16. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, ja len krátko chcem k tomuto návrhu zákona povedať, aby sme prípadne vedeli, o čom to je, a upozorniť na určité riziká s tým spojené a akcentovať, že ak sú niekde riziká, tak v tejto krajine sú krát dva. A to už všetci dobre vieme. Žiaľ, žijeme v tejto krajine, takže sa s tým buď zmierime, alebo s tým sa pokúsime niečo urobiť.
Tento zákon hovorí o tom, že údaje mimoriadne senzitívne, mimoriadne citlivé budú vo virtuálnom priestore. A nuž ako vieme, z virtuálneho priestoru sa dá všeličo stiahnuť, všeličo pozmeniť, so všeličím manipulovať. Otázka stojí, či vôbec, a keď, ako je to chránené.
Ak budú údaje o tom, koľkokrát bol niekto chorý, na čo sa lieči, s čím ma problémy, niekde vo virtuálnom priestore, tak okrem toho, že môžu pomôcť, tak môžu byť veľmi účinným nástrojom na manipuláciu, a na to chcem upozorniť, na toto riziko, na manipuláciu a iné činnosti, s ktorými, žiaľ, v tejto krajine sme častokrát svedkami, a metódy, ktoré uplatňovali ľudia, ktorí pracovali do osemdesiateho deviateho svojím určitým systémom práce, len plynulo prešli do nového systému práce a veľmi rýchlo sa naučili s modernými technológiami pracovať a dobre vedia, aká je cenná informácia toho, ako ktorý poslanec na akú chorobu prípadne trpí alebo z akej sa lieči.
Nechcem tu byť za nejakého hrúziča alebo nejakého katastrofistu, len na tieto riziká spojené upozorňujem.
A hovorím, žiaľ, teraz druhýkrát to zopakujem, v tejto krajine na to treba upozorniť dvakrát, lebo vieme predsa, kde žijeme.
Takže môj návrh v tomto bude, že či sme si vedomí toho, aké je to vážne, a či vôbec a v akom rozsahu chceme, aby tieto informácie boli vo virtuálnom svete dostupné. A keď si definujeme, že áno, tak potom poďme hovoriť o tom, ako to tu u nás je chránené.
Lebo z praktického hľadiska, teoreticky čo môže nastať. Môže nastať situácia taká, že vy máte vo virtuálnom svete uloženú informáciu, príklad, že niekto nemôže počať, tak v hospodárskom svete to je položené na peniazoch, vám zrazu domov príde ponuka nabalená, že ako sa dá počať. A vy ani neviete, že jak sa vám to. Viete, lebo dneska, keď chcete poslať informáciu, nejakú reklamu, musíte natlačiť milión letákov a niekde sa trafí. No tak to nebudete tlačiť milión, dostanete sa k týmto údajom a pošlete cielene iba ľuďom, ktorí s tým majú problém. Čiže hospodárska cena týchto informácií je enormná. To si treba uvedomiť.
Otázka stojí, kto s tým bude manipulovať, za akých podmienok a či my tu máme v sebe tú morálku, že budeme sa toho báť a chrániť, s čím si ja dovolím pochybovať tuná v tejto krajine silne.
Čiže toto môže nastať, ale už nehovorím, že môže nastať aj iný extrém, že vám niekto zmení, a teraz ma berte naozaj s rezervou, ale teoreticky to je možné, že vám niekto zmení krvnú skupinu z virtuálneho priestoru, čo môže mať ďalekosiahle dôsledky.
Čiže otázka stojí, definujme, koľko toho chceme, aby bolo vo virtuálnom priestore, aký rozsah, a potom definujme, ako to má byť chránené, ako to má byť prístupné a pre koho to má byť prístupné.
Ja ľuďom, ktorí ovládajú zdravotníctvo, neverím ani nos medzi očami. Ľuďom, ktorí boli schopní zo zdravia urobiť biznis, neverím ani nos medzi očami. To znamená, ja im neverím ani to, že budú k týmto údajom pristupovať morálne a nebudú mať najmenší rozpor, keď zistia, že máte problém s počatím, vám domov poslať cielenú ponuku, ako môžte počať za 130 euro, príklad. Nemám s tým najmenší rozpor.
A to je len to mierne zneužitie systému. Mierne. K zneužitiu systému môže dôjsť k ďaleko horším dôsledkom. Nemám najmenšiu dôveru voči tým ľuďom. Ľuďom, ktorí sa zaoberajú od zdravotníctva cez upratovanie budovy ministerstiev, cez neviem čo, nemám k nim najmenšiu dôveru. Čiže aj tu sa cítim ohrozený, že čo môže nastať, keď sa toto schváli a prijme.
Ale ja nie som ani tu zo stredoveku, hej, že údaje majú byť písané, ja neviem, krvou na hlinené tabuľky uložené pod siedmimi zámkami. To tiež nehovorím. Čiže poďme hovoriť o tom, ako, kde sa s týmto vysporiadali. A to je presne to, čo som tu už nie raz spomínal a ešte to tu budem vás otravovať viac. Netrpme ambíciou, že sme najmúdrejší, lebo zďaleka nie sme. A poďme rozprávať o tom, ako, kde to inde robia. Nehovorme, ako to robia v krajinách, nechcem sa nikoho dotknúť, nejakého subsaharského kontinentu, ale poďme hovoriť o krajinách našich, tuná, nášho regiónu. To znamená, ako sa ony s týmito nejakými materiálmi alebo s týmto systémom vysporiadavajú a pripravme si tieto podklady, aby sme my vedeli prijať naozaj zodpovedné rozhodnutie, kde veciam pomôžeme a neublížime.
Čiže to by bolo, aj tým v zásade budem končiť, aj môj apel na pani ministerku, že keby netrpela, alebo nebudeme trpieť tým pocitom, že je najmúdrejšia, nepotrebujeme sa od nikoho, nechcem povedať, že okopírovať, bo to sú iní kopírovači, ale inšpirovať, hej, a na porovnávanie, hej, že, že ako to robia inde, aby sme mali fakt že dôsledný podklad na to naše rozhodovanie.
Čiže tá výzva je v tom, pani ministerka, že či by ste nám vedeli pripraviť a poslať, a to vás týmto aj chcem poprosiť, ja neviem, či môžem žiadať, ale poprosiť môžem, o porovnanie, ako sa s týmto vysporiadali a v akom rozsahu v európskych krajinách. Pre mňa to bude dosť dôležitým podkladom pre moje, moje rozhodovanie. Aby sme náhodou nespravili niečo, za čo by sme sa potom čudovali, že toto sme vlastne naozaj nechceli a kto by to bol vtedy povedal, že o toto vlastne tam ide.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť toto, čo hovoril kolega, pán poslanec Hlina. Naozaj, existuje tu veľké riziko zneužitia týchto veľmi citlivých informácií. Každý vieme, že tieto informácie sú najcitlivejšie, pokiaľ ide o človeka. A preto by som sa priklonila k tomu, čo hovoril aj pán poslanec. Jednak máte nejakú porovnateľnú štúdiu, ako je to v iných krajinách, ako tam je to zabezpečené, aby nedošlo k zneužitiu? A taktiež možno premyslieť ten zámer, čo všetko má byť zverejňované, či na tých zdravotných knižkách elektronických, či musí byť naozaj uvedené všetko, alebo by nestačili len nejaké základné údaje. Pretože ja som presvedčená o tom, že je potrebná elektronizácia v zdravotníctve, že určite môže prispieť k skvalitneniu. Ale naozaj, aby sme zvážili, čo všetko tam bude zverejnené.
A pokiaľ ide o, keď chceme mať zber dát na účely napríklad štatistiky alebo štátnej zdravotnej politiky, tam naozaj stačia anonymné tie údaje. Tam nepotrebujeme vedieť, že pán XY má cukrovku. Stačí, že vieme, že je tu jeden diabetes a tak ďalej.
Čiže v tomto by som naozaj poprosila, pani ministerka, aby sme alebo aby ste zvážili, čo všetko bude zverejnené, alebo teda dané do tej elektronickej podoby.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Hlina, ja som mal najskôr, najskôr taký problém, alebo teda pocit, že vás trápi hlavne problém počať, ale zjavne asi to tým nie je. Skôr vás trápi teda ten virtuálny priestor. No, asi neviete, že aj v súčasnosti máme množstvo dát vo virtuálnom priestore, ktoré súvisia s centrálnou evidenciou. Máme tzv. centrálny register obyvateľstva, kde máte množstvo údajov, registre rodných čísiel, elektronické súdne registre, registre Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, registre ešte aj motorových vozidiel. Všetko je vo virtuálnom svete, všetko je vo virtuálnom svete, ktoré môže hocikto kedy, keď budeme cez túto premisu rozmýšľať, ako keby heknúť. Ale práve na to je to, aby to bolo chránené, na to sú iné orgány. Máme Úrad pre ochranu osobných údajov ako taký, ktorý dohliada práve na ochranu osobných údajov a ich zabezpečenie ako také.
Čiže nemyslím si, že by tu hrozilo niečo, čo, s čím sa nedá vysporiadať, a predpokladám, že aj tento návrh zákona predpokladá ochranu týchto citlivých údajov.
Je to na druhej strane ešte zaujímavé, tak na jednej strane pána Hlinu trápia osobné údaje, na druhej strane nemá problém zverejňovať poslancov na internete, aj či tu sedia, alebo nesedia, alebo ich podobizne. Dokonca aj podobizeň poslanca Národnej rady patrí medzi jeho, dá sa povedať, kvázi osobný údaj, alebo teda ochranu osobnosti.
Čiže toľko z mojej strany.

Alojz, my sme riešili túto otázku zhruba pred rokom a pol pri takom komplexnejšom pohľade na zavádzanie tzv. e-governmentu v jednotlivých krajinách, a vtedy sme sa s pár kolegami z Národnej rady vybrali do Estónska, ktoré je číslo 1, čo sa týka využívania dát elektronických pri styku občana a štátu, a tam je to naozaj zázračný systém, kde v zásade občiansky preukaz alebo tá ústredná ID karta slúži zároveň ako zdravotná karta, zároveň ako vodičský preukaz a zároveň sa dá vložiť cez čítačku do ktoréhokoľvek laptopu a je aj elektronickým podpisom. To znamená, že minister v estónskej vláde môže kdekoľvek svoj vlastný občiansky vložiť do ktoréhokoľvek počítača cez štandardnú čítačku a podpísať zákon. A dokonca volia, volia do Národnej rady, do parlamentu svojho volia cez internet. A funguje to.
A pýtali sme sa ich, že čo je základným predpokladom toho, aby takéto niečo v inej krajine bolo možné, a oni povedali, že musí byť naprieč celým politickým spektrom a v obyvateľstve vybudovaná základná dôvera k systému. Čo my, bohužiaľ, na Slovensku nemáme a tvoj prejav v podstate to iba dokumentoval, že na Slovensku ešte stále pri každom zavedení akejkoľvek technológie v prvom rade hovoríme o jej zneužití. Je to symptóm, ale nemal by nás brzdiť pri tom, aby sme pohli niektoré veci dopredu, ale súhlasím s tebou, že treba veľmi opatrne pozerať na prsty.

Ďakujem pekne. Je, že keď hľadáte zmysel práce, a jeden z ďalších, ktorý teda by som si možno aj ja našiel, schopnosť sebaovládania a aj vlastne že takého, výdrže počúvať, ale potom si poviete, že niekde sa stala chyba, že pokiaľ by ste tratili vlastne čas tým, že musíte počúvať pána Martvoňa. Že naozaj, ja mám pochopenie, všetci sme dietky Božie, ako by povedal kolega Škripek, ale niekedy tá úbohosť predháňa všetko možné, aj vaše najbúrlivejšie predstavy. A potom si poviete, fíha, niekde musí byť nejaká hranica, že za toto už asi nepôjdeme.
Čiže naozaj aj vy, čo nominujete v SMER-e, ja vám nechcem do nejakej personálnej politiky sa pliesť, ale naozaj zvážte, lebo v zásade tuná je problém, pán Stromček, aj pán Paška hovorili, že to dehonestuje prácu poslancov, že sa zverejňujú zábery z kamier.
Prácu poslanca zdehonestujú príspevky a la pán Martvoň. Viete, to sú naozaj vážne veci a pre tých ľudí to je dôležité, lebo toto viac poškodzuje. Nechcem sa k tomu, čo tam splietal, vyjadrovať.
Poďme k pánovi Poliačikovi, on predsa len je o niekoľko rovín inde. Áno, presne to som ja hovoril, že je to o dôvere a, žiaľ, musíme sa, možno sa alebo verím, že sa zhodneme v tom, že tú dôveru sme dávno stratili, keď tu sa ľudia, ktorí by mali držať spolu, podrážajú. Čiže naozaj, strata dôvery je enormná v tejto krajine a nikomu sa netreba čudovať, že je opatrný a na to upozorňuje. Čiže naozaj upozorňujem na to, že v tejto krajine je všetko možné. To je naozaj krajina zasnúbená. Tu sme dovolili niekomu kúpiť zdravotníctvo, tak zachráňme, čo sa dá. Zachráňme aspoň niečo.
Ďakujem.

Vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca - teraz som chcel povedať milý Jožko, ale odpustite mi za takú familiárnosť -, vážená pani predsedajúca, určite návrh, predkladaný návrh zákona, vládny návrh zákona, predkladateľ dal si veľkú námahu. Je to takýto hrubý elaborát. Nie je to jednoduché ani prečítať, nieto ešte naštudovať. Ale ja som tej elektronizácii v zdravotníctve už aj pred nejakým časom venoval tomu nejaký ten čas, položil som si niekoľko otázok a naozaj, že asi kam smeruje táto krajina. Okrem iného aj ja som toto spomínal, tak ako kolega Hlina tu hovoril, a rovnako aj u mňa to evokuje tú obavu pri tej elektronizácii, že či sa nebudú zneužívať informácie.
Je to veľmi citlivá vec, lebo na vlastné zdravie, alebo resp. aj ochorenia a choroby, ktoré máme diagnostikované, sme veľmi citliví. A toto je veľmi citlivá vec. To je oveľa vážnejšia vec ako ktorýkoľvek iný údaj, zdravotný stav pacienta. A toto, naozaj, aj ja mám obavu, aj keď dnes hovoríme, že, hej, sväto-sväte tento virtuálny svet, neubránime sa mu a že to všetko je zabezpečené takým systémom, takým softvérom a kdečo všetko. Ale vidíte, hakeri, tí nemajú problém sa nabúrať aj do austrálskej banky, aj do akejkoľvek banky, aj na naše účty a všetko vedia nabúrať, hej. A keď naozaj, ak by sa čosi takéto stalo, neviem si ani predstaviť takúto pohromu. Ja skôr by som bol v tomto smere aj taký zastaralý, ja si to viem aj predstaviť, že by naše zdravotníctvo aj fungovalo bez elektronizácie, napríklad.
A neviem, pani ministerka, možno mi to potvrdíte, alebo nie, ale ja mám informáciu takú, aspoň teda bola taká stará, že tento projekt bude stáť 120 mil. eur? Toľko to je? (Reakcia ministerky.) To zavedenie ako tej elektronizácie. Ja som mal takú... (Reakcia ministerky.) Hej, no z európskych fondov, ale to sú peniaze, ktoré nespadnú z neba, ale tiež my ich musíme do tých európskych fondov takisto prispievať, takže sú to de facto naše peniaze, hej.
Mne sa veľakrát aj, keď aj tak hovoríme o tých európskych fondoch, ale to nemierim teraz na vás, pani ministerka, ale vo všeobecnosti, my si tak myslíme a veľakrát aj poslanci alebo aj občania tejto republiky, že peniaze z Európskej únie, to sú také, ktoré sme dostali darom alebo čosi také. Nič není darom ani zadarmo. Ja už som to hovoril, zadarmo nie je nič, ani peniaze z Európskej únie. A veľakrát je to veľmi veľká daň a niekedy sa mi zdá až privysoká a, prepáčte mi trošku za taký úlet, aj veľakrát je to až strata slobody a vlastnej identity, čo mi to veľakrát vadí, a nijaké peniaze to nevyvážia, hej, slobodu a identitu.
Tak 120 mil. eur. Keď by to toľko stálo, ako tá elektronizácia v zdravotnom systéme, však ja tak až zásadne, že by som celkom proti tomu bol, určite nie, lebo ťažko je to, ako pán kolega Martvoň to spomenul, že tej elektronizácii sa ubrániť, mladšie ročníky viac sú nastavené na tú informatizáciu a na tú elektronizáciu a žijete dneska, deti, dieťa sa narodí, hej, s mobilom v ruke a s počítačom. Má to dva roky a pomaly tie deti vedia lepšie robiť, jak rozprávať. Takže chápem tú mladšiu generáciu, ale my starší predsa len tieto obavy máme a myslím si, že sú veľakrát aj oprávnené, lebo životná skúsenosť je toho dôkazom, že naozaj veľakrát tieto informácie boli zneužívané.
Elektronická zdravotná knižka, ktorá bude obsahovať veľmi citlivé údaje o nás, neviem si to skutočne predstaviť, ak by sa dostali takéto citlivé informácie do rúk nepovolaným ľuďom. Dneska sa obchoduje s orgánmi, hej, a je to hnusný, škaredý biznis, vo svete to funguje a dostať sa k týmto informáciám je to veľmi citlivá vec.
Vrátim sa k tomu balíku peňazí, že tá elektronizácia bude stáť 120 mil. eur. Viete, no, je to veľa, je to málo? No, ja keď, mám aj osobnú skúsenosť, veď ja som to aj spomínal, ale keď som si tak aj prešiel nemocnice u nás na Slovensku a zdravotnícke zariadenia a možno veľakrát aj vy ste sa ocitli ako pacienti v našich nemocniciach, nechcem teraz dehonestovať naše zdravotníctvo, ale, pani ministerka, je to veľakrát až úbohý, žalostný stav.
Veď už len taká základná vec, ako je lôžko toho pacienta. Veď to je strašné. Ťažko chorý ležiaci pacient, keď leží na tvrdom lôžku, tak, no skutočne, behom dňa, troch alebo týždňa nabehnú mu dekubity, preležaniny, to je úplne čosi, čosi strašné. Je to veľakrát neúctivé a nedôstojné pre tých ľudí. Ja to tak úsmevne hovorím, dnes môžeš byť ministrom zdravotníctva, zajtra si nevyliečiteľne chorý, ťažko chorý a zomierajúci a tí najbližší odskočia od teba. Aj tí, ktorí ti najviac nadbiehali, tak tí prví odskakujú od teba. Budeš šťastný, ak tí najbližší, rodina, manžel, manželka, deti, ťa neopustia. Veľakrát títo ľudia, ťažko chorí, nevyliečiteľne chorí, sú opúšťaní a opustení.
Nič proti elektronizácii, hej, až tá výhrada tej bezpečnosti, ale kde sú tie naše priority v tejto krajine? My zavádzame elektronizáciu, ale my nemáme základné zdravotnícke vybavenie v našich nemocniciach. Ja keď som bol, nebudem menovať tú nemocnicu, aby som nebol veľmi adresný, bola to nemocnica tuná, na západnom Slovensku, bližšie to tak identifikujem, nový trakt, ktorý bol nedávno postavený v tejto nemocnici, ležala tam švagriná, keď som sa pozrel na tie postele, posteľná bielizeň dolátaná, dotrhaná. A som sa pýtal, to omylom dali? Ale keď som sa pozrel na lôžko, ktoré bolo vedľa pripravené pre pacienta, tak také isté bolo, dotrhané. No a my zavádzame elektronizáciu.
No ja viem, lebo kolegovia mi tiež povedali, lebo dostávame peniaze z Európskej únie. No veď však buďme aj takí džentlmeni, povedzme, že my to jednoducho nechceme, tie peniaze, my potrebujeme na prioritnejšie veci, na základné veci, ktoré chýbajú v tomto zdravotníctve našom. My už zavádzame raketové motory a my nevieme orať ešte s pluhom, hej, a máme tie polia zanedbané.
Takže ja by som mal aj odvahu aj odmietnuť takéto peniaze a nech to dajú v krajine takej, ktorá je na to pripravená. Ja si myslím, že naša krajina stále neni na to pripravená, aby sme my už zavádzali elektronizáciu, a pritom máme naozaj v tak dezolátnom stave mnohé nemocnice. Nehovoriac už o tom, ako tie samotné budovy veľakrát vyzerajú, ako koľkokrát vyzerajú sociálne zariadenia.
Keď ste boli možno na operácii, ocitli ste sa ako bezvládni a odkázaní na pomoc zdravotníkov, prevážajú vás či už na posteli, alebo na vozíčku. A teraz máte ísť na toaletu alebo sa máte osprchovať a narážate na samé bariéry, na samé prekážky. Toto všetko máme ešte pozostatok z minulosti. Ja nechcem teraz pani ministerku z toho viniť, lebo to sú pozostatky z minulosti, ktoré tu jednoducho sú, ale nad tým sa treba zamyslieť. To sú veci, ktoré ja vidím ako prioritu, ktorú by sme mali riešiť predovšetkým v našom zdravotníctve. A ak sú na to teda peniaze, tak aby sme sa predovšetkým aj, možno aj na tie diagnostické pomôcky, zdravotnícke zariadenia, zdravotechniku, aby sme sa prioritne zamerali práve na tieto veci.
Ku kolegovi Hlinovi, nie je tuná v pléne, ale tak som mu to chcel tak povedať, že jednoducho môže sa ti stať, že ti pošlú návod, ako počať dieťa. No, dneska je tá doba už posunutá kdesi ďalej. Kolega tuná nie je, hej, ale tak mu to tak odkazujem, že nepošlú ti návod. Rovno ti dneska, v dnešnej dobe pošlú rovno dieťa, ani nie ten návod na to dieťa.
Taký konkrétny prípad? Brat sa venuje, Maroš, bezdomovcom, nie raz, nie dva razy a práve z nemocnice pošlú pacienta, ktorý nie je zaradený v spoločenskom systéme, tzv. bezdomovec, ale oni sa ho nepýtajú, že či ho chce prijať. On veľakrát o tom ani nevie. Sanitka príde, pacienta vyložia a zmiznú preč. Toto sa dneska deje, v dnešnej dobe. Stále aktuálne sa to deje.
Kde je to naše zdravotníctvo? Kde je ten náš sociálny systém? Ja keď vidím stále potĺkajúcich sa bezdomovcov, a to je jedno, či som v Bratislave, či som v Košiciach, či som v Kežmarku, či som kdekoľvek na Slovensku, tak stále tento problém máme nevysporiadaný. Súvisí to veľmi, veľmi úzko, naozaj, aj s tým zdravotníctvom, pretože veľakrát medzi týmito ľuďmi sú ľudia takí, ktorí sú psychicky chorí. Jak môže psychicky chorý človek byť takto nevšímaný touto spoločnosťou? A jak taký tulák sa túla po uliciach a jednoducho táto spoločnosť ho kdesi marginalizuje a vytlačí na perifériu. Prepáčte mi, trošku som tak odbočil tuná v tomto. Ste zvyknutí.
A chcem tak na záver ako povedať, že každý človek je jedinečný a neopakovateľný. Každý jeden. To si ty, Jaro, v lavici, to si ty, Anton, to si ty, Martin, to si ty, Helenka, jedinečný, neopakovateľný. Každý. A touto elektronizáciou ty nemôžeš byť len číslo. Ty nemôžeš byť len číslo, ty nemôžeš byť len kus.
Pani ministerka, možno aj vy sa raz dožijete takejto situácie, kedy, ja vám želám sto rokov, aby ste mali, žeby ste sa dožili, ale keď budete mať tých sto rokov, už všetci zabudnú, že tá Zuzana Zvolenská bola kedysi ministerkou. A tam budú sa mladé dievčatá o vás starať, ony povedia, tam choď za tou ženou, tam na tej dvanástke, na desiatke. Budete číslo. Číslo. Taký je prístup v zdravotníckych zariadeniach.
Chýba tu, samozrejme, aj ten systém vzdelávania. Nebudem tu o tom hovoriť, lebo to keď bude pán minister Čaplovič, tak o tom vzdelávaní, ale chýba to stále nám ten prístup človeka k človeku. A ja sa obávam, že my síce zavádzame moderné technické informačné systémy a zabúdame pritom na človeka. Človek je ten, ktorý má byť prioritou. Ten má byť stredobodom, nie tá snežienka, jak to kolega tuná spomínal, že tá je prioritnejšia, lebo dostaneš pokutu 3 300 eur. Ale človek je na prvom mieste. Aj to životné prostredie, človek je súčasťou, je kontextom životného prostredia, aby sme neboli len také čísla virtuálneho sveta, ale aby sme boli ľudia, jedineční, neopakovateľní, takí, akí sme, a aby sme aj tú patričnú dôstojnosť všetci mali, či si chorý, či si zdravý, ale všetci žeby sme ju mali rovnako, či si minister, či si poslancom Národnej rady, alebo či si bezdomovec, alebo zomierajúci. Každý si zaslúži tú dôstojnosť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuffa, Štefan, no v podstate myslím si, že, alebo dovolím si ťa ubezpečiť, že tvoje obavy vo vzťahu k tomu zdravotnému elektronickému systému sú zbytočné. Určite bude dobre zabezpečený. Ja tam skôr vidím veľké výhody, tak ako je to v mnohých zahraničných štátoch. Keď ty si povedzme z východného Slovenska, kartu máš na východnom Slovensku u lekárky, niečo sa ti stane tu na západnom Slovensku, povedzme havaruješ, tak minimálne cez tento elektronický systém budú vedieť, že akú krv ti majú dať, plus aké máš diagnózy, aby ti niečo nenaordinovali, čím by mohli ohroziť tvoj život, minimálne alergie a ďalšie tieto veci. Čiže ono to má väčší význam, ako sa zdá. Minimálne keď dám ako ten klasický príklad pri darovaní krvi, keď mnoho ľudí nemá ani v občianskom preukaze napísané, akú krv má a pri podaní zlej krvi dokážu mu ohroziť život.
Zároveň chcem ale povedať ďalšiu vec. Tvoje vystúpenie chápem, bolo dobromyseľné. Tento systém prečo? No inde funguje na výbornej úrovni. Myslím si, že aj Slovensko by malo ísť krokom vpred a pomôcť občanom práve aj cez tento systém, čiže ja v ňom vidím výhody. Tvoje vystúpenie sa mi oveľa viac páčilo ako vystúpenie pána Hlinu, ktorý je taký, dá sa povedať, parlamentný táraj a pripomína mi tu bývalého Ľuptáka, o čom svedčí, o tom teda, že táraj, aj to, že momentálne ani nesedí v parlamente, pritom dal poslancov sledovať cez kamery, čiže vodu káže, víno pije. Kamerami nás sleduje a on sám si nevykonáva povinnosti poslanca. A preto vyzývam pána Hlinu, aby sa vrátil do sály a sadol si na miesto, kde má sedieť teda.
Toľko z mojej strany. Ďakujem.

Pán poslanec Kuffa, za to, že si upozornil na rozpor a nepomer existujúcich akútnych neriešených potrieb v zdravotníctve k potrebám, ktoré aj ja v kontexte predkladaného zákona o zavedení informačného elektronického systému v zdravotníctve považujem za podružné. Aj preto, čo spomenul pán poslanec Hlina, teda pre ten bezpečnostný aspekt, ale aj pre tento uvedený nepomer nastavený v neprospech neriešených akútnych potrieb v zdravotníctve nemožno túto legislatívnu snahu z mojej strany považovať za správne načasovanú. Rovnako aj mne to pripadá, ako by sme chceli s Ferrari jazdiť po poľných deravých cestách. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Aj som vo svojom predchádzajúcom vystúpení k zákonu o ochrane nefajčiarov hovoril, že už si niečo z tohto parlamentu pamätám. Pamätám si, že všetky vlády mali vo svojom programe e-Health v zdravotníctve a všetky sa snažili nejakým spôsobom k tomu e-Healthu dopracovať. A naozaj aj ja by som mohol vystúpiť kriticky a povedať, aké sú riziká pri zavádzaní e-Healthu a čo sa mi možno aj na tomto vládnom návrhu nepáči alebo čo by trebalo urobiť skôr alebo neskôr a ako by to malo byť nastavené a koľko by to malo stáť, o tom diskutovať môžme.
No len vystúpenie môjho kolegu Štefana Kuffu bolo trošku principiálnejšie až do tej miery, či vôbec ten e-Health treba, alebo netreba. Vieš, Štefan, trošku si mi pripadal ako tie hnutia v 19. storočí, čo rozbíjali stroje, lebo stroje berú prácu ľuďom, takže radšej manuálne vyrábajme. A ty si hovoril, že si proti elektronizácii v zdravotníctve. Chcem ti povedať, že elektronizácia v zdravotníctve, e-Health je potrebný, veľmi potrebný projekt a veľmi potrebný projekt aj na Slovensku. Elektronizácia v slovenskom zdravotníctve funguje a prebieha. O tom, o čom je tento návrh zákona, je skôr o zosieťovaní a o tom, aby sme šetrili zbytočné duplicitné vyšetrenia a predpisovanie liekov. Ale hlavne to, čo išlo aj tebe, aby sme chránili bezpečnosť pacienta pred zbytočnými duplicitnými predpisovaniami liekov a vyšetrení, pred prípadnými kontraindikáciami, o ktorých nemôže predpisujúci lekár vedieť, keď nemá komplexnú informáciu, a pred prípadnými interakciami liekov. Tento zákon je aj o ochrane pacientov.
A keď už teda si takým nepriateľom tej elektronizácie, tak mi dovoľ ako praktizujúcemu lekárovi povedať, že ja už na písacom stroji písať nechcem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Robím to zriedkavo, ale ďakujem pekne, pán poslanec Novotný, presne to som chcel povedať.
Pán poslanec Kuffa, dovoľte mi, aby som na vás zareagoval. Musím sa vrátiť k tým číslam, ako v dobrom, vy ste ale číslo! (Povedané s úsmevom.) Teda naozaj v dnešnej dobe, keď akékoľvek vyšetrenia kdekoľvek sú robené a prenášané v digitálnych dátach, je to magnetická rezonancia, mamografia, CT-čká, tie digitálne dáta a čísla, my s nimi žijeme, sme s nimi spojení a nedá sa vrátiť späť. Musíte odísť zo životov doby kamennej a žiť v realite. A ja neviem, koľkí z vás ste jazdili na Ferrari a ešte k tomu na cestách, ktoré sú plné jám, ale digitalizácia zdravotníctva je o zabezpečení bezpečnosti, komfortu a rýchlej výmeny dát pri liečbe a diagnostike pacientov. Digitalizácia zdravotníctva je o pomoci pacientom a o efektívnosti liečby. Digitalizácia nie je odtrhnutá od kontextu existencie našich nemocníc alebo systému. Je to súčasť, ktorá zlepší život pacientov a takisto aj lekárov.
A keď sa niekto bojí o únik dát, aj dnes, keď všeobecný lekár chce, vie poskytnúť vaše údaje komukoľvek. A vie ich poskytnúť tak, že vašu kartu niekomu dá, keby to urobiť chcel. Ja verím, že to nikto nerobí. Nie. Keď zlyhá ľudsky, tak to urobí. Počas elektronizácie toto anonymne urobiť nebude môcť, pretože vaše dáta keď vyberie a ich niekomu poskytne, bude o tom záznam v tomto systéme. Čiže to je o bezpečnosti. Keď zlyhá ľudský faktor, skontroluje ho práve informatizácia celého systému. Takže my nerobíme niečo paralelne pri nemocniciach, ktoré potrebujú nové vybavenie, alebo pri starých ambulanciách, my robíme niečo, čo jednoznačne pomôže navrátiť životy a zdravie našich pacientov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)