11. schôdza

Pani predsedajúca, ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení pán minister, dovoľte, aby som predložil môj pozmeňujúci návrh k spoločnej správe, k tlači 223. Dovoľujem si dať návrh, aby bol bod 1 zo spoločnej správy vyňatý na osobitné hlasovanie s návrhom schváliť.
Odôvodňujem to tým, že po porade s viacerými členmi Rady vysokých škôl ide o úplne novú kompetenciu univerzitných senátov a po porade s odborníkmi z Rady vysokých škôl, ako aj z akademickej obce je objednávka, ale zároveň aj prosba veľká, aby aspoň minimálny právny rámec na novú kompetenciu akademických senátov univerzít verejných vysokých škôl bol zakotvený. Z tohto dôvodu tento bod 1 spoločnej správy žiadam vyňať na osobitné hlasovanie s návrhom schváliť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Veľmi krátke vystúpenie v rozprave. Ako prihlásený písomne som predložil spolu s kolegami Abrhanom a Hrušovským dva pozmeňovacie návrhy. V pozmeňovacom návrhu č. 1 je technický preklep, tak ho chcem opraviť. Ten pozmeňujúci návrh sa netýka bodu 139, ale bodu 146. V bode 140 v § 73a v odseku 1 sa za poslednú vetu vkladá nasledujúci text: "Okrem študentov vojenských a policajných vysokých škôl sú údaje z registra študentov, ktoré sa týkajú mena a priezviska, rodného priezviska študenta a názov vysokej školy a názov fakulty, na ktorej študent študuje, verejne dostupné údaje."
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z. (tlač 223).
V čl. I v 213. bode v § 108a ods. 3 a v § 108b ods. 3 sa za slovo "autorov" vkladá čiarka a slová "najmä meno, priezvisko a rok narodenia".
Odôvodnenie: Vzhľadom na skutočnosť, že do oboch registrov sa zaznamenávajú tieto osobné údaje, nie je v zmysle zákona o ochrane osobných údajov prípustné ich okruh upraviť vo vykonávacom predpise, ale je potrebné ho ustanoviť priamo v zákone. Čiže ako vidíte, ide vyslovene o nutnú legislatívnu úpravu, preto poprosím o podporu daného návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja budem sa snažiť byť stručný a vydefinovať jednotlivé stanoviská vlády Slovenskej republiky aj ministerstva k pozmeňujúcim návrhom.
Predovšetkým budem hovoriť k návrhu pána exministra Martina Fronca, pána poslanca Fronca, ktorý navrhuje zverejniť meno, priezvisko a rodné priezvisko študentov v rámci registra študentov. Musím povedať, že vecne s týmto návrhom problém nie je, ale návrh je nejasný, preto ho neodporúčam podporiť. Nejasnosť nastáva v tom, a teraz to presne odcitujem, "že sa navrhuje upraviť § 73a, ktorý upravuje centrálny register študentov", ale bod 139 upravuje § 173 register študentov vedený vysokou školou, rovnako text a odôvodnenie sa týka registra študentov a nie § 73 centrálneho registra študentov.
Áno, to hovorím to, čo ste predložili v tom prvom diskusnom vystúpení v rámci rozpravy. Samozrejme, urobili ste isté nápravy, zmeny, samozrejme, to nechávam na posúdenie aj spravodajcu, aby sme to posúdili, či sa týmto pádom konkrétne tieto veci čistia, a potom, samozrejme, aj prijmeme stanovisko, ako by sme naozaj ten register v tom dobrom slova zmysle sprehľadnili, zefektívnili a o čo vám predovšetkým ide, pán poslanec Fronc.
Návrh pána Petráka, ktorý sa dotýka len technickej úpravy, aby výberové konania na miesta vysokoškolských učiteľov priamo na centrálnom portáli zverejňovali vysoké školy a nebolo administratívne zaťažované ministerstvo, ten návrh v podstate odporúčam, aby sme prijali.
Návrh pána poslanca Suska, ktorý hovorí o čiastočnej úprave pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Mamojku v štandardnej dĺžke štúdia v externej forme, ja ho považujem za optimálny v súčasnom stave aj s tým, že sa pripravujeme na nový vysokoškolský zákon. Teda považujem ho skutočne, tento návrh, za optimálny. Ale, samozrejme, na základe toho posúdenia celý tento návrh pána poslanca Suska odporúčam podporiť.
Máme tuná návrhy, ktoré sa týkali pána Érseka, pána Érseka, pána poslanca, ktorý navrhuje, aby ministerstvo registrovalo vnútorný systém zabezpečovania kvality. No, je to cieľ správny, ale to, čo tam je jasne zadefinované, sa ťažko by zrealizovalo, a preto neodporúčam podporiť body 1 až 3, keďže registrácia znamená len posúdenie súladu so zákonom a nie posúdenie účinnosti kvality vnútorného systému. Išlo by o administratívnu komplikáciu, ktorá je zbytočná a v rozpore s tým, že zabezpečovanie kvality je primárne úlohou vysokej školy. A toto všetko bolo odkonzultované na úrovni Rektorskej konferencie za prítomnosti všetkých rektorov a, samozrejme, za prítomnosti aj na rokovaniach s Radou vysokých škôl, a preto by som tento návrh, ktorý predložil pán Érsek v tých jednotlivých bodoch, neodporúčal schváliť.
Ďalej je tu návrh pána poslanca a súčasne aj spravodajcu, to je bod 141. Podľa dohody sa upravujú úväzky vysokoškolských učiteľov na jeden hlavný a dva vedľajšie. Odporúčam podporiť namiesto návrhu spoločnej správy a, samozrejme, aj to stanovisko, ktoré tu predložil pán poslanec Martvoň. Tie zmeny, tak, samozrejme, na základe toho bude aj tento návrh prijatý. Lebo v spoločnej správe je to treba vyňať na osobitné hlasovanie, a týmto pádom sa tento návrh zrealizuje. Považujem ho za, v súčasnej dobe, optimálny.
Čo sa týka návrhu pána Érseka, ktorý sa týka, technicky sa upravuje správna rada, úpravu nepovažujeme za potrebnú, ale jej prijatie je, samozrejme, môže byť bezproblémové, ale malo by sa v podstate odkonzultovať. Ja to musím jednoznačne tieto veci odkonzultovať s tými, pre ktorých sa tie zákony pripravujú. A to znamená: Rektorská konferencia, Študentská rada vysokých škôl, teda pre študentov, a Rada vysokých škôl. A pokiaľ toto nemám odkonzultované a takýto návrh príde, tak, samozrejme, ja nemôžem do tohto procesu vstupovať, pretože ten zákon pripravujeme pre študentov, pripravujeme ho pre pedagógov, pripravujeme pre vysoké školy a z toho dôvodu nemôžem v súčasnosti s týmto návrhom súhlasiť. Samozrejme, som otvorený na diskusiu pri prijatí nového vysokoškolského zákona, aby sme tieto veci očistili, spresnili, sprehľadnili, ale tieto návrhy od vás musia prichádzať skôr, aby sme ich vedeli konzultovať aj so zástupcami akademickej obce, ktorá sa k tejto oblasti môže kompetentne vyjadriť.
K návrhom pána Osuského, ktoré boli predložené, neodporúčam ich schváliť.
Takisto neodporúčam schváliť návrh pána poslanca Fronca, ktorý chce zrušiť zavedenie školného pre programy v cudzom jazyku na verejných vysokých školách. Naozaj, dôvod je jasný aj vo vzťahu k Európskej únii, aj pre štáty, ktoré sú mimo Európskej únie, ale sú v širšom európskom hospodárskom spoločenstve. Tento princíp tu môžeme dodržiavať a tento návrh vlastne vytvára aj podmienky pre to, aby sme neboli zo strany iných štátov Európskej únie kritizovaní.
Ešte tu bol návrh pána poslanca Bastrnáka. Nuž, toto je jeden vážny problém a o tom vám musím pohovoriť, pretože ja som rokoval s rektorom aj komárňanskej Univerzity Jánosa Selyeho a mali sme veľmi zaujímavý rozhovor. A viete, aj predtým som mal, to bolo počas Rektorskej konferencie, ktorá zasadala minulý týždeň v piatok v Nitre. Vstup do akreditačného procesu je veľmi citlivý. Najcitlivejší je pre tých, ktorí majú byť akreditovaní. A vo vzťahu k Univerzite Jánosa Selyeho som prijal opatrenie, ktoré je teraz otvorené, ale spočíva a čakám na ďalšiu akreditáciu. To som jasne povedal a to som jasne aj zadefinoval.
A poviem, aj prečo čakám. Pretože bývalý minister pán Szigeti, a to poviem otvorene, v roku 2006, keď nastúpil do funkcie za pána ministra Fronca, keď KDH vystúpilo z koalície, pán Szigeti súhlasil s tým, aby bola akreditácia na Univerzite Jánosa Selyeho uskutočnená, hoci nemala 6 rokov existencie, a že mala len 3 roky existencie. Tú výnimku mohol dať priamo vtedy minister. Oni potom išli do toho procesu akreditačného a tak dopadli, ako dopadli, pretože mali malý počet rokovaní a, samozrejme, bola to začínajúca univerzita. Tak niekto urobil chybu a tú treba napraviť, a preto som povedal aj z hľadiska toho, aj tých výsledkov akreditácie, že budem konať tak, aby som prekonal ten proces vo vzťahu k novej akreditácii, a že táto univerzita Jánosa Selyeho sa pripraví na novú akreditáciu, na kritériá, ktoré sú vopred schválené rok dopredu a jasne zadefinované. A, prirodzene, hodnotenie a, b, c, d, ktoré tam je, bude pre nich známe. Tak sa dohodla celá Rektorská konferencia, i keď to bolo ťažké rokovanie, pretože veľmi ťažko sa niektorí rektori verejných vysokých škôl chcú podrobiť akreditácii komplexnej v jeden rok a jednotnými kritériami, a napriek tomu sme to presadili aj cez Akreditačnú komisiu. Preto tieto zmeny, ktoré tu navrhujete, sú teraz bezpredmetné, pretože neboli odkonzultované ani na Akreditačnej komisii a neboli odkonzultované ani na Rektorskej konferencii. Ten princíp, ktorý sme nastavili, je nastavený dopredu, ale o tých návrhoch, o ktorých ste hovorili, pán poslanec Bastrnák, je možné hovoriť vo vzťahu k ďalšej akreditácii. Ja nemôžem to nastavovať do akreditačného procesu v priebehu 6 rokov. To znamená 2008 - 2013, to je 6 rokov.
A, viete, jak sa niekto domáha nejakej zmeny v akreditácii, tak sa pýtam tých čísiel, čo chcú urobiť za jeden rok, aby boli úspešnejší, keď nerobili 5 rokov tie vysoké školy a nekvalitne pracovali. A o tomto to bude, pretože to budú jasné kritériá stanovené, tvrdé, nekompromisné. A tu sa už bude na základe toho, a to si dovolím povedať, že ako minister musím ustáť, lebo tie tlaky sú vždy veľké, lobistické, aby sa v podstate na základe týchto výsledkov akreditácií nielen vysoké školy, ale aj fakulty, aj študijné odbory financovali podľa kvality. Čiže máme niekde na niektorých vysokých školách kvalitné študijné odbory a budú dostatočne financované. Samozrejme, niektoré sú slabšie, budú menej financované. A budú, takýmto spôsobom sa to bude aj na fakulty, aj, samozrejme, na celé univerzity v budúcnosti deliť, tie finančné prostriedky.
Takže z toho dôvodu, a to som si dovolil dlhšie vysvetliť aj pánovi poslancovi Bastrnákovi, prečo nesúhlasím s týmto pozmeňovacím návrhom, lebo vstupujeme do rozbehnutého akreditačného procesu, ktorý je už v štádiu pred schválením, a vo februári budúceho roku bude odsúhlasený aj v Rektorskej konferencii, a tým pádom, tým pádom až o rok vo februári alebo v marci 2014 sa začne akreditácia. Čiže je tu jeden rok, čo tu nikdy nebolo, na prípravu. Na prípravu, aby skutočne tie školy boli kvalitne pripravené, nielen po tej stránke obsahovej si tie veci doriešili, ale aj po tej stránke administratívno-organizačnej.
Mám tu návrh ešte pani poslankyne Gibalovej. Pani poslankyňa, dobrý návrh. Dobrý návrh, ale mi povedzte, ako my dokážeme overiť údaje o našich študentoch v zahraničí? Toto je ten najväčší problém. Toto je jediný problém. Inak ja s tým nemám žiaden problém, aby sociálne štipendiá dostávali aj študenti, ktorí študujú v zahraničí na zahraničných školách. Ale akým spôsobom to overíme? My to môžme overiť vo vnútornom systéme Slovenskej republiky cez naše verejné vysoké školy, ktoré sú, ktoré majú svoje registre, ktoré majú svojich ľudí, majú svojich ľudí, ktorí, tie sociálne štipendiá sú im udeľované a na základe toho vieme urobiť aj to, čo ste vy na jednej strane pochválili, že dobre, že sa urobilo v podstate vyčistenie tohto systému, lebo sa na tom naozaj niektorí ľudia, to niektorí ľudia zneužívali, aby tie sociálne štipendiá išli práve tým, ktorí tie sociálne štipendiá naozaj potrebujú. Toto je jediný problém, že nevieme to overiť a neviem to, aj keď je to fakultatívne, ako ste povedali, nie je to obligatórne, tak nevieme to skutočne momentálne zabezpečiť, poviem celkom otvorene. Lebo nevieme, tie vzťahy vo vzťahu k zahraničným vysokým školám nie sú vydefinované. Ja by som musel mať uzavretú aj dohodu s Ministerstvom školstva Českej republiky, aby sme tieto veci vedeli vzájomne overovať, aby sme si vzájomne systémy cez vysoké školy prepojili, aby sme si tieto veci nejakým spôsobom vzájomne overovali.
Ale je to dobrý návrh vo vzťahu k budúcnosti, lebo musíme ísť touto cestou. A, samozrejme, priznávam, že tých študentov čoraz viacej je na sociálnych štipendiách, že si ich oprávnene zaslúžia. Čo svedčí aj o tom, že tohto roku sme museli ešte navýšiť čiastky do sociálnych štipendií a povýšili sme ich na jednotlivé vysoké školy, aby ich mohli vyplácať študentom. A znovu sme získali. Osobitnú pozornosť som venoval v rozpočte na budúci rok najmä na sociálne štipendiá, aby tieto sociálne štipendiá do rozpočtu boli navýšené oproti roku 2012. Pretože tá sociálna priepasť a tie dopady, áno, sú veľmi citlivé a my musíme dať rovnosť šancí každému, aby mohol študovať a vytvoriť mu pre to podmienky.
Preto v súčasnom stave, pani poslankyňa, tento návrh váš, aj keď akokoľvek rozumný a cielený správne, ale nevykonateľný z hľadiska toho, čo existuje v rámci dohôd medzi Českou republikou, keď hovorím o Českej republike, a Slovenskou republikou.
Potom tu mám ešte posledný návrh pani poslankyne Nachtmannovej, s tým súhlasím, lebo ten v podstate, ako podobne to upravil pán Fronc, vytvára v rámci registrov jasnú cestu, jasný prehľad a, samozrejme, vylepšuje tento celý procesuálny stav v rámci poznania študentov, poznania pedagógov, poznania vedeckých pracovníkov, akí tam sú, a aby sme mali jasné čísla a aby sme vedeli s nimi kvalitne v budúcnosti narábať.
Toľkoto z mojej strany. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ja len pár štatistických údajov. V rozprave k zákonu o vysokých školách vystúpilo celkom 11 pánov poslancov a poslankýň. Bolo podaných 15 pozmeňujúcich návrhov. Na osobitné hlasovanie boli vyňaté okrem toho, čo je uvedené v spoločnej správe, body 1, 7, 8 a 9. Z hľadiska procedurálneho považujem tento postup za správny a myslím si, že žiaden iný pozmeňujúci návrh nekoliduje s bodmi spoločnej správy. To znamená, môžme pristúpiť k hlasovaniu bez nejakých vážnejších problémov. Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladám v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Dôvodom na predloženie vládneho návrhu zákona na skrátené legislatívne konanie je zabrániť vzniku značných hospodárskych škôd štátu.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zlúčenie rozsahu podpory pre zariadenia výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vysoko účinnou kombinovanou výrobou alebo výrobcov biometánu a optimalizácie nákladov na podporu výroby elektriny, poskytovanú prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému. Upraviť aj práva a povinnosti výrobcov vrátane ich povinností voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Cieľom je vytvoriť podmienky, aby mal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dostatočné nástroje na preverenie nákladovej štruktúry regulovaných subjektov.
Za týmto účelom je potrebné, aby predložený návrh zákona, v ktorom budú zakomponované spresnenia a doplnenia voči doterajšej zákonnej úprave podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou, nadobudol účinnosť dňom 1. januára 2013, čím by sa takto neoprávneným poskytnutím podpory pre výrobcov elektriky z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobcom vyrábajúcim elektrinu a teplo vysoko účinnou kombinovanou výrobou zabránilo vzniku značných hospodárskych škôd pre štát.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, na základe uvedeného si dovoľujem požiadať o schválenie skráteného legislatívneho konania k predmetnému návrhu zákona.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 7. decembra 2012 č. 314 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom návrhu zákona a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 20. schôdzi výboru a uznesením č. 102 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť.
Vážená pani predsedajúca, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

Vážené dámy, vážení páni, milé kolegyne a kolegovia, 6. 11. 2012 tu bol v tomto parlamente návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze, o doplnení zákona č. 309 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vtedy, chcem pripomenúť, išlo o to, že bolo treba transponovať smernicu Rady 2009/119/ES do 31. decembra 2012 a jednoducho boli tu vyčíslené nejaké materiálne škody, aby toto rokovanie mohlo začať. A tá minimálna paušálna pokuta, ktorá bola vtedy avizovaná, že by mohla vzniknúť, bola 896-tisíc eur, výška denného penále bola stanovená na 1 088 eur do 65 280 eur v závislosti od porušenia povinnosti.
Národná rada vtedy skrátené legislatívne konanie schválila. Vtedy tu pán poslanec František Šebej čítal, čítal jeden materiál, ktorý sa nazýva Analýza argumentácií, dostupnej pre napadnutie postupu Národnej rady Slovenskej republiky pre aplikáciu inštitútu skráteného legislatívneho konania. Tento materiál vypracoval môj kolega poslanec Radoslav Procházka, má tri časti.
Prvá časť je princíp legality, druhá princíp právnej istoty a tretia sú to ústavné oprávnenia poslancov.
Pán minister, ja by som vám rád tento materiál odovzdal, nech sa páči, keby ste ho prečítali, poprípade rozmnožili a dali ho aj pánovi premiérovi, aj kolegom ministrom. Jednoducho, aby sme tu už konečne s praxou týchto skrátených legislatívnych konaní prestali. Ja nie som právnik, tam je to právne teda napísané veľmi dobre, korektne a myslím, že každý to pochopí. Ale aj tak, keď nie som právnik, ja by som jednoducho chcel prečítať rokovací poriadok, čo hovorí v § 89, na ktorý sa odvolávate, o skrátenom legislatívnom konaní. Tu v odseku 1 je, že "za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona". Potom je tu odsek 2, ktorý hovorí o tom, že to môže Národná rada spraviť vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie takého zákona. A trojka hovorí o legislatívnom skrátení konaní na obmedzenia podľa, a sú tu vyčítané alebo uvedené viaceré paragrafy a odseky.
Nebudem čítať, tak ako pán František Šebej, celý ten materiál pána Procházku, ale každému, aj kto nie je právnik, je jasné, že na to, aby sa tu rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní, musia byť splnené dve formálne hľadiská alebo formálne podmienky, a to je návrh vlády na takýto postup.
Uznávam, to je. A musí byť schválenie tohto postupu uznesením Národnej rady. Máte 83 poslancov, verím, že, že - verím (zasmiatie sa rečníka) - viem, že jednoducho tých 83 poslancov zabere.
Ale je tu ešte to materiálne hľadisko, o ktorom som hovoril, a na to, aby sa tu rokovalo, musia byť splnené obe formálne, aspoň jedna z tých uvedených materiálnych podmienok. Teda buď existencia mimoriadnych okolností ohrozujúcich základné ľudské práva a slobody, alebo hrozba značnej hospodárskej škody štátu.
Ja som si istý, že neprijatím tohto zákona žiadna hrozba škody štátu nehrozí, že tá hrozba je taká, ako mne hrozí, alebo vám, že budete prezident Slovenskej republiky alebo kozmonaut. Jednoducho žiadna hrozba, že neprijatie tohto zákona by spôsobilo škody štátu, naozaj, naozaj nehrozí.
A, pán minister, to aj preto, že v tlači 334 je, a tu je, pán minister, tá doložka vybraných vplyvov. Doložka vybraných vplyvov zákona, ktorý predkladáte vy, vybraný vplyv na rozpočet verejnej správy žiadny, teda či sa, teda keď sa tento zákon prijme, tu vy sami uvádzate, že vybraný vplyv na rozpočet verejnej správy nebude žiadny. Vplyv na podnikateľské prostredie žiaden, sociálne vplyvy žiadne, vplyv na informatizáciu spoločnosti žiadny.
Preto jednoducho, naozaj, ja aby som zhrnul z toho materiálu, ktorý som vám odovzdal, ten záver tam, že na základe toho, čo som tu povedal, je zrejmé, že Národná rada pri výkone svojej zákonodarnej pôsobnosti podlieha pôsobnosti princípu legality podľa čl. 2 ods. 2 ústavy a v tom zmysle je viazaná povinnosťou dodržiavať zákonné pravidlá legislatívneho procesu, pričom právomocou uzniesť sa na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona disponuje iba v prípade, ak sú splnené zákonom ustanovené podmienky, z čoho vyplýva, že ak sa Národná rada uznesenie na skrátenom legislatívnom konaní bez toho, že by boli splnené zákonné podmienky, postupuje v rozpore s rokovacím poriadkom, ale aj v rozpore s čl. 2 ods. 2 spojený s čl. 1 ústavy, a tým jednoducho prostá väčšina tejto Národnej rady, osemdesiattrojka, bezprostredne zasahuje do oprávnení ostatných poslancov, teda aj mojich do oprávnení, ktoré súvisia s kvalifikovaným a zodpovedným výkonom môjho a ich normotvorného mandátu.
Aby bolo jasné, že čo hovorí teda čl. 1 ústavy, ten hovorí, a ja som presvedčený, že bude narušený, že "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo", a čl. 2I hovorí, že "štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon".
Ja nie som právnik, ale tu v tomto parlamente sú excelentní právnici, pán Procházka, pani Žitňanská, Gábor Gál, Daniel Lipšic, ale aj Boris Susko, pán Mamojka, jednoducho, naozaj si myslím, že dozrel čas k tomu, aby ste pripravili podanie na Ústavný súd, kde Ústavný súd rozhodne, že či budeme takto lámať podľa môjho názoru právo. Ja chcem veriť, že už žijem v právnom štáte, že pol roka po uchopení sa moci vlády jednej strany už neplatí výrok Roberta Fica z roku 2004, že Slovensko nie je právny štát. A viem, že i keď Ústavný súd má veľa roboty, že bude rýchly a do dvoch-troch rokov v danej veci rozhodne.
Ja by som ešte mal aj vec nejako k tomu zákonu, ale neviem, či zatiaľ by som teraz skončil, uvidím, že či sa i vyjadrím teraz v rozprave, alebo potom, keď sa ten zákon dostane do, do druhého teda čítania.
Naozaj už v tlači 270, kedy sa prijímal ten zákon o zásobách ropy, v tom zákone bol čl. II a boli tam body 1 a 3, ktoré vôbec nesúviseli s tým zákonom o núdzových zásobách ropy. Vtedy pán poslanec Vážny prišiel s pozmeňujúcim výrokom, pozmeňujúcim návrhom, my sme sa najprv na výbore o ňom pohádali, ale potom aj on uznal, že jednoducho tie navrhované body 1 a 3 v tej 270-ke boli také, že by mohli byť v rozpore, v rozpore s ústavou, a nakoniec to teda stiahol a ten zákon o obnoviteľných zdrojoch nebol, nebol menený. Ale vtedy prvýkrát on svojím pozmeňujúcim návrhom prinášal niektoré návrhy prvýkrát, ako spomenul zdroj do 300 MW, čo sa týka KVET-u, a bol tam pripravovaný splnomocňovák na vydanie predpisu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý prakticky bol, podľa vtedy názoru aj legislatívcov, v rozpore s ústavou, ale keď bude treba, tak sa ešte vyjadrím.
Ja naozaj si myslím, že neexistujú žiadne dôvody pre skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem vám za pozornosť.