16. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
14.3.2013 o 10:09 hod.
Mgr. art.
Andrej Hrnčiar
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto zákonu, ktorý prerokovávame v druhom čítaní, za poslanecký klub Most –Híd.
Úplne na začiatku môjho vystúpenia chcem povedať, že sa pripájame k názoru, ktorý prezentovala pani poslankyňa Žitňanská. Naozaj aj ten viacstranový, 21-stranový pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu zákonu, ktorý sa potom ešte menil, nám nedal dostatočný časový priestor, aby sme úplne porozumeli všetkým tým zmenám. A súhlasím aj s predrečníkmi, ktorí hovorili, že môže vnášať do celého procesu tohto schvaľovania zákona chaos.
Ja som sa k tejto novele vyjadril podrobnejšie v prvom čítaní, v prvej časti môjho vystúpenia som hovoril o kladných stránkach a prínosoch tejto novely a v tej druhej časti som pomenoval časti tohto zákona, s ktorými nesúhlasíme alebo sa nestotožňujeme. A práve preto náš poslanecký klub pripravil dva pozmeňujúce návrhy, ktoré by som vám teraz predložil.
Prvý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Po prvé, k bodu 18. V navrhovanom § 10a ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech úspešného uchádzača“.
Po druhé, k bodu 18. V navrhovanom § 10a ods. 4 sa vypúšťajú slová „alebo jeho časti alebo menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech úspešného uchádzača“.
Odôvodnenie. V súlade s existujúcou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie nie je možné v žiadnom prípade uzatvoriť dodatok, ktorý by menil ekonomickú rovnováhu v prospech dodávateľa. Nie je možné identifikovať žiadne okolnosti, ktoré by zakladali legitimitu a legalitu takéhoto prípadného postupu. Čiže tento pozmeňujúci návrh dáva len do súladu navrhovanú novelu s platnou a existujúcou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
Ďalší pozmeňujúci návrh.
Po prvé, k bodu 16. V navrhovanom § 9a ods. 10 sa slová „rade úradu (ďalej len „rada“)“ nahrádzajú slovom „úradu“.
Odôvodnenie. Podľa nášho názoru nie je efektívne, aby plnenie základných povinností verejných obstarávateľov a obstarávateľov bolo presúvané na radu, ktorá by mala plniť predovšetkým úlohu nezávislého prieskumu rozhodnutí úradu robených v prvom stupni. Konkrétny príklad, firma dá žiadosť obstarávateľovi, aby jej vystavil referenciu, obstarávateľ to neurobí, táto firma sa obráti na radu, ja si myslím, je to zbytočné administratívne zaťaženie, že takúto úlohu by mal spĺňať úrad.
Po druhé, k bodu 16. V navrhovanom § 9a sa vkladá nový odsek 12, ktorý znie: „V prípade ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nevyhovejú žiadosti dodávateľa podľa odseku 11 v lehote 15 pracovných dní odo dňa podania uvedenej žiadosti, môže dodávateľ podať návrh na úrad na uloženie povinnosti odstrániť chybu v referencii alebo úpravu referencie, nakoľko táto nezodpovedá skutočnému stavu. Úrad rozhodne o návrhu do 15 pracovných dní odo dňa doručenia úplného návrhu úradu.“
Odôvodnenie. Možnosť žiadať preskúmanie referencie úradom má za cieľ zobjektivizovať kvalitu a obsah referencií a vylúčiť akékoľvek náznaky subjektivizmu pri hodnotení dodávateľov.
Po tretie, k bodu 18. V navrhovanom § 10a ods. 3 sa slovo „rade" nahrádza slovom „úradu".
Po štvrté, k bodu 18. V navrhovanom § 10a odseky 4 a 5 znejú:
Odsek 4: „Ak úrad určí, že po uzatvorení zmluvy nastala taká zmena okolností, ktorá má vplyv na cenu alebo podmienky plnenia, ktorú nebolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať pri uzatváraní zmluvy, a po tejto zmene okolností nie je možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok, je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oprávnený uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, ktorý by zvyšoval cenu plnenia, a to najskôr ku dňu právoplatnosti rozhodnutia úradu.“
Odsek 5: „Úrad rozhodne o návrhu podľa odseku 3 do 30 dní odo dňa doručenia úplného návrhu úradu.“
Odôvodnenie. Nie je efektívne, aby vo veci určenia, či nastali okolnosti odôvodňujúce zmenu ceny predmetu zmluvy rozhodovala rada. Rada by mala plniť predovšetkým úlohu nezávislého prieskumu rozhodnutí úradu robených v prvom stupni. Rovnako sa ustanovenie upravuje s ohľadom na zmeny navrhované v bode 3.
Po piate, k bodu 39. V § 32 ods. 8 sa za doterajší text dopĺňa veta, ktorá znie: „Lehota na predloženie dokladov úspešným uchádzačom nesmie byť kratšia ako 30 dní.“
Odôvodnenie. Návrh zákona neobsahuje lehotu, v ktorej je úspešný uchádzač povinný predložiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti v prípade, ak tieto v súťaži preukazoval čestným vyhlásením. Navrhovaná úprava § 33 ods. 8 v spojení s úpravou § 44 ods. 1 dávala široký priestor na úvahu verejného obstarávateľa/ obstarávateľa a teoreticky aj priestor na určene takej lehoty na predloženie dokladov, ktorú nie je možné objektívne stihnúť.
Po šieste, k bodu 71. V § 45 ods. 6 sa pred slovo „deň" vkladá slovo „šestnásty"
Odôvodnenie. Chápeme snahu o zrýchlenie procesu verejného obstarávania. Táto snaha je legitímna, nie je však možné túto realizovať na úkor práv uchádzačov vo verejnom obstarávaní. Ak bude možné zmluvu uzatvoriť deň nasledujúci po dni právoplatnosti rozhodnutia úradu o námietkach, stráca v zásade akýkoľvek súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia o námietkach zmysel. V uvedenom čase nie je objektívne možné podať žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia úradu a súd nemá ani teoretickú šancu včas rozhodnúť o odklade vykonateľnosti rozhodnutia o námietkach. S ohľadom na obmedzenú možnosť žalovať neplatnosť zmluvy uzatvorenej v procese verejného obstarávania súdny prieskum podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku bol aspoň akou takou garanciou zákonnosti v zásade jednostupňového administratívneho konania na úrade.
Po siedme, k bodu 78. Uvádzacia veta v odseku 6 znie: „Ak ide o rokovacie konanie so zverejnením podľa § 55 ods. 1 písm. e) a nebolo uplatnené obmedzenie počtu záujemcov podľa § 56 ods. 2 písm. b), verejný obstarávateľ...“
Odôvodnenie. Navrhovaná zmena má zabrániť situácii, keď verejný obstarávateľ obmedzí počet záujemcov, ktorých vyzve na rokovanie, na troch a následne práv, z týchto troch si vyberie dodávateľa v zásade nie celkom podľa objektivizovateľných kritérií. Pri výbere poskytovateľov poradenských služieb je vhodné určovať aj iné kritériá ako iba cenu, avšak nie je možné celkom vylúčiť súťaž. Takto sa umožňuje porovnanie ponúk všetkých uchádzačov.
Po ôsme, k bodu 105. V § 111a odsek 1 znie: „Zriaďuje sa Rada úradu ako nezávislý kolektívny štátny orgán pre prieskum v dohľade nad verejným obstarávaním so sídlom v Bratislave. Rozpočet rady je súčasťou rozpočtu úradu. Funkciu sekretariátu Rady pre reguláciu plní úrad. Rada má deväť členov. Členov rady vymenúva a odvoláva vláda. Vláda vymenúva a odvoláva členov rady tak, aby sa v jednom kalendárnom roku skončilo funkčné obdobie najviac dvom z nich a aby vždy aspoň piati členovia rady mali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo.“
V ostatnom texte návrhu sa slová „člen rady menovaný vládou" v príslušnom gramatickom tvare nahrádzajú slovami „člen rady" v príslušnom gramatickom tvare.
Odôvodnenie. S ohľadom na dlhotrvajúci stav v oblasti rozhodovania v rámci revíznych postupov je zriadenie rady pozitívny krok. Tento orgán by však mal byť nezávislý od vedenia úradu, ktoré má zodpovedať za chod úradu a rozhodovanie o námietkach pripadne kontrole v prvom stupni. Nie je vhodné, aby vedenie úradu v rámci súčasnej formy rozhodovania o námietkach rovnako malo ingerenciu aj v druhom stupni. Na zabezpečenie statusovej nezávislosti a riadne fungovanie rady je potrebné legislatívne zabezpečiť jej postavenie.
Po deviate, k bodu 105. V § 111a odseky 3 a 4 znejú:
Odsek 3: „Členom rady nesmie byť zamestnanec úradu.“
Odsek 4: „Na prvom rokovaní rady členovia rady zvolia predsedu a podpredsedu rady.“
Po desiate, k bodu 105. V § 111a ods. 8 sa slová „predseda úradu“ nahrádzajú slovom „vláda".
Odôvodnenie k bodom 10 a 11. Ide o technické zmeny s ohľadom na zmenu navrhovanú podľa bodu 9.
Po jedenáste. V § 138 ods. 20 sa za druhú vetu vkladá veta, ktorá znie: „Úrad vráti navrhovateľovi kauciu vždy, keď nerozhodne o námietkach v zákonnej lehote podľa § 139 ods. 5."
Odôvodnenie. Je právom účastníkov konania o námietkach, aby úrad rozhodoval o týchto v zákonom stanovenej lehote. Aj s ohľadom na možné výšky kaucií je spravodlivé, aby navrhovateľovi bola vrátená kaucia v celej výške vždy, keď úrad nesplní svoju zákonnú povinnosť prejednať námietky a rozhodnúť o nich v určenej lehote.
Po dvanáste, k bodu 146. V § 142 ods. 1 sa slová „o námietkach" nahrádzajú slovami „rozhodnutiu podľa § 139 ods. 2 až 4".
Odôvodnenie. Je nevyhnutné, aby aj vo vzťahu k rozhodnutiam úradu vydaným podľa § 139 ods. 2 mohlo byť podané odvolanie. Úrad v rámci kontroly má relatívne veľké kompetencie, ktoré by mali byť v druhom stupni revidovateľné rozhodnutiami rady.
Po trináste, k bodu 146. V § 142 odsek 5 znie: „Podanie odvolania má odkladný účinok po dobu trvania lehoty podľa odseku 8 prvej vety alebo do dňa právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr.
Odôvodnenie. Ak má mať rozhodovanie rady význam, je potrebné, aby jej kompetencie boli dostatočné na prípadné zamedzenie podpisu zmluvy. Jednou z takýchto kompetencií je aj odkladný účinok odvolania, ktorý musí byť garantovaný. Uvedené platí aj pre podlimitné zákazky.
To je z mojej strany všetko, ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
Vystúpenia
9:42
Takže si zopakujme ten proces. Ten proces začal fajn, začal diskusiami, začal pripomienkovým konaním. Už vtedy sme hovorili, že ten zákon má možno niektoré dobré veci. Ale mal aj niektoré vyslovene zlé veci. Možno niečo z toho boli bubliny, od ktorých, ste vedeli od začiatku, upustíte, ako sú strategické zákazky. Ale v rámci pripomienkového konania tá debata sa dá nazvať ako štandardná debata štandardného legislatívneho procesu. A potom prišiel tento návrh zákona sem k nám do parlamentu. Jeho prvé čítanie prebehlo veľmi fajn, boli ste veľmi ústretový, pán minister, ja to veľmi oceňujem, viedli sme pomerne dobrú diskusiu, vecnú diskusiu k tomuto návrhu zákona. A potom sa naraz na vláde spamätal pán minister Vážny, že niečo treba urobiť strašne rýchlo vraj kvôli eurofondom. A prišla novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú sme v tomto parlamente v skrátenom legislatívnom konaní aj schválili, novela, ktorá proste vyňala časť tej novely, ktorá tu už bola v procese legislatívnom, niečo iné tam ešte doplnila. A potom sme sa dozvedeli, že vlastne to vôbec nebolo tak akútne, pretože v tom čase, keď to prišlo do parlamentu, tak premiér Fico už vedel, že vlastne to s tými eurofondmi až také akútne nemá, pretože je vyrokované, že máme viac času na čerpanie týchto fondov. Čiže ten 18. február naozaj nebol až taký akútny. A tá otázka, ktorú sme kládli, prečo nestačí tieto zmeny spraviť k 1. aprílu, bola absolútne, absolútne korektne namieste. A teraz, samozrejme, už nám z toho vznikol chaos. Vedeli sme, že príde nejaký veľký pozmeňujúci návrh, lebo musí prísť, pretože inak by to celé nedávalo zmysel. No tak prišiel pán poslanec Bagačka ráno s pozmeňujúcim návrhom na hospodársky výbor, ktorý mal 78 bodov, 24 strán, bol trošičku iný ako ten, ktorý pán poslanec Bagačka večer pred tým kolegom poslancom poslal. A v priebehu štvrťhodiny hospodársky výbor schválil pozmeňujúci návrh pána poslanca Bagačku. A teraz čítam, že tie isté body, ktoré hospodársky výbor schválil pred týždňom, dnes sú už v spoločnej správe nanovo v inom znení schválené na základe iného pozmeňujúceho návrhu. A teraz tam máme podobné texty, hospodársky výbor odporúča niečo schváliť, niečo nie.
A ja nerozumiem, prečo pred týždňom bol nastavený okruh výnimiek nejako a prečo za ďalší týždeň ten okruh výnimiek spod zákona o verejnom obstarávaní má byť nastavený nejako inak. A nikto mi to nevysvetlil. Takže je to veľmi neštandardný legislatívny proces, ktorého výsledkom je zmarenie možno všetkej úprimnej snahy o dobrý návrh zákona, pretože výsledok je chaos a výsledok je to, že dnes naozaj 150 poslancov v tomto parlamente nebude tak celkom presne vedieť, o čom v konečnom dôsledku hlasuje. A naozaj, čo tento zákon v skutočnosti znamená, sa dozvieme asi až v praxi. Len taký detail, pod heslom „Potrebujeme urýchliť verejné obstarávania kvôli eurofondom“ táto snemovňa schválila v skrátenom konaní novelu zákona o verejnom obstarávaní. Ja už dnes mám z praxe podnety. A koniec koncov aj sa to písalo, že určité typy verejných obstarávaní, naopak, trvajú dlhšie podľa tej novely, ktorú sme schvaľovali preto, aby verejné obstarávane trvalo kratšie. Takže preto som presvedčená o tom, že to, čo táto novela prinesie, sa vlastne dozvieme, až keď ju začneme uplatňovať. Takže toto je moja zásadná výhrada k tomuto návrhu zákona. A som hlboko presvedčená, že takýmto spôsobom sa zákony schvaľovať nemajú.
Ja som si včera prehrala spätne tlačovú konferenciu premiéra Fica keď bol na kontrolnom dni na ministerstve spravodlivosti. A dobre som sa započúvala opäť do toho apelu pána premiéra na ministra spravodlivosti a predsedu Legislatívnej rady, aby dbal na to, aby naozaj legislatívny proces prebiehal štandardne, ako je to dôležité, aby sa legislatíva prijímala po dôkladnom uvážení, a ako je dôležité naozaj tomuto venovať náležitú pozornosť. Pán minister spravodlivosti vlastne dostal úlohu od premiéra Fica starať sa o to, aby prebiehal štandardne legislatívny proces. Tak vidíme ako ministri berú svojho premiéra vážne, pretože v opačnom prípade toto, čo sa tu dnes deje, by sa diať nemohlo.
Priznám sa, my sme sa s kolegom Beblavým zapojili do procesu prípravy tohto zákona v štádiu pripomienkového konania. Dávali sme pripomienky už v pripomienkovom konaní. Musím povedať, že v tej prvej fáze príliš veľa ústretovosti sme nezaznamenali, lebo to, že pán minister Kaliňák upustil od strategických zákaziek, neberiem ako ústretovosť k nám. To naozaj vnímam tak, že to bola od začiatku taká bublina v tom zákone. Na druhej strane vnímam, že tuto v procese rokovania parlamentu už k nejakým možno korekciám došlo. Ja to akceptujem aj v tom skrátenom konaní, aj teraz, ale dovolím si upozorniť na tri alebo štyri okruhy, kde nedošlo k zmenám, na ktoré sme upozorňovali od začiatku, odkedy je tento návrh zákona v pripomienkovom konaní. A mám za to, že je to dôležité. Čiže v tomto si dovolím predložiť aj pozmeňujúci návrh. Táto novela totižto nesleduje efektivitu verejných obstarávaní, nesleduje efektivitu vynakladania verejných prostriedkov. Sleduje možno cieľ rýchlosti verejného obstarávania, ale nesleduje cieľ, ako čo najmenej zabrániť plytvaniu. A tu znova musím upozorniť na to, že keď hovoríme o tomto zákone, hovoríme, keď použijeme vlaňajšie čísla, za vlani o 3,9 mld. eur, to znamená, hovoríme o sume, ktorá predstavuje dokopy skoro štvrtinu štátneho rozpočtu. Takže naozaj nie je jedno, ako sú tieto prostriedky použité. Preto si dovolím upozorniť na tri body.
V prvom rade už mnou spomínané spoločné verejné obstarávanie, kde tak ako ten návrh je nastavený, tak naozaj koncentruje spoločné verejné obstarávanie pre ministerstvá, na ministerstve vnútra, pokiaľ ide o nadlimitné zákazky, s tým, a to považujem za zlé, že neumožňuje ministerstvám nakúpiť lacnejšie, pokiaľ nakúpiť lacnejšie vedia. Aby bolo jasné, ja som zástanca spoločného verejného obstarávania, pretože si myslím, že je to dobré. Rozumiem všetci, čo sú to úspory z rozsahu. A pretože, áno, keď sa nakupuje vo veľkom, môže sa nakúpiť lacnejšie. Ale zároveň musí existovať aj možnosť, podľa mojej mienky zo zákona, ak jednotliví aktéri toho spoločného verejného obstarávania vedia nakúpiť lacnejšie, tak im túto možnosť musíme ponechať, pretože v opačnom prípade sa stráca tlak na to, aby v tom spoločnom verejnom obstarávaní naozaj ponúkali dodávatelia tovary alebo služby za najlepších alebo najvýhodnejších podmienok pre štát, nehovorím len o cene, hovorím aj o ekonomicky výhodnej ponuke, to je v poriadku. A toto je pre mňa dôležité. Tak ako je to dnes nastavené, mám takú príhodu z debát s podnikateľmi, čo všetko sa dá skryť pod pojem úspory z rozsahu. Spoločné verejné obstarávanie má svoju logiku, pretože pre obstarávateľa môžeme v rámci neho dosiahnuť nižšiu cenu, pretože naozaj keď sa nakupuje vo veľkom, môže sa nakúpiť lacnejšie. Úspory o rozsahu, zdá sa, majú aj svoju druhú stránku, pretože mne v podnikateľských kruhoch zo žartu povedali, že to je asi dobré, že bude spoločné verejné obstarávanie, pretože aj úplatky keď sa budú koncentrovať na jednom mieste, tak možno dôjde k nejakým úsporám z rozsahu. Čiže úspory z rozsahu sú zjavne na dvoch stranách. Ale ja si aj tak myslím, že by bolo správne, keby ministerstvá, keď vedia nakúpiť lacnejšie, mohli nakúpiť lacnejšie, pretože to vyvolá tlak na to, aby v rámci spoločného obstarávania sme mali naozaj ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku.
Druhou mojou výhradou je, že sa ustupuje od povinnosti elektronických aukcií všade tam, kde je to možné. Je zjavné z čísiel za predchádzajúce obdobie, že elektronické aukcie podporujú mieru súťaživosti a tým pádom aj mieru toho, aby obstarávatelia mohli získať tovar alebo služby za najvýhodnejšiu cenu. Ja rozumiem tomu, že zavádzate elektronické trhovisko, ale elektronické trhovisko sa bude vzťahovať len na bežne dostupné tovary. Preto nevidím dôvod, aby tento inštitút sa nevyužíval naďalej ako povinný inštitút, pretože inak sa používať nebude.
A môj tretí návrh tiež podporuje to, aby sa dosiahla vyššia miera súťaživosti v rámci súťaží vo verejných obstarávaniach. Ja na jednej strane kvitujem, že zavádzate ten limit, strop, keď si obstarávateľ dá do podmienok, že uchádzač musí prezentovať z minulosti schopnosť, že dodá tovar v nejakom objeme. Čiže to, že sa zavádza strop, je podľa mňa fajn, na druhej strane podľa mňa trojnásobok predmetu hodnoty zákazky je naozaj strašne veľa. A môže mnohých uchádzačov vyradiť zo súťaží. My sme v schválenom vecnom zámere nového zákona o verejnom obstarávaní navrhovali strop 50 % hodnoty zákazky. Ja tu idem v mojom pozmeňujúcom návrhu na kompromis, ja navrhujem hodnotu zákazky, lebo keď raz uchádzač dokázal v hodnote zákazky niečo dodať, tak asi je toho schopný aj druhýkrát. Neviem, prečo je tam strop trojnásobok, nikto mi počas celého toho procesu práve toto rozhodnutie nevysvetlil.
No a zároveň budem navrhovať aj osobitné hlasovanie o niektorých bodoch spoločnej správy, ktoré súvisia s týmito pozmeňujúcimi návrhmi.
A zároveň budem žiadať aj osobitné hlasovanie o bode spoločnej správy, kde sa zavádza tá možnosť, aby ministerstvo financií, resp. v druhom variante pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Bagačku vláda rozhodovala o výnimkách z použitia zákona o verejnom obstarávaní, čo nepovažujem za dobré riešenie, pretože to umožňuje subjektívne rozhodovanie.
Dovolím si preto teraz predniesť môj pozmeňujúci návrh.
Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 17 sa v navrhovanom § 10 ods. 2 za slová „dohodnuté inak“ vkladajú slová „alebo ak ich verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. a) nemôže obstarať za nižšiu cenu".
Súčasne navrhujem, aby o bode 11 spoločnej správy sme hlasovali osobitne, pretože tam sú prekryvy.
Druhý bod môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 33 sa slová „trojnásobok predpokladanej hodnoty“ nahrádzajú slovami „predpokladanú hodnotu".
A tretí bod môjho pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa vypúšťa bod 66. Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Tu sa vraciame k tej textácii elektronických aukcií, ako je dnes. Myslím si, že budeme musieť, aby sme o tomto mohli hlasovať, osobitne hlasovať o bode 35 spoločnej správy, pán spoločný spravodajca. Čiže dávam návrh vyňať na osobitné hlasovanie aj bod 35 spoločnej správy.
Súčasne dávam návrh, aby o bodoch 1 a 2 spoločnej správy sa hlasovalo osobitne. Ide o tie body spoločnej správy, v ktorých sa zavádza, aby ministerstvo financií, resp. vláda, pretože obidva tie varianty sú v spoločnej správe, mohli udeliť výnimku z použitia zákona o verejnom obstarávaní.
Na záver ešte raz sa vrátim vlastne na začiatok môjho prejavu. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ak naozaj berieme našu rolu v tomto parlamente vážne, a teraz sa naozaj obraciam na poslancov strany SMER, tak nemôžeme hlasovať o zákone, pri ktorom, som o tom presvedčená, ani jeden z nás dnes naozaj do poslednej bodky nevie, o čom naozaj hlasuje. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
14.3.2013 o 9:42 hod.
doc. JUDr. PhD.
Lucia Žitňanská
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vypočuli sme si v úvodnom prejave pána ministra Kaliňáka, ktorý hovoril o neštandardnom legislatívnom procese, tak ja asi nadviažem na tento neštandardný legislatívny proces, pretože myslím si, že to je téma, ku ktorej sa treba vrátiť, pretože toto je vládny návrh zákona, toto je spoločná správa, zhruba rovnako hrubé. A ja sa stavím, pán minister, že ak budeme dnes tento návrh zákona schvaľovať, tak všetkých 150 poslancov tohto parlamentu ho dnes bude schvaľovať s plným vedomím, že nevedia naozaj, čo schvaľujú. A to je pravda. Ja sa venujem zákonu o verejnom obstarávaní profesionálne dlho. Nejaké novely som dokonca fyzicky písala, keď som ešte nebola v pozícii ústavného činiteľa, nejaké novely tohto zákona som gestorovala. A naozaj sa snažím. Na ústavnoprávny výbor sme nedostali pozmeňujúci návrh. Prišla som sa pozrieť na hospodársky výbor, kde som sa dostala k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Bagačku. Včera som sa dozvedela, že hospodársky výbor pozmenil pozmeňujúci návrh pána poslanca Bagačku pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Bagačku. Snažila som sa naozaj venovať v priebehu tých 24 hodín spoločnej správe, ale pri všetkej pozornosti, ktorú venujem tomuto zákonu, poznajúc zákon ako taký a, dovolím si o sebe tvrdiť, slušne sa mu venujúc a poznajúc zákon o verejnom obstarávaní ako taký, ja neviem garantovať, že poznám všetky nuansy toho, čo sa tu dnes bude schvaľovať. Viem povedať, že asi je v tom zákone, v tej kompletnej podobe niečo dobré, určite, posuny k lepšiemu, najmä aby obstarávanie išlo rýchlejšie. Viem povedať, že asi určite sú tam aj veci, ktoré nie sú dobré. A určite s nimi nemôžem súhlasiť. A určite viem povedať, ak neschválite môj pozmeňujúci návrh, že sa posilní pozícia ministra Kaliňáka pri veľkých verejných obstarávaniach na úrovni vlády, pretože beriete pod seba spoločné verejné obstarávanie pre všetky ministerstvá zatiaľ bez možnosti, aby vám mohli ministerstvá ubziknúť z toho verejného obstarávania. To viem so stopercentnou istotou. Preto môj prvý návrh, ktorý si dnes dovolím dať, je návrh na vrátenie zákona na dopracovanie, pretože ak je v ňom veľa dobrého, tak ako hovoríte, tak ja si myslím, že tento návrh zákona si zaslúži to, aby ste nám ho doniesli v jednom normálnom kompletnom znení, aby sme vedeli, o čom hlasujeme. A dokonca keby sme si spravili takú skúšku, a teraz by som vám začala čítať jednotlivé pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, aj vás nachytám pán minister, ani vy celkom úplne tak do detailov neviete, čo tam všetko máte. O tom som presvedčená.
Takže si zopakujme ten proces. Ten proces začal fajn, začal diskusiami, začal pripomienkovým konaním. Už vtedy sme hovorili, že ten zákon má možno niektoré dobré veci. Ale mal aj niektoré vyslovene zlé veci. Možno niečo z toho boli bubliny, od ktorých, ste vedeli od začiatku, upustíte, ako sú strategické zákazky. Ale v rámci pripomienkového konania tá debata sa dá nazvať ako štandardná debata štandardného legislatívneho procesu. A potom prišiel tento návrh zákona sem k nám do parlamentu. Jeho prvé čítanie prebehlo veľmi fajn, boli ste veľmi ústretový, pán minister, ja to veľmi oceňujem, viedli sme pomerne dobrú diskusiu, vecnú diskusiu k tomuto návrhu zákona. A potom sa naraz na vláde spamätal pán minister Vážny, že niečo treba urobiť strašne rýchlo vraj kvôli eurofondom. A prišla novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú sme v tomto parlamente v skrátenom legislatívnom konaní aj schválili, novela, ktorá proste vyňala časť tej novely, ktorá tu už bola v procese legislatívnom, niečo iné tam ešte doplnila. A potom sme sa dozvedeli, že vlastne to vôbec nebolo tak akútne, pretože v tom čase, keď to prišlo do parlamentu, tak premiér Fico už vedel, že vlastne to s tými eurofondmi až také akútne nemá, pretože je vyrokované, že máme viac času na čerpanie týchto fondov. Čiže ten 18. február naozaj nebol až taký akútny. A tá otázka, ktorú sme kládli, prečo nestačí tieto zmeny spraviť k 1. aprílu, bola absolútne, absolútne korektne namieste. A teraz, samozrejme, už nám z toho vznikol chaos. Vedeli sme, že príde nejaký veľký pozmeňujúci návrh, lebo musí prísť, pretože inak by to celé nedávalo zmysel. No tak prišiel pán poslanec Bagačka ráno s pozmeňujúcim návrhom na hospodársky výbor, ktorý mal 78 bodov, 24 strán, bol trošičku iný ako ten, ktorý pán poslanec Bagačka večer pred tým kolegom poslancom poslal. A v priebehu štvrťhodiny hospodársky výbor schválil pozmeňujúci návrh pána poslanca Bagačku. A teraz čítam, že tie isté body, ktoré hospodársky výbor schválil pred týždňom, dnes sú už v spoločnej správe nanovo v inom znení schválené na základe iného pozmeňujúceho návrhu. A teraz tam máme podobné texty, hospodársky výbor odporúča niečo schváliť, niečo nie.
A ja nerozumiem, prečo pred týždňom bol nastavený okruh výnimiek nejako a prečo za ďalší týždeň ten okruh výnimiek spod zákona o verejnom obstarávaní má byť nastavený nejako inak. A nikto mi to nevysvetlil. Takže je to veľmi neštandardný legislatívny proces, ktorého výsledkom je zmarenie možno všetkej úprimnej snahy o dobrý návrh zákona, pretože výsledok je chaos a výsledok je to, že dnes naozaj 150 poslancov v tomto parlamente nebude tak celkom presne vedieť, o čom v konečnom dôsledku hlasuje. A naozaj, čo tento zákon v skutočnosti znamená, sa dozvieme asi až v praxi. Len taký detail, pod heslom „Potrebujeme urýchliť verejné obstarávania kvôli eurofondom“ táto snemovňa schválila v skrátenom konaní novelu zákona o verejnom obstarávaní. Ja už dnes mám z praxe podnety. A koniec koncov aj sa to písalo, že určité typy verejných obstarávaní, naopak, trvajú dlhšie podľa tej novely, ktorú sme schvaľovali preto, aby verejné obstarávane trvalo kratšie. Takže preto som presvedčená o tom, že to, čo táto novela prinesie, sa vlastne dozvieme, až keď ju začneme uplatňovať. Takže toto je moja zásadná výhrada k tomuto návrhu zákona. A som hlboko presvedčená, že takýmto spôsobom sa zákony schvaľovať nemajú.
Ja som si včera prehrala spätne tlačovú konferenciu premiéra Fica keď bol na kontrolnom dni na ministerstve spravodlivosti. A dobre som sa započúvala opäť do toho apelu pána premiéra na ministra spravodlivosti a predsedu Legislatívnej rady, aby dbal na to, aby naozaj legislatívny proces prebiehal štandardne, ako je to dôležité, aby sa legislatíva prijímala po dôkladnom uvážení, a ako je dôležité naozaj tomuto venovať náležitú pozornosť. Pán minister spravodlivosti vlastne dostal úlohu od premiéra Fica starať sa o to, aby prebiehal štandardne legislatívny proces. Tak vidíme ako ministri berú svojho premiéra vážne, pretože v opačnom prípade toto, čo sa tu dnes deje, by sa diať nemohlo.
Priznám sa, my sme sa s kolegom Beblavým zapojili do procesu prípravy tohto zákona v štádiu pripomienkového konania. Dávali sme pripomienky už v pripomienkovom konaní. Musím povedať, že v tej prvej fáze príliš veľa ústretovosti sme nezaznamenali, lebo to, že pán minister Kaliňák upustil od strategických zákaziek, neberiem ako ústretovosť k nám. To naozaj vnímam tak, že to bola od začiatku taká bublina v tom zákone. Na druhej strane vnímam, že tuto v procese rokovania parlamentu už k nejakým možno korekciám došlo. Ja to akceptujem aj v tom skrátenom konaní, aj teraz, ale dovolím si upozorniť na tri alebo štyri okruhy, kde nedošlo k zmenám, na ktoré sme upozorňovali od začiatku, odkedy je tento návrh zákona v pripomienkovom konaní. A mám za to, že je to dôležité. Čiže v tomto si dovolím predložiť aj pozmeňujúci návrh. Táto novela totižto nesleduje efektivitu verejných obstarávaní, nesleduje efektivitu vynakladania verejných prostriedkov. Sleduje možno cieľ rýchlosti verejného obstarávania, ale nesleduje cieľ, ako čo najmenej zabrániť plytvaniu. A tu znova musím upozorniť na to, že keď hovoríme o tomto zákone, hovoríme, keď použijeme vlaňajšie čísla, za vlani o 3,9 mld. eur, to znamená, hovoríme o sume, ktorá predstavuje dokopy skoro štvrtinu štátneho rozpočtu. Takže naozaj nie je jedno, ako sú tieto prostriedky použité. Preto si dovolím upozorniť na tri body.
V prvom rade už mnou spomínané spoločné verejné obstarávanie, kde tak ako ten návrh je nastavený, tak naozaj koncentruje spoločné verejné obstarávanie pre ministerstvá, na ministerstve vnútra, pokiaľ ide o nadlimitné zákazky, s tým, a to považujem za zlé, že neumožňuje ministerstvám nakúpiť lacnejšie, pokiaľ nakúpiť lacnejšie vedia. Aby bolo jasné, ja som zástanca spoločného verejného obstarávania, pretože si myslím, že je to dobré. Rozumiem všetci, čo sú to úspory z rozsahu. A pretože, áno, keď sa nakupuje vo veľkom, môže sa nakúpiť lacnejšie. Ale zároveň musí existovať aj možnosť, podľa mojej mienky zo zákona, ak jednotliví aktéri toho spoločného verejného obstarávania vedia nakúpiť lacnejšie, tak im túto možnosť musíme ponechať, pretože v opačnom prípade sa stráca tlak na to, aby v tom spoločnom verejnom obstarávaní naozaj ponúkali dodávatelia tovary alebo služby za najlepších alebo najvýhodnejších podmienok pre štát, nehovorím len o cene, hovorím aj o ekonomicky výhodnej ponuke, to je v poriadku. A toto je pre mňa dôležité. Tak ako je to dnes nastavené, mám takú príhodu z debát s podnikateľmi, čo všetko sa dá skryť pod pojem úspory z rozsahu. Spoločné verejné obstarávanie má svoju logiku, pretože pre obstarávateľa môžeme v rámci neho dosiahnuť nižšiu cenu, pretože naozaj keď sa nakupuje vo veľkom, môže sa nakúpiť lacnejšie. Úspory o rozsahu, zdá sa, majú aj svoju druhú stránku, pretože mne v podnikateľských kruhoch zo žartu povedali, že to je asi dobré, že bude spoločné verejné obstarávanie, pretože aj úplatky keď sa budú koncentrovať na jednom mieste, tak možno dôjde k nejakým úsporám z rozsahu. Čiže úspory z rozsahu sú zjavne na dvoch stranách. Ale ja si aj tak myslím, že by bolo správne, keby ministerstvá, keď vedia nakúpiť lacnejšie, mohli nakúpiť lacnejšie, pretože to vyvolá tlak na to, aby v rámci spoločného obstarávania sme mali naozaj ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku.
Druhou mojou výhradou je, že sa ustupuje od povinnosti elektronických aukcií všade tam, kde je to možné. Je zjavné z čísiel za predchádzajúce obdobie, že elektronické aukcie podporujú mieru súťaživosti a tým pádom aj mieru toho, aby obstarávatelia mohli získať tovar alebo služby za najvýhodnejšiu cenu. Ja rozumiem tomu, že zavádzate elektronické trhovisko, ale elektronické trhovisko sa bude vzťahovať len na bežne dostupné tovary. Preto nevidím dôvod, aby tento inštitút sa nevyužíval naďalej ako povinný inštitút, pretože inak sa používať nebude.
A môj tretí návrh tiež podporuje to, aby sa dosiahla vyššia miera súťaživosti v rámci súťaží vo verejných obstarávaniach. Ja na jednej strane kvitujem, že zavádzate ten limit, strop, keď si obstarávateľ dá do podmienok, že uchádzač musí prezentovať z minulosti schopnosť, že dodá tovar v nejakom objeme. Čiže to, že sa zavádza strop, je podľa mňa fajn, na druhej strane podľa mňa trojnásobok predmetu hodnoty zákazky je naozaj strašne veľa. A môže mnohých uchádzačov vyradiť zo súťaží. My sme v schválenom vecnom zámere nového zákona o verejnom obstarávaní navrhovali strop 50 % hodnoty zákazky. Ja tu idem v mojom pozmeňujúcom návrhu na kompromis, ja navrhujem hodnotu zákazky, lebo keď raz uchádzač dokázal v hodnote zákazky niečo dodať, tak asi je toho schopný aj druhýkrát. Neviem, prečo je tam strop trojnásobok, nikto mi počas celého toho procesu práve toto rozhodnutie nevysvetlil.
No a zároveň budem navrhovať aj osobitné hlasovanie o niektorých bodoch spoločnej správy, ktoré súvisia s týmito pozmeňujúcimi návrhmi.
A zároveň budem žiadať aj osobitné hlasovanie o bode spoločnej správy, kde sa zavádza tá možnosť, aby ministerstvo financií, resp. v druhom variante pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Bagačku vláda rozhodovala o výnimkách z použitia zákona o verejnom obstarávaní, čo nepovažujem za dobré riešenie, pretože to umožňuje subjektívne rozhodovanie.
Dovolím si preto teraz predniesť môj pozmeňujúci návrh.
Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 17 sa v navrhovanom § 10 ods. 2 za slová „dohodnuté inak“ vkladajú slová „alebo ak ich verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. a) nemôže obstarať za nižšiu cenu".
Súčasne navrhujem, aby o bode 11 spoločnej správy sme hlasovali osobitne, pretože tam sú prekryvy.
Druhý bod môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 33 sa slová „trojnásobok predpokladanej hodnoty“ nahrádzajú slovami „predpokladanú hodnotu".
A tretí bod môjho pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa vypúšťa bod 66. Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Tu sa vraciame k tej textácii elektronických aukcií, ako je dnes. Myslím si, že budeme musieť, aby sme o tomto mohli hlasovať, osobitne hlasovať o bode 35 spoločnej správy, pán spoločný spravodajca. Čiže dávam návrh vyňať na osobitné hlasovanie aj bod 35 spoločnej správy.
Súčasne dávam návrh, aby o bodoch 1 a 2 spoločnej správy sa hlasovalo osobitne. Ide o tie body spoločnej správy, v ktorých sa zavádza, aby ministerstvo financií, resp. vláda, pretože obidva tie varianty sú v spoločnej správe, mohli udeliť výnimku z použitia zákona o verejnom obstarávaní.
Na záver ešte raz sa vrátim vlastne na začiatok môjho prejavu. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ak naozaj berieme našu rolu v tomto parlamente vážne, a teraz sa naozaj obraciam na poslancov strany SMER, tak nemôžeme hlasovať o zákone, pri ktorom, som o tom presvedčená, ani jeden z nás dnes naozaj do poslednej bodky nevie, o čom naozaj hlasuje. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
10:03
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:03
Alojz PřidalVystúpenie s faktickou poznámkou
14.3.2013 o 10:03 hod.
Mgr.
Alojz Přidal
Videokanál poslanca
Pán minister, neodchádzajte, prosím. Ja by som naozaj chcel potvrdiť, že to, čo povedala pani kolegyňa Žitňanská, je pravda. My sme žiadali na hospodárskom výbore pána ministra, aby stiahol tento návrh zákona, lebo to sa nedalo sledovať. K zákonu je 21 strán pozmeňujúcich návrhov, 81 bodov. Ja som presvedčený, že to je katastrofa, čo sa tu udialo, a že normálny poslanec ani obyčajný človek jednoducho nemôže postihnúť, čo to tu pán minister vlastne predkladá. V tom sa nevyzná ani besná sviňa. To, čo ste tu dali, to je katastrofa. Toto právnik predsa nemôže spraviť. Ja sa čudujem, čo sa tu deje. My sme žiadali, pani kolegyňa Mezenská žiadala aspoň čas. Prerušme rokovanie o tomto bode. Dajte nám čas. Nie, poslanci strany SMER nás prevalcovali na výbore. A stalo sa presne to, čo sme očakávali. Pán poslanec Bagačka na gestorskom výbore jednoducho opravoval svoj pozmeňujúci návrh. My sme sa vrátili k druhému čítaniu, otvorili sme ho a zase sme to opravovali. Ja som skutočne rozmýšľal o tom, či tu nevystúpim a neprečítam celú tú spoločnú správu. Veď to je na tri hodiny čítania. Ja neviem, kde sme sa to dostali. Naozaj poslanci strany SMER zahlasujú za hocičo? Povedzte mi, čítal to niekto z vás, viete, o čom to je? Jednoducho normálny človek nemôže takýto legislatívny proces podporiť. To je niečo absurdné. Ďakujem.
Neautorizovaný
10:05
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:05
Igor MatovičVystúpenie s faktickou poznámkou
14.3.2013 o 10:05 hod.
Mgr.
Igor Matovič
Videokanál poslanca
Pani kolegyňa Žitňanská, ja sa chcem toho jedného momentu chytiť, ktorý ste spomínali, kde ste predstavili takú myšlienku, či by teda nám nemohlo ministerstvo ako predkladateľ predložiť nejaké kompletné ucelené znenie vlastne toho zákona, ja si myslím, naozaj pre taký pokoj možno aj v tejto sále, a aj z dôvodu toho, že ide o kľúčový zákon, ktorý rieši verejné obstarávanie, veľmi citlivý moment. A v podstate teoreticky chceme odstrániť aj týmto zákonom vlastne nejaké to korupčné prostredie. Alebo keď ministerstvo tento úmysel má, tak ja si myslím, že jeden deň navyše napríklad dať tomu, to zosumarizovať, pôvodný návrh, potom to vyčistenie o tú rýchlu novelu, teraz prvý Bagačkov pozmeňujúci návrh, druhý Bagačkov pozmeňujúci návrh, prípadne ostatné pozmeňujúce návrhy, ktoré budú, a sadnúť si s opozičnými poslancami tými, ktorí chcú, a vysvetliť a možno prejsť si tie jednotlivé body a urobiť vlastne z toho nejaký materiál, kde by sme mali pomôcť aj možno pri tom hlasovaní, by bolo iba na prospech veci, lebo sám, priznám sa, rád by som zahlasoval za dobré veci, ale keď z toho bude chaos, tak radšej sa zdržím hlasovania, lebo jednoducho v rýchlosti takto náročný zákon sa nedá naozaj naštudovať a ten jeden deň by, myslím si, ukázal dobrú vôľu, ktorú, si myslím, teraz veľakrát ministerstvo ukázalo pri prejednávaní toho zákona aj pri tom, že sa vlastne odtiaľ vyčistili tie možno najproblematickejšie veci. A tento jeden deň by upokojil situáciu a možno viacerí by sme potom mali dobrý pocit pri tom hlasovaní, aj keď vo finále možno by sme ho nepodporili celý, ale za tie jednotlivé dielčie veci v pozmeňujúcich návrhoch by sme mohli v kľude hlasovať.
Skontrolovaný
10:07
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:07
Helena MezenskáK tomuto vášmu návrhu na stiahnutie zákona sa pripájam aj po tom, čo som mala možnosť počuť prvé ohlasy odbornej obce, ktorá s týmto zákonom pracuje. A tá ma upozorňovala na to, že zákon s najväčšou pravdepodobnosťou neprinesie to, čo sa očakáva a čo spomenul aj predkladateľ, zjednodušenie, ale práve, naopak, vyvolá ďalší účelový chaos. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.3.2013 o 10:07 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Ja sa, pani poslankyňa Žitňanská, v plnej miere stotožňujem s tým, čo ste predniesli. Rovnako sa pripájam k vášmu návrhu, aby bol tento zákon stiahnutý. A hoci sa zákonu vecne nevenujem, nepoznám ho do detailov možno ako vy, rovnako si myslím, že ani jeden z poslancov, ktorí dnes budú hlasovať za tento zákon, nebude ovládať pointu a zmysel, cieľ tohto zákona. Myslím si, že po príprave takéhoto zákona, ktorá trvala trištvrte roka, mal byť postavený, nastavený v celistvej, komplexnej, ujednotenej a ustálenej podobe, k čomu zjavne nedošlo, pretože mňa samu pobúrilo, keď na hospodárskom výbore sme mali v niekoľkých etapách predložené niekoľké modifikácie aktualizovaného návrhu zákona.
K tomuto vášmu návrhu na stiahnutie zákona sa pripájam aj po tom, čo som mala možnosť počuť prvé ohlasy odbornej obce, ktorá s týmto zákonom pracuje. A tá ma upozorňovala na to, že zákon s najväčšou pravdepodobnosťou neprinesie to, čo sa očakáva a čo spomenul aj predkladateľ, zjednodušenie, ale práve, naopak, vyvolá ďalší účelový chaos. Ďakujem.
Neautorizovaný
10:08
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:08
Alojz HlinaVystúpenie s faktickou poznámkou
14.3.2013 o 10:08 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja k nosnej myšlienke toho vystúpenia pani kolegyne. Poslanci budú hlasovať v zásade o tom, čomu nemôžu rozumieť. Žiaľ, po mojej ročnej skúsenosti musím povedať, že keby len to bolo. Naozaj v tomto prípade určite tuná budú dneska poslanci hlasovať o niekom, koho v živote nevideli, dnes budú hlasovať o zákone, ktorý nemôžu vlastne v zásade, možno povedať, ani teoreticky poznať, lebo sa to nedá skompletizovať. Tých absurdností je tu naozaj strašne veľa. A keď bude na to niekto upozorňovať možno trošku expresívnejšou formou, tak bude za blázna. A to mi je trošku ľúto, že podľa mňa niečo iné je zlé. Ďakujem.
Skontrolovaný
10:09
Vystúpenie v rozprave 10:09
Andrej HrnčiarÚplne na začiatku môjho vystúpenia chcem povedať, že sa pripájame k názoru, ktorý prezentovala pani poslankyňa Žitňanská. Naozaj aj ten viacstranový, 21-stranový pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu zákonu, ktorý sa potom ešte menil, nám nedal...
Úplne na začiatku môjho vystúpenia chcem povedať, že sa pripájame k názoru, ktorý prezentovala pani poslankyňa Žitňanská. Naozaj aj ten viacstranový, 21-stranový pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu zákonu, ktorý sa potom ešte menil, nám nedal dostatočný časový priestor, aby sme úplne porozumeli všetkým tým zmenám. A súhlasím aj s predrečníkmi, ktorí hovorili, že môže vnášať do celého procesu tohto schvaľovania zákona chaos.
Ja som sa k tejto novele vyjadril podrobnejšie v prvom čítaní, v prvej časti môjho vystúpenia som hovoril o kladných stránkach a prínosoch tejto novely a v tej druhej časti som pomenoval časti tohto zákona, s ktorými nesúhlasíme alebo sa nestotožňujeme. A práve preto náš poslanecký klub pripravil dva pozmeňujúce návrhy, ktoré by som vám teraz predložil.
Prvý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Po prvé, k bodu 18. V navrhovanom § 10a ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech úspešného uchádzača“.
Po druhé, k bodu 18. V navrhovanom § 10a ods. 4 sa vypúšťajú slová „alebo jeho časti alebo menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech úspešného uchádzača“.
Odôvodnenie. V súlade s existujúcou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie nie je možné v žiadnom prípade uzatvoriť dodatok, ktorý by menil ekonomickú rovnováhu v prospech dodávateľa. Nie je možné identifikovať žiadne okolnosti, ktoré by zakladali legitimitu a legalitu takéhoto prípadného postupu. Čiže tento pozmeňujúci návrh dáva len do súladu navrhovanú novelu s platnou a existujúcou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
Ďalší pozmeňujúci návrh.
Po prvé, k bodu 16. V navrhovanom § 9a ods. 10 sa slová „rade úradu (ďalej len „rada“)“ nahrádzajú slovom „úradu“.
Odôvodnenie. Podľa nášho názoru nie je efektívne, aby plnenie základných povinností verejných obstarávateľov a obstarávateľov bolo presúvané na radu, ktorá by mala plniť predovšetkým úlohu nezávislého prieskumu rozhodnutí úradu robených v prvom stupni. Konkrétny príklad, firma dá žiadosť obstarávateľovi, aby jej vystavil referenciu, obstarávateľ to neurobí, táto firma sa obráti na radu, ja si myslím, je to zbytočné administratívne zaťaženie, že takúto úlohu by mal spĺňať úrad.
Po druhé, k bodu 16. V navrhovanom § 9a sa vkladá nový odsek 12, ktorý znie: „V prípade ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nevyhovejú žiadosti dodávateľa podľa odseku 11 v lehote 15 pracovných dní odo dňa podania uvedenej žiadosti, môže dodávateľ podať návrh na úrad na uloženie povinnosti odstrániť chybu v referencii alebo úpravu referencie, nakoľko táto nezodpovedá skutočnému stavu. Úrad rozhodne o návrhu do 15 pracovných dní odo dňa doručenia úplného návrhu úradu.“
Odôvodnenie. Možnosť žiadať preskúmanie referencie úradom má za cieľ zobjektivizovať kvalitu a obsah referencií a vylúčiť akékoľvek náznaky subjektivizmu pri hodnotení dodávateľov.
Po tretie, k bodu 18. V navrhovanom § 10a ods. 3 sa slovo „rade" nahrádza slovom „úradu".
Po štvrté, k bodu 18. V navrhovanom § 10a odseky 4 a 5 znejú:
Odsek 4: „Ak úrad určí, že po uzatvorení zmluvy nastala taká zmena okolností, ktorá má vplyv na cenu alebo podmienky plnenia, ktorú nebolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať pri uzatváraní zmluvy, a po tejto zmene okolností nie je možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok, je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oprávnený uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, ktorý by zvyšoval cenu plnenia, a to najskôr ku dňu právoplatnosti rozhodnutia úradu.“
Odsek 5: „Úrad rozhodne o návrhu podľa odseku 3 do 30 dní odo dňa doručenia úplného návrhu úradu.“
Odôvodnenie. Nie je efektívne, aby vo veci určenia, či nastali okolnosti odôvodňujúce zmenu ceny predmetu zmluvy rozhodovala rada. Rada by mala plniť predovšetkým úlohu nezávislého prieskumu rozhodnutí úradu robených v prvom stupni. Rovnako sa ustanovenie upravuje s ohľadom na zmeny navrhované v bode 3.
Po piate, k bodu 39. V § 32 ods. 8 sa za doterajší text dopĺňa veta, ktorá znie: „Lehota na predloženie dokladov úspešným uchádzačom nesmie byť kratšia ako 30 dní.“
Odôvodnenie. Návrh zákona neobsahuje lehotu, v ktorej je úspešný uchádzač povinný predložiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti v prípade, ak tieto v súťaži preukazoval čestným vyhlásením. Navrhovaná úprava § 33 ods. 8 v spojení s úpravou § 44 ods. 1 dávala široký priestor na úvahu verejného obstarávateľa/ obstarávateľa a teoreticky aj priestor na určene takej lehoty na predloženie dokladov, ktorú nie je možné objektívne stihnúť.
Po šieste, k bodu 71. V § 45 ods. 6 sa pred slovo „deň" vkladá slovo „šestnásty"
Odôvodnenie. Chápeme snahu o zrýchlenie procesu verejného obstarávania. Táto snaha je legitímna, nie je však možné túto realizovať na úkor práv uchádzačov vo verejnom obstarávaní. Ak bude možné zmluvu uzatvoriť deň nasledujúci po dni právoplatnosti rozhodnutia úradu o námietkach, stráca v zásade akýkoľvek súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia o námietkach zmysel. V uvedenom čase nie je objektívne možné podať žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia úradu a súd nemá ani teoretickú šancu včas rozhodnúť o odklade vykonateľnosti rozhodnutia o námietkach. S ohľadom na obmedzenú možnosť žalovať neplatnosť zmluvy uzatvorenej v procese verejného obstarávania súdny prieskum podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku bol aspoň akou takou garanciou zákonnosti v zásade jednostupňového administratívneho konania na úrade.
Po siedme, k bodu 78. Uvádzacia veta v odseku 6 znie: „Ak ide o rokovacie konanie so zverejnením podľa § 55 ods. 1 písm. e) a nebolo uplatnené obmedzenie počtu záujemcov podľa § 56 ods. 2 písm. b), verejný obstarávateľ...“
Odôvodnenie. Navrhovaná zmena má zabrániť situácii, keď verejný obstarávateľ obmedzí počet záujemcov, ktorých vyzve na rokovanie, na troch a následne práv, z týchto troch si vyberie dodávateľa v zásade nie celkom podľa objektivizovateľných kritérií. Pri výbere poskytovateľov poradenských služieb je vhodné určovať aj iné kritériá ako iba cenu, avšak nie je možné celkom vylúčiť súťaž. Takto sa umožňuje porovnanie ponúk všetkých uchádzačov.
Po ôsme, k bodu 105. V § 111a odsek 1 znie: „Zriaďuje sa Rada úradu ako nezávislý kolektívny štátny orgán pre prieskum v dohľade nad verejným obstarávaním so sídlom v Bratislave. Rozpočet rady je súčasťou rozpočtu úradu. Funkciu sekretariátu Rady pre reguláciu plní úrad. Rada má deväť členov. Členov rady vymenúva a odvoláva vláda. Vláda vymenúva a odvoláva členov rady tak, aby sa v jednom kalendárnom roku skončilo funkčné obdobie najviac dvom z nich a aby vždy aspoň piati členovia rady mali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo.“
V ostatnom texte návrhu sa slová „člen rady menovaný vládou" v príslušnom gramatickom tvare nahrádzajú slovami „člen rady" v príslušnom gramatickom tvare.
Odôvodnenie. S ohľadom na dlhotrvajúci stav v oblasti rozhodovania v rámci revíznych postupov je zriadenie rady pozitívny krok. Tento orgán by však mal byť nezávislý od vedenia úradu, ktoré má zodpovedať za chod úradu a rozhodovanie o námietkach pripadne kontrole v prvom stupni. Nie je vhodné, aby vedenie úradu v rámci súčasnej formy rozhodovania o námietkach rovnako malo ingerenciu aj v druhom stupni. Na zabezpečenie statusovej nezávislosti a riadne fungovanie rady je potrebné legislatívne zabezpečiť jej postavenie.
Po deviate, k bodu 105. V § 111a odseky 3 a 4 znejú:
Odsek 3: „Členom rady nesmie byť zamestnanec úradu.“
Odsek 4: „Na prvom rokovaní rady členovia rady zvolia predsedu a podpredsedu rady.“
Po desiate, k bodu 105. V § 111a ods. 8 sa slová „predseda úradu“ nahrádzajú slovom „vláda".
Odôvodnenie k bodom 10 a 11. Ide o technické zmeny s ohľadom na zmenu navrhovanú podľa bodu 9.
Po jedenáste. V § 138 ods. 20 sa za druhú vetu vkladá veta, ktorá znie: „Úrad vráti navrhovateľovi kauciu vždy, keď nerozhodne o námietkach v zákonnej lehote podľa § 139 ods. 5."
Odôvodnenie. Je právom účastníkov konania o námietkach, aby úrad rozhodoval o týchto v zákonom stanovenej lehote. Aj s ohľadom na možné výšky kaucií je spravodlivé, aby navrhovateľovi bola vrátená kaucia v celej výške vždy, keď úrad nesplní svoju zákonnú povinnosť prejednať námietky a rozhodnúť o nich v určenej lehote.
Po dvanáste, k bodu 146. V § 142 ods. 1 sa slová „o námietkach" nahrádzajú slovami „rozhodnutiu podľa § 139 ods. 2 až 4".
Odôvodnenie. Je nevyhnutné, aby aj vo vzťahu k rozhodnutiam úradu vydaným podľa § 139 ods. 2 mohlo byť podané odvolanie. Úrad v rámci kontroly má relatívne veľké kompetencie, ktoré by mali byť v druhom stupni revidovateľné rozhodnutiami rady.
Po trináste, k bodu 146. V § 142 odsek 5 znie: „Podanie odvolania má odkladný účinok po dobu trvania lehoty podľa odseku 8 prvej vety alebo do dňa právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr.
Odôvodnenie. Ak má mať rozhodovanie rady význam, je potrebné, aby jej kompetencie boli dostatočné na prípadné zamedzenie podpisu zmluvy. Jednou z takýchto kompetencií je aj odkladný účinok odvolania, ktorý musí byť garantovaný. Uvedené platí aj pre podlimitné zákazky.
To je z mojej strany všetko, ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
14.3.2013 o 10:09 hod.
Mgr. art.
Andrej Hrnčiar
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto zákonu, ktorý prerokovávame v druhom čítaní, za poslanecký klub Most –Híd.
Úplne na začiatku môjho vystúpenia chcem povedať, že sa pripájame k názoru, ktorý prezentovala pani poslankyňa Žitňanská. Naozaj aj ten viacstranový, 21-stranový pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu zákonu, ktorý sa potom ešte menil, nám nedal dostatočný časový priestor, aby sme úplne porozumeli všetkým tým zmenám. A súhlasím aj s predrečníkmi, ktorí hovorili, že môže vnášať do celého procesu tohto schvaľovania zákona chaos.
Ja som sa k tejto novele vyjadril podrobnejšie v prvom čítaní, v prvej časti môjho vystúpenia som hovoril o kladných stránkach a prínosoch tejto novely a v tej druhej časti som pomenoval časti tohto zákona, s ktorými nesúhlasíme alebo sa nestotožňujeme. A práve preto náš poslanecký klub pripravil dva pozmeňujúce návrhy, ktoré by som vám teraz predložil.
Prvý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Po prvé, k bodu 18. V navrhovanom § 10a ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech úspešného uchádzača“.
Po druhé, k bodu 18. V navrhovanom § 10a ods. 4 sa vypúšťajú slová „alebo jeho časti alebo menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech úspešného uchádzača“.
Odôvodnenie. V súlade s existujúcou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie nie je možné v žiadnom prípade uzatvoriť dodatok, ktorý by menil ekonomickú rovnováhu v prospech dodávateľa. Nie je možné identifikovať žiadne okolnosti, ktoré by zakladali legitimitu a legalitu takéhoto prípadného postupu. Čiže tento pozmeňujúci návrh dáva len do súladu navrhovanú novelu s platnou a existujúcou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
Ďalší pozmeňujúci návrh.
Po prvé, k bodu 16. V navrhovanom § 9a ods. 10 sa slová „rade úradu (ďalej len „rada“)“ nahrádzajú slovom „úradu“.
Odôvodnenie. Podľa nášho názoru nie je efektívne, aby plnenie základných povinností verejných obstarávateľov a obstarávateľov bolo presúvané na radu, ktorá by mala plniť predovšetkým úlohu nezávislého prieskumu rozhodnutí úradu robených v prvom stupni. Konkrétny príklad, firma dá žiadosť obstarávateľovi, aby jej vystavil referenciu, obstarávateľ to neurobí, táto firma sa obráti na radu, ja si myslím, je to zbytočné administratívne zaťaženie, že takúto úlohu by mal spĺňať úrad.
Po druhé, k bodu 16. V navrhovanom § 9a sa vkladá nový odsek 12, ktorý znie: „V prípade ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nevyhovejú žiadosti dodávateľa podľa odseku 11 v lehote 15 pracovných dní odo dňa podania uvedenej žiadosti, môže dodávateľ podať návrh na úrad na uloženie povinnosti odstrániť chybu v referencii alebo úpravu referencie, nakoľko táto nezodpovedá skutočnému stavu. Úrad rozhodne o návrhu do 15 pracovných dní odo dňa doručenia úplného návrhu úradu.“
Odôvodnenie. Možnosť žiadať preskúmanie referencie úradom má za cieľ zobjektivizovať kvalitu a obsah referencií a vylúčiť akékoľvek náznaky subjektivizmu pri hodnotení dodávateľov.
Po tretie, k bodu 18. V navrhovanom § 10a ods. 3 sa slovo „rade" nahrádza slovom „úradu".
Po štvrté, k bodu 18. V navrhovanom § 10a odseky 4 a 5 znejú:
Odsek 4: „Ak úrad určí, že po uzatvorení zmluvy nastala taká zmena okolností, ktorá má vplyv na cenu alebo podmienky plnenia, ktorú nebolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať pri uzatváraní zmluvy, a po tejto zmene okolností nie je možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok, je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oprávnený uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, ktorý by zvyšoval cenu plnenia, a to najskôr ku dňu právoplatnosti rozhodnutia úradu.“
Odsek 5: „Úrad rozhodne o návrhu podľa odseku 3 do 30 dní odo dňa doručenia úplného návrhu úradu.“
Odôvodnenie. Nie je efektívne, aby vo veci určenia, či nastali okolnosti odôvodňujúce zmenu ceny predmetu zmluvy rozhodovala rada. Rada by mala plniť predovšetkým úlohu nezávislého prieskumu rozhodnutí úradu robených v prvom stupni. Rovnako sa ustanovenie upravuje s ohľadom na zmeny navrhované v bode 3.
Po piate, k bodu 39. V § 32 ods. 8 sa za doterajší text dopĺňa veta, ktorá znie: „Lehota na predloženie dokladov úspešným uchádzačom nesmie byť kratšia ako 30 dní.“
Odôvodnenie. Návrh zákona neobsahuje lehotu, v ktorej je úspešný uchádzač povinný predložiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti v prípade, ak tieto v súťaži preukazoval čestným vyhlásením. Navrhovaná úprava § 33 ods. 8 v spojení s úpravou § 44 ods. 1 dávala široký priestor na úvahu verejného obstarávateľa/ obstarávateľa a teoreticky aj priestor na určene takej lehoty na predloženie dokladov, ktorú nie je možné objektívne stihnúť.
Po šieste, k bodu 71. V § 45 ods. 6 sa pred slovo „deň" vkladá slovo „šestnásty"
Odôvodnenie. Chápeme snahu o zrýchlenie procesu verejného obstarávania. Táto snaha je legitímna, nie je však možné túto realizovať na úkor práv uchádzačov vo verejnom obstarávaní. Ak bude možné zmluvu uzatvoriť deň nasledujúci po dni právoplatnosti rozhodnutia úradu o námietkach, stráca v zásade akýkoľvek súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia o námietkach zmysel. V uvedenom čase nie je objektívne možné podať žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia úradu a súd nemá ani teoretickú šancu včas rozhodnúť o odklade vykonateľnosti rozhodnutia o námietkach. S ohľadom na obmedzenú možnosť žalovať neplatnosť zmluvy uzatvorenej v procese verejného obstarávania súdny prieskum podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku bol aspoň akou takou garanciou zákonnosti v zásade jednostupňového administratívneho konania na úrade.
Po siedme, k bodu 78. Uvádzacia veta v odseku 6 znie: „Ak ide o rokovacie konanie so zverejnením podľa § 55 ods. 1 písm. e) a nebolo uplatnené obmedzenie počtu záujemcov podľa § 56 ods. 2 písm. b), verejný obstarávateľ...“
Odôvodnenie. Navrhovaná zmena má zabrániť situácii, keď verejný obstarávateľ obmedzí počet záujemcov, ktorých vyzve na rokovanie, na troch a následne práv, z týchto troch si vyberie dodávateľa v zásade nie celkom podľa objektivizovateľných kritérií. Pri výbere poskytovateľov poradenských služieb je vhodné určovať aj iné kritériá ako iba cenu, avšak nie je možné celkom vylúčiť súťaž. Takto sa umožňuje porovnanie ponúk všetkých uchádzačov.
Po ôsme, k bodu 105. V § 111a odsek 1 znie: „Zriaďuje sa Rada úradu ako nezávislý kolektívny štátny orgán pre prieskum v dohľade nad verejným obstarávaním so sídlom v Bratislave. Rozpočet rady je súčasťou rozpočtu úradu. Funkciu sekretariátu Rady pre reguláciu plní úrad. Rada má deväť členov. Členov rady vymenúva a odvoláva vláda. Vláda vymenúva a odvoláva členov rady tak, aby sa v jednom kalendárnom roku skončilo funkčné obdobie najviac dvom z nich a aby vždy aspoň piati členovia rady mali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo.“
V ostatnom texte návrhu sa slová „člen rady menovaný vládou" v príslušnom gramatickom tvare nahrádzajú slovami „člen rady" v príslušnom gramatickom tvare.
Odôvodnenie. S ohľadom na dlhotrvajúci stav v oblasti rozhodovania v rámci revíznych postupov je zriadenie rady pozitívny krok. Tento orgán by však mal byť nezávislý od vedenia úradu, ktoré má zodpovedať za chod úradu a rozhodovanie o námietkach pripadne kontrole v prvom stupni. Nie je vhodné, aby vedenie úradu v rámci súčasnej formy rozhodovania o námietkach rovnako malo ingerenciu aj v druhom stupni. Na zabezpečenie statusovej nezávislosti a riadne fungovanie rady je potrebné legislatívne zabezpečiť jej postavenie.
Po deviate, k bodu 105. V § 111a odseky 3 a 4 znejú:
Odsek 3: „Členom rady nesmie byť zamestnanec úradu.“
Odsek 4: „Na prvom rokovaní rady členovia rady zvolia predsedu a podpredsedu rady.“
Po desiate, k bodu 105. V § 111a ods. 8 sa slová „predseda úradu“ nahrádzajú slovom „vláda".
Odôvodnenie k bodom 10 a 11. Ide o technické zmeny s ohľadom na zmenu navrhovanú podľa bodu 9.
Po jedenáste. V § 138 ods. 20 sa za druhú vetu vkladá veta, ktorá znie: „Úrad vráti navrhovateľovi kauciu vždy, keď nerozhodne o námietkach v zákonnej lehote podľa § 139 ods. 5."
Odôvodnenie. Je právom účastníkov konania o námietkach, aby úrad rozhodoval o týchto v zákonom stanovenej lehote. Aj s ohľadom na možné výšky kaucií je spravodlivé, aby navrhovateľovi bola vrátená kaucia v celej výške vždy, keď úrad nesplní svoju zákonnú povinnosť prejednať námietky a rozhodnúť o nich v určenej lehote.
Po dvanáste, k bodu 146. V § 142 ods. 1 sa slová „o námietkach" nahrádzajú slovami „rozhodnutiu podľa § 139 ods. 2 až 4".
Odôvodnenie. Je nevyhnutné, aby aj vo vzťahu k rozhodnutiam úradu vydaným podľa § 139 ods. 2 mohlo byť podané odvolanie. Úrad v rámci kontroly má relatívne veľké kompetencie, ktoré by mali byť v druhom stupni revidovateľné rozhodnutiami rady.
Po trináste, k bodu 146. V § 142 odsek 5 znie: „Podanie odvolania má odkladný účinok po dobu trvania lehoty podľa odseku 8 prvej vety alebo do dňa právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr.
Odôvodnenie. Ak má mať rozhodovanie rady význam, je potrebné, aby jej kompetencie boli dostatočné na prípadné zamedzenie podpisu zmluvy. Jednou z takýchto kompetencií je aj odkladný účinok odvolania, ktorý musí byť garantovaný. Uvedené platí aj pre podlimitné zákazky.
To je z mojej strany všetko, ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
10:21
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:21
Jozef MikušVystúpenie s faktickou poznámkou
14.3.2013 o 10:21 hod.
Ing.
Jozef Mikuš
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Chcel by som naviazať na predrečníka v tej časti, kde opisoval postup. A takisto to mala aj jeho predrečníčka pani Žitňanská, ako sa tvoril a prijímal tento zákon. Ako člen gestorského výboru chcem len povedať snemovni, že rovnako sme pripomienkovali na gestorskom výbore alebo podobne sme pripomienkovali tento postup v čase rozhodovania. A je pravdou, že dobrá myšlienka, a myslím, že to bola aj ambícia pána ministra, bola riadne pokrivená inou zlou myšlienkou. A v legislatívnom postupe nastal na naše pomery dosť nevídaný chaos. Výbor v druhom čítaní dostal veľký pozmeňujúci návrh deň dopredu. A v snahe pomôcť veci opoziční poslanci navrhovali, aby sa odložilo hlasovanie o tomto pozmeňujúcom návrhu o týždeň, aby sa stihol prerokovať, pretože vtedy ešte sme hovorili, že určite ešte príde nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý bude naprávať danú vec. Vládni poslanci to neprijali. A preto o týždeň bolo treba opätovne otvoriť druhé čítanie a prijať upravený pozmeňujúci návrh už dovtedy upraveného schváleného pozmeňujúceho návrhu pána kolegu Bagačku. Preto otázka znie, koľko vecí, ktoré sa nestihli vychytať v priebehu konania, takýchto problémov ešte je v tom zákone a napríklad akým spôsobom by sa ten zákon vyrovnával s tým, keby teoreticky boli schválené pozmeňujúce návrhy, musím povedať, niektoré dobré pozmeňujúce návrhy, ktoré odznievajú teraz v pléne. A tak je ozaj škoda, že tak dôležitý zákon, ktorý sa týka obrovského množstva obstarávateľov a ešte väčšieho množstva súťažiacich a ktorý mal ambíciu posunúť vec dopredu, a myslím si, že to bola aj ambícia pána ministra, dopadol takto chaoticky, neštandardným konaním. A jeho dopady pocítime alebo upresní len prax.
Neautorizovaný
10:24
Vystúpenie v rozprave 10:24
Ján HudackýAk niekto očakával, že na základe týchto pripomienok dôjde k zásadným zmenám, bol zrejme sklamaný. Takzvané strategické zákazky z návrhu novely zákona síce vypadli, avšak zostali v nich nové ďalšie sporné časti, ktoré vlastne centralizujú celý tento systém verejného obstarávania. Mám na mysli teraz centrálnu obstarávaciu organizáciu na účely tohto zákona, ktorou je ministerstvo vnútra, v súčinnosti s ministerstvom financií, ak ide o tie teda nadlimitné zákazky, na budovanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytovanie služieb, ktoré sú takzvane bežne dostupné na trhu pre verejného obstarávateľa. Síce tie bežné dostupné produkty, tovary, práce a podobne, služby sú síce špecifikované v konkrétnom ustanovení, ale myslím si, že s tým budú ešte problémy a určite aj v tejto súvislosti na tieto problémy narazíme.
Zásadnejšou zmenou v obstarávaní je tiež takzvané elektronické trhovisko, ktoré na prvý pohľad vyzerá byť zaujímavým riešením, vlastne informačný systém verejnej správy, ktorý slúži na zabezpečenie ponuky tovarov, stavebných prác alebo služieb, takisto pre tie bežne dostupné na trhu, správcom je takisto potom ministerstvo vnútra.
Kdesi sa zabudlo na tie elektronické aukcie, ktoré tu boli a prinášali konkrétne efekty a efektívne využívali možnosti, ktoré tu boli. A konečné dôsledky mali dopad na zníženie cien týchto zákaziek. A nenarušovali celý ten princíp kvality a ďalších podmienok dodávky, či už tovarov, služieb alebo prác.
Rovnako pri zaradení podprahových zákaziek do podlimitných by sme očakávali sprísnenie podmienok pre bývalé podprahové zákazky. Je pravdou, že došlo k zjemneniu pravidiel pre podlimitné obstarávanie. Spomínané opatrenia určite budú viesť skôr k manipuláciám alebo budú sa hľadať, ako obchádzať všetky tieto veci v rámci súťažných procesov.
Nechcem sa už ďalej venovať tej vecnej stránke celého návrhu, skôr sa budem dotýkať legislatívneho procesu v súvislosti s predkladanou novelou zákona.
O tom tu hovorila pani kolegyňa Žitňanská, takisto môj predrečník, vyňatie časti zákona a jeho zaradenie do skráteného legislatívneho procesu je minimálne neštandardným postupom v tak závažnom návrhu zákona. Som presvedčený, že nebol ani najmenší dôvod pre takýto postup. Teda žiadne vážne hospodárske škody nehrozili ani, myslím, nehrozia doteraz. Zjavne tam išlo skôr o nejaký užší záujem ako celkový spoločný prospech. To ale ešte nebol ani koniec celému tomuto pokračovaniu v legislatívnom procese. Korunu takto deformovanému legislatívnemu procesu ste nasadili, pán minister a kolegovia z vládnej strany, keď ste začali vládny návrh tzv. konsolidovať po jeho oklieštení o časť, ktorá prešla skráteným legislatívnym konaním. 81-bodový poslanecký pozmeňujúci návrh vo výbore pre hospodárske záležitosti dostupný poslancom pár hodín pred jeho prerokovaním vo výbore a následne ďalší pozmeňujúci návrh dostupný až na gestorskom výbore svedčí o, jemne povedané, neprofesionalite, a tak, stručne povedané, až o arogancii moci. Ako predseda hospodárskeho výboru som navrhoval, aby sa celý tento proces zastavil, aby sa posunul minimálne o mesiac, aby sme mali dostatok času na to, aby sme vedeli zanalyzovať všetky body toho pozmeňujúceho návrhu, pretože to bolo tak náročné a tak krátky čas, že už bolo jasné vopred, že ani jeden z poslancov, možno až na pána spravodajcu Bagačku, keď ani tam nie som si istý, nemal jasno v tom, čo sa tým všetkým chce povedať. Určite bolo treba vykryť nejakú tú dieru, bolo treba nejako legislatívne, technicky to dať do poriadku. Ale bolo zjavné, ešte raz opakujem, bolo zjavné, že za tak krátku dobu nemáme šancu skonsolidovať celý ten návrh do jednej rozumnej formy, aby každý jeden poslanec výboru mohol povedať: „Áno, nemusím súhlasiť, samozrejme, s vecnou stránkou tohto návrhu, ale viem asi, o čo tu ide.“ A to sa nestalo. Som presvedčený, pán minister, teda, že predložený návrh so spomínanými pozmeňujúcimi návrhmi je tak neprehľadný, že len veľmi málo ľudí vie odôvodniť všetky súvislosti. A tak ako to povedala moja kolegyňa Žitňanská, nie som presvedčený, pán minister, že aj vy v tom máte úplne jasno. Tak sa ale legislatíva v Národnej rade tvoriť ďalej nemôže. Myslím si, že odborná verejnosť vám to dá, pán minister, veľmi rýchlo najavo. A ja už aj teraz dostávam avíza, pretože už sa tak rozvíjajú rôzne školenia, semináre, workshopy k tomuto predbežnému návrhu zákona, pretože, samozrejme, ak nie je odsúhlasený v Národnej rade, tak ešte nie je platný. Tie avíza prichádzajú asi v zmysle, že tí ľudia sú znechutení, pretože nevedia, čo všetko tam za týmto návrhom zákona je. Odvolávať sa na nejaké precedensy minulosti je len chabá náplasť na to, čo sa skutočne deje a dialo za tých pár posledných dní, v ktorých sme upravovali, resp. ste sa snažili upraviť ten návrh zákona tak, aby bol čitateľný, aby bol nejakým spôsobom akceptovateľný minimálne, ešte raz opakujem, aspoň z toho vecného hľadiska, keďže to technickolegislatívne je zjavne neprehľadné.
Na záver môjho príspevku chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na katastrofálnu úroveň miery nezamestnanosti a vytvára podmienky pre zlepšenie situácie predovšetkým v najmenej rozvinutých regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Ak dovolíte, tak je teraz uvediem tento pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého a Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 359).
V článku I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie: „Za § 4 sa vkladá nový § 4a, ktorý vrátane nadpisu „Pomoc regiónom s vysokou nezamestnanosťou“ znie:
Odsek 1: „Ak za posledný kalendárny rok presiahla miera nezamestnanosti zisťovaná Štatistickým úradom Slovenskej republiky metodikou výberového zisťovania pracovných síl (ďalej len „miera nezamestnanosti") v samosprávnom kraji 20 %, o zákazky podľa § 4, ktorých predpokladaná hodnota je v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok, rovná alebo nižšia ako 5 000 000 eur, sa môžu odo dňa oznámenia sumára medziročnej výšky miery nezamestnanosti Štatistickým úradom Slovenskej republiky uchádzať len uchádzači so sídlom na území samosprávneho kraja, ktorého miera nezamestnanosti presahuje 20 %.“
Odsek 2: „Verejné obstarávanie zákazky podľa odseku 1, ktoré sa začalo ešte pred dňom oznámenia výšky miery nezamestnanosti Štatistickým úradom Slovenskej republiky, sa uskutoční podľa všeobecných ustanovení tohto zákona, pokiaľ v predchádzajúcom období bola miera nezamestnanosti nižšia ako 20 %.“
Odsek 3: „Ak sa verejné obstarávanie zákazky podľa odseku 1 začalo v deň oznámenia výšky miery nezamestnanosti Štatistickým úradom Slovenskej republiky a po ňom, na uchádzača, ktorého sídlo sa nenachádza na území samosprávneho kraja s mierou nezamestnanosti presahujúcou 20 %, sa neprihliada.“
Odsek 4: „Na verejné obstarávanie zákaziek podľa odseku 1 sa všeobecné ustanovenia o verejnom obstarávaní tohto zákona použijú primerane.“.“
Nasledujúce body sa prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhovanou právnou úpravou sa vytvára mechanizmus, ktorý podporí zvyšovanie zamestnanosti v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Verejného obstarávania v samosprávnych krajoch, kde miera nezamestnanosti presahuje 20 %, sa budú môcť pri zákazkách do 5 miliónov eur zúčastniť iba tí záujemcovia, ktorí majú sídlo v týchto regiónoch.
Toľko môj pozmeňujúci návrh.
Budem rád, vážení kolegovia, ak vyjadríte podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Nie je to o lokálpatriotizme, nie je o diskriminácii iných podnikateľských subjektov z bohatších regiónov. Je to skôr o solidarite s nezamestnanými ľuďmi v daných regiónoch. Mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne riešenia. Ja som konzultoval, lebo čakal som, už aj pán minister mi tu tak naznačuje, čo všetko porušujeme. Jednoducho nekoliduje to, tak ako si myslíte, ani s európskou legislatívou a, myslím si, v konečnom dôsledku ani s našou. To je len otázka poňatia tohto návrhu.
No a úplne na záver, pán minister. Vzhľadom na mnohé sporné body vo vašom návrhu, aj keď, ako som už uviedol na začiatku, je tam mnoho progresívnych návrhov a ustanovení, a teda v konečnom dôsledku aj pozitívnych, ale predovšetkým na spôsob celého legislatívneho procesu, ktorý mi príde doslova, ako som už spomínal, amatérsky a neprofesionálny, chcem za Kresťanskodemokratické hnutie vyjadriť, že nepodporíme tento návrh zákona a v rámci procedurálneho návrhu navrhujem vrátiť tento zákon na dopracovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, pred mnohými mesiacmi, keď bol ministerstvom vnútra avizovaný vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní, priznám sa, že som to privítal. Privítal som to úsilie uvedomujúc si zrejme nielen ja skutočnú potrebu zmeny pôvodného zákona, ktorý bol často brzdou procesu implementácie projektov financovaných z verejných zdrojov, či už sa to týka štátnych alebo európskych. Aj ten pôvodný zákon bol často predmetom mnohých podozrení, že je netransparentný, neeliminuje korupciu a podobne. Dôležitým aspektom zákona aj toho, ktorý sa predkladá a je súčasťou tohto vládneho návrhu zákona o verejnom obstarávaní, by mal byť princíp väčšej transparentnosti a nestrannosti pri verejných súťažiach na ktorejkoľvek úrovni. V tejto súvislosti, samozrejme, očakávame úsilie o odbúranie korupcie, akéhokoľvek ovplyvňovania výsledku súťaží, eliminovania kartelu a tak ďalej. Pôvodne navrhovaná novela prerokovaná v prvom čítaní v Národnej rade napriek mnohým nedostatkom ukazovala progres v určitých oblastiach, či už sa to týka dôležitosti referencií, kvality, dôrazu na ekonomický najvýhodnejšie ponuky, majetkovú štruktúru súťažiacich subjektov, ex ante kontrolu pre obstarávateľov, povedzme, zákazy dodatkov a tak ďalej. Skutočne som tam videl mnoho pozitívnych vecí, na ktorých sa dalo popracovať. Takisto som vnímal aj odbornú verejnosť v rámci medzirezortného konania, ktorá prišla so stovkami pripomienok na vylepšenie novely, že majú záujem, aby sa konečne dostal takpovediac na legislatívny trh jeden kvalitný produkt, aby sa zakomponovalo z týchto pripomienok čo najviac, pretože vychádzali z konkrétnej praxe.
Ak niekto očakával, že na základe týchto pripomienok dôjde k zásadným zmenám, bol zrejme sklamaný. Takzvané strategické zákazky z návrhu novely zákona síce vypadli, avšak zostali v nich nové ďalšie sporné časti, ktoré vlastne centralizujú celý tento systém verejného obstarávania. Mám na mysli teraz centrálnu obstarávaciu organizáciu na účely tohto zákona, ktorou je ministerstvo vnútra, v súčinnosti s ministerstvom financií, ak ide o tie teda nadlimitné zákazky, na budovanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytovanie služieb, ktoré sú takzvane bežne dostupné na trhu pre verejného obstarávateľa. Síce tie bežné dostupné produkty, tovary, práce a podobne, služby sú síce špecifikované v konkrétnom ustanovení, ale myslím si, že s tým budú ešte problémy a určite aj v tejto súvislosti na tieto problémy narazíme.
Zásadnejšou zmenou v obstarávaní je tiež takzvané elektronické trhovisko, ktoré na prvý pohľad vyzerá byť zaujímavým riešením, vlastne informačný systém verejnej správy, ktorý slúži na zabezpečenie ponuky tovarov, stavebných prác alebo služieb, takisto pre tie bežne dostupné na trhu, správcom je takisto potom ministerstvo vnútra.
Kdesi sa zabudlo na tie elektronické aukcie, ktoré tu boli a prinášali konkrétne efekty a efektívne využívali možnosti, ktoré tu boli. A konečné dôsledky mali dopad na zníženie cien týchto zákaziek. A nenarušovali celý ten princíp kvality a ďalších podmienok dodávky, či už tovarov, služieb alebo prác.
Rovnako pri zaradení podprahových zákaziek do podlimitných by sme očakávali sprísnenie podmienok pre bývalé podprahové zákazky. Je pravdou, že došlo k zjemneniu pravidiel pre podlimitné obstarávanie. Spomínané opatrenia určite budú viesť skôr k manipuláciám alebo budú sa hľadať, ako obchádzať všetky tieto veci v rámci súťažných procesov.
Nechcem sa už ďalej venovať tej vecnej stránke celého návrhu, skôr sa budem dotýkať legislatívneho procesu v súvislosti s predkladanou novelou zákona.
O tom tu hovorila pani kolegyňa Žitňanská, takisto môj predrečník, vyňatie časti zákona a jeho zaradenie do skráteného legislatívneho procesu je minimálne neštandardným postupom v tak závažnom návrhu zákona. Som presvedčený, že nebol ani najmenší dôvod pre takýto postup. Teda žiadne vážne hospodárske škody nehrozili ani, myslím, nehrozia doteraz. Zjavne tam išlo skôr o nejaký užší záujem ako celkový spoločný prospech. To ale ešte nebol ani koniec celému tomuto pokračovaniu v legislatívnom procese. Korunu takto deformovanému legislatívnemu procesu ste nasadili, pán minister a kolegovia z vládnej strany, keď ste začali vládny návrh tzv. konsolidovať po jeho oklieštení o časť, ktorá prešla skráteným legislatívnym konaním. 81-bodový poslanecký pozmeňujúci návrh vo výbore pre hospodárske záležitosti dostupný poslancom pár hodín pred jeho prerokovaním vo výbore a následne ďalší pozmeňujúci návrh dostupný až na gestorskom výbore svedčí o, jemne povedané, neprofesionalite, a tak, stručne povedané, až o arogancii moci. Ako predseda hospodárskeho výboru som navrhoval, aby sa celý tento proces zastavil, aby sa posunul minimálne o mesiac, aby sme mali dostatok času na to, aby sme vedeli zanalyzovať všetky body toho pozmeňujúceho návrhu, pretože to bolo tak náročné a tak krátky čas, že už bolo jasné vopred, že ani jeden z poslancov, možno až na pána spravodajcu Bagačku, keď ani tam nie som si istý, nemal jasno v tom, čo sa tým všetkým chce povedať. Určite bolo treba vykryť nejakú tú dieru, bolo treba nejako legislatívne, technicky to dať do poriadku. Ale bolo zjavné, ešte raz opakujem, bolo zjavné, že za tak krátku dobu nemáme šancu skonsolidovať celý ten návrh do jednej rozumnej formy, aby každý jeden poslanec výboru mohol povedať: „Áno, nemusím súhlasiť, samozrejme, s vecnou stránkou tohto návrhu, ale viem asi, o čo tu ide.“ A to sa nestalo. Som presvedčený, pán minister, teda, že predložený návrh so spomínanými pozmeňujúcimi návrhmi je tak neprehľadný, že len veľmi málo ľudí vie odôvodniť všetky súvislosti. A tak ako to povedala moja kolegyňa Žitňanská, nie som presvedčený, pán minister, že aj vy v tom máte úplne jasno. Tak sa ale legislatíva v Národnej rade tvoriť ďalej nemôže. Myslím si, že odborná verejnosť vám to dá, pán minister, veľmi rýchlo najavo. A ja už aj teraz dostávam avíza, pretože už sa tak rozvíjajú rôzne školenia, semináre, workshopy k tomuto predbežnému návrhu zákona, pretože, samozrejme, ak nie je odsúhlasený v Národnej rade, tak ešte nie je platný. Tie avíza prichádzajú asi v zmysle, že tí ľudia sú znechutení, pretože nevedia, čo všetko tam za týmto návrhom zákona je. Odvolávať sa na nejaké precedensy minulosti je len chabá náplasť na to, čo sa skutočne deje a dialo za tých pár posledných dní, v ktorých sme upravovali, resp. ste sa snažili upraviť ten návrh zákona tak, aby bol čitateľný, aby bol nejakým spôsobom akceptovateľný minimálne, ešte raz opakujem, aspoň z toho vecného hľadiska, keďže to technickolegislatívne je zjavne neprehľadné.
Na záver môjho príspevku chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na katastrofálnu úroveň miery nezamestnanosti a vytvára podmienky pre zlepšenie situácie predovšetkým v najmenej rozvinutých regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Ak dovolíte, tak je teraz uvediem tento pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého a Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 359).
V článku I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie: „Za § 4 sa vkladá nový § 4a, ktorý vrátane nadpisu „Pomoc regiónom s vysokou nezamestnanosťou“ znie:
Odsek 1: „Ak za posledný kalendárny rok presiahla miera nezamestnanosti zisťovaná Štatistickým úradom Slovenskej republiky metodikou výberového zisťovania pracovných síl (ďalej len „miera nezamestnanosti") v samosprávnom kraji 20 %, o zákazky podľa § 4, ktorých predpokladaná hodnota je v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok, rovná alebo nižšia ako 5 000 000 eur, sa môžu odo dňa oznámenia sumára medziročnej výšky miery nezamestnanosti Štatistickým úradom Slovenskej republiky uchádzať len uchádzači so sídlom na území samosprávneho kraja, ktorého miera nezamestnanosti presahuje 20 %.“
Odsek 2: „Verejné obstarávanie zákazky podľa odseku 1, ktoré sa začalo ešte pred dňom oznámenia výšky miery nezamestnanosti Štatistickým úradom Slovenskej republiky, sa uskutoční podľa všeobecných ustanovení tohto zákona, pokiaľ v predchádzajúcom období bola miera nezamestnanosti nižšia ako 20 %.“
Odsek 3: „Ak sa verejné obstarávanie zákazky podľa odseku 1 začalo v deň oznámenia výšky miery nezamestnanosti Štatistickým úradom Slovenskej republiky a po ňom, na uchádzača, ktorého sídlo sa nenachádza na území samosprávneho kraja s mierou nezamestnanosti presahujúcou 20 %, sa neprihliada.“
Odsek 4: „Na verejné obstarávanie zákaziek podľa odseku 1 sa všeobecné ustanovenia o verejnom obstarávaní tohto zákona použijú primerane.“.“
Nasledujúce body sa prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhovanou právnou úpravou sa vytvára mechanizmus, ktorý podporí zvyšovanie zamestnanosti v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Verejného obstarávania v samosprávnych krajoch, kde miera nezamestnanosti presahuje 20 %, sa budú môcť pri zákazkách do 5 miliónov eur zúčastniť iba tí záujemcovia, ktorí majú sídlo v týchto regiónoch.
Toľko môj pozmeňujúci návrh.
Budem rád, vážení kolegovia, ak vyjadríte podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Nie je to o lokálpatriotizme, nie je o diskriminácii iných podnikateľských subjektov z bohatších regiónov. Je to skôr o solidarite s nezamestnanými ľuďmi v daných regiónoch. Mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne riešenia. Ja som konzultoval, lebo čakal som, už aj pán minister mi tu tak naznačuje, čo všetko porušujeme. Jednoducho nekoliduje to, tak ako si myslíte, ani s európskou legislatívou a, myslím si, v konečnom dôsledku ani s našou. To je len otázka poňatia tohto návrhu.
No a úplne na záver, pán minister. Vzhľadom na mnohé sporné body vo vašom návrhu, aj keď, ako som už uviedol na začiatku, je tam mnoho progresívnych návrhov a ustanovení, a teda v konečnom dôsledku aj pozitívnych, ale predovšetkým na spôsob celého legislatívneho procesu, ktorý mi príde doslova, ako som už spomínal, amatérsky a neprofesionálny, chcem za Kresťanskodemokratické hnutie vyjadriť, že nepodporíme tento návrh zákona a v rámci procedurálneho návrhu navrhujem vrátiť tento zákon na dopracovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.
Neautorizovaný
10:39
Vystúpenie v rozprave 10:39
Ľubomír GalkoUž v prvom čítaní som popísal a praktickými príkladmi ilustroval deväť hlavných problémov tejto navrhnutej legislatívnej normy. A takisto som informoval, že strana SaS sa stotožnila s jedenástimi pripomienkami Transparency International Slovensko. A konštatujem, že tieto neboli zohľadnené alebo boli zohľadnené len v minimálnej miere. Kvôli efektivite času už ich nebudem opakovať, nebudem opakovať to, na čo som upozornil v prvom čítaní. Kto má záujem môže si to vystúpenie vyhľadať v archíve. A venovať sa budem už len problémom novým, pretože chcem, aby tu v snemovni zazneli.
Problém číslo jedna, výnimka z postupov vo verejnom obstarávaní v prípade podlimitných metód (§ 1 ods. 5 bod 3). Navrhovaný postup nie je transparentný a je priamym obchádzaním procesov verejného obstarávania. Navyše takýto postup nie je vôbec v súlade s príslušnými smernicami Európskej únie. Táto úprava povedie k nárastu korupčného konania a klientelizmu. A jeho výsledkom môže byť nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi, nakoľko tieto nebudú podliehať procesu verejného obstarávania. Navyše, ministerstvo nemá ani odborné kapacity na takéto rozhodnutia. A zároveň takéto rozhodnutia spadajú do právomoci Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré sa riadi aj platnými a pre Slovenskú republiku záväznými smernicami Európskej únie. V tomto bode by som ešte podotkol, že v prípade takéhoto konania a následného rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky v prospech verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa s uplatnením výnimky v rámci čerpania fondov Európskej únie by toto konanie nebolo obhájiteľné pred Európskou komisiou a viedlo by k vracaniu poskytnutých finančných prostriedkov. Navrhovaná úprava poškodí nielen verejné zdroje, ale aj samotných dodávateľov, ktorí sa nebudú môcť do verejnej súťaže zapojiť aj napriek tomu, že by boli kvalitní a lacnejší ako verejným obstarávateľom na základe výnimky vybraný, možno aj jemu blízky dodávateľ. Ešte by som upozornil, že v súčasnosti platnom zákone je možné určité situácie riešiť zrýchleným konaním, v podstate okamžite, ako napríklad havarijné stavy, výnimočný stav alebo stavy ohrozujúce zdravie či život vrátane situácií, keď by mohlo dôjsť k hospodárskym škodám a podobne. Vždy to však verejný obstarávateľ musel odôvodniť na Úrade pre verejné obstarávanie. Pokiaľ bolo jeho odôvodnenie klamlivé, lživé alebo netransparentné, bola mu udelená pokuta. Vo veľkej novele sa tiež na takúto situáciu myslelo v podstate rovnakým spôsobom, a preto podľa nás nie je dôvod to nahradiť nezmyselnou výnimkou.
Problém číslo dva, postupy podlimitných zákaziek (§ 32 ods. 3 písm. c)). Navrhované znenie priamo zakazuje vykonať verejným obstarávateľom vymedzenú časť plnenia pomocou subdodávateľa, pričom vylúčenie sa nesmie týkať celého rozsahu zákazky. Takže to znamená, že zákon o verejnom obstarávaní zakáže tomu, kto podpísal zmluvu, teda tomu, kto ručí za včasné dodanie tovarov, uskutočnenie prác alebo poskytnutie služby za kvalitu a odborné prevedenie predmetu zákazky zmluvne, že nemôže na časť určenú verejným obstarávateľom využiť subdodávku. To znamená, že ideme posudzovať a riešiť vzťahy tretích osôb. Toto je v príkrom legislatívnom rozkole viacerých platných legislatívnych noriem v rámci Slovenskej republiky, ale aj Európskej únie a navyše to odporuje aj niektorým ustanoveniam tejto novely.
Dámy a páni, rád by som vás ešte upozornil, že v poslednej tzv. malej novele zákona o verejnom obstarávaní ste prijali nasledovné. Jedná sa o súlad právnych predpisov ustanovenia § 149 Správne delikty ods. 1 písm. k) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej, ustanovenia § 140 zákona s Ústavou Slovenskej republiky podľa druhej hlavy piateho oddielu čl. 35. Podľa nášho názoru porušuje ústavné práva a obmedzuje výkon práv v spojitosti na právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Podľa nášho názoru ustanovenie hraničí s novodobou modernou aplikáciou čl. 18 ods.1, keď za určitých okolností smeruje k napĺňaniu znakov vykonávania nútených služieb. Ustanovenie § 149 zákona v znení citujem: „Úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 20 000 eur za každých začatých 15 pracovných dní omeškania so splnením povinností podľa § 136 ods. 9 písm. a), b), c), d) alebo e), ak nedošlo k uzavretiu zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody." Reálne spôsobí bez úmyselného konania dotknutých subjektov verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 7, najmä u fyzických osôb, ktoré zabezpečujú výkon verejného obstarávania pre uvedené subjekty, ich absolútnu likvidáciu. Uplatnením správnej pokuty rozumieme výpalníctvo, výpalníctvo štátu, až do zákonom možnej vymáhateľnej sumy 1 921 060 eur pre jeden, aj keď nechtiac zabudnutý prípad nahlásenia informácie úradu podľa ustanovenia § 136 Žiadosť o nápravu odsek 9 v znení: Verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 7 je povinná zaslať úradu do troch pracovných dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedia, písomnú informáciu o tom, že a) bolo všetkým záujemcom doručené oznámenie o výsledku výberu záujemcov podľa § 52 ods. 1, § 56 ods. 1, § 60 ods. 3, § 82 ods. 1, § 85 ods. 1, § 105 ods. 2 alebo § 108i ods. 1 s uvedením dátumu doručenia, ak dochádza k výberu záujemcov, b) bolo všetkým uchádzačom, záujemcom a účastníkom doručené oznámenie o vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka s uvedením dátumu doručenia, c) nedošlo k vylúčeniu žiadneho uchádzača, záujemcu alebo účastníka po otváraní časti ponúk označených ako ostatné, d) nedošlo k vylúčeniu žiadneho uchádzača, záujemcu alebo účastníka po otváraní časti ponúk označených ako kritériá, e) bolo všetkým uchádzačom, záujemcom a účastníkom doručené oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov s uvedením dátumu doručenia. Nakoľko aplikácia zákona je platná a účinná v prípadoch tak úmyselného, ako aj neúmyselného konania, môže prakticky spôsobiť nútenú správu pre všetky subjekty štátu, obcí, vyšších územných celkov, právnických osôb podľa § 6 až § 8 zákona o verejnom obstarávaní. Pre skupinu fyzických osôb prostredníctvom uplatnenia spôsobenej vzniknutej škody, ktoré zabezpečujú výkon verejného obstarávania, stačí, ak nebudú môcť vykonávať svoju činnosť z dôvodu ohrozenia života alebo straty života a nebudú schopné do troch dní túto správu doručiť. Aj v takomto extrémnom prípade spôsobia zákonom vymáhateľnú škodu. Samozrejme, tých možných a nemožných prípadov v súvislosti s nezmyselným ustanovením § 149 zákona nielen môže byť viac, lebo ony aj reálne vzniknú, stačí výmena zamestnancov na pozíciách a podobne. Ak toto je sľubovaná istota, tak plne s tým súhlasím, ale iba s dôvetkom „prirodzenému úbytku duševne zdravej populácie".
Dámy a páni, verejné obstarávanie je mimoriadne zložitá a odborná téma. To, čo nám predkladateľ vo svojej novele, a to aj malej i veľkej, ukazuje, je iba tiché prevzatie moci a kontroly nad procesmi vo verejnom obstarávaní. Zároveň je to ukážkou, ako scentralizovať všetky finančné pochody v štáte pod jednu inštitúciu, pod jednu hlavu. Ako som už uviedol, v minulosti sme predložili jednotlivé návrhy na zlepšenie transparentnosti a takisto prehľadnosti a efektívnosti a hospodárnosti procesov v rámci verejného obstarávania. No, bohužiaľ, tí, ktorí majú tú moc s tým niečo urobiť, nič neurobili a výsledkom je aj táto novela, ktorá vôbec neakceptuje naše pripomienky. Navyše hazarduje nielen s občanmi tejto krajiny, s občanmi Slovenska, ale aj s dodávateľmi a obstarávateľmi a navyše porušuje aj záväzné nariadenia a smernice Európskej únie. A tak len opäť pripomínam, že pri tak náročných témach je dôležité predkladať stopercentné zákony. Tento návrh zákona takým nie je a ako som uviedol už na začiatku vystúpenia, klub strany SaS ho nepodporí. Ďakujem vám za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
14.3.2013 o 10:39 hod.
Mgr.
Ľubomír Galko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt, tu pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanecký klub strany SaS tento vládny návrh nepodporí. Nie je totiž kvalitný. Už tu viackrát zaznelo z úst mojich predrečníkov, že pre krátkosť času nebolo v podstate ani možné poriadne všetko preštudovať. Ja som presvedčený, že ak nie všetci, tak viacerí kolegovia, ktorí sa vyjadrujú k tak dôležitému zákonu, konzultujú s rôznymi odborníkmi z praxe a z praktického života. A môžem podčiarknuť slová môjho predrečníka o tom, že títo odborníci, aj odborníci, s ktorými konzultujeme my v strane Sloboda a Solidarita, sú veľmi znepokojení spôsobom, akým je tento zákon prijímaný.
Už v prvom čítaní som popísal a praktickými príkladmi ilustroval deväť hlavných problémov tejto navrhnutej legislatívnej normy. A takisto som informoval, že strana SaS sa stotožnila s jedenástimi pripomienkami Transparency International Slovensko. A konštatujem, že tieto neboli zohľadnené alebo boli zohľadnené len v minimálnej miere. Kvôli efektivite času už ich nebudem opakovať, nebudem opakovať to, na čo som upozornil v prvom čítaní. Kto má záujem môže si to vystúpenie vyhľadať v archíve. A venovať sa budem už len problémom novým, pretože chcem, aby tu v snemovni zazneli.
Problém číslo jedna, výnimka z postupov vo verejnom obstarávaní v prípade podlimitných metód (§ 1 ods. 5 bod 3). Navrhovaný postup nie je transparentný a je priamym obchádzaním procesov verejného obstarávania. Navyše takýto postup nie je vôbec v súlade s príslušnými smernicami Európskej únie. Táto úprava povedie k nárastu korupčného konania a klientelizmu. A jeho výsledkom môže byť nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi, nakoľko tieto nebudú podliehať procesu verejného obstarávania. Navyše, ministerstvo nemá ani odborné kapacity na takéto rozhodnutia. A zároveň takéto rozhodnutia spadajú do právomoci Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré sa riadi aj platnými a pre Slovenskú republiku záväznými smernicami Európskej únie. V tomto bode by som ešte podotkol, že v prípade takéhoto konania a následného rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky v prospech verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa s uplatnením výnimky v rámci čerpania fondov Európskej únie by toto konanie nebolo obhájiteľné pred Európskou komisiou a viedlo by k vracaniu poskytnutých finančných prostriedkov. Navrhovaná úprava poškodí nielen verejné zdroje, ale aj samotných dodávateľov, ktorí sa nebudú môcť do verejnej súťaže zapojiť aj napriek tomu, že by boli kvalitní a lacnejší ako verejným obstarávateľom na základe výnimky vybraný, možno aj jemu blízky dodávateľ. Ešte by som upozornil, že v súčasnosti platnom zákone je možné určité situácie riešiť zrýchleným konaním, v podstate okamžite, ako napríklad havarijné stavy, výnimočný stav alebo stavy ohrozujúce zdravie či život vrátane situácií, keď by mohlo dôjsť k hospodárskym škodám a podobne. Vždy to však verejný obstarávateľ musel odôvodniť na Úrade pre verejné obstarávanie. Pokiaľ bolo jeho odôvodnenie klamlivé, lživé alebo netransparentné, bola mu udelená pokuta. Vo veľkej novele sa tiež na takúto situáciu myslelo v podstate rovnakým spôsobom, a preto podľa nás nie je dôvod to nahradiť nezmyselnou výnimkou.
Problém číslo dva, postupy podlimitných zákaziek (§ 32 ods. 3 písm. c)). Navrhované znenie priamo zakazuje vykonať verejným obstarávateľom vymedzenú časť plnenia pomocou subdodávateľa, pričom vylúčenie sa nesmie týkať celého rozsahu zákazky. Takže to znamená, že zákon o verejnom obstarávaní zakáže tomu, kto podpísal zmluvu, teda tomu, kto ručí za včasné dodanie tovarov, uskutočnenie prác alebo poskytnutie služby za kvalitu a odborné prevedenie predmetu zákazky zmluvne, že nemôže na časť určenú verejným obstarávateľom využiť subdodávku. To znamená, že ideme posudzovať a riešiť vzťahy tretích osôb. Toto je v príkrom legislatívnom rozkole viacerých platných legislatívnych noriem v rámci Slovenskej republiky, ale aj Európskej únie a navyše to odporuje aj niektorým ustanoveniam tejto novely.
Dámy a páni, rád by som vás ešte upozornil, že v poslednej tzv. malej novele zákona o verejnom obstarávaní ste prijali nasledovné. Jedná sa o súlad právnych predpisov ustanovenia § 149 Správne delikty ods. 1 písm. k) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej, ustanovenia § 140 zákona s Ústavou Slovenskej republiky podľa druhej hlavy piateho oddielu čl. 35. Podľa nášho názoru porušuje ústavné práva a obmedzuje výkon práv v spojitosti na právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Podľa nášho názoru ustanovenie hraničí s novodobou modernou aplikáciou čl. 18 ods.1, keď za určitých okolností smeruje k napĺňaniu znakov vykonávania nútených služieb. Ustanovenie § 149 zákona v znení citujem: „Úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 20 000 eur za každých začatých 15 pracovných dní omeškania so splnením povinností podľa § 136 ods. 9 písm. a), b), c), d) alebo e), ak nedošlo k uzavretiu zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody." Reálne spôsobí bez úmyselného konania dotknutých subjektov verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 7, najmä u fyzických osôb, ktoré zabezpečujú výkon verejného obstarávania pre uvedené subjekty, ich absolútnu likvidáciu. Uplatnením správnej pokuty rozumieme výpalníctvo, výpalníctvo štátu, až do zákonom možnej vymáhateľnej sumy 1 921 060 eur pre jeden, aj keď nechtiac zabudnutý prípad nahlásenia informácie úradu podľa ustanovenia § 136 Žiadosť o nápravu odsek 9 v znení: Verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 7 je povinná zaslať úradu do troch pracovných dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedia, písomnú informáciu o tom, že a) bolo všetkým záujemcom doručené oznámenie o výsledku výberu záujemcov podľa § 52 ods. 1, § 56 ods. 1, § 60 ods. 3, § 82 ods. 1, § 85 ods. 1, § 105 ods. 2 alebo § 108i ods. 1 s uvedením dátumu doručenia, ak dochádza k výberu záujemcov, b) bolo všetkým uchádzačom, záujemcom a účastníkom doručené oznámenie o vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka s uvedením dátumu doručenia, c) nedošlo k vylúčeniu žiadneho uchádzača, záujemcu alebo účastníka po otváraní časti ponúk označených ako ostatné, d) nedošlo k vylúčeniu žiadneho uchádzača, záujemcu alebo účastníka po otváraní časti ponúk označených ako kritériá, e) bolo všetkým uchádzačom, záujemcom a účastníkom doručené oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov s uvedením dátumu doručenia. Nakoľko aplikácia zákona je platná a účinná v prípadoch tak úmyselného, ako aj neúmyselného konania, môže prakticky spôsobiť nútenú správu pre všetky subjekty štátu, obcí, vyšších územných celkov, právnických osôb podľa § 6 až § 8 zákona o verejnom obstarávaní. Pre skupinu fyzických osôb prostredníctvom uplatnenia spôsobenej vzniknutej škody, ktoré zabezpečujú výkon verejného obstarávania, stačí, ak nebudú môcť vykonávať svoju činnosť z dôvodu ohrozenia života alebo straty života a nebudú schopné do troch dní túto správu doručiť. Aj v takomto extrémnom prípade spôsobia zákonom vymáhateľnú škodu. Samozrejme, tých možných a nemožných prípadov v súvislosti s nezmyselným ustanovením § 149 zákona nielen môže byť viac, lebo ony aj reálne vzniknú, stačí výmena zamestnancov na pozíciách a podobne. Ak toto je sľubovaná istota, tak plne s tým súhlasím, ale iba s dôvetkom „prirodzenému úbytku duševne zdravej populácie".
Dámy a páni, verejné obstarávanie je mimoriadne zložitá a odborná téma. To, čo nám predkladateľ vo svojej novele, a to aj malej i veľkej, ukazuje, je iba tiché prevzatie moci a kontroly nad procesmi vo verejnom obstarávaní. Zároveň je to ukážkou, ako scentralizovať všetky finančné pochody v štáte pod jednu inštitúciu, pod jednu hlavu. Ako som už uviedol, v minulosti sme predložili jednotlivé návrhy na zlepšenie transparentnosti a takisto prehľadnosti a efektívnosti a hospodárnosti procesov v rámci verejného obstarávania. No, bohužiaľ, tí, ktorí majú tú moc s tým niečo urobiť, nič neurobili a výsledkom je aj táto novela, ktorá vôbec neakceptuje naše pripomienky. Navyše hazarduje nielen s občanmi tejto krajiny, s občanmi Slovenska, ale aj s dodávateľmi a obstarávateľmi a navyše porušuje aj záväzné nariadenia a smernice Európskej únie. A tak len opäť pripomínam, že pri tak náročných témach je dôležité predkladať stopercentné zákony. Tento návrh zákona takým nie je a ako som uviedol už na začiatku vystúpenia, klub strany SaS ho nepodporí. Ďakujem vám za pozornosť.
Neautorizovaný
10:52
Vystúpenie v rozprave 10:52
Miroslav BeblavýV prvom čítaní som spomenul citát komentátora Hospodárskych novín Arpáda Soltésza, ktorý k tejto novele ešte koncom júla minulého roku napísal: „Robertom Kaliňákom avizované zmeny vo verejnom obstarávaní by skrátka mali zabrániť škandálom, akým bol nástenkový tender či predaj emisií počas prvej...
V prvom čítaní som spomenul citát komentátora Hospodárskych novín Arpáda Soltésza, ktorý k tejto novele ešte koncom júla minulého roku napísal: „Robertom Kaliňákom avizované zmeny vo verejnom obstarávaní by skrátka mali zabrániť škandálom, akým bol nástenkový tender či predaj emisií počas prvej vlády strany SMER. Druhá Ficova vláda nastaví pravidlá tak, aby sa pochybné obstarávanie mohlo stať legálnou normou. Toto by si rozhodne zaslúžilo čestný titul „oligarcha roka".“
Hovorili sme aj o tom, že stratégia vlády a ministra bola zjavne v tom, že keď do zákona nastrieľam veľa dier, tak mi aspoň polovica prejde bez povšimnutia. Takým najväčším bielym slonom boli strategické zákazky, ktoré boli zo zákona vypustené. Keď som v prvom čítaní toto spomenul, že pán minister priznal, že to bola ich úloha, tak pán minister to poprel. Takže dovoľte mi odcitovať z týždenníka Trend váš výrok, pán minister. Keď sa vás pýtali na strategické zákazky a prečo ich presadzujete, doslova ste vtedy odpovedali: „Takýmto ustanoveniam v zákone sa hovorí hromozvod. Ešte v škole nás učili, že treba dať do zákona hromozvod. Potom hromozvod odstránite a všetky ostatné veci, čo ste potrebovali, sú prijaté.“ Takže hromozvod ste odstránili, ale treba povedať, že vďaka pomerne rozsiahlej práci aj opozičných poslancov, aj médií, aj mimovládnych organizácií vám tie ostatné veci až tak bez pozornosti neprešli. Medzitým ste už parlamentom pretlačili asi najexpresnejšiu novelu tohto zákona, ako sa to dá, aj keď treba povedať, že táto novela mala jednu veľkú výhodu. Keď sme v opozícii zistili, že v otázke verejného obstarávania sa začína angažovať pán vicepremiér Vážny, posilnila sa znateľne naša náklonnosť k vám, pán minister. Princíp menšieho zla totiž nepustí ani pri verejnom obstarávaní. A pri akejkoľvek kritike, ktorú voči vám môžem vysloviť, keď si porovnám v oblasti verejného obstarávania vás s pánom vicepremiérom Vážnym, viem, kto je menším zlom. A určite to nie je pán vicepremiér.
Rovnako medzitým pribudli už spomínané pozmeňujúce návrhy obrovskej dĺžky, ktoré v niečom technicky zákon čistili, v niečom ho naozaj vylepšovali a v niečom obsahovali nové míny. Asi takou najzaujímavejšou novou mínou, ktorá bola dodaná v parlamente, bola tá snaha umožniť po výnimke ministerstva financií obstarávať stavebné práce do piatich miliónov eur bez súťaže. Dnes ste nám ráno oznámili ako výdobytok toho zákona, že ste túto netransparentnosť vloženú vo výbore znížili na dvestotisíc.
O tom všetkom by sa dalo hovoriť a dalo by sa možno zopakovať mnoho vecí aj z prvého čítania, hovoriť niektoré nové, ale myslím si, že treba skôr robiť inventúru tohto zákona ako celku, možno idúc aj trochu ďalej do minulosti, lebo o tej, samozrejme, ešte nevieme tušiť, čo sa schváli o niekoľko hodín. Dá sa predpokladať, že sa to bude veľmi podobať na to, čo už je v spoločnej správe, ako ste sa už v tejto veci rozhodli. Takže dovoľte mi, vychádzajúc z tohto predpokladu, hovoriť trošku, o čom je príbeh zákona o verejnom obstarávaní. Príbeh zákona o verejnom obstarávaní v tejto krajine je o tom, ako hľadať diery na to, aby som nemusel súťažiť, a je o tom, ako sa snažíme tie diery zapchávať, aby tí, čo súťažiť nechceli, súťažiť museli.
Prvý zákon o verejnom obstarávaní bol prijatý ešte v deväťdesiatych rokoch, nechcem ísť tak ďaleko, ani to asi už pre dnešok nie je zaujímavé. Ale tento zákon dnešný, ktorý tu novelizujete, bol prijatý na konci Dzurindovej druhej vlády v roku 2006. Tá ho však ani nestihla využiť. A vlastne ten zákon sa začal testovať až za vašej vlády. A videli sme, že ten zákon obsahoval dier pomerne veľa. Následne sa v roku 2011 za Radičovej vlády udialo prvé veľké zapchávanie týchto dier. Aby sme boli konkrétni, čo boli tie najväčšie diery? Prvá z nich bola, že mnohé verejné inštitúcie vôbec neboli verejnými obstarávateľmi. Vďaka doslovnému a niekedy aj nesprávnemu preberaniu európskych smerníc jednoducho mnohé verejné inštitúcie hospodáriace s našimi peniazmi nemuseli súťažiť, pretože mali zo zákona výnimku. Druhým problémom bolo zneužívanie inštitútu mimoriadne nízkej ceny na vyhadzovanie nepohodlných ponúk. Najslávnejším príkladom toho je mýtny tender, ale bolo mnoho ďalších. Ja spomeniem len napríklad projektovú dokumentáciu na tunel pod Bratislavou, ktorá sa začala realizovať v druhej polovici roku 2006, kde z troch ponúk bola jedna vyradená za formálny nedostatok a druhá za príliš nízku cenu tak, aby to dostala nakoniec tretia, tá správna vybraná, ktorá bola asi o 300 miliónov korún drahšia od tých ostatných dvoch. Jeden z najväčších průserov boli tzv. neprioritné služby. Ich takou známou vlajkovou loďou je nástenkový tender za 3,6 miliardy korún. Ale bolo ich viac než dosť iných. Ďalším problémom bolo zneužívanie užších súťaží, kde stačilo, aby si obstarávateľ zohnal piatich uchádzačov, ktorí boli dohodnutí, na nich obmedzil vôbec možnosť sa uchádzať a potom už si to zmanažoval správne, ako to potreboval. A, samozrejme, veľmi častým krokom bolo vyhadzovanie zo súťaže kvôli formálnym chybám. Stačilo vám, pečiatka na jednej strane že nebola alebo niekde chýbal jeden podpis na stopäťdesiatstranovom papieri, kde ich bolo ďalších 149, a už ste mohli ísť von. Posledným problémom bol aj pomerne vysoký limit na súťaže, ktorý bol v podstate okolo milióna korún, čo znamenalo, že, samozrejme, mnohé pomerne rozsiahle výdavky najmä na komunálnej úrovni išli úplne bez súťaže. V roku 2011 veľká novela tohto zákona sa pokúsila tieto diery zapchať, zásadne rozšírila toho, kto musí obstarávať, obmedzila možnosť zneužívania mimoriadne nízkej ceny a zrušila neprioritné služby, teda tie sa obstarávať museli a musia dodnes rovnako ako ostatné, a zvýšila počet súťažiacich v užšej súťaži na desať, aby to bolo naozaj ťažko manipulovateľné, zásadne obmedzila možnosť vyhadzovať kvôli formálnym chybám, zaviedla povinné elektronické aukcie a znížila limit pre obstarávanie. K čomu to viedlo? Viedlo to k trom veciam. Zvýšila sa súťaživosť obstarávania, lebo dnes už máme čísla, že počet súťažiacich sa znateľne zvýšil. Viedlo to k úsporám, máme čísla o tom, koľko stoviek miliónov eur sa odvtedy ušetrilo, a zároveň môžeme povedať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, poprosím, kolegovia, kolegyne, keby ste sa utíšili.
Zrejme nemáte ešte toho veľa, takže môžeme dokončiť vaše vystúpenie?
Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
O takých desať minút približne? Neviem, či...
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Je všeobecný súhlas, aby sme dokončili vystúpenie? (Reakcie z pléna.) O desať minút pán poslanec nech to dokončí. Je s tým všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.)
Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Okej, takže po hlasovaní budem pokračovať? (Hlasy z pléna.)
Zmajkovičová Renáta, podpredsedníčka NR SR
Nebudeme hlasovať, či je všeobecný súhlas.
Nech sa páči priestor, pán poslanec aby dokončil svoje vystúpenie. (Hlasy v sále.)
Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Mne je to jedno.
Zmajkovičová Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán kolega, viete čo, je jedenásť hodín, pôjdeme hlasovať, nech sa páči, potom budete pokračovať.
(Krátka prestávka.)
(Po prestávke.)
Vystúpenie v rozprave
14.3.2013 o 10:52 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť v druhom čítaní opätovne k tejto novele.
V prvom čítaní som spomenul citát komentátora Hospodárskych novín Arpáda Soltésza, ktorý k tejto novele ešte koncom júla minulého roku napísal: „Robertom Kaliňákom avizované zmeny vo verejnom obstarávaní by skrátka mali zabrániť škandálom, akým bol nástenkový tender či predaj emisií počas prvej vlády strany SMER. Druhá Ficova vláda nastaví pravidlá tak, aby sa pochybné obstarávanie mohlo stať legálnou normou. Toto by si rozhodne zaslúžilo čestný titul „oligarcha roka".“
Hovorili sme aj o tom, že stratégia vlády a ministra bola zjavne v tom, že keď do zákona nastrieľam veľa dier, tak mi aspoň polovica prejde bez povšimnutia. Takým najväčším bielym slonom boli strategické zákazky, ktoré boli zo zákona vypustené. Keď som v prvom čítaní toto spomenul, že pán minister priznal, že to bola ich úloha, tak pán minister to poprel. Takže dovoľte mi odcitovať z týždenníka Trend váš výrok, pán minister. Keď sa vás pýtali na strategické zákazky a prečo ich presadzujete, doslova ste vtedy odpovedali: „Takýmto ustanoveniam v zákone sa hovorí hromozvod. Ešte v škole nás učili, že treba dať do zákona hromozvod. Potom hromozvod odstránite a všetky ostatné veci, čo ste potrebovali, sú prijaté.“ Takže hromozvod ste odstránili, ale treba povedať, že vďaka pomerne rozsiahlej práci aj opozičných poslancov, aj médií, aj mimovládnych organizácií vám tie ostatné veci až tak bez pozornosti neprešli. Medzitým ste už parlamentom pretlačili asi najexpresnejšiu novelu tohto zákona, ako sa to dá, aj keď treba povedať, že táto novela mala jednu veľkú výhodu. Keď sme v opozícii zistili, že v otázke verejného obstarávania sa začína angažovať pán vicepremiér Vážny, posilnila sa znateľne naša náklonnosť k vám, pán minister. Princíp menšieho zla totiž nepustí ani pri verejnom obstarávaní. A pri akejkoľvek kritike, ktorú voči vám môžem vysloviť, keď si porovnám v oblasti verejného obstarávania vás s pánom vicepremiérom Vážnym, viem, kto je menším zlom. A určite to nie je pán vicepremiér.
Rovnako medzitým pribudli už spomínané pozmeňujúce návrhy obrovskej dĺžky, ktoré v niečom technicky zákon čistili, v niečom ho naozaj vylepšovali a v niečom obsahovali nové míny. Asi takou najzaujímavejšou novou mínou, ktorá bola dodaná v parlamente, bola tá snaha umožniť po výnimke ministerstva financií obstarávať stavebné práce do piatich miliónov eur bez súťaže. Dnes ste nám ráno oznámili ako výdobytok toho zákona, že ste túto netransparentnosť vloženú vo výbore znížili na dvestotisíc.
O tom všetkom by sa dalo hovoriť a dalo by sa možno zopakovať mnoho vecí aj z prvého čítania, hovoriť niektoré nové, ale myslím si, že treba skôr robiť inventúru tohto zákona ako celku, možno idúc aj trochu ďalej do minulosti, lebo o tej, samozrejme, ešte nevieme tušiť, čo sa schváli o niekoľko hodín. Dá sa predpokladať, že sa to bude veľmi podobať na to, čo už je v spoločnej správe, ako ste sa už v tejto veci rozhodli. Takže dovoľte mi, vychádzajúc z tohto predpokladu, hovoriť trošku, o čom je príbeh zákona o verejnom obstarávaní. Príbeh zákona o verejnom obstarávaní v tejto krajine je o tom, ako hľadať diery na to, aby som nemusel súťažiť, a je o tom, ako sa snažíme tie diery zapchávať, aby tí, čo súťažiť nechceli, súťažiť museli.
Prvý zákon o verejnom obstarávaní bol prijatý ešte v deväťdesiatych rokoch, nechcem ísť tak ďaleko, ani to asi už pre dnešok nie je zaujímavé. Ale tento zákon dnešný, ktorý tu novelizujete, bol prijatý na konci Dzurindovej druhej vlády v roku 2006. Tá ho však ani nestihla využiť. A vlastne ten zákon sa začal testovať až za vašej vlády. A videli sme, že ten zákon obsahoval dier pomerne veľa. Následne sa v roku 2011 za Radičovej vlády udialo prvé veľké zapchávanie týchto dier. Aby sme boli konkrétni, čo boli tie najväčšie diery? Prvá z nich bola, že mnohé verejné inštitúcie vôbec neboli verejnými obstarávateľmi. Vďaka doslovnému a niekedy aj nesprávnemu preberaniu európskych smerníc jednoducho mnohé verejné inštitúcie hospodáriace s našimi peniazmi nemuseli súťažiť, pretože mali zo zákona výnimku. Druhým problémom bolo zneužívanie inštitútu mimoriadne nízkej ceny na vyhadzovanie nepohodlných ponúk. Najslávnejším príkladom toho je mýtny tender, ale bolo mnoho ďalších. Ja spomeniem len napríklad projektovú dokumentáciu na tunel pod Bratislavou, ktorá sa začala realizovať v druhej polovici roku 2006, kde z troch ponúk bola jedna vyradená za formálny nedostatok a druhá za príliš nízku cenu tak, aby to dostala nakoniec tretia, tá správna vybraná, ktorá bola asi o 300 miliónov korún drahšia od tých ostatných dvoch. Jeden z najväčších průserov boli tzv. neprioritné služby. Ich takou známou vlajkovou loďou je nástenkový tender za 3,6 miliardy korún. Ale bolo ich viac než dosť iných. Ďalším problémom bolo zneužívanie užších súťaží, kde stačilo, aby si obstarávateľ zohnal piatich uchádzačov, ktorí boli dohodnutí, na nich obmedzil vôbec možnosť sa uchádzať a potom už si to zmanažoval správne, ako to potreboval. A, samozrejme, veľmi častým krokom bolo vyhadzovanie zo súťaže kvôli formálnym chybám. Stačilo vám, pečiatka na jednej strane že nebola alebo niekde chýbal jeden podpis na stopäťdesiatstranovom papieri, kde ich bolo ďalších 149, a už ste mohli ísť von. Posledným problémom bol aj pomerne vysoký limit na súťaže, ktorý bol v podstate okolo milióna korún, čo znamenalo, že, samozrejme, mnohé pomerne rozsiahle výdavky najmä na komunálnej úrovni išli úplne bez súťaže. V roku 2011 veľká novela tohto zákona sa pokúsila tieto diery zapchať, zásadne rozšírila toho, kto musí obstarávať, obmedzila možnosť zneužívania mimoriadne nízkej ceny a zrušila neprioritné služby, teda tie sa obstarávať museli a musia dodnes rovnako ako ostatné, a zvýšila počet súťažiacich v užšej súťaži na desať, aby to bolo naozaj ťažko manipulovateľné, zásadne obmedzila možnosť vyhadzovať kvôli formálnym chybám, zaviedla povinné elektronické aukcie a znížila limit pre obstarávanie. K čomu to viedlo? Viedlo to k trom veciam. Zvýšila sa súťaživosť obstarávania, lebo dnes už máme čísla, že počet súťažiacich sa znateľne zvýšil. Viedlo to k úsporám, máme čísla o tom, koľko stoviek miliónov eur sa odvtedy ušetrilo, a zároveň môžeme povedať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, poprosím, kolegovia, kolegyne, keby ste sa utíšili.
Zrejme nemáte ešte toho veľa, takže môžeme dokončiť vaše vystúpenie?
Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
O takých desať minút približne? Neviem, či...
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Je všeobecný súhlas, aby sme dokončili vystúpenie? (Reakcie z pléna.) O desať minút pán poslanec nech to dokončí. Je s tým všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.)
Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Okej, takže po hlasovaní budem pokračovať? (Hlasy z pléna.)
Zmajkovičová Renáta, podpredsedníčka NR SR
Nebudeme hlasovať, či je všeobecný súhlas.
Nech sa páči priestor, pán poslanec aby dokončil svoje vystúpenie. (Hlasy v sále.)
Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Mne je to jedno.
Zmajkovičová Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán kolega, viete čo, je jedenásť hodín, pôjdeme hlasovať, nech sa páči, potom budete pokračovať.
(Krátka prestávka.)
(Po prestávke.)
Neautorizovaný