11. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Kolega Sulík spomenul aj Počiatkove koľajnice. Minister Počiatek v tohtoročnom rozpočte vyhrabal 10 000 eur, aby natočil stupídny videoklip, stupídny videoklip, kde vychováva človek, ktorý má iný videoklip, v ktorom jazdí 240 kilometrov za hodinu. Tak na toto tiež sa používajú štátne peniaze, štátne peniaze, podotýkam. A to už nehovorím o tom, že v tom videoklipe sú lesbické scény, to znamená, že štát točí videoklipy, ktorými mladí ľudia propagujú proste taký štýl života, ako je tam zobrazený. No to je naozaj ad absurdum, úplne obrovské.
A ja skočím za pánom Sulíkom a budem ho chcieť poprosiť, že či by mi neporadil, že kde v rozpočte má pán Počiatek na budúci rok ukryté peniaze, lebo mám obavu, že budúci rok to videoštúdio z ministerstva dopravy bude chrliť ďaleko viac videoklipo. A je v národnoštátnom záujme, aby sme to zastavili, lebo sa môžeme dočkať videoklipu, kde Fruni bude hovoriť o investovaní a Malchárek o etike v politike.
Takže toto je tiež vec, ktorú si treba zodpovedať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Mal som možnosť si vypočuť pána kolegu Sulíka. Tiež podotkol tu okrem iného, že keď bol podpredsedom parlamentu, tak dokázal ušetriť pre Kanceláriu Národnej rady v rozpočte dva milióny ročne.
Ja tiež som videl  aj práve, aj v tých, v tej prílohe č. IV, kde sú možné úspory. Ja som tam spomenul kanceláriu pána prezidenta, zdá sa mi, že tých peňazí je tam veľmi veľa oproti Kancelárii Národnej rady alebo Úradu vlády.
Tiež spomenul vo svojom príspevku príspevkové a rozpočtové organizácie, kde sa pohybuje v jednom prípade okolo osemstovky, v druhom prípade okolo tisícky. To je tiež jedna z vecí, ktorú by trebalo prehodnotiť. Rovnako aj v štátnej a verejnej správe počet zamestnancov, aby nenarástol, minimálne aby nenarástol, nie ešte, ak je to plánované o sedem tisíc zamestnancov nárast. Skôr naopak, tam by trebalo ísť opačnou cestou, znižovať.
Spomenul tu vymožiteľnosť práva, aj predchádzajúca rečníčka to spomenula. No to je veľmi otázne u nás na Slovensku, keď v tom hodnotení sa pohybujeme na tých posledných priečkach. Treba aj s tým voľačo urobiť, lebo aj potenciálni investori, ktorí by tu chceli prísť, neprídu. Toto je tiež jeden z veľmi vážnych momentov.
Pekne tu spomenul aj tú medzigeneračnú solidaritu. Tá je tiež veľmi potrebná. Ak bude tu medzigeneračná solidarita, ale aj solidarita v rodinách, tak vieme ušetriť aj v rozpočtovej kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Rodina je tou, ktorá má byť prioritná, prioritne sa má postarať o svojich členov. Tak nastupuje až štát a jeho povinnosti. Nie je štát na prvom mieste, ktorý je povinný sa postarať o všetkých ľudí, ale rodina. To je tá solidarita aj subsidiarita... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Takže k tým veciam, kde ste teda konkrétne spomenuli aj mňa. Hovorili ste, že môj problém je, že opozícia hovorí rôzne čísla čo sa týka výdavkov. No to nie je ani tak môj problém, ale tak ako som povedal aj včera, no to svedčí o tom, že buď opozícia nemá naštudovaný štátny rozpočet, alebo jednoducho si tie čísla vymýšľa. Proste šermuje sa tu s tými číslami, menia sa za pochodu, vidíme to aj počas vystúpenia opozičných politikov v rozprave. Jeden deň použijú také číslo, na ďalší deň iné. Takže asi v tom nemajú jasno.
Čo sa týka Zákonníka práce a včerajšieho vyjadrenia, ak si pozriete to, čo som už predtým povedal, vždy som zdôrazňoval, že práve zmeny v Zákonníku práce ani zmeny v daňovom zákone, v zákone o dani z príjmov, nemajú vplyv na to, že dochádza k nárastu nezamestnanosti napríklad. Pretože nárast nezamestnanosti pozorujeme už v priebehu alebo od začiatku tohto roka, respektíve v priebehu minulého roka. To znamená, že ešte predtým, než vôbec boli ohlásené tieto zmeny, tejto jav tu nastal, a tak ako som viackrát vždy zdôrazňoval, súvisí s celkovým ekonomickým prostredím eurozóny a ďalších, alebo ďalšieho prostredia. To znamená, aj u nás, samozrejme.
Zase tá poznámka, že Slovensko prestáva byť atraktívnou krajinou. Naozaj si zoberme čísla, ako tu prichádzali investície, ale najmä od vypuknutia ekonomickej krízy, tam, tam treba sa pozrieť, že jednoducho tie, tie, príchod tých investícií stagnuje. A zase, hovoríme o období ešte predtým, než začali platiť vládou ohlásené legislatívne zmeny.
Posledná poznámka, na začiatku ste hovorili, že minister pristupuje nezodpovedne k rozpočtu. Naopak, ja si myslím že pristupuje veľmi zodpovedne aj preto, že práve cez pozmeňovací návrh sa zohľadnil reálny stav... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán Sulík, mne sa zdá, že vy ste jediný, ktorý má podľa vás, ako ste to vy povedali, poňatie o fungovaní ekonomiky. Nikto iný toto poňatie podľa vás nemá. Zastávate podnikateľov, ktorých národným športom v súčasnosti je neplatiť dane a odvody, česť výnimkám, samozrejme. Navádzate podnikateľov, ako neplatiť dane a odvody, obviňujete nás, že rozdávame peniaze podnikateľov svojim kamarátom. Chýba nám podľa vás česť a morálka. Veď vy ani neviete, čo tieto slová znamenajú, a dokázali ste to počas vášho vládnutia.
Čestný nie ste ani teraz, lebo nám váš demagogický prejav ubližuje. Vaše vízie, vaše trendy sú len frázy. Samochvála, že len raz, a to za vašej vlády, bolo na Slovensku dobre, je urážkou všetkých čestných a morálnych ľudí. Keby väčšina ľudí nezastavila vašu dobrú vládu, ktorá zdevastovala finančný systém, výber daní, z ktorého sa financuje aj nevýrobná sféra, dnes by bol ešte väčší problém pri zostavovaní štátneho rozpočtu, lebo všetci, vážený pán podnikateľ, nemôžu byť podnikatelia.
Ďakujem.

Ďakujem vám pekne, pani predsedajúca. No, pani kolegyňa Hufková, tak ja som, aspoň teda som mal snahu predniesť nejakú víziu, kde si myslím, že by Slovensko malo smerovať, pomenoval som nejaké trendy a vy z toho vyvodíte, no len ja si myslím, že viem ako. Veď predložte vy nejakú druhú a poďme sa baviť o tom, že ktorá je v čom lepšia. No ale keď vy nepredložíte nič, a ja sa aspoň snažím niečo načrtnúť a potom vy dôjdete a poviete, že vy ste jediný. No tak to je taká argumentácia.
Pán poslanec Duchoň, máte pravdu, že nezamestnanosť už stúpala aj predtým, ako bol Zákonník práce ohlásený. Tak isto investori už začali. Ja nechcem povedať, že vplyv krízy, obzvlášť eurokrízy, veď sme v eurozóne, čiže samozrejme tento vplyv má, alebo táto kríza má vplyv a dosah aj na Slovensko. To je nespochybniteľný fakt. Len hovorím, že namiesto toho, aby ste robili opatrenia, ktoré pôjdu proti tomuto trendu, proti tomuto vývoju, vy robíte opatrenia, ktoré zosilňujú a zhoršujú tento vývoj, to je ten problém.
Tak stúpa nám počet nezamestnaných, namiesto toho, aby ste zlepšili podnikateľské prostredie, lebo len oni môžu ľudí zamestnávať, vy ho zhoršíte. A tu vidím veľký problém. Tak isto, to isté s tými investormi. Namiesto toho, aby sme zatraktívnili prostredie podnikateľské na Slovensku, tak nie, vy spravíte opak, vy zvýšite daň z príjmu, zavediete zdravotné odvody z dividend, čo je, čo je ďalšia daň, a plus ten Zákonník práce, ale veľa ďalších zmien. Toto vnímam ako problém. Nikdy to nebude mať, že iba jeden dôvod má nejaký jav, vždy tam je nejaký súbeh dôvodov.
Ďakujem.

Dobrý deň, vážená pani predsedajúca, pán minister, ja sa veľmi ospravedlňujem, budem hovoriť za Popolušku. Za Popolušku. Všetci poznáte rozprávku o Popoluške. Chudiatko musela vymetať popol z pece, nikto ju nemal rád, macocha ju týrala, ale nakoniec niekde sa objavil  princ a odniesol ju do zámku alebo do raja. Čiže určite už tušíte, že budem hovoriť o slovenskej kultúre z pohľadu rozpočtu našej malej Popolušky.
Nepochybne slovenská kultúra je z pohľadu rozpočtu iných štátov dlhodobo Popoluškou. O tom niet pochýb. Popoluškou štátneho rozpočtu a, ako som povedala, princ nikde, rozpočet, ktorý máme na stole až do roku, s výhľadom do roku 2015, ani so žiadnym princom nepočíta. Teda, aby sme si povedali to na niektorých číslach. Ministerstvo kultúry malo v roku 2011 k dispozícii 196,796 mil. eur a vo výhľadovom rozpočte do roku 2015 to bude len 182,714 mil. eur. No, skrátka Popoluška. Toto číslo v roku 2015 je podľa tohto odhadu 1,01 % štátneho rozpočtu. Princovia sa zrejme dnes už nenosia.
Pán poslanec Dzurinda a pani poslankyňa Žitňanská hovorili o tom, či tento rozpočet prináša nejaké vízie, či vidíme nejaké, nejaké plány, ktoré by sme vedeli vyčítať a povedali si, áno, máme problémy s rozpočtom, máme problémy v eurozóne, máme problémy vo svete, ale tu je nejaká nádej, tu je nejaký plán. Podľa tohto rozpočtu niet tam ničoho. Nič. Máme tam len, samozrejme, európske mesto kultúry, pretože predošlému vedeniu tohto projektu sa podarilo, nedá sa povedať iné slovo, len vydindať, to už nič inšie nepoznám, skumulovaním niektorých iných rezortov z európskych fondov niektoré peniaze, aby uskutočnili aspoň niektoré investičné projekty.
Konečne máme na stole rekonštrukciu Národnej galérie. Tá čaká už desať rokov, od prvej Ficovej vlády v roku 2006, kedy prvá Ficova vláda zastavila projekt rekonštrukcie Národnej galérie, potom tri roky prebiehalo verejné obstarávanie na rekonštrukciu Reduty, no a teraz konečne, a to bolo v časoch, kedy malo Slovensko hospodársky rast skoro 11 % a peniaze viseli na stromoch, tak teraz konečne po desiatich rokoch odkladania, konečne Národná galéria snáď sa do roka, dvoch, troch dočkáme, že prestane zatekať na obrazy našej národnej kultúry.
V mediálnych správach, v takom tom marketingu, že ako vyzerá rozpočet ministerstva kultúry, boli zmieňované aj Budmerice, ako vraj plán ministerstva kultúry, čo samozrejme sa neobjavilo v rozpočte, čo som veľmi rada, lebo to ani tam nepatrí, pretože Budmerice majú byť financované z nórskych fondov. Ako mám správy, ak mám teda dobré správy, pán minister, tak to Nóri nakoniec odsúhlasili pred pár dňami, hej. Takže by snáď mali byť Budmerice potom v dlhodobom spore s rádom pripravené na to, aby sme mali aspoň nejaký priestor reprezentačný pre naše obdobie, keď budeme... Aha, pardon, prepáčte, Rusovce (Reakcia vystupujúcej na upozornenie predkladateľa.), áno, ďakujem vám veľmi pekne. Rusovce, ktoré proste by sme mali mať k dispozícii, keď budeme predsedníckou krajinou Európskej únie. Čo bude s Budmericami, to teraz nikto nevie.
Čo teda chce vláda Slovenskej republiky urobiť na nasledujúci rok a nasledujúce tri roky so slovenskou kultúrou? Je to veľmi veselé čítanie, a ja viem, že tuto padajú samé také nepríjemné správy, pán minister je zelenejší a zelenejší aj z toho sedenia tu, ale dovoľte mi, aby som vám veľmi veselé správy prečítala. Lebo napríklad, keď si pozriete rozpočtovú kapitolu ministerstva kultúry na roky 2013 až 2015, tak sa dozviete, že Slovenská národná knižnica v Martine bude mať 65 tis. eur, v 2014 65 tis. eur a v rozpočte na rok 2015 65 tis. eur. Univerzitná knižnica 150 tis. eur, v 2014 150 tis. eur a v rozpočte 2015 150 tis. eur. Skrátka úradníci len proste odpisovali čísla, to má asi takú výpovednú hodnotu ako detská riekanka. To je veľmi milé a také, by som povedala, na smiech a nemá to žiadnu, samozrejme, žiadnu výpovednú hodnotu.
Ďalšie veselosti, dovolím si vám citovať. V oblasti informatizácie kultúry je cieľom kapitoly zabezpečiť udržateľnosť projektov s celorezortnou pôsobnosťou. Ide o štatistické zisťovanie za oblasť kultúry, poskytovanie dotácií, centrálny jednotný ekonomický systém a prevádzka rezortnej siete. V roku 2013 sú na financovanie projektu určené rozpočtované prostriedky vo výške 1,10 mil. eur, čo znamená 62,1-percentný medziročný pokles.
Ďalej, zámerom stratégie rozvoja slovenského knihovníctva je vytvorenie podmienok pre knižnice a knižničnú činnosť, aby knižničný systém Slovenskej republiky zohrával aktívnu úlohu v poskytovaní informácií a v sprostredkúvaní poznatkov. Na uvedenú stratégiu sú v roku 2013 plánované zdroje v sume 1,34 mil. eur, čo je 29,5 menej percenta oproti schválenému rozpočtu na rok 2012. Najprv to začína, že máme veľké strategické plány, a potom oznámime, že vlastne máme o 29 alebo 62 % na to menej. Takže je to také veselé čítanie aj so slzami v očiach, aspoň pre toho, pre ktorého slovenská kultúra niečo znamená.
Ďalšie čísla, ale ktoré dokazujú moje slová, že vlastne niet ani o čom diskutovať. Zdroje, rok 2011 - 197 mil. eur, 2013 - 189 mil. eur, 2015 - 183 mil. eur. Strategické zámery, 4,5 mil. v 2011, 2013 - 4,7, 2015 - 3,5. Granty, to znamená, podpora neštátnej kultúry, 2011 - 17 mil., 2013 - 22, 2015 - 21. Aktivity v prospech slovenskej kultúry v zahraničí, 2013 pokles o 40 percent. Kultúrne aktivity našich kultúrnych organizácií, pokles o 33,7 percenta. Tu niet ani o čom diskutovať.
Pozrime sa teda na to, ako sú na tom pracovníci v kultúre. Tu sa často hovorí a veľmi veľa sa hovorilo, pracovníci v kultúre sú vzdelaní ľudia, rozhľadení, ale ich platy klesli pod priemernú, teda v priemere klesli pod priemerný plat v Slovenskej republike, v slovenskom hospodárstve. Kto nám teda bude pracovať v kultúre o dva, tri roky? Neviem. Pritom rezort kultúry, a o tom sa tu málo hovorí, zamestnáva veľmi veľa ľudí. Dosť ľudí. A mohol by zamestnávať viacej a mohol by byť určitou nádržou, do ktorej by sa dali presunúť niektoré časti nezamestnaných občanov.
Tvoriví ľudia na Slovensku sú dnes často v pozícii živnostníkov alebo pracujú pre niektoré organizácie na dohodu. Čo im pripravuje tento rozpočet? O tom už hovorili mnohí moji kolegovia a ja ich nebudem opakovať. Čo títo živnostníci, to znamená, režisérky, spisovatelia, maliarky, hudobníci a tak ďalej a tak ďalej, ako to bude súvisieť s ich životnou úrovňou, týchto tvorivých ľudí, jedna časť tých mimoriadne tvorivých ľudí Slovenskej republiky. A práve preto sme pripravili aj na túto schôdzu návrh s pánom poslancom Beblavým, aby sme im aspoň trochu uľahčili, pretože títo ľudia, títo tvoriví ľudia sú zaťažení ešte ďalšou daňou, ktorú žiadni iní ľudia neplatia. A to je 2 % odvodu do fondov. Práve preto sme to pripravili, pán minister. Aj v tomto zmysle čítajte náš návrh s pánom poslancom Beblavým, že v tomto zmysle, keď títo ľudia ako živnostníci a dohodári budú, však nakoniec tu sa včera celý deň o tom rozprávalo, nemusím vám to opakovať, aspoň aby tie dve percentá sme im zobrali. Ja sama, keď som bola aktívnou umelkyňou, som tie dve percentá platila. Možno ste príliš mladý, ale to je komunistický starý vynález, ktorý týmto zabezpečoval, že tí, na ktorých komunistom najviac záležalo a ktorí robili, dnes je to marketing, to sa robí inak, ale vtedy to bola ideológia, to znamená, spisovatelia dostávali za tretinovú cenu koňak v Budmericiach. A to by sme mali zrušiť. Ja som to vždy mala v programe a uvidíme, ako sa zachovajú vaši poslanci, ale poprosila by som vás, keby ste s nimi o tom aspoň o tom hovorili. Ďakujem pekne.
Ale tento štátny rozpočet skrýva ešte pár čísiel, o ktorých tu treba hovoriť v mene Popolušky. Prvá je otázka Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. A teraz prosím všetkých tých, ktorí predsa len majú trošku záujem na tom, ako vyzerá dnešný rozpočet, prosím vás, Tlačová agentúra Slovenskej republiky dostane o 900 tis. eur viacej. Nielenže dostáva 500 tis. eur na svoju činnosť, vraj za verejné služby, a to v prostredí, ktoré je trhové. Keby sme nemali trhové prostredie v poskytovaní týchto služieb, nemohli by sme nič povedať. Nemáme pri úrade vlády, tak ako má napríklad Nemecko, agentúru, vládnu agentúru, ktorá poskytuje všetko to, k čomu sa k zmluvám, a mám ich tu tri, zaväzuje náš štát. Tu je zmluva, ktorú podpísal minister Krajcer, ktorá je teda na tých 500 tis. eur. Tu je zmluva, ktorú podpísal pán Maďarič v roku 2012, a ktorá túto sumu zvyšuje. A tu je posledná zmluva z novembra 2012, ktorá hovorí o tých 900 tis. eur navyše. No tak som si pozrela, na čo to má byť a čo predstavujú tie verejné služby. A tie verejné služby predstavuje to, že vydá informáciu, že čo povedal pán prezident. A potom vydá informáciu, že čo povedal pán premiér. A že vraj to bude archivovať. Tak toto už nie je ani veselé. Deväťstotisíc eur. Ja som sa pozrela na tie rozpočty, pán minister. Máte tu 900 tis. eur. Deväťstotisíc eur môžete niekomu prilepšiť. Ja rozumiem, ak chcete, aby TASR zatajila niektoré informácie, alebo aby vydala informácie, ktoré nie sú pravdivé, treba ju podplatiť. Ale 900 tis. eur?! Však to sú 3 mld. slovenských korún! To je neuveriteľné. Stálo za to, prečítať si ten rozpočet. Čiže aby som to zhrnula, TASR dostane za službu politickej strane SMER navyše 900 tis. eur.
RTVS, to je naša dlhodobá a obľúbená téma. Teda poslanci, 83 poslancov SMER-u zrušilo zákon o anulovaní zástrčkovej dane, lebo to už sme si tu vyjasnili, že treba, aby sme tomu hovorili tak, ako to je. Zástrčkovej dane, ktorú platia všetci tí, ktorí majú doma zástrčku, teda mali by platiť. Druhá vec, štát si naplánoval, že do RTVS pôjde navyše 28 mil. eur na zmluvu so štátom. Uvedené je to ako zmluva, ktorá zabezpečuje, že RTVS vytvorí programy pre pôvodnú tvorbu. Ale prepáčte, propagovať a robiť pre pôvodnú tvorbu je normálne v zákone o verejnoprávnych médiách. Tých 28 mil. nie je na pôvodnú tvorbu. Tých 28 mil. je na vykrytie deficitu, ktorý vzniká zle vypočítaným zákonom o zástrčkovej dani. Nič viac a nič menej. Ľudia, naši občania sa poskladajú na 72 až 75 mil. zo zástrčkovej dane pre fungovanie verejnoprávnych médií, z toho 3 mil. pôjdu na obsluhu tohto vyberania a 28 mil. k tomu musí ísť, aby verejno-právne médiá vôbec fungovali. Takže tu je ďalších 28 miliónov. A kto je zodpovedný za zle vypočítaný zákon? No, dnešný minister kultúry, samozrejme, keby už bolo o tom, že kto by mal byť zodpovedný za zle vypočítaný zákon.
Keď už hovoríme o číslach, upozorním vás, že 8 mil. eur stojí len aparát ministerstva. Keď si pomyslíte, koľko má, aké má obsadenie ministerstvo kultúry, a aké má obsadenie TASR, a predstavte si, že TASR dostáva milión štyristo tisíc eur zo štátneho rozpočtu a celé ministerstvo funguje, aparát ministerstva, za osem miliónov eur.
A posledná téma, ktorá teraz sa objavila, a môžete si ju nájsť aj na webovej stránke ministerstva, a to je, ja som to nazvala, ako som nazvala slovenskú kultúru Popoluškou, tak toto som nazvala Chamtivcami. Chamtivci medzi nami existujú. Samozrejme vždy boli. Aj v minulosti. A vždy budú. Ale zdá sa, že Chamtivci sa vracajú. Možno si pamätáte, že som dokonca protestovala pred ministerstvom kultúry, keď suma 6 mld. slovenských korún, 207, ešte viacej, 217 mil. eur, ktoré nám poskytli európski daňoví poplatníci na archivovanie a digitalizovanie našej, a ochraňovanie a reštaurovanie, našej národnej kultúry, malo padnúť do kešene jedného, jediného podnikateľa menom pán Kišš. Túto zmluvu s pánom Kiššom podpísal minister Maďarič deň po skončení vládnutia prvej vlády Roberta Fica.
Ak si pamätáte, niektorí z vás, ja som položila ministrovi, novému ministrovi, teda staronovému ministrovi kultúry Maďaričovi otázku na hodine otázok, a hoci to bola len jedna otázka, vyžrebovali ma, veľmi som sa prekvapila, a pán minister Maďarič odpovedal na túto otázku. Prišiel k tomuto pultu, a keď som sa ho pýtala, či budú platiť zmluvy s našimi národnými kultúrnymi organizáciami, ktoré boli podpísané v novembri v 2010 ministrom Krajcerom, či budú platiť, a či sa ich bude držať, vtedy pán minister prišiel sem a povedal jedno arogantné áno a odišiel. Pamätáte si na to? No tak vám chcem oznámiť, a dnes je to aj v novinách, že minister Maďarič začína spochybňovať vypovedanie zmluvy s pánom Kiššom. A bude sa znovu snažiť o outsourcing, hoci máme národné kultúrne inštitúcie. Ja to považujem za absolútnu aroganciu a veľkú stratu pre slovenskú kultúru.
Veď my dodnes nemáme na slovenskú kultúru rozpočet, ktorý by dosahoval 6 mld. korún bývalých slovenských. A tu máme peniaze. Neboli to, nie sú to peniaze od našich daňových poplatníkov, aby sme zachránili rukopisy Štúra, Kalinčiaka a ostatných ľudí, ktorí už sú pre vás niektorých len mená na skúške, pri maturite. Ale každý, kto sa pôjde pozrieť do Národnej knižnice, ako vyzerajú tieto rukopisy, každý, kto pôjde do depozitu Národnej galérie, každý, kto pôjde do depozitu Slovenského národného múzea, sa zdesí. Skúste si urobiť takýto výlet! A tu máme peniaze, peniaze, ktoré prekračujú celoročný rozpočet kultúry, a my to pcháme do kešene jedného človeka, ktorý nikdy v tejto oblasti nepracoval. Nikdy.
Ja vyzývam všetkých normálnych ľudí, ktorí ešte nestratili súdnosť a neboja sa, lebo toto je o strachu, aby sa postavili proti tomu. Ja sa proti tomu ako vtedy, tak aj teraz postavím.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani Vášáryová, ja vám chcem veľmi pekne poďakovať, že ste sa ako jedna z mála dotkla aj oblasti kultúry v rámci navrhovaného rozpočtu. Ja som sa tejto oblasti dotkol včera večer, keď tu už nikto nesedel, z vládnych poslancov tu boli tuším traja, z opozičných síce tiež nie veľa, ale ja som si svoje povedal.
Kritizoval som tú vec, že do oblasti kultúry ide málo peňazí, respektíve sú zase prerozdeľované zvláštnym spôsobom. A oblasť tradičnej ľudovej kultúry, ktorej ste sa teda vy nedotkla, ja som ju včera teda vyzdvihol, tak nie je žiadne reálne financovanie ani v tomto rozpočte, ani v tých minulých. Každý na to len kašle. Ale každý chce, aby sme sa hrdili tým najcennejším. A samozrejme, folklórne kolektívy všade vo svete získavajú ocenenia a všade je naša tradičná ľudová kultúra oceňovaná na najvyššej úrovni. Zažil som to niekoľkokrát pri reprezentácii Slovenska v zahraničí.
No a hovorili ste ešte aj o kaštieľoch, o ďalších veciach. A hovorili ste aj o dvoch percentách z odvedenej práce v rámci umenia. Ja som ich odvádzal takisto a všimol som si, že tieto dve percenta sa zhromažďujú pre tri oblasti, ale opäť tam chýba oblasť tradičnej ľudovej kultúry.
Takže to, čo ste spomínali, že to treba zmeniť, pretože je to socialistický prežitok, tak s tým plne súhlasím a podporím zrušenie týchto dvoch percent odvádzaných z umeleckých výkonov, pretože opäť idú len pre malú skupinku ľudí a nejdú tam, kde by si to skutočne tá kultúra zaslúžila, a to je tradičná ľudová kultúra.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. No ja som pozorne počúval pani kolegyňu Vášáryovú a pri sume 900 000 pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky som sa trochu zastavil. A kriticky by som chcel poznamenať, že ja, naopak, jej kritickému postoju nerozumiem. Lebo TASR sa má starať o také dôležité veci, ako vydávať informáciu o tom, čo povedal pán prezident alebo pán premiér, a uznajte, pani kolegyňa, že tesanie do kameňa nie je lacná záležitosť, však áno. (Smiech v rokovacej sále. Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja naozaj len veľmi krátko. Chcel by som upozorniť pani kolegyňu, že sa pomýlila o pár korún, pretože 900 000 eur nie sú 3 mld. korún.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa zastupujúca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, nie som ani zďaleka ekonóm, takže hoci som mal z matiky jednotku, ale myslím, že ekonomika je o niečom inom, nie iba o číslach a v politike dupľom. Ale dovoľte, aby som sa ako poslanec Národnej rady tiež vyjadril k rozpočtu, ktorý nám tu bol predložený takou formou, akou bol, aj s pozmeňujúcim návrhom, ale ako sa hovorí u nás: I tak še dá, i tak še dá. Takže je to asi o tom, že politické maniere sú nevyspytateľné.
Keď dovolíte, úvodom by som zacitoval pána Jána Košturiaka z jeho knihy Peniaze v rukách kresťana. "Vlastne prvé platidlá", trošku do histórie zájdeme, "za poskytovanie tovaru vznikli deväť tisíc rokov pred Kristom. Bol to dobytok a plodiny, neskôr kúsky kovu a drobné mince. Skutočné peniaze sú na Zemi zhruba od roku tritisíc sedemsto pred Kristom, a to v Mezopotámii, kde okrem platidla začali mať aj funkciu zachovania hodnoty a vytvárania bohatstva." Koniec citátu. Áno, vyzerá, že vymysleli nám financie, a odvtedy sú nevyhnutné k životu, a sú aj v rozpočte štátu o financiách.
Pán Košturiak ďalej hovorí, že "mali by sme šetriť, aby sme mali rezervy na prežitie v budúcnosti. To platí pre rodiny, ako aj pre podniky, ale aj pre štát. Šetriť by sme mali aj preto, aby sme mohli pomôcť ľuďom, ktorí potrebujú peniaze viac ako my. Na druhej strane je mi ľúto starých ľudí, ktorí musia šetriť, lebo nemajú na primárne životné potreby. Nie je dobrá spoločnosť, ktorá núti starých ľudí šetriť na základných veciach." Koniec citátu.
Vážení, myslím si, že je to povedané dosť veľa a dosť závažných myšlienok, ako by sa spoločnosť mala správať. Hovorím, kto vie gazdovať v malom, vie aj vo veľkom. V malom, znamená, v rodine, potom vie aj v štáte. Dúfam, že, pán minister, v rodine viete gazdovať, takže dúfam, že to prenesiete aj do parlamentu, aby sme ten rozpočet utiahli.
Prvé, čo ma v navrhnutom rozpočte zaráža, nie iba na tomto, aj tých v minulosti, je mínusová stránka. To znamená, deficit. Keď si pozrieme, v roku 2009 deficit 886 miliónov. V kocke. Potom prišla kríza samozrejme, takže okolo 2010 už to je okolo 3 mld. 746 mil. eur. V roku 2011 je to strata 3 mld. 809 mil. eur. V roku 2012 strata 3 mld. 675 mil. eur. A teraz ju plánujeme na 3 mld. 85 mil. eur. No to je 90 mld. slovenských korún. To je pre mňa nepredstaviteľné číslo. Samozrejme, že štát musí fungovať, takže pôžičky nejaké sa vybrať musia. Dúfam, že ekonómovia si to vedia zrátať, aby sme neostali skrátka.
Keď dovolíte, trošku by som sa pristavil pri našom rezorte, teda mojom, v ktorom som by som povedal, že asi doma trošku, a to je rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Ako si môžeme všimnúť, tak celkové dispozičné zdroje máme vo výške 1,25 mld. eur, čo v porovnaní s rokom 2012 predstavuje pokles o 163 mil. eur. To znamená, zhruba o 11,6 percenta. Z tohto celého rozpočtu 1,15 mld. eur sú výdavky EÚ a spolufinancovanie 1,13 mil. eur, to znamená, zo štátneho. Je to tiež v porovnaní s rokom 2012 pokles o 12,8 percenta. Keď sa na to pozrieme, tak prakticky zo štátneho rozpočtu idú iba nejaké, v úvodzovkách, sto miliónov. To znamená, pán minister možno s týmto rezortom má možnože najmenšie problémy, pretože gro vykrývajú európske peniaze.
K všetkým správam, ktoré som mal z tohto nášho rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, musím konštatovať jedno, že aj v nejakých tých, v úvodzovkách, konštatovaných pojmoch stále nevieme ešte, čo tu máme a čo nemáme zavedené v našej legislatíve. Hovoríme o priamych platbách, áno, sú tu podľa vopred stanovených kvót, ktoré stabilizujú príjmy farmárov, zlepšujú konkurenčnú pozíciu farmárov. Pýtam sa: Máme v slovenskej legislatíve definíciu farmára, farmy? Ja zatiaľ o nej neviem. To, že v legislatíve EÚ je, je pravdou, no zatiaľ sme ju ešte netransponovali. Zatiaľ sa iba o tom hovorí, minimálne tie dva roky, čo som ja tu, mám tú česť teda byť, a farmári nie sú zadefinovaní. Tu vidím tiež jednu z možností, ktorá by otvorila ľuďom šancu sa tým farmárom stať.
V súčasnosti máme súkromne hospodáriacich roľníkov, máme poľnohospodárske organizácie, lesné organizácie, ale nemáme farmy a farmárov. Takže bol by som veľmi rád, keby v budúcoročnom rozpočte, alebo v každých iných dokumentoch, ktoré vychádzajú, tento pojem bol až vtedy, pokiaľ ho budeme mať zadefinovaný v našej republike. Zatiaľ ho nemáme.
Je to aj o tom, že tí ľudia, ktorí chcú v tejto oblasti vziať zodpovednosť za svoj život na svoje plecia, aby neboli na ťarchu štátu, by mali dostať šancu, aby ich štát podporil. Konkrétne môžem vytknúť, týmto začínajúcim farmárom aj v súčasnosti, sme schválili takzvanú červenú naftu, opäť pre našich teda agropodnikateľov, ja im hovorím takto agropodnikatelia, ale je tam podmienka, tri roky už musíš mať túto živnosť. Myslíte si, že keby sme tú podmienku dali, že aj začínajúcim, im pomôžeme v ich štarte touto úľavou, myslíte že by sme niekoľko, možnože aj stoviek, aj tisíc miest nenašli? Že ľudia by chceli a videli, že štát má záujem, aby tu ten farmár bol, aby sme dali mu šancu žiť. Potom je problém, lebo zisťujeme, že mnohé tie aj 3-ročné existujúce akože poľnohospodárske podniky nespĺňajú kritériá, ako konštatoval aj pán minister pôdohospodárstva na našom výbore, a pokiaľ by sa vraj v jeho rezorte bývalom na hospodárstve takto gazdovalo, tak už rezort hospodárstva neexistuje a naši podnikatelia by skrachovali. Takže tu by som chcel tiež apelovať, aby sme takto možnože pritiahli tiež nejaké koruny do rozpočtu, hoci malé. Ale ja tvrdím, radšej milión malých ako jednu veľkú, na ktorú budeme musieť zháňať mnohé, možnože aj väčšie financie na to, aby sme to udržali. Neberme entuziazmus našim ľuďom, ktorí chcú túto zodpovednosť vziať na seba!
Keď dovolíte, v rozpočte minister pôdohospodárstva, náš, vie, kde má slabé a silné stránky. My ako poslanci si to môžeme iba domýšľať, pretože on ho tvoril, u neho to bolo. Mňa samozrejme zarazilo aj to, že v prvom návrhu rozpočtu dával priority, kde bola, bolo 6 priorít, jedna z nich bola podpora vidieckej zamestnanosti, požiadavka navýšenia v roku 2013 o sumu 2 mld. eur; po druhé, podpora bezpečnosti potravín, požiadavka o navýšenie v objeme 5,9 mil. eur v roku 2013; podpora predaja slovenských poľnohospodárskych produktov, požiadavka na 470 000 eur podpory; podpora opatrenia zmiernenia následkov klímy, požiadavka o navýšenie 7,1 mil. eur; dobudovanie informačných systémov Poľnohospodárskej platobnej agentúry, požiadavka na 12,3 mil. eur, ako aj doplnkové vnútroštátne platby farmárov v objeme 93 mil. eur na rok 2013 boli zo strany ministerstva financií neakceptované.
Takže, žiaľ, náš rezort sa nachádza tam, kde sa nachádza. Nechcem hovoriť, že sme na chvoste chvosta, ale pravdou je, že veľká podpora zo strany štátu, nehovorím Európskej únie, ani v tomto rozpočte nie je badateľná.
Samozrejme, nie som za to, ako tu včera povedal kolega Štefanec, myslím, že to bol, aby sme za mulčovanie platili a brali dotácie. Som proti tomu. Chcem aj pripomenúť, aj ministrovi financií, aj ministrovi pôdohospodárstva, keď náhodou ma bude počúvať, aby sme viazali čerpanie dotácií z eurofondov na výrobu. Aby sme tieto eurofondy, ktoré hovoríme, áno, mnohé sa aj zneužívajú, aby nemali garanciu, že tieto eurofondy môže čerpať aj ten, ktorý má zo svojej podnikateľskej nejakej činnosti iba 5 percent poľnohospodárskej výroby, aby sme to upravili. Lebo potom tie peniaze idú všade inde, len nie na to, aby sa zveľaďoval náš poľnohospodársky rezort, poľnohospodárska výroba. Takže áno, pán kolega Kuffa, ďakujem pekne. (Hlas z pléna.) Áno, hovoril to pán kolega Mikuš, takže ďakujem za upozornenie, čo sa týka využívania týchto podpôr.
Ďalej, keď dovolíte, chcel by som sa dotknúť jednej oblasti. A tá oblasť sa nazýva, jeden z centrálnych štátnych orgánov, a to je Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Tam musím povedať, že udržujeme ho v bdelej kóme. Čo plní vo vzťahu k občanom a podnikateľským subjektom kataster nehnuteľností? Tak plní jednu z najvýznamnejších úloh, prostredníctvom ktorej je realizované jedno zo základných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, a to je ochrana vlastníckeho práva. Stále tu hovorím, že grunt je základ, pôdu nepresťahujeme, pôda bude stále na slovenskej zemi a mali by sme jej dať aj príslušnú vážnosť. Samozrejme, kataster je ten, ktorý eviduje. Vieme, čo je bývalá geodézia, a on je zodpovedný zo zákona, aby tú evidenciu viedol. Žiaľ, staviame sa k nemu, ako povedala kolegyňa Vášáryová, ako k Popoluške. Úrady správy katastra, katastrálne úrady bojujú s veľkými problémami a vyplýva to aj z ich návrhu rozpočtu na roky 2013 - 2015, ktorý sme preberali v našom výbore a kde som tiež kriticky vystúpil k tejto položke.
Na základe uznesení vlád, ktoré sme tu mali za existencie Slovenskej republiky, musím povedať, že každá si to dávala, že to je priorita a sledovaná úloha. Prísne sledovaná úloha. Aby sme si oživili trošku pamäť, tak dáme, pod akými uzneseniami vlády to šlo. Uznesenie vlády č. 970 z roku 2005, uznesenie vlády 742 z roku 2006, uznesenie vlády 216 z roku 2007, 969 z roku 2007, uznesenie vlády 63 z roku 2009, 882 z roku 2009, 890 z roku 2009 a 88 z roku 2011. Všetky tieto uznesenia, všetky tieto uznesenia zaväzovali Úrad geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností, aby boli zostavené registre, to znamená, registre obnovenej evidencie pozemkov a kontrahovali sa zmluvy tak, aby úloha bola dokončená do roku 2015. Máme na to necelé dva, dva a pol roka, tri roky nech to bude, že by sme aj ten rok 2015 zahrnuli.
Aká je situácia? Situácia je taká, že rozpočet Úradu geodézie, kartografie a katastra sa oproti minulému roku znížil o 2,75 percenta, oproti roku 2011 o 10,48 percenta a oproti roku 2010 dokonca o 21 percent. Samozrejme odrazilo sa to aj na týchto možných ukončovaných prácach. A v súčasnosti musím povedať, že nie je ukončených z 3 542 katastrálnych území na Slovensku 533 katastrálnych území. Má to nadväznosť na celý chod spoločnosti, nemôžu sa plánovať investičné celky, projekty. Samozrejme, pokiaľ nemáme adekvátny doklad, či už k reštitúciám, či už k dedičským konaniam, nemôžu ani príslušné orgány konať. A vyzerá, že ani tento rozpočet, ktorý tu máme, veľmi s tým nepočíta, aby sme to nejakým spôsobom už konečne ukončili. Od roku 1526, kedy je na slovenskej zemi evidované nejaké to vlastnícke právo k pozemkom, bola by to prvá nejaká súborná práca, kde by sa v každom katastrálnom území povedalo, koľko máme parciel a koľko máme vlastníkov. Mnohí vládcovia, ktorí tu boli, sa o to pokúšali, nestalo sa. Máme historickú šancu ukončiť celé Slovensko a vlastne pozemkovú knihu, ten grundbuch, dať po ukončení registrov do archívu. Samozrejme do takého archívu, kde sa to zachová aj pre budúce generácie, keby náhodou, nedajbože, niekto chcel napadnúť činnosť v danej oblasti v príslušnom roku, že to bolo protiprávne, alebo ináč zmanipulované.
Žiaľ, musíme konštatovať, že pokiaľ to chceme nejakým spôsobom aj zachovať, tak mali by sme mať, aj kam to dáme. Samozrejme digitalizuje sa, ale originál je originál. A dostávame sa do ďalších problémov Úradu geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností, pretože ideme do kapitálových výdavkov. Majú budovu, ktorá sa volá Centrálne evidenčné registratúrne stredisko v Liptovskom Mikuláši, ktorá, si predstavte, že tam sme v nájme. Sme v nájme, a to zmluvou, ktorá bola urobená a uzatvorená na päťdesiat rokov s opciou na ďalších päťdesiat rokov. Nevypovedateľná, a pokiaľ by sme ju chceli vypovedať, tak nás to bude stáť až 20 mil. eur. No pýtam sa, kto je za to zodpovedný? Akým spôsobom sme mohli takto hájiť záujmy, nehovorím štátu, záujmy našich ľudí, ktorí tento štát tvoria, že takúto zmluvu niekto podpísal, a pritom, ako sa konštatuje v tejto správe, ktorú mám pred sebou z úradu, že môže dochádzať k neustálemu zvyšovaniu nájmu. Veď to je na hlavu! Keď toto je zdravý gazdovský rozum predstaviteľa, ktorý to podpisoval, tak ja neviem potom, kde sa nachádzam!
Samozrejme, okrem tejto budovy majú aj ďalšie budovy. Mnohé, ako je tu konštatované, sú technicky a morálne zastarané, najmä z pohľadu elektrických vedení, zatekania striech a bez zateplenia. A mnohé budovy, ich stav hraničí s havarijným stavom. A tam majú chodiť naši občania a dostávať informácie, ktoré sú potrebné k bežnému životu.
Celkove kataster spravuje 11, teda Úrad geodézie, kartografie a katastra spravuje 11 organizácií, 8 katastrálnych úradov a samostatné katastrálne úrady spravujú celkom 72 správ katastra. To znamená, je to síce malý, ale veľmi dôležitý článok našej štátnej správy, ktorú tu mám. A musím povedať, že pokiaľ toto zanedbáme, tak potom ja vlastne neviem, na čom chceme stavať. Na čom chceme stavať túto republiku? Na čom chceme stavať ďalšie podnikanie? Na čom chceme stavať ďalší rozvoj? Kam chceme vlastne investovať, keď nemám grunt zabezpečený?!
Takto ešte, aby som sa vrátil k tým budovám. Ich celková hodnota predstavuje asi 126 mil. eur a na ich údržbu sa počíta 600 000 eur. Je to necelých 0,47 percenta hodnoty a reálny stav, ktorý by mohol tie budovy dostať do akože prevádzkyschopného stavu a udržať aspoň to, čo tam teraz je, predstavuje hodnotu zhruba 6,3 mil. eur. Žiaľ, to sa asi nestane, pretože v minulosti to bolo spôsobom asi takým, že z čiernych čísel slovenského pozemkového fondu sa časť tohto zisku delimitovala na Úrad geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností. Toto v súčasnosti nie je, takže držíme úrad v kóme. Myslím si, že nemali by sme sa takto k nemu stavať a dať mu príslušnú vážnosť.
Ďalej, keď dovolíte, kde by sme mohli nájsť tie financie. Aj Úrad geodézie, kartografie a katastra si dovolí dať jednu takúto možnosť, ktorá v súčasnosti vyzerá, že nie je veľmi docenená. A ja kvitujem, keď pán minister financií povedal, že zvyšuje sa o 8 - 9 tis., myslím 9 tis., keď si dobre pamätám, stav daňových pracovníkov na výber daní. Super! Beriem. Dúfam, že títo daňoví pracovníci budú plniť svoju úlohu tak, aby to nebolo iba vtedy, ak je ten daňový subjekt poverený kontrolovať. Lebo dostalo sa mi do uší, dúfam, že to nie je pravda, dúfam, že mi to pán minister vyvráti, že kontrolujeme iba tých, kde vyššia moc povedala, že môžeme kontrolovať.
Vážení, tak to neberiem, pretože mali by sme si byť rovní. A ešte rovnejší, dúfam, že tu nemáme takýchto. Takže z čerešne dolu a štát je v kríze, takže poďme tak, ako to má byť podľa zákona, a nerobme zo seba nejakých tých, ktorí nevedia, čo majú robiť, keď sú vo výkone štátneho zamestnanca. Úrad geodézie, kartografie a katastra vám, pán minister, navrhuje ďalšiu možnosť, ako sanovať verejné financie, ako do tej kasy prispieť tiež nie malými čiastkami. Úrad disponuje deviatimi inšpektormi. Keď si myslíte, že je to na Slovensku dosť, tak to nie je dosť. A počet týchto inšpektorov na takú širokú problematiku, akou je evidencia vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, nemôže na veľkosť územia a počet riešených prípadov v žiadnom prípade stačiť a je hlboko poddimenzovaný. Zároveň sa nevytvára priestor na efektívny výkon inšpekcie užívateľov, ktorí sú konečnými spotrebiteľmi poskytnutých údajov a dát, čím nie je možné dôsledne predchádzať ich následnému zneužitiu tretími osobami. Štát takto prichádza o státisíce eur, za ktoré by inak boli nútení užívatelia organizáciám v rámci katastra zaplatiť. Nehovoriac o skutočnosti, že i výber pokút je takmer nulový, čo sa následne prejavuje aj v príjmovej stránke rezortu. Takže, vážení, možnože inšpirácia pre pána ministra, aby tam sa to posilnilo, aby sa ten zákon aj v týchto veciach dodržiaval.
Ďalší možno, že taký môj nejaký príspevok k ďalšiemu naplneniu štátnej pokladnice. Všade hovoríme, koľko máme akože neobrobenej pôdy. Ale ja skôr poviem, že tej zaburinenej. Keď si myslíme, že nemáme na to nejaký legislatívny, právny nejaký rámec, ako to ošetriť, tak máme. Máme úsek ochrany pôdneho fondu, pretože zákon o katastri a vykonávacia vyhláška hovorí, že všetky poľnohospodárske pozemky, aj lesné, samozrejme, aj pozemky, by sme mali využívať v tej kultúre, v akej sú definované, v C registri katastra nehnuteľností. To znamená, poľnohospodárska pôda ako poľnohospodárska pôda, ktorá má presný osevný postup, a nemôžu sa z tejto poľnohospodárskej pôdy šíriť buriny na susedné pozemky.
Takže chcel by som tiež vyzvať našich kolegov, ktorí pracujú na úseku ochrany pôdneho fondu v rámci pozemkových obvodných úradov Slovenskej republiky, aby si tiež vyšli do terénu. Myslím si, že podnety chodia. Máme dosť podnetov na takúto kontrolu. A myslím si, že to je ďalší zdroj financií, ktorý by tu mohol byť.
Ešte, ak dovolíte, nechcem to dlho naťahovať, pretože, myslím si, že sú tu odbornejší ekonómovia, ktorí majú podstatne viac čo k tomu povedať. Ja by som ešte jedno, povedal to pán Kaník, že máme tu dépeháčku, že je to daň kvázi nešťastná. Nebol som podnikateľom, neviem sa v tom orientovať, hovorím otvorene. A hovorí, teda pán Kaník, že nemáme šancu zabrániť jej zneužívaniu. Ja zase som toho názoru, že to, čo stvoril človek, čo vytvoril človek, nie je najdokonalejšie a nesúhlasím s jeho tvrdením, že nevedeli by sme nájsť aj tu nejakú cestu, ako zabrániť týmto daňovým únikom a rôznym machináciám pri tejto dépeháčke. Tvrdím, kde je vôľa, je aj cesta. A keď je politická vôľa, je aj politická cesta. Takže nechcem, aby to bolo nejakým spôsobom chápané, že pravý, ľavý. Zamyslime sa nad tým. A tí, ktorí máte čo do toho povedať, že máte s tým skúsenosti, s DPH, zamyslime sa a urobme aj tu zadosť, aby nám tieto veľké financie neunikali aj v tejto časti života slovenskej spoločnosti.
Myslím, že toľko nateraz z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne, pán minister, že ste prerývane aj bol, aj nebol tu, ale možno, že nejaké podnety jasné budete aj z môjho prejavu možnože mať za to, aby ste sa na nich pozreli. A budem rád, keď sa to aj naplní.
Ďakujem pekne, páni kolegovia a kolegyne, za pozornosť.