14. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán kolega, čo ešte všetko chcete regulovať? Vy prinášate do parlamentu jeden zákon za druhým, ktorý má niečo regulovať, niečo nariaďovať. Určovať ľuďom, ako sa majú správať, čo majú robiť, čo nesmú robiť, veď to nechajte na slobodné rozhodnutia tých ľudí, prepánajána. Chceme regulovať, pán Viskupič, koľko sa má hrať slovenskej hudby v rádiách, tu chceme regulovať, akým spôsobom majú byť vydávané noviny, časopisy, čo bude ďalej? S čím ešte prídete?

Kolegyňa Nicholsonová, je tu? Není tu. Ale hovorila si, že ťa zaráža, prečo mi liberálne hodnoty SaS nevadili alebo liberálne kroky, návrhy nevadili pred voľbami v roku 2010. No a, Lucka, ja ti z tohto miesta poviem, že práve ty si bola tá, ktorá si spustila voči mne a voči našej prítomnosti na konci vašej kandidátky doslova inkvizičný liberálny proces. A ja toto verejné tvoje prezentovanie, že sa čuduješ, považujem za odsúhlasenie toho, aby som celú túto e-mailovú inkvizičnú komunikáciu mohol zverejniť. Takže len povedz, kedy si to praješ a v akom médiu, bez problému to zverejním a myslím si, že ľudia si urobia veľmi dobrý obraz o SaS-ke.
Vtedy som sa práveže ohradil voči vašim liberálnym návrhom a prezentoval som naše rozdielne pohľady na svet, ktoré boli konzervatívne, a sme sa vyhradzovali v letákoch, ktoré sme distribuovali do schránok. A ty si, práveže ti to veľmi vadilo a spustila si vnútorný mailing všetkým členom SaS, potom mi to Richard Sulík posunul, ja som sa do toho zapojil, kde sa teda prekvapivo tvárila, že ako je to možné, že takýchto konzervatívcov niekto dovolil zobrať na kandidátku a jak ty si s tým není stotožnená, tak teraz sa netvár, že ty nevieš o tom, že som niekedy voči tomuto bojoval. Voči vašemu zvrátenému, veľakrát, liberálnemu pohľadu na svet.
Interrupcie v 8. mesiaci tehotenstva, nehnevaj sa, jednoducho ja som väčšiu zvrátenosť ešte nevidel. A toto dokázal vyprodukovať jediný politik na Slovensku a to bol váš kandidát do eurovolieb.
Kolega Blaha, mrzí ma, keď to poviem tak obrazne, že v podstate si za misku šošovice chceš predať tradičné slovenské hodnoty. Mrzí ma to. A keď hovoríš, že teda starajme sa teraz o to, že čo ľudia budú jesť. Áno, vy ste sľúbili istoty, starajte sa, ale takisto si nenechajme zobrať konzervatizmus... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážení páni kolegovia, keďže je nemám natrénovaný slzotvorný spúšťač, moje vystúpenie bude trošku menej emotívne, ale chcem niečo k tomuto povedať, k tejto problematike a že čo možnože, keď budeme hľadať aspoň niečo dobré na tom zlom.
Ja si z pohľadu taktiky myslím, že tuná vládna strana použila pána Škripeka ako také kladivo, ako také baranidlo, ako takú výstrahu pre niekoho. Využila, možno expresívnejšie by sa dalo povedať, že zneužila, aby si prípadne dokázala, že keby veci nefungovali tak, ako by mali fungovať, tak zobudíme Škripeka ako Golema, Škripek príde s návrhom a je dosť možné, že prejde. Čiže túto hru podľa mňa, preto to prešlo do druhého čítania a v tomto druhom čítaní môj odhad súkromný je, že sa to utopí, lebo účel to splnilo.
Ak by malo byť ale aspoň niečo pozitívne na tom, tak už teraz to hodnotím vcelku pozitívne. To znamená, že existuje tu takáto kvázi hrozba, hej, že keď utečieme z miery a utekáme z miery, pritom si neuvedomujeme, že miera človeka sprevádza, tak je tu taká možnosť, že zobudíme Škripeka. Takže na konci, keď bude to, že to tu existuje a sa to zlepší, hej, že by sme naozaj nemuseli byť konfrontovaní nie my, ale naše deti s takýmto niečím, tak toto všetko malo svoj dokonca dobrý význam.
Ale ešte takú drobnú poznámku chcem povedať k tým častokrát obrovským, poviem expresívnejšie, hlúpostiam, ktoré tu zazneli, ale dokonca tu bol pokus o nejakú filozofickú úvahu zo strany liberálov. Tá ambícia, ja mám rád ambicióznych ľudí, už som to tu hovoril, ale tam to treba doštudovať trošku viac a hlbšie. Skúsim to takto povedať, že kedy, kde končí, ako končí. Tam sú také klišé, sa používajú, kde koho sloboda kedy končí. Keď začali tie reality šou Big Brother, tak ja som na taký veľký bilbord napísal, že "Nepozerám tú zhýralosť a je mi dobre" a pod tým že "rodina Hlinová". Pravdou však je, že stalo sa to, že všetci teda to pozerali, aj v škole spolužiačky a spolužiaci mojich detí, hej, čiže to bola tá ďalšia low, s ktorou som sa ja musel vysporiadavať, lebo moje deti sa stávali outsidermi. To znamená, nemali sa cez prestávku o čom rozprávať, lebo ony to nepozerali, hej. A ja som ich musel teda posilňovať v tom, že prečo je dôležité, že my to teda v rodine nepozeráme a tak.
Čo tým chcem povedať? Stálo to ináč kus námahy, dúfam, že som to zvládol, ten proces, hej, že sa necítia nejak zakomplexovaní kvôli tomu. Ale to chcem povedať, že to sú tiež fenomény, sociologické fenomény, ktoré do toho vstupujú. Čiže nedá sa to takou akože ľavou zadnou otočiť s takým cynizmom, však je to zodpovednosť rodiča, je to sloboda prístupu, sloboda k informáciám. Viete, to je presne, jak ja som tu stiahol pre istotu, lebo by ste to utopili jak mača, ten zákon o reklame na alkohol. Poviem teda tak, ako je pravdou, mne niekoľko Vianoc ako dieťaťu pokazil alkohol, a preto je to pre mňa dosť kľúčová agenda do budúcna. Lebo ja som teraz cez Vianoce pozeral, nie že som fanúšik, teraz som pozeral sem-tam noviny a ja som mal pocit, že to je festival chlastu, pardon za výraz, hej, že po tej desiatej, čo sa spustila tá spŕška, to bolo horšie jak operátori. A naozaj si myslím, že tam znova sme ušli z miery a moc sme ušli z miery, hej. A ten cynizmus, ktorý sa vráti, keď ho budem predkladať, tak jak teraz, že sloboda podnikania, sloboda názoru bude mať takú trpkú chuť. To chcem kolegov upozorniť, že aspoň doštudujte, prosím vás, o niečo hlbšie a viac, aby sme sa potom prípadne mohli tým veciam venovať zodpovednejšie.
Takže čo chcem povedať? Chcem povedať, že misia pána Škripeka je dobrá misia aj v tomto parlamente a tu nejaké pochybnosti kolegu študovaného o nejakej integrite Braňa Škripeka, odporúčam, musí pozrieť dokument na STV, kde kolega Braňo Škripek si osvojil chorého chlapca. Už minimálne z úcty k tomu kolega Blaha by mal byť opatrnejší vo svojich vyjadreniach. A ja si myslím, že práve kolega Škripek má plné právo takéto zákony sem predkladať.
A skončím, a keď si nedajú povedať tí, čo si majú dať povedať, že budú zverejňovať také veci, ako zverejňujú, tak keď to Braňo Škripek znova predloží, tak ja mu to podporím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Chcem povedať, že dve výborne odhalené veci, s ktorými úplne súhlasím. K prvej. Návrh pravdepodobne neprejde, ale predseda výboru pre kultúru a médiá ohlásil, že čosi bude nasledovať. No a ja som teda zvedavý, ako vznikne potom regulačná rada, ktorú ohlasoval už niekoľkokrát, čo ja som zachytil, myslím, šesťkrát, na reguláciu tlače. No a potom to už nebude opozičný poslanec, ale príde nejaký orgán, ktorý pravdepodobne tak ako retransmisnú radu volí toto plénum, tam zasadnú múdri ľudia a títo ľudia budú regulovať tlač. No tak v tomto prípade som veľmi nadšený, musím povedať, neni.
Druhá vec, reality šou bol výborný príklad toho, akým spôsobom zafungovalo to, že napríklad aj tvoja rodina odmietla tieto reality šou pozerať. Je to jeden z mála príkladov, kedy samotné televízie museli tento formát na Slovensku stiahnuť, lebo, čuduj sa svete, tak ako tvoja rodina zareagovalo obrovské množstvo ľudí na Slovensku a televíziám neklesol podiel vysielanosti medzi nimi navzájom, ale klesol ako taký, celý. Ľudia proste odmietli sledovať vo veľkom, je to daný fakt, štatistický údaj, odmietli, klesla sledovanosť televízií ako takých, pretože to prepálili, pretože reality šou krabicového formátu, ako si ty spomínal Big Brother a neviem, ako sa volali, odmietli ľudia sledovať vo veľkom, tým pádom tento formát zmizol. Samozrejme, sofistikovanými metódami sa prerobil do iných a tam možno zábavnejších a stále ten boj pretrváva. Ale jeden moment krabicových šou z našich televízií zmizol.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja súhlasím s pánom poslancom Hlinom, že zásada "všetko s mierou" je správna zásada, a myslím si, tak ako som si to myslel, aj keď pán poslanec Škripek predložil návrh zákona do prvého čítania, myslím si to stále, že je to zákon, ktorý pomáha nájsť tú mieru v tom verejnom priestore. Lebo ja sa nemôžem pozerať na to, čo sa vo verejnom priestore deje, ako je zašpinený, zahumusený. Je to doslova katastrofa, je mi z toho zle. Takže ja vítam túto dobrú misiu pána poslanca Škripeka a podporím ju.
Pán poslanec Škripek vždy, keď vystúpil v tomto parlamente, hovoril bez nenávisti, hovoril zo svojho pohľadu ako kresťan a nehanbí sa za to. A mne to bolo sympatické, že ukázal, ako sa má robiť kresťanská politika, teda politika bez nenávisti, aj preto podporím jeho návrh.
Uznávam konzervatívne hodnoty, ktoré aj on tu reprezentuje, to neznamená, že som dokonalý človek, práve možno naopak, ale sám cítim, že tieto hodnoty, tieto hodnoty sú osvedčené hodnoty, tieto hodnoty vnášajú pokoj do života, a preto to podporím a verím, že nebudem sám.

Pán kolega Hlina, ďakujem za vecný príspevok. Ja som od začiatku deklaroval a bol za to, aby táto téma bola ponímaná vecne. Na našej strane sme sa úplne zbavili emócií, to hovorím za seba aj za kolegu Chrena.
Mrzí ma, že dnes jeden z rečníkov v rozprave nevynechal jedinú príležitosť na to, aby si otrel ústa o našu stranu, asi osemkrát spomenul nerelevantné veci, ktoré sa SaS vôbec netýkajú, keďže sa nejedná ani o jej člena.
Ale ak sa vrátim k pánovi Hlinovi, tak ja si myslím, že základný problém, a ako som včera povedal, ja dokonca takisto ako pán Škripek si neužívam možno pohľad na niektoré z tých vecí, ktoré médiá produkujú, ale táto debata by sa mala vrátiť na ihrisko - ihrisko s názvom sloboda tlače. To je, začíname vstupovať na veľmi nebezpečné územie, akonáhle začnete schvaľovať takéto zákony, tak sa ani nenazdáme a sloboda bude na Slovensku ďalej viac a viac okliešťovaná.
Čo sa týka obsahu toho návrhu, tak myslím si, že je to naozaj vec rodinnej výchovy a predovšetkým toho, ako sa rodičia postavia k výchove detí. Namaľujme si tu nejakú ilúziu, že keď sa nám podarí zredukovať alebo zregulovať printové médiá, tak tie nechutnosti jednoducho nebudú nachádzať mladí ľudia a deti niekde inde. Ja som hovoril o troch klikoch na internete, kolega Mikloško ma opravil, že on už dokonca aj na dva kliky to zvládne, on je známy tým, že je dobrý v internete.
Takže naozaj sa nesnažme tuná hádzať polená pod nohy vydavateľom, keď tu máme jedno obrovské médium s názvom internet, kde sa stokrát horší obsah nachádza absolútne voľne bez akejkoľvek zákonnej ochrany. Dobre, ten zákon jednoducho je nevykonateľný, tak ako je predložený.

Kolega Hlina, mrzí ma, že si si takým podľa mňa dosť nedôstojným spôsobom cez "slzotvorný spúšťač", či ako si to nazval, do mňa buchol v tom, že, áno, neudržal som emócie. Jednoducho ja som nešiel tam s tým a som taký človek a stalo sa mi to asi trikrát v politike, že keď raz cítim nejakú krivdu, a aj keď si poviem, že musím udržať tie emócie, tak ich neudržím. Ja viem, že u teba to možno funguje, že si povieš, teraz idem hrať takéto divadlo, tak potom také divadlo hráš a jednoducho tie emócie u teba, bohužiaľ, asi nehrajú rolu a asi tej slzy by sme sa v tvojej chladnokrvnej politike nedočkali. Ale z mojej strany je to vždy o tom, že neudržím tie emócie, aj kebyže ich udržať chcem. Ale ja si myslím, že to nie je o slabosti politika, ale možno o sile politika, keď aj emócie do samotného výkonu politiky donesie.
Mrzí ma ale aj to, keď si potom hovoril o nejakom cynizme a kritizoval si druhých z cynizmu a zároveň povieš, že mne niekoľko Vianoc pokazil alkohol, a zároveň vieš sám, že si si postavil biznis na predaji alkoholu mladým ľuďom. Ak by mne niekoľko Vianoc alkohol pokazil, nikdy v živote by som sa nesnažil pokaziť Vianoce druhý ľuďom.

Áno, ďakujem, pardon. Ja chcem zareagovať na pána Blahu.
Pán Blaha, nie ja... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, vy nemôžete reagovať teraz s faktickou poznámkou, na vystúpenie v rozprave pána poslanca Hlinu. Môžte potom, môžete potom v rámci záverečnej reči alebo keď vystúpite v rozprave. Alebo keď vystúpite v rozprave. Nemôže reagovať. Reaguje teraz faktickou na vystúpenie pána poslanca Hlinu.

Škripek, Branislav, poslanec NR SR
Dobre. Takže nemám faktickú, tak môžem teda teraz pristúpiť k rozprave a povedať pár slov? (Reakcie z pléna.)

Ďakujem veľmi pekne. Ako povedať tak, aby som sa nepridal do rodiny tých, ktorí to nezvládajú. Skúsim tak zľahka, no, čakal som, kolega Matovič sa sám pochválil, lebo ho nikto, sme si to nevšimli, nikto ho nepochválil, tak sa pochválil nakoniec sám, že ako to vníma. Možno raz príde návrh, že treba bustu robiť. Nevadí.
Ale čo chcem povedať, čakal som, že kto to povie, kto tú úbohosť povie a nedomyslí to do konca. Áno, vážení kolegovia, ja som prvý poslanec a možno nadlho aj jediný poslanec, ktorý by prijatím v zmysle tejto logiky, čo pán Matovič povedal, by sa mu znížili výnosy. Čiže som prvý a jediný blbec v tejto sále, ktorý tu donesie zákon taký, ktorého prijatím, keď v zmysle tejto, opakujem, sa mu znížia výnosy. Všetci tu nosia, aj kolega Matovič vie, čo tu nosí, kde mu to zvyšuje. Ja som prvý a jediný blbec asi nadlho, keď budeme pokračovať v tejto logike. Viete, ťažko, veľmi ťažko, ja som si hrýzol-nehrýzol, nechcem sa už hlbšie k tomu a pre túto chvíľu vypúšťam, naozaj.
Ku kolegovi Drobovi. Juraj, ťažké témy sú ťažké témy od veľa kníh, niekedy treba doštudovať a ja vidím veľké rezervy vo vašich formuláciách a ich hĺbke. A vôbec že vnímaní tej hĺbky, hejže. Ja viem, že dneska sa dá aj rýchlo vyštudovať všeličo, aj ja som bol na rýchlokurze rýchločítania, ale k niektorým témam, pokiaľ chcete teda byť takí, by som povedal, že hlbokí, tak trošku času tomu venovať. Ono ako status Facebooku neni filozofická úvaha, to sú dosť hrubé knihy. Takže naozaj toto by som ocenil, keby ste k tomu takto nejako pristúpili.
Ďakujem.

Okej. Ďakujem veľmi pekne.
Tak dovoľujem si predsa zareagovať, ale ja vám chcem ukázať aj niečo iné. A naozaj, dnes je Valentína. Kolegovia, dnes, tento týždeň je aj Národný týždeň manželstva, tak si dovolím povedať, že pri tejto citlivej téme, a ja na ňu nepoukazujem náhodičkou, ja sa s týmto zaoberám už desať rokov v našej spoločnosti. Predtým ako občiansky aktivista som brojil proti tomu, aby sme na Slovensku pozerali na bilbordy, na ktorých po celej republike sú ponižujúcim, sprostým spôsobom ukazované holé ženy a nápis je "Každá desiata je zadarmo", a to jedna firma predávala tehly, prosím pekne. Ja si myslím, že toto je naozaj na osprostievanie spoločnosti a porušovanie hodnoty toho, ako sa máme pozerať na ľudí, na seba navzájom. Kolegyne, ja si myslím, že nie je v poriadku, aby sme toto povzbudzovali v spoločnosti, a preto sa tu o toto snažím.
Pán kolega Blaha, takže zdôrazňujem, okrem toho, že je deň Valentína, ktorý teda, aj keď je to tak skomercionalizované, zdôrazňuje krásnu lásku medzi mladými ľuďmi predovšetkým, kedy spolu chodia, tak je aj Národný týždeň manželstva a ja vás povzbudzujem všetkých mužov, zoberte svoje manželky na obed alebo večeru, zaplaťte im nejaký pekný darček a budú veľmi rady, že ste si ich všimli. A to je iný pohľad na ženu, a preto to naschvál hovorím.
Pán kolega Blaha, to nie ja diktujem svoju bigotnosť, už 17-tisíc ľudí s tým súhlasí. Nemyslím si, že je to málo. Takže odvolávam sa minimálne na mojich 17-tisíc podpisov a chcem získať viacej.
A nič tu nediktujem, pán Chren a pán Blaha, spoločne ste povedali, že to, to my tu tak vlastne chceme v tej našej spoločnosti. Ja tvrdím, že toto je iba svojvoľný prejav tlačových magnátov, ktorí sa tu spupne chovajú. A my to máme proste baštiť?!
Kolegovia, dnes vyšiel jeden spoločenský časopis, ktorý má najvyššiu čítanosť, a vydal brožúrku (rečník drží v rukách uvedenú brožúru), ktorou porušil zákon, ktorý už dnes je, pretože toto je prudko erotická brožúra, ktorá sa dnes bude povaľovať po celej republike, všade je k dispozícii deťom a toto je upravené zákonom, že sa to nesmie. Táto brožúra má byť distribuovaná podľa platných zákonov Slovenskej republiky vo vymedzenej sekcii. A ak si myslíme, poslanci, že toto je v poriadku, ak chceme tvrdiť, že toto nie je porušenie zákona, tak sa táto republika vážne mýli, alebo my sa mýlime v tom, čo jej chceme povedať.
Dnes vydal najpredávanejší časopis na Slovensku erotickú brožúru, ktorá je voľne dostupná deťom. Nie je to v poriadku. Na to tu tie zákony boli schválené. A potom ďakujem pánovi Brockovi, že takúto vec v roku 1990 predložil.
Potom sa musím opýtať vás, kolegovia z liberálnej strany, či naozaj chcete povedať, že toto je tá samoregulácia trhu? Keby tu bola, tak ja to nebudem podávať, nemám o čom hovoriť! Keby tu bola, tak 17-tisíc ľudí sa mi nebude vyplakávať na internete a na podpisoch. Keby tu bola normálna samoregulácia, tak sa nebudeme zaoberať. Tu je naozaj omnoho ťažších problémov v tejto krajine - nie je to tak? Ekonomika, niektorí ľudia nemajú čo jesť, vieme, že je to tak. Ale keby tu bolo slušné správanie, citujem vám, že sedem krajín Európy, minimálne, a viem o ďalších, ktoré nemám ešte naštudované, ktoré majú zákony, ktoré hovoria o slušnosti, mravnosti, dodržiavaní všeobecných princípov slušnosti. Viete čo, nemajú to definované na piatich A4, lebo to nie je potrebné. Lebo pokiaľ nestratíme svoj normálny, ľudský, morálny barometer, tak nemusíme mať vydefinované, ako mi jeden pán kolega zo SMER-u hovoril, že "my keď ale neviem, pán Škripek, čo je to tá mravnosť".
Viete, mravnosť je v nás. Pán kolega Viskupič, pred časom ste mi hovorili, že v starovekom Grécku jeden filozof bol perzekvovaný za to, že sa správal nemorálne, lebo cez obed nepracoval. Práve to je dobrý príklad. My nemôžme totiž použiť staroveké merítka mravnosti na dnešok, ale dnešné. Takže on keď vtedy porušoval mravnosť, no tak sa dopúšťal niečoho, čo spoločnosť vtedy neprijímala. Spoločnosť vtedy prijímala, že pracuje sa od svitu do mrku. A on prejavoval lenivosť, on bol súdený za lenivosť, že? Alebo za to bol napádaný. Viete, že to bolo v poriadku v tej dobe. Pretože vtedy spoločnosť chcela mať mládež pracovitú a nechcela preukazovať takýto príklad lenivosti. Tak ho súdili, to bol vtedajší stupeň morálnosti alebo mravnosti, ktorý vtedy oni prijímali.
My dneska tu máme také, ktoré sú tu, sú tu v ľuďoch, a máme tu niekoľko bohatých jedincov, ktorí vlastnia veľkú sieť časopisov, publikujú, čo sa im tu zľúbi, a my to budeme papať ako oslíkovia seno?! Nie! Pretože sme rodičia, sme zodpovední ľudia, záleží nám na tom, aby nám mladí mužovia a ženy nevyrástli do dospelosti, alebo už od 15 do 20 začínajú formovať svoje intímne vzťahy, a aby to nechápali takýmto spôsobom. Aby to nechápali, že toto je normálne! Kolegovia, je to normálne pre dospelého človeka, ktorý tomu rozumie.
Tento plagát nie je normálny (rečník zobral do rúk veľkú kartónovú tabuľu s obrázkami), aby sme to dávali na verejnosť a nechať to pozerať trojročné deti, no, prepáčte, tretiakom na základnej škole. To nie je v poriadku. Toto nie je v poriadku! (Rečník odložil veľkú kartónovú tabuľu s obrázkami.)
A my to nemôžeme pochopiť? Viete, nebola by potrebná legislatíva na všetko, to máte pravdu, kolegovia. Všetci, ktorí hovoríte, nezavádzajme zbytočne zákony. Je to tak. To je tá správna zásada takej primeranosti, nezavádzajme zákony, ktoré sú zbytočné. Ale tu sa nemajú rodičia o čo oprieť. Napíšu nám, napíšu mi, dospelá žena, matka piatich detí, povie: prečo si môj chlapec otvorí cestovný poriadok na internete - teraz, pozor, ja viem, ako to chcem ukončiť - a tam sa mu otvorí ikonka "Ženy radia, ako do nás vniknúť". Prepáčte, toto je hrubosť, sprostosť! Prečo? Toto je nemorálnosť. Prečo si to tam má piatak na základnej škole čítať? Patrí mu to v jeho vývojovom období správnym spôsobom podané, to k tej príšerke. K tomu internetu. Práve preto, kolegovia, a práve preto, že si to dneska, a nemáme to ošetrené, mobilní operátori predajú 15-ročnému chlapcovi sim kartu s paušálom a on si už tam naťuká nejaké pornostránky, lebo to není pomaly ani blokované. Práve preto, že je to v mobiloch, že je v každom počítači, práve preto to už musíme obmedziť tam, kde sa to dá. Žime aspoň v tejto krajine slušnejšie!
Kolegovia, cestujete, vy všetci ste poslanci Národnej rady, ja som si istý, že ste scestovali svet. Toto ste videli v Rakúsku, Nemecku, Taliansku, Anglicku, v Amerike? Kde ste to videli, povedzte mi, to, čo vidíme na Slovensku? Toto by nevyšlo ani v Spojených štátoch, čo vyšlo dneska, táto brožúrka.
A ten nezmyselný spôsob dneska zo všetkého robiť nejaký zázrak. Dnes ten časopis vydal kámasútru v modernom znení. Lenže viete, čo je Kámasútra v Indii? To je len jeden chrám alebo jeden smer náboženský, ktorý toto neťahá, oni nemajú postavené chrámy Oslaviteľa a okrem toho čistejším spôsobom, než my to tu zvrhlo chápeme, a majú to na každom kroku, na každej ulici, v každom meste - nie je to pravda. To je jeden špecifický prúd! Okrem toho je to veľmi duchovná krajina. My sme tu z toho urobili hrubo telesnú erotiku, to je ten rozdiel, kolegovia. Prepáčte mi, že som zvýšil hlas.
Mne sa absolútne nepáči zamieňanie pojmov. Jednou z prvých rečí, ktoré som tu povedal, som hovoril, že tento parlament vyprázdňuje obsah slov. Vyprázdňuje obsah slov! My hovoríme slová a ony nemajú obsah. Je to ako mlátenie slamy. Ja by som chcel, aby sme dávali slovám ten obsah, ktorý im patrí.
Kolegovia, nepreháňajme to. Nejdeme regulovať všetko teraz od tej chvíle. Viete čo? Tu je, spoločenský barometer tu je, len sa ľudia nemajú o čo oprieť. Tu sa nestane to, že zavedieme teraz takýto zákon a, bohužiaľ, že ho vôbec musím poukázať, že to treba, a od tej sekundy tu nastane cenzúra celej spoločnosti, umrieme tu, lebo už nebudeme vedieť, čo je dovolené a čo je zakázané!
Prepáčte, ja poukazujem na to, že výrazy ako mravnosť, slušnosť, všeobecne prijímané hodnoty, to, čo hovorí Hlina, miera, kolegovia, normálna ľudská miera v nás - iba to chcem.
A, bohužiaľ, že to sa stratilo, že vôbec tu sa s týmto zaoberáme, kolegovia, to je strácanie času, to by tu nemuselo byť toto. Zákon 495/1990 hovorí, že "erotické veci", a tou je táto brožúrka, "sa majú predávať len v schválených priestoroch". Keďže tento vydavateľ neráči rešpektovať zákony Slovenskej republiky - čo máme urobiť, rešpektovať to? Veď ak odtiaľto nevyjdú zákony alebo postoje, alebo upozornenia, alebo poukázania, čo sa má alebo nemá, tak táto krajina tým trpí. To sa týka úplne všetkých zákonov. Mne je ľúto, že toľkoto dlho sa venujeme takejto veci. Tento parlament má čo iné na práci? Kopec iných vecí by mal urobiť pre túto krajinu.
Chcel som povedať toľko, pán Blaha, že to nie je moja bigotnosť. Sedemnásťtisíc ľudí je potom bigotnejších ako ja alebo hlúpejších, alebo akých? To vy zhodnotíte teda, pán kolega (povedanie so smiechom), ja si váš vážim, ste veľmi príjemný človek a tento názor mi pripadá poloprázdny.
Ďakujem.