19. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, k tomuto zákonu asi toľko musím povedať.
A priori môj vzťah ako lesníka k Vojenským lesom a majetkom je celkom pozitívny. Musím povedať, že z hľadiska mojej mnohoročnej, viac ako 30-ročnej skúsenosti, keď by som si dovolil určité porovnanie, samozrejme, subjektívne, tak musím priznať, že stav v kvalite lesnej výroby a vo všetkých výrobno-technologických procesoch vo Vojenských lesoch a majetkoch v porovnaní s priemerom kvality lesníckej činnosti na Slovensku je nadpriemerný. Hovorím to subjektívne a hovorím to na základe len obmedzených skúseností, ani zďaleka sa nemôžem prezentovať ako človek, ktorý ovláda všetky závody, ktoré patria pod Vojenské lesy a majetky, štátny podnik, Pliešovce.
Chcem však upozorniť na jednu vec a skôr, ako sa k nej dostanem, ešte poviem, že uznávam aj tú podstatu zákona, tak ako ho pán minister tu predniesol, že ozaj výrobné náklady na špecializovanom území Vojenských lesov a majetkov, ktoré majú účel pomôcť vo výcviku vojsk, musia byť logicky zvýšené. Ani voči tomuto nie je možné namietať, pretože je nepochybné, že táto špecializovaná činnosť vytvára niektoré momenty, ktoré pri najlepšom úmysle musia viesť k zvýšeným nákladom, myslím, že v dôvodovej správe sa hovorí najmä o dopravných nákladoch, ale pokiaľ mám svoje poznatky hlavne možno z územia Vojenských lesov a majetkov Kamenica nad Cirochou, ktorý je mi tak akosi osobne najbližší územne pri Humennom, takže sú to aj ďalšie náklady, ošetrovanie dopadových plôch a mnoho ďalších momentov, ktoré sú spojené aj s ochranou životného prostredia, celkom logicky vyvolávajú zvýšenú potrebu nákladov. Takže potiaľ by som so samotným zámerom predkladateľa zákona súhlasil.
Chcem však upozorniť na vec, ktorá je možno nie celkom presne namierená do podstaty tohto zákona, ale súvisí s Vojenskými lesmi a majetkami všeobecne, a to z toho pohľadu, že sa domnievam, že celková výmera týchto majetkov na území Slovenskej republiky vo výške 73 tisíc hektárov, mne to skôr teda ešte pripadne viac názorné, keď poviem 730 kilometrov štvorcových, je z pohľadu dnešných potrieb, podľa mňa aj vojenských zámerov, aj keď nie som na to špecialista, zbytočne priveľká.
Trocha ma vyrušuje tá skutočnosť, že sa tu hovorí o tom, že táto samotná činnosť (teda dotácie, poskytnutie dotácií na zvýšené náklady) bude zabezpečená tak, že nebude potrebné siahnuť do nejakých dodatočných zdrojov. Ak je to teda tak, vážený pán minister, potom by som navrhoval, že ak teda sa to má sanovať na úkor nákladov, ktoré dokáže rezort obrany ušetriť, tak predpokladám, že vy ste prvý človek, ktorý veľmi dobre vie, že váš rezort má mnoho oblastí, ktoré je potrebné financovať, finančne poddimenzovaných, a teda bolo by múdre nedávať prostriedky tam, kde už možno dnes nie sú také potrebné, ale skôr túto úsporu, ktorá je iste chvályhodná, presmerovať do iných oblastí, kde by sme potrebovali vylepšiť systémy, ktoré dnes vo vysoko sofistikovanom spôsobe vedenia bojov určite nie sú v priamom súvise s plochou, s výmerami, ale skôr teda spočívajú v nákupe špičkovej techniky, lebo mám za to, že tá výmera Vojenských lesov a majetkov je vlastne historicky daná. My sme to napokon zdedili ešte z čias Rakúsko-Uhorska. A možno to, prepáčte mi, laicky sa vyjadrím, ako časy, keď sme mali množstvo dopravnej techniky, koníky, kanóny a všetko možné, čo možno súviselo so spôsobom vedenia bojov na začiatku 20. storočia, dnes sa presunulo do inej oblasti. A na to nám tých 730 kilometrov štvorcových Vojenských lesov a majetkov, ktoré ozaj, ako som uznal, vyžadujú zvýšené náklady, už nie je potrebných.
Navyše chcem tu aj zdôrazniť moment, že lesy teda predsa nemôžu mať len funkciu slúžiacu pre špeciálne potreby armády, ale nepochybne treba aj pri týchto 730 kilometroch štvorcových mať na mysli, že tu máme dôležité verejnoprospešné funkcie, ktoré majú slúžiť všetkým občanom. A tu to obmedzenie pri týchto Vojenských lesoch a majetkoch, určité plnenia všetkých funkcií, hlavne na mysli mám teda rekreačnú, hygienickú. A možno aj otázku vodných zdrojov nemožno pri špecializovaných bojových činnostiach, ktoré sa na tomto území majú vykonávať, považovať za zabezpečiteľnú. Preto si myslím, že keby ste možno v tejto súvislosti upriamili svoju pozornosť na fakt, že ak sme uznali, že treba zvýšené náklady, tak sa potom sústreďme na to, aby sme tie zvýšené náklady nesanovali na úrovni toho, že budeme úsporní v rezorte, buďme, ale zmenšime to územie tých 730 kilometrov štvorcových a použime tie prostriedky. Ozaj ak to dokážeme, túto našu činnosť, ktorá spočíva vo využívaní Vojenských lesov a majetkov, tak presuňme ju na menšie územie. A prostriedky, ktoré takýmto spôsobom dokážete ušetriť, teda nespochybňujem dotácie, tento spôsob presunu peňazí použite tam, kde je to určite aj z vášho pohľadu, najvyššieho šéfa tohto rezortu, oveľa potrebnejšie, ako usporiť peniaze na to, aby sme mohli na 730 kilometroch štvorcových zabezpečovať dotovanie zvýšených nákladov, ktoré tam oprávnene vznikajú. Asi toľko. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Pán kolega Mičovský, ja už mám z toho taký dojem, že akonáhle sa tu objaví slovíčko alebo slovné spojenie lesy alebo lesné hospodárstvo, tak považuješ za svoju povinnosť vystúpiť k tejto téme, čo je chvályhodné, len treba si uvedomiť jednu vec, že každé vystúpenie by malo mať aj svoje racionálne jadro. A dovolím si upozorniť na niektoré tvoje priame, by som povedal, pojmové spojenia alebo pojmové súvislosti.
V úvode svojho vystúpenia spomínaš to, ako sa ty v tom vyznáš, ako poznáš všetky jednotlivé závody Vojenských lesov a majetkov, štátneho podniku. A potom zrazu prejdeš na niečo, čo celkom nesúvisí s týmto návrhom zákona. A konštatuješ, že nie si špecialista. A začneš forsírovať potrebnú alebo nepotrebnú výmeru 730 kilometrov štvorcovýchVojenských lesov a majetkov. Treba si úplne otvorene povedať, že aj keď táto výmera je historicky daná, a v súčasnosti už nie je daná kvôli tomu, aby sme tam chodili s húfnicami a s koňmi, ako si spomínal, treba úplne otvorene si uznať a uvedomiť, že tým, že sa Slovenská republika stala členom NATO, tak výmera Vojenských lesov nie je cieľom, ale prostriedkom na to, aby sa zabezpečila bezpečná prevádzka vojenských objektov, na ktorých sú národohospodárske záujmy a záväzky Slovenskej republiky niekde úplne inde ako samotné predstavy lesného hospodárstva, respektíve zabezpečenia výroby z aspektu lesohospodárskej činnosti. Tu sú funkcie úplne odlišné, sú zamerané na bezpečnosť prevádzky, sú zamerané na podporu našich aktivít v inej oblasti, ako je lesné hospodárstvo, v oblasti medzinárodných aktivít vo vojenskom priemysle, respektíve vo vojenskej spolupráci. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. No možno si ma, pán kolega Lebocký, nepočúval celkom presne. Ja som sa práve priznal, že nie som odborník na to, aby som ovládal situáciu vo všetkých závodoch Vojenských lesov a majetkov, ja som len chcel s tým najlepším úmyslom pánovi ministrovi povedať, že aj keď nachádzam istú racionalitu v tom, čo predniesol, a v zákone, ktorý predkladá, ale že ak tu máme lajtmotív, ktorý nás, myslím, spája celkom prirodzene, že hľadáme vždy úspory, aby sme čo najmúdrejšie využívali zdroje, ktoré má Slovenská republika k dispozícii, tak som dal veľmi jednoduchý návrh na to, aby sme úspory, ku ktorým sa pán minister a jeho rezort v tomto zákone zaväzuje, že teda takýmto spôsobom si vie predstaviť úhradu dotácií, využili múdrejšie. Ja si myslím, že ak nám tu vo vzduchu lietajú dve lietadlá a tretie mnohokrát nemôže, tak možno by sme mali nasmerovať svoju pozornosť týmto smerom a pokúsiť sa to, čo historicky vzniklo, redukovať, myslím, že to je celkom oprávnená požiadavka, a nespochybniteľne zvýšené náklady, ktoré spočívajú, s touto cvičnou bojovou činnosťou, práve presunúť tam, kde je to potrebné, teda na menšie územie a kvalitnejšie. Možno to nie je úplne presný návrh, ja sa netvárim, že to mám premyslené do detailov, ale chcel som upozorniť snemovňu práve na tento fakt a pánovi ministrovi s takým najlepším vedomím ponúknuť možnosť, ktorá by mala smerovať k tomu, čo ho určite trápi viacej ako to, či má 730 ale len 500 km štvorcových Vojenských lesov. Ďakujem.

Možno len jednou vetou. Páni kolegovia, na rozdiel od vás sa nepovažujem za odborníka na lesy, ale možno to, čomu trošku rozumiem, sú čísla a ekonomika. Keď sme to predkladali, dal som si to predložiť a koketovali sme aj presne s takýmito názormi, ako hovoril pán kolega Mičovský. A práve naopak, keby prišlo k zníženiu počtu obhospodarovanej plochy o tú plochu, ktorá, kde sa necvičí, je len nejakým ochranným pásmom, ktorá dnes zarába prostriedky na to, aby tá dotácia bola len v takejto výške, a nie ďaleko väčšia, pretože toto nie sú všetky náklady, ktoré by sme museli uhrádzať za to, aby sme nejakým spôsobom vyrovnali ten ekonomický deficit Vojenských lesov. To je všetko. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, návrh, ktorý máte momentálne pred sebou, je druhým zo série zákonov, ktoré sa viažu na reformu, ktorú už familiárne nazývame ESO a ktorá sa snaží zásadným spôsobom vykročiť dvoma smermi a na jednej strane vykonať úspory v oblasti fungovania štátu, v oblasti fungovania štátnej správy. A tieto zákony vytvárajú predpoklady na to, aby sme tieto úspory mohli nájsť, uskutočniť a zrealizovať. Toto však občania, ako sa hovorí, si ohmatajú iba veľmi obmedzene, predovšetkým na lepšom rozpočte, ale to, čo fakticky budú mať možnosť cítiť v priebehu roku 2014, je predovšetkým zmena poskytovania služieb.
Tento zákon predovšetkým zavádza na Slovensku okresné úrady podľa územnosprávneho členenia, ktoré na Slovensku máme, a snaží sa tú štátnu správu na jednej strane dostať do všetkých tých podstatných bodov, ktoré Slovensko má, teda okresných miest, aby to neboli iba formálne, značkové okresy, ako sa hovorí, ale predovšetkým aby občania po 1. januári 2014 a po zriadení jednotlivých kontaktných miest mali možnosť vybavovať všetky svoje agendy súvisiace so štátom predovšetkým na jednom mieste.
Z takých základných čísiel môžem povedať, že v zmysle návrhu zákona sa zrušuje spolu 248 miestnych orgánov štátnej správy, z toho 40 s postavením rozpočtovej organizácie štátu.
Zrušením vymedzených atomizovaných úradov a presunom ich pôsobnosti do nového integrovaného miestneho úradu štátnej správy nie je dotknutá odvetvová, riadiaca a kontrolná právomoc výkonu štátnej správy príslušnými ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy v súlade s kompetenčným zákonom a ďalšími zákonmi upravujúcimi výkon štátnej správy na jednotlivých úsekoch.
Rád by som, keďže ide o prvé čítanie, a diskusiu predovšetkým očakávam v čítaní druhom, ešte v skratke uviedol, aby nedochádzalo k mýlke, dve veci.
Predovšetkým tieto zákony vytvárajú priestor pre to, aby mohlo nastať šetrenie vo fungovaní štátu. Pamätám si, keď sme mali prvý zo série týchto zákonov na konci minulého roku, ako sa neustále hovorilo, že tento zákon prináša iba 1 mil. alebo 1,3 mil. My sme jasne na začiatku pri štarte tejto obrovskej reformy avizovali, že v prvom roku tejto reformy, v roku 2013, štát usporí na opatreniach, ktoré sa vykonávajú v zmysle tejto reformy, 50 mil. eur. A vzhľadom na nepriaznivý vývoj ekonomickej situácie sme boli donútení, ale aj sme našli rezervy, aby sme akcelerovali toto šetrenie. A môžeme skonštatovať, že tento rok prinesie táto reforma v až 97 mil., to znamená, zvýšili sme ten plán oproti tomu, čo sme mali ešte na konci minulého roka. Aj preto je rozpor z toho, by som povedal, laického pohľadu, čo hovorí zákon, ktorý vyčísľuje predovšetkým priame úspory súvisiace so zákonom, ale jednotné hospodárenie jednotlivých úradov je to, čo nám prináša vlastne tie úspory a umožňuje, aby budúci rok sme oproti plánu nešli na 100 mil. eur, ale dostali sme sa až k 170 mil. eur, čo nám vyslovene posúva sľuby do tých pozitívnych čísiel. Teda nie na všetky úspory, ktoré vykonávame, je nevyhnutná zmena zákona. Ale práve tým, že dostávame fungovanie jednotlivých úradov pod jednu strechu a kompetenčne sa ich nedotýkame, ale dotýkame sa len ich logistiky, tak máme šancu upraviť ich financovanie a ich hospodárenie. Pamätáte si na z môjho pohľadu ešte stále nevysvetliteľne nakúpené laptopy tesne pred koncom fungovania školského úradu v Nitre a podobné veci. Už aj tento zákon zabraňuje práve niektorými opatreniami, aby sme mohli tie nákupy vykonávať efektívne.
Po druhé. Treba povedať, že často tu boli vyslovené obavy zo strany opozície, čo je v poriadku, to je aj úloha opozície, o tom, akým spôsobom prestanú fungovať napr. školské úrady, ktoré sme zlučovali ešte v januári, spolu s ďalšími troma úradmi. A realita, našťastie, ukázala, že tie prvé mesiace funkcie školského úradu v gescii obvodného úradu, slovami opozície, teda v rukách ministerstva vnútra, si naďalej plnia svoje úlohy, školy nemajú v rámci financovania zhoršené financovanie a, naopak, všetky tie dotácie, všetky tie platby, ktoré majú ísť, idú, tak ako majú. A zatiaľ som nezaregistroval medzi tými, kde školstvo má problémy so svojím financovaním, to je pravda, ale nezaregistroval som, že príčinou by bol práve prechod školských úradov, pretože tú kompetenciu, to riadenie tých odborných odvetví nechávame na pôvodných ministerstvách počnúc výberom. To znamená, ministerstvo pôdohospodárstva bude vyberať prednostov, dajme tomu, pre lesný alebo pozemkový úrad. Naďalej ich bude riadiť, nie len metodicky usmerňovať, ale priamo riadiť. Takisto finančné toky, ktoré majú k jednotlivým programom podpory, ktoré ministerstvo má, budú vykonávať priamo bez zásahu ministerstva. Ministerstvo sa stará, ako som už viackrát povedal, predovšetkým o personálne otázky, mzdové otázky, z pohľadu, myslím, personalistiky ako Zákonníka práce, mzdové otázky, logistiku, autoparky, nehnuteľnosti, veci, ktoré jednoducho vykazovali mimoriadne z nášho pohľadu vyššie náklady, ako bolo nevyhnutné.
Prvý zákon ukázal, že má svoje opodstatnenie, pretože prináša už priestor pre určitú optimalizáciu, hlavná časť optimalizácie by mala prebiehať v rokoch 2014 a 2015. V mnohých prípadoch dôjde k zlučovaniu týchto úradov do jedného miesta, teoreticky aj do budov, ktoré by mohli získať podporu zo strany fondov Európskej únie, a tým pádom byť nielen zelené, ale, samozrejme, aj ekologicky málo nákladné. A to sú všetko tie úspory, ktoré naďalej sa budú agregovať k rokom 2014, 2015.
Verím, že tento zákon si nájde širokú podporu, pretože zatiaľ prvé kroky ukazujú, že je to naozaj dobrá cesta, na ktorú sme sa vydali, a rovnako tak si myslím, že to, z čoho budú mať prospech predovšetkým občania, je vlastne jednotný kontaktný bod, na ktorom si budú môcť vybaviť celú svoju agendu počnúc dokladmi, matrikami, životným prostredím, školskými vecami a tým, čo s tým súvisí, dokonca aj tie agendy, ktoré budú vlastne naďalej vybavované okresnými úradmi v sídle kraja, budú môcť vybavovať občania priamo vo svojich mestách, to znamená v mestách, ktoré sú často 50 – 60 kilometrov vzdialené od mesta krajského. To znamená, napríklad v prípade veľkého mesta, akým je Poprad, práve to cestovanie smerom do Prešova bude minulosťou.
Veľmi pekne ďakujem. A, samozrejme, i keď v tomto prípade v prvom čítaní sú tu len nejaké systémové otázky, v druhom čítaní, sme každý vylepšujúci návrh pripravení prediskutovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 476). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k návrhu zákona, ktorý ruší miestnu štátnu správu a zlučuje ju do okresných úradov. To, čo poviem, sa, myslím, nebude páčiť pánovi ministrovi. Možno to nebude ani populárne, ale niektoré veci je potrebné pomenovať aj vtedy, keď to nie je príjemné.
Dovoľte mi sa téme ESO II, ako tu bolo povedané, venovať z hľadiska preskúmania oficiálnych cieľov, teda pozrime sa na to, čo ministerstvo vnútra, pán minister aj v tejto rozprave uvádzal ako hlavné dôvody, prečo túto reformu spraviť a či to sedí, pozrime sa na náklady tejto reformy, o ktorých nehovorí, a pozrime sa na asi môj odhad reálnych cieľov a výhod tejto reformy.
Začnime proklamovanými cieľmi. Pán minister hovorí vlastne o dvoch. Jedným sú lepšie služby pre občana a druhým sú úspory finančných prostriedkov.
Lepšie služby pre občana majú vychádzať z toho, že 72 okresných úradov bude na jednom mieste poskytovať integrované služby obyvateľom Slovenska. Priznám sa, že keďže som neveril len vlastnej skúsenosti, popýtal som sa viac ľudí vo svojom okolí, aké štátne úrady dnes používajú v svojej každodennej praxi, kde naposledy boli, kde museli naposledy vybavovať. A priznám sa, že najčastejšie počujem štyri nasledovné úrady. Je to Úrad práce, sociálnych veci a rodiny, kde musia ísť napr. všetci vybavovať, samozrejme, prídavky na deti alebo nejakým spôsobom komunikovať, vybavovať rodičovské príspevky. Samozrejme, bohužiaľ, viac ako 400 tisíc nezamestnaných sa tam musí ukazovať raz alebo viackrát mesačne. Takto by sa dalo ísť ďalej a ďalej.
Druhou inštitúciou, ktorú by menovali, bola Sociálna poisťovňa. Samozrejme, každý živnostník, každý zamestnávateľ má veľmi častú a osobnú skúsenosť s touto inštitúciou. Ale je to aj človek, ktorý chce vedieť, aký mu vychádza dôchodok, prípadne vybavovať inú problematiku súvisiacu so sociálnym poistením.
Treťou inštitúciou, ktorú v mojej vzorke ľudia najčastejšie menovali, sú daňové úrady, respektíve dnes už finančná správa. Samozrejme, môže to byť ovplyvňované aj tým, že sme len celý mesiac a pol po povinnom odovzdávaní daňových priznaní. Ale predsa len je to inštitúcia, s ktorou jednak všetci, všetky právnické osoby, ale aj státisíce fyzických osôb prichádzajú do styku aspoň raz ročne, u väčšiny z nich je to viackrát.
A štvrtou inštitúciou, ktorá dokonca patrí priamo pod pána ministra, je polícia Slovenskej republiky, nielen teda vo vzťahu k jej výkonu, povedal by som, represívnych právomocí, ale aj vo vzťahu k výkonu občianskych, teda by som povedal, kompetencií (občianske preukazy, cestovné pasy a iné typy dokladov).
Takže toto sú štyri najčastejšie služby. To znamená, ak by sme chceli na jednom mieste a lepšie poskytovať služby občanom, tak predpokladal by som, že reforma sa zaoberá najmä týmito štyrmi úradmi. Samozrejme, tieto štyri úrady nie sú touto reformou nijako dotknuté a nie sú na ňu ani nejako naviazané. Namiesto toho ako službu občanom, aby naozaj sa mohli v 72 miestach k tomu dostať, zlučujeme tak zásadné a frekventované kompetencie, ako je civilná ochrana, hospodárska mobilizácia a obrana štátu. Som zvedavý, koľko občanov ročne navštívi úrad vo väzbe na tie tri kompetencie. Aby sme boli korektní, sú tam aj živnostenský úrad alebo odbor po novom a kataster nehnuteľností, čo sú predsa len častejšie, ale napriek tomu si dovolím tvrdiť, že obidva z nich sú menej frekventované ako tie štyri, ktoré som spomínal. To znamená, že je problematické uveriť, že cieľom tejto reformy je primárne lepšia a integrovaná služba pre občana, ak sa nedotýka tých úradov, s ktorými ľudia v prvom kontakte naozaj najčastejšie prichádzajú do styku, a dotýka sa iných úradov, ktoré však majú iné výhody, ku ktorým sa tiež ešte dostaneme.
Druhým oficiálnym cieľom je ušetrenie prostriedkov. Pán minister dnes spomínal určité čísla. Tie čísla majú niekoľko problémov. Prvý a ten základný je, že každý zákon sprevádza doložka vplyvov. Doložka vplyvov najmä v oblasti finančných dopadov má pomerne presnú metodológiu, ktorú kontroluje ministerstvo financií. A na jej základe aj upravuje štátny rozpočet. To znamená, ak do doložky vplyvov napíšete, že niečo usporíte, tak vám tie peniaze ministerstvo financií na budúci rok vezme. Ak, naopak, niečo má stáť naviac, tak vám ich tam dá. V ESO I, teda v tom zákone, ktorý sme schvaľovali na prelome rokov na jeseň, bola uvádzaná úspora 3 milióny ročne z toho zákona. Ak som správne prečítal doložku vplyvov k tomuto zákonu, tak je každoročná úspora kompletná, teda keď sa plusy a mínusy zrátajú, myslím, že 2,2 milióna eur je tam uvedené ročne ako čistá úspora verejnej správy. To znamená, že tie sumy, ktoré spomínal pán minister, musím zatiaľ považovať ako poslanec za propagačne použité tvrdenia bez zatiaľ reálneho základu. A bolo by možno dobré, keby ministerstvo veľmi podrobne zverejnilo, kde tie úspory dosiahlo a kde ich očakáva, najmä z toho dôvodu, aby sme mohli posúdiť, či sa to naozaj deje, ale či sa to aj nedeje len kreatívnym účtovníctvom. Všetci, čo sa venujeme štátnemu rozpočtu, vieme, vo väzbe na náklady administratívy dochádza už niekoľko rokov k významnému tlaku, keď sa sekajú mzdové a nemzdové výdavky v jednotlivých kapitolách a úradoch, a tieto seky nie sú nejako viazané na reorganizáciu štátnej správy. To znamená, je dosť dôležité vidieť, či tie proklamované čísla sú naozaj výsledkom tejto navrhovanej zmeny alebo tej minulej uskutočnenej zmeny a čo z nich sú zmeny, ktoré sa uskutočňujú tak či tak a len sa teda dajú zabaliť, možno predať aj niekoľkokrát, raz ako úspornosť štátneho rozpočtu, druhýkrát ako reforma ESO a tretíkrát možno ešte ako osobný vklad, povedzme, ministra Kaliňáka do reštrikcie.
Zároveň treba povedať, že tie úspory, o ktorých pán minister hovorí, a výhody, o ktorých hovorí, čo sú najmä veci, keďže ste deklarovali, že cieľom reformy nie je prepúšťať zamestnancov, ale že teda vidíte tú rezervu v nákladoch na prevádzku vrátane nájmov a obstarávania, ale vidíte tú výhodu pre občanov v tej spoločnej lokalizácii, tak to sú veci, ktoré sa dajú riešiť a aj sa bežne vo svete dokonca v minulosti riešili inými prostriedkami ako totálnou reorganizáciou štátnej správy. A, naopak, totálna reorganizácia štátnej správy v tejto podobe, ako navrhujete, nie je ani nevyhnutnou, ani postačujúcou podmienkou na tieto kroky. Koniec koncov právomoc centrálneho obstarávania ste si teda zakotvili do zákona. Na to, aby ste centrálne obstarali pre miestnu štátnu správu, nepotrebujete už žiadnu reorganizáciu, ak to dokážete robiť dobre.
Myslím si, že by sme mohli mať veľmi zaujímavú debatu o centrálnom obstarávaní tak, ako ste ho spustili, aj ju vedieme, myslím, zatiaľ cez médiá, ale dneska sa tomu vyhnem čisto preto, aby sa pozornosť nesústredila na inú tému.
Z tohto dôvodu si myslím, že tie dva proklamované ciele, teda lepšie služby pre občana ani ušetrenie obrovskej sumy prostriedkov, nie sú skutočnými cieľmi tejto reformy, lebo nesedia s tým, čo v tej reforme reálne je napísané.
Zároveň si povedzme, čo sú náklady tejto zmeny, ktorú pán minister už priniesol v jednej várke do parlamentu a najmä teraz v tej druhej, v druhom kole prináša. My sme mladá krajina, preto často skúšame nové veci a často nemáme precedensy a vlastné skúsenosti. Okresné úrady sú jedna z vecí, s ktorými skúsenosť máme. Máme ju veľmi dlhú, myslím, z hľadiska toho dvadsaťročného, od roku 1996 do roku 2004 sme ju mali. To znamená osemročnú skúsenosť s fungovaním týchto úradov. A máme ju pomerne jednoznačnú, priznám sa, u ľudí, ktorých ja si odborne vážim. A, pán minister, pokojne menujte ľudí, odborníkov vy z tej strany, ktorí nebudú súhlasiť. Nikto nehodnotí existenciu okresných úradov a tzv. Mečiarovu reformu štátnej správy, ktorá ich priniesla, pozitívne. Špeciálnymi, povedal by som, takými až kľúčovými aspektmi existencie okresných úradov bol nekompetentný manažment zo strany prednostov okresných úradov ako čisto politických funkcií, ktorí zároveň boli veľmi málo mocensky obmedzení kýmkoľvek.
Nulová zodpovednosť ministrov, ministerstiev a vlády, pretože kolektívna zodpovednosť je v tomto prípade nulová zodpovednosť. Prednosta bol a takisto, ako aj vy navrhujete, bude menovaný vládou, čo znamená, že žiadny minister zaňho nezodpovedá, až vláda ako celok ho môže odvolať. To znamená, že výsledkom bolo absolútne zmätenie jasnej zodpovednosti za výkon úradu, za porušovanie zákonov, ale aj etických noriem na úrovni týchto úradov. Zároveň to bola snaha o, by som povedal, silné mocenské postavenie a realizáciu tejto moci v jednotlivých regiónoch. Naozaj sa vtedy tak chovali, vtedy to neboli len prednostovia, ale najmä za Mečiara to boli takzvané koaličné trojky. Možno si pamätáte HZDS, SNS a Združenie robotníkov Slovenska, kde štandardne HZDS malo prednostu a SNS a ZRS mali zástupcu prednostu okresného úradu a spolu politicky sa snažili riadiť miestnu štátnu správu a zasahovať do jej činnosti. Pre ľudí, ktorí si to pamätajú, táto koaličná trojka bola ešte, by som povedal, väčšou traumou ako mnohé veci, ktoré sa udiali celoštátne. Zažili sme pri konkrétnych prípadoch, by som povedal, rozoberanie štátneho majetku.
Bol som s vaším europoslancom kolegom Zalom u neho doma pred pár dňami. A môžete sa ho spýtať. On sa z okna pozerá na dedičstvo okresného úradu, pretože ho má priamo pred oknom. Nie je to ďaleko odtiaľto, bol školský dvor, ktorý prednosta úradu za HZDS v roku 1998 predal investorovi, nebol jediný, bolo ich veľa. A na tomto vyrástla jedna obrovská opacha, ktorá dnes ničí životné prostredie v celej tejto ulici, a všetci obyvatelia sú z nej nešťastní a už v tom nevedia nič urobiť. Treba podotknúť, že štát z tejto operácie veľa nemal, aj keď iní zainteresovaní určite áno. To znamená, že máme skúsenosť s tým, ako sa chovali okresné úrady, ako sa chovali ich vedenia, máme skúsenosť s tým, čo znamená, keď sa stratí zodpovednosť ministrov za výkon vo svojom rezorte.
Aby som hovoril len o dvoch konkrétnych agendách, ktoré sú v tomto zákone, ktoré ešte nie sú v tom prvom kole, ktoré už pán minister schválil, máme tu agendu katastra nehnuteľností. Stačí pozerať aj správy na to, aby sme videli, že kataster má aj dosť dôležitú úlohu z hľadiska nezákonných prevodov pozemkov a nehnuteľností z hľadiska či už zastavenia, umožnenia alebo aj zrušenia. Môžeme hovoriť o veľkých kauzách typu Glance House. Ale môžeme hovoriť aj o kauzách menších, občianskych, kde občan zrazu zistí, že spod, s prepáčením, zadku mu zmizlo vlastníctvo a katastrálny úrad bol v tomto nejakým spôsobom zainteresovaný. Dnes existuje politická zodpovednosť, ktorá vedie až k predsedovi napríklad Úradu geodézie, kartografie a katastra, alebo v prípade životného prostredia, kde zase sme mali veľa problémov, ktoré sa týkajú od rôznych povolení až po výstavbové veci, vedie jasná zodpovednosť k ministrovi životného prostredia.
Po tejto zmene tak ako v deväťdesiatych rokoch nebude zodpovednosť viesť k nikomu, bude viesť len k pánovi Váhu a Tatier, miestnemu, ktorý je menovaný vládou, kde sa zase každý minister bude môcť vyhovoriť, že on s tým nič nemá, lebo to je, samozrejme, prednosta dosadený vládou ako celkom. Zároveň sme v deväťdesiatych rokoch videli, že, aj keď to nevedie ku kauzám a škandálom, ale k jednoduchému každodennému výkonu štátnej správy, tak je veľmi problematické, keď má niekto dvoch pánov. Za Mečiara sa to vyriešilo tak, že priame riadenie vykonávala vertikála okresných, krajských úradov, ale aby teda ministerstvá nezostali úplne mimo, tak bola im daná právomoc robiť takzvané metodické usmerňovanie. To znamená, že ministerstvá mali hovoriť, ako majú úrady v tej svojej veci konať všeobecne, a úrady to mali rešpektovať. Existujú desiatky príkladov toho, ako úradníci ignorovali toto metodické usmerňovanie. A v tomto zákone máme recept na ešte väčší chaos, pretože, ak si vezmeme § 4, tak v odseku 2 sa najprv hovorí, že okresný úrad v sídle kraja, to je ten takzvaný krajský úrad, riadi, kontroluje a koordinuje výkon štátnej správy uskutočňovaný okresnými úradmi, ktoré majú sídlo v jeho územnom obvode. To znamená, nadriadený úrad, ktorý je presne podriadený pánovi ministrovi, riadi, kontroluje a koordinuje výkon štátnej správy úradov pod ním. V odseku 6 je ale uvedené, že štátnu správu, ktorú vykonávajú okresné úrady, riadia a kontrolujú v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi ústredné orgány štátnej správy, do pôsobnosti ktorých patria príslušné úseky štátnej správy. To znamená, že budú riadiť a kontrolovať výkon štátnej správy dva subjekty, jednotlivé ministerstvá teda v rozsahu, v ktorom im to patrí do pôsobnosti podľa zákonov, ale nadriadené takzvané krajské úrady alebo okresné úrady v sídle kraja všeobecne. To znamená, že to dvojkoľajné riadenie, ktoré bolo aj v minulosti, potom sa zrušilo, sa teraz zavádza, sa dokonca posväcuje na určitý ekvivalentný princíp, teda dva orgány budú riadiť a kontrolovať to isté v určitých prípadoch s tým, že to poverenie okresného úradu v sídle kraja bude širšie, ale bude sa prekrývať.
Nechám bokom nejaké drobnejšie veci, ako sú napríklad smernice, ktoré nemajú byť ani zverejňované, ani pripomienkované, a poďme na odhad, čo je skutočný cieľ tohto zákona, keď ten zákon podľa informácií, ktoré som prezentoval, nenaplní alebo nie je vhodným spôsobom naplnením tých proklamovaných cieľov a zároveň prináša pomerne vysoké náklady.
Prvý cieľ tohto zákona je, a ten sme pomenovali už na jeseň, takže ho pomenujem len stručne, to predstieranie šetrenia. To znamená, že naozaj v čase konsolidácie osobitne táto reforma bola ohlásená v čase, keď sa ľuďom osekával 2. pilier, zvyšovali dane a odvody, bolo jednoducho politicky veľmi problematické povedať, že na sebe šetriť nebudeme. Takže toto plní dosť významnú úlohu určitej zásteny, ktorá hovorí, že šetríme aj na sebe, šetríme aj na štáte.
Druhý skutočný cieľ podľa môjho názoru sa týka ovládnutia majetku, personálií a rozhodovania na regionálnej úrovni.
Dovoľte mi povedať konkrétne, čo tým myslím. Prednostovia okresných úradov, ktorí budú menovaní vládou na návrh ministra vnútra a odvolávaní vládou na návrh ministra vnútra, budú mať na starosti akékoľvek nakladanie s majetkom štátu vo svojej pôsobnosti. To znamená, budú mať veľmi významné mocenské postavenie pri predaji nehnuteľností, prenájmoch, prípadne, ak bude treba, aj pri nákupoch. A budú tak činiť teda nielen v nejakej servisnej polohe, ako to naznačoval pán minister, ale aj v polohe riadiacej. Oni riadia všetkých tých úradníkov pod nimi vrátane subjektov, ku ktorým ten okresný úrad bude mať zriaďovateľskú pôsobnosť. A tým pádom oni mocensky budú môcť rozhodovať o týchto veciach v rozsahoch, neviem, či ste robili pasportizáciu toho majetku vrátane zriaďovaných subjektov, teda napríklad vrátane niektorých škôl, pán minister, ale dovolím si odhadnúť, že suma toho majetku je pravdepodobne viac než v desiatkach, je to asi v stovkách miliónov eur, s ktorými oni budú nakladať. A budú s nimi nakladať pod vašou gesciou a pod vaším vedením.
Druhá vec, s ktorou budú nakladať a ktorá je možno cennejšia v dnešnom období, v období 16-percentnej nezamestnanosti, sú personálie. Pán minister síce hovoril, že vedúci odborov budú najímaní alebo teda vymenúvaní na základe návrhu príslušného rezortu, to znamená, že vedúci odboru školstva bude navrhovaný ministrom školstva, čo však už nepovedal, je, že akíkoľvek ďalší zamestnanci okresného úradu, to znamená, môže ma pán minister opraviť, 95 % zamestnancov, možno aj o niečo viac nebude menovaných týmto spôsobom, ale postupom podľa zákona, ktorý ovláda osobný úrad a vedúci služobného úradu a prednosta okresného úradu, kde navyše teda podľa zákona o štátnej službe prijatého v roku 2009 v tej verzii ani otvorené výberové konanie nie je nevyhnutné.
To znamená, že v regiónoch s 20-, 25-, 30-percentnou nezamestnanosťou, kde okresný úrad bude pravdepodobne jedným z najväčších zamestnávateľov v okrese, spolu s nemocnicou alebo úradom práce, bude v podstate jeden človek mocensky rozhodovať o najímaní, prepúšťaní a platení týchto ľudí, čo dáva aj odpoveď na tretiu otázku, ktorá je o rozhodovaní v území. Pán minister síce povedal a ja som to zopakoval, že vedúci odborov budú navrhovaní príslušným ministerstvom, ale, ako som spomenul, tento vedúci už nebude mať žiadny vplyv na najímanie zamestnancov. A dokonca zo zákona nemá ani garantovaný žiadny vplyv na ich odmeňovanie alebo prepúšťanie. To znamená, bude riadiť ľudí, ktorých si nebude sám vyberať žiadnym spôsobom, a bude alebo nebude musieť podpisovať rozhodnutia, ktoré mu budú predkladať. Zároveň tieto rozhodnutia sú a budú veľmi dôležitého charakteru z hľadiska možností zneužitia právomocí; už sme spomínali kataster, spomínali sme niektoré iné oblasti, životné prostredie, v tom prvom kole to boli ďalšie, pozemkové, školské a podobne. To znamená politicky citlivé, majetkové a biznisovo zaujímavé otázky. Pod kým toto všetko bude? Toto všetko bude pod jedným človekom, prednostnom okresného úradu, ktorý bude menovaný vládou na návrh ministra vnútra. Môžete povedať, že je viac-menej jedno, či to bude kontrolovať jeden Kaliňákov úradník menovaný vládou alebo smerácky človek alebo či budú rozlezení po viacerých úradoch. A to by asi platilo aj za iných vlád.
Môžete povedať, že všetko toto, čo hovorím, je síce pravda, ale nič sa veľmi nezmení. Dovoľte mi trošku odporovať a odcitovať vám výsledky jedného výskumu, ktorý bol realizovaný v minulom roku. V minulom roku sa pozreli istí výskumníci na otázku, ako sa po voľbách menia prednostovia jednotlivých úradov. Ja vám odcitujem len dva typy čísiel. Ako na prvé z nich sa pozreli na výmenu v rokoch 2006 až 2010. V roku 2006 sa na obvodných úradoch vymenilo 96 % prednostov obvodných úradov, ale bolo to na obvodných úradoch životného prostredia 71 % a na obvodných lesných úradoch len 18 %. Takisto v roku 2010 po nástupe Radičovej vlády sa na obvodných úradoch vymenilo 85,7 % prednostov, ale na obvodných úradoch životného prostredia 35 % a na obvodných úradoch lesných 45 %. Možno ešte výpovednejšie číslo je číslo o tom, koľko z týchto prednostov kandidovalo do parlamentu za niektorú z politických strán. Z obvodných úradov kandidovalo 69 ľudí počas tohto sledovaného obdobia do parlamentu za niektorú z politických strán. Z obvodného úradu životného prostredia to bolo len 15 a z lesného úradu to bolo len 6. To znamená, že nie je pravda celkom, že je úplne jedno, ktorý úrad drží majetok, rozhodovanie, personálie. Nie je to jedno nielen preto teda, že ak zaň zodpovedá jeho rezortný minister, tak je tam jasná politická zodpovednosť za to, čo som už spomínal. A nie je to jedno ani preto, že okresné a obvodné úrady, tieto všeobecné, sú najspolitizovanejšie a majú aj tým pádom najbližšie jednoznačne k mocenskej vertikále či už dnes strany SMER, ale po zmene vlády teda kohokoľvek, kto by vládol. Preto táto zmena, toto zlučovanie prinesie výrazne zvýšenú politizáciu fungovania úradov, kde ideme vytvoriť v podstate len ich pánov alebo okresných tajomníkov, môžeme ich nazvať, ako chceme, tá funkcia bude rovnaká. A treba povedať, že títo páni (teda okresný úrad v sídle kraja), budú rozhodujúcim spôsobom závislí od krajského lénneho pána, ale najmä od ministra vnútra. Sme teda svedkami toho, ako si minister vnútra buduje svoju mocenskú pozíciu v štáte aj v strane SMER, pričom výhody potečú primárne jemu, náklady potečú primárne nám všetkým. Za týchto okolností je naozaj ťažké podporiť túto reformu, pretože nie je skutočnou reformou. A postoj poslaneckého klubu SDKÚ – DS k nej je tak v tejto polohe negatívny. Ďakujem.