16. schôdza

Pán kolega Brocka, ja vám teraz poviem od srdca, lebo už niekoľkokrát ste útočili do ľudí, ktorí robia aj v samosprávach a sú aj poslancami Národnej rady. Rozprávate o solidarite. Vy ste v parlamente vyše dvadsať rokov. Dvadsať rokov vo vysokej politike. Zažili ste divokú privatizáciu počas vášho aj vládnutia. Rozdávali ste štátne majetky, možno vy, kolegovia, a bohvie za čo a ako.
Málokto dostáva rentu z Európskej únie a zároveň bol aj podpredsedom Národnej rady, ako sa to podarilo vášmu členovi. Každému sa nepodarí dostať byt za facku, ako sa to darilo tiež vašim kolegom.
Pán Brocka, vy ako kresťan závidíte finančnú odmenu za prácu, ktorú každý jeden, ktorý je tu a je aj starostom alebo primátorom, ktorú odvádza. Vieme, že je teraz vyspelá technika, je internet, sú mobily. A ak si človek okolo seba dá dokopy slušný kolektív, tak sa to dá zvládnuť. Ja som bol trikrát v priamych voľbách, kde mi ľudia dali dôveru, a môžem robiť a vykonávať starostu preto, lebo som ich presvedčil výkonom. Skúste aj vy kandidovať a presvedčiť v priamych voľbách, nie schovávať sa za stranu, a dostaňte miesto v samospráve. Nie je správne po kresťansky len rozprávať, ale treba po kresťansky aj žiť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec, ak dovolíte, ja by som zareagovala iba na ten § 52a, ktorý ste tu spomínali. Musím povedať, že je to naozaj veľmi nákladný projekt, keď za jeden rok sa vyčerpalo na tento projekt viac ako päť miliónov eur a zamestnanosť z tohto projektu, len sedem percent ľudí sa následne zamestnalo. Takže niektorí naozaj možno ani nemali nejakú silnú motiváciu, aby si hľadali prácu, pretože mali istotu, že stále sa v tomto projekte budú točiť, ale verím tomu, že si nájdu, vyberú z iných nástrojov. Napríklad veľmi dobrý nástroj nový, ktorý tam je v zmysle § 50, je príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti, kde určite si budú môcť vybrať zamestnávatelia, ktorí doteraz využívali § 52a. A je to dobrý nástroj, pretože po dobu deviatich mesiacov zamestnajú uchádzača s tým, že budú platiť iba dvadsať percent z ceny práce, takže toto je vynikajúci nástroj. A myslím si, že čiastočne teda nahradí tento nástroj 52a, ktorý teda vypúšťame zo zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja súhlasím s tým, čo hovoril pán Brocka, že máme predsa len krízu a mali by sme dbať na dostatočný, alebo dávať dostatočný priestor na to, aby nevznikali možnosti odoberania štátnych zdrojov. Tým narážam naozaj na dvojité, trojité mandáty, možnože nie tak razantne sa na to pozerám. Podľa mňa, ak teda ten človek naozaj ide do volieb a dostane od ľudí hlas a podporu, tak skrátka, nech si ten človek vyberie, ktorý príjem bude poberať. Ja by som sa kľudne uspokojila aj s týmto, ak by sa už niekto našiel, kto by takýto zámer podporil.
Ďakujem mu takisto za to, že sa zastal zdravotne postihnutých, nie mňa, ale naozaj skupiny zdravotne postihnutých, ktorí stále teda bijú na poplach, že môže to spôsobiť veľké problémy.
Ďakujem.

Nedá sa asi na všetkých, ale tak koľko za tie dve minúty stihnem. A možno tak na preskáčku, možno tie, ktoré ma najviac zaujali.
Pán poslanec Bublavý, neberte to ako útok na viacmandátových poslancov, že skúste kan..., vyzvali ste ma, že skúste kandidovať na starostu. Pán Bublavý, ja si myslím, že to sa nepatrí, že to sa nepatrí, aby som ja, poslanec Národnej rady, kandidoval u nás v obci za starostu. Veď v našej obci je toľko schopných ľudí, ktorí môžu túto funkciu vykonávať! A prečo by som, prečo by som im napríklad bral túto možnosť, keď ja môžem ovplyvňovať celoštátnu legislatívu?
Pán poslanec, mne stačí ten mandát v Národnej rade a sa tu dostatočne realizujem. A naozaj nepotrebujem všetko robiť, na to v našej obci je veľa schopných a šikovných ľudí a jednoducho, ja som spokojný s týmto stavom. Čo nie som spokojný, a je to aj u nás v obci, takmer každá druhá obec pomaly využila možnosť čerpať zdroje z európskych fondov. Ak si myslíte, že toto je váš priestor, že takto sa ľahšie dostanete k európskym peniazom, ja pochybujem o zmysluplnosti polovice vynaložených prostriedkov, ktoré boli použité na Slovensku zo zdrojov Európskej únie.
Ak dvadsať miliónov - a teraz či v korunách, alebo v eurách - ste vyhodili na opravu a skultúrnenie obecných centier a vydláždili ste ich zámkovou dlažbou, a pritom ani tí ľudia, ktorí v tej obci sú dlhodobo nezamestnaní, z toho nemali žiaden profit, lebo nemohli sa tých prác zúčastniť. A na druhej strane, ľudia dnes, keď v tej obci vid... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi, aby som reagovala na veci, ktoré boli v rozprave, pretože v prvom čítaní som dosť výrazne sa snažila vysvetliť niektoré paragrafové znenia tohto zákona, ale dotknem sa aj pragmatických častí tohto zákona.
V prvom rade, ak dovolíte, by som zareagovala na svojho predrečníka pána Brocku a potom postupne tak, ako to bolo v rozprave. Ja sa plne stotožňujem, že nezamestnanosť je vysoká. Je mi to veľmi ľúto. Dokonca si myslím, že tým, že som aj primátorka, podnikám kroky, a určite to robia aj iní primátori, nielen poslanci Národnej rady, ktorí, samozrejme, viac-menej miesto toho, aby možno dali nejaké účinné opatrenia a pozmeňovacie návrhy, tak kritizujú tie, ktoré momentálne prijímame. Je mi to veľmi ľúto, ale keď si všimnete palcové titulky vo všetkých novinách, tak sa tam jednoznačne píše, Európa má historicky najväčšie čísla v nezamestnanosti.
Čiže Slovensko nie je nejaká veľká samostatná krajina, ktorá si môže dovoliť diktovať Európe, ale, bohužiaľ, je naviazaná ekonomicky na európske štáty a na štáty Európskej únie. Preto chcem povedať, že po prvé, by som nepreháňala, že je pätnásťpercentná nezamestnanosť, pretože by som to nečakala od bývalého ministra sociálnych vecí a rodiny, pretože by sa mal vyjadrovať správne, pretože aj jedna desatina percenta pri takomto objeme nezamestnaných ľudí sú určité čísla, a počítame to približne asi okolo tisícpäťsto ľudí.
Takže nemôžem povedať, že je pätnásť percent. A ak minister na tlačovke povie, že zo 14,9 nezamestnanosť sa znížila na 14,7, tak je to možno o nejakých päť-, šesťtisíc ľudí. Takže to nie je hore-dole jedna desatina, ako by sme povedali, môže to povedať laik, ale nemôže to povedať človek, ktorý bol bývalým ministrom práce a sociálnych vecí a mal by sa teda vyjadrovať odborne. Ešte raz hovorím, je mi to veľmi ľúto, ale bojuje s tým celá Európa.
A na dôvažok musím povedať, nerada hovorím o ľuďoch, ktorí tu nesedia, pán kolega Kaník tu nie je, ale je to taká, stále taká téma, ku ktorej sa vraciam a ku ktorej som si dala aj stávku, keď ste bývalá vláda, kde boli členmi aj KDH, prijímali Zákonník práce 1. 9. 2011, tak pán Kaník sa stavil, že za rok, potom povedal že za rok a pol, pretože som povedala, ja sa stavím, že to takto nebude, povedal, že znížite nezamestnanosť pod desať percent. V roku 2012 nezamestnanosť stúpla na 13,59. O rok, vážení.
Takže si nerozprávajme, že všetci máme fantastické recepty na zázračné, na zázračné pečenie alebo na zázračné varenie a každého z nás ten recept je správny. Ja si myslím, že práve preto tu sedíme. Práve preto dávame tieto zákony. A práve preto sa snažíme, aby sme skutočne túto nezamestnanosť dostali čo na najnižšiu hranicu, aj keď s ňou bojuje celá Európa a my sme súčasťou celej Európy.
Takže nie je pravda a možno všetky opatrenia nefungujú stopercentne, ale my sa snažíme. Ja si myslím, že aj teraz všetci viete, nebudem to opakovať, čo sa týka pána ministra, že sa snažíme európske financie alebo peniaze z Európskej únie, ktoré sa nevyčerpali, a pán minister ma dobre, môže, doplní, pán Figeľ, ktorý tvrdil, že vyčerpá finančné prostriedky, pán minister, je to tak, tak nevyčerpal ani korunu za rok 2011. Všetky nám zostali. A my sa snažíme ich pretransformovať práve na to, aby sme zamestnali mladých ľudí. Aby sme pomohli mladým ľuďom dostať sa do svojho prvého zamestnania, aby nabrali pracovné skúsenosti. Samozrejme, ja dneska možno stojím v pozícii aj zamestnávateľa, a vôbec sa nehanbím za to, lebo, dôjdem aj k tým mandátom. Vôbec sa nehanbím za to, že svet vidím z viacerých častí, že nesedím dvadsať rokov v parlamente ako kolega Brocka, že nie som odtrhnutá od reality, ale sa dennodenne stretávam s ľuďmi. Dennodenne sa stretávam s nezamestnanými, dennodenne sa stretávam s Rómami a dennodenne prijímam opatrenia nielen v parlamente, ale aj v miestnej samospráve.
Takže k tomu by som asi k tejto nezamestnanosti, asi toľko. Verím tomu, že tie naše opatrenia môžeme hodnotiť v priebehu polroka, v priebehu roka. A možno aj polroka, ako hovorí pán Kaník, roka a pol. Takže počkajme si na tieto opatrenia a počkajme si, čo s tými vecami, ktoré tu dneska navrhujeme, čo s tými financiami, ktoré prídu z Európskej únie, ktoré chceme použiť na nezamestnanosť, čo sa udeje na trhu práce. A potom môžeme kritizovať, pretože vždycky sa treba porovnávať a vždycky treba sa pozrieť do spätného zrkadla, lebo teraz čo sa nám všetko zdá, tak vlastne až budúcnosť ukáže, ako sa tieto veci vyvinú.
Chcela by som sa vrátiť teraz k jednej veci, ktorú spomenul takisto pán kolega Brocka. A myslím si,  by som ho chcela upozorniť, myslím si, že uráža a znevažuje aj svojich kandidátov, ktorých ako KDH postavili na kandidátky a ktorí boli bežne starostami, prednostami obvodných úradov, ale to už asi zabudli. Ja som si tu kandidátku otvorila, ktorí boli zástupcami primátorov, a keď im tu sedel pán primátor za KDH Bratislavu, prečo sa nevzdal mandátu. Prečo tu sedel ako primátor a prečo tu sedel ako poslanec Národnej rady?
Čiže to je, viete, kedy nám to vyhovuje, vtedy je to fajn, a kedy nám to nevyhovuje, tak vtedy na to budeme nadávať. Tak neviem, pán Brocka, ako vy plníte, alebo ako KDH sa snaží plniť volebný program, pretože akosi máte to v programe, ale akosi vám to nejde. Akosi vám to nejde ten váš volebný program plniť. Takže asi toľko.
Dala som si poslať esemeskou, čo sa týka mandátov, a ja sa potom vyjadrím aj k svojim mandátom. Vôbec s tým nemám obavy a vôbec s tým nemám problém. Bývalý krajský predseda pán Tarčala dostal ako člen predstavenstva Železničnej spoločnosti Slovenska stotisíc eur padák. Bývalý krajský predseda predstavenstva sedel aj vo VÚC. Takisto pracoval. Dostal zlatý padák. A mal kopu funkcií. A to je i možno oveľa viac, ale ja som si práve naňho spomenula, lebo som s ním sedela v Prešovskom samosprávnom kraji.
A pozrite si aj svoju kandidátku, koľkých ste tam mali starostov, primátorov. Chvalabohu, že neprešli, si poviete. Teraz tu môžte krásne sa postaviť a krásne takto tu ležérne rozprávať svoju pravdu, že oni by sa boli tých mandátov vzdali. Prečo ste ich tam dávali, keď hovoríte, že majú na výber?
A ešte jednu vec by som povedala. Pán kolega, ja vás poprosím, už konečne rozlišujte, čo je volená funkcia a čo je funkcia, ak pracujete vo verejnom alebo štátnom záujme ako zamestnanec, že vás tam niekto nominuje, alebo vás niekto do toho zamestnania prijme.
Lebo ja sa vás spýtam jednu otázku. Ja som kandidovala ako primátorka mesta Humenné. Nikomu som nezahmlievala, že som vo vyššom územnom celku ani že som v Národnej rade.
Všetci to vedeli, aj tak ma volili. Všetci, čo ma volili, pretože som skončila v okrese vo vyšších územných celkoch dvakrát ako prvá. Porazila som dvakrát bývalého primátora. Všetci, čo ma volili, tí, ktorí mi dali hlas, ja im ďakujem. Ale ja som povedala, že sa nevzdám mandátu len preto, že tu bude nejaký pán poslanec Brocka, prepáčte, pán poslanec, vyskakovať, že sa mám vzdať mandátu, a povedala som, že svojich voličov nesklamem a počkám, kým dôjde, skončí mandát. Ten čas došiel tohto roku a ja kľudne ten svoj mandát nechám a nebudem ďalej kandidovať. Ale pozor, aby sme sa porozprávali o tom, čo je volená funkcia a čo nie je volená funkcia.
Ja som kandidovala ako primátorka, pán kolega Brocka, a so mnou kandidoval bývalý primátor - lekár, so mnou kandidoval jeden nezamestnaný, so mnou kandidovala učiteľka a so mnou kandidoval podnikateľ. Pán kolega Brocka, prečo ľudia nedali prednosť nezamestnanému, veď ľudia si mohli zvoliť z piatich kandidátov? Veď to nie je o pracovnej pozícii. Ja som sa tam nešla živiť, ako vy radi počúvate, ja som tam šla pracovať. Ja som šla niečo urobiť pre svoje mesto. Ja sa pýtam, prečo ľudia nedali prednosť, podľa vašich slov, nezamestnanému. Prečo tak ľudia nevybrali? Prečo nevybrali pani učiteľku? Prečo? Veď to je predsa o priamej voľbe. Veď vy sa musíte v priamej voľbe postaviť tým občanom a oni vás priamo zvolia. To nie je o skrytej voľbe na kandidátke, pretože vy hovoríte: Uvoľnite niekomu miesto. Prečo? Prečo vy by ste mne mali zakazovať alebo mojim kolegom, alebo niekomu inému, aby kandidoval? Pretože vy možno viete, že keď sa postavíte do priamych volieb, že vás nikto nezvolí? Prečo to nezakazujete aj kolegom, ktorí sú poslanci vo VÚC-kach, v mestských zastupiteľstvách? Prečo? Lebo je to volená funkcia. To nie je o tom, že vám niekto dá štátnu funkciu. A potom ako toho pána Tarcalu ste možno odvolali, lebo je aj poslanec, aj štátnu funkciu ste mu dali, aj zlatý padák, tak potom už ste nevedeli, čo robiť, ale to nie je o nejakom rozdávaní. To je priamo sa postaviť ľuďom do volieb a keď hovoríme o solidarite, pán kolega, tak ja vám poviem, čo je solidarita, že v roku 2006 až 2010 som svoj poslanecký plat mestského poslanca kompletne dávala na sociálne účely a možno aj preto tí ľudia vedia o mne, ako som činila, a dneska môžem povedať, že za svoj plat podporujem kluby, futbalové, hokejové, mládež, podporujem sociálne veci a dvakrát som si ako jediná primátorka na Slovensku nepodpísala zvýšenie platu, keď mi ho schválili poslanci, pán kolega, dvakrát som si nepodpísala zvýšenie platu ako jediná primátorka na Slovensku. A viete prečo? Lebo som solidárna. A ja sa pýtam, ak by ľudia zvolili toho nezamestnaného, nehovorím, možno by bol schopný, ale mesto Humenné je 380-tisíc eur v pluse, mesto Humenné investuje, je zadlžené, 13 percent, vážení, a mesto Humenné je vo vynikajúcich číslach a buduje a nie je tam nič spreneverené. Pán kolega, to nie je o tom, že vás tam niekto položil. To je o tom, že ľudia si vyberú nie toho, či je nezamestnaný, alebo či je taký, ale tomu, komu asi veria, že niečo v tom meste dokáže.
A prečo ešte si myslím, že tu majú sedieť primátori a starostovia. Majú. Pretože ak sa týkajú zákony priamo ich, tak ako tu sedí lekár, tak ako tu sedí, ja neviem, možno lesník, tak tu má sedieť aj primátor a starosta. Veď aj pre mestá a obce sa tuná tvoria zákony a kto sa lepšie rozumie do rozpočtu, kto sa lepšie rozumie do vecí, ktoré sú priamo v obci? No predsa tí, ktorí s tým priamo pracujú. Čiže tu by som poprosila rozlišovať a tu by som poprosila, aby sme aj takto sa k týmto veciam stavali. Takže ešte raz zopakujem, ľudia si nevybrali ani podnikateľa, ani učiteľku, ani nezamestnaného, a mohli to urobiť vo voľbách.
Teraz sa vrátim k zákonu ako takému. A to je o vzniku nároku na poskytnutie fakultatívneho príspevku, o tom, že budú rozhodovať výbory pre otázky zamestnanosti, ktorým sme na tento účel rozšírili ich pôsobnosť. Áno, ja si myslím, že zamestnanecké rady fungujú, a skutočne tak, ako som povedala, v každom regióne je úplne iná situácia. Úplne iná situácia, úplne iný dopyt, úplne iný dopyt a po, po nejakých profesiách, či už po, či už sú to profesie, a takisto sa to odvíja aj v školstve. A preto chcem povedať, že cieľom je, aby sme v spolupráci s týmito ľuďmi, ktorí sú priamo zainteresovaní a ktorých sa priamo dotýka rozvoj daného regiónu, aby rozhodovali, ktorým smerom má zmysel podporovať zamestnanosť v danom regióne, takíto ľudia budú hlavným poradným orgánom pre úrady práce, ktoré budú odporúčať takéto nástroje a v takejto miere sa, v akej miere sa majú použiť. Výbor pre otázky zamestnanosti bude zverejňovať nielen svoje odporúčania, čiže to nebude anonymný výbor, to nebude výbor, že sa tam ľudia stretnú a niekomu dajú tie peniaze a niekomu nedajú, a respektíve zamietnu tie žiadosti, ale bude ich aj zdôvodňovať. To by som chcela povedať, že ľudia si po tom, čo, čo vlastne padne takéto rozhodnutie, budú môcť všetko prečítať na webovej stránke, kde kľudne nájdu nielen rozhodnutie toho výboru, ale aj zdôvodnenie toho výboru a potom, samozrejme, že pri zamietnutí takejto žiadosti majú dôvod a budú mať dôvod sa obrátiť buď na ten úrad práce, alebo na vyššie orgány. Čím vlastne bude zabezpečená verejná kontrola aj možnosť ľudí, ako som povedala, dva týždne pred zverejnením a zdôvodnením pridelenia alebo nepridelenia príspevku môcť verejne reagovať, respektíve vystupovať a oznamovať úradu práce možno aj také skutočnosti, o ktorých úrad práce nemá poznatky. Pretože rozhodnutie komisie nebude konečné a bude ho možné zmeniť, pretože dané odporúčania ešte schvaľuje vedenie úradu práce.
Takže možno niekedy aj tí občania, ak sa dočítajú, že nejaký človek, ktorý zneužíva, alebo nehovorím, že všetci chcú zneužívať, ale sú aj takí, tak môžu na ten úrad práce priamo poskytnúť informácie, ktoré, si povedzme, sa kedysi vôbec na ministerstvo nedostali, ale na ten úrad práce, miestne príslušný, sa určite dostanú. Takže netreba sa niekedy toho báť, lebo všade, kde je ľudský faktor, všetko sa dá nejakým spôsobom inde nasmerovať.
Ale ja by som ešte chcela k jednej veci, ktorou ma práve starostovia a primátori a všetci veľmi vítajú v tomto zákone, a to je § 50j, príspevok na podporu miestnej a regionálnej zamestnanosti. Musím povedať, že ten paragraf sa skutočne osvedčil a vlastne my tu zlučujeme tri paragrafy do jedného, a musím povedať, že skutočne sa na to už primátori a starostovia tešia, pretože pomôže tým, ktorí skutočne hľadajú prácu a nemôžu ju nájsť, tak týchto, hoc len krátkodobo môžu zamestnať a, samozrejme, že si môžu pomôcť v danej obci alebo v danom meste vylepšiť situáciu, ktorú majú, a nebude to len na to, že ako na aktivačné práce, že len by mal niekto poupratovať ulice. Áno, potrebujeme aj to, ale na ten § 50j môžete ľudí kdekoľvek prijať a kdekoľvek vlastne ten človek má omnoho lepšiu pozíciu, ako je to na tých, na tých, ako je to pri aktivačných prácach.
A ešte minule ma tak trošku prekvapilo, keď sa tu rozprávalo o aktivačných prácach, že prídeme do nejakej dediny a tí ľudia tam na tých aktivačných prácach nie sú. Vážení, ja už som, skutočne dosť dlho sa pohybujem okolo týchto vecí a teraz momentálne ako primátorka mám takisto zamestnaných 38 ľudí na aktivačné práce. Viete, niekedy je ťažko povedať, keď je tu pani kolegyňa Tomanová, my sme ešte vtedy vkladali, aby, aby práve tí, ktorí sú na aktivačných, nemohli zneužívať to, že vybavia si lístok maródny od lekára, a o to nás prosili starostovia, a neprídu. Ozaj, niekedy si myslím, že niektorí ľudia ani nepatria na tie aktivačné práce, a môže sa stať, že polovička z tých ľudí vôbec nepríde do zamestnania, že možno, možno by sme ich mali nejako ináč preklasifikovať. Ale ja vám rovno poviem, na hlásenie, keď sme my zobrali 35 ľudí na aktivačné práce, traja z toho hneď prišli pod vplyvom alkoholu, ani nemohli do tej práce nastúpiť, dvaja možno, keď odpracujú, si dajú hneď maródku, takže niekedy nie je dobré viniť ani to mesto, ani toho starostu, že tam nemá plný počet. A opäť je to len to, že nepoznáme tú prax, že s tou praxou nežijeme a nevieme, ako to v praxi funguje.
Takže asi toľko a poprosila by som ešte pána kolegu Brocku, nech ma neobviňuje, že niekoho tu napadám. Pre mňa napadnutie vyznieva celkom ináč. Ja sa takisto vyjadrujem ako on a nikoho tu nenapadám, teda sa snažil zastať pani podpredsedníčky Jurinovej. Ja som jasne povedala, že pani podpredsedníčka Jurinová mala otázky, a za tým si stojím a na tom aj trvám, pretože ani pán kolega Kaník sa k tomu nevyjadril, a myslím si, že pán štátny tajomník jej relevantne a dosť dlho odpovedal na výbore. Ak toto považuje niekto za napadnutie, tak potom je veľmi precitlivelý a, ale ja si myslím, že niektoré pojmy mu unikajú, ako je zamestnanie, ako som povedala, volená funkcia, napadnutie, konštatácia. Myslím si, že v tom treba nejaký poriadok si urobiť.
A trošku sa ma dotkli aj slová pani podpredsedníčky Jurinovej, že my tu kašleme na sociálne slabších. Vážení, keď sa posudzovali sociálne príjmy pre invalidných dôchodcov a my sme museli vracať peniaze, pani, pani Tomanová ma doplní, lebo neviem presne, o koľko tam išlo, o miliardu? Koľko? (Hlas z pléna.) Pre pána Kaníka, keď sme museli vracať invalidom. Dve miliardy, 2,8 miliardy.
Vážení páni z pravice, smeje sa vám, keď títo ľudia nemali na dôchodky a vy poviete, že my tu kašleme! Koľko zákonov sme urobili? Koľko dobrých vecí sme sociálnych urobili! Ako si dovolíte také niečo povedať!?
A ďalšia vec je, veď pani kolegyňa Jurinová podáva zákon, podáva zákon, ktorý budú platiť mestá a obce, pretože nebude ich platiť ani štát, ale je to príspevok pre sociálne slabších, ak je dieťa do 3 rokov telesne postihnuté, tak aby rodičia mali nárok na cestovné, a dokonca sa pridali k tomuto návrhu predsa naši poslanci. Veď naši poslanci spolu s ňou podávajú tento návrh. Tak, (Hlas z pléna.)
Nekričte na mňa, pán kolega, máte sa možnosť prihlásiť. Chovajte sa slušne.
Takže ja sa pýtam, však my sme sa k tomuto zákonu prihlásili a my spolu s pani Jurinovou, tento zákon, teda naši poslanci podávame a ona povie, že my tu na niečo kašleme. Tak sa nehnevajte na mňa, ale tak toto je ozaj,  ako sa mám k tomu vyjadriť, ale veď my tento zákon spolu podávame, s našimi poslancami. A tento zákon prejde, budú ho platiť mestá a obce a nikto proti tomu neprotestuje.
A čo som povedala, za tým si stojím, pretože dostala som k tomu aj mail, ja za tým si stojím. Ak je niekto invalidný dôchodca, tak preto, že je invalidný dôchodca, dostane dôchodok, pretože je to náhrada príjmu za to, že nemôže pracovať. Ale ak mi prídu ľudia povedať, že sú invalidní dôchodcovia, ktorí poberajú invalidný dôchodok, a títo ľudia stopercentne pracujú, tak ja sa pýtam, nepoberajú miesta tým, ktorí by mohli pracovať? Toto som sa vyjadrila ja. Alebo máme taký prípad, čo ja viem, z úradu práce, nebudem hovoriť, v ktorom meste, že je človek, ktorý má psychickú poruchu, je invalidný dôchodca a on študuje vysokú školu, vážení. A má invalidný dôchodok, že je vážne psychicky chorý, a on študuje vysokú školu. Tak ja sa o tom, o tom rozprávam, nie o tom, že či tým deťom pomôžeme, alebo nie, ale o tom sa rozprávam, že ak má niekto invalidný dôchodok, to je jeho náhrada príjmu, že nemôže pracovať, ako sa potom majú stavať títo občania k tomu, keď ten človek vykonáva stopercentne prácu. O tom som ja rozprávala, vážení kolegovia, o ničom inom, a keď sme sa nepochopili, je mi to veľmi ľúto, ale ja si za svojimi slovami stojím.
Takže, takže asi toľko. Ďakujem veľmi pekne, skončila som.

Na rozcvičenie, pani poslankyňa, ja som povedal, zníženie nezamestnanosti o jednu desatinu percenta. To znamená, zo 14,9 na 14,8 percenta, to je o jednu desatinu percenta.
A teraz k tomu, čo ste najviac oponovali alebo o tom hovorili. Jeden mandát. Pani poslankyňa, každý mesiac tu sedíme 2 - 3 týždne len v pléne Národnej rady, a vy hovoríte do mikrofónu, že dennodenne sa stretávate so svojimi voličmi. No, ja si to ťažko viem predstaviť, ako sa v Humennom môžete dennodenne stretávať, keď 2 - 3 týždne z mesiaca musíte tu byť ako poslanec Národnej rady. Ale okrem toho, vy ste ešte, veď sú aj zastupiteľstvá vyššieho územného celku, ešte aj tam sedíte, predpokladám. Potom ešte sú aj zastupiteľstvá mestského zastupiteľstva, ešte aj tam sedíte, lebo vy ste niekoľkonásobne volený funkcionár.
Ale teraz, aby ste vedeli, ako to my v KDH máme, že aj naši starostovia kandidujú do Národnej rady. Áno, kandidovať môžete, to je v poriadku, ale keď ste úspešný a vás zvolia do Národnej rady, tak v KDH si musí ten poslanec vybrať, či chce byť poslancom Národnej rady, alebo ďalej starostom. No a keďže boli v minulosti také prípady, že niekto, úspešný primátor sa stal aj poslancom Národnej rady, vidíte, aký to je problém, ja si to uvedomujem, že niektorí z tých ľudí dokonca zvolili formu, že odišli zo strany, aby sa nemuseli identifikovať s tým princípom. Ale ja si myslím, že to je princíp, ktorý sa páči aj v SMER-e a že spoločne by sme ho presadili. Ak by ste to podporili, tak ja som presvedčený, že to v Národnej rade prejde, lebo to je o solidarite tých, čo prácu majú, s tými, čo prácu nemajú. Ja nehovorím, že aby nezamestnaný človek vás nahradil, aby ste sa vzdali funkcie.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No teraz vidím, že som celkom rád, že ste sa, pani kolegyňa, v piatok už nedostali k slovu, aby ste nám nepokazili víkend.
A teraz k veci, k tým vašim veciam, ktoré ste uvádzali. Kritizujú sa z našej strany len zlé návrhy. Dobré návrhy sme nikdy nekritizovali. Hovorili ste, že Európa má najvyššiu nezamestnanosť. Výborne, tak jej pomôžme vylepšovať túto štatistiku, že jej pridáme zopár tisíc nezamestnaných geniálnymi riešeniami, že, však to vidno. Hovorili ste o zázračných receptoch, no tie vám, žiaľ, nepomôžu, ak ste nafigu kuchár. A žiaľ, toto je váš problém. Ak ste nafigu kuchár, nepomôžu vám ani normálne recepty. Musíme vraj čakať, ako sa veci vyvinú, pretože teraz sa niektoré veci zavádzajú. No len, žiaľ, u vás sa to zavádza systémom pokus - omyl. A to nielen v tomto rezorte, ale aj v rezorte školstva, o ktorom som už hovoril ráno. Takže ďakujeme pekne.
No a pani Vaľová, hovorili ste na margo viacerých mandátov. Odporúčam vám ísť príkladom vo vašej strane SMER. Takže kľudne môžete začať. Začnite a potom to isté môžete vytýkať iným. No a už keď sa nevzdáte mandátu, nemusíte sa vzdať mandátu, stačí, keď sa vzdáte platu za tie zvyšné mandáty, ktoré vykonávate. Ako jediná na Slovensku ste si nepridali ku platu. To je síce chvályhodné, ale ja vám odporúčam, aby ste si dali plat primátora v Hriňovej. Potom vám budem možno tlieskať. No a to sa nestarajte, koľko má obyvateľov. Myslím, že sa to určuje percentuálne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, poprosím vás.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Takže nevykrikujte po mne. Zistite si, aký má primátor plat, ale vám môžem garantovať, že má najnižší plat v tej miere, ktorú môže mať na počet obyvateľov. No a pani Vaľová, ešte vás poprosím, napíšte mi, koľko tých dobrých zákonov ste urobili. Potom vám zatlieskam.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa pristavím len pri jednej veci, lebo som nie celkom počúval. Ospravedlňujem sa. Ale som zachytil, že ste vraveli o tom, že má byť to cielené vzdelávanie a tak. A som rád, že konečne ste mi, teda začínam to chápať, že prečo je to tak, ako to je. A že prečo máme robiť vzdelávanie s tou, v budúcnosti a prečo tu už boli Nostradamovia, už začínam chápať tomu, že prečo toľko ľudí vyštudovalo sociálnu prácu, že naozaj tí ľudia už v dostatočnom predstihu tušili, že to bude jeden z najperspektívnejších odborov, sociálna práca. Myslím, že ich veľa ľudí vyštudovalo, aj študuje, ešte aj tu v parlamente, a bude. A žiaľ, musím povedať, že tým systémom sociálnej politiky, ktorý tu vy predstavujete, medzi tie perspektívne študijné programy teda okrem sociálnej práce, tu som si to napísal, budeme ešte potrebovať špeciálnu pedagogiku, vychovávateľ, štandardný vychovávateľ v nejakých ústavoch, policajt a väzenský dozorca. Ak som prípadne na niekoho zabudol, mi pomôžte. Ale takýmto nejakým smerom by som ja fokusoval to vzdelávanie a investovanie, lebo tam asi budú najpotrebnejší absolventi týchto fakúlt.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Tiež len dve veci si vyberiem. Opäť ste sa dotkli dôchodkov, invalidných dôchodkov. Ja len zopakujem, podobne ako som to povedala v piatok, že beriem to, čo hovoríte. Je to pravda, že mnohí zneužívajú to, že majú invalidný dôchodok, pracujú naplno. Ale zopakujem, že to sa netýka tohto zákona, pani poslankyňa. Je to, viete sama veľmi dobre, že je to vec posudzovania. Ja som nevidela od vás žiadnu iniciatívu, že by ste sa snažili naozaj to posudzovanie prehodnotiť. Viem, že je to, alebo vláda to má v legislatívnom pláne úloh. Ale teda kritizujete na nesprávnom mieste.
A druhá vec. Som veľmi rada, že ste teda na plné ústa povedali, že strana SMER podporí, už som to dostala avizované aj od iných pánov poslancov, podporí návrh novely práve o kompenzáciách, aj keď je to teda krátka, jednovetová novela. A poviem vám len toľko k tomu. Pamätám si vašu prvú reakciu, ako ste naozaj zareagovali negatívne, keď ste sa dozvedeli, že niečo takéto chceme predkladať. Aj keď, viete, aj v dôvodovej správe je napísané, že sa to dotkne, alebo že toto zastihne štyristo detí. Štyristo detí, respektíve ich rodičov. Štyristo detí je vo veku od nula do tri, ktoré budú mať možnosť požiadať o tento príspevok alebo teda o to, aby mohli byť zapísaní, aby mohli mať zapísaného sprievodcu. Takže päťtisíc ľudí už teraz má takúto možnosť. Jedná sa o štyristo detí podľa štatistík, ktoré som si vytiahla z úradu práce priamo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Kolegynka Janka Vaľová, plne s tebou súhlasím z pohľadu, teda budem sa venovať tej téme zamestnávania mladých, čo si povedala. To, že je to problém, vníma to už aj Európska únia, ktorá v podstate aj vydala štatistiky, že ku koncu roku minimálne 24 percent nezamestnaných v Európe boli mladí ľudia. To, že to je vážny problém, dosvedčuje to aj práve taktika Európskej únie, ktorá chce navýšiť v rozpočte peniaze na zamestnávanie mladých o niekoľko, teda o ďalšie stovky miliónov eur. A ja to vítam, lebo myslím si, že problém zamestnávania mladých ako takých je problém v každom štáte Európskej únie. Preto vyslovujem aj teda v tomto prípade aj pochvalu zo strany nášho ministerstva, že tomuto problému sa venuje. Je to skôr téma, ktorej by sme sa mali venovať naprieč celým politickým spektrom, zamestnávanie mladých ľudí. A myslím si, že každý nápad, ktorý pomôže zamestnanosti a zamestnávaniu mladých ľudí, pomôže mladým ľuďom na Slovensku, ktorí ešte mnohí nemali v živote žiadnu prácu a nenašli si alebo nemôžu si nájsť prácu - či už teda po škole, alebo keď neštudujú, tak keď nastúpili teda do reálneho života.
Čo sa týka druhej časti tvojho vystúpenia, dovolím si povedať iba toľko, že nereaguj na reči typu, že kašleme na sociálne slabších. Ten, kto kašle na sociálne slabších, sa ukázalo v roku 2012, keď sa teda vtedy koalícia dostala do opozície a voliči a občania im to jasne spočítali, ako teda mysleli na nich, a urobili im teda také zrkadlo, ako sa myslelo na sociálne slabších, a preto sú tam teraz na tej strane spektra, kde sú, a s toľkými poslancami. Tak iba toľko, že nevzrušuj sa nad tým.
Ďakujem.