatívny vývoj výberu DPH, ktorý bol tento, resp. aj minulý rok, a nikto tu nerezignoval na lepší výber daní. Ako sme už viackrát uviedli, vláda naozaj pripravuje razantné opatrenia na to, aby ten výber daní bol lepší, či už spomínaným zvýšeným počtom kontrolných osôb z 1 500 na 9 000, zamedzením nakladania s hotovosťou, resp. jeho obmedzením a tak ďalej a tak ďalej, zmenami v zákone, DPH, tie fakty tu už boli spomínané.
Čo sa týka samotnej kapitoly dopravy, zdroje, čo sa cestnej a železničnej infraštruktúry, v rámci rezortu dopravy budú v roku 2013 v sume viac ako 2 mld. eur, čo je tu najvyššia absolútna suma od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Je to medziročný nárast týchto zdrojov 8,1 %. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že pán minister trhať rozpočet nebude. Ale si tak pamätám, vo štvrtok hovoril, že možno si to bude vyžadovať to riadenie týždenné, mesačné a, dovolím si povedať, možno takmer aj denné. Vidíme tu aj pozmeňujúce návrhy, ktoré tu sú. Je to dokument, ktorý sa predkladá, v priebehu aj roka 2013 určite sa bude meniť. A to sa mi celkom aj tak páčilo, že pán minister má tú ambíciu sledovať to podrobne, pod drobnohľadom má ten štátny rozpočet. Tak to je úplne super.
A na predrečníka ešte som chcel reagovať. Spomínal tu tých hospodáriacich roľníkov, kúkoľ, tú burinu. Možno také inšpirujúce, ak dovolíte, k tým roľníkom by som spomenul, naozaj je tu taká skupina ľudí súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorí majú ambíciu pomáhať tejto krajine, nechcú byť záťažou pre štátny rozpočet, naopak, nechcú nič, chcú tvoriť hodnoty, chcú mať vytvorené podmienky. Toto by sa mohlo naozaj dosiahnuť aj prípadne dobrou legislatívou, ani nie v štátnom rozpočte. V štátnom rozpočte by ste si mohli odrátať výdaje. Aké výdaje? Výdaje tých roľníkov, ktorí budú sa starať a živiť seba samých a svoje vlastné rodiny. Aj toto by mohla byť jedna z ciest pre Slovenskú republiku a slovenskú krajinu. Aj pani ministerke zdravotníctva však som to aj tak spomínal, zdravá výživa, aj to je jedna z ciest, ako znížiť aj výdaje, teda rozpočtové kapitoly pre rezort zdravotníctva. To nie je len o tom, liekmi napchávať tých ľudí, ale aj o tom, aby sme sa zdravo stravovali. To nie je to, čo všetko nám dnešný svet a hypermarkety ponúkajú, že aké je to super, v akých akciách je to, ale to, aby sme mali kvalitné naše slovenské výrobky. Poprosil by som, keby sme sa aj na to viac zamerali. Aj vládu by som teda poprosil, aby sme sa na to orientovali. Ďakujem.

Vážený pán kolega, vo svojom vystúpení ste spomenuli úseky rýchlostných ciest R4, severný obchvat Prešova a R7 Bratislava – Dunajská Lužná, ktoré boli odsunuté na výstavbu až po roku 2014. Neviem, či to bude v roku 2015, 2016, 2017 alebo 2018, ale aj ďalšie úseky diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré (všetky) boli odsunuté minimálne o rok. Činnosť alebo skôr nečinnosť ministerstva dopravy a jej akciovej spoločnosti NDS za posledných týchto osem mesiacov tejto vlády vyzerá tak, že mimo obchvatu Žiaru nad Hronom neotvorili ani jeden úsek diaľnice a rýchlostnej cesty. Tie financie, ktoré sú poukázané na budúci rok z eurofondov, sú všetky na úseky diaľnic, ktoré boli spustené ešte za ministrovania pána Figeľa. Takto konsolidácia verejných financií nemá vyzerať. My máme vyčerpať všetky prostriedky z európskych fondov z operačného programu Doprava. Ale tým, že NDS-ka, ministerstvo dopravy nebude otvárať tieto úseky diaľnic, asi ťažko vyčerpáme tento operačný program. Takže odsunieme všetky diaľnice po roku 2014, mimochodom, aj rekonštrukcie ciest I. triedy. Odsunieme to všetko na výstavbu po roku 2014. To už bude po prezidentských voľbách a ktovie, ako to tu bude vyzerať, potom nech sa o to stará niekto iný, podľa súčasnej vlády. Pripomínam, severný obchvat Prešova (R4) mal byť spustený do výstavby v marci 2014. Takisto aj cesta R7 mala byť spustená do výstavby v roku 2014. Ďakujem.