11. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.12.2012 o 11:09 hod.
Mgr.
Viera Šedivcová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja nemám ani najmenší dôvod obviňovať súčasného ministra ani jeho rezort, ale ja si veľmi dobre pamätám, ako bývalá vláda okolo tohto projektu robila veľkú kampaň, aký je to dobrý projekt. Od samého začiatku tí, ktorí v teréne, v regiónoch mali zabezpečovať rozdelenie tejto potravinovej pomoci, narážali na prekážky, na problémy, takže určite sa stotožňujem s pánom Matovičom v tom, že projekt ako celok nebol dobre pripravený a myslím si, že ak to bol projekt bývalej vlády, tak mali zabezpečiť všetko tak, aby sa potravinová pomoc dostala občanom v hmotnej núdzi, ktorí na to čakali. Ďakujem.
Neautorizovaný
Vystúpenia
11:09
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:09
Viera ŠedivcováVystúpenie s faktickou poznámkou
19.12.2012 o 11:09 hod.
Mgr.
Viera Šedivcová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja nemám ani najmenší dôvod obviňovať súčasného ministra ani jeho rezort, ale ja si veľmi dobre pamätám, ako bývalá vláda okolo tohto projektu robila veľkú kampaň, aký je to dobrý projekt. Od samého začiatku tí, ktorí v teréne, v regiónoch mali zabezpečovať rozdelenie tejto potravinovej pomoci, narážali na prekážky, na problémy, takže určite sa stotožňujem s pánom Matovičom v tom, že projekt ako celok nebol dobre pripravený a myslím si, že ak to bol projekt bývalej vlády, tak mali zabezpečiť všetko tak, aby sa potravinová pomoc dostala občanom v hmotnej núdzi, ktorí na to čakali. Ďakujem.
Neautorizovaný
11:10
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:10
Ľubomír GalkoDneska mnoho vecí vypláva na povrch a vyplavuje sa na povrch a bohviekoľko sa ich ešte vyplaví, samozrejme, že je oveľa pohodlnejšie venovať sa plneniu vreciek finančným mecenášom SMER-u pri všelijakých škandalóznych kampaniach na sladkovodné ryby za 20 miliónov korún, ako organizovať nejakú potravinovú pomoc pre chudobných. Veď koniec-koncov, keď sa vynaloží týchto 20 miliónov korún, možno že aj nejaký jeden chudobný si na základe tejto kampane nejakého toho kapra kúpi. Takže pre mňa sa veľa vecí aj počas tejto rozpravy osvetlilo. Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.12.2012 o 11:10 hod.
Mgr.
Ľubomír Galko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. No, pán kolega Matovič, mňa zaujala tá pasáž, kde ste sa venovali tomu listu, ktorý mal byť zaslaný do 31. mája s tými špecifikáciami, a miesto toho bol zaslaný list, v ktorom sa písalo, že ten list bude zaslaný v júni a následne bol ten list zaslaný až v júli. Tejto veci som sa venoval aj ja vo svojom príspevku v rozprave. Od tej doby sa mi to trošku rozležalo v hlave a ja som nadobudol presvedčenie, že to bolo urobené úmyselne. Že to bolo urobené úmyselne ako nejaké alibi na to, aby tá potravinová pomoc vôbec nemusela byť rozdávaná, aby sa ministerstvo so súčasným vedením mohlo venovať iným, bohumilejším činnostiam. Osobne neverím tomu, že by sa nenašiel úradník, keď už teda pán minister nemal tú vedomosť, ktorý by pána ministra upozornil na to, že nie je možná výnimka z takéhoto všeobecne záväzného nariadenia.
Dneska mnoho vecí vypláva na povrch a vyplavuje sa na povrch a bohviekoľko sa ich ešte vyplaví, samozrejme, že je oveľa pohodlnejšie venovať sa plneniu vreciek finančným mecenášom SMER-u pri všelijakých škandalóznych kampaniach na sladkovodné ryby za 20 miliónov korún, ako organizovať nejakú potravinovú pomoc pre chudobných. Veď koniec-koncov, keď sa vynaloží týchto 20 miliónov korún, možno že aj nejaký jeden chudobný si na základe tejto kampane nejakého toho kapra kúpi. Takže pre mňa sa veľa vecí aj počas tejto rozpravy osvetlilo. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
11:12
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:12
Igor MatovičPán poslanec Simon, vy ste boli...
Pán poslanec Simon, vy ste boli 20 mesiacov ministrom, odvtedy, odkedy ste prevzali úrad, dovtedy, dokedy skončil deadline na rozdávanie pomoci. Mali ste 20 mesiacov na to, aby ste opravili prípadné chyby po SMER-e. A keď oni zadali, že to musí byť rozdávané cez charitatívne organizácie, a vedeli ste, že tie charitatívne organizácie nie sú to schopné nejako zabezpečiť, iniciatívne mali ste im chodiť okolo zadku, mali ste im tam dať 20, 30, 150 svojich ľudí, ale mali ste všetko urobiť preto, aby tieto organizácie tú distribúciu zvládli. Dvadsať mesiacov ste rozdávali a mali ste zabezpečiť rozdanie potravinovej pomoci pre 500-tisíc ľudí. Citujem vás, povedali ste: "Mňa vonkoncom nezaujíma, že 412-tisíc ľudí dostalo pomoc." Použijem vaše slová: "Mňa vonkoncom nezaujíma, že ste rozdali pomoc pre 412-tisíc ľudí. Mňa vrcholne ale zaujíma, že pod vaše ministerstvo, pod vaším vedením umožnilo, aby sa doslova vyparilo 3,5 mil. kg múky a cestovín a táto pomoc sa nedostala ľuďom v núdzi. Toto ma zaujíma. Ak minister Jahnátek tu prezentoval informáciu, že nejaká budova nemala strechu a v skutočnosti strechu má, ako vy hovoríte, tak to by bola hanba ministra Jahnátka, verím, že sa v rozprave alebo v záverečnej reči k tomu vyjadrí, či tam teda budova strechu má, alebo nemá, ale ja zase predpokladám, že keď minister tu niečo ukáže, tak si ta tým, stojí.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.12.2012 o 11:12 hod.
Mgr.
Igor Matovič
Videokanál poslanca
Pán poslanec Simon, ja naozaj, úprimne som si myslel, že po maďarsky správne sa povie Simon a že všetci ľudia, čo vám hovoria Šimon, vám ubližujú, takže dobre, tak ja vám odteraz budem hovoriť Šimon, lebo je mi to prirodzenejšie, ten mäkčeň som tam nevidel, takže budem tak hovoriť. (Reakcia z pléna.) Maďarský pravopis neovládam, keď počujem, odzadu že by som ho mal ovládať, ale tak dobre, už ho ovládam.
Pán poslanec Simon, vy ste boli 20 mesiacov ministrom, odvtedy, odkedy ste prevzali úrad, dovtedy, dokedy skončil deadline na rozdávanie pomoci. Mali ste 20 mesiacov na to, aby ste opravili prípadné chyby po SMER-e. A keď oni zadali, že to musí byť rozdávané cez charitatívne organizácie, a vedeli ste, že tie charitatívne organizácie nie sú to schopné nejako zabezpečiť, iniciatívne mali ste im chodiť okolo zadku, mali ste im tam dať 20, 30, 150 svojich ľudí, ale mali ste všetko urobiť preto, aby tieto organizácie tú distribúciu zvládli. Dvadsať mesiacov ste rozdávali a mali ste zabezpečiť rozdanie potravinovej pomoci pre 500-tisíc ľudí. Citujem vás, povedali ste: "Mňa vonkoncom nezaujíma, že 412-tisíc ľudí dostalo pomoc." Použijem vaše slová: "Mňa vonkoncom nezaujíma, že ste rozdali pomoc pre 412-tisíc ľudí. Mňa vrcholne ale zaujíma, že pod vaše ministerstvo, pod vaším vedením umožnilo, aby sa doslova vyparilo 3,5 mil. kg múky a cestovín a táto pomoc sa nedostala ľuďom v núdzi. Toto ma zaujíma. Ak minister Jahnátek tu prezentoval informáciu, že nejaká budova nemala strechu a v skutočnosti strechu má, ako vy hovoríte, tak to by bola hanba ministra Jahnátka, verím, že sa v rozprave alebo v záverečnej reči k tomu vyjadrí, či tam teda budova strechu má, alebo nemá, ale ja zase predpokladám, že keď minister tu niečo ukáže, tak si ta tým, stojí.
Neautorizovaný
11:14
Vystúpenie v rozprave 11:14
Alojz HlinaTeraz sa vrátim k tejto veci. Ja som hovoril o tom, o tej genialite, až znamení, že sa nám podarilo spojiť dve veci, to znamená správu o chudobných a pomoc pre bohatých. (Povedané so smiechom.) Akože. O tom som hovoril, niekto do toho dáva politiku, ale to je život. To je život, to je parlamentná sála, nebudem sa k tomu viacej rozvádzať, ja len sa pokúsim zrekapitulovať to, čo som povedal, že možno to niekde, aby tu nezaniklo, že aké sú možnosti, aký je plán B, hej? Vždycky je dôležité mať the B cup, teda taký záložný plán, hej, aby sme vedeli, že čo, keď ten prvý náhodou nevyjde.
Pán minister stále do teraz nevystúpil, čo mi je ľúto v tom, že či sa stotožňuje s mojím uznesením, skúsim sa ho takto zľahka nakloniť, či až potom poviete? (Krátka pauza. Reakcia ministra.) Ale na vašom stanovisku záleží a to treba rešpektovať, však to je úplne v poriadku, vy dáte stanovisko a takže, ak som to dobre pochopil, pán minister práve povedal, že on nemá s tým problém. Dobre som to povedal?
Takže, vážení kolegovia, je zelená. Hej? Máte zelenú, keď budeme hlasovať, síce neviem kedy, či na Štedrý deň, či na prvý sviatok, či medzi sviatkami, či neviem dokedy vás bude zaujímať prednáška o obnoviteľných zdrojoch energie. Alebo o piatej ráno, o šiestej ráno a budeme hlasovať aj o tomto, tak práve zaznela zelená, ja vám nechcem sa do vašich nejakých interných mechanizmov montovať, ale pán minister zrejme má problém s tým uznesením, čo je dobré, a tomu sa teším, lebo naozaj na konci by sme mali teda toho politického nánosu sa zbaviť, i keď sa to nedá, to som si tiež vedomý toho, ale pomenovať aj vinníkov okrem politickej zodpovednosti, ktorú ja už teraz bez nejakého veľkého trpenia a premáhania sa už môžem čiastočne skonštatovať, že čiastočná je aj na pánovi Simonovi, je, a on to sa ani, mám pocit, tomu nebráni, hej, o miere, nech si to vydiskutuje a zdá sa, že sa dopracujeme, že je určitá politická zodpovednosť na pánovi ministrovi, ale musíte si nájsť obeť. To znamená a už pán bývalý minister hovorí, že v zásade nevidí problém, že by nejaký ministerský úradník, ja si myslím, že áno, lebo tí ministerskí úradníci musia za vami cupitkať, hej, im musí na tom záležať, hej, oni musia za vami cupitkať, ťahať vás za rukáv, podpíšte to, urobte to, nejakých takých zopár tam treba nájsť. Určite tam sú takí, ktorí za to môžu. Bolo tu naznačené, že niekde sa dá dať nejaká chyba u potravinovej banky, že tam asi niečo, nie všetko, čo sa deklarovalo, prešlo, a to teda keď pustíte pod zelenej, ktorú ste práve dostali, že o tých 60 dní by bolo dobré, keby ten záver bol doplnený. Čiže to by bolo fakt výborné. A ja v prípade, že odložíme to, že sa o niečo neskôr ale dozvieme aspoň akú-takú pravdu o potravinovej pomoci pre chudobných ľudí o 60 dní, tak ja tiež prehodnotím to, že či budeme to skúšať, za koľko rozdáme 3 tony múky pred domom pána Jahnátka, alebo pred jeho ministerstvom, to tiež ešte počká. Ale tá výzva, ktorá zaznela, a ja si myslím, že by nebola zlá aj v tom období tých 60 dní, kým budeme čakať na novú správu, že prehodnotiť aj s tou dávkou určitej pokory a priznania si chyby, lebo tí chudobní tu sú tak či tak. Hej? Že či by sme, teda nestálo za to tým do toho Bruselu napísať, ale to si môžme prípadne vydiskutovať ináč tak, aby sme spôsobili čo najmenšie škody. Ale ja potrebujem cítiť vôľu, hej? To znamená, ako onehdá vravel bývalý premiér, kde je vôľa, tam je cesta, ale neni autorom toho výroku, hej, autorom toho výroku je niekto dávno predtým, takže pokiaľ budem cítiť, že je vôľa sa k tomu nejakým spôsobom vrátiť, tak to ocením a bude to dobré, myslím si, že aj pre túto krajinu a hlavne pre tých chudobných, ktorých tu, žiaľ, máme a netvárme sa, že ich nemáme, tak ako máme bohatých, tak máme aj chudobných.
Takže to je k tomu, a teda neviem, kedy to samotné hlasovanie bude, ale naozaj formálne náležitosti som splnil, aby sa o tom uznesení hlasovalo, už ako zaň zahlasujete aj po udelenej zelenej od vášho ministra, nechám len na vás. Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, tak po krátkej chvíli som tu opäť. Sa trénujem na poobedie, na poobedie plánujem mať dlhý, siahodlhý prejav o obnoviteľných zdrojoch energie a robím si takú mentálnu prípravu, aby som to dobre zvládal. Takže každý, vážení kolegovia, ktorí už máte nakúpené darčeky v Pandorfe, lebo včera, predvčerom ste nakupovali, a zaujímajú vás obnoviteľné zdroje energie, tak odporúčam prísť na moju prednášku v trvaní siahodlhom.
Teraz sa vrátim k tejto veci. Ja som hovoril o tom, o tej genialite, až znamení, že sa nám podarilo spojiť dve veci, to znamená správu o chudobných a pomoc pre bohatých. (Povedané so smiechom.) Akože. O tom som hovoril, niekto do toho dáva politiku, ale to je život. To je život, to je parlamentná sála, nebudem sa k tomu viacej rozvádzať, ja len sa pokúsim zrekapitulovať to, čo som povedal, že možno to niekde, aby tu nezaniklo, že aké sú možnosti, aký je plán B, hej? Vždycky je dôležité mať the B cup, teda taký záložný plán, hej, aby sme vedeli, že čo, keď ten prvý náhodou nevyjde.
Pán minister stále do teraz nevystúpil, čo mi je ľúto v tom, že či sa stotožňuje s mojím uznesením, skúsim sa ho takto zľahka nakloniť, či až potom poviete? (Krátka pauza. Reakcia ministra.) Ale na vašom stanovisku záleží a to treba rešpektovať, však to je úplne v poriadku, vy dáte stanovisko a takže, ak som to dobre pochopil, pán minister práve povedal, že on nemá s tým problém. Dobre som to povedal?
Takže, vážení kolegovia, je zelená. Hej? Máte zelenú, keď budeme hlasovať, síce neviem kedy, či na Štedrý deň, či na prvý sviatok, či medzi sviatkami, či neviem dokedy vás bude zaujímať prednáška o obnoviteľných zdrojoch energie. Alebo o piatej ráno, o šiestej ráno a budeme hlasovať aj o tomto, tak práve zaznela zelená, ja vám nechcem sa do vašich nejakých interných mechanizmov montovať, ale pán minister zrejme má problém s tým uznesením, čo je dobré, a tomu sa teším, lebo naozaj na konci by sme mali teda toho politického nánosu sa zbaviť, i keď sa to nedá, to som si tiež vedomý toho, ale pomenovať aj vinníkov okrem politickej zodpovednosti, ktorú ja už teraz bez nejakého veľkého trpenia a premáhania sa už môžem čiastočne skonštatovať, že čiastočná je aj na pánovi Simonovi, je, a on to sa ani, mám pocit, tomu nebráni, hej, o miere, nech si to vydiskutuje a zdá sa, že sa dopracujeme, že je určitá politická zodpovednosť na pánovi ministrovi, ale musíte si nájsť obeť. To znamená a už pán bývalý minister hovorí, že v zásade nevidí problém, že by nejaký ministerský úradník, ja si myslím, že áno, lebo tí ministerskí úradníci musia za vami cupitkať, hej, im musí na tom záležať, hej, oni musia za vami cupitkať, ťahať vás za rukáv, podpíšte to, urobte to, nejakých takých zopár tam treba nájsť. Určite tam sú takí, ktorí za to môžu. Bolo tu naznačené, že niekde sa dá dať nejaká chyba u potravinovej banky, že tam asi niečo, nie všetko, čo sa deklarovalo, prešlo, a to teda keď pustíte pod zelenej, ktorú ste práve dostali, že o tých 60 dní by bolo dobré, keby ten záver bol doplnený. Čiže to by bolo fakt výborné. A ja v prípade, že odložíme to, že sa o niečo neskôr ale dozvieme aspoň akú-takú pravdu o potravinovej pomoci pre chudobných ľudí o 60 dní, tak ja tiež prehodnotím to, že či budeme to skúšať, za koľko rozdáme 3 tony múky pred domom pána Jahnátka, alebo pred jeho ministerstvom, to tiež ešte počká. Ale tá výzva, ktorá zaznela, a ja si myslím, že by nebola zlá aj v tom období tých 60 dní, kým budeme čakať na novú správu, že prehodnotiť aj s tou dávkou určitej pokory a priznania si chyby, lebo tí chudobní tu sú tak či tak. Hej? Že či by sme, teda nestálo za to tým do toho Bruselu napísať, ale to si môžme prípadne vydiskutovať ináč tak, aby sme spôsobili čo najmenšie škody. Ale ja potrebujem cítiť vôľu, hej? To znamená, ako onehdá vravel bývalý premiér, kde je vôľa, tam je cesta, ale neni autorom toho výroku, hej, autorom toho výroku je niekto dávno predtým, takže pokiaľ budem cítiť, že je vôľa sa k tomu nejakým spôsobom vrátiť, tak to ocením a bude to dobré, myslím si, že aj pre túto krajinu a hlavne pre tých chudobných, ktorých tu, žiaľ, máme a netvárme sa, že ich nemáme, tak ako máme bohatých, tak máme aj chudobných.
Takže to je k tomu, a teda neviem, kedy to samotné hlasovanie bude, ale naozaj formálne náležitosti som splnil, aby sa o tom uznesení hlasovalo, už ako zaň zahlasujete aj po udelenej zelenej od vášho ministra, nechám len na vás. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
11:20
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:20
Martin PoliačikVystúpenie s faktickou poznámkou
19.12.2012 o 11:20 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Alojz, autor toho výroku je neznámy, je to anglické staré porekadlo. Ďakujem.
Neautorizovaný
11:20
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:20
Igor MatovičVystúpenie s faktickou poznámkou
19.12.2012 o 11:20 hod.
Mgr.
Igor Matovič
Videokanál poslanca
Chcel som iba doplniť informáciu, ktorú som pred tým nemal úplne alebo teda som ju nepostrehol, že pri tých 3,5 mil. kg múky a cestovín, našťastie, aspoň tam sme mali zábezpeku, takže vlastne priama nejaká škoda nehrozí, ale každopádne 3,5 mil. kg múky a cestovín sa chudobným ľuďom nedostalo, to naďalej je vina pod gesciou pána Simona.
Neautorizovaný
11:21
Mali sme Komisii oznámiť do konca mája, do konca mája, ja som nastúpil 4. 4., hlavné charakteristiky a ciele, detaily programu, ešte raz, keď chcete, detaily programu, musíte vedieť, čo idete dávať, s kým to idete dávať a za akých podmienok. To musíte vysúťažiť. Čiže dovtedy už mala byť verejná súťaž ukončená.
Za druhé mali sme oznámiť počet organizácii, časový harmonogram rozdávania potravín, znovu, to musíte mať vysúťažené, veď musíte vedieť, kto to ide rozdávať, čiže až vtedy môžte povedať, koľko organizácii to bude rozdávať, lebo keď nemáte verejné obstarávanie, neviete, koľko organizácií to ide rozdávať.
A potom tam bola tretia vec, ktorú bolo treba zadefinovať do toho konca mája, to je typ potravín, ktoré sa budú rozdávať a ostatné informácie. Tam som s tým typom potravín nemal žiadny problém, kľudne mohlo ísť to, čo navrhoval minister Simon, ja som len mal podmienku, aby sme robili nákup tých potravín na tom voľnom trhu, aby sme pokiaľ možno robili nákup u slovenských výrobcov. To sme hľadali riešenie. Čiže kvôli tomuto sme my nevedeli do konca mája vydefinovať, lebo sme nemali nič na stole od môjho predchodcu.
My sme, pán Simon požiadal listom o zapojenie sa do potravinovej pomoci na rok 2012, ale prípravu na to bolo treba robiť už v roku 2011. Krajiny, ktoré sa zapojili do potravinovej pomoci v roku 2012 ako Španielsko, Taliansko, Francúzsko, Česko mali vysúťažených distribútorov potravín už v októbri-novembri 2011. Jednoducho to začali súťažiť a už išlo len o to, ako sa finančne doplní, či bude spoluúčasť finančná, alebo nebude. Ale vedeli ste, čo idete, aký objem, a sám ste, pán Simon, vedel, že toto je ešte otázka k diskusii na Európskej komisii, či tam štát bude prispievať na potravinovú pomoc, alebo nebude. Čiže tohto sa to vôbec netýkalo, ale už sa dalo hovoriť o potravinovej pomoci. Keď vedeli Španieli, Taliani, Francúzi, Česi už mať v novembri vysúťažené podmienky, prečo to neurobilo naše ministerstvo? Vy ste mohli kľudne urobiť už prípravu na celý súťažný proces a to, čo bolo kľúčové, to verejné obstarávanie bolo potrebné ukončiť najneskôr do 31. 3., to je ten problém. Lebo potom ste už mali robiť zmluvy. Ja som v úvodnej reči, keď som predkladal túto správu, povedal, keby som hneď 4. 4. v deň nástupu do funkcie bol vypísal verejnú súťaž na dodávateľa, najskôr by som dokázal podpísať a detailizovať všetky tieto veci, ktoré sme mali do 31. 5. Komisii odoslať, najskôr by som to mal v polovičke augusta. Čiže to sa reálne nedalo spraviť. Preto ešte raz opakujem, zlyhanie v roku 2013 bolo z toho dôvodu, že 4. 4. na stole nebolo nič, akurát suma, ktorú žiadal niekedy v januári pán Simon, a to bolo vsjo. Ani bodka viac. Čiže nebol vôbec proces predpripravený.
To bolo v roku 2012. Rok 2013 už sa rozbiehal relatívne dobre, lebo sa stala vec, ktorá sa nikdy pánu Simonovi nemohla podariť, to jest, že do programu sa nám prihlásila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. To bola komora, ktorú pán Simon nikdy neuznával, to bola komora, ktorá má celoslovenskú pôsobnosť a má združených skoro všetkých poľnohospodárov, prvovýrobcov na Slovensku a potravinárov, s výnimkou jednej bývalej regionálnej komory, a to je v Dunajskej Strede, ktorá sa za pána Simona odtrhla z SPPK a nazvala sa Agrárnou komorou Slovenska. Čiže táto komora, ktorá mala svoje kancelárie v 42 okresoch Slovenska, povedala, že ide pomôcť ministerstvu a bude rozdávať potravinovú pomoc. Zároveň sme vyriešili ten kardinálny problém, ktorý bol v skladovaní. Lebo princíp bol založený na niekoľkých krokoch. Dodávateľ vyrobí a dodá zo svojich skladov odberateľovi distribútorov. Čiže do distribučných skladov tie sklady, ktoré pán Simon odsúhlasil, ste videli na tých obrázkoch, my sme urobili dohodu so štátnymi hmotnými rezervami a s ministerstvom vnútra, že oni nám uskladnia tie potraviny, čiže sme si vyriešili problém skladovania a určite v podmienkach štátnych hmotných rezerv, kde sa skladujú obilniny, potraviny pre celé Slovensko pre krízové stavy, majú iné podmienky ako výrobňa, kde sa demontujú batérie a kovový šrot a podobne. Čiže aj toto sme vyriešili, ale ja som to nevedel do 31. mája, lebo som na to nemal jednoducho čas. Ja som potreboval určitý časový priestor, ale toto nám už bolo v tom júli jasné, že toto už máme vysúťažené, máme vyjednané, teraz sme potrebovali od tej Komisie, aby nám prolongovala termín, aby sme hovorili s nimi, že jednoducho sme nastúpili noví, musíme to chytiť celé od začiatku, ale už máme riešenie.
Európska komisia, list prišiel až v septembri, ale my sme vedeli stanovisko 6 až 8 týždňov dopredu, už teraz neviem presne. Povedali, že už ani ďalej nerobte. My vás jednoducho zastavujeme, zlyhali ste v roku 2011 a jednoducho my vám nevieme prolongovať termín v roku 2012, lebo toto je uznesenie Európskeho parlamentu a Komisia nemá právo meniť termín. Čiže toto bol ten reálny dôvod. No ale škoda, že odišiel pán poslanec, ja som mu chcel odpovedať aj na tých 3,5 tisíca ton.
Viete, tu sa to s takou ľahkosťou teraz prenieslo a zrazu sa povedalo, že vlastne ten Simon je hrdina, veď on rozdal 16-tisíc ton a nerozdal len 3,5 tisíca ton.
Ale to má jeden veľký háčik. Viete, pán Simon tu, myslím, že v prvom vystúpení povedal, že na základe jeho iniciatívy sa podpísal dodatok a prolongoval sa termín, že sa potravinová pomoc môže urobiť do konca februára 2012. Nie je to pravda. Európska komisia rozhodla, že sa prolonguje termín do konca februára 2012 a dala pokyn tým štátom, ktoré realizovali potravinovú pomoc, aby urobili dodatky k týmto zmluvám ohľadne termínu, bodka. Naše ministerstvo, naša PPA-čka pod vedením pána vtedajšieho ministra Simona urobila nadprácu, urobila nadprácu. Zrazu sa do dodatku číslo 1 zaviedla tzv. fikcia dodávky. Celý princíp kontroly potravín bol založený na tom: vyrobíš - dodáš distribútorovi - dôjde skontrolovať PPA-čka ako dozorný kontrolný orgán - podpíšu sa dokumenty, a keď sa dokumenty podpíšu, Európska komisia, respektíve PPA-čka, ktorá dostala peniaze od Európskej komisie - preplatí náklady s tým spojené.
Vytvorením fikcie dodávky, ktorú pán Simon urobil sa stalo jedno: Zrazu, on totiž podpísal, že sklady dodávateľa sa zároveň stali skladmi odberateľa. A tam je ten Pohronský Ruskov, Sládkovičovo, Trnava atď., vymenované sklady, ktoré patrili dodávateľovi, sa zrazu stali skladmi odberateľov. Nebolo to možné skontrolovať. Ako ste to chceli skontrolovať, keď to bolo furt v tom jednom sklade?
A ešte popravde, veď to neboli nejaké sklady, veď tieto potravinové podniky nemajú nejaké pofidérne sklady, ale to boli veľké silá. Ja som s tými ľuďmi z toho Euromillsu rokoval. Hovorím, povedzte pravdu, mali ste to vyrobené? Hovorím, sú dve veci. Vyrobené sme to mali, nemali sme to nabalené v kilových balíkoch. Lebo pre nás je nemysliteľné, my vám dokážeme 3,5 tisíca ton za jeden deň nasáčkovať na baličke, ale nám povedzte termín kedy, lebo ja nemôžem si dovoliť rozložiť 3 500 paliet plných potravín po svojom priestore, lebo mi zablokujete celú fabriku. Povedzte mi, ktorý deň to odoberiete a my vám zo sila, lebo nikto nevie, či toto je švédska alebo fínska pšenica, my vám ju jednoducho z nášho sila, to čo vám sme povedali, to vám nasáčkujeme a si to odlifrujte. Zoberte si to preč.
Čiže toto sa udialo, pán Simon, s týmto ste sa vôbec nepochválil. Ale vytvorila sa fikcia dodávky, veľmi nebezpečný fenomén. Zrazu nebolo možné kontrolovať cez PPA-čku a tie srandičky, ktoré tam pán Simon rozpráva, že im neumožnili a podobne, vlastne nebolo čo, že neumožnili skontrolovať v distribučnom sklade tieto potraviny. No nebolo čo, lebo sklad dodávateľa oni právo kontrolovať nemali, o takej podmienke nikde zmluva nehovorila, ale zároveň dodatkom č. 1 urobili to, že sklad dodávateľa urobili skladom odberateľa, čiže Euromills povedal, ale čo chcete kontrolovať? Tu máte môj doklad, že ja to mám vyrobené a tým to skončilo. Euromills žiadal len jedno - nadiktujte nám autá a nadiktujte nám inštitúcie, kedy si tých 3,5 tisíca ton zoberiete. Euromills nič iné nezaujímalo. Euromills sa právom cíti podvedený štátom, lebo Euromills tie podmienky splnil, len ich nesplnila odberateľská organizácia distribučná Potravinová banka Slovenska, ktorá bola zazmluvnená vtedajšou Poľnohospodárskou platobnou agentúrou, vtedajším ministerstvom pôdohospodárstva, tí si neplnili. A môžem povedať aj prečo si neplnili. Oni jednoducho nemali na to peniaze. Zoberte si, to je charita. Charita robí dobrý skutok, ale charita nikdy nedisponuje veľkými prostriedkami. A jednoducho títo ľudia, keď začali distribuovať 20-tisíc ton potravín, na to potrebujete obrovský cash flow, aby ste mohli tie kamióny, tie nájmy, všetko zaplatiť.
Tam stačilo urobiť jedno a to vyčítam pánu Simonovi, a keď hovorím, že nekonal, myslím jedno - stačilo urobiť polročnú dočasnú pôžičku cez PPA-čku na Potravinovú banku Slovenska, vyriešiť im cashový problém, oni by sa zrevitalizovali, za pol roka by to vrátili, lebo okamžite, ako by boli predložené faktúry, by Európska komisia, lebo PPA-čka by preplatila charite tieto peniaze a charita to mohla vrátiť tú pôžičku, ktorú by od PPA-čky dostala. To bola celá finta pán Simon. Robíme tu vedu z nejakého nedodania potravín, pritom stačilo takúto jednoduchú vec spraviť. Ale keby ste sa tomu bol venoval, bol by ste na to aj došiel, len vy ste mal inde záujmy. (Potlesk. Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Takže ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, skôr než sa dostanem k záverečnému slovu, by som chcel odpovedať, lebo som sa hlásil, ja som chcel hneď odpovedať tu kolegovi Matovičovi, len som nedostal slovo. Nejak, nejak na mňa zabudli, takže, čo sa týka v roku toho zlyhania, v roku 2013, na to mu chcem odpovedať, lebo sa to dostalo do polohy, že do konca mája sme mali odpovedať a odpovedali sme, že budeme odpovedať. Čo sme mali odpovedať do konca mája, to je to podstatné. A teraz ja to prečítam, lebo v tej správe to máte, ale nejak sa to zahmlilo a nikto sa nevenuje tým detailom.
Mali sme Komisii oznámiť do konca mája, do konca mája, ja som nastúpil 4. 4., hlavné charakteristiky a ciele, detaily programu, ešte raz, keď chcete, detaily programu, musíte vedieť, čo idete dávať, s kým to idete dávať a za akých podmienok. To musíte vysúťažiť. Čiže dovtedy už mala byť verejná súťaž ukončená.
Za druhé mali sme oznámiť počet organizácii, časový harmonogram rozdávania potravín, znovu, to musíte mať vysúťažené, veď musíte vedieť, kto to ide rozdávať, čiže až vtedy môžte povedať, koľko organizácii to bude rozdávať, lebo keď nemáte verejné obstarávanie, neviete, koľko organizácií to ide rozdávať.
A potom tam bola tretia vec, ktorú bolo treba zadefinovať do toho konca mája, to je typ potravín, ktoré sa budú rozdávať a ostatné informácie. Tam som s tým typom potravín nemal žiadny problém, kľudne mohlo ísť to, čo navrhoval minister Simon, ja som len mal podmienku, aby sme robili nákup tých potravín na tom voľnom trhu, aby sme pokiaľ možno robili nákup u slovenských výrobcov. To sme hľadali riešenie. Čiže kvôli tomuto sme my nevedeli do konca mája vydefinovať, lebo sme nemali nič na stole od môjho predchodcu.
My sme, pán Simon požiadal listom o zapojenie sa do potravinovej pomoci na rok 2012, ale prípravu na to bolo treba robiť už v roku 2011. Krajiny, ktoré sa zapojili do potravinovej pomoci v roku 2012 ako Španielsko, Taliansko, Francúzsko, Česko mali vysúťažených distribútorov potravín už v októbri-novembri 2011. Jednoducho to začali súťažiť a už išlo len o to, ako sa finančne doplní, či bude spoluúčasť finančná, alebo nebude. Ale vedeli ste, čo idete, aký objem, a sám ste, pán Simon, vedel, že toto je ešte otázka k diskusii na Európskej komisii, či tam štát bude prispievať na potravinovú pomoc, alebo nebude. Čiže tohto sa to vôbec netýkalo, ale už sa dalo hovoriť o potravinovej pomoci. Keď vedeli Španieli, Taliani, Francúzi, Česi už mať v novembri vysúťažené podmienky, prečo to neurobilo naše ministerstvo? Vy ste mohli kľudne urobiť už prípravu na celý súťažný proces a to, čo bolo kľúčové, to verejné obstarávanie bolo potrebné ukončiť najneskôr do 31. 3., to je ten problém. Lebo potom ste už mali robiť zmluvy. Ja som v úvodnej reči, keď som predkladal túto správu, povedal, keby som hneď 4. 4. v deň nástupu do funkcie bol vypísal verejnú súťaž na dodávateľa, najskôr by som dokázal podpísať a detailizovať všetky tieto veci, ktoré sme mali do 31. 5. Komisii odoslať, najskôr by som to mal v polovičke augusta. Čiže to sa reálne nedalo spraviť. Preto ešte raz opakujem, zlyhanie v roku 2013 bolo z toho dôvodu, že 4. 4. na stole nebolo nič, akurát suma, ktorú žiadal niekedy v januári pán Simon, a to bolo vsjo. Ani bodka viac. Čiže nebol vôbec proces predpripravený.
To bolo v roku 2012. Rok 2013 už sa rozbiehal relatívne dobre, lebo sa stala vec, ktorá sa nikdy pánu Simonovi nemohla podariť, to jest, že do programu sa nám prihlásila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. To bola komora, ktorú pán Simon nikdy neuznával, to bola komora, ktorá má celoslovenskú pôsobnosť a má združených skoro všetkých poľnohospodárov, prvovýrobcov na Slovensku a potravinárov, s výnimkou jednej bývalej regionálnej komory, a to je v Dunajskej Strede, ktorá sa za pána Simona odtrhla z SPPK a nazvala sa Agrárnou komorou Slovenska. Čiže táto komora, ktorá mala svoje kancelárie v 42 okresoch Slovenska, povedala, že ide pomôcť ministerstvu a bude rozdávať potravinovú pomoc. Zároveň sme vyriešili ten kardinálny problém, ktorý bol v skladovaní. Lebo princíp bol založený na niekoľkých krokoch. Dodávateľ vyrobí a dodá zo svojich skladov odberateľovi distribútorov. Čiže do distribučných skladov tie sklady, ktoré pán Simon odsúhlasil, ste videli na tých obrázkoch, my sme urobili dohodu so štátnymi hmotnými rezervami a s ministerstvom vnútra, že oni nám uskladnia tie potraviny, čiže sme si vyriešili problém skladovania a určite v podmienkach štátnych hmotných rezerv, kde sa skladujú obilniny, potraviny pre celé Slovensko pre krízové stavy, majú iné podmienky ako výrobňa, kde sa demontujú batérie a kovový šrot a podobne. Čiže aj toto sme vyriešili, ale ja som to nevedel do 31. mája, lebo som na to nemal jednoducho čas. Ja som potreboval určitý časový priestor, ale toto nám už bolo v tom júli jasné, že toto už máme vysúťažené, máme vyjednané, teraz sme potrebovali od tej Komisie, aby nám prolongovala termín, aby sme hovorili s nimi, že jednoducho sme nastúpili noví, musíme to chytiť celé od začiatku, ale už máme riešenie.
Európska komisia, list prišiel až v septembri, ale my sme vedeli stanovisko 6 až 8 týždňov dopredu, už teraz neviem presne. Povedali, že už ani ďalej nerobte. My vás jednoducho zastavujeme, zlyhali ste v roku 2011 a jednoducho my vám nevieme prolongovať termín v roku 2012, lebo toto je uznesenie Európskeho parlamentu a Komisia nemá právo meniť termín. Čiže toto bol ten reálny dôvod. No ale škoda, že odišiel pán poslanec, ja som mu chcel odpovedať aj na tých 3,5 tisíca ton.
Viete, tu sa to s takou ľahkosťou teraz prenieslo a zrazu sa povedalo, že vlastne ten Simon je hrdina, veď on rozdal 16-tisíc ton a nerozdal len 3,5 tisíca ton.
Ale to má jeden veľký háčik. Viete, pán Simon tu, myslím, že v prvom vystúpení povedal, že na základe jeho iniciatívy sa podpísal dodatok a prolongoval sa termín, že sa potravinová pomoc môže urobiť do konca februára 2012. Nie je to pravda. Európska komisia rozhodla, že sa prolonguje termín do konca februára 2012 a dala pokyn tým štátom, ktoré realizovali potravinovú pomoc, aby urobili dodatky k týmto zmluvám ohľadne termínu, bodka. Naše ministerstvo, naša PPA-čka pod vedením pána vtedajšieho ministra Simona urobila nadprácu, urobila nadprácu. Zrazu sa do dodatku číslo 1 zaviedla tzv. fikcia dodávky. Celý princíp kontroly potravín bol založený na tom: vyrobíš - dodáš distribútorovi - dôjde skontrolovať PPA-čka ako dozorný kontrolný orgán - podpíšu sa dokumenty, a keď sa dokumenty podpíšu, Európska komisia, respektíve PPA-čka, ktorá dostala peniaze od Európskej komisie - preplatí náklady s tým spojené.
Vytvorením fikcie dodávky, ktorú pán Simon urobil sa stalo jedno: Zrazu, on totiž podpísal, že sklady dodávateľa sa zároveň stali skladmi odberateľa. A tam je ten Pohronský Ruskov, Sládkovičovo, Trnava atď., vymenované sklady, ktoré patrili dodávateľovi, sa zrazu stali skladmi odberateľov. Nebolo to možné skontrolovať. Ako ste to chceli skontrolovať, keď to bolo furt v tom jednom sklade?
A ešte popravde, veď to neboli nejaké sklady, veď tieto potravinové podniky nemajú nejaké pofidérne sklady, ale to boli veľké silá. Ja som s tými ľuďmi z toho Euromillsu rokoval. Hovorím, povedzte pravdu, mali ste to vyrobené? Hovorím, sú dve veci. Vyrobené sme to mali, nemali sme to nabalené v kilových balíkoch. Lebo pre nás je nemysliteľné, my vám dokážeme 3,5 tisíca ton za jeden deň nasáčkovať na baličke, ale nám povedzte termín kedy, lebo ja nemôžem si dovoliť rozložiť 3 500 paliet plných potravín po svojom priestore, lebo mi zablokujete celú fabriku. Povedzte mi, ktorý deň to odoberiete a my vám zo sila, lebo nikto nevie, či toto je švédska alebo fínska pšenica, my vám ju jednoducho z nášho sila, to čo vám sme povedali, to vám nasáčkujeme a si to odlifrujte. Zoberte si to preč.
Čiže toto sa udialo, pán Simon, s týmto ste sa vôbec nepochválil. Ale vytvorila sa fikcia dodávky, veľmi nebezpečný fenomén. Zrazu nebolo možné kontrolovať cez PPA-čku a tie srandičky, ktoré tam pán Simon rozpráva, že im neumožnili a podobne, vlastne nebolo čo, že neumožnili skontrolovať v distribučnom sklade tieto potraviny. No nebolo čo, lebo sklad dodávateľa oni právo kontrolovať nemali, o takej podmienke nikde zmluva nehovorila, ale zároveň dodatkom č. 1 urobili to, že sklad dodávateľa urobili skladom odberateľa, čiže Euromills povedal, ale čo chcete kontrolovať? Tu máte môj doklad, že ja to mám vyrobené a tým to skončilo. Euromills žiadal len jedno - nadiktujte nám autá a nadiktujte nám inštitúcie, kedy si tých 3,5 tisíca ton zoberiete. Euromills nič iné nezaujímalo. Euromills sa právom cíti podvedený štátom, lebo Euromills tie podmienky splnil, len ich nesplnila odberateľská organizácia distribučná Potravinová banka Slovenska, ktorá bola zazmluvnená vtedajšou Poľnohospodárskou platobnou agentúrou, vtedajším ministerstvom pôdohospodárstva, tí si neplnili. A môžem povedať aj prečo si neplnili. Oni jednoducho nemali na to peniaze. Zoberte si, to je charita. Charita robí dobrý skutok, ale charita nikdy nedisponuje veľkými prostriedkami. A jednoducho títo ľudia, keď začali distribuovať 20-tisíc ton potravín, na to potrebujete obrovský cash flow, aby ste mohli tie kamióny, tie nájmy, všetko zaplatiť.
Tam stačilo urobiť jedno a to vyčítam pánu Simonovi, a keď hovorím, že nekonal, myslím jedno - stačilo urobiť polročnú dočasnú pôžičku cez PPA-čku na Potravinovú banku Slovenska, vyriešiť im cashový problém, oni by sa zrevitalizovali, za pol roka by to vrátili, lebo okamžite, ako by boli predložené faktúry, by Európska komisia, lebo PPA-čka by preplatila charite tieto peniaze a charita to mohla vrátiť tú pôžičku, ktorú by od PPA-čky dostala. To bola celá finta pán Simon. Robíme tu vedu z nejakého nedodania potravín, pritom stačilo takúto jednoduchú vec spraviť. Ale keby ste sa tomu bol venoval, bol by ste na to aj došiel, len vy ste mal inde záujmy. (Potlesk. Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Neautorizovaný
11:21
Vystúpenie v rozprave 11:21
Ľubomír JahnátekAle najhoršie, prečo sa nepodarilo, a chvíľu sme boli aj v tom zavádzaní, že to musí byť charitatívna organizácia. Potom sme vlastne došli na to, že to môže byť nezisková organizácia. Ani jedna charita na...
Ale najhoršie, prečo sa nepodarilo, a chvíľu sme boli aj v tom zavádzaní, že to musí byť charitatívna organizácia. Potom sme vlastne došli na to, že to môže byť nezisková organizácia. Ani jedna charita na základe správania a výsledkov porád, ktoré boli, ktoré mali buď na PPA-čke, alebo s pánom ministrom, povedali, že nikdy nechcú mať už nič spoločné s ministerstvom pôdohospodárstva. Povedali, že jednoducho ony, veď tam dokonca pán Simon, ja si to meno nepamätám, tam jedna, jedna charitatívna organizácia, tam jedna pani došla aj o rodinný dom kvôli tomu, že vy ste neriešili financie. Lebo tá charitatívna mala založený svoj dom a tá pani došlo o to. Lebo pán Simon neriešil cash flow pre tieto organizácie. Čiže my sme získali, my sme mali v polovici pol roku, teda v pol roku 2012 také meno na trhu, že žiadna charitatívna organizácia nechcela s nami vôbec rokovať. Ale ešte raz hovorím, našli sme našťastie Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru, ktorá by nám bola vytiahla tento problém a bola by nám pomohla v tomto probléme, ale 2012-ty vážne, ja už som ho nevedel vyriešiť. Ale 2013-ty sme chceli reálne riešiť. Len na to Komisia nám v júli, bolo zasadnutie, myslím, že ministrov a povedali, chlapci už ani nepokračujte. Jednoducho ste zlyhali, je to hanba, hádate sa, lebo ten Euromills, to sú za tým bohatí Luxemburčania a tak ďalej. Čiže to nie je niekto, to je seriózna firma, ktorá má serióznych akcionárov a tí si takisto sťažovali na pomery na Slovensku a na riadenie celého procesu cez pána Simona si takisto sťažovali v tom Bruseli. A Brusel nám povedal, jednoducho zlyhali ste, nedáme vám to.
Nevedeli sme o tých troch dôvodov, ktoré nakoniec napísali, tie sme dostali až písomne, ale vedeli sme už v polovici júla, že Slovensko potravinovú pomoc na rok 2013 nedostane.
Čiže toto je možno to doplnenie, ktoré sa nedalo vyčítať z materiálu a nedalo sa to tam ani celkom vtesnať, lebo ja som sa snažil urobiť materiál chronologicky. Zato tam nie je žiadny záver, dámy a páni, lebo vy ste ho nepýtali. Vy ste chceli informáciu o potravinovej pomoci. Tak som sa ju snažil vám predložiť a úvodom som povedal, ja som nenapísal jednu čiarku v tomto materiáli. To písali ľudia, ktorí v tom čase boli na ministerstve pôdohospodárstva za pôsobnosti pána Simona, aby to bolo objektívne, aby to nebolo motivované nejakými nástupcami, ktorí prišli so mnou buď na PPA-čku, alebo na ministerstvo.
Keď táto správa nevystihla vaše očakávania, ospravedlňujem sa, ale snažili sme sa urobiť maximum, aby ste dostali objektívnu informáciu.
A keď ma kritizujete, máte právo, veď je to váš názor, ale ja mám, pokladal som si za povinnosť vám odpovedať, prečo ten rok 2013 tak zlyhal.
Dámy a páni, mal som tu pripravené aj záverečné slovo, ale myslím si, že v tomto momente je zbytočné, lebo cez odpoveď pána Matoviča som vlastne vysvetlil mnohé veci, ktoré som chcel ešte povedať v záverečnej reči. Takže máte pred sebou dlhý program, ja vám veľmi pekne ďakujem, že ste venovali toľko času tomuto bodu.
Už asi nebudem mať možnosť ani vystúpiť k tomto parlamente, prajem vám všetkým príjemné prežitie vianočných sviatkov, všetko do nového roku a, pán predsedajúci, skončil som. (Potlesk.)
Takže celé sa to dalo vyriešiť trošku inak. Ale chcem sa dostať k tej koncovke. My sme získali neuveriteľné zlé meno v Komisii, lebo vedeli o problémoch, však majú tu stále zastúpenie a vedeli, čo sa deje s potravinovou pomocou.
Ale najhoršie, prečo sa nepodarilo, a chvíľu sme boli aj v tom zavádzaní, že to musí byť charitatívna organizácia. Potom sme vlastne došli na to, že to môže byť nezisková organizácia. Ani jedna charita na základe správania a výsledkov porád, ktoré boli, ktoré mali buď na PPA-čke, alebo s pánom ministrom, povedali, že nikdy nechcú mať už nič spoločné s ministerstvom pôdohospodárstva. Povedali, že jednoducho ony, veď tam dokonca pán Simon, ja si to meno nepamätám, tam jedna, jedna charitatívna organizácia, tam jedna pani došla aj o rodinný dom kvôli tomu, že vy ste neriešili financie. Lebo tá charitatívna mala založený svoj dom a tá pani došlo o to. Lebo pán Simon neriešil cash flow pre tieto organizácie. Čiže my sme získali, my sme mali v polovici pol roku, teda v pol roku 2012 také meno na trhu, že žiadna charitatívna organizácia nechcela s nami vôbec rokovať. Ale ešte raz hovorím, našli sme našťastie Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru, ktorá by nám bola vytiahla tento problém a bola by nám pomohla v tomto probléme, ale 2012-ty vážne, ja už som ho nevedel vyriešiť. Ale 2013-ty sme chceli reálne riešiť. Len na to Komisia nám v júli, bolo zasadnutie, myslím, že ministrov a povedali, chlapci už ani nepokračujte. Jednoducho ste zlyhali, je to hanba, hádate sa, lebo ten Euromills, to sú za tým bohatí Luxemburčania a tak ďalej. Čiže to nie je niekto, to je seriózna firma, ktorá má serióznych akcionárov a tí si takisto sťažovali na pomery na Slovensku a na riadenie celého procesu cez pána Simona si takisto sťažovali v tom Bruseli. A Brusel nám povedal, jednoducho zlyhali ste, nedáme vám to.
Nevedeli sme o tých troch dôvodov, ktoré nakoniec napísali, tie sme dostali až písomne, ale vedeli sme už v polovici júla, že Slovensko potravinovú pomoc na rok 2013 nedostane.
Čiže toto je možno to doplnenie, ktoré sa nedalo vyčítať z materiálu a nedalo sa to tam ani celkom vtesnať, lebo ja som sa snažil urobiť materiál chronologicky. Zato tam nie je žiadny záver, dámy a páni, lebo vy ste ho nepýtali. Vy ste chceli informáciu o potravinovej pomoci. Tak som sa ju snažil vám predložiť a úvodom som povedal, ja som nenapísal jednu čiarku v tomto materiáli. To písali ľudia, ktorí v tom čase boli na ministerstve pôdohospodárstva za pôsobnosti pána Simona, aby to bolo objektívne, aby to nebolo motivované nejakými nástupcami, ktorí prišli so mnou buď na PPA-čku, alebo na ministerstvo.
Keď táto správa nevystihla vaše očakávania, ospravedlňujem sa, ale snažili sme sa urobiť maximum, aby ste dostali objektívnu informáciu.
A keď ma kritizujete, máte právo, veď je to váš názor, ale ja mám, pokladal som si za povinnosť vám odpovedať, prečo ten rok 2013 tak zlyhal.
Dámy a páni, mal som tu pripravené aj záverečné slovo, ale myslím si, že v tomto momente je zbytočné, lebo cez odpoveď pána Matoviča som vlastne vysvetlil mnohé veci, ktoré som chcel ešte povedať v záverečnej reči. Takže máte pred sebou dlhý program, ja vám veľmi pekne ďakujem, že ste venovali toľko času tomuto bodu.
Už asi nebudem mať možnosť ani vystúpiť k tomto parlamente, prajem vám všetkým príjemné prežitie vianočných sviatkov, všetko do nového roku a, pán predsedajúci, skončil som. (Potlesk.)
Neautorizovaný
11:40
Uvádzajúci uvádza bod 11:40
Tomáš MalatinskýV prvom...
V prvom rade by som chcel ešte raz vysvetliť prečo ministerstvo hospodárstva v súčasnosti prišlo s týmto návrhom. Ako iste viete Úrad pre reguláciu sieťových odvetví do konca novembra 2012 vydal cenové rozhodnutia v rámci cenovej regulácie v elektroenergetike a v plynárenstve pre rok 2013, pričom určil aj ceny elektriny a plynu pre domácnosti. Jednou z regulovaných položiek, ktorá významne ovplyvňuje koncové ceny elektriny, je tarifa za prevádzkovanie systému.
Táto tarifa zahŕňa v sebe podporu výroby elektriny z domáceho uhlia, náklady organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, ale predovšetkým podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobkov elektriny a tepla.
Vzhľadom na to, že sa postupne rozvíja oblasť podpory obnoviteľných zdrojov energie vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla a podpory biometánu, úprava musí obsahovať nielen pravidlá, ktoré budú zabezpečovať plnenie cieľov vyplývajúce z legislatívy Európskej únie a zohľadňovať oprávnené záujmy regulovaných subjektov pri výrobe elektriny a biometánu, ale musí tiež obmedziť špekulácie niektorých výrobcov elektriny pri výrobe elektriny, ako aj eliminovať premietnutie nákladov na podporu týchto zdrojov do koncovej ceny za dodávku elektriny pre všetkým odberateľov elektriny.
Práve po ukončení cenových konaní regulačného úradu na základe poznatkov pri posudzovaní cenových návrhov boli zanalyzované tieto skutočnosti a následne premietnuté do tohto legislatívneho návrhu, ktorý znižuje dopady na koncového odberateľa elektriny. Aby Úrad pre reguláciu sieťových odvetví mohol legislatívny návrh aplikovať už v roku 2013, je potrebné, aby návrh zákona nadobudol účinnosť 1. januára tak, aby sa využili všetky možné nástroje na elimináciu zvyšovania cien elektriny, resp. na možnosť ich zníženia.
V prípade nevyužitia týchto nástrojov je riziko, ktoré je v dnešnej hospodárskej situácii o to väčšie, že pri vysokých cenách elektriny hrozia dopady negatívneho vývoja ekonomiky, zhoršenia konkurencieschopnosti slovenského priemyslu, zvýšenia rizika odchodu investorov do iných regiónov a krajín, zhoršenia podnikateľského prostredia, ale dopady z hľadiska zabezpečenia primárnych a únosných cien elektriny pre domácnosti.
Predísť týmto rizikám a možným škodám je hlavný dôvod predloženia tohto návrhu. Uisťujem vás, že týmto účelom aj v budúcnosti využijem všetky možnosti, aby som mohol dať regulačnému úradu nástroje na elimináciu zvyšovania alebo znižovania cien energie.
V tejto súvislosti by som však chcel spomenúť ustanovenie, ktoré je napádané a medializované, ide o úpravu hranice podpory pre zdroje do 300 megawatt. Na hospodárskom výbore bol prijatý pozmeňujúci návrh, ktorým sa hranica 300 MW ruší a navrhuje sa podpora pre zariadenia s celkovým inštalovaným výkonom nad limit určený v písm. a) alebo b) § 3 ods. 3 tohto zákona. Zdôrazňujem však, že nárok na podporu budú mať len tie zdroje, ktoré budú uvedené do prevádzky, modernizované alebo rekonštruované po nadobudnutí účinnosti tejto novely zákona. V žiadnom prípade sa to netýka ani jedného zdroja, ktorý je v súčasnosti prevádzkovaný.
Zároveň návrh zákona splnomocňuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby všeobecne záväzným právnym predpisom určil podmienky, ktoré bude musieť splniť zariadenie výrobcu elektriny na účely podpory. Okrem toho samotná výstavba zdrojov nie je živelný proces. Je regulovaný v zmysle možností daných smernicami Európskej únie. Dnes takýto zdroj môžu stavať iba na základe osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia, ktoré vydáva ministerstvo hospodárstva v správnom konaní. Na to, aby ministerstvo hospodárstva vydalo osvedčenie pre väčší zdroj, je nutné splnenie niekoľkých predpokladov a podmienok vrátane stanoviska Slovenskej energetickej prenosovej sústavy, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví či poukázania na skúsenosti odbornej spôsobilosti. Takáto úprava nabáda vlastníkov alebo prevádzkovateľov, aby zdroje modernizovali alebo rekonštruovali a tak dosiahli vyššiu účinnosť, nižšie emisie, lepšiu hospodárnosť prevádzky.
Skupina zdrojov, ktorej sa úprava môže dotýkať, samozrejme, až po rekonštrukcii, alebo významnej modernizácii, bude mať určite nižšiu výkupnú cenu, podporu, teda podporu doplatkom ako súčasne podporované zdroje práve z dôvodu zefektívnenia tejto prevádzky.
Ďalším napádaným ustanovením je ustanovenie vo vzťahu k rekonštrukcii a modernizácie energetických zariadení a následnej podpore zdrojov. Návrhom sa vypúšťa ustanovenie, že náklady na rekonštrukciu alebo modernizáciu technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny, musia byť vyššie ako 50 % investičných nákladov na obstaranie novej porovnateľnej technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny, ak má byť zdroj po rekonštrukcii podporený.
Ustanovenie týkajúce sa 50 % sa do zákona dostalo novelou v roku 2011. Na základe skúseností ÚRSO, na základe aplikačnej praxe sme došli k názoru, že hranica nie je optimálne nastavená. Nerieši dobre problematiku. Myslíte si, že aj v roku 2011 bola vykonaná analýza na 50 % s dopadmi tohto riešenia? Teda nebola. Ak sa navrhuje, aké riešenie sa navrhuje? ÚRSO pri cenových konaniach už teraz veľmi dôsledne sleduje práve splnenie kritéria modernizácie a rekonštrukcie. Regulovaný subjekt k cenovému konaniu prikladá aj doklady preukazujúce uskutočnenie rekonštrukcie alebo modernizácie vrátane analýzy vykonaných zásahov. Zároveň musí predložiť aj znalecký posudok preukazujúci splnenie podmienok rekonštrukcie alebo modernizácie, čo v minulosti nebolo, kde sa preukáže technické zdôvodnenie, napríklad zvýšenie účinnosti, úspora nákladov na prevádzku a podobne, čo zabezpečuje hodnoverné preukázanie, že došlo k zhodnotenie zariadenia rekonštrukciou alebo modernizáciou, čo následne ÚRSO ešte kontroluje.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v roku 2012 fyzicky preveril celkom 134 takýchto zdrojov a v prípadoch, kde zistil rozpory s deklarovaným stavom bolo nariadené neoprávnenú vyplatenú podporu vrátiť.
Základný vzorec pre stanovenie výkupnej ceny už dnes stanovuje vyhláška č. 225/2011 Z. z., v kalkulácii sú započítané na ročnom základe odpisy investičného majetku, úroky, cena práce vrátane ostatných osobných nákladov, prevádzkové náklady a režijné náklady. Do celkovej ceny je zahrnutý aj zisk v priemernej hodnote cca 6 %. Najpodstatnejšiu časť tvorí odpis z majetku, do ktorého sa v prípade rekonštruovaných zdrojov započítava len hodnota technického zhodnotenia alebo, inak povedané, uvažuje sa s odpismi z preinvestovaných prostriedkov. Pre lepšiu zrozumiteľnosť, ak hodnota modernizácie alebo rekonštrukcie, to sú tie spomínané natierané ploty, je 10-tisíc, tak do kalkulácie vstupuje odpis len z tejto hodnoty, ak je preinvestovaný 1 milión do kalkulácie vstupuje odpis z jedného milióna. Aj laikovi musí byť jasné, že takto stanovená výkupná cena musí byť nižšia ako výkupná cena pre nový zdroj.
Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, jak by som vysvetlil podstatu z dôvodu podpory vysoko účinnej kombinovanej výroby, dovoľte mi pripomenúť, že platný zákon 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovuje spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, za prvé. Za druhé, elektriny s vysoko účinnou kombinovanou výrobou, čiže to patrí, za tretie, biometánu.
Týmto zákonom preto okrem smernice Európskej únie o podpore elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov je transponovaná aj smernica č. 2004/8 Európskej únie o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou. Cieľom podpory kombinovanej výroby elektriny a tepla je práve lepšie využitie primárnych energetických zdrojov pri zásobovaní energií prostredníctvom vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny alebo mechanickej energie a tepla s následne znížením emisií skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého.
Kombinovanou výrobou je technologický proces, pri ktorom súčasne prebieha buď teda výroba elektriny a tepla, alebo mechanickej energie a tepla, alebo mechanickej energie tepla a elektriny. V prípade veľkých výkonov podľa zákona, čo sú tie zdroje nad 1 MW je vysoko účinnou kombinovanou výrobou kombinovaná výroba, pri ktorej v porovnaní so samotnou výrobou tepla a samostatne výrobou elektriny vzniká úspora primárnej energie vo výške najmenej 10 %. Tu je jasne stanovená vyššia účinnosť, lepšie využitie práve týchto palív od dovozu, ktorých je závislá Slovenská republika.
Jednou z technológií kombinovanej výroby je aj paroplynová elektráreň, ktorá využíva zemný plyn ako palivo na kombinované získavanie elektriny a tepla. Práve v októbri 2012 bola v Európskom parlamente a Európskou radou schválená smernica 2012/27 o energetickej efektívnosti, ktorou sa okrem iného zrušuje smernica 2004. Hlavným cieľom je zvýšenie energetickej efektívnosti a zvýšenie úspor primárnej spotreby energie. Podľa tejto smernice vysoko účinná kombinovaná výroba a centralizované zásobovanie teplom a chladom predstavujú významný potenciál úspor primárnej energie, ktorý je v Únii do značnej miery nevyužitý.
Podobne je aj jednou z priorít energetickej politiky Slovenskej republiky z roku 2006, ako aj stratégie energetickej bezpečnosti z roku 2008 podpora vysoko účinnej kombinovanej výroby. Preto som veľmi prekvapený, že je tu kritika za podporu tejto vysoko účinnej kombinovanej výroby. Čo sa týka podporovaných zdrojov, ešte raz zdôrazňujem, že nárok na podporu budú mať len tie zdroje, ktoré budú uvedené do prevádzky, modernizované alebo rekonštruované po nadobudnutí účinnosti tejto novely zákona a bude im vydané osvedčenie ministerstva na výstavbu energetického zariadenia vydávané v správnom konaní. V žiadnom prípade sa netýka ani jedného zdroja, ktorý je v súčasnosti prevádzkovaný.
Zároveň návrh zákona splnomocňuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby všeobecne záväzným právnym predpisom určil podmienky, ktoré bude musieť splniť zariadenie výrobu elektriny na účely tejto podpory. Tiež bolo povedané, že takáto výroba je efektívna iba za určitých podmienok. Jednou z nich je, že sa podarí na trhu umiestniť aj vyrobené teplo. Ale ak sa to nepodarí, potom nemôže vyrábať teplo a potom nie je vysoko účinná kombinovaná výroby a nemôže byť teda podporená.
S podporou vysoko účinnej kombinovanej výroby zdrojov na báze plynu je treba spomenúť ešte jeden pohľad, a to pohľad na energetický mix. Je nesporné, že základ bilancie elektrizačnej sústavy budú tvoriť jadrové elektrárne. Ako dôležitý prvok pri získavaní bezpečnosti zásobovania elektrinou a trvalo udržateľného zdroja. Podľa národného akčného plánu sa obnoviteľné zdroje schválené vládou v októbri 2010, by podiel výroby elektriny z OZE mal byť v roku 2020 cca 23 %, ale práve na reguláciu elektrizačnej sústavy budú slúžiť tepelné elektrárne a naším cieľom je, aby to boli zdroje čo najúčinnejšie, s najlepšími energetickými a environmentálnymi parametrami.
Jednou z hlavných úprav je skutočnosť, tohto zákona je skutočnosť, že aj podľa dnes platnej úpravy je nariadené neoprávnene vyplatenú podporu vrátiť. Nie je to zatiaľ v zákone stanovené a kompetencia uložiť sankciu za nesplnenie tejto povinnosti sa v predloženom návrhu upravuje. Veľmi podstatou skutočnosťou je aj to, že regulačný úrad bude mať možnosť medziročne znížiť výkupnú cenu zo zdrojov o 20 %.
Všetci máme v živej pamäti fotovoltaické zdroje, ktoré bolo možné znížiť o výkupnú cenu len o 10 %, ale náklady na technologické zariadenia na trhu s týmito technológiami klesali až o 30 až 40 %. A nemohlo sa to do toho zníženia preniesť. Uvedené navrhujeme preto, že nechceme, aby sa situácia zopakovala a v prípade zámerov s výstavbou bioplynových staníc. Na tento segment sa zameral záujem investorov a prevádzkovatelia distribučných spoločností, ktorí vyplácajú podporu, vydali povolenie na pripojenie pre bioplynové stanice celkom vo výške viac ako 140 MW, čo naša energetika ani producenti biomasy nie sú schopní zvládnuť. V prípade, že by novela nebola prijatá, došlo by k značným národohospodárskym škodám, a to predovšetkým z toho dôvodu, že by značne narástla cena elektriny pre konečného spotrebiteľa. Jedná sa o sumu cca 150 mil. eur, a to len z dôvodu pripojenia zariadení na výrobu elektriny z bioplynu, na ktoré sa teraz sústreďuje záujem investorov. A to už vôbec nehovorím o možnosti ohrození potravinovej bezpečnosti Slovenska, pretože sa pestujú energetické plodiny na úkor potravín.
Veľmi podstatnou skutočnosťou je aj jednoznačné definovanie doby uvedenia zariadenia do prevádzky a inštalovaného výkonu. Tu sa reaguje na zistenia pri kontrolách vykonaných úradom hlavne vo fotovoltaických zdrojoch. Tých bolo skontrolovaných 1 217. Kontroly boli ukončené koncom októbra tohto roku, kde bolo zistené, že stavebné úrady vydávali a správoplatňovali kolaudačné rozhodnutia na zdroje, ktoré vôbec nestáli, neboli prevádzkyschopné alebo dokončené. Novela zákona tento stav odstráni.
Novela taktiež zužuje podporu pre fotovoltaické zdroje so 100-kilovou na 30 a priznávam sa, že takýto návrh bol už predložený v Národnej rade aj v minulom období, avšak z dôvodu skrátenia volebného obdobia sa nedostal na rokovanie.
V prípade vodných zdrojov sa zužuje podpora len do výšky 5 MW. Podotýkam, že v oboch prípadoch to bude platiť opäť len pre zdroje uvedené do prevádzky po 1. 4. 2013. Ďalej sa upresňuje výroba elektriny v ostrovnej prevádzke, ktorá je nesprávne zamieňaná s výrobou elektriny pre vlastné využitie zariadení výrobcu elektriny pripojeného k distribučnej sústave, nakoľko výrobcovia s takýmto režimom prevádzky sú oslobodení od poplatkov za tarifu, za prevádzkovanie systému a tarifu za systémové služby. Ustanovuje sa povinnosť pre výrobcu elektriny vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej siete distribučnej sústavy doplatok, ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona, nakoľko boli zistené pri kontrolách rôzne špekulácie a praktiky účastníkov trhu.
Návrh zabraňuje zneužívaniu postavenia prevádzkovateľa distribučnej sústavy na trhu s elektrinou, zamedzuje špekulatívnemu správaniu subjektov pri obchodovaní s elektrinou, pri predkupoch presnejším definovaním ceny za predaj elektriny, s cenou najmenej vo výške ceny elektriny za straty. V neposlednom rade sa novelou umožňuje nielen zvyšovať, ale po novom aj znižovať výšku príplatku v závislosti na zmeny cien vstupných surovín použitých pri výrobe elektriny, a to z dôvodu výrazných výkyvov cien palín na trhoch.
Často bolo uvádzané, že podpora vysoko účinnej kombinovanej výroby - dusíme podporu obnoviteľných zdrojov, ale absolútne tomu tak nie je. Záväzný cieľ pre rok 2020 v oblasti obnoviteľných zdrojov energie je daný na základe smernice 2009, ktorú som už spomínal, v ktorej je povinnosť Slovenska zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie v pomere k hrubej konečnej energetickej spotrebe zo 6,7 % v roku 2005 na 14 %.
Základným strategickým dokumentom, ktorý označuje plnenie tohto cieľa v jednotlivých rokoch, je, ako som už spomenul Národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý bol schválený v roku 2010.
Zostáva zachované ustanovenie o tom, že podiel biomasy v zdrojoch do 200 MW bude podporovaný tak ako doteraz. Doteraz sa nenašiel ani jeden výrobca, ktorý by vyrábal elektrinu na zariadení s vyšším výkonom, nakoľko už dnes sú značné problémy s dostatkom tejto suroviny za prijateľnú cenu.
Plnenie cieľa je v roku 2009 a v 2010 v súlade s odhadmi, ktoré boli urobené v minulých rokoch. V súčasnosti je podiel obnoviteľných zdrojov energie na úrovni 11 % . Vysoko prekračujeme plnenie orientačnej trajektórie, ktorú stanovila smernica, a preto splnenie cieľa 14 % v roku 2020 je reálne.
Poznamenávam, že 14 % podiel obnoviteľných zdrojov máme mať v roku 2020 a nie v roku 2013 alebo 2014. Preto našim cieľom je do budúcnosti presadzovať také riešenie podpory obnoviteľných zdrojov, ktoré bude znamenať znižovanie nákladov na dosiahnutie cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energií.
Chceme podporovať predovšetkým zdroje s najnižšími nákladmi, ktorých cena je čo najbližšie trhovej. Tu je aj príklad predloženého návrhu zákona, pričom podotýkam, že ustanovenia nemajú ani v jednom prípade retroaktívny charakter.
Navrhované ustanovenia prispejú k možnému zníženiu nákladov prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy v rámci podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, a elimináciu premietnutia týchto nákladov do koncovej ceny za dodávku elektriny pre všetkých odberateľov elektriny.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi požiadať vás o schválenie predmetného návrhu zákona. (Potlesk.)
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladám za účelom spresnenia a doplnenia doterajšej zákonnej úpravy podpory výroby elektriny a z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a výroby biometánu.
V prvom rade by som chcel ešte raz vysvetliť prečo ministerstvo hospodárstva v súčasnosti prišlo s týmto návrhom. Ako iste viete Úrad pre reguláciu sieťových odvetví do konca novembra 2012 vydal cenové rozhodnutia v rámci cenovej regulácie v elektroenergetike a v plynárenstve pre rok 2013, pričom určil aj ceny elektriny a plynu pre domácnosti. Jednou z regulovaných položiek, ktorá významne ovplyvňuje koncové ceny elektriny, je tarifa za prevádzkovanie systému.
Táto tarifa zahŕňa v sebe podporu výroby elektriny z domáceho uhlia, náklady organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, ale predovšetkým podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobkov elektriny a tepla.
Vzhľadom na to, že sa postupne rozvíja oblasť podpory obnoviteľných zdrojov energie vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla a podpory biometánu, úprava musí obsahovať nielen pravidlá, ktoré budú zabezpečovať plnenie cieľov vyplývajúce z legislatívy Európskej únie a zohľadňovať oprávnené záujmy regulovaných subjektov pri výrobe elektriny a biometánu, ale musí tiež obmedziť špekulácie niektorých výrobcov elektriny pri výrobe elektriny, ako aj eliminovať premietnutie nákladov na podporu týchto zdrojov do koncovej ceny za dodávku elektriny pre všetkým odberateľov elektriny.
Práve po ukončení cenových konaní regulačného úradu na základe poznatkov pri posudzovaní cenových návrhov boli zanalyzované tieto skutočnosti a následne premietnuté do tohto legislatívneho návrhu, ktorý znižuje dopady na koncového odberateľa elektriny. Aby Úrad pre reguláciu sieťových odvetví mohol legislatívny návrh aplikovať už v roku 2013, je potrebné, aby návrh zákona nadobudol účinnosť 1. januára tak, aby sa využili všetky možné nástroje na elimináciu zvyšovania cien elektriny, resp. na možnosť ich zníženia.
V prípade nevyužitia týchto nástrojov je riziko, ktoré je v dnešnej hospodárskej situácii o to väčšie, že pri vysokých cenách elektriny hrozia dopady negatívneho vývoja ekonomiky, zhoršenia konkurencieschopnosti slovenského priemyslu, zvýšenia rizika odchodu investorov do iných regiónov a krajín, zhoršenia podnikateľského prostredia, ale dopady z hľadiska zabezpečenia primárnych a únosných cien elektriny pre domácnosti.
Predísť týmto rizikám a možným škodám je hlavný dôvod predloženia tohto návrhu. Uisťujem vás, že týmto účelom aj v budúcnosti využijem všetky možnosti, aby som mohol dať regulačnému úradu nástroje na elimináciu zvyšovania alebo znižovania cien energie.
V tejto súvislosti by som však chcel spomenúť ustanovenie, ktoré je napádané a medializované, ide o úpravu hranice podpory pre zdroje do 300 megawatt. Na hospodárskom výbore bol prijatý pozmeňujúci návrh, ktorým sa hranica 300 MW ruší a navrhuje sa podpora pre zariadenia s celkovým inštalovaným výkonom nad limit určený v písm. a) alebo b) § 3 ods. 3 tohto zákona. Zdôrazňujem však, že nárok na podporu budú mať len tie zdroje, ktoré budú uvedené do prevádzky, modernizované alebo rekonštruované po nadobudnutí účinnosti tejto novely zákona. V žiadnom prípade sa to netýka ani jedného zdroja, ktorý je v súčasnosti prevádzkovaný.
Zároveň návrh zákona splnomocňuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby všeobecne záväzným právnym predpisom určil podmienky, ktoré bude musieť splniť zariadenie výrobcu elektriny na účely podpory. Okrem toho samotná výstavba zdrojov nie je živelný proces. Je regulovaný v zmysle možností daných smernicami Európskej únie. Dnes takýto zdroj môžu stavať iba na základe osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia, ktoré vydáva ministerstvo hospodárstva v správnom konaní. Na to, aby ministerstvo hospodárstva vydalo osvedčenie pre väčší zdroj, je nutné splnenie niekoľkých predpokladov a podmienok vrátane stanoviska Slovenskej energetickej prenosovej sústavy, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví či poukázania na skúsenosti odbornej spôsobilosti. Takáto úprava nabáda vlastníkov alebo prevádzkovateľov, aby zdroje modernizovali alebo rekonštruovali a tak dosiahli vyššiu účinnosť, nižšie emisie, lepšiu hospodárnosť prevádzky.
Skupina zdrojov, ktorej sa úprava môže dotýkať, samozrejme, až po rekonštrukcii, alebo významnej modernizácii, bude mať určite nižšiu výkupnú cenu, podporu, teda podporu doplatkom ako súčasne podporované zdroje práve z dôvodu zefektívnenia tejto prevádzky.
Ďalším napádaným ustanovením je ustanovenie vo vzťahu k rekonštrukcii a modernizácie energetických zariadení a následnej podpore zdrojov. Návrhom sa vypúšťa ustanovenie, že náklady na rekonštrukciu alebo modernizáciu technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny, musia byť vyššie ako 50 % investičných nákladov na obstaranie novej porovnateľnej technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny, ak má byť zdroj po rekonštrukcii podporený.
Ustanovenie týkajúce sa 50 % sa do zákona dostalo novelou v roku 2011. Na základe skúseností ÚRSO, na základe aplikačnej praxe sme došli k názoru, že hranica nie je optimálne nastavená. Nerieši dobre problematiku. Myslíte si, že aj v roku 2011 bola vykonaná analýza na 50 % s dopadmi tohto riešenia? Teda nebola. Ak sa navrhuje, aké riešenie sa navrhuje? ÚRSO pri cenových konaniach už teraz veľmi dôsledne sleduje práve splnenie kritéria modernizácie a rekonštrukcie. Regulovaný subjekt k cenovému konaniu prikladá aj doklady preukazujúce uskutočnenie rekonštrukcie alebo modernizácie vrátane analýzy vykonaných zásahov. Zároveň musí predložiť aj znalecký posudok preukazujúci splnenie podmienok rekonštrukcie alebo modernizácie, čo v minulosti nebolo, kde sa preukáže technické zdôvodnenie, napríklad zvýšenie účinnosti, úspora nákladov na prevádzku a podobne, čo zabezpečuje hodnoverné preukázanie, že došlo k zhodnotenie zariadenia rekonštrukciou alebo modernizáciou, čo následne ÚRSO ešte kontroluje.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v roku 2012 fyzicky preveril celkom 134 takýchto zdrojov a v prípadoch, kde zistil rozpory s deklarovaným stavom bolo nariadené neoprávnenú vyplatenú podporu vrátiť.
Základný vzorec pre stanovenie výkupnej ceny už dnes stanovuje vyhláška č. 225/2011 Z. z., v kalkulácii sú započítané na ročnom základe odpisy investičného majetku, úroky, cena práce vrátane ostatných osobných nákladov, prevádzkové náklady a režijné náklady. Do celkovej ceny je zahrnutý aj zisk v priemernej hodnote cca 6 %. Najpodstatnejšiu časť tvorí odpis z majetku, do ktorého sa v prípade rekonštruovaných zdrojov započítava len hodnota technického zhodnotenia alebo, inak povedané, uvažuje sa s odpismi z preinvestovaných prostriedkov. Pre lepšiu zrozumiteľnosť, ak hodnota modernizácie alebo rekonštrukcie, to sú tie spomínané natierané ploty, je 10-tisíc, tak do kalkulácie vstupuje odpis len z tejto hodnoty, ak je preinvestovaný 1 milión do kalkulácie vstupuje odpis z jedného milióna. Aj laikovi musí byť jasné, že takto stanovená výkupná cena musí byť nižšia ako výkupná cena pre nový zdroj.
Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, jak by som vysvetlil podstatu z dôvodu podpory vysoko účinnej kombinovanej výroby, dovoľte mi pripomenúť, že platný zákon 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovuje spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, za prvé. Za druhé, elektriny s vysoko účinnou kombinovanou výrobou, čiže to patrí, za tretie, biometánu.
Týmto zákonom preto okrem smernice Európskej únie o podpore elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov je transponovaná aj smernica č. 2004/8 Európskej únie o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou. Cieľom podpory kombinovanej výroby elektriny a tepla je práve lepšie využitie primárnych energetických zdrojov pri zásobovaní energií prostredníctvom vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny alebo mechanickej energie a tepla s následne znížením emisií skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého.
Kombinovanou výrobou je technologický proces, pri ktorom súčasne prebieha buď teda výroba elektriny a tepla, alebo mechanickej energie a tepla, alebo mechanickej energie tepla a elektriny. V prípade veľkých výkonov podľa zákona, čo sú tie zdroje nad 1 MW je vysoko účinnou kombinovanou výrobou kombinovaná výroba, pri ktorej v porovnaní so samotnou výrobou tepla a samostatne výrobou elektriny vzniká úspora primárnej energie vo výške najmenej 10 %. Tu je jasne stanovená vyššia účinnosť, lepšie využitie práve týchto palív od dovozu, ktorých je závislá Slovenská republika.
Jednou z technológií kombinovanej výroby je aj paroplynová elektráreň, ktorá využíva zemný plyn ako palivo na kombinované získavanie elektriny a tepla. Práve v októbri 2012 bola v Európskom parlamente a Európskou radou schválená smernica 2012/27 o energetickej efektívnosti, ktorou sa okrem iného zrušuje smernica 2004. Hlavným cieľom je zvýšenie energetickej efektívnosti a zvýšenie úspor primárnej spotreby energie. Podľa tejto smernice vysoko účinná kombinovaná výroba a centralizované zásobovanie teplom a chladom predstavujú významný potenciál úspor primárnej energie, ktorý je v Únii do značnej miery nevyužitý.
Podobne je aj jednou z priorít energetickej politiky Slovenskej republiky z roku 2006, ako aj stratégie energetickej bezpečnosti z roku 2008 podpora vysoko účinnej kombinovanej výroby. Preto som veľmi prekvapený, že je tu kritika za podporu tejto vysoko účinnej kombinovanej výroby. Čo sa týka podporovaných zdrojov, ešte raz zdôrazňujem, že nárok na podporu budú mať len tie zdroje, ktoré budú uvedené do prevádzky, modernizované alebo rekonštruované po nadobudnutí účinnosti tejto novely zákona a bude im vydané osvedčenie ministerstva na výstavbu energetického zariadenia vydávané v správnom konaní. V žiadnom prípade sa netýka ani jedného zdroja, ktorý je v súčasnosti prevádzkovaný.
Zároveň návrh zákona splnomocňuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby všeobecne záväzným právnym predpisom určil podmienky, ktoré bude musieť splniť zariadenie výrobu elektriny na účely tejto podpory. Tiež bolo povedané, že takáto výroba je efektívna iba za určitých podmienok. Jednou z nich je, že sa podarí na trhu umiestniť aj vyrobené teplo. Ale ak sa to nepodarí, potom nemôže vyrábať teplo a potom nie je vysoko účinná kombinovaná výroby a nemôže byť teda podporená.
S podporou vysoko účinnej kombinovanej výroby zdrojov na báze plynu je treba spomenúť ešte jeden pohľad, a to pohľad na energetický mix. Je nesporné, že základ bilancie elektrizačnej sústavy budú tvoriť jadrové elektrárne. Ako dôležitý prvok pri získavaní bezpečnosti zásobovania elektrinou a trvalo udržateľného zdroja. Podľa národného akčného plánu sa obnoviteľné zdroje schválené vládou v októbri 2010, by podiel výroby elektriny z OZE mal byť v roku 2020 cca 23 %, ale práve na reguláciu elektrizačnej sústavy budú slúžiť tepelné elektrárne a naším cieľom je, aby to boli zdroje čo najúčinnejšie, s najlepšími energetickými a environmentálnymi parametrami.
Jednou z hlavných úprav je skutočnosť, tohto zákona je skutočnosť, že aj podľa dnes platnej úpravy je nariadené neoprávnene vyplatenú podporu vrátiť. Nie je to zatiaľ v zákone stanovené a kompetencia uložiť sankciu za nesplnenie tejto povinnosti sa v predloženom návrhu upravuje. Veľmi podstatou skutočnosťou je aj to, že regulačný úrad bude mať možnosť medziročne znížiť výkupnú cenu zo zdrojov o 20 %.
Všetci máme v živej pamäti fotovoltaické zdroje, ktoré bolo možné znížiť o výkupnú cenu len o 10 %, ale náklady na technologické zariadenia na trhu s týmito technológiami klesali až o 30 až 40 %. A nemohlo sa to do toho zníženia preniesť. Uvedené navrhujeme preto, že nechceme, aby sa situácia zopakovala a v prípade zámerov s výstavbou bioplynových staníc. Na tento segment sa zameral záujem investorov a prevádzkovatelia distribučných spoločností, ktorí vyplácajú podporu, vydali povolenie na pripojenie pre bioplynové stanice celkom vo výške viac ako 140 MW, čo naša energetika ani producenti biomasy nie sú schopní zvládnuť. V prípade, že by novela nebola prijatá, došlo by k značným národohospodárskym škodám, a to predovšetkým z toho dôvodu, že by značne narástla cena elektriny pre konečného spotrebiteľa. Jedná sa o sumu cca 150 mil. eur, a to len z dôvodu pripojenia zariadení na výrobu elektriny z bioplynu, na ktoré sa teraz sústreďuje záujem investorov. A to už vôbec nehovorím o možnosti ohrození potravinovej bezpečnosti Slovenska, pretože sa pestujú energetické plodiny na úkor potravín.
Veľmi podstatnou skutočnosťou je aj jednoznačné definovanie doby uvedenia zariadenia do prevádzky a inštalovaného výkonu. Tu sa reaguje na zistenia pri kontrolách vykonaných úradom hlavne vo fotovoltaických zdrojoch. Tých bolo skontrolovaných 1 217. Kontroly boli ukončené koncom októbra tohto roku, kde bolo zistené, že stavebné úrady vydávali a správoplatňovali kolaudačné rozhodnutia na zdroje, ktoré vôbec nestáli, neboli prevádzkyschopné alebo dokončené. Novela zákona tento stav odstráni.
Novela taktiež zužuje podporu pre fotovoltaické zdroje so 100-kilovou na 30 a priznávam sa, že takýto návrh bol už predložený v Národnej rade aj v minulom období, avšak z dôvodu skrátenia volebného obdobia sa nedostal na rokovanie.
V prípade vodných zdrojov sa zužuje podpora len do výšky 5 MW. Podotýkam, že v oboch prípadoch to bude platiť opäť len pre zdroje uvedené do prevádzky po 1. 4. 2013. Ďalej sa upresňuje výroba elektriny v ostrovnej prevádzke, ktorá je nesprávne zamieňaná s výrobou elektriny pre vlastné využitie zariadení výrobcu elektriny pripojeného k distribučnej sústave, nakoľko výrobcovia s takýmto režimom prevádzky sú oslobodení od poplatkov za tarifu, za prevádzkovanie systému a tarifu za systémové služby. Ustanovuje sa povinnosť pre výrobcu elektriny vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej siete distribučnej sústavy doplatok, ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona, nakoľko boli zistené pri kontrolách rôzne špekulácie a praktiky účastníkov trhu.
Návrh zabraňuje zneužívaniu postavenia prevádzkovateľa distribučnej sústavy na trhu s elektrinou, zamedzuje špekulatívnemu správaniu subjektov pri obchodovaní s elektrinou, pri predkupoch presnejším definovaním ceny za predaj elektriny, s cenou najmenej vo výške ceny elektriny za straty. V neposlednom rade sa novelou umožňuje nielen zvyšovať, ale po novom aj znižovať výšku príplatku v závislosti na zmeny cien vstupných surovín použitých pri výrobe elektriny, a to z dôvodu výrazných výkyvov cien palín na trhoch.
Často bolo uvádzané, že podpora vysoko účinnej kombinovanej výroby - dusíme podporu obnoviteľných zdrojov, ale absolútne tomu tak nie je. Záväzný cieľ pre rok 2020 v oblasti obnoviteľných zdrojov energie je daný na základe smernice 2009, ktorú som už spomínal, v ktorej je povinnosť Slovenska zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie v pomere k hrubej konečnej energetickej spotrebe zo 6,7 % v roku 2005 na 14 %.
Základným strategickým dokumentom, ktorý označuje plnenie tohto cieľa v jednotlivých rokoch, je, ako som už spomenul Národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý bol schválený v roku 2010.
Zostáva zachované ustanovenie o tom, že podiel biomasy v zdrojoch do 200 MW bude podporovaný tak ako doteraz. Doteraz sa nenašiel ani jeden výrobca, ktorý by vyrábal elektrinu na zariadení s vyšším výkonom, nakoľko už dnes sú značné problémy s dostatkom tejto suroviny za prijateľnú cenu.
Plnenie cieľa je v roku 2009 a v 2010 v súlade s odhadmi, ktoré boli urobené v minulých rokoch. V súčasnosti je podiel obnoviteľných zdrojov energie na úrovni 11 % . Vysoko prekračujeme plnenie orientačnej trajektórie, ktorú stanovila smernica, a preto splnenie cieľa 14 % v roku 2020 je reálne.
Poznamenávam, že 14 % podiel obnoviteľných zdrojov máme mať v roku 2020 a nie v roku 2013 alebo 2014. Preto našim cieľom je do budúcnosti presadzovať také riešenie podpory obnoviteľných zdrojov, ktoré bude znamenať znižovanie nákladov na dosiahnutie cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energií.
Chceme podporovať predovšetkým zdroje s najnižšími nákladmi, ktorých cena je čo najbližšie trhovej. Tu je aj príklad predloženého návrhu zákona, pričom podotýkam, že ustanovenia nemajú ani v jednom prípade retroaktívny charakter.
Navrhované ustanovenia prispejú k možnému zníženiu nákladov prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy v rámci podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, a elimináciu premietnutia týchto nákladov do koncovej ceny za dodávku elektriny pre všetkých odberateľov elektriny.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi požiadať vás o schválenie predmetného návrhu zákona. (Potlesk.)
Neautorizovaný
12:02
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:02
Maroš KondrótVážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máme to ako tlač...
Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máme to ako tlač 334 v druhom čítaní. (Ruch v sále.)
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k predloženému návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z . z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:
Čl. I.
Národná rada Slovenskej republiky k uzneseniu z 18. decembra 2012 č. 375 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Čl. II.
Rokovania výboru sa zúčastnil Daniel Lipšic poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý nie je členom výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený.
Čl. III.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 18. decembra 2012 č. 158 a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením z 18. decembra 2012 č. 104.
Čl. IV.
Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti pod bodom III tejto správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v bode IV.
Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich návrhoch hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
Čl. V.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní, bola schválená uznesením z 18. decembra 2012 č. 105.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, ďakujem. Skončil som.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.12.2012 o 12:02 hod.
Ing.
Maroš Kondrót
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máme to ako tlač 334 v druhom čítaní. (Ruch v sále.)
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k predloženému návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z . z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:
Čl. I.
Národná rada Slovenskej republiky k uzneseniu z 18. decembra 2012 č. 375 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Čl. II.
Rokovania výboru sa zúčastnil Daniel Lipšic poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý nie je členom výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený.
Čl. III.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 18. decembra 2012 č. 158 a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením z 18. decembra 2012 č. 104.
Čl. IV.
Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti pod bodom III tejto správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v bode IV.
Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich návrhoch hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
Čl. V.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní, bola schválená uznesením z 18. decembra 2012 č. 105.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, ďakujem. Skončil som.
Neautorizovaný