16. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 355), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočnilo prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 16. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby
1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,
2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 385 z 25. februára 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhnem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Takže mi dovoľte, dovoľte mi vás informovať o zásadných zmenách, ktoré sú zahrnuté v návrhu novely zákona o bankách.
Prvotným cieľom návrhu zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu. Pokiaľ ide o doplnkový dohľad nad finančnými inštitúciami vo finančnom konglomeráte, sa uvedená smernica okrem zákona o bankách preberá aj do zákona o cenných papieroch a zákona o poisťovníctve.
Prebratím smernice sa zabezpečí dodatočné posilnenie doplnkového dohľadu nad regulovanými subjektmi pôsobiacimi v rôznych sektoroch finančného trhu, ktoré tvoria súčasť tzv. finančných konglomerátov. A to znamená, že Národná banka Slovenska ako náš hlavný regulátor sa, Národnej banke Slovenska poskytneme doplňujúce informácie a nástroje na vykonávanie doplnkového dohľadu nad takými finančnými konglomerátmi.
Navrhovanou úpravou zákona o bankách, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o stavebnom sporení sa bankám, stavebným sporiteľniam a veriteľom v spotrebiteľských úveroch zakazuje žiadať od spotrebiteľov poplatky alebo odplaty za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo úverového účtu, ktorého zriadenie, resp. vedenie je podmienkou úverového vzťahu.
Taktiež sa v zákone o bankách navrhuje, aby sa bezplatné úplné, čiastočné, predčasné splatenie hypotekárneho úveru sťahovalo aj na úvery s variabilnou úrokovou sadzbou, ak počas predchádzajúceho roka nedošlo k jej zmene.
Návrhom sa taktiež novelizuje zákon o ochrane spotrebiteľa za účelom odstránenia tzv. aplikačného problému z praxe, pričom sa navrhuje, aby bol oprávnený, aby bol oprávnený požadovať peňažné plnenia od dodávateľa len taký spotrebiteľ alebo je aj združenie, ktoré sa však bude nevyhnutne preukazovať plnomocenstvom udeleným spotrebiteľom, prípadne viacerými spotrebiteľmi, ktorí sú v právnom vzťahu k tomuto dodávateľovi. (Rečník sa odmlčal pre ruch v sále.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím o kľud v miestnosti, páni poslanci, pani poslankyňa. Ďakujem.
Nech sa páči, pán minister.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Aj ja ďakujem.
Cieľom právnej úpravy je takisto novela zákona o Štátnej pokladnici. Tu vás musím informovať o iniciatíve vlády, kde na základe aj uznesenia vlády z novembra minulého roku bola prijatá úloha, ktorá sa dneska transponuje do zákona. Ide vlastne o zapojenie vyšších územných celkov do systému Štátnej pokladnice. Čiže cieľom právnej úpravy je naozaj zapojiť do systému Štátnej pokladnice zostávajúcich päť samosprávnych krajov: Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Žilinský a Prešovský, a to s celým svojím rozpočtom a aj so všetkými svojimi vedenými účtami v komerčných bankách.
Návrh novely zákona o Štátnej pokladnici bol prerokovaný so Združením samosprávnych krajov SK8 a samosprávne kraje sa stanú povinným klientom Štátnej pokladnice vrátane rozpočtových a príspevkových organizácií v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Novela zabezpečí rovnaké podmienky pre pristupujúce vyššie územné celky, ako majú v súčasnosti už tri samosprávne kraje, ktoré sú napojené na Štátnu pokladnicu a ktoré sa stali klientmi Štátnej pokladnice dobrovoľne v minulých rokoch.
A takisto ešte by som vás chcel upozorniť na jednu zmenu, ktorá vyplýva zase z novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, kde navrhovanou úpravou sa umožňuje dôchodkovým správcovským spoločnostiam využívať činnosť finančným agentov a priznáva sporiteľom používať rovnakú ochranu, aká je priznaná ostatným spotrebiteľom na trhu finančných služieb, a to aj s prihliadnutím na možnosť platenia dobrovoľných príspevkov pre sporiteľov, ktorá je účinná od 1. januára od tohto roku.
Toľko informácie z hľadiska dosť rozsiahlej novely, s ktorou prichádzam do Národnej rady, a preto vás, vážení páni poslanci, pani poslankyne, prosím a žiadam, aby ste prerokovali návrh tejto novely zákona.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 450), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 16., dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby
1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,
2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 384 z 25. februára 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tejto novele. Na úvod si dovolím povedať, že tento návrh obsahuje viacero užitočných vecí, ktoré súvisia s makroreguláciou bankového sektora a ktorým do veľkej miery súvisia s našimi záväzkami v rámci Európskej únie a ktorým z tohto dôvodu sa asi netreba nejak obsiahlejšie venovať, hoci ide určite o zmysluplné kroky.
Takisto chcem oceniť, že na základe našej pripomienky obsahuje predčasné splatenie hypotéky bez poplatku aj pre klientov variabilných hypoték. Som rád, že sme sa na tom dohodli s pánom ministrom, a preto to hovorím na začiatok, aby to neznelo, že moje vystúpenie chce byť nejaké nevyrovnané, ale myslím, že je pomerne prirodzené, že sa v tom vystúpení budem venovať skôr tomu, kde sú problémy. Takže dovoľte mi pristúpiť k problémom v tejto novele.
V prvom rade začnem jednou vecou, ktorú môžem vyjadriť stručnejšie, a to je, že musím vyjadriť protest proti navrhovanému oslabeniu konkurenčného boja bánk tým, že sa znevýhodňujú pobočky zahraničných bánk v tomto zákone. A chcem sa spýtať pána ministra, čím si získali jeho srdce domáce banky tak, že navrhuje, aby pobočky zahraničných bánk už nemohli niektoré produkty ponúkať na slovenskom trhu. Nehovoriac o tom, že je veľmi pravdepodobné, že tento návrh je v rozpore s európskou legislatívou, a myslím, že nepotrebujeme ďalšie spory na Európskom súdnom dvore. Ale hlavne ak niekto prinášal do slovenského, trochu stojatého rybníka konkurenciu, tak to boli niektoré pobočky. Ja nechcem byť apologétom ani konkrétnej jednej, druhej pobočky, ktoré tu najviac pôsobia, ale chcem sa naozaj spýtať, aké sú tie vážne dôvody, ktoré vedú k tomu, že ich chceme z tohto konkurenčného boja čiastočne vylúčiť. Najmä sa však chcem venovať poplatkom za tzv. úverové účty.
Návrh zákona, ako spomenul aj predkladateľ, obsahuje zákaz pre banky a iných poskytovateľov spotrebiteľských úverov žiadať od klientov poplatky za vedenie úverových účtov, teda účtov, na ktoré klienti splácajú svoje dlhy. Som rád, že ministerstvo financií konečne takýto návrh predložilo, pretože potrebujeme posilniť postavenie spotrebiteľa na finančnom trhu a konkurencie medzi bankami.
Pýtate sa, ako taký zákaz posunie konkurenciu? Je to jednoduché. K poskytnutiu ani splácaniu úverov nie je úverový účet potrebný, zároveň takýto poplatok sťažuje možnosť klienta reálne si vyberať medzi bankami. Klient okrem úrokovej sadzby musí brať do úvahy aj poplatok, čím sa znižuje porovnateľnosť a jeho informovanosť. Ešte podstatnejšie je však to, že poplatok na rozdiel od úrokovej sadzby môže banka kedykoľvek zvýšiť a dodatočne tak klienta zdaniť bez možnosti, aby sa bránil. Potiaľ myslím si, že bude medzi nami panovať úplná zhoda.
Obsah návrhu však vo mne vzbudzuje pochybnosti o úprimnosti tejto snahy, ktoré, musím povedať, že sú posilnené doterajším postupom ministerstva financií, a dovoľte mi preto uviesť malú chronológiu snahy o zrušenie tohto poplatku za ostatných 8 mesiacov.
16. augusta minulého roku som odoslal ministrovi financií list, v ktorom som ho okrem iného upozornil na rozhodnutie Spolkového súdneho dvora z roku 2011, a požiadal som o názor na uvedenú problematiku a o stanovisko, či sa ministerstvo financií v tomto smere plánuje nejakým spôsobom zasadiť o nastolenie takého právneho stavu, ako je v Spolkovej republike Nemecko. Minister financií odpovedal po šiestich týždňoch 19. septembra a zároveň 21. septembra uviedol na tlačovej konferencii nasledovné: "Takýto poplatok za vedenie úverového účtu nie je v súlade s dobrými mravmi." Potešil som sa a dúfal som, že budeme svedkami rýchlej akcie. Minister však zároveň povedal, že "spolu s ministrom spravodlivosti sa chceme obrátiť na Ústavný súd alebo na všeobecné súdy, chceme sa dozvedieť, či podľa slovenskej ústavy a podľa slovenských zákonov majú banky právo si účtovať poplatky za vedenie úverového účtu". Keď sa médiá pýtali, kedy sa plánuje ministerstvo financií na súd obrátiť a zrejme tak ušetriť tisíckam ľudí peniaze na poplatkoch, odpoveď nedostali. Hovorca rezortu poslal len SMS správu v tomto znení: "Som v posteli a dnes z nej nevyleziem, vypínam telefón. Pekný deň."
A k tomu mi dovoľte povedať, že nechcem napádať PN-ku hovorcu, tá jeho stručnosť však mala aj svoj dobrý vecný dôvod, a to je ten, že podľa slovenského ústavného a právneho poriadku sa nemôže minister financií ani minister spravodlivosti, dokonca ani vláda obrátiť v takejto veci všeobecne s otázkou na všeobecné sudy, a dokonca ani na Ústavný súd, keďže nejde o to, s čím sa vláda môže obracať so žiadosťou o výklad, keďže nejde o ústavný zákon. To znamená, že to, čo pán minister 21. septembra na tlačovke povedal, jednoducho nebolo možné. A keď teda chceli médiá, aby to jeho hovorca vysvetlil, asi by im to ani vysvetliť nevedel.
Sledujúc túto snahu zahrať celú vec do autu, sme s kolegyňou Žitňanskou predložili 28. septembra do parlamentu novelu Občianskeho zákonníka, ktorou by sa vyberanie tohto poplatku explicitne zaradilo medzi neprijateľné zmluvné podmienky.
7. novembra poslanci SMER-u s výnimkou jedného, ktorý sa pomýlil, nepodporil novelu do druhého čítania, a tá preto nebola schválená. V rozprave však voči nej z ich strany neodznela žiadna námietka. Jediné vyjadrenie poskytla predsedníčka klubu a podpredsedníčka Národnej rady pani Dr. Laššáková, ktorá povedala: "Návrh mal opodstatnenie, ale s ministerstvom financií sme sa dohodli, že to budeme riešiť koncepčne a nie v rámci čiastkových opatrení."
Ministrovi financií som preto na druhý deň poslal interpeláciu, kde som sa ho pýtal, kedy a ako chce tento problém riešiť. Následne 12. novembra predložilo ministerstvo financií do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o bankách a je to tá novela, ktorú dnes prerokúvame. Napriek všetkým dovtedy uvedeným vyjadreniam novela neobsahovala nič v súvislosti s poplatkom za vedenie úverového účtu.
30. novembra 2012 som v rámci pripomienkového konania podal k návrhu novely zákona o bankách tri pripomienky, z ktorých sa jedna týkala práve vloženia novelizačných bodov zakazujúcich vyberanie poplatkov za vedenie úverového účtu spolu s legislatívnym návrhom.
7. decembra som obdržal odpoveď ministra financií na moju predchádzajúcu interpeláciu, kde minister stále odmietol dať nejaký konkrétny záväzok a povedal, že ďalší postupu bude závisieť od záverov komisie pri ministerstve spravodlivosti.
14. februára 2013 som sa z materiálu sprístupneného na stránkach poradných orgánov vlády však dozvedel, že ministerstvo napokon pripomienku k zákazu poplatkov za vedenie úverového účtu akceptovalo. Vyzerá to na happy end, ako napísal istý komentátor v inej súvislosti pri ministrovi Kaliňákovi, ktorý tiež predviedol veľmi, veľmi zaujímavý slalom pri zákone o verejnom obstarávaní. Ten hapy end však nie je ešte úplný. Prečo? Nepovažujem za až tak problematické, že SMER dokáže schváliť len vlastné návrhy, aj keď postup ministerstva financií ukazuje, že sa im do tohoto ani trochu nechce. Už trochu viac ma hnevá to, že vďaka takýmto naťahovačkám ten súčasný stav trvá o mnoho mesiacov dlhšie, než by mal, čo znamená ďalšie desiatky eur nákladov pre konkrétnych ľudí, ktoré už nemuseli mať. Ale to všetko ešte v záujme možno komplexnosti, o ktorej hovorila teda aj pani Dr. Laššáková, by som akceptoval. Čo ma však mrzí, je, že tento komplexnejší návrh je pomerne deravý. Dovoľte mi vysvetliť v čom.
Návrh výslovne umožňuje vyberať poplatky za vedenie úverového účtu naďalej, ak ide o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu. To je v princípe okej, ale návrh nerieši nikde, ani v prechodných ustanoveniach, čo sa stane so súčasnými zmluvnými vzťahmi, čím umožňuje bankách širokú paletu právnych stratégií, ako si poplatky zachovať, prípadne ich zrušiť len pre obzvlášť rozhodných, právne zbehlých a vytrvalých klientov. Návrh zároveň neobsahuje zákaz žiadať poplatky za zrušenie úverového účtu, čo bankám v takýchto stratégiách výrazne pomôže, keďže ľuďom, ktorí by si ho zrušiť chceli, to budú môcť riadne osladiť.
Ak si myslíte, že som paranoidný alebo umelo hľadám chybičky na tom, čo predložil pán minister, tak si preskúmajte reakcie niektorých aj veľkých bánk na inú reformu, ktorú sme zaviedli, a to je možnosť platenia hypotéky bez poplatku pri zmene úrokovej sadzby. V skratke len poviem to, že niektoré banky boli ochotné ísť na hranu alebo až za hranu zákona, len aby neumožnili klientom túto možnosť, a vyžadovalo to opakovanú zmenu zákona, veľký mediálny nátlak, aby sa to ako-tak utriaslo a ešte stále to nie je úplne všade v poriadku.
Návrh zároveň nerieši štátne a pološtátne inštitúcie. Spomeniem jednu, ktorú sme tu nedávno riešili, Fond na podporu vzdelávania. Teraz tieto poplatky budú môcť účtovať naďalej. Prečo? Návrh totiž nezakazuje plošne poplatky za úverové účty, ale zakazuje ich len bankám, stavebným sporiteľniam aj veriteľom podliehajúcim zákonu č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. Fond na podporu vzdelávania je však z tohto zákona výslovne vylúčený a tak sú aj ďalšie podobné inštitúcie. A tak štát okrem zdierania vlastných klientov nastaví nemorálnu situáciu, kde sám bude inkasovať to, čo bankám ide zakázať. Návrh zároveň nepokrýva ani iné úvery, ktoré sa nezmestia do žiadneho z týchto zákonov, a tých výnimiek je v § 1 už spomínaného zákona 129 pomerne rozsiahly zoznam.
Môžme ako vždy sa pri takýchto veciach pýtať, prečo vláda takýto deravý zákon schválila, či je to chyba, či je to úmysel. Koniec koncom vláda má záujem na mieri s bankami v tom, že ich sťahuje z kože bankovou daňou a nemá preto záujem, aby banky prišli o peniaze tým, že budú menej ťahať z klientov.
V tom sa asi líšime, moje presvedčenie, že opatrenia voči bankám majú byť v prospech klientov primárne, nie v prospech ministerstva financií. Je tu však šanca, že sa mýlim a v tom prípade verím, že sa nám podarí tento zákon opraviť ešte počas rokovania pléna tak, aby skutočne pomohol klientom, a v tom prípade verím, že táto novela bude predstavovať jeden z príkladov spolupráce naprieč politickými líniami.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja veľmi stručne na otázku, ktorú pán poslanec Beblavý otvoril a týka sa v podstate ustanovenia zákona o bankách, ktorý by mal neumožňovať poskytovať hypotekárne úvery pobočkám zahraničných bánk. Chcem len s plnou vážnosťou potvrdiť, že toto ustanovenie do existujúcej novely zákona bolo presadené Národnou bankou Slovenska. To znamená, my sme ho tam naozaj zaradili na základe zásadnej požiadavky dohľadu, orgánov dohľadu po vyčerpávajúcej diskusii. Ja si uvedomujem aj riziká tohto ustanovenia a zároveň potvrdzujem aj problematiku možného rozporu s európskou legislatívou, ktoré sa momentálne rieši, ktoré sa momentálne rieši v konzultácii s predstaviteľmi Európskej komisie, a pevne verím, že budeme mať úplne jasný postoj k tejto problematike do momentu rokovania v druhom čítaní v Národne rade. Čiže vôbec nevylučujem ešte korekciu v tejto oblasti. Pretože naozaj potvrdzujem, že kľúčový je súlad s európskou legislatívou a kľúčovým je, samozrejme, snaha vyhnúť sa akýmkoľvek sporom arbitrážnym a podobne. Na druhej strane vás žiadam o pochopenie, že sme naozaj boli ústretoví iniciatíve dohľadu Národnej banky Slovenska a on na to určite dôvody mal.
Čo sa týka chronológie, ktorú tu pán poslanec Beblavý spomenul, mám pocit, že pán poslanec sa snažil teda vybalansovať svoj postoj k návrhu novely v oblasti, ktorej sa on náruživo venuje, ja ďakujem za snahu o ten balans. Na druhej strane si nemyslím, že je jeho úlohou robiť psychoanalytickú analýzu môjho konania, záujmu, dobrej viery a podobne. Beriem to ako taký štuchanec. Ale na druhej strane stále je tu podaná ruka na to, že ak sú nejaké nápady, snahy, korekcie, ak sú tu nejaké obavy z hľadiska nejakého možného úniku subjektov finančného trhu, tak v druhom čítaní takisto vo výboroch sa na to proste môžme pozrieť. Je to veľmi citlivá oblasť a to je aj dôvod, prečo sme sa v podstate v prvom rade obrátili - na základe iniciatívy, ktorej autorom bol naozaj pán poslanec Beblavý -, obrátili sme sa na ministerstvo spravodlivosti, aby sme si boli úplne istí, ako môžme postupovať. A výsledok je v podstate v paragrafovej forme pred vami a pevne verím, že je prielomovým. Pretože naozaj na základe skúseností aj z iných krajín bude zakazovať bankám, ale aj ďalším finančným inštitúciách, stavebným sporiteľniam alebo aj nebankovým subjektom vyžadovať od klientov poplatok za niečo, čo si klient vyslovene nevyžaduje. To znamená, poplatok zostáva možnosťou len v prípade, ak klient dostane pridanú hodnotu od poskytovateľa služby a tú pridanú hodnotu si zároveň aj žiada. Vyslovene si ju vyžiada. Čiže to je tá zásadná zmena filozofie prístupu v prípade tohto poplatku. A samozrejme, že je to vážne rozhodnutie aj z hľadiska trhového vnímania a prostredia, v ktorom sa finančné inštitúcie hýbu ako také.
Takže pevne verím, že návrh tohto zákona získa podporu dokonca aj v laviciach opozičných, a takisto pevne verím, že sa nám v tom procese legislatívnom podarí vychytať ešte všetky ďalšie problémy, na ktoré proste poukážete, lebo vždy platí, že viac hláv, viac rozumu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je zlepšiť ochranu zdravia ľudí pred škodlivými účinkami fajčenia.
Novelou zákona o ochrane nefajčiarov predovšetkým vytvárame nové dostatočné podmienky na ochranu nefajčiarov pred účinkami pasívneho fajčenia, ktorému sú nefajčiari vystavovaní na viacerých miestach. Jasne sa definujú miesta, kde je fajčenie zakázané alebo obmedzené. Zavádzajú sa aj nové sankcie. Obsahom novely zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady týkajúcej sa výroby, prezentácie a predaja tabakových výrobkov.
V smernici je uvedený aj nový zoznam dodatočných zdravotných výstrah.
Navrhuje sa zákaz fajčenia v obchodných domoch, pričom sa umožňuje zriadenie fajčiarní. Upresňuje sa formulácia zákazu fajčenia v zariadeniach spoločného stravovania. Za zariadenia spoločného stravovania sa budú považovať aj také zariadenia, v ktorých sa pokrmy nevyrábajú a nepripravujú, iba sa v nich podávajú.
Zvyšuje sa pokuta ukladaná fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe za nezabezpečenie dodržiavania zákazu fajčenia. Orgány verejného zdravotníctva budú môcť uložiť pokutu minimálne vo výške 500 eur namiesto pôvodných 331 eur a v maximálnej výške 15-tisíc eur namiesto pôvodných 3 319 eur.
Navrhuje sa, aby Slovenská obchodná inšpekcia mohla vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, osobám mladším ako 18 rokov za prítomnosti maloletej osoby.
Návrh zákona transponuje takisto smernicu Komisie 2012/9/EÚ zo 7. marca 2012, ktorou sa mení a dopĺňa príloha 1 k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/37/ES o aproximácii zákonov a iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových výrobkov. Upravuje nové znenie dodatočných zdravotných varovaní.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako predkladateľ návrhu zákona vystúpil k návrhu mňa a kolegu Viliama Novotného k návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov.
Úvodom by som chcel povedať, že podnety na riešenie problému, ktorý rieši nami navrhovaná novela, sme dostávali už dlhší čas. Predpokladám, že rovnaké podnety dostávali aj poslanci iných politických klubov, resp. iných politických strán, a tak trošku so sklamaním chcem povedať, že očakávali sme, že sa to bude riešiť vo vládnej novele.
Nami navrhovaná novela reaguje na aktuálny a čoraz rozšírenejší problém absencie právnej regulácie, regulácie fajčenia v spoločných častiach a v spoločných zariadeniach bytových domov, ktoré sú buď v majetku fyzických osôb, alebo v majetku obcí, alebo bytových družstiev.
Doterajšia právna úprava umožňovala, aby vlastníci, to znamená fyzické osoby, obce alebo bytové družstvá, svojím interným predpisom zakázali možnosť fajčenia v spoločných priestoroch, ktorými sú vchody, kočikárne, sklady alebo nejaké výklenky vo vchodoch. Problém je, že vymožiteľnosť tohto zákazu alebo kontrola tohto zákazu je prakticky nulová. Nakoľko tieto spoločné časti sú v osobnom vlastníctve, nemôže sa riešiť alebo nie je možné zákonom obmedzovať ich rozhodovanie alebo rozhodovaciu právomoc v nakladaní s týmito spoločnými časťami. Pokiaľ však vlastníci bytových domov rozhodnú o zákaze fajčenia v týchto priestoroch, predkladaný návrh zákona ho automaticky zaradí pod režim zákona o ochrane nefajčiarov. To znamená, že ak bude porušený interný predpis toho bytového domu, ktorý si spravia alebo ktorý schvália spoločníci vlastníkov bytov, alebo to bude nariadenie obce, alebo to bude nariadenie bytového družstva, a niekto tento interný predpis poruší, bude možné ho sankcionovať podľa zákona o ochrane nefajčiarov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými právnymi predpismi a ja vás chcem požiadať o jeho podporu.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 384). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Novela nemá vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a ani žiadne sociálne vplyvy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 371 z 8. februára 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

Ďakujem. Takže, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mikuša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 377/2004 o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 395). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh nebude mať dopad na verejné financie, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Súčasťou návrhu zákona je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 378 z 21. februára 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, vážené pani podpredsedníčky Národnej rady, dovoľte mi, aby som vystúpil v tejto spojenej rozprave k obom návrhom zákona, aj k vládnemu návrhu zákona o ochrane nefajčiarov, aj k tomu poslaneckému návrhu zákona o ochrane nefajčiarov, ktorého som spolupredkladateľom.
Hneď na úvod mi dovoľte, aby som sa poďakoval, a keď to tak môžem povedať, aby som aj pochválil pani ministerku Zvolenskú, že prišla s týmto vládnym návrhom zákona do parlamentu, považujem ho za dobrý návrh zákona a podporím ho a myslím, že aj spolu s kolegom Mikušom.
Chcem hneď na úvod povedať, že tento vládny návrh zákona, budem chvíľu hovoriť o ňom, ide v európskom trende, ide v tom trende, ktorý je citeľný v Európskej únii, v trende ochrany nefajčiarov, ale ide aj v trende slovenskej legislatívy, ktorej sme svedkami v ostatných rokoch v Národnej rade Slovenskej republiky. Ide v trende zvyšovania ochrany nefajčiarov a ide v trende, chcem to tak veľmi kulantné povedať, znepríjemňovania fajčenia pre fajčiarov, veľmi jednoducho to formulujem.
Nemusím, myslím, že veľmi dlho rozprávať, ale len tak pre poriadok sa patrí povedať aj to, prečo v Európe vládne v súčasnosti trend posilňovania ochrany nefajčiarov a strpčovania života pre fajčiarov.
Fajčenie je veľkým civilizačným neduhom s vážnymi dôsledkami na zdravotný stav ľudí. Fajčenie je kauzálnou príčinou a dokázateľnou spolupríčinou pri rade civilizačných ochorení. Myslím si, že aj laici vedia, že fajčenie napomáha a spôsobuje kôrnatenie ciev, teda aterosklerózu ciev a všetky ochorenia, ktorých základom je ateroskleróza ciev, veľmi jednoducho to pomenujem laickým spôsobom, či už je to ischemická choroba srdca, ktorej jedným z najhorších prejavov je infarkt myokardu alebo náhla cievna mozgová príhoda, alebo ischemická choroba dolných končatín. Tieto ochorenia majú za následok vážnu invalidizáciu, dlhodobú práceneschopnosť, invalidizáciu a mnohokrát, žiaľ, i smrť. Je dokázaná príčinná súvislosť medzi fajčením a rakovinou ako komplexným pojmom, čo by som mohol rozmeniť na množstvo ďalších nádorových ochorení, ktoré sú takisto príčinou invalidizácie a úmrtia pacientov.
Keď sa na to pozrieme z pohľadu ekonomiky zdravotníctva, fajčenie ako škodlivý zlozvyk, ako závislosť, ako toxikománia má nielen vážne zdravotné dôsledky, ale tieto vážne zdravotné dôsledky znamenajú aj vážnu záťaž pre zdravotnícke systémy, predovšetkým vo vyspelom svete a v Európskej únii. Nechcel by som tu začať vyčísľovať, mnohokrát sa o to pokúsil aj komisár, ktorý má na starosti zdravotníctvo, alebo mal na starosti zdravotníctvo, ale aj mnohí europoslanci, keď čítate informácie, koľko nás liečba ochorení, kde je príčinnou súvislosťou alebo dôvodom ich vzniku aj fajčenie, stoja. Viem, že zle sa to hovorí, keď hovoríme o zdraví, ale, žiaľ, liečba nádorových ochorení a ochorení, ktorých základom je ateroskleróza, stojí nemalé prostriedky zdravotné systémy, s vážnymi dôsledkami predovšetkým pre pacienta, ale aj pre celú ekonomiku krajiny. Tak preto ochrana nefajčiarov a preto boj, ktorý vedieme v Európskej únii proti fajčeniu. Veľmi to zjednodušujem, aby to bolo zrozumiteľné.
Čo je súčasťou toho boja? Trend, ktorý vidíme v Európskej únii, a to je zvyšovanie dane z tabaku. Zvyšovanie dane z tabaku. Ďalšou líniou tohto boja je komplikovanie prístupu fajčiarov k tabakovým výrobkom, či už sú to špeciálne regále, špeciálne predajne, odstraňovanie automatov, resp. automaty môžu byť len na určitých miestach. Ďalej je to ochrana nefajčiarov a určovanie len vyhradených priestorov, kde môžu fajčiari fajčiť.
Treba povedať, keď som hovoril o obrovských nákladoch, ktoré choroby, kde v príčinnej súvislosti fajčenie prinášajú pre zdravotnícke systémy v Európskej únii, povedať aj B, lebo nebolo by to fér, keby som hovoril len o A, a to B je, že, samozrejme, tabakové korporácie, výrobcovia cigariet, sú nekonečne mocné, disponujú obrovskými prostriedkami a ich tlak je nemalý. Treba povedať, že je tu aj nemalý tlak, o ktorom sa mnohokrát ani tak nehovorí, tlak na to, že fajčenie svojím spôsobom prostredníctvom dane z tabaku znamená vážny, vážny príjem pre štátny rozpočet v jednotlivých krajinách. Je to príjem pre štátny rozpočet, takisto ako daň z alkoholu alebo z pohonných hmôt.
Treba povedať, že naozaj lavírovať a pohybovať sa medzi týmito dvoma mantinelmi, teda vysokými nákladmi v zdravotníctve na liečbu ochorení, ktoré spôsobuje fajčenie, a na druhej strane zaujímavými príjmami pre štátny rozpočet z dane z tabaku a tlakom lobistických skupín nie je jednoduché. Pamätám sa na európskeho komisára pána Johna Dalliho, bol aj tu, bol aj u nás na výbore pre zdravotníctvo, mali sme možnosť s ním diskutovať, ani nie tak dávno, ktorý vyhlásil veľmi tvrdý boj fajčeniu v Európskej únii. Hovoril o konkrétnych číslach, o koľko chce znížiť počet fajčiarov v Európskej únii a šetriť náklady zdravotných systémov. A dopadlo to, žiaľ, nevalne a odstúpil zo svojej funkcie pre podozrenie z korupcie. Tým len chcem povedať, že ten tlak lobistických skupín z druhej strany je naozaj obrovský.
Teraz, ak dovolíte, budem hovoriť už o oboch zákonoch, ten úvod bol viac-menej všeobecný, chcem povedať, že to, s čím prichádza vládny návrh zákona, zákaz fajčenia v obchodných domoch, považujem za dobrý návrh. Za návrh, ktorý pokračuje v trende, ktorého sme boli svedkami v minulých rokoch. Návrh zákona, ktorý predkladáme spolu s kolegom Jožkom Mikušom, je o tom, aby sme pod vplyv a kuratelu zákona o ochrane nefajčiarov dostali aj zákaz fajčenia v spoločných priestoroch bytových domov. Aj dnes je v spoločných priestoroch bytových domov možné zakázať fajčenie, ak sa na tom spoločenstvo vlastníkov bytov alebo majiteľ nájomného domu, alebo bytové družstvo dohodnú, tak naozaj možno aj v mnohých vašich domoch, v ktorých bývate, bytových domoch, môžete si dať na chodbu tabuľku, že zákaz fajčiť v spoločných priestoroch. Problémom ale je, že neexistuje postih, ako vymôcť tento zákaz fajčenia v spoločných priestoroch.
Dostali sme množstvo podnetov, kolega Mikuš už o tom hovoril možno podrobnejšie, z regiónov, konkrétne príbehy týchto domových samospráv, kde v kočikárni je otvorený bar a chodia im všetci fajčiť do spoločného priestoru, kde im nezodpovední, nedisciplinovaní nájomníci fajčia v spoločných priestoroch a reálne si ten domový dôverník s tým nedokáže poradiť, nevie s tým urobiť nič. Nájomcovia sú nespokojní, resp. obyvatelia v tých domoch. My, keď sme predložili tento poslanecký návrh zákona, tak bola pomerne veľká diskusia aj na internete, dostal som mnoho podnetov, ako to už zvyká byť, aj tých kladných, ktorí podporujú tento návrh, aj tých negatívnych, že teda prečo riešime takúto banálnu záležitosť, a to čo, akože majú chodiť policajti po spoločných priestoroch bytových domov? Nie, nie. Nechceme, aby chodili spoloční policajti po priestoroch bytových domov, chceme len chrániť nefajčiarov. Chceme chrániť nefajčiarov, chceme chrániť deti, ktoré v tých domoch bývajú, a chceme chrániť aj tých nájomcov, ktorí si neprajú, aby mali chodbu plnú ohorkov a aby mali stále na chodbe dym, ktorý im cez vchodové dvere vchádza do bytu. A nechceme vymýšľať nič mimoriadne, iba to, že ak sa vlastník a vlastníci v bytovom dome dohodnú tak, že v spoločných priestoroch je zákaz fajčenia, tak aby sa na to vzťahovali ustanovenia zákona o ochrane nefajčiarov v zmysle sankcii, v zmysle toho, kto to môže kontrolovať, kto môže uložiť pokutu. Považujeme to za doplnenie určitého bieleho miesta, ktoré v slovenskej legislatíve bolo a ktoré akosi logicky je kompatibilné aj s tým, čo predkladá pani ministerka.
Takže na záver, ak dovolíte, by som rád povedal, že keďže už som v parlamente strávil nejaký ten týždeň, pamätám sa, ako sme tu viedli priečkovú vojnu, neviem, či sa na ňu ešte pamätáte, keď sme riešili, že v nejakom zariadení reštauračnom, kaviarenskom musí byť priečkou oddelený priestor, kde sú fajčiari a kde sú nefajčiari, a koľko metrov štvorcových má mať jeden a koľko percent plochy má mať druhý a či tá priečka má byť pevná, alebo nepevná, bola okolo toho obrovská diskusia.
Pamätám sa, keď sme upravovali v Národnej rade pravidlá predaja tabakových výrobkov a prišli sme s tými regálmi nad pokladňami, dneska cigarety neviete inde kúpiť v hypermarkete alebo aj v potravinách ako špeciálne na to určenom regáli, ktorý je pri pokladni, aby cigarety boli ťažšie dostupné povedzme mladistvým a maloletým, aby boli ťažšie dostupné aj ľuďom, ktorí pravidelne nefajčia, ale tak občas by si kúpili, teda to je presne tá línia, o ktorej hovorím, že chceme v európskej legislatíve, ten trend v európskej legislatíve sťažiť fajčiarovi fajčenie. Veľmi to zjednodušujem a ospravedlňujem sa za túto formuláciu, ale myslím si, že táto je najzrozumiteľnejšia, aby som nepoužíval nejaké komplikované výrazy.
A pamätám si aj na ostatnú vojnu, ktorú sme zvádzali, to bol ministrom pán poslanec Raši, v Národnej rade, keď sme riešili tam, že tam, kde sa podáva jedlo, veľmi to zjednodušujem, sa nesmie fajčiť. Nielen vo vyhradených hodinách, ale nikdy sa tam nesmie fajčiť. Tá bitka nebola jednoduchá. Pamätám sa na to, ako sme o tom diskutovali, že kedy by tam to jedlo malo byť a či studené jedlo a oriešky sú jedlo, alebo nie sú jedlo.
Musím povedať, že oba tieto návrhy, o ktorých diskutujeme teraz, pokračujú ďalej. Návrh vládny, ktorý predkladá pani ministerka Zvolenská, zakazuje fajčiť v obchodných domoch s výnimkou na to určených priestorov fajčiarní, kde nebude možné predávať žiadny tovar, čiže preložím to do slovenského jazyka: v malej kaviarničke si ku káve nezapálite v hypermarkete alebo v obchodnom dome. A návrh, ktorý predkladáme s kolegom Jožkom Mikušom, ktorý hovorí o tom, aby sme zákaz fajčenia v spoločných priestoroch bytových domov dostali do zákona o ochrane nefajčiarov, teda aby sa na postihy vzťahovali sankcie, ktoré sú uvedené v zákone o ochrane nefajčiarov.
Dámy a páni, chcel by som vás poprosiť o podporu oboch týchto návrhov zákonov, chcem, samozrejme, ústretovo povedať, že v prípade, ak by náš poslanecký návrh neprešiel do druhého čítania, budem sa naďalej uchádzať o vašu podporu formou pozmeňujúceho návrhu v druhom čítaní vládneho návrhu zákona. Naozaj tu nejde o politiku, tu ide o riešenie nejakého problému, na ktorý sme boli upozornení. A moja skúsenosť s týmito zákonmi z minulosti je taká, že väčšinou sa pri nich nehlasuje podľa toho, že kto patrí do ľavice a kto patrí do pravice, dokonca ani nie podľa toho, že kto je vo vládnej koalícii a kto je v opozícii, ale to hlasovanie prebieha naprieč celým parlamentom a politickým spektrom, čiže skôr sa rozdelíme na priateľov fajčenia a nepriateľov fajčenia pri tomto hlasovaní.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.