16. schôdza

Sa dostavil. Na hanbu SaS 0 poslancov a 1, teda najstarší člen zákonodarného zboru za KDH. Je tu 10 poslancov SMER-u, 7 poslancov z Obyčajných ľudí, myslím si, že hovorí to za všetko. Je mi to teda veľmi ľúto.
Samozrejme, súhlasím s neefektívnym alebo teda upozornením na neefektívne čerpanie, čo urobila pani ombudsmanka verejných zdrojov na predražený prenájom, ale teda dovolím si ťa upozorniť na jedno. Urobil si podľa mňa rovnakú chybu, ako urobila svojho času tu pred mesiacom Lucia Nicholsonová, kedy povedala, že Slovensko je hnusná krajina. Ty zase hovoríš o Slovensku ako mizernej krajine, ale skús sa zamyslieť nad tým, že nie krajina je mizerná, nie Slovensko je mizerné, nie Slovensko je hnusné, ale ľudia, ktorí uzatvárajú takéto nevýhodné zmluvy. Ľudia, ktorí obchodujú so svojimi politickými súkmeňovcami, so svojimi sponzormi, kamarátmi. Robia s nimi, uzatvárajú predražené zmluvy, tí sú mizerní, tí sú hnusní. Čiže niektorí ľudia, ktorí túto krajinu vedú 23 rokov, tí sú mizerní, tí sú hnusní. Slovensko je krásne, takže poprosím ťa do budúcna, nehovor Slovensku, že je mizerné alebo hnusné, ako Nicholsonová.

Ďakujem veľmi pekne. V tom kontexte, ako som to povedal, to sedí. Že ako som to myslel. Ja nemusím, tí čo ma poznajú, nikoho presviedčať, či mám rád túto krajinu, alebo nemám rád túto krajinu. Ja som už pred troma rokmi začal sériu akcií pod názvom Mám rád túto krajinu. Ja naozaj mám rád, ja ju milujem, ale v tom kontexte, ako som to povedal, žiaľ, musel som to povedať. Ale áno, prísne vzaté, rozobraté do detailov, je to tak, jak povedal kolega Matovič.
Ak som v tom nejakom rozprávaní bol možno mierne ofenzívnejší k pani Šedivcovej, tak sa ospravedlňujem, ale nemyslel som to v zlom. Ja som to myslel v tej expresii, v tom výraze, v tom dôraze. Tak ak sa vás to prípadne dotklo, sa ospravedlňujem a vecne k celej tejto záležitosti, ja naozaj si myslím, lebo ten list pani ombudsmanka napísala pánovi Paškovi a pánovi premiérovi. Mňa naozaj zaujíma, že aká prišla odpoveď. Ja, o to ide. Mňa zaujíma, ak dovolíte, dopoviem, mňa zaujíma odpoveď na tie listy, lebo môže byť odpoveď aj taká, že neprišla, môže byť odpoveď nejaká, mňa skutočne, boli informovaní o tom stave a mňa zaujíma, čiže to je ten procedurálny návrh, aby sme sa dozvedeli a z toho, čo ste tu hovorili s tým zásadne so mnou súhlasili. Možno ste nesúhlasili s formou, ale všetci sa zhodneme na tom, že to je, to je nepredstaviteľné. Prosím vás, povedzte prípadne pánovi predsedovi, že nech nezabudne dať hlasovať o tom procedurálnom návrhu, ktorý som dal. Aby sme sa dozvedeli, že, že ako to vlastne je, a hlavne, hlavne si pomôžme navzájom, že sa to zlepší, aj po malých krôčkoch sa dá. Ja som nikdy nebojoval jak venezuelská misska za svetový mier. Ja mám rád malé drobné víťazstvá a toto bude jedno malé, drobné víťazstvo, že sa to zmení. Musím sa to zmeniť. Ďakujem.

Ďakujem pekne poslancom Národnej rady, ktorí, ktorí sa zúčastnili tejto rozpravy k správe, ktorú som predložila do Národnej rady, za to, že sa zapojili do diskusie a že som sa mohla dozvedieť ich stanoviská a názory na predloženú správu.
K tým veciam niekto, viacerí sa vyjadrovali k tomu číselnému údaju, ktorý som uvádzala ja v rámci ústneho komentára k správe ohľadne rozpočtových prostriedkov verejného ochrancu práv. Tak chcem to uviesť na správnu mieru, pretože ste sa domnievali, že som uviedla zlú sumu, ktorá mesačne ostáva, približne teda, na prevádzkovanie kancelárie verejného ochrancu práv.
Schválený rozpočet, keď od neho odpočítame nájomné, mzdy a odvody, poistné, ostane 126 821 eur. Z tejto sumy, keď potom odpočítame poštovné, cestovné, benzín, tak na samotnú činnosť verejného ochrancu práv, na to, aby mohli robiť prieskumy, aby mohol ísť do terénu, ostáva ešte menej ako tých tisíc eur, čo som povedala. A to som ja chcela zdôrazniť, že vlastne podľa § 17 zákona o verejnom ochrancovi práv, jeho funkcia je koncipovaná práve tak, aby mohol chodiť ad hoc kontrolovať, navštevovať verejné inštitúcie, pýtať si od nich doklady, dokumenty na mieste. Navyše verejný ochranca práv nemá ani regionálne pracoviská, čiže ak má takýto stav finančných prostriedkov, tak tú svoju činnosť nemôže vykonávať dobre, nemôže ju vykonávať v celom rozsahu. Nie z dôvodu, že ju vykonávať nechce. Jeho činnosť sa potom viac-menej obmedzuje na činnosť na vybavovanie písomných podaní a na vybavovanie od stola, z budovy, v ktorej sídli. A ja podľa môjho názoru, teda ten počet podaní je obmedzený tým, že mnohí ani nevedia, že sa na neho môžu obrátiť, plus niektoré nepatria do jej pôsobnosti, čiže keď vychádzam z toho, že len z týchto podaní by som mala hodnotiť, aký je stav dodržiavania ľudských práv v činnosti orgánov verejnej správy, tak to je neúplná informácia. To je nedostačujúce. To vedie k skresleným záverom. Verejný ochranca práv musí pôsobiť v celej Slovenskej republike, musí chodiť, musí byť proste prítomný vo viacerých inštitúciách, úradoch. Preto o tom hovorím a zo žiadnych iných dôvodov.
Keď som inštitúciu nazvala štátny bezdomovec, myslela som tým, navrhla som naozaj riešiť túto situáciu možno nejakým ľudskoprávnym domom, lebo je viacero inštitúcii, ktoré sa zaoberajú v Slovenskej republike touto oblasťou, aj keď nemajú postavenie ústavného orgánu, ako verejný ochranca práv je ústavný orgán Slovenskej republiky, napriek tomu si myslím, že ak vykonávajú tieto činnosti a nemajú takisto vyriešené svoje sídlo, že by bolo efektívne pre Slovenskú republiku, keby, keby sme netrieštili sily, keby sme boli možno v jednej budove, lebo nie je to veľký počet ľudí, že by to bolo efektívnejšie z ekonomického hľadiska, ale najmä by to bolo komfortné pre ľudí, pretože by chodili na jednu adresu. Vedeli by kde, kde sa majú obrátiť. A už úplný sen by bolo, keby v každom krajskom meste bol taký maličký dom ľudských práv, kde by pôsobili tieto inštitúcie. Ja som sa, áno, obrátila som sa na predsedu Národnej rady aj na premiéra Slovenskej republiky. Myslím si, že oni ovládajú túto situáciu, že vedia, aký je stav. Ja som dúfala, že pri reorganizácii verejnej správy, že sa bude na to myslieť, pretože riešením by bolo, nemusí byť navyšovaný rozpočet, ale riešením by bolo, keby sme nemuseli platiť to nájomné za tú trhovú cenu. Lebo ja to považujem takisto za ako neprijateľný stav, aby sa to 12 rokov riešilo týmto spôsobom, že dostane z rozpočtu, niekto dostane, štátne inštitúcia z rozpočtu štátne verejné prostriedky, a potom ich umiestni na základe komerčných podmienok na trhu a potom sama nemá na svoje fungovanie. Čiže považovala som za potrebné toto vysvetliť. Pokiaľ ide aj o kritické stanoviská niektorých k správe verejného ochrancu práv, ja sa nimi budem veľmi vážne a veľmi podrobne zaoberať. Ja som za ne vďačná, som vďačná aj za tie, ktoré pochválili túto správu, aj za tie, ktoré ju kritizovali, pretože mám pocit užitočnosti, lebo nebolo to tak, že predložil verejný ochranca práv správu za, 10-minútovým prejavom ju skomentoval a všetci odišli k ďalšiemu bodu. Ja som veľmi rada, že sme sa tomu venovali a budem vám vďačná za to, keď to bude nabudúce ešte, ešte vo väčšom merítku. Ak som zabudla na niečo z toho, čo tu odznelo, tak mám zapísané poznámky. Možno sa individuálne niektoré veci pokúsim vysvetliť, ale teraz vzhľadom na to, čo som povedala, na to, že bola predložená písomná správa, si myslím, že najzákladnejšie veci som odpovedala, a myslím si, že som odpovedala aj na to, že prečo nemáme tie kontakty okrem internetových a písomných iné s ostatnými ochrancami práv. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, dobrý deň, kolegyne a kolegovia, vyzerá, že ani desatina parlamentu nie je, nemá záujem o pozemkové úpravy a vypočuť si aspoň to úvodné slovo, ktoré by tu malo zaznieť pri zákone, ktorý sa predkladá v Národnej rade v prvom čítaní. Takže dovoľte, aby som pokračoval v prerušenej rozprave. Som rád, ešte raz musím povedať, že otvárame ďalší z plejád zákonov o pozemkovom nejakom fonde, resp. o pozemkovom fonde ako takom, nie slovenskom, ale pozemkovom fonde Slovenskej republiky, a ideme priamo k meritu veci. Takže myslel som si osobne, že to bude aj o odbornej veci. Zatiaľ to nie je, takže dúfam, že v druhom čítaní doplníme niektoré odborné veci týkajúce sa pozemkových úprav priamo k výkonu, lebo počas 32-ročnej, teda 22-ročnej histórie tohto zákona od roku 1991, myslím, že prax ukázala aj mnohé nedostatky tohto zákona, kde, samozrejme, bol novelizovaný, ale predsa len stále by som povedal, že by potreboval vylepšenie.
Takže poďme k § 34, 3. bodu tohto pozmeňujúceho, teda vládneho návrhu, ktorým sa mení zákon o pozemkových úpravách. Tu sa hovorí, že Slovenský pozemkový fond, v ods. 2, použije pozemok, ktorý bol nadobudnutý od príslušnej banky. Bude, použije ho na plnenie podľa ods. 20, úloh podľa osobitného predpisu. Čo sú tie osobitné predpisy, aby sme si ujasnili, a je to odkaz na č. 23. Takže ja pripomeniem, čo je pod tou dvadsaťtrojkou. Tak je to, samozrejme, zákon 229, to znamená prvý reštitučný zákon. Je tam zákon 92/1991 o prevode majetku štátu na iné osoby, je tam stavebný zákon, je tam zákon teda 50/1976, je tam zákon 44/1988 o ochrane a využití rastlinného bohatstva, tzv. banský zákon, to znamená, aj na to sa bude môcť použiť, a je tam aj druhý reštitučný zákon 503/2003. Osobne mi tam chýba, je síce pravda, že v tej dvadsaťtrojke sa píše napríklad, ale chýba mi tam minimálne teda zákon o záhradkárskych osadách, lebo aj na to má povinnosti Slovenský pozemkový fond pri vyporiadaní záhradkárskych osád plniť cez pozemky štátu. Dobre, takže dúfam, že keď to je napríklad tak, že bude aj toto z týchto pozemkov Slovenský pozemkový fond, ak to bude nutné v danom katastrálnom území, plniť z takýchto pozemkov.
Ďalej, trošku ma vyrušil ten odstavec, teda odsek 22 v § 34, ktorý je tam navrhovaný, ak pozemkový fond nemôže pozemok nadobudnutý podľa odseku 20 použiť na plnenie tých úloh, ktoré som teraz čítal, a spôsobom uvedeným v osobitnom predpise, to je tiež zákon 229 a 503, to je osobitný predpis, že môže ho predať osobe, ktorá vykonáva poľnohospodársku, živočíšnu a ďalšiu činnosť a tam je rozpísané, musí v prvom rade v tej obci, potom v okrese a v území Slovenskej republiky bývať. Krásne napísané, super, beriem, je tu možnosť, ale pýtam sa: Kto povie, že pozemkový fond nemôže tento pozemok použiť na tieto účely? Veď máme ešte tisíc nedoriešených reštitúcií! Pred dvomi rokmi ešte Slovenský pozemkový fond nevedel, koľko vlastne reštitúcií má v svojej nomenklatúre, koľko ešte potrebuje riešiť. Bola to výtka, áno, aj minulej riaditeľke Slovenského pozemkového fondu, aby si to ujasnili, koľko toho vlastne majú. A v súčasnosti chceme povedať, že nebude ani jeden okres, alebo teda, že bude nejaký okres, kde už budú mať reštitúciu ukončenú? Lebo reštitúcie v súčasnosti, keď vezmeme ten iba prvý zákon, iba ten zákon 229, môžu sa náhradné pozemky dávať v tom istom území, v susednom chotári, a po tretie v okrese. To znamená, keď hovoríme, že nebude môcť plniť, to znamená, chceme povedať, že budeme mať okresy, kde už nemáme ani jednu reštitúciu? Ja tomu neverím. Ja osobne hovorím, tomu neverím. A povedzte mi, kde bude tá lehota, alebo kto to rozhodne? Povieme si, od roku 2015, od čoho? Chýba mi tu tá miera. Kedy už to bude, že odvtedy už môžu, lebo tam už nemôže to plniť, a hovorím, to plnenie nie je iba podľa reštitúcie. Sú tu aj záhradkári, geologické zákony, ja som to čítal pred chvíľou. Vážení, to je kvantum plnení, kvantum plnení, ktoré si štát momentálne neplní, musím povedať. Takže ja by som bol veľmi rád, keby sme to ešte precizovali, lebo ja tvrdím, že tento prípad ani nemôže nastať. Ani nemôže nastať v tomto volebnom období, bodaj by nastal, že by sme mali všetko vysporiadané voči obyčajným ľuďom a občanom Slovenskej republiky, ktorí majú pohľadávky cez pozemky štátne na plnenie vecí, na ktoré sa štát zaviazal vo svojich zákonoch, ktoré som pred chvíľou citoval.
Takže mne sa zdá, vážení, že toto je krásne populistické, áno, budem aj predávať, ale keď príde na lámanie chleba, neviem, pán minister, vysvetlite mi to! Budem veľmi rád, keď mi to vysvetlíte, lebo momentálne nevidím, keď ste povedali, že reštitúcie ani neukončíme v tomto volebnom období. Dúfam, že nepopriete, to ste mi povedali, že ani neukončíme. Tak sa pýtam, ako nastane ten prípad, že budeme môcť tieto pozemky dávať a odpredávať teda niekomu inému, keď ešte nemáme pokryté to prvé, čo ešte dlhujeme od roku 1991 našim reštituentom. Veď to je, to je na hlavu. Takže asi tak.
No a poďme ďalej, aby som dlho nezdržiaval, ideme na 42s, to je bod 4 v tomto vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o pozemkových úpravách. A tu hovoríme ďalšiu, by som povedal, že, áno, z praxe potrebnú vec, aby sme tie spoločné zariadenia, opatrenia, ktoré prešli schválením vykonania projektu pozemkových úprav, aby pozemky išli do vlastníctva obce, v ktorom sa nachádzajú. Áno, beriem, aby štát prakticky už po vykonaní týchto pozemkových úprav viac-menej nemusel tam robiť ďalšie veci. A myslím, že obec, to kvitujem, avšak ak pokračujeme v tomto paragrafe 42s znova navrhnutom, tak ideme, že špecifické, ak ide o špecifické spoločné zariadenia, opatrenia, obvodný pozemkový úrad rozhodne o ich prechode do vlastníctva inej osoby ako obce, ktorá s ohľadom na predmet činnosti zabezpečí účel ich použitia.
Tak poďme si to trošku rozmeniť na drobné. Ja budem veľmi rád, keď ma poučíte, že moje vedomosti na to nestačia, aby som to pochopil z tohto znenia. To znamená, že hovoríme nie o pozemkoch už tu, tu hovoríme o stavbách, resp. verejnoprospešných stavbách, ktoré sú, a spoločných zariadeniach, ktoré sú tam. Vieme, o čom hovoríme? Neviem, či poslanci Národnej rady vedia, čo znamená spoločné zariadenie a opatrenie pri pozemkových úpravách. Aby sme si ujasnili, lebo nie, že pekná veta a nevieme, čo za tým je. Takže vážení, aby sme boli v obraze. Spoločné zariadenia a opatrenia, ktoré slúžia vlastníkom pozemkov v obvode pozemkových úprav, obvod pozemkových úprav je spravidla katastrálne územie, to znamená, hovoríme o príslušnej obci, o príslušnom katastrálnom území obce, sú:
a) cestné komunikácie, to znamená poľné a lesné cesty, ktoré slúžia k sprístupneniu pozemkov, a súvisiace stavby. To znamená mosty, priepusty, železničné priecestia. To sú normálne ťažké stavby.
b) protierózne opatrenia slúžiace na ochranu pôdy pred veternou a vodnou eróziou. To znamená zatrávnenie, zalesnenie, vetrolamy, vsakovacie pásy, terasy, priehradzky, prieľahy a podobne.
c) opatrenia na ochranu životného prostredia, ktoré spočívajú hlavne vo vytvorení ekologickej stability a podmienok biodiverzity. To znamená biokoridory, biocentrá, interakčné prvky, sprievodná zeleň.
A d) vodohospodárske opatrenia, ktoré zabezpečujú krajinu pred prírodnými vodnými zdrojmi, vodami a podmáčaním a zabezpečujú zdroj vody na krytie vlahového deficitu. To znamená, to sú nádrže, poldre, odvodnenia, závlahy, to sú podľa mňa veľké celky stavebné, ktoré momentálne v tomto sú.
A po ďalšie, po e) ďalšie spoločné zariadenia a opatrenia. To znamená, tam to môže byť od výmyslu sveta, by som povedal, špecifikované to zatiaľ nie je.
Takže ja sa pýtam, že prakticky majiteľom pozemku bude obec, majiteľom týchto stavieb bude príslušná organizácia, ktorá má príslušný predmet činnosti? Pýtam sa, ten zabezpečí ich účel použitia v akom záujme? V akom záujme zabezpečí účel použitia týchto verejných a prospešných zariadení, lebo to mi chýba. My sme delegovali, my sme delegovali pri energii výkon verejného záujmu na držiteľov oprávnenia, aj to by som chcel tiež tuto počuť, že to bude nie na podnikateľské účely, ale že to bude normálne vo verejnom záujme tých občanov, ktorí tam do tých verejných a prospešných zariadení dali možnože časť aj, nie možno, ale 100-percentne časť pozemku, lebo z toho museli tam dať, lebo na to sa museli tri až desať percent z výmery, koľko tam bolo dojednané. Samozrejme, obce beriem, aj štát možnože nemá kapacity, aby takéto špeciálne zariadenia mohol na ich účel prevádzkovať.
Ale ja sa pýtam na to, aby tam bolo aj to B, že to nebude na komerčné účely, že to bude na ten verejnoprospešný účel tých občanov, ktorí v tej obci tam žijú a sú. To mi tam chýba. Nehnevajte sa, chýba mi to tam. Takže, keď to má byť ináč, vysvetlite mi alebo z toho omylu ma vyveďte. Zatiaľ to tam ja nečítam. Takže asi tak. A hovorím, to sú, keď má niekto nádrž, polder veľký, železničné priecestie, to sú veľké mosty. Je pravdou, že v súčasnosti tých verejnoprospešných zariadení, pán minister, nie je až tak veľa, že, lebo tých pozemkových úprav máme niekoľko, nejakých 140 katastrálnych území ukončených, a viac-menej financie na dostavbu tých verejnoprospešných zariadení neboli, ale tento zákon sa neprijíma na pol roka ani na dva roky, ide do budúcna. To znamená, pokiaľ, samozrejme, sa nájdu na tú dépeháčku tie peniaze, aby pozemkové úpravy mohli ísť, lebo pozemkové úpravy nie sú komasácie. Pozemkové úpravy, preto sú pozemkovými úpravami, že robíme aj komasáciu, aj účelové iné zariadenia, ktoré slúžia pre občanov danej krajiny. A ideme na hon, nejdeme ani na Slovensko, ideme na hon. A to myslím, že o tom nemusím tu presviedčať.
Dobre, takže toto by bolo k tomu paragrafu 42s. Potom, samozrejme, upravujeme dvestodvadsaťdevinu, to znamená, že tam sa nepoužije to, tá stoštyridsiatka, ten bezplatný bez teda, keď je bezplatný prevod Občianskeho zákonníka o predkupnom práve. Dobre, takže myslím si, že toto by som chcel teda vysvetliť, nechcem nejak ďalej rozvádzať, myslím, že v druhom čítaní tu ešte bude viacej času, pani kolegyňa Košútová. Takže ja sa pokúsim aj nejaký pozmeňujúci návrh z praktických skúseností našich kolegov na pozemkových úradoch, ktorí mi už niektorí avizujú, čo by tam chceli mať. A vtedy, dúfam, že bude, aj by som povedal po tej nejakej odbornej stránke, to je trošku precizované v tých už konkrétnych výkonoch, ktoré musia tie pozemkové úpravy riešiť. Záverom, pán minister, by som vás chcel požiadať, keby ste mali možnože aj teraz nejakú informáciu, že akým spôsobom, či vôbec uvažuje ministerstvo s pozemkovými úpravami pri tých suchotách doslova na tú dépeháčku a že aká vlastne je tam momentálne nejaká filozofia, či chceme, alebo čo urobíme iba tie komasácie nejako? Niekedy to bola aj taká filozofia bez tých spoločných a verejných, verejnoprospešných zariadení, ktoré by tam mali byť. Keby ste náhodou mohli mi  odpovedať, bol by som veľmi rád.
Dobre, z mojej strany zatiaľ toľko, ja by som bol veľmi rád, keby sme dobehli Čechov. Teraz som ukazoval, keby sme dobehli Čechov, ktorí nás pri rozdelení republiky predbehli o ďalších 20 rokov, a musím povedať, že majú to trošku ináč asi zariadené a neviem kde, neviem momentálne. Keď mi, kolega, budete vedieť povedať, kde je tá chyba, či v našej mentalite, alebo ja neviem v čom proste, ale my si to nevieme nejakým spôsobom dať dokopy. A ja hovorím, keď, a budem stále tvrdiť, pokiaľ nebude grunt, nebude nič. Takže hovorím, tu je veľká šanca, aby sme urobili cez tie pozemkové úpravy aj nápravu v tejto oblasti života občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

Ďakujem pekne, ja by som chcela len pána kolegu ubezpečiť, ako ho ubezpečujem vždy, že je dostatok času na to, aby sme zákon vylepšili v druhom čítaní alebo respektíve medzi prvým a druhým čítaním. Aby tento čas využil či už na debatu aj s odbornými pracovníkmi ministerstva, alebo v rámci výboru, ale aby sme tieto veci riešili na výbore, kde je na to priestor.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Martin, ja len jednu poznámku k tomu rozhorčeniu, že prečo Slovenský pozemkový fond ide predávať pôdu. Jedná sa len o pôdu, ktorá by v prípade, ktorá bude kúpená cez Slovenskú záručnú banku, a bola by, bol by tento úver nesplácaný. To znamená, že záručná banka by uplatnila svoje záložné právo vo vzťahu k tomuto pozemku, tak vtedy vlastne je pozemkový fond oprávnený predať len túto pôdu. To znamená, že pozemkový fond nemá vyčlenené zdroje na to, aby nakupoval pôdu alebo, alebo vracal peniaze záručnej banke, ale pôdu, ktorú záručná banka zoberie od klienta, ktorý by nesplácal svoj úver a prejde na Slovenský pozemkový fond, tak jednoducho aby premenil tú istú pôdu a predal ju znovu a získal tie peniaze späť. Čiže ide len o túto pôdu a ja si myslím, že tých prípadov bude zanedbateľné množstvo, to je po prvé. A myslím si, že je to úplne správne, aby Slovenský pozemkový fond nemusel vyčleňovať vo svojom rozpočte nejaké mimoriadne zdroje na takéto prípady, ktoré by sa stali, ak niekto zoberie úver zo Slovenskej záručnej banky a nebude schopný ho splácať. Takže to len preto a myslím si, že je to správne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Prajem všetkým dobrý deň a chcem sa veľmi stručne pridať k tej záležitosti, ktorú zdôraznil pán poslanec Fecko. A to je to, že ozaj za prvé oceňujem, že je možné, že tieto pozemky, ktoré prepadnú ako nesplácaná záloha v prospech banky, je možné kúpiť do vlastníctva Slovenskej republiky. Je to veľmi správny krok. Veľmi správny krok je aj ten, že je možné tieto pozemky použiť, tak ako to pán poslanec zdôraznil, na množstvo povinností štátu voči reštituentom a ďalšie a ďalšie druhy použitia, ktoré tu boli spomenuté. A ozaj, sám chcem vyjadriť v tom treťom bode obavu, že predávať tieto pozemky do rúk tretím osobám môže byť zdrojom zase veľkého špekulantstva. Môžeme ich predávať, ale dohodnime sa, že potom, keď v Slovenskej republike budú všetky nároky oprávnených reštituentov a ďalšie oprávnené nároky uspokojené a v tom prípade kľudne to predajme, lebo pôda má byť obhospodarovaná a nemá ležať ladom na nejakých bankových účtoch, respektíve v ich depozitoch. Asi toľko, takže oceňujem, ďakujem a cítim to takto.

Ďakujem pekne, kolegyne a kolegovia, že ste reagovali na moju rozpravu. Pani kolegyňa Košútová, áno, stále viac-menej máme ten čas na to doprecizovanie, takže dúfam, že aj teraz to nebude ináč. Pán kolega Záhumenský, chcem veriť, že to budú zanedbateľné množstvá tých pozemkov, ktoré takýmto spôsobom budú riešené. A myslím si, že je to jedno z riešení, ktoré proste tu ste podali, a dobre, kvitujem, je to tak. A pán Mičovský, ďakujem pekne, áno, ja som povedal to, ako to viac-menej tá celá filozofia toho pozemkového a reštitučného konania sa za tých 21 rokov, 22 rokov vyvíja, a musím povedať, že stále štát dlhuje, dlhuje našim občanom to, čo už dávno malo byť vysporiadané. Takže dúfam, že sa to pohne aj v tomto volebnom období, aj našou činnosťou, aj naším prispením aspoň o krok ďalej, aby sme mohli povedať, že zase odbudlo ja neviem 15 percent, 20 percent reštituentov, 50 percent. Najradšej by som, samozrejme, keby to bolo všetko, ale zatiaľ asi k takému cieľu, to by asi boli modré oči.
Ďakujem pekne.

Vzhľadom na to, že, oh, pardon, dobré ráno panie poslankyne, páni poslanci, zareagujem na vystúpenie pána Fecka. Pán poslanec, váš názor je absolútne logický v ponímaní, že beriete, že táto pôda sa nakupuje univerzálnym subjektom a predáva sa v prípade problémov univerzálnemu kupujúcemu. To, čo my sme sa snažili zvýrazniť v tom zákone, a preto je to takto, je, že cez tento mechanizmus sa môže uchádzať o kúpu pozemku len špeciálny kupujúci. Za prvé, musí to byť poľnohospodársky podnik alebo samostatne hospodáriaci roľník, čiže, a ešte k tomu, ktorý robí komplexnú poľnohospodársku výrobu, čiže musí mať aj rastlinnú, aj živočíšnu výrobu, v tom je to špecifikum. Prečo? Lebo my chceme umožniť cez tento mechanizmus, aby ho, aby si pôdu mohli kúpiť len skutoční poľnohospodári a nie špekulanti s pôdou. Lebo špekulant, lebo to je v tej vašej línii, viete, a my sme tých špekulantov chceli odtiaľ vyhodiť a za to sme dali podmienky, že to musí byť poľnohospodár a musí mať rastlinnú a živočíšnu. Pokiaľ je to len rastlinná, musí mať minimálne desať percent špecializovanej rastlinnej výroby. Čiže ďalšie obmedzenie, aby to neboli tí činžiakoví poľnohospodári, ktorí si prenajmú 200 hektárov pôdy, sedí v činžiaku, cez technické služby si dá obrobiť pôdu, dostane dotácie z Bruselu cez PPA-čku a predá si pôdu a má minimálne 250 eur zisku na každom hektári, a na tej roli ani nebol. Ani nevie, ako vyzerá. Čiže takýmto nechceme umožniť cez tento mechanizmus nákup pôdy. My to chceme dať skutočným poľnohospodárom. Preto aj keď on sa dostane do ťažkostí, my ho nechceme zničiť, my ho nechceme zarezať, toho poľnohospodára, lebo môžu byť objektívne príčiny, no jednoducho, neviem, boli tri roky suchá alebo došli záplavy, zničilo mu to úrodu, on nevie zaplatiť. Ale to neznamená, že keď urobil už pokus, že si chcel kúpiť pôdu, tak my za to, že sa mu nedarilo a častokrát z objektívnych dôvodov, my ho teraz úplne udusíme a zničíme. Teraz tá konštrukcia v kontexte Slovenskej záručnej a rozvojovej banky je taká, že jemu sa dokonca vrátia aj tie peniaze, ktoré on zaplatil ako čiastkový úver, jemu sa tie peniaze vrátia. Ten, kto predal, dostane zaplatené, lebo ten dostal zaplatené zo Slovenskej záručnej banky, čiže ten pôvodný majiteľ je vysporiadaný, dostal za nejakú dohodnutú cenu, ten je vysporiadaný. Ten, kto sa dostal do ťažkostí, nenútime ho a zato tam nemá ani ručenie iným majetkom, len tou pôdou. My ho nechceme zlikvidovať, povieme, dobre, nepodarilo sa ti, ale, bohužiaľ, peniaze konsolidačná banka dala, musí ich dostať naspäť, a preto ju môže predať a znovu len špeciálnym zákazníkom, špeciálnym kupujúcim.
My znovu chceme, aby to boli poľnohospodári. Ja viem, že je veľa pôdy nevysporiadanej. Ale my sme sa úmyselne vyhýbali stoštyridsiatke zákonu, nechceli sme to zmiešať s reštitúciami. Máte absolútnu pravdu, reštitúcie nie sú ukončené, ale toto je pôda Poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorá bola špeciálne ponúknutá cez nejaký mechanizmus na súkromné vlastníctvo, a preto chceme, aj keď ten prvý poľnohospodár to neskúpi, aby to kúpil buď v tom katastri, alebo v tom okrese, alebo na území Slovenska, ale znovu poľnohospodár. Čiže aby sme ten účel tej pôdy a tie pôžičky nestratili. Čiže zato je ten rozdiel a zato sme sa úmyselne, ešte raz opakujem, úmyselne vyhli stoštyridsiatke.
lMožno, možno k tomu, tomu bodu 4 paragrafu 42s, ktorý ste. Ja si myslím, že práve, veď vy ste, vy ste čítali tie funkcie tých špecializovaných subjektov, na ktoré prejdú po pozemkových úpravách tieto pozemky, veď ony majú svoje v zakladacej listine, tú svoju funkciu definovanú, a tá nie je ani jedna určená na podnikateľskú činnosť. Čiže ja pokladám, že tak, ako je to definované v zákone, to absolútne stačí, lebo to ani jeden z tých subjektov nie je na podnikateľskú činnosť a môžu to dostať len tie subjekty.
Takže, ale keď máte lepšiu precizáciu, ja sa nebránim, ale ja si myslím, že z tohto pohľadu to stačí. No ako bude s DPH, ja robím všetko preto, aby som dostal čo najviac peňazí na DPH, lebo je skutočne zle, keď máme vyčlenené peniaze z Európskej únie na pozemkové úpravy a my ich nevieme realizovať, lebo nemáme na dépéháčku. Tú si musíme zaplatiť sami. Pozrite sa, ešte predpokladám, že v priebehu pár mesiacov budete mať tu záverečný účet Slovenského pozemkového fondu, ktorý vykázal asi 13 miliónov zisku. Keď cez parlament pridelíte viac, ako mne sa podarí uhrať cez vládu, ja budem len rád a budem vám za to povďačný. A o čo viac pôjde na konto ministerstva pôdohospodárstva na dépéháčku na pozemkové úpravy, o to viac pozemkových úprav môžeme urobiť. Dneska je asi 240 projektov v konaní, ale máme ešte dlhú cestu pred sebou.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pri návrhu zákona sa vychádzalo predovšetkým z doterajšej praxe štátnych orgánov, ako aj spoločenstiev samotných pri aplikácii zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Poznatky z tejto praxe si vyžiadali najmä podrobnejšiu právnu úpravu niektorých doterajších inštitútov, ale aj celkom novú právnu úpravu, predovšetkým vzniku a postavenia nového typu pozemkového spoločenstva založeného vlastníkmi lesných a poľnohospodárskych nehnuteľností, v ktorom sa nezakladá spoločná nehnuteľnosť, ale len spoločné racionálne obhospodarovanie individuálnych pozemkov.
Novým spôsobom sa tiež ustanovujú podmienky, za ktorých možno rozdeliť spoločnú nehnuteľnosť najmä na účely prevodu vlastníctva oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti. Odchylne od § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa ustanovuje spôsob podpisovania zmluvy o prevode vlastníctva oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorá vyžaduje, aby podpisy všetkých účastníkov boli na jednej listine. Táto požiadavka je v prípade stovák až tisícov spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti nedosiahnuteľná, najmä vzhľadom na dĺžku doby, počas ktorej všetci spoluvlastníci zmluvu podpisujú a počas ktorej mnohí z nich zomrú, čo ešte viac predlžuje dobu podpisovania zmluvy.
Podrobnejšie sa v návrhu zákona upravuje postavenie Slovenského pozemkového fondu, ktorý vykonáva na účely tohto zákona práva člena spoločenstva v záujme ochrany a výkonu vlastníckych práv a povinností vlastníkov, ktorým je štátu, ktorým je štát a tzv. neznámi vlastníci. Z toho istého dôvodu má fond konať za týchto vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti pred súdom a pred orgánmi verejnej správy.
Návrhom zákona sa zavádza toľko diskutovaná možnosť predaja podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti. Tu musím opätovne zdôrazniť, že vo vzťahu k tejto možnosti v plnom rozsahu pre Slovenský pozemkový fond ako správcu podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu platia všetky ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce realizáciu predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. Je teda vylúčené, že fond by mohol sám, resp. v súčinnosti s výborom pozemkového spoločenstva netransparentne predať podiely štátu vopred vybraným záujemcom.
Na druhej strane predložený návrh výrazne modifikuje realizáciu predkupného práva medzi existujúcimi podielnikmi tak, že ho zjednodušuje, a to tým, že v prvom poradí umožňuje spoluvlastníkovi previesť svoj podiel na toho spoluvlastníka, ktorého si vyberie. Až následne bude ponúkať svoj podiel ostatným vlastníkom, a to prostredníctvom výboru spoločenstva, ktorý je povinný zaradiť túto ponuku na rokovanie valného zhromaždenia spoločenstva.
Tu by som chcel zdôrazniť, že takto navrhovaná zmena bola iniciovaná organizáciami združujúcimi pozemkové spoločenstvá a ich členov. Pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity majú mať podľa návrhu zákona povinnosť pretransformovať sa na spoločenstvá s právnou subjektivitou, keďže doterajšie skúsenosti s ich existenciou preukázali, že ich ďalšie udržiavanie je dnes neopodstatnené a neefektívne.
Pozemkové spoločenstvá, ktoré boli založené ako občianske združenia, mali už podľa zákona č. 181/1995 Z. z. povinnosť prispôsobiť svoje právne pomery tomuto pôvodnému zákonu ešte v roku ´96. Keďže ju mnohé nesplnili, majú túto povinnosť i podľa predkladaného návrhu zákona. Nakoľko ministerstvo vnútra tieto občianske združenia, ktoré nesplnili povinnosť prispôsobiť svoje právne pomery platného zákona, nevyradilo z registra občianskych združení, odovzdá ich dokumentáciu ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré bude v tomto smere konať.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie navrhovaného zákona a jeho schválenie. Zároveň mi dovoľte poďakovať sa za konštruktívny prístup a spoluprácu pri prerokovaní návrhu vo výboroch, ako aj za viaceré návrhy, ktoré tento návrh pomáhajú vylepšiť.
Ďakujem za pozornosť.