16. schôdza

Pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia priznám sa vôbec nemám chuť opakovať sa po svojich opozičných kolegoch a hovoriť tie konkrétne výčitky vlastne, ktoré možno naďalej ešte sa dajú použiť voči tomuto zákonu. Aj mňa mrzí ten proces, ktorý možno dosť zásadne tú situáciu zneprehľadnil. A chcel by som hneď aj takto na začiatok poprosiť prípadne pána ministra nech zváži, že či by pre taký väčší pokoj neprospela taká jednodňová pauza, kde by možno si sadol s tými opozičnými poslancami, ktorí o to stoja, lebo niektorí iba prezentujú, že o to stoja, ale v skutočnosti by na také stretnutie neprišli, prišiel a možno poveril nejakého svojho človeka, keď majú otázky, prejsť si to vlastne súčasné znenie, ku ktorému sme sa nejakým spôsobom dopracovali, aby vedeli, keď chcú naozaj hlasovať v súlade so svojím svedomím a presvedčením, a nie v nejakej nevedomosti alebo v chaose, naozaj o čom hlasovať chcú. Ja by som to urobil na vašom mieste, pán minister. A bol by to celkom taký sympatický krok a možno vyvrcholenie možno takej dosť veľkej snahy. Nechcel by som hovoriť, že vidím tu iba stále snahu, že by ste chceli iba si nachystať nejaké korupčné prostredie na nejaké väčšie kšefty. Je dosť veľa dobrých vecí v samotnom návrhu zákona. Ale sú tam jednoznačne dosť veľké otázniky, ktoré treba vyriešiť.
Chcel by som predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh mňa a Petra Polláka podľa môjho názoru riešiaci dosť kľúčovú vec pri verejnom obstarávaní. A pevne verím, že tento názor po predstavení toho pozmeňujúceho návrhu budete mať aj vy. Dnešný systém je asi taký, a my sme to pred voľbami párkrát riešili a ľuďom, priznám sa, sme aj sľubovali, že tento problém sa pokúsime riešiť, to je problém taký, že, áno, sú draci, ktorí vyhrávajú verejné obstarávania, následne si prenajmú živnostníkov alebo nejakých svojich subdodávateľov, ktorí pre nich pracujú. A tí draci zinkasujú peniaze za štátnu zákazku, ale nezaplatia ďalej tým živnostníkom alebo dodávateľom, ktorí tú zákazku realizovali, ktorí následne takisto majú nejakých svojich buď živnostníkov, alebo zamestnancov, alebo subdodávateľov ďalších, ktorí takisto pre nich možno tú zákazku dodávajú alebo dodali nejaký materiál alebo tovar potrebný na realizáciu zákazky.
Ten pozmeňujúci návrh, ktorý predstavím alebo ktorý vám predstaviť chcem, chce vyriešiť práve tento problém spôsobom takým, že vlastne firmám tak podvodníckym, ktoré vstupujú do verejných obstarávaní za tým účelom, podbíjajú v podstate niekedy systematicky ceny. A následne neplatia svojim dodávateľom alebo živnostníkom, čo podotýkam, sme tam pridali, máte nové znenie v laviciach, aj zamestnancom. Tak týchto by sme de facto chceli vylúčiť z verejného obstarávania pri subdodávateľoch a živnostníkoch tým pádom, lebo to sú teda vlastne tieto osoby. Čiže pri týchto firmách a živnostníkoch by to boli nezaplatené vlastne záväzky, ktoré už sa vymáhajú výkonom rozhodnutia, ale ktoré súvisia s verejným obstarávaním. Ale pri zamestnancoch sme postavili tak tú podmienku, že ak firma raz má záväzok voči zamestnancovi, ktorý sa vymáha výkonom rozhodnutia, čiže už je v exekúcii a je na základe akéhokoľvek titulu alebo ten záväzok je bez ohľadu na to, či to bolo za výkon práce, ktorý súvisí alebo nesúvisí s realizáciou zákazky pri verejnom obstarávaní, tak automaticky takáto firma by sa jednoducho nemohla zúčastňovať verejného obstarávania. Riešime to formou teda čestného vyhlásenia, kde v prípade, ak by tá firma to čestné vyhlásenie nedala alebo nebolo by pravdivé, tak následne by nasledovali sankcie a by sa následne už nemohla nie iba toho jedného verejného obstarávania, ale ani ďalších verejných obstarávaní zúčastňovať. Čiže o tomto je tento pozmeňujúci návrh. Čiže, stručne, jasne, ešte raz, ak chceš súťažiť, musíš preukázať, že platíš svojim dodávateľom, teda či eseročkám, či akciovým spoločnostiam, či živnostníkom, a ak chceš súťažiť vo verejnom obstarávaní musíš zároveň platiť aj svojich zamestnancov. Čiže, inak povedané, podvodníci nesúťažia, čestné firmy súťažia.
Dovoľte teda, aby som teraz prečítal samotný pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča a Petra Polláka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 359).
Prvý bod. V článku I bod 31 znie: „V § 26 sa odsek 1 dopĺňa písmenami i) a j), ktoré znejú: „i) nemá nesplnenú povinnosť vyplatenia odmeny alebo odplaty zo zmluvy s osobou, ktorá je alebo bola subdodávateľom vo vzťahu k zákazke, zadanej podľa tohto zákona, ktorá sa vymáha výkonom rozhodnutia, j) nemá nesplnenú povinnosť vyplatenia mzdy, platu alebo inej odmeny za prácu, náhrady mzdy alebo odstupného, na vyplatenie ktorých má zamestnanec nárok, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia“.“
Bod druhý. V článku I sa za bod 32 vkladá nový bod 33, ktorý znie: „V § 26 sa odsek 2 dopĺňa písmenom g), ktoré znie: „g) písm. i) a j) čestným vyhlásením“." Ostatné novelizačné body vo vládnom návrhu sa v nadväznosti na túto zmenu príslušne prečíslujú.
Tretí bod. V čl. I (doterajšom) bode 119 § 129 ods. 2 prvej vete sa za slová „písm. f)" vkladajú slová „a písm. g)".
Odôvodnenie k bodom 1 až 3. Navrhovaná úprava vychádza z toho, že obstarávateľ vo verejnom
obstarávaní vynakladá prostriedky vo verejnom záujme a je teda vo verejnom záujme aj to, aby tieto prostriedky boli použité aj na uhradenie všetkých záväzkov, ktoré úspešnému záujemcovi vzniknú voči subdodávateľom. Úprava zároveň predpokladá u záujemcu neexistenciu záväzkov voči zamestnancom, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia.
Navrhovaná úprava sa premieta do troch ustanovení zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 1. V ustanoveniach týkajúcich sa osobného postavenia záujemcu o účasť vo verejnom obstarávaní sa navrhuje doplniť požiadavku platobnej disciplinovanosti voči subdodávateľom pre
zákazky z verejného obstarávania. Rovnako sa navrhuje vyžadovať dodržiavanie záväzkov voči zamestnancom záujemcu.
K bodom 2 a 3. Novú požiadavku formulovanú v bode 1 preukáže záujemca verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi čestným vyhlásením a toto čestné vyhlásenie aj predkladá na účely zápisu do zoznamu podnikateľov.
To je znenie teda celého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu zákona.
Tak ako bolo spomenuté, aj v odôvodnení, ktoré som čítal, ak raz spomíname verejné obstarávanie, tak zároveň poznáme s tým aj druhý pojem. A to je verejný záujem. Čiže ak hovoríme, že verejné obstarávanie sa realizuje v súlade s verejným záujmom tak v súlade alebo na základe použitia zdravého rozumu, tak každý štát, ktorý chce niečo realizovať vo verejnom záujme, by mal sledovať celý možno ten reťazec toho verejného záujmu. Nemalo by byť záujmom štátu mať ten vzťah iba s tým prvým súťažiacim, ktorý verejné obstarávanie vyhrá, tento mať vlastne vysporiadaný a čistý a nezaujímať sa o to, vlastne ten súťažiaci akým spôsobom pristupuje k svojim dodávateľom, hlavne v tomto prípade ako najzraniteľnejším práve tým živnostníkom a zamestnancom. Čiže tento pozmeňujúci návrh zabezpečuje podľa nás takú základnú spravodlivosť pri verejnom obstarávaní, aby to nebolo iba o tom, že vyplatíme peniaze tomu veľkému, ktorý má schopnosť vyhrať veľkú zákazku, lebo doteraz realizoval veľké kšefty, ale naozaj, aby sa tie peniaze dostali aj k tým najposlednejším, ktorí tu prácu pri tej verejnej zákazke vykonávajú. A to sú na samom konci hlavne práve tí ľudia, zamestnanci, či už vo forme zamestnaneckého vzťahu alebo vo forme živnostenského oprávnenia pracujúci pre subdodávateľov, ich subdodávateľov alebo subdodávateľov, subdodávateľov, subdodávateľov, to je úplne jedno, v podstate aby tento vzťah bol čistý, pretože to je vo verejnom záujme. Vo verejnom záujme každého rozumného štátu musí byť to, aby vzťahy medzi podnikateľmi boli čisté. A ak do toho vstupuje štát, tak si myslíme, že má na to takýto následný nástroj, ktorým je možnosť povedať, že ľudí alebo firmy, ktoré čestne nehrajú, nepustia ani do systému verejného obstarávania.
Čo chcem na záver k tejto veci povedať, tak je podľa mňa veľmi konštruktívny a, myslím si, férový prístup pána ministra k veci, keď som mu tieto dve idey predstavil, a myslím si, že trvalo to veľmi krátko, tak veľmi rýchlo sme sa dohodli. A myslím, že takto by to mohlo fungovať aj pri ostatných veciach. Jednoducho keď to má hlavu a pätu, keď to je v súlade so zdravým rozumom, keď to je v súlade s verejným záujmom, tak sa na dobrej veci dohodneme. A teraz je pár dní po výročí jedného roku od volieb. My sme hneď v ten deň, keď sa vyhlasovali výsledky volieb, verejne sľúbili, že budeme sa správať konštruktívne, že budeme konštruktívnou opozíciou. Áno, ľudia vo voľbách rozdali karty tak, ako rozdali. Vy ste získali väčšinu alebo strana SMER získala väčšinu. My ste vtedy uznali svoju porážku. A povedali sme, že budeme konštruktívnou opozíciou, ale v tom duchu konštruktívnou, že budeme podporovať dobré veci, ktoré vládna strana predkladať bude, a budeme kritizovať tie veci, ktoré sa nám nepozdávajú. Čiže odmietame politikárčenie a búšiť do vás iba preto, lebo jednoducho teraz vy vládnete, tak ako je to, bohužiaľ, už dlhé roky na Slovensku módou. Vtedy sme zároveň aj vyslovili možno také iba zbožné prianie, že rovnakého prístupu sa dočkáme zo strany vládnej moci. A toto je taká malá lastovička, keď aj tento pozmeňujúci návrh sme vypracovali so súhlasom pána ministra. S prísľubom podpory tohto pozmeňujúceho návrhu sa mi aj poslanec Martvoň zo strany SMER na pozmeňovák symbolicky podpísal. Takže pevne verím, že pozmeňovák si nájde podporu a pri všetkých veciach, ktoré v tom zákone sa upravujú, budeme mať možno dušu namieste, že sme pomohli v tomto prípade naozaj tým najzraniteľnejším, tým, ktorí stoja na samom konci toho radu subdodávateľov pri verejných zákazkách, doteraz dlhé roky na Slovensku štát voči nim pristupoval doslova ignorantsky, že nás vlastne nezaujímalo, čo následne ten súťažiaci s tými svojimi peniazmi urobí, či vyplatí toho malého drobného živnostníka na konci alebo ho nechá jednoducho vyhladovať. V súčasnej dobe, keď ste im zdvihli odvody, keď nie je moc práce k dispozícii na Slovensku, keď prežíva kopa firiem z ruky do úst, je veľmi dôležité chrániť tých najzraniteľnejších. A toto v tomto prípade, keď zahlasujete za ten pozmeňujúci návrh, urobíte. A pevne verím, že to urobia aj poslanci opozičných strán, lebo tento návrh nemá v sebe politikum, tento návrh má iba v sebe zdravý rozum. Ďakujem pekne za podporu a ďakujem pekne aj ministrovi.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Matovič, musím uznať, nezvyknem to robiť, urobil som to prvýkrát, že som sa podpísal pod opozičný pozmeňujúci návrh, pri tomto návrhu musím fakt povedať, že išlo a ide o konštruktívny, odborne vyhotovený návrh, ktorý je vo verejnom záujme. Vidím, že jednoducho aj opozícia sa k návrhu tohto zákona, ktorý predložil pán minister Kaliňák, postavila konštruktívne, vedie sa odborná debata. Tento návrh, ktorý je predložený, jasne preukazuje, aj opoziční poslanci z OĽaNO majú teda záujem o to, aby ten zákon o verejnom obstarávaní bol pripravený kvalitne pre viaceré generácie, aby to fungovalo v praxi.
Týmto chcem aj zároveň poukázať na to, že strana SMER, dovolím si povedať, jasne dáva signál tým, že odborne tu diskutujeme na túto tému, že každý dobrý návrh z opozície, pokiaľ je fakt dobrý, môže byť vypočutý. A budem apelovať na mojich kolegov v strane SMER, aby tento pozmeňujúci návrh pánov poslancov Matoviča a Polláka podporili. Ja osobne ho podporím, nakoľko fakt ide o verejný záujem.
A zároveň sa preukazuje aj to, že pán minister Kaliňák fakt ten vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní pripravuje tým spôsobom, že všetky dobré návrhy, ktoré mohli prísť aj z opozície, aj zvonku, sa doň zapracovali, pokiaľ sú vo verejnom záujme. Ďakujem.

Tóno, však to by som ti dal, keby si návrh, ktorý si podpísal, nepodporil. Takže to je povinná jazda, sorry. Každopádne ďakujem ešte aj takouto formou. Mne, čo len teda hovorím, chýba vzhľadom na to množstvo pozmeňujúcich návrhov a pozmeňujúcich návrhov, pozmeňujúcich návrhov, dať tomu ešte možno jednodňovú nejakú pauzu na vychladnutie hláv a v kľude si to vysvetliť. Veľmi rád by som podporil všetky dobré veci, možno aj keď celý zákon nie. Ale aspoň jednoducho tie dielčie veci by som tam veľmi rád podporil. Ale chcel by som mať v tom prehľad. A myslím si, že hovorím za viacerých poslancov opozície a určite aj vládnej strany.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, že som nedala svoj pozmeňujúci návrh podpísať pánovi poslancovi Martvoňovi, teraz si to vyčítam, ale ešte stíhate.
Ja som v dnešnej rozprave už vystúpila aj som predložila pozmeňujúci návrh, ktorý sa týkal troch bodov. A v rámci následnej diskusie s pánom ministrom sme dospeli k záveru alebo pán minister dospel k záveru, že po určitých korekciách dva body z môjho pozmeňujúceho návrhu vylepšujú text zákona a mohli by byť priechodné. Konkrétne ide o ten bod, kde spoločné verejné obstarávanie sa zveruje pod ministerstvo vnútra (centrálna obstarávacia organizácia), s tým, kde som v mojom dopoludňajšom vystúpení kritizovala, že návrh neumožňuje ministerstvám, ak vedia kúpiť lacnejšie, aby mohli kúpiť lacnejšie. Našli sme riešenie, ktoré je viazané na to, ak preukážu na základe prieskumu trhu, že takéto tovary, stavebné práce alebo služby by vedeli obstarať za nižšiu cenu, tak ich môžu obstarať za nižšiu cenu, čiže to bude predmetom tohto môjho prvého pozmeňujúceho návrhu, ktorý budem, žiaľ, musieť čítať dlhšie z technických dôvodov, aby sme lícovali so spoločnou správou.
Druhý môj pozmeňujúci návrh sa týkal referencií, kde som kritizovala tú hranicu trojnásobku hodnoty zákazky. Ten kompromis, ktorý vylepšuje text zákona, sa týka toho, že ostal by trojnásobok pri podlimitných zákazkách a pri nadlimitných zákazkách by tá referencia bola ohraničená predpokladanou hodnotou zákazky. Takže v tomto duchu ja si dovolím prečítať môj pozmeňujúci návrh.
A aby sme v tom nemali chaos, pán spravodajca, tak vás veľmi pekne poprosím stiahnuť, v mojom prvom pozmeňujúcom návrhu sťahujem body 1 a 2. Ostáva bod 3, tam dohoda nie je.
A teraz si dovolím prečítať môj druhý pozmeňujúci návrh.
Po prvé. V článku I bod 17 znie:
§ 10 vrátane nadpisu „Centrálna obstarávacia organizácia“ znie:
Odsek 1: „Centrálna obstarávacia organizácia na účely tohto zákona je a) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra") v súčinnosti s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ak ide o nadlimitnú zákazku na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby, ktoré sú bežne dostupné na trhu, pre verejného obstarávateľa podľa § 6 ods. 1 písm. a), b) ak nejde o prípad podľa písmena a), verejný obstarávateľa, ktorý zabezpečuje tovary, stavebné práce alebo služby určené pre verejných obstarávateľov alebo zadáva zákazky, alebo uzaviera rámcové dohody určené pre verejných obstarávateľov, c) obstarávateľ, ktorý zabezpečuje tovary, stavebné práce alebo služby určené pre obstarávateľov alebo zadáva zákazky, alebo uzaviera rámcové dohody určené pre obstarávateľov, alebo d) ak nejde o prípad podľa písmena a), európsky orgán verejnej moci, ktorý 1. zabezpečuje tovary, stavebné práce alebo služby určené pre verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov alebo 2. zadáva zákazky alebo uzaviera rámcové dohody určené pre verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov.“
Odsek 2: „Ak ide o nadlimitnú zákazku na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby, ktoré sú bežne dostupné na trhu, verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. a) je povinný nadobúdať také tovary, stavebné práce alebo služby od centrálnej obstarávacej organizácie podľa ods. 1 písm. a) alebo jej prostredníctvom, ak nie je v písomnej dohode medzi centrálnou obstarávacou organizáciou podľa ods. 1 písm. a) a verejným obstarávateľom podľa § 6 ods. 1 písm. a) dohodnuté inak alebo ak verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. a) nevie na základe prieskumu trhu preukázať, že takéto tovary, stavebné práce alebo služby by vedel obstarať za nižšiu cenu. Verejný obstarávateľ v prípadoch iných než podľa prvej vety a obstarávateľ môžu nadobúdať tovary, stavebné práce alebo služby prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie alebo od centrálnej obstarávacej organizácie.“
Odsek 3: „Ak centrálna obstarávacia organizácia podľa ods. 1 písm. a) až c) postupovala pri centrálnom verejnom obstarávaní v súlade s týmto zákonom, platí, že aj verejný obstarávateľ a obstarávateľ, v prospech ktorého alebo na účet ktorého sa verejné obstarávanie vykonalo, uzavrel zmluvu v súlade s týmto zákonom.“
Odsek 4: „Centrálna obstarávacia organizácia podľa odseku 1 písm. a) až c) je povinná postupovať pri centrálnom verejnom obstarávaní podľa tohto zákona.“
Aby sme mohli hlasovať v tomto bode o tomto pozmeňujúcom návrhu, ja len zopakujem, pán spravodajca, že bude treba ten bod 11 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie. Hovorila som to aj dopoludnia, ale hovorím to aj teraz pre poriadok.
Druhý bod. V čl. I bode 33 sa za slová „12 mesiacov" vkladajú slová „,ak ide o podlimitnú zákazku alebo nesmie presiahnuť predpokladanú hodnotu zákazky vypočítanú na obdobie 12 mesiacov, ak ide o nadlimitnú zákazku“.
Odovzdávam pozmeňujúci návrh. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja nebudem dlho hovoriť, ale nedá mi nereagovať hlavne na niektoré vystúpenia, ktoré boli na začiatku našej rozpravy. A keď sa zvykne povedať A, tak je dobré povedať aj B. To znamená, vôbec neberiem názor niektorých kolegov, čo sa týka predkladania či pozmeňujúcich návrhov, či ich obsahu, množstva a podobne. Ale ja by som to tiež v krátkosti tak chronologicky vysvetlil.
Bolo prvé čítanie k tomuto zákonu o verejnom obstarávaní, kde samotná opozícia vo svojich vystúpeniach dávala nejaké tie podnety, ktoré boli naozaj aj racionálne. A videl som teda, že aj pán minister, ale aj ja sme sa snažili niektoré si poznačiť a tiež ich teda aj premietnuť do aj súčasnej podoby. Samozrejme, potom prišla aj skrátená novela, ktorá bola schválená. A na tie všetky podnety aj z parlamentu, od odbornej obce, od organizácií, samozrejme, bolo treba reagovať. A reagovalo sa pozmeňujúcim návrhom, ktorý som preniesol. A tu musím povedať ale zas otvorene, že pokiaľ niekto trošku bližšie spoznal zákon o verejnom obstarávaní, jeho jednotlivé ustanovenia, nemohol mu tento pozmeňujúci návrh, aj keď sa opticky zdá, že bol v sedemdesiatich ôsmich bodoch, spraviť problémy najmä preto, že z dvoch tretín obsahoval spresnenie, legislatívne usporiadanie, poprípade gramatické nejaké náležitosti. A len jedna tretina z týchto bodov bola zameraná na obsahovú stránku. Takže nemyslím si, že sa to nedalo zvládnuť, nedalo sa to prečítať. Možno bolo treba o hodinku skôr vstať a boli by ste to zvládli.
Len na porovnanie chcem zas povedať, že kedy inokedy sa má zákon vylepšovať ako medzi prvým a druhým čítaním. Pozrite si dnešný deň. Dnes bolo podaných niekoľko pozmeňujúcich návrhov. To ešte možno nie je koniec, to už nehovorím o tom terajšom návrhu pani poslankyne Žitňanskej, ktorý má 40 bodov a 70 odsekov. To je niečo podobné, ako čo sa kritizuje, že bol podaný ten pozmeňujúci návrh v rámci výboru. No ale pokiaľ je to v rámci dobrej veci a chceme niečo vylepšiť, no tak prečo nie? Pokiaľ je ešte trošku možnosť, kým zákon nie je schválený, prečo by sa nevylepšili veci, pokiaľ je to možné? A v tomto momente určite ešte je to možné.
V rámci ešte takých kritických slov, že sa často otvárajú niektoré zákony a verejné obstarávania a taký pozmeňovák a toľko bodov a podobne. Ja len na margo prečítam, kedy bol tento zákon otvorený a doplnený v predchádzajúcich rokoch. Tak kus počúvajte. Bolo to 31. 3. 2011, 1. 4. 2011, 15. 6. 2011, 20. 7. 2011, 1. 8. 2011, 1. 2. 2012, 9. 3. 2012.
Ale ja nekritizujem to, pokiaľ naozaj ten zákon všetko to, čo sa malo dostať a dostalo doň, celé to verejné obstarávanie a všetko, všetky okolo procesy vylepšovali. Veď ja si myslím, že na to sme tu. A keby prišla aj taká situácia, ktorú tiež sme mohli urobiť, že teda tak ako v prvom čítaní bol zákon predložený, tak ho tak schválime, tak potom zas by bola kritika na druhej strane, že vôbec nepočúvame názory opozície alebo organizácií.
Takže z tohto pohľadu je to moje B.
A, ešte raz, zákon podľa mňa treba vylepšovať, dokiaľ sa dá. Pokiaľ sa nájde nejaká chyba alebo na doplnenie to, čo ho zlepšuje, treba to využiť. A myslím si, že takto sme to urobili aj my. Ďakujem pekne.
Ešte chcem podotknúť, že v rámci aj hlasovania bod 21 budem navrhovať vyňať na osobitné hlasovanie. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Bagačka, netvárte sa, že ten pozmeňovák označovaný vaším menom je z vášho pera. Nie je to tak, samozrejme. Každý to vie. Ste povedali, že kedy sa má vylepšovať zákon, ak nie medzi prvým a druhým čítaním. No a priori má prísť do Národnej rady dobrý zákon, povedzme, v takom stave, ako bude ten zákon s tými zmenami, ktoré obsahuje spoločná správa. To by bol veľmi dobrý návrh, veľmi dobrý materiál, základný materiál k tomu, aby sme vedeli o niečom rokovať. No, viete, podávať pozmeňujúce návrhy k pozmeňujúcim návrhom sa nedá. Čiže terajší stav je taký, že určité zmeny, ktoré by ešte vylepšili ten zákon, sa nedajú dať, môžeme ich podať len k tomu základnému textu.
Na moje prekvapenie všetky moje výhrady z prvého čítania boli zapracované do vaším menom označovaného pozmeňujúceho návrhu. Kvôli tomu ani nevystupujem. Ale tieto moje výhrady boli známe už na jeseň. Nie jednu tlačovku sme k tomu spravili. Čiže mohli sme predísť tomuto marazmu. Ešte je stále čas, ešte je stále možnosť, aby sme celý zákon vrátili do výborov, aby sme to prečesali. A môžeme sa dopracovať aj k takej forme, že by sme za to aj my, opozícia, mohli zahlasovať. Táto možnosť stále tu je. Takže využite to.

Ďakujem pekne za poznámku. Vôbec sa netvárim, že je to môj návrh. A určite som troškou prispel k tomu, že som sa na ňom podieľal. Ale keby ste počúvali trošku, ako som vysvetlil aj celú tú hierarchiu.
Myslím, že nebudem to viac opakovať, len nesúhlasím s vami, čo ste teraz povedali, pretože podľa mňa celý ten text a celé tie pozmeňujúce návrhy, pokiaľ idú k zlepšeniu toho zákona, tak to má byť, lebo, inak, to, čo som povedal, mohli sme spraviť tak, že podáme návrh zákona, máme nadpolovičnú väčšinu a schváli sa. Potom by ste tiež vystúpili, predpokladám, a povedali, že všetky tie vaše pripomienky z prvého čítania neboli vypočuté a zákon nepodporíte. (Reakcia z pléna.) Okej, to beriem.

Vážení priatelia, rýchle to prečítam, dobre, tak aby každý tomu rozumel.
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslankyne..., mňa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 359).
Prvý bod. V článku I body 2 až 4 znejú:
Bod 2. V § 1 odsek 3 znie: „Tento zákon sa nevzťahuje ani na podlimitnú zákazku, ktorej predmetom je a) činnosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa na účely občianskeho súdneho konania, trestného konania vrátane prípravného konania, správneho konania, rozhodcovského konania alebo iného obdobného konania, odborná činnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby na účely trestného konania vrátane prípravného konania a odborná činnosť prizvanej osoby na účely kontrolnej činnosti alebo na účely správneho konania a odborná činnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby na účely štátnej expertízy podľa osobitného predpisu6aa), b) nadobúdanie knižničných fondov, c) dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby, ktorú zadáva zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v zahraničí alebo ktoré sú určené na oficiálnu rozvojovú pomoc, medzinárodnú humanitárnu pomoc alebo logistickú podporu ozbrojených síl Slovenskej republiky vyslaných na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky, d) dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby, ktorých odberateľom je verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. a) alebo b) a dodávateľom 1. Zbor väzenskej a justičnej stráže, ak ide o tovar, stavebné práce alebo služby zabezpečované zamestnávaním odsúdených a obvinených, alebo 2. stredná odborná škola, ak ide o tovar, stavebné práce alebo služby zabezpečované žiakmi strednej odbornej školy v rámci praktického vyučovania, e) dodanie tovaru alebo poskytnutie služby na zabezpečenie úhrady výdavkov na deti a mladých dospelých v profesionálnych rodinách a zabezpečenie potrieb detí a mladých dospelých z vyčleneného rozpočtu na stravovanie a hospodárenie v samostatných skupinách detského domova podľa osobitného predpisu6ab), f) výroba scénických a kostýmových výprav pre verejného obstarávateľa, ktorý je právnickou osobou podľa osobitného predpisu6ac), nadobúdanie hudobných nástrojov, poskytnutie umeleckého výkonu alebo použitie umeleckého výkonu a u divadelných umelcov alebo hudobných umelcov aj na uzavretie zmluvy podľa osobitného predpisu6ad), g) poskytnutie služby, ktorou je poštová služba v rozsahu univerzálnej služby podľa osobitného predpisu6ae), h) uskutočnenie stavebných prác, ak je predpokladaná hodnota zákazky rovná alebo nižšia než 200 000 eur, dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, ak na takéto dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby udelí výnimku vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) podľa odseku 5).“ Poznámky pod čiarou k odkazom 6ab až 6ae znejú: „6ab) § 52 ods. 1 a § 53 ods. 4 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 6ac) § 4 a 5 zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z., 6ad) „Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov, 6ae) § 3 ods. 2 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Bod 3. V § 1 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie: „Ak by postup podľa tohto zákona znemožnil alebo významne sťažil plnenie úloh verejného obstarávateľa podľa osobitných predpisov alebo viedol pri plnení týchto úloh k nehospodárnemu alebo neefektívnemu vynakladaniu prostriedkov verejného obstarávateľa, verejný obstarávateľ môže požiadať o udelenie výnimky z tohto zákona pre podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác, ak je predpokladaná hodnota zákazky rovná alebo nižšia než 200 000 eur, na dodanie tovaru alebo na poskytnutie služby; na udelenie výnimky nie je právny nárok. Žiadosť predkladá verejný obstarávateľ, ktorý nie je ministerstvom, tomu ministerstvu, do vecnej, zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ktorého patrí, a ak takého ministerstva niet, tak Ministerstvu financií Slovenskej republiky, s uvedením dôvodov na udelenie výnimky podľa prvej vety. Ministerstvo, ktorému bola žiadosť predložená, môže vláde navrhnúť udeliť výnimku na základe žiadosti verejného obstarávateľa a najviac v jej rozsahu, ak má za preukázané, že by postup podľa tohto zákona znemožnil alebo význame sťažil plnenie úloh verejného obstarávateľa podľa osobitných predpisov, alebo viedol pri plnení týchto úloh k nehospodárnemu alebo neefektívnemu vynakladaniu prostriedkov verejného obstarávateľa; ak je verejným obstarávateľom ministerstvo, predkladá návrh vláde priamo tento verejný obstarávateľ. Ak vláda výnimku udelí, uvedie v rozhodnutí o udelení výnimky identifikáciu verejného obstarávateľa a určenie rozsahu výnimky. Vláda zverejní rozhodnutie o udelení výnimky na webovom sídle Úradu vlády Slovenskej republiky a doručí ho verejnému obstarávateľovi a Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“); spolu so zverejnením rozhodnutia zverejní vláda aj odôvodnenie udelenia výnimky. Úrad rozhodnutie vlády bezodkladne zverejní vo Vestníku verejného obstarávania a v profile verejného obstarávateľa podľa § 113 ods. 3 (ďalej len „profil“). Ak ide o podlimitnú zákazku, na ktorú sa vzťahuje výnimka na základe rozhodnutia vlády, verejný obstarávateľ je povinný pri jej zadávaní postupovať podľa § 9 ods. 9.".“ Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 6 a 7.“
Bod 4. V § 1 ods. 7 sa slová „odsekov 2 až 4“ nahrádzajú slovami „odsekov 2 až 5“.
Ďakujem pekne. Prečítala som to čo najrýchlejšie a poprosím, pán spravodajca, aby ste tento bod vyňali na osobitné hlasovanie. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, budem sa snažiť byť veľmi stručný. Nakoniec, podobne ako som to včera hovoril po prerokovaní zákona o zmene dôchodkového systému v ozbrojených zložkách, aj v tomto prípade až na drobné výnimky išlo predovšetkým o vecnú diskusiu, čo k tomu prispelo.
Na úvod by som chcel povedať, že viackrát zaznelo v tejto snemovni, že zákon je v tejto chvíli komplikovaný, má mnoho pozmeňujúcich návrhov, je to vlastne určitá pre mnohých ako keby neprehľadná džungľa právnych predpisov. To sa ale stáva väčšinou v prípade, keď aj navrhovateľ je ochotný počúvať.
Najväčší pozmeňujúci návrh, a tu chcem trošku na rozdiel od pána poslanca Gábora Gála povedať, ten, ktorý sme spracovali aj s pánom poslancom Bagačkom, bol naozaj spoločným dielom, ale keby sme išli podľa vašej dikcie, tak ten zákon, samozrejme, nie je možné označovať ako môj, ale by sme ho museli označovať ako zákon pána doktora Kaľavského a pani inžinierky Behrovej. Čiže z tohto uhla pohľadu si myslím, že vždy je dôležité aj určité autorstvo, aj určitá forma integrácie jednotlivých pozmeňujúcich návrhov. A tu sa chcem určite poďakovať popri kolegoch, ktorí spolu tvorili tento zákon, ktorých som tu spomínal, aj pánovi poslancovi Bagačkovi, pretože sa tej úlohy zhostil veľmi dobre. A ja osobne si takto predstavujem aj úlohu spravodajcu. Treba teda povedať, že mali sme na výber. A tu som tak trošku pri takej drobnosti, ktorá mi príde minimálne ako dilematická, že, áno, mohli sme predložiť zákon, ktorý by prišiel ako jasný dokument, prešiel by dvoma čítaniami, a dnes by sme schválili dokument, ktorý by bol pre vás čistý, jasný a nemenný. Vtedy by ste ale hovorili o valci, o nedemokratickom prístupe, o tom, že vás nepočúvame, o tom, že nechceme načúvať vašim návrhom, ktoré proste boli v najväčšej miere v týchto návrhoch zapracované. Ten pozmeňujúci návrh, napríklad ktorý predložil pán poslanec Bagačka, reflektoval vaše pripomienky z prvého čítania. To málokedy býva. Ja si myslím, že toto je trošku aj prelomová vec, tak ako pán poslanec Gál povedal, že našiel akceptované všetky svoje pripomienky bez toho, aby predložil pozmeňujúci návrh. Čiže my sme jednoducho počúvali, čo hovoríte, a snažili sme sa na to reagovať. To sme robili počas celého trištvrte roka. Čiže vaša kritika, komu že je to vlastne v tejto chvíli komplikovaná novela, mi príde ako pochvala v tom, že sme načúvali vašim návrhom a zmenám, ktoré ste predkladali, lebo sú tam zapracované, ale za to vám, samozrejme, ďakujem. Je to špecifická forma, ale rozhodne si myslím, že bola určite myslená takto.
Pani poslankyňa Žitňanská vystúpila ako prvá, vystúpila dvakrát. Tam by som rád iba poupravil tú otázku, keď hovorila o tom, že sme predkladali zrýchlenú novelu v čase, keď sme vedeli, že pán predseda vlády Robert Fico vyjednal určité zjednodušenie situácie v oblasti čerpania eurofondov na samite Európskej únie v Bruseli. Problém tohto bezpochyby veľkého víťazstva je v tom, že Únia bola ochotná zapracovať dodatok k memorandu o tom, že bude so Slovenskom niečo robiť. Ale nepovedala ako a kedy. To znamená, to neplatí totižto len pre rok 2013, ale aj pre roky 2014 a 2015. Čiže my sa kľudne môžeme dozvedieť o tom, akým spôsobom sa to bude riešiť až na konci roka a možno to bude platiť iba pre roky 2014 a 2015. To znamená, z tohto uhla pohľadu bola tá novela, samozrejme, nevyhnutná.
Keď sa vrátim k tým, samozrejme, aukciám, ony ostali povinné. To, na čo boli aukcie vymyslené, znamená tovary, služby bežného charakteru. Ale viackrát sa vyskytlo, že na jednej strane sa aukciovali veci, ktoré aukciovať ani nie je veľmi dobre možné práve pre komplikovanosť systému, čoho dôkazom boli niektoré aukcie, kde sa odhadovaná cena dostala práve preto, že nevedel dobre obstarávateľ to vyhodnotiť, samotná obstarávacia cena bola o polovičku nižšia, no a, samozrejme, aukčná firma si vypýtala skoro celý ten rozdiel, lebo boli bežné sumy, keď sa v státisícoch eur platili odmeny za to, že sa vykonala aukcia. Tam to vidíme ako naozaj zbytočné, pretože samotný súťažný princíp donúti podávať ceny, ktoré sú adekvátne.
K tej téme vlastne, ktorá sa týkala centrálneho obstarávania a nižšej ceny, ja som len hovoril, že akonáhle niekto bude musieť zisťovať, či vie mať nižšiu cenu, musel by fakticky súťažiť. Akonáhle by súťažil, vystavoval by sa riziku, že vysúťaží aj vyššiu cenu, nie vždy nižšiu. A musel by potom kupovať za vyššiu cenu, napriek tomu, že centrálne obstaraná zmluva obsahuje, samozrejme, cenu lepšiu. A čo je najväčší problém? Že tým pádom by centrálne obstarávanie stratilo význam, pretože akonáhle by mal súťažiť, tak stráca čas na to, aby zistil, či nevie náhodou získať lacnejšiu cenu. Preto ten pozmeňujúci návrh, ktorý následne predložila pani poslankyňa Žitňanská, si myslím, je už tou cestou, ktorá asi spĺňa tú predstavu, ktorú mala. A zároveň si myslím, že je pre samotný zákon prínosom. Preto chcem oceniť de facto obidva návrhy, ktoré pani poslankyňa predložila aj v oblasti centrálneho obstarávania a garancie nákupu pri prípadnej nižšej cene. A to isté platí aj pri referencii ohľadne realizácie zákazky trojnásobku hodnoty tejto zákazky, kde pri podlimitných zákazkách to má stále význam, v nadlimite, samozrejme, kde už je suma omnoho vyššia, tam stačí stopercentná hodnota tejto referencie.
Pán poslanec Hrnčiar v tej prvej časti, ktorú prezentoval, takisto si myslím, ten pozmeňujúci návrh prispieva k tomu, aby ten návrh zákona bol, samozrejme, lepší. V tých zvyšných častiach v podstate poskytuje iný pohľad na tú istú vec. Myslím si, že tá cesta, ktorú sme zvolili, je stále kompromisom. Pri tom prvom pozmeňujúcom návrhu ho považujem za návrh vylepšujúci. A myslím si, že si zaslúži aj podporu.
Vystúpenie pána poslanca Hudackého skôr by som videl ako politické. Jeho pozmeňujúci návrh je v rozpore s úplne všetkými pravidlami, ktoré fungujú. Nie je možné vylučovať zo súťaže, samozrejme, podnikateľov z Košíc, ak sa súťaží v Banskobystrickom kraji, pretože v tom prípade by ľahko mohlo dochádzať k tomu, že sa rozhodnem, že chcem podnikateľov iba z obce, kde všetkých podnikateľov poznám. A to je presný priestor na to, aby som si mohol vyberať súťažiteľov podľa toho, kde sa mi to hodí, podľa toho usporiadam súťaž a podľa toho si viem vyberať región, ktorý mne najviac vyhovuje, čo je niečo, diskriminácia, čo je nielen v našej ústave, samozrejme, popierané. Ale s tým by nás Európska únia vyhnala ešte skôr, ako by zákon stihol byť vytlačený.
Podobne je to v prípade vystúpenia pána poslanca Galka, kde podľa mňa v jednej veci nedošlo k pochopeniu situácie. A to je v prípade, že je sankcia podnikateľovi, ktorý má uzatvoriť zmluvu. Nuž tak ak raz sa prihlási do súťaže a aj ju vyhrá, tak nemôže svojím postojom, nechcením uzavrieť zmluvu, vydierať, vydierať jednak obstarávateľa, aby možno dal lepšie podmienky, lepšiu cenu, a hlavne tak likvidovať napríklad obce, ktoré na túto súťaž majú časovo limitované prostriedky. Preto tam tá sankcia, samozrejme, je.
A v priamom rozpore je jeho tvrdenie, ktoré dal napríklad v pozmeňujúcom návrhu následne pán poslanec Matovič. Naopak, pán poslanec Galko chcel chrániť neserióznych subdodávateľov, pretože chránil práve tie firmy, ktoré boli špekulatívne, chránil firmy agentúrne, ktoré nemajú ani jedného zamestnanca, dvadsať právnikov a dvadsať odborníkov na verejné obstarávanie a zadávajú potom zákazky malým a stredným podnikateľom, ktorých máme podporovať, živnostníkom, ale potom im neplatia po vykonanej práci a nechávajú veľké pomníky malých skrachovaných firiem, ktoré majú 5, 7, 10 zamestnávateľov, čo vlastne má byť tým hnacím motorom ekonomiky. Čiže skôr si myslím, že tam nebol zlý úmysel, len nepochopenie možno presne tej dikcie zákona.
Čiže tieto dve vystúpenia hodnotím viac politicky.
Určitým prekvapením bolo vystúpenie pána poslanca Beblavého, ktorý sa v tomto prípade naozaj obmedzil na vecné pripomienky. A v dvoch prípadoch, si myslím, naozaj aj vedia veci posunúť dopredu, budem ale postupne reagovať.
V jednej časti vystúpenia si trochu protirečil, pretože na jednej strane on rád udáva, že bolo dosiahnuté číslo 4,9 súťažiaceho na súťaž, na druhej strane hovorí, že no ale v prípade užšej súťaže si ktokoľvek kedykoľvek zoženie 5 svojich kolegov a budú s ním súťažiť. Tak teraz ktoré číslo je pravdivé? S čím sa vlastne dá nejakým spôsobom manipulovať, že mám 5 spolusúťažiacich a tým pádom vytváram dojem, že v súťaži bolo 5 ľudí čiže ešte viacej ako ten priemer? Alebo teda sám pripúšťa, že číslo 3,9 je číslo nepočítateľné, pretože nerešpektuje reálnu situáciu v niektorých súťažiach, pretože niekde tých súťažiacich proste viacej nie je.
Čo sa týka predĺženia tej krátkej úpravy novely, ktorú sme predložili, a zdržania, áno, zdržanie nastáva práve v tých situáciách, kde je iba jeden súťažiaci a nikto nič nenamieta, tak musí sa tá súťaž ešte raz skontrolovať. To je ale zdržanie 15 dní. A my hovoríme o ušetrení troch-štyroch mesiacov. Takže to je neporovnateľné.
Potom jeho pripomienka k centrálnemu obstarávaniu, s ktorou súhlasím, ktorá sa nakoniec odzrkadlila aj v prípade pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Žitňanskej, to bola dobrá pripomienka. Myslím, že išla správnou cestou. V prípade právnikov sme sa aj dokonca rozprávali, toto bol návrh, ktorý bol asi najlepší z tých, ktoré sme mali k dispozícii, i keď ja osobne preferujem možnosť univerzálnej dohody zo Slovenskou advokátskou komorou, ktorej advokáti sú jediní, ktorí môžu poskytovať právnické služby. Ak by tam mohlo dôjsť k dohode medzi štátom a advokátskou komorou, otázka súťaženia právnikov by bola naozaj veľmi, veľmi jednoduchá a z môjho pohľadu aj omnoho transparentnejšia.
Otázku trojnásobku obratu, ktorú tu pán poslanec Beblavý naznačil, sme vyriešili alebo vyriešila pani poslankyňa Žitňanská vo svojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý, si myslím, je takisto, ako som už spomenul v úvode, hodný podpory. V oblasti kaucií vychádza zrejme pán poslanec Beblavý zo starého textu a iba som ho upozornil na to, že sme znížili hodnotu kaucií o 50 %.
Pán poslanec Chren, ktorý vystúpil, vystúpil s návrhom, ktorý môže pomôcť práve tým obciam, ktoré nemajú ešte dostatočné technické vybavenie na realizáciu trhoviska, alebo ďalším spoločnostiam, pretože benchmarking cien je vec, ktorou sme viackrát chceli ísť. A bude to prirodzená cesta, ktorá môže napríklad slúžiť aj ako prepojenie prieskumu trhu, o ktorom hovorí pozmeňujúci návrh pani poslankyne Žitňanskej, a teda stanovenie, či cena napríklad v rámcovej zmluve je lepšia na trhu momentálne, na čo, ináč, reaguje aj staré ustanovenie zákona, ktoré sa volá negatívny floating, ktorý núti dodávateľa v rámci zmluvy k tomu, aby znižoval cenu aj počas platnosti zmluvy v závislosti od vývoja cien jednotlivých komodít na trhu. Čiže myslím si, že návrh pána poslanca Chrena je rovnako akceptovateľný.
Pán poslanec Matovič doniesol návrh, ktorý súvisí s ochranou subdodávateľov. Pôvodný návrh rátal iba s určitou formou sankcie, tento návrh to rozširuje. Myslím si, že to má základnú logiku v tom, že posilňujeme práve tých drobných živnostníkov a remeselníkov, ktorí často sa stávali obeťami špekulantov, práve ktorým neplatili, pretože cez to sa vykonávali tie najnižšie ceny. Nakoniec, most v Kurimanoch to tak dosť zvýraznil, keď na rozdiel od hlavného dodávateľa, nemeckej firmy, na ktorej meno si už nespomeniem, ten posledný, kde jeden z pracovníkov bol poškodený na zdraví, bol až 5. alebo 6. firmou v poradí, na rozdiel od toho, kto garantoval stavbu. U mnohých z nich nedochádzalo k včasnému plateniu faktúr, čo je veľmi dobré ustanovenie.
Smerom k zamestnancom je ustanovenie zaujímavé. Uvidíme, ako to bude fungovať v praxi. Tu tak rozmýšľam o miernom probléme so zneužívaním. Ale verím, že bude pochopené správne, a preto si myslím, že tento návrh v obidvoch prípadoch si rovnako tak zaslúži svoju podporu.
V prípade pani poslankyne Vášáryovej by som chcel poďakovať za návrh, ktorý v prípade nášho technokratického prístupu, samozrejme, mohol uniknúť. Kultúrna obec zjavne má dôvody na to, aby to takto fungovalo. Rozumiem, zakúpenie majstrovského nástroja, ktorý býva často jedinečný, asi nemôže byť predmetom súťaže. Trošku nadľahčene by som sa posťažoval, že ma mrzí, že pani poslankyňa nezaradila orchester ministerstva vnútra do týchto výnimiek. Ale v každom prípade my sa skúsime o to adekvátne postarať. V každom prípade hovoríme o vzorových telesách kultúrnych, ktoré v Slovenskej republike fungujú. A preto je na toto, samozrejme, určite priestor. A myslím si, že tento pozmeňujúci návrh zákon rovnako tak vylepšuje a zaslúži si podporu.
Takže na záver by som to rád zhrnul. Okrem návrhov, ktoré sme zapracovali do toho rozsiahleho pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol často kritizovaný, ktorý ale vychádzal z pripomienok, ktoré boli prednesené ešte v prvom čítaní tak, ako napríklad pán poslanec Gál našiel všetky svoje pripomienky upravené v tomto veľkom pozmeňujúcom návrhu, si myslím, za pozornosť a za určitú podporu stoja dva návrhy pani poslankyne Žitňanskej, ako ich predniesla v ústnej rozprave, prvý návrh pána poslanca Hrnčiara, pána poslanca Beblavého vlastne návrhy boli zapracované v návrhu pani poslankyne Žitňanskej, návrh pána poslanca Chrena, pána poslanca Matoviča a pani poslankyne Vášáryovej. Veľmi pekne ďakujem vzhľadom na to, že tých návrhov bolo naozaj veľa.
A ešte taká drobná štatistika. Počet bodov, ktoré boli prednesené v rozprave, je veľmi príbuzný tomu veľkému pozmeňujúcemu návrhu. Čiže ak sa jednotliví opoziční poslanci sťažovali, že tých návrhov bolo veľa, a nemali čas na veľmi preštudovanie, keby sme hlasovali dnes o tomto zákone, tak toho času na preštudovanie tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložili jednotliví opoziční poslanci, by bolo tiež určite málo. Preto by som si dovolil pána poslanca Bagačku ako spravodajcu poprosiť, že možno by bolo ideálne, keby sme mohli o tomto návrhu hlasovať budúci týždeň v utorok. A tak by sme vyčistili všetky veci za tieto štyri dni a prešli si vlastne jednotlivé veci. Veľmi pekne ďakujem za pochopenie.

Ďakujem pekne. Myslím, že na základe toho, čo bolo povedané, dávam návrh, aby sme o tomto zákone hlasovali v utorok o 11.00 hodine.