14. schôdza

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 113 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 392.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecno-záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Obsahuje aj doložku o vybraných vplyvoch. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 11. februára 2013 č. 373 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady a
- Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.
Ďakujem, skončil som. Poprosím otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanecký klub SaS tento vládny návrh zákona nepodporí. Nie je totiž kvalitný.
Navrhovateľom treba dôrazne vytknúť, že tak dôležitý zákon, ako je zákon o verejnom obstarávaní, by mal prejsť riadnym legislatívnym procesom a nie pokútnym a tajnostkárskym a navyše zrýchleným spôsobom, ako tomu je v tomto prípade. Myslím tým, samozrejme, zverejnenie materiálu v podstate na poslednú chvíľu, čo neskutočným spôsobom sťažilo jeho preštudovanie, a to nielen po odbornej stránke.
Treba si uvedomiť, že zle alebo neodborne pripravený návrh zákona, ktorého tvorcovia sa skrývajú za zjednodušenie pre podnikateľov a rýchlejšie čerpanie eurofondov, môže spôsobiť nedozierne škody. Navyše by ma zaujímalo, ktorým podnikateľom tento návrh zjednoduší ich účasť vo verejnom obstarávaní. (Ruch v sále.) Nemôžem sa sústrediť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja som vystúpil už k novele predmetného zákona, ktorú sme prerokovávali na tejto istej schôdzi, kde som pomenoval 9 konkrétnych problémov a 11 pripomienok Transparency International Slovensko, s ktorými sa SaS stotožnila. A chcem v tejto chvíli, musím vyzdvihnúť pozitívum, že ani jeden z tých bodov, ktoré som pripomienkoval, sa nedostal do tejto novely a verím, že dodržíte, pán minister, to, čo ste sľúbili, že si tie body preštudujete a v druhom čítaní novely predmetného zákona niektoré z nich zapracujete.
Teraz by som bol rád, keby sme sa pozreli na najvypuklejšie problémy, ktoré sa budem tam, kde sa to bude dať, opäť snažiť vysvetliť aj na príkladoch z reálnej praxe. Opakujem, bol veľmi krátky čas, nebolo to ani 24 hodín, takže budem sa venovať štyrom konkrétnym problémom.
Problém č. 1 - podmienky účasti, prepadnutie zábezpeky. Je to v § 32 ods. 8, bod 4 a § 36 ods. 4 bod 7 návrhu zákona. V súčasnosti v platnom zákone zábezpeka prepadne v prospech verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v tom prípade, pokiaľ uchádzač odstúpil od svojej ponuky v lehote viazanosti ponúk. Treba si uvedomiť, že zábezpeka je poskytnutie bankovej záruky za uchádzača alebo zloženie finančných prostriedkov uchádzačom na účet verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Zábezpeka nesmie presiahnuť 5 % z predpokladanej hodnoty zákazky a nesmie byť vyššia ako 300-tisíc eur. Podľa tohto návrhu by však zábezpeka prepadla aj v prípade, pokiaľ by uchádzač nepredložil doklady v čase a spôsobom určeným verejným obstarávateľom.
Návrh zákona sa tu opiera o dokladovanie podmienok účasti čestným vyhlásením, je to v bode 4 § 32 doplnenom odsekom 8, pričom doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti by predložil verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi úspešný uchádzač v čase a spôsobom určeným verejným obstarávateľom a obstarávateľom. Nahradiť podmienky účasti len čestným vyhlásením nemusí byť zlým nápadom, čo sa týka zrýchlenia procesu verejného obstarávania. Problémom je tá časť, ktorá hovorí, že verejný obstarávateľ si sám stanoví čas a spôsob predloženia príslušných dokladov potvrdzujúcich podmienky účasti na základe čestného vyhlásenia verejnému obstarávateľovi zo strany úspešného uchádzača. Návrh zákona však už ďalej nešpecifikuje čas ani spôsob predloženia týchto dokumentov. Pokiaľ by tieto ustanovenia návrhu zákona mali vstúpiť do platnosti, je nutné, aby sa stanovil čas a spôsob predloženia požadovaných dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti uchádzača na základe predložených čestných vyhlásení. Samozrejme, vynucovať si prepadnutie zábezpeky aj nepredložením príslušných dokladov zo strany uchádzača je veľmi tvrdým krokom voči uchádzačom, čo v konečnom dôsledku spôsobí nárast verejných obstarávaní so zábezpekou, a tým pádom aj zníženie počtu súťažiacich vo verejnej súťaži. A toto nie je podporením čestnej hospodárskej súťaže, tak ako ju chápe Európska únia prostredníctvom svojich smerníc.
Poviem zjednodušený príklad. Reálna prax povedie k situáciám, kedy si verejný obstarávateľ stanoví taký čas, poprípade aj spôsob predloženia príslušných dokumentov, ktoré uchádzač nebude vedieť splniť. To následne povedie k prepadnutiu zábezpeky. Potom by do procesu postúpil uchádzač, ktorý by bol druhý v poradí a tu by sa mohlo zopakovať to isté a žiadúci tretí uchádzač by sa stal konečným víťazom. To znamená, že v prípade nečestného konania verejného obstarávania by nezáležalo na tom, kde presne sa jemu vyvolený dodávateľ umiestni, hlavne nech je niekde na prvých troch miestach. V konečnom dôsledku tak verejný obstarávateľ získa do svojho rozpočtu zábezpeku a súťaž vyhrá jemu žiadaný dodávateľ.
V tejto časti uvediem ešte jeden príklad, pretože nie všetci konajú netransparentne, veď koniec-koncov na Slovensku je určite aj veľa čestných ľudí. Súťaž vyhrá uchádzač... (Prerušenie vystúpenia rečníkom. Preberanie písomných materiálov od kolegu. Krátka pauza.)
Súťaž, moment, musím to teraz nájsť, lebo mi to ušlo. Súťaž vyhrá uchádzač, ktorý dokladoval osobné postavenie čestnými vyhláseniami. Verejný obstarávateľ stanovil, že odo dňa vyhodnotenia verejnej súťaže musí uchádzač predložiť verejnému obstarávateľovi príslušné dokumenty potvrdzujúce splnenie podmienok účasti, a to osobne na podateľňu a to najneskôr na 14. pracovný deň do 12.00 hodiny. Ponuka je kvalitná, cena je veľmi výhodná. Uchádzač pozbiera všetky dokumenty, ale keďže má ešte čas a nechce napríklad z dôvodu vzdialenosti alebo pracovnej zaneprázdnenosti okamžite doniesť požadované dokumenty, nechá si to na posledný deň. Cestou k verejnému obstarávateľovi však natrafí na dopravnú nehodu, ktorú musí obísť cez obchádzku. Obstarávateľovi teda prijme dajme tomu po 30 minútach po termíne určenom na predloženie dokumentov. Nielenže súťaž nevyhrá, ale navyše príde aj o zábezpeku. Zákon však nehovorí nič o situáciách, ktoré vzniknú nezavinením uchádzača. Zábezpeka však prepadne aj napriek tomu.
Dámy a páni, v tomto momente som sa rozhodol prerušiť svoje vystúpenie a oznámiť vám, že všetky opozičné kluby sa na protest proti nedemokratickým praktikám SMER-u dohodli na spoločnom bojkote prerokovávanej novely. My vám pri takomto spôsobe vládnutia vaše zákony vylepšovať nebudeme. Ďakujem vám za pozornosť.

Dobre. Ďakujem pekne. Pán poslanec, keďže vystúpili ste ako jediný v rozprave, môžem reagovať hlavne na vás, aj na ostatné veci povedané. Je pekné, keď urobíte srdcervúce vystúpenie po tom, čo vám dá pán poslanec Miškov papier, ktorý máte prečítať, a prezentujete to ako svoj nápad, ale veď v poriadku. Vy máte právo. Ale bolo to vaše rozhodnutie pôvodne veľmi dobré, lebo tá prvá pripomienka, ktorú ste mali, podľa mňa mala nejaké ratio a chcel som sa o nej dozvedieť viacej, ale to už je problém.
Problém spočíva predovšetkým v tom, že už pri prerokovaní zákona o verejnom obstarávaní v prvom čítaní ako hlavnej novely sa zmenilo toto miesto predovšetkým na politikárčenie, a, bohužiaľ, nie na racionálnu prácu. Tých návrhov nebolo veľa zo strany opozície a dnes opäť potvrdili, že nemajú záujem na riešení problémov Slovenskej republiky, ale majú predovšetkým záujem na tom, aby prezentovali vlastné politické ciele po tom, čo jeden a pol roka naozaj vážne zanedbávali napríklad aj tu otázku, ktorú tu dnes rozoberáme, a to je čerpanie eurofondov.
Rád by som, poprípade, rád by som sa vrátil ale ešte k jednotlivým bodom, ktoré tu boli spomínané. Predovšetkým, všetky body, ktoré sú dnes pri prerokovanej novele, boli v pripomienkovom konaní od leta tohto roku. Nevstupujeme teda k rokovaniu o materiáli, ktorý by nebol známy, alebo ktorý by nebol na verejnej diskusii. Je však treba povedať, že všetci tí poslanci, ktorí dnes vystúpili k tomuto zákonu, sa ani raz nezapojili do diskusie o tomto zákone, neboli dokonca napriek pozvaniu na okrúhlych stoloch, ktorých sa konalo niekoľko a ktoré presné body a odstraňovanie nepresností v tomto zákone riešili.
Myslím si, že by malo byť naším spoločným záujmom aj to, aby sme mohli takýto zákon schváliť, a aby zlepšil predovšetkým prísun prostriedkov do našich regiónov, kde jednak znižuje regionálne rozdiely, ale predovšetkým, kde má možnosť vytvárať nové pracovné miesta.
Je to pre mňa tak trošku sklamaním a politikárčením. A je to len dôkazom toho, že naozaj iba veľmi málo opozičných poslancov má reálny záujem zlepšovať prostredie aj pre našich občanov. Osobitne je to strana, ktorej boli súčasťou aj minulej vládnej koalície. Možno je to aj preto, že sa za tie svoje výsledky, ktoré mali v poslednom jeden a pol roku, tak trochu hanbia, pretože to číslo - a tu vlastne reagujem aj na samotného pána podpredsedu Figeľa - platí to, čo som povedal, v roku 2011, z limitu v roku 2011 finančných prostriedkov z európskych fondov, vláda Ivety Radičovej vyčerpala nulu.
Jediné, čo sa čerpalo v tom čase, je to, čo kritizoval pán Figeľ, a to sú prostriedky na poradcovské miesta v rámci technickej pomoci vo výške dvoch miliónov, dvoch miliónov eur. Práve tieto projekty, ktoré boli určené od roku 2011 a mali byť realizované práve v posledných dvoch rokoch, majú také najvýraznejšie meškanie. Aj práve s reakciou na tieto projekty, pretože tie, ktoré boli určené na roky 2012 a 2013, majú ešte chvíľu času aj do roku 2014 a '15. V každom prípade o tie, ktoré sú limitované koncom roku 2013 sa musíme posnažiť čo najviac.
Myslím si, že o viacerých tých návrhoch, ktoré tu boli spomínané, máme šancu hovoriť aj v samotnom druhom čítaní nielen tejto novely, ale predovšetkým aj veľkej novely, pretože momentálne hovoríme naozaj iba o skrátení, skrátení jednotlivých lehôt.
Myslím si, že túto tému môžeme otvoriť aj práve v druhom čítaní a to bude pravdepodobne zajtra. Čiže, toto je z mojej strany v rámci reakcie všetko. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec - pán poslanec Galko. Nebol predložený žiadny procedurálny návrh, preto, pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím, s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a
- Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a aby
za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi teda oznámiť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že zasadnutie výboru bude dnes o 19.00 hod. v miestnosti č. 183. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dovolím si informovať členov ústavnoprávneho výboru, že zvolávam zasadnutie ústavnoprávneho výboru ihneď po prerušení rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky dnes. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážená osirelá Národná rada, už som mal strach, že nechytíme ani Ligu majstrov, za chvíľu začína a my tu čakáme na Godota. Ešte tri hodiny? No, tak to není ešte také zlé. Ja dosť dlho už čakám na tento svoj vstup, ku ktorému som sa v mladíckej nerozvážnosti už predtým prihlásil, ale už keď som sa prihlásil, tak budem aj rečniť, tak prečo nie? Ja oceňujem snahu za každé zníženie nezamestnanosti na Slovensku a, samozrejme, aj tento zákon, ktorý je iste dobre mienený. Avšak z pozície starých ľudí, seniorov, najmä tých tu reprezentujem, som k tomu chcel povedať pár slov z druhej strany.
Nedávno bol Benedikt XVI. v domove seniorov, ktorý sa volá že "Nech žijú seniori", bývalí anciáni, je tomu asi 2 mesiace. Bolo to v Ríme, ten dom náhodou poznám, je v komunite sv. Egídia, oni sú kandidáti na Nobelovu cenu mieru a je to veľmi zaujímavý domov dôchodcov. A tam Benedikt XVI. mi pekne povedal, že dlhý vek je požehnaním a darom od Boha, ktorý si máme vážiť. Pápež sa aj pozastavil na skutočnosti, že v súčasnej spoločnosti často vládne logika efektivity a zisku a úspechu, ktorá si neváži vysoký vek. Ako povedal - dokonca on neraz odmieta - považujú starších ľudí za neproduktívnych, nepotrebných. Toľkokrát počujeme o utrpení tých, ktorí sú marginaliziovaní, žijú ďaleko od domova alebo prežívajú opustenosť.
Do tretice pápež povedal aj to, že úroveň spoločnosti, možno dokonca civilizácie sa posudzuje podľa toho, ako sa chová k starým ľuďom. A podotkol - a to sa týka aj jeho - že aj ja poznám veľmi dobre ťažkosti, problémy a limity staroby. Myslím si, že poznanie týchto problémov, o ktorých hovoril, vyústila aj do včerajších udalostí, ale to je už iná téma.
Vážení prítomní, ja som tu v parlamente vďaka seniorom, najmä vďaka Združeniu kresťanských seniorov, je to asi 5-tisíc ľudí, ktorých som predsedom. Oni ma podstatne svojimi hlasmi sem dostali, a teda aj pri tomto zákone ma mnohí žiadali, aj naše predsedníctvo, aby som povedal niečo aj v ich mene. Na Slovensku je asi milión seniorov dnes, 60 +, určite sa im nežije dobre. Skôr by som povedal, sú na okraji spoločnosti. Treba sa ich určite zastať a ja musím strážiť a snažím sa to ich záležitosti, aj keď nie som vo výbore sociálnom. V príspevku by som chcel veľmi pokojne a konštruktívne poukázať na niektoré ich problémy, ktoré by vznikli aj uplatnením tohto zákona. Vieme, že na Slovensku je dôchodok 375 eur priemerný. Vieme, že asi 15-tisíc ľudí má menší dôchodok ako 200 eur. Čiže naše penzie sú stále socialistické, ale ceny sú svetové, kapitalistické, a teda seniori často nemajú na základné životné potreby, na lieky, na lekársku starostlivosť, na zubárov. Medzi tými 20 tisícmi šancami na zamestnanie mladších ľudí je veľa penzionovaných učiteľov. Neviem presne koľko. Sú tu ľudia s penziou tak 300-400 eur, celý život učiteľovali, je to ich povolanie, je to ich vec srdca. Viete, že učiť dnes mladých je veľmi ťažké, náročné, bez srdca sa to nedá. Moja žena učila celý život, má penziu okolo 370 eur. Keby nemala muža, tiež by musela ísť asi učiť ďalej. A neraz sa vracala domov, nechcem povedať, že s plačom, keď si nevedela rady so žiakmi a keď niesla bremeno dnešného učiteľovania. Na druhej strane, učiteľstvo je povolanie, vec srdca, vec na celý život. Pochybujem, že miesto týchto učiteľov penzistov, ak by odišli, by naozaj prišli mladí ľudia, ktorí by dostali nástupný plat 508 eur, čistých asi 400 eur. Možno chvíľu, na čas, na rok, na dva by tam išli, ale potom by znova našli niečo lepšie a by išli ďalej. A učiteľstvo nie je vec na pár rokov, je to skoro, by som povedal, ak chcete byť dobrý učiteľ, tak na celý život. Ďalej medzi tými 20 tisícmi prípadnými voľnými miestami sú aj lekári, starí odborníci, za ktorých často nie sú náhrady. Mnohí mladí sú často už dnes v zahraničí iste aj preto, že si mnohí starí nevychovali svojich nástupcov, ale až by odišli, tak neviem, kto by ich nahradil. A poznám prípad starého lekára, ktorý do 80-ky stále bol vynikajúci odborník na svojom mieste, platil odvody a vlastne nemal náhradu za seba. Teraz mu mnohí závidia, že má vysokú penziu, už keď nepracuje, ale má penziu, ktorá naozaj je veľmi vysoká. Ale podľa našich platných zákonov.
Ďalšou, treťou kategóriou sú napríklad vysokoškolskí učitelia, ktorí dnes môžu učiť do 65-ky a garantom môžu byť do 70-ky. 50 % dnešných garantov by sa toto týkalo, ich vlastne nemá kto nahradiť, tým pádom by 37 našich vysokých škôl, univerzít naraz stratilo svojich garantov aj svojich profesorov. Neviem, ako by to celkom skončilo.
A ešte druhá poznámka je v súvislosti s dôvodovou správou, kde sa ako príklad berie Nemecko. Túto krajinu dobre poznám, 2 roky som tam bol ako vedecký pracovník a občas sa do nej vraciam. Môže byť naozaj naším príkladom kvôli poriadku, pracovitosti, kvality práce, kvality výrobkov. Ovšem porovnávať nezamestnanosť alebo zamestnanosť a náš sociálny systém a sociálny ich systém s naším, sa skutočne nedá. Tam, keď človek dosiahne penzijný vek, v štátnej a verejnej správe sa musí rozhodnúť medzi penziou a platom. Ale aká je situácia u nás? Ako som už povedal, u nás sú penzie 375 eur priemer, u nich okolo 1 300 - 1 500, presne teraz neviem. Viem, že keď tam človek ide do penzie dostáva až 80 % zo svojho platu. Ja som člen tzv. Auslandsgesellschaft Deutschland - Zahraničnej spoločnosti Nemecka, kde naši členovia, je ich do 20, boli ľudia 52 až 55-roční ambiciózni, dobre platení manažéri, temer všetci odišli do predčasnej penzie v týchto rokoch a všetci dostali vyplatených v tom čase asi 100-tisíc DM na osobu, čiže toto sa ťažko porovnáva s našimi pomermi. A takisto priemerný plat v Nemecku je 3 350 eur, u nás je 750 eur. Priemerný počet odpracovaných hodín týždenne v Nemecku je 34,4 - u nás je 40,4 - je to štatistika roku 2010.
Dočítal som sa, že v Nemecku pre rok 2013 platí nasledovné:
Stanovili príjem 1 150 eur mesačne ako hranicu, každý občan, ktorý ju nedosahuje, má nižší príjem, má právo na sociálnu podporu, príspevok na ubytovanie, energie, dorovnanie príjmu na, za, na hranicu chudoby. Čiže toto tiež je veľmi ťažko porovnať s naším systémom, kde naozaj je to podstatne, podstatne ináč.
Vážená Národná rada, ešte raz zdôrazňujem, že moje poslanie v parlamente je naozaj všímať si problematiku seniorov, a teda svoj príspevok som si dovolil povedať v mene Združenia kresťanských seniorov a, samozrejme, odporúčam každému hlasovať o tomto zákone v súlade so svojím svedomím. Ďakujem.

Pán Mikloško, ja som veľmi rada, že ste sa prihlásili k tejto téme. A ja si dovolím takisto dať vám za pravdu, že naozaj týchto seniorov a dôchodcov si treba zastať. Ono sú to čísla, 86-tisíc pracujúcich dôchodcov, priemerný ich dôchodok voľákych 426 - 436 eur. Ale naozaj by bolo zaujímavé, aké pracovné profesie vykonávajú a veľmi zaujímavé by bolo pozrieť si naozaj ich zárobok teraz, keď sú na dôchodku. A chcem povedať, dobrý manažér - ja som bola ako 25-ročná už ako riaditeľka domova dôchodcov - a dobrý manažér si vie poradiť s každým, s každým jedným zamestnancom. Čiže netvárme sa tu, že týmto zákonom my pošleme týchto ľudí znovu do systému dôchodcovského a sú to nepotrební ľudia. Dobrý manažér si vie poradiť a na to máme Zákonník práce. Čiže toľko k tomu. Ďakujem.