11. schôdza

Ďakujem pekne. Dovolím si krátko zareagovať, ale využiť tento priestor, aby som povedala aj svoju pozíciu. Som presvedčená o tom, že demokracia nie je len sprostá vláda väčšiny, ale demokracia vyžaduje aj rešpekt, rešpekt k právam menšín. (Výkriky a piskot v sále.) Vyspelé demokracie v minulosti pochopili, že pre funkčnosť demokracie má svoj význam, že niektoré pozície sú vyhradené pre opozíciu. A vtedy funguje aj demokratický systém. Neschovávajme sa za odborníkov, prihlásme sa k tomu, že sme politici, a prihlásme sa k tomu, že demokracia funguje vtedy, keď opozícii sú garantované jej kontrolné práva. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vládny SMER odkázal opozícii, aby sa zjednotila, aby predstavila jedného kandidáta. Opozícia tak urobila. Teraz bude na vás, páni poslanci, zo strany SMER, či tohto kandidáta schválite alebo nie.
A ďakujem pánovi poslancovi Matovičovi, že nás už informoval o ďalšom postupe, ako bude rokovať so stranou SMER o voľbe nového predsedu NKÚ. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

No pán poslanec Matovič v podstate teraz rozčeril opäť akúkoľvek istotu o tom, že by mohli platiť politické dohody na Slovensku, ako keby už vopred vedel, ako voľba dopadne. Myslím si, že je to smutné. Keď sa pozrieme naspäť na voľby iných funkcionárov, ktoré prebehli Národnou radou, tak vidno, že nominanti strany SMER, ktorí aj v tomto volebnom období boli navrhnutí na základe širokej politickej dohody, získali viac ako sto hlasov, stodvadsať niekedy, pretože jednoducho opoziční poslanci rešpektovali dohody. A keď bol niekto dohodnutý ako spoločný kandidát, tak ho podporili.
Mne je veľmi ľúto, že už mesiace a mesiace sa tu hráme na to, že opozícia má na niečo právo, a SMER okato šliape po mandáte každého jedného poslanca, keď hovorí: „My dáme toľkoto hlasov, dáme toľkoto hlasov a presne toľkoto hlasov.“ Presne tie isté reči, ktoré tu boli mesiace a mesiace pri voľbe generálneho prokurátora, alebo kandidáta na generálneho prokurátora, teraz vidíme v priamom prenose, keď dokáže predstaviteľ strany SMER povedať: „My dáme presne osem alebo presne desať hlasov v tajnej voľbe v Národnej rade.“ Dúfam, že toto divadielko sa skončilo a bude dnes rešpektovaná široká politická dohoda a zvolíme navrhnutého kandidáta, keďže má plnú podporu opozície, tak ako ste si to, páni a dámy, v strane SMER želali. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Abrhan, viete, ono my to robíme preto, aby sme vás prinútili konečne sa správať tak, ako to pred kamerami prezentujete. Pred kamerami ste schopní vo vašej ľudovej platforme vystúpiť a bratať sa, mojkať sa, ale v skutočnosti keď môžete tajne hlasovať, tak jednoducho realizujete svoje vlastné predstavy.
Vy konkrétne osobne ste človek, ktorému nehnevajte sa, neverím ani v tom, čo dýcha. (Smiech v sále.) Presne toto je typ ľudí, ktorí dokážu niečo povedať a nejako inak konať.
V našom klube je dovolené vyjadriť slobodne vlastný názor. A napriek tomu, že je nám dovolené aj nehlasovať za vášho kandidáta, bez najmenších problémov vám ho podporíme, lebo chceme naozaj aj my zistiť, ako ste jednotní. Nestačí iba prezentovať vašu jednotu, ale treba ju aj takýmto spôsobom dokázať.
Keď Martin Poliačik hovorí, že akoby som vopred vedel, ako voľba dopadne. No vzhľadom na to, ako Ľudová platforma doteraz alebo vy štyri pravicové strany ste dokázali ukázať nám, ako ste jednotní, tak, áno, môžem sa na základe nedávnej histórie domnievať, ako voľba dopadne. Podrazia vás vaši vlastní. A nečudujem sa v tomto prípade strane SMER, že hrá takúto hru, hoci na druhej strane je mi to ľúto, lebo naozaj to považujem za dôležitý post.
Zároveň by som chcel pánovi predsedovi Paškovi odkázať, že v prípade ak teda kalkulujete alebo hráte takúto hru, neviem, ako to mám nazvať, piškvorky a chcete teda dodať presne ten počet hlasov, koľko ich opozícii chýba, chcem povedať, že chýba nám Mária Ritomská, ktorá, bohužiaľ, je momentálne mimo. Takže poprosím o jeden žetón navyše.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu, tak ako bola podpísaná členmi hlasovacej komisie alebo teda skrutátormi, o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 11. decembra 2012.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 136 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 136 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky 136 poslancov odovzdalo hlasovacie lístky. Zo 136 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných.
Zo 130 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Vladimíra Klimeša za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky hlasovalo za návrh 59 poslancov, proti návrhu 31 poslancov, zdržalo sa hlasovania 40 poslancov.
Na schválenie návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zvolený pán Vladimír Klimeš.
Overovatelia poverujú svojho člena Jána Mičovského oznámiť výsledok hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky. Tak sa aj stalo. Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán zastupujúci minister, vážená pani podpredsedníčka jedna, druhá, milé kolegyne, milí kolegovia, škoda, že vás tu toľko nezostalo, ako vás tu bolo na hlasovaní pred chvíľkou. Ale nevadí. Budem pokračovať v rozprave k návrhu štátneho rozpočtu. Mám trochu chorý hlas, lebo od minulého týždňa som voľajaký zabrhlený. Ale som tu a zatiaľ rozprávam, tak hádam ma bude dostatočne počuť. Myslím si, že za pár dní, ktoré sme už tuná absolvovali pri rozprave k návrhu štátneho rozpočtu alebo respektíve k návrhu rozpočtu štátnej správy na rok 2013 a možno aj tie ďalšie roky, sme si už vypočuli mnoho argumentov pre návrh i proti návrhu.
Ja musím povedať, že tento návrh rozpočtu je veľmi ambiciózny, je skvelý, je primeraný, je, skrátka, fajn, ale len pre vládnu stranu, žiaľ. A to je celé moje kladné konštatovanie ku tejto problematike, pretože už odteraz nebudem vôbec pozitívny, pretože niet k čomu byť pozitívny.
Hovorilo sa tuná o tom, že vládna strana už za svojich osem mesiacov stihla napáchať dostatok škôd, no a tie sa už pomaličky odzrkadľujú. To, čo sme hovorili v rozpravách, už sa pomaly začína stávať realitou. Živnostníci odovzdávajú živnosti, ľudia pracujúci na dohody prestávajú pracovať. Vychádza nám väčšia nezamestnanosť. Však ono to z toho logicky vyplýva. Ono to možno nemusí byť ani tak, pretože ľudia húfne odchádzajú do zahraničia, aspoň podľa mojich informácií. Takže budú vylepšovať hrubý domáci produkt niekde úplne inde ako tuná, na našom Slovensku. Je to dosť smutné. No ale, žiaľ, je to realita. Tak ako som tu stál na začiatku pri schvaľovaní alebo teda vyslovení dôvery vláde a pri programovom vyhlásení a hovoril som, že uvidíme, či sa dá dôverovať vláde, ktorá tu už vládla zo nejaké štyri roky, počas ktorej sa stihlo čosi rozkradnúť, čosi rozpredať, čosi sprzniť, tak takisto mám pochybnosť o tom, že tento štátny rozpočet je v prospech občanov Slovenska. Je ambiciózny v tom, že sa snaží dodržať fiškálny pakt, fiškálnu zmluvu, zmraziť deficit, no ale ako sme tu už viackrát počuli, najlepší rozpočet je taký, ktorý je vyrovnaný, prípadne taký, ktorý počíta s prebytkom. Žiaľ, taký sme tu za posledných x desiatok rokov nemali, ani sa na to nepamätáme. A uvidíme, ako skoro sa k nemu dopracujeme.
Spomínal som teda tých živnostníkov. Stávajú sa z nich nezamestnaní, vracajú sa živnosti. To znamená, že sa opäť viacej zaťažuje sociálny systém, pretože ľudia, ktorí prinášali, aj keď sa môže povedať, že to bolo málo, lebo platili málo daní, ale platili si odvody do Sociálnej poisťovne, do zdravotnej poisťovne, tak odvádzali tam zdroje a neboli od sociálneho systému závislí, tak títo sa v súčasnosti stávajú závislými od sociálneho systému, a teda už sa stávajú poberateľmi dávok akýchkoľvek z toho sociálneho systému. Čiže už v súčasnosti zaťažujú rozpočet tejto republiky namiesto toho, aby boli prispievateľmi, aby ich bolo čo najviac. Tak, žiaľ, bude ich menej. A stáva sa ich viacej závislými.
Bolo tu spomínané zdravotníctvo. Takisto má svoje medzery. Máme tuná odborníkov i menej odborníkov, babrákov (Úsmev rečníka.). Každý z nich má svoje za ušami, ale, žiaľ, zdravotníctvo má strašne veľa medzier. No a ako sa hovorí, kde je čo, tam ešte stále sa dá zobrať. No a uvidíme, koľko sa podarí nabrať ešte z toho nášho zdravotníctva. Odtiaľ aj prostredníctvom arbitráží nám odtečú peniaze, bude to aj prostredníctvom odkúpenia. A pritom sa to dá spraviť úplne elegantným spôsobom a takým, na ktorý sú prístupní, už sme počuli aj poslancov opozície. Stačí len prísť s takým návrhom, ktorý bude rešpektovať úplne všetko, a máme vyriešený problém zdravotných poisťovní. Ale, hovorím, uvidíme, koľko ešte zo zdravotníctva odtečie smerom mimo neho, namiesto toho, aby tieto peniaze išli skutočne na zdravotnú starostlivosť. Už som to povedal viackrát, pretože každý občan tohto štátu je povinne zdravotne poistený. A tým pádom jeho peniaze odchádzajú na zdravotné poistenie. A za to by mal dostať, samozrejme, adekvátne služby v oblasti zdravotníctva.
Bolo tu spomínané školstvo, ktoré je takisto podhodnotené, poddimenzované z rôznych kútov, z rôznych končín, z rôznych smerov. Samozrejme, ide tu o prenesený výkon štátnej správy, tu ide o originálne kompetencie, niečo sa mieša, niečo ešte stále nie je jasné. No ale zatiaľ to nesmeruje k tomu, že by sa mala situácia v školstve finančne zlepšiť a že by si mali učitelia prilepšiť. Ale zatiaľ len vidíme to, že si prilepšujú športovci. To na druhej strane nemusí byť zlé, pokiaľ to sú športovci, ktorí sa venujú deťom a mládeži, pretože týmto sa nám treba venovať čo najviac, nie aby vrcholový tréner našich futbalistov bral taký plat, o ktorom sa môže snívať mnohým ľuďom na mnohých obciach okrajových, ktorí živoria za minimálnu mzdu a podobne. Takže môžeme podporovať šport, už sme to povedali minulý týždeň v rozprave, keď pán Galis tuná vystupoval a hovoril o tejto problematike. A súhlasil som vtedy s ním, že šport treba podporovať. Áno, ale v prvom rade to musí byť šport, ktorý sa dokáže venovať mládeži, mladým ľuďom, pretože tam je ten potenciál. A ten dospelý šport pokiaľ má sponzorov, tak si ich nájde určite aj v budúcnosti a má ich aj v čase krízy. Tak si myslím, že pokiaľ sa situácia stabilizuje, tak tých sponzorov bude určite viacej.
Čo ma tu však trošku tak nejako akože zarazilo. Dal som si do súvislostí samosprávu v rámci ZMOS-u ako reprezentačnej ustanovizne, ktorá rokuje s vládou. Pritom si myslím, že je to úplne zbytočné, pretože tu máme kopec kolegov poslancov, ktorí sú starostami, primátormi miest. Takže v podstate je zbytočné, aby ešte niekto iný rokoval s vládou, keď ich majú tu v parlamente. Ale, dobre, budiž, ZMOS sa veľmi rýchlo dohodol na pomoci v rámci dodržania fiškálnych dohôd a v rámci znižovania deficitu, no bodaj by nie, keď sa im peniaze vrátia v rámci financovania školstva, pretože ich nebudú musieť vynakladať na to, na čo by mali, centrá voľného času nebudú fungovať, bude na ne čoraz menej peňazí. Peňazí dostanú však viacej, pretože sa schválil zákon o financovaní škôl a školských zariadení. To isté platí pre školské kluby detí, ktoré sa upravovali cez iný zákon. Takže opäť financie pôjdu do samosprávy. Takže prečo by samospráva nesúhlasila s tým, že časť financií teda nechá sa ukrátiť, keď sa z nich časť vráti v rámci financovania školstva.
Ďalšou témou, ktorá je taká dosť závažná, a takisto sa o nej hovorilo, hovoril pred chvíľkou aj pán Mikuš o nej, je poľnohospodárstvo. Áno, máme jeden veľký problém. Stávame sa závislými od dovozu odpadu zo Západu. A myslím, že je to tak tendenčne riešené na úrovni Európskej únie. Žiaľ, zrejme máme slabých ministrov, ktorí im to nedokážu povedať priamo do očí, že si z nás spravili odpadisko druhotného odpadu potravinárskeho priemyslu vyspelých krajín, ktoré si aj napriek tomu potrebujú stopercentne dotovať poľnohospodárstvo a poľnohospodársku výrobu. A, žiaľ, my nemôžeme si podporovať naše poľnohospodárstvo, lebo to nie je v našom záujme, my potrebujeme dotovať úplne iné veci, aby mali dostupnú infraštruktúru, aby sa k nám mohli ľahšie s tými svojimi kamiónmi dostať, aby nám mohli tuná zahltiť trhy odpadom potravinárskej výroby, niektoré výrobky s iným zložením pre Západ, s iným zložením pre Východ. Myslím si, že máme dostatočne inteligentných ľudí, ktorí sú na to, aby pochopili, že to, čo sa dováža ku nám, je skutočne druhotriedna kvalita. No a v prvom rade by sme sa mali sústrediť na to, skutočne aby sme podporili našu vlastnú poľnohospodársku výrobu, a to nielen prvovýrobu, ale aj spracovateľské kapacity. Ako už bolo spomínané, s týmto sa v rozpočte nejako nepočíta. A myslíme si, že aj tam je naozaj veľa rezerv, pretože ak získame zamestnanosť v poľnohospodárstve, kde sú naozaj neskutočné kapacity, pretože minimálne domáca výroba alebo teda rodinné farmy by mohli samozamestnať neskutočné kvantum ľudí na svojich rodinných pozemkoch, ktoré sa dajú obhospodarovať, ktoré dneska ležia ladom a nie sú využívané na poľnohospodársku výrobu takú, ktorá skutočne produkuje potraviny alebo minimálne krmoviny pre živočíšnu výrobu, tak tam je obrovský potenciál, aby sa opäť znížil počet závislých od sociálneho systému a stali sa ľudia nezávislými a ešte sa stali aj prispievateľmi vo forme daní do štátneho rozpočtu. Takže ono to všetko ide voľajako tak akože naopak, by som povedal, aj v rámci tohto navrhovaného rozpočtu.
Bola spomínaná energetika, podporovanie zavádzania slnečných alebo teda solárnych elektrární. Už som to hovoril dávnejšie, myslím si, že toto je cesta, ktorou by sme sa mali vybrať. Okrem toho je to aj jedna z podmienok Európskej únie, že do nejakého roku musíme mať pokryté istým percentom využívanie obnoviteľných zdrojov energie ako napríklad slnečnej, o ktorú máme, chvalabohu, na niekoľko sto miliónov rokov postarané. Nás to už síce zaujímať nemusí, ale tých pár desiatok rokov nám určite vystačí. A mohli sme sa samozásobiť elektrickou energiou a nebyť opäť závislí od niekoho iného alebo prípadne nemuseli sme stavať vodné elektrárne tam, kde by sa stavať nemali a nedefraudovali tak prírodné prostredie.
Ďalšia spomínaná oblasť, ktorá bola v rámci rozpočtu, je 2. pilier. Už som niekoľkokrát vystúpil v rozprave s tým, že defraudovať 2. pilier nie je veľmi pozitívny signál pre tých, ktorí sa snažia a naučili sa starať sami o seba a starajú sa o seba tým, že si odkladajú svoje financie na svoje vlastné účty, ktoré potom v prípade, že sa náhodou toho dôchodku nedožijú alebo bude ten dôchodok oddialený tak, že už sa ho ani nedočkáme, tak aby ho mohli dostať ich dedičia, teda ich potomkovia, deti, a nemuseli sa doprosovať nejakej Sociálnej poisťovni o nejaké sirotské, ak by naň ešte mali vôbec nejaký nárok. Takže skutočne idú sa oberať tí ľudia, ktorí sa snažia starať sami o seba. Ja som už viackrát vyhlásil, že bolo by treba zrušiť sociálny systém, ľudia nech sa starajú sami o seba. No ale keďže musíme byť naozaj tí solidárni, musíme sa postarať o tých, ktorí sa sami o seba postarať nevedia, tak musíme istým spôsobom mať sociálny systém v akej takej podobe, ako ho máme. Už tuná, samozrejme, bolo spomínané, že v takejto podobe je neudržateľný a zase sa ho vládna strana SMER snaží dohnať do takej situácie, keď bude ešte neudržateľnejší. No ale, ako sme už povedali viackrát, všetko ukáže čas. Žiaľ, naprávať chyby po takýchto precedensoch bude omnoho ťažšie, ako by sa dali urobiť kroky teraz. Prirovnávali sme to k tomu bežcovi, ktorému dáme nohy do betónu a povieme mu: „Na, utekaj, skús vyhrať závod.“ On si ich doláme, chudáčik. Že? My mu ich vysekáme a teraz je otázne, či ešte vôbec bude bežať, hojój, či ešte vôbec bude chodiť potom niekedy. To je otázne.
No a v prvom rade oblasť, ktorá zaujíma mňa, je oblasť kultúry. No a pokiaľ som si študoval rozpočet, a študoval som si teda aj rozpočty za predchádzajúce roky a hlboko za predchádzajúce roky, môžem povedať, že aj napriek tomu, že je schválená Koncepcia ochrany tradičnej ľudovej kultúry, samozrejme, aj s jedným bodom, ktorý ešte stále nie je vysporiadaný v rámci tejto koncepcie, a to je financovanie... (Na zdravie, je to pravda, ďakujem, pán Blanár.), takže ešte stále to nie je vysporiadané, a vyzerá to tak, že ani v tomto štátnom rozpočte to nebude dobre vysporiadané, a ktovie kedy vôbec to bude vysporiadané, tuná by som dal do súvisu len niektoré problematiky. Treba, samozrejme, podporovať aj menšinové kultúry, aj iné, ale by som povedal, že ich treba podporovať teda v pomere, v akom sú zastúpené, a nie tak, že na podporu kultúry menšín idú väčšie finančné prostriedky ako na kultúru bežných miestnych tradícií. A toto je pálčivý problém, ktorý mňa už tlačí veľmi dlhú dobu. A, žiaľ, ani tuná v tomto rozpočte nie je napravený. Tradičná ľudová kultúra totižto absolútne nie je financovaná žiadnym priamym spôsobom. Jediný spôsob financovania tradičnej ľudovej kultúry a jej prejavov u nás je cez grantový systém ministerstva kultúry. Aj to je otázne, pretože aj tento som už dosť často kritizoval, pretože za pár šušňov, ako ja tomu hovorím, za smeti, ktoré sa odovzdajú v komisii na projekty, ktoré majú rozpočty desaťtisícové sa dostane pár šupov, čo je pár stoviek. Vydokladovať sa pritom musí ďaleko viacej Je otázne, či sa to vôbec týmto združeniam alebo organizátorom oplatí. Ale každý chce, aby sme mali kultúru, každý sa chce prísť zabaviť na nejaký ten festival, dať si tam pivko, vypočuť si dobrú hudbu a podobne. No ale, žiaľ, nedá sa to robiť za pánboh zaplať. No a keď nemáte sponzorov, lebo to nemáte veľké športové podujatie, kde sa môžete ukázať, tak máte figu borovú, a nie sponzorské príspevky. Takže opäť tradičná ľudová kultúra je na okraji záujmu tak ako kopec iných častí v rámci tohto navrhovaného rozpočtu.
Ako som spomínal, stávame sa čím ďalej, tým viacej závislými od systému, závislými od Európskej únie, závislými od dovozu namiesto toho, aby sme sa stali sebestačnými. A pritom sme nimi boli. No ale, žiaľ, robili sa postupné kroky na to, aby sme sa stali vazalmi niekoho iného, však slovenský národ bol vždy zvyknutý, že bol v područí niekoho iného, zvykli sme si na šibenicu, zvykneme si aj na horšie veci. Že? No ale je otázne, dokedy to tak bude, pretože vždycky slovenský národ v pravý čas dokázal povstať, aj keď niekedy to bolo možno pripravované tendenčne, cielene a zase len skupinka, ktorá sa okolo toho točila, sa dostala k moci. Všetko je to o zákone, príčine a dôsledku. To znamená, aké príčiny nastavíme, taký dôsledok nás postihne. Ak nastavíme dobré podmienky na to, aby skutočne tento štát fungoval racionálnym spôsobom, tak môžeme očakávať aj plody, ktoré nám prinesú všetkým úžitok. Žiaľ, ako som hovoril, tuná sa robí všetko naopak, opačne sa postavia podmienky pre živnostníkov, podmienky pre podnikateľov, na zamestnávanie ľudí, úplne opačne celý zdravotný systém starostlivosti (už zvrátený), starostlivosť v nemocniciach a tak ďalej. No a potom sa nemôžeme čudovať, že odtiaľ nám ľudia utekajú, sa odhlasujú, ostávajú na nezamestnaneckom a spoliehajú sa, že opäť tento štát, ktorý nevie poriadne hospodáriť, sa o nich v budúcnosti postará. Mám pre všetkých občanov zlú správu. Nepostará sa o nich, pretože vidíme, ako sú niektorí ľudia zodpovední.
Je načim spomenúť aj veľkú možnosť, ktorú dostala, s ktorou prišla táto vláda, Program ESO (reforma štátnej správy). Mali sme predstavených prvých pár dielčích bodov, aj zákonník jeden, ktorý bol už prijatý, o redukcii istých štátnych útvarov na krajskej úrovni. No ale zatiaľ sa akosi po tejto reforme zaľahla zem. Neprišlo nič nového. No a ako sme spomínali, že to je len kozmetická úprava, ktorá síce môže priniesť niečo pozitívneho, nejakých pár desiatok miliónov bubákov, tak dúfajme, že to skutočne prinesie. Ale myslíme si, že pokiaľ by sa spravila poriadna reforma aj v rámci sľubovaného auditu, už sa mohli naštartovať procesy, ktoré by viedli skutočne k racionalizácii výdavkov na štátnu správu a takisto aj samosprávu. A toto sú tie rezervy, ktoré, si myslím, táto vláda už mohla zohľadniť aj do tých budúcich rokov. Žiaľ, ešte stále nevedia, kde sa dá šetriť, kde sú tie miesta a kde sú tie možnosti.
Tu už som hovoril o zatínaní sekery, tak ja budem iba parafrázovať to, čo ma napadlo, že som sedel v lavici a počúval o tom, že treba dávať pozor, že ak zatíname sekeru, treba dávať dobrý pozor, kam a ako ju zatíname. Ak ju zatnete do tvrdého, vráti sa vám naspäť. Ak ju zatnete slabo, môže vám spadnúť na hlavu. Treba ju zaťať buď poriadne a do mäkkého, aby vám tam zostala. Ale je otázne, či potom nespadne aj s celým trámom na vás. Takže zaťať sekeru nikdy nie je pozitívnym krokom.
No a teraz sa dostávam k meritu veci, kvôli čomu som si vlastne pripravoval takú malú prednášočku, pretože sa hľadajú aj rôzne alternatívy, a teda vládna strana stále chce, aby sme ukázali tie možnosti, kde ešte sa dá šetriť.
Tak skúsme sa nad tým spoločne zamyslieť. Nazvem to slovami "národné centrá pre hojdacie koníky", "národné agentúry pre mŕtve dážďovky". Áno, hovorím o rozpočtových organizáciách našej štátnej správy, a teda ministerstvách, ktorých máme neúrekom. V rámci ESO bolo sľubované, že by sa mali redukovať v rámci rozpočtových kapitol, že by sa ich počet mal zredukovať zhruba na nejakú desatinu toho počtu, ktorý máme dneska. Zrejme už vieme, že sa to nebude dať až teda takým spôsobom, pretože niektoré organizácie sú skutočne fundované a je cítiť ich potrebu. Ale, žiaľ, máme veľa rozpočtových organizácií, kde mnoho ani sami zamestnanci nevedia, na čo sú a na čo slúžia. Len hlavne, že tam sú, poberajú svoj plat. No a ako som sa pozeral na rozpočty jednotlivých rozpočtových organizácií a na priemernú výšku platu, tak vidno, že nemajú sa za čo hanbiť. Ale byť nimi, tak ani sa nepozriem do očí ľuďom, ktorí pracujú mnohokrát za minimálnu mzdu alebo za skutočne, ako sa hovorí, pánboh zaplať, pretože dostávajú mzdu skutočne tak, aby prežili z ruky do úst. Takže tu sú tie rezervy. Väčšina týchto rozpočtových organizácií sídli v centre Bratislavy, mnohokrát v lukratívnych bonitných budovách, ktoré ak sú v majetku štátu, je to super, treba ich presťahovať a štát môže na nich začať ryžovať tým, že ich prenajme za lukratívne ceny, nie zase svojim pohlavárom, svojim prisluhovačom, ale skutočne za obchodných podmienok. A vtedy sa dá začať zarábať na týchto budovách. To je prvá vec. Pokiaľ nepatria štátu tieto budovy, tak ich treba presídliť do takých, ktoré patria štátu, ale sú na okraji Bratislavy, a nie v centre, pretože tam bude určite iný nájom ako v centre Bratislavy. To, si myslím, uzná určite každý, pretože to je jednoduché pravidlo. Takže toto je prvá záležitosť, kde sa dá ušetriť.
No a druhá časť, kde sa dá ušetriť v rozpočtových organizáciách, ako sme už mnohokrát počuli, je v mnohých prezamestnanosť. Mnohokrát ľudia ani nevedia, na čo tam sú. Občas tam možno niečo napíšu, niekomu pošlú, občas tam príde niekto na jednanie. Skutočne je veľa takých rozpočtových organizácií, kde je veľa ľudí, kde nemajú čo robiť. No ale tu sa treba zamyslieť nad tým, na čo vlastne slúžia. Niektoré slúžia ako odkladisko svojim ľuďom, však vieme to všetci. keď nie, tak ja to ešte raz zdôrazním. Mnohé rozpočtové organizácie skončia alebo teda slúžia na to, že sú odkladiskom pre straníckych funkcionárov, ktorí sa nedostali do parlamentu alebo do iných vyšších pozícií. Takže tu sú tie rezervy, na ktorých sa dá ušetriť, dá sa ušetriť na platoch.
No ale keď hovoríme o tom, že niekde je prezamestnanosť, tak, naopak, na druhej strane v niektorých rozpočtových organizáciách je poddimenzovanosť. No a to zase svedčí o nefundovanosti vedenia jednotlivých ministerstiev, jednotlivých rezortov, pretože sa absolútne nerozumejú problematike, absolútne nemajú potuchy, tieto organizácie na čo slúžia a na čo práve majú slúžiť a prečo by tam mal byť potrebný iný počet zamestnancov, ako tam je. Môžem konkrétne hneď zobrať jednu organizáciu, ktorou je URBION. Neviem, či niekomu z vás, kolegovia z vládnej strany, to niečo hovorí. Nemáte o tom ani šajnu. Že? Aj som si to myslel. Je to organizácia, ktorá má na starosti územných plánovačov a nielen ich, ale aj celé územné plánovanie aj s priľahlými odbornými inštitúciami, ustanovizňami, ktoré majú napomáhať územný rozvoj Slovenska. No a táto organizácia má päť pracovníkov, z toho tuším dvaja sú len organizační, alebo resp. sekretárky. Tak, žiaľ, na takúto organizáciu je to málo, takže táto organizácia by potrebovala minimálne desať-pätnásť tvrdých pracovníkov, odborníkov, ktorí majú makať na problematike, aby územní plánovači v mestách, obciach, resp. tí, ktorí fungujú na územnom plánovaní pre mestá a obce, mali na základe čoho stavať, pretože potrebujú odborné stanoviská a štúdie, posudky na to, aby sa vedeli zorientovať v danej problematike a podľa toho spracovávať územnoplánovaciu dokumentáciu.
Naopak, sú organizácie, kde je po 50, 60, 80, 100 zamestnancov. A tiež by ma zaujímalo to, čo tam robia. Zoberme si takú Slovenskú agentúru pre cestovný ruch. Je to síce taká moja obľúbená organizácia, pretože ma zviditeľňovať Slovensko vo svete. No ale keď si zoberieme na počet pracovníkov, čo tam urobili pre to naše Slovensko, tak si myslím, že urobili dosť málo na to, koľko ich tam je. A zaujímalo by ma, čo v súčasnosti pripravujú okrem toho, že niektorí spravili veľké filmy za veľké prachy, ktoré mali veľmi malú pridanú hodnotu. Zaplatil sa z toho veľký prenájom budovy v Londýne, ale zaujímalo by ma koľko výsledkov biznisu sa odtiaľ prinieslo pri rokovaniach a kto sa vôbec do tej budovy dostal. No ale to sú vedľajšie veci. Samozrejme, SACR je nevyhnutná inštitúcia, pretože ak chceme profitovať v budúcnosti z turistického ruchu, tak potrebujeme organizáciu, ako je SACR, ale myslím si, že treba zefektívniť jej chod, pretože pri takom stave zamestnancov a pri tých výsledkoch je to asi neadekvátne v percentuálnom vyhodnotení. Takže toto sú ďalšie také perličky, na ktorých sa dá ušetriť.
No a v neposlednom rade, keď sa zoberú všetky inštitúcie, a teda všetky rozpočtové organizácie. V rozpočte už majú plánované odmeny. Ak si zoberieme priemernú výšku platu, ktorá sa pohybovala od 1 100 do závratných výšok až niekoľkých pár tisíc eur v niektorých rozpočtovkách, čo je veľmi zaujímavé, tak si povedzme, že už majú dopredu plánované odmeny. Za čo sú plánované tie odmeny? No potom si povieme, no však tak neplánujme akože za to, čo odviedli, alebo teda za to, čo ušetria. Veľmi jednoduché je, akým spôsobom sa dá v rozpočtovej organizácii ušetriť. Nuž naplánujem si niektoré opatrenia také, o ktorých viem, že sa rozpočtovo nenaplnia. To znamená, že ich môžem vykázať ako ušetrené peniaze. No a z ušetrených peňazí sa už potom dá vyplatiť odmena. Však? Takže je to veľmi jednoduchý systém.
No pokiaľ by takéto veci nenastávali ja neviem len v rozpočtových organizáciách, ale aj v iných štátnych inštitúciách, v iných organizáciách, ktoré sú spravované štátom, viete, koľko prostriedkov by sa dalo takýmto spôsobom ušetriť? Bolo by ich naozaj veľa takých, ktoré by sa vyšplhali do desiatok, možno až stoviek miliónov, ktoré sú prepotrebné na konsolidáciu financií a nášho rozpočtu.
Takže skutočne je otázne, či tento rozpočet je nastavený tak, aby dokázal pomôcť tomuto národu alebo dokázal pomôcť len vybranej skupinke, ktorá je momentálne pri moci aj, samozrejme, tým, ktorí im boli nápomocní v tom, aby vyhrali voľby, aby sa dostali do inštitúcií na teplučké miestečká a tam si v pohode sedeli dovtedy, až kým ich opäť ďalšia vláda nevymení.
Takže toto sú tie rezervy, ktoré by ste mohli zohľadniť pri návrhu ďalšieho štátneho rozpočtu, pretože tento si schválite v takej podobe, v akej ste si ho navrhli. A potom my sa už budeme len so smútkom v očiach pozerať, ako sa nenapĺňa daňová pokladnica, ako sa defraudujú peniaze v štátnych inštitúciách a ako sa opäť prehrávajú arbitrážne súdy na vopred prehratých konaniach. Ďakujem vám veľmi pekne za takýto rozpočet, neprosím si ho.

Pán poslanec, ja by som chcela len k tým centrám voľného času povedať, že nebudú fungovať, neviem, kde ste to zobrali, lebo naozaj chcem povedať, že doteraz boli zneužívané systémom. A si dobre pamätám, pred dvomi mesiacmi sme zmenili zákon, kde akurát sa zabráni zneužívaniu toho, preto je tam ten rozpočet taký, aký je.
Ďalej, dotkli ste sa poľnohospodárstva. Súhlasím s vami, výroba nie je na Slovensku, ale, nahnevajte sa, nemôže za to rozpočet na budúci rok, ktorý ideme schvaľovať, ale roky 2000 až 2005, ktoré sú tie, ktoré položili poľnohospodárstvo, naše výrobky, jasné, okolo 40 % na trhu v porovnaní s Čechmi, ktorí majú toho 80 %, v Poľsku je to 92 %, súhlasím s tým. Ale pozrite si roky dozadu a uvidíte, naozaj ľahké je komentovať rozpočet na budúci rok, keď za nejaké tie katastrofy a situáciu na Slovensku môžu hlavne rozpočty minulých rokov a celá tá politika, ktorá tu bola či už v školstve, v zdravotníctve alebo v iných oblastiach.
A takisto by som chcela povedať, rozpočtové organizácie, ktoré ste komentovali na konci, že sú odkladiskom štátnej inštitúcie. Ako poslanec Národnej rady určite máte právo ísť pozrieť sa do nich a pozrieť sa koľko zarábajú. Ja vám to môžem povedať za úrady práce, kde som bola dosť dlho riaditeľkou. Odmeny, som sa náhodou dneska na to pýtala, budú mať 80 eur na osobu. Sú to vysokoškolsky vzdelaní ľudia s minimálnou praxou 15 rokov a robia od nevidím do nevidím. Priemerný plat je tam 620 eur. Čiže až viete o takých inštitúciách, budem veľmi rada, kde sa zneužívajú, rada by som presunula 80 eur na osobu napríklad na tieto úrady, ktoré patria pod ministerstvo sociálnych vecí. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán kolega, že si tu spomenul aj to ESO, ktoré sa tu pripravuje. A tak ako aj ja som povedal v rozprave k tejto pripravovanej reforme, je potrebné urobiť audit náplne práce jednotlivých štátnych úradov. A tu by sme mali a vedeli ušetriť nie malé financie. Mnohé sa dajú stopercentne skumulovať, zracionalizovať. Ale hlavne dá sa ohodnotiť tých, ktorí pracujú. Len stále sa to hovorí, príde jedna vláda, druhá vláda, tretia vláda a stále je to o tom istom, o tých trafikách, o tých odkladiskách, ako si spomínal.
Ale stále nám tu chýba ešte jedna vec. A to je zodpovedná kontrola, zodpovedná kontrola, ktorá by mala byť pravidelná a nie taká, že Ďuro je kamarát s Ferom, Fero je kamarát s Janom, tak už tam nejdeme, ale pravidelná, ísť z čerešne dole a všetkých kontrolovať naraz a dôsledne, úprimne. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Hraško veľmi presne hovoril o tom, aké sú rezervy vo výdavkoch, najmä keď spomínal príklady rozpočtových organizácií. Dovolím si pripomenúť, že máme takmer 1 000 rozpočtových a príspevkových organizácií, čo je stále veľký priestor pre šetrenie, pre zlučovanie, rušenie týchto organizácií. Máme stále inštitúcie, ktoré nepotrebujeme, ako Fond národného majetku. Vláda hovorí, že nechce privatizovať, ale Fond národného majetku stále existuje podľa mňa úplne, úplne zbytočne. Ten stav sa potom tak prejavuje, že čo sa týka počtu ľudí, tak v rozpočte na tento rok bolo naplánovaných vo verejnej správe 344 218 zamestnancov, na budúci rok je to 349 612, čiže bez 6 ľudí je to o 5 400 nárast. Je to o 5 400 ľudí nárast, čo sa týka zamestnancov verejnej správy. Čiže akékoľvek reči o tom, že vláda chce šetriť, že pripravuje reformu, sú len prázdnymi rečami, keď vidíme čísla v rozpočte najmä, čo sa týka počtu zamestnancov. Toto je najlepší dôkaz toho, že vláda sa šetriť nechystá, pričom na výdavkovej strane rozpočtu sú stále veľké a veľké rezervy. Často opakujem ten fakt. Ale oproti minulému roku v budúcom roku vláda vo výdavkoch štátneho rozpočtu plánuje minúť o 1,7 miliardy viac. To je obrovské číslo, ktoré sa z veľkej časti míňa aj neefektívne. A zatiaľ nevidíme žiadny náznak šetrenia. Takže priestor pre konsolidáciu je predovšetkým stále na výdavkovej stránke rozpočtu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No neviem, kto z prítomných si pamätá na október 2006, keď sa vláda pod vedením Roberta Fica uzniesla, takéto uznesenie vlády z tej doby naozaj existuje, zdá sa mi, že je to uznesenie č. 852, kde sa uzniesla na tom, že počet úradníkov sa zníži o 20 %. Každý šéf rezortu mal teda predložiť, ako zníži počet úradníkov vo svojom rezorte o 20 %. Je to úloha C. 15 v tomto konkrétnom uznesení. No nielen Robert Fico, ale aj jeho celá vláda vtedy zistili, že tak jednoduché nie je len zoškrtať výdaje a už, resp. počet zamestnancov, a to už vonkoncom nie plošne, lebo, áno, uznávam sú určité inštitúcie, ako aj pani poslankyňa Janíková vravela, skrátka, kde majú ľudia roboty nad hlavu, ale otázka je, či robia zmysluplné veci. A práve preto, aby sa mohol znížiť počet úradníkov, je ako prvé nevyhnutné zjednodušiť procesy. A tu ma obzvlášť mrzí, že práve reformu odvodov, ktorá bola, už prešla aj prvým čítaním, a vlastne bola v súlade s projektom UNITAS, ktorý aj prvá vláda Roberta Fica realizovala, ste, ctení kolegovia zo strany SMER, zastavili. To nebolo ľavicové, pravicové, to bolo, skrátka, o zjednodušení. A keby došlo k výraznému zjednodušeniu toho systému a hlavne tých procesov, tak potom je aj možné znížiť stav úradníkov. A takto napriek tomu, že máte plné ústa rečí o šetrení, len dochádza k tomu, že počet úradníkov navyšujete. Ďakujem.