11. schôdza

Vážený pán kolega, vo svojom vystúpení ste sa pýtali, aké opatrenia urobilo ministerstvo zdravotníctva na ozdravenie, zefektívnenie fungovania zdravotníctva. A keďže zo strany SMER sa neprihlásil ani jeden poslanec, tak skúsim sa ja zahrať na koaličného poslanca a povedať vám, že pani ministerka zdravotníctva predsa do siedmich, myslím, pracovných dní vymenila všetkých riaditeľov fakultných nemocníc na Slovensku a povedala, že to potom budú tí manažéri, ktorí budú prísne strážiť výdavky fakultných nemocníc.
Bohužiaľ, ako opozičný poslanec musím povedať, že dnes sa tieto štátne nemocnice zadlžujú takým tempom, že sú už v stave ako pred rokom a pol pred oddlžením. To znamená, dlhy sú pomaly v takej výške ako pred rokom pred oddlžením. To je veľmi zlá správa pre slovenské zdravotníctvo, veľmi zlá správa pre tie tisíce, desaťtisíce sestier, ktoré ste spomínali, ktoré pracujú za hrubú mzdu aj menšiu ako 500 eur, aj za 400 eur na východnom Slovensku pracujú mesačne. Je to veľmi zlá správa, pretože keď sa nebude v zdravotníctve šetriť, tak ako to spomínal aj pán Mikloš vo svojom vystúpení, tak nebude na zvýšené mzdy ani zdravotných sestier, ani lekárov. Ďakujem.

S ďalšou faktickou Viliam Novotný.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Uhliarik hovoril o tom, ako je naprojektovaný rozpočet pre zdravotníctvo, ako vyzerajú disponibilné zdroje zdravotných poisťovní, teda tie peniaze, ktoré sa budú reálne v praxi míňať na zdravotnú starostlivosť, a k tomu percento za poistencov štátu. Ja som o tom hovoril dosť zoširoka v piatok, len by som rád podčiarkol, že 4,25 %, ktoré bude štát platiť z priemernej mzdy predminulého roka za poistencov štátu, nie je nič iné, ako kamufláž. Veľmi dobre vieme, že toto číslo naozaj vzniklo tým, že štát znížil počet poistencov štátu o 200 000 tým, že sa spolieha na to, že dôchodcovia a študenti, ktorí budú pracovať na dohodu a budú mať príjem vyšší ako nejakých 250 eur mesačne, si budú z tohto príjmu platiť zdravotné odvody a tým pádom už prestanú byť poistencami štátu, ale budú ako keby fyzické osoby ekonomicky aktívne. Je to naozaj kamufláž, lebo môžeme my tu šibrinkovať percentami. Hovorme o reálnych číslach. Faktom je, že štát zaplatí o 70 mil. eur menej za svojich poistencov, ako zaplatil štát za vlády Ivety Radičovej. A to nás naši kolegovia zo strany SMER veľmi vehementne kritizovali.
Rád by som ešte upozornil pána ministra financií, ale aj pána poslanca Uhliarika, že bude to o to väčší problém, lebo zrejme ten smrteľný kokteil a ten atentát na ekonomiku, ktorý tu namiešala strana SMER, povedie k tomu, že bude pribúdať nezamestnaných, to znamená, že bude pribúdať poistencov štátu. A to znamená, že pán minister Kažimír si musí pripravovať ešte viac peňazí do ročného zúčtovania zdravotného poistenia za poistencov štátu. Takže ten účet ešte nie je konečný. Ďakujem pekne.

S ďalšou faktickou Juraj Blanár.

Vážený pán bývalý minister zdravotníctva, pán poslanec, ja som stále premýšľal nad tým, či naozaj po tom vašom pôsobení na pozícii ministra zdravotníctva budete mať takú odvahu, a nechcem to ešte nazvať ináč, a vystúpite v tejto snemovni s takým prejavom, s akým ste vystúpili. Množstvo riešení, ktoré ste tu predniesli, ste mali možnosť predkladať a schvaľovať ešte predtým. A pokiaľ mám informácie, môžem povedať, že boli ste jeden z najšťastnejších ministrov, keď ste sa dozvedeli, že budú predčasné voľby, pretože keby to išlo ďalej, tak by ste to asi nedokázali uniesť.
Ale dovoľte mi, aby som vám pripomenul zopár vecí, ktoré ste sa snažili tak trošku zahmlievať. A jedna z tých vecí je, že hovoríte o zisku zdravotných poisťovní, zrazu ste tými, ktorí ste obhajcami, že sa treba vysporiadať s tým ziskom. Prečo ste to neurobili, keď ste boli v spoločnej vláde, ešte v tej pravicovej, keď ten zisk bol normálne povolený? A bez akýchkoľvek problémov ste za to vtedy hlasovali. A ste sa v priamom prenose teraz pred všetkými občanmi vyjadrili, že v podstate ste za zisk v zdravotných poisťovniach. Nuž my hovoríme jednoznačne, že sme proti nemu. Je nemysliteľné, aby niekto si odvádzal zisk za to, že jednoducho zo zákona niekto musí odviesť verejné peniaze na zdravotníctvo.
No a hovoríte o nejakom čistom šialenstve. Viete, čo je najväčšie čisté šialenstvo? Pôsobenie pravicových vlád, ktoré urobili zo zdravotníctva biznis. A vy ste tomu rovnako prispeli.
Chválite sa tým, že ste oddlžili nemocnice. Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že napríklad na nemocnice, ktoré sú rovnako verejné v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, ste nedali ani cent a vytvorili ste dve kategórie občanov, tých, čo dostali, a tých, čo nedostali oddlženie. To je váš výsledok.

S reakciou na faktické, nech sa páči, pán Uhliarik.

Ďakujem pekne za faktické poznámky.
Ak dovolíte, pán poslanec Blanár a súčasný župan. Viete, vy ste síce povedali, že sme boli za zisk, alebo že sme za zisk, no ale zatiaľ váš zákaz zisku stál slovenských občanov 44 miliónov eur, ktoré bude musieť každý vrátane vás zaplatiť. Buďte proti zisku, ale robte to tak, aby sme nemuseli potom zaplatiť to z vlastných vreciek. Buďte proti tomu zisku, ale buďte korektní proti zisku. Ja nemám s tým problém. Ako som povedal, od 1. augusta 2011 sme sprísnili jeho vyplácanie. Pozrite si ten zákon.
A čo sa týka nemocníc vyššieho územného celku, hovoríte o odvahe, Pán poslanec, majte konzistenciu aspoň v horizonte niekoľkých mesiacov, SMER teraz v lete zavádzal znovu koncové nemocnice a viete, že vaša argumentácia na VÚC-karské nemocnice bola: „VÚC-karské nemocnice sú rovnako dobré ako štátne. Lekári a sestry sú tam rovnako kvalitní ako v štátnych nemocniciach.“ A na mňa bola vtedy otázka: „Prečo máte iný meter pre štátne a iný meter pre VÚC-karské nemocnice?“ Prečo nemáte tú odvahu a teraz sa nespýtate ministerky zdravotníctva a svojej strany SMER, prečo znova robí tento rozdiel, prečo znova zvýhodňuje štátne nemocnice? A prečo nemáte odvahu spýtať sa teraz vášho ministra financií, koľko peňazí do VÚC-karských nemocníc chystá sa dať alebo dal. Ďakujem pekne.

Ďalším v rozprave podľa poradia je Ján Hudacký. Nech sa páči, dávam mu týmto slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, dovoľte aj mne teda, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona roka, ako sa o ňom hovorí, teda k zákonu o štátnom rozpočte.
Začnem možno trochu zoširoka s tým, že zrejme všetci si uvedomujeme, že Slovensko je otvorenou ekonomikou, a teda, či chceme alebo nechceme, je súčasťou globálnych ekonomických procesov. Tá situácia je momentálne možno viac ako zložitá, nielen v Európe, nielen vo svete, ale, samozrejme, aj na Slovensku. Už dávno nie sme v období, keď sme sa mohli spoliehať na globálny ekonomický rast, na veľký prílev zahraničných investícií, a teda aj na zvyšovanie životnej úrovne našich občanov.
V uplynulých rokoch sme boli zvyknutí na vyšší rast HDP. A musím povedať, a určite to musí uznať každý súdny človek, že to bolo spôsobené aj našimi reformami, ktoré neboli ľahké, a teda aj vrátane už teraz zrušenej rovnej dane. Tie časy sú však nenávratne preč, nachádzame sa v situácii, keď mnohé členské krajiny Európskej únie, eurozóny, sú v hlbokých problémoch, zadlžené, a teda musia nejakým spôsobom čeliť problému refinancovania svojho dlhu. Preto aj my, a to kvitujem aj v súvislosti s touto vládou, sme sa odhodlali znížiť deficit verejných financií pod 3 %, čo je, ako som spomínal, pozitívny krok na jednej strane. Na druhej strane je ale otázne, či takto navrhnutým rozpočtom a všetkými predchádzajúcimi opatreniam budeme schopní tento cieľ aj zvládnuť.
Súčasné obdobie krízy môže byť napriek tomu, že je vážna, zároveň aj novou výzvou a šancou na vybudovanie viac konkurencieschopnej ekonomiky. A to sa týka aj Slovenska. Tu však, pán minister, berieme do úvahy vaše opatrenia, ktoré predchádzali aj návrhu štátneho rozpočtu, môžeme povedať, úplne zlyhávate. Opatrenia, ktoré ste doteraz urobili, sa podobajú zle pripravenej pôde, ale aj sejbe, v ktorej je viac kúkoľa ako samotného zrna, lebo inak sa nedá nazvať v podstate celý daňový a odvodový systém, s ktorým ste prišli, takisto zmeny v Zákonníku práce, mraky poplatkov, ak nie kúkoľ, ktorý nielenže nerodí zrno, ale zároveň ešte aj zabíja zdravé zrná, z ktorých je ťažké potom, pán minister, niečo žať, ak teda to nemá byť samotný kúkoľ. Ak k tomu prídu aj iné nepredvídané okolnosti, ako je, nedajbože, pokles dopytu po autách, mnohé odchody významných investorov, ktoré sa javia už aj teraz, nechcem spomenúť čisto len U. S. Steel, ale aj ďalšie, počúvame o Slovalcu, podobných investoroch, možno potom budeme musieť zabudnúť, pán minister, rátať s deficitom nižším ako sú 3 %.
Občanom Slovenska ste sľúbili istoty, to je všetko v poriadku, vo voľbách vám uverili, aj keď, teraz to vnímame, boli zrejme jednoznačne zavedení.
A čo sa týka vládneho programu, ktorý bol dosť nejasný, to už je dosť ďaleko od tých samotných istôt, tak sme sa dozvedeli, že tie by mali prísť cez hospodársky rast a zamestnanosť. Aká je realita dneška? Hospodárstvo tejto krajiny funguje už 8 mesiacov, dá sa povedať, len zotrvačnosťou, nie sú žiadne nové impulzy, žiadne nové programy, nejaké významné projekty. Asi najviac je to badateľné na rezorte dopravy. Tých doteraz, žiaľ, nezobudila ani každému známa tragická udalosť. Ako som mal aktuálne možnosť nahliadnuť do návrhu ďalšej výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a tiež rekonštrukcie ciest I. triedy, v spánku hodlajú vytrvať ešte zrejme veľmi dlho. Inak si neviem vysvetliť odsúvanie úsekov stavieb na obdobie po roku 2014. Týka sa to hlavne rýchlostnej cesty R4 so severným obchvatom Prešova, ale aj rýchlostnej cesty R7, už nehovoriac o tom, že sa do tohto programu nezaradila ani rýchlostná cesta R9, ktorá by významným spôsobom vylepšila sociálno-ekonomický rozvoj Prešovského kraja, respektíve jeho severovýchodnej časti.
Páni a dámy zo strany SMER, skutočne prijalo rozhodnutie minimálne vaše ministerstvo, ktoré úplne bude paralyzovať rozvoj Prešovského regiónu.
Teraz sa už ale vrátim k navrhovanému rozpočtu a hlavne k tým, ktorí by mali, pán minister, doniesť vami požadované finančné zdroje a zároveň aj zamestnanosť, prácu pre ľudí tejto krajiny. Aké stimuly prinášate pre týchto ľudí, aby vás vypočuli, aby vám skutočne doniesli viac, toľko, koľko očakávate do štátneho rozpočtu? Od tých, ktorým ste zvýšili daň na 23 %, očakávate viac o 212 miliónov eur. To ste matematicky možno zrátali dobre, pán minister, ale tu priama úmera obyčajne v týchto prípadoch neplatí. So svojím „sociálnym cítením" ste nezabudli ani na malých podnikateľov a živnostníkov. Tým okrem zvýšenia odvodov ste naordinovali aj tzv. progresívnu daň. Veď tí zbohatlíci živnostníci, rozumej tí, ktorí si dovolili mať vyšší príjem, si predsa nemôžu len tak dovoliť rozvíjať svoju firmu, nakupovať nové technológie či zamestnávať nových ľudí. Alebo viete im, pán minister, poradiť, odkiaľ majú zobrať úvery, respektíve nejaké pôžičky na to, aby mohli rozvinúť firmu, aby mohli rozvíjať svoje podnikanie? Nie sú tí odkázaní okrem krytia vlastných potrieb a krytia potrieb rodiny z týchto zdrojov, reinvestovať zdroje do rozvoja ich živnosti? Túto možnosť im skutočne vašimi opatreniami beriete. A opäť vaše očakávanie od tejto skupiny malých podnikateľov, živnostníkov, je o 30 miliónov eur viac. Som si takmer istý, že výsledkom bude rušenie živnosti, v lepšom prípade ešte väčší dôraz na obchádzanie zákonov cez využívanie medzier a optimalizácia výšky príjmu, vďaka ktorému zaplatia tomuto štátu ešte menej ako doteraz.
Čo sa týka výnosu daní z pridanej hodnoty, konštatujete, že v nasledujúcich rokoch by mal rásť pomalšie ako spotrebné výdavky, už niekto tu povedal, že rast spotreby domácností je 8,2 %. Tie dôvody vidíte najmä v daňových únikoch. Plánovaný nižší výnos na DPH v porovnaní s rokom 2011 o 290 miliónov eur dokazuje, že v prípade boja proti únikom na DPH už dopredu rezignujete a v podstate priznávate, že vaša daňová politika je vysoko demotivujúca.
Dovoľte mi vyjadriť sa aj ku konkrétnym rezortom v rámci predpokladaného rozpočtu.
Ako predseda výboru pre hospodárske záležitosti sa chcem viac dotknúť predovšetkým rezortu hospodárstva a rezortu dopravy.
Ako je zrejmé, celý rozpočet je len o naivnom zvyšovaní príjmov, a nie o znižovaní výdavkov, a teda šetrení. V prípade rezortu dopravy a hospodárstva to platí dvojnásobne. Veď plánované zníženie personálnych a administratívnych výdavkov oboch rezortov je ďaleko nižšie ako personálne a administratívne výdavky pre nového podpredsedu vlády a jeho zbor. Paradoxom na tom je to, že tento nový aparát zbytočne supluje riadenie investorských zámerov oboch spomínaných ministerstiev. A teda nešetríme v konečnom dôsledku, ale ešte zvyšujeme náklady na osobné a administratívne zabezpečenie týchto ministerstiev, respektíve nového útvaru, pričom zdroje, ktoré sú takto zbytočne vyhodené, by mohli slúžiť ako dobrá investícia napríklad do mikropôžičkového programu pre malé firmy a živnostníkov, ktorý ste, mimochodom, v roku 2009 zastavili a doteraz nespustili, nehovorím už o objeme zdrojov do podporných vzdelávacích a poradenských programov pre malé a stredné podniky, ktoré realizuje Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania. Tie sú síce etablované, ale z dôvodu nízkeho objemu zdrojov sú takmer nefunkčné. Myslím si, že ani vyššia suma ako navrhovaných 9 miliónov eur na samotné investičné stimuly, ktoré sú, mimochodom, nastavené len na pochybné udržiavanie pracovných miest v niektorých vybraných spoločnostiach, nemôže prekryť odkaz, ktorý ste vyslali existujúcim alebo potenciálnym investorom. A ten odkaz pre nich je jasný: vyššie korporatívne dane, mimoriadne odvody, nové dane pre regulované subjekty, lavína poplatkov a komplikované pracovné právo. To je ten signál, to je ten odkaz, to vás čaká, milí investori, na Slovensku. To je zlá správa pre Slovensko, ale možno dobrá správa pre konkurenčné okolité ekonomiky.
Ak som hovoril o naivnom očakávaní vyšších príjmov, nemôžem opomenúť jeden do očí bijúci príklad, už to povedal môj kolega Miškov aj môj kolega Přidal. Ale skutočne to je tak do očí bijúci príklad, že tento rozpočet je na vode, pán minister, keď jeden predseda konkrétnej inštitúcie, Správy štátnych hmotných rezerv nevie povedať, odkiaľ zoberie 100 miliónov eur. Ako vy môžete potom rátať, ako tento rozpočet môže vychádzať z nejakých reálnych predstáv? Nejde mi o to, čo tu hovoril môj kolega Přidal, ktorý to trošku v podstate odľahčoval, hovorili ste tu o Nobelových cenách a podobne, je to pre mňa jednoducho nepredstaviteľné. Keď som sa ho pýtal, aby mi povedal, teda už len vo výbore, ako sa môžeme vyjadriť seriózne k návrhu rozpočtu, ak nevieme povedať, či tých 100 miliónov bude alebo nebude alebo odkiaľ bude, už ma dostal do situácie, keď som sa opýtal: Tak asi ich budete musieť ukradnúť, pravdepodobne? Nevedel povedať, čo idú predať. Ja som tiež odľahčene povedal, že platinové sitká už došli, a teda som sa opýtal: „Na akú komoditu by ste radi prešli?“ No ale ani na to nevedel zareagovať.
Pri pohľade na kapitoly rozpočtových organizácií oboch rezortov je zrejmé, že tie už viac slúžia skôr represívne na výber úctyhodného počtu poplatkov a pokút ako na plnenie systémových úloh. Je tiež dokonca aj otázne, či aj tieto príjmy budú reálne naplnené.
V rezorte dopravy je potrebné opätovne spomenúť veľkú záťaž na strane výdavkov, ktorá je výsledkom PPP projektu rýchlostnej komunikácie R1. Ide o výdavky za dostupnosť v rámci koncesnej zmluvy na R1 vo výške 130 miliónov na 30 rokov. Neviem si predstaviť, pán minister, ak by ste museli plánovať výdavky rozpočtu za dostupnosť v rámci vami pôvodne plánovaných ďalších dvoch predražených PPP projektov, teda balíkov na D1, v celkovej výške takmer 800 mil. eur po dobu 30 rokov. Skutočne neviem si predstaviť, kde by sme hľadali tie zdroje. Ak by sme išli vašou cestou, zrejme by sme museli nastaviť dane z príjmov možno dvojnásobne podľa vašej logiky tak, aby sme vedeli vykryť takéto diery v rozpočte. Nie je preto prekvapujúce, že potom chýbajú zdroje na výstavbu, údržbu či rekonštrukciu ďalšej dopravnej infraštruktúry, predovšetkým ciest I. triedy, ale tiež na bytovú výstavbu, po ktorej ľudia takto volajú.
Na záver mi dovoľte, pán minister, povedať na rovinu, tento rozpočet skutočne stojí na hlinených nohách. V rozpočte hádam neexistuje jediná významná položka, hlavne na strane príjmov, ktorej naplnenie by nebolo vysoko rizikové. Obávam sa, že dokonca aj tie smiešne úspory na strane výdavkov bude veľmi ťažké naplniť, veď z objektívnych dôvodov „prečo nie“ sa zrejme nájde dosť.
Mňa ste, pán minister, týmto návrhom rozpočtu skutočne nepresvedčili, ale čo je dôležitejšie, je, že nepresvedčili ste tých, od ktorých očakávate, že tento rozpočet naplnia, teda podnikateľov. Ja som mal možnosť rozprávať sa s plejádou či už malých podnikateľov alebo väčších podnikateľov, zástupcov veľkých podnikov. A títo majú veľké obavy. A dokonca sa ani netajili tým, čo tu viackrát odznieva z úst predovšetkým opozičných poslancov, že budú sa snažiť optimalizovať, že budú sa snažiť hľadať úniky, ako nezaplatiť vyššie dane. A čo sa týka malých živnostníkov, tých, pokiaľ nebudú schopní nejakým spôsobom zoptimalizovať túto situáciu, a teda, povedzme, príjmy, tak pravdepodobne budete vidieť v radoch na úradoch práce.
Nechcem tu trhať tento návrh štátneho rozpočtu, ako to urobili niektorí moji kolegovia, ja sa obávam, pán minister, že tento návrh, resp. tento rozpočet, ktorý pravdepodobne alebo s veľkou pravdepodobnosťou schválite, budete musieť párkrát roztrhať asi vy osobne. Želám vám, aby tých trhaní bolo čo najmenej, už len kvôli ľuďom tejto krajiny. Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.
S prvou faktickou je Daniel Duchoň. Nech sa páči.