19. schôdza

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, pri prvom čítaní tohto návrhu zákona som vystúpil s niektorými poznámkami a doplnkami k predloženej verzii a teraz si vám dovolím podať pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
K svojmu vystúpeniu by som predoslal, že päť bodov, o ktorých som hovoril, sa týka, dá sa povedať, vecí nijako straníckych ani zvlášť politických. Napriek tomu, poznajúc situáciu v slovenskej politike, som ponúkol pánu ministrovi text tých pripomienok s tým, že si ho má osvojiť niektorý z jeho poslancov, keďže on sám povedal, že štyri z piatich sú prijateľné a nevidí v tom nijaký problém. No keďže mi dal pán minister prísľub, že to mám urobiť sám a že problém nevidí, tak toto je taká malá skúška, nakoľko platí štandardné chlapské slovo a nakoľko sa človek naň môže spoľahnúť. Želal by som si, aby to tak bolo. Keďže sa už dnes jeden zázrak udial a my sme vo štvrťfinále, tak si myslím, že sa môže stať aj druhý.
Takže pozmeňujúci návrh prvý. V bode 4 sa v § 3 ods. 8 písm. d) 2. bode za slovo „nehnuteľnosti" pripájajú slová „alebo nájomcu, ak má nájomnú zmluvu uzavretú s vlastníkom alebo so všetkými spoluvlastníkmi na neurčitú dobu“, a vypúšťajú sa slová "Poznámka pod čiarou k odkazu 4e sa vypúšťa“.
Odôvodnenie. Pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje zachovať doterajšiu právu úpravu, keď sa súhlas vlastníka nehnuteľnosti nevyžaduje, ak ide o nájomcu, ktorý má nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Podľa dôvodovej správy „nájomná zmluva nezakladá právo pobytu a je na vlastníkovi, či nájomcovi súhlas k pobytu udelí". Takáto zmena môže skomplikovať získavanie trvalého pobytu ľuďom, ktorí dlhodobo žijú v prenajatých bytoch a ako trvalý pobyt majú evidované svoje pôvodné bydlisko, v ktorom už roky reálne nebývajú. Na prvý pohľad môže táto zmena pôsobiť ako snaha vo väčšej miere rešpektovať vlastnícke práva vlastníka nehnuteľností. (Nájomcovia sa totiž nebudú môcť prihlásiť na trvalý pobyt v prenajatej nehnuteľnosti bez výslovného súhlasu jej vlastníka.) Prihlásenie občana na trvalý pobyt má však len evidenčný charakter a nezakladá nijaké právo k nehnuteľnosti, ani k jej vlastníkovi (§ 3 ods. 3 zákona), preto v skutočnosti nejde o reálny zásah do vlastníckych práv vlastníka nehnuteľností. Navyše podľa § 7 ods. 1 písm. f) zákona ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zruší na návrh vlastníka „občanovi, ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo", čiže po skončení nájmu môže vlastník nehnuteľnosti dosiahnuť aj zrušenie trvalého pobytu. Vzhľadom na uvedené je táto navrhovaná zmena problematická a spôsobí väčšie praktické problémy občanom, ktorí žijú v prenajatých nehnuteľnostiach, ako by priniesla reálny prospech vlastníkom takýchto nehnuteľností.
Druhý pozmeňujúci návrh. Bode 16 znie: „§ 9 sa vypúšťa.“
Odôvodnenie. § 9 upravuje pobyt občana v zahraničí a v súčasnosti znie: „Občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, pred vycestovaním ohlási túto skutočnosť ohlasovni v mieste trvalého pobytu; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu a predpokladanú dĺžku pobytu." Bod 16 vládneho návrhu zákona nahrádza slovo „ohlási" slovami „je povinný ohlásiť". (Teraz sme v takej príjemnej paralele so slovami vymenúva a je povinný vymenovať.) Zmena má umožniť správnemu orgánu postihovať neplnenie tejto povinnosti ako priestupok a ukladať zaň sankcie. Navrhovaná úprava je nevhodná a nadmerne a neodôvodnene zasahujúca do slobodného pohybu a súkromia občanov. Ak totiž občan nemá v úmysle zrušiť trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nie je nevyhnutné ukladať mu povinnosť hlásiť pobyt v zahraničí, hoci aj ide o pobyt dlhší ako 90 dní. Rovnako nevhodné a nesprávne je občana za nesplnenie takejto povinnosti sankcionovať. Pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje § 9 zo zákona vypustiť a neukladať občanom povinnosť hlásiť pobyt v zahraničí.
Iste vieme, priatelia, že keď sa ľudia typu Mella a podobných odoberali za hranice, nehlásili sa iste nikde. To, samozrejme, tiež zahr. norma neošetrí, lebo ani tí budúci Mellovia a Mišenkovia sa neodhlásia. Ale prednedávnom sme tu prelomili prezidentské veto, hoc teda nie mojím hlasom, o zriadení Historického ústavu v Ríme. V návrhu sa hovorilo, že vedeckí pracovníci historici pôjdu zväčša na pobyt do Večného mesta na jeden semester. Ako vieme, jeden semester je rozhodne dlhší ako 90 dní. Ale pripusťme, že nie je reálne odôvodnené, aby historik z Nitry chodil ohlasovať v Nitre, že ide na semestrálny pobyt na Historický ústav, podobne ako je to nelogické, aby tak robili stovky študentov, ktorých som vysielal ako prorektor pre zahraničné vzťahy a zodpovedný za mobilitu v programe SOCRATES/ERASMUS, ktorých pobyty trvajú jeden až dva semestre, teda, samozrejme, oveľa viacej ako 90 dní. Ale aké odhlasovanie sa z trvalého pobytu?
Tretí bod. V bode 19 v § 10a odsek 3 znie: „Občan je povinný pri hlásení pobytu prostredníctvom centrálnej ohlasovne vyplniť požadované elektronické informácie a podpísať ich zaručeným elektronickým podpisom. Ak občan chce hlásiť pobyt prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi centrálnej ohlasovni údaje potrebné na hlásenie pobytu na tlačive podľa vzoru uvedeného na webovom sídle ministerstva a na ústrednom portáli verejnej správy a uzavrie s ministerstvom písomnú dohodu o elektronickom hlásení. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického hlásenia, spôsob overovania elektronického hlásenia a spôsob jeho preukazovania. Vzor elektronických formulárov zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle a na ústrednom portáli verejnej správy.“
Odôvodnenie. Vládny návrh zákona predpokladá možnosť elektronickej komunikácie občanov s centrálnou ohlasovňou výlučne prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu. Systém zaručeného elektronického podpisu nie je v súčasnosti dostatočne rozšírený. Jeho využívanie nie je efektívne pre občanov, ktorí ho nepotrebujú využívať viacnásobne. Aj samotná dôvodová správa k vládnemu návrhu k tomu uvádza, že „sa v počiatku poskytovania tejto služby bude musieť požadovať ako záruka za ich pravdivosť zaručený elektronický podpis, v budúcnosti postupom elektronizácie verejnej správy sa počíta s ďalším zjednodušovaním tejto agendy“. Komunikácia občanov s centrálnou ohlasovňou musí byť regulovaná. Nie je možné, aby občania ohlasovali zmenu pobytu z neregistrovaných e-mailových adries. V budúcnosti by malo prísť k vytvoreniu nového, jednoduchšieho systému elektronickej komunikácie občanov so štátom, napr. na spôsob dátových schránok občanov pre komunikáciu s verejnou správou, aký funguje v Českej republike. Kým príde k vytvoreniu tohto nového systému, navrhuje sa pozmeňujúcim návrhom ako dočasné riešenie zaviesť analogickú úpravu k úprave spôsobu podania daňovým orgánom v zákone č. 529/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá umožňuje komunikáciu daňových subjektov so správcom dane aj bez zaručeného elektronického podpisu.
Štvrtý bod. V bode 34 sa v § 23c ods. 3 nahrádza slovo „nevedie" slovom „vedie".
Odôvodnenie. Vo vládnom návrhu zákona je uvedené: „(3) Fyzická osoba, o ktorej sa nevedie informácia v registri, môže požiadať o informáciu o svojich údajoch z registra fyzických osôb." Pozmeňujúcim návrhom sa opravuje zjavná chyba v návrhu. Register nemôže predsa poskytovať informácie o údajoch osôb, o ktorých nevedie informáciu.
Odovzdávam pánovi spravodajcovi originál.
Ten druhý pozmeňujúci návrh som separoval od tých štyroch predchádzajúcich. Chápem pána ministra, ktorý celkom otvorene povedal, že to je presne ten z tých piatich, s ktorým nemôžete súhlasiť. A ja to chápem. A s dovolením ho aj tak predkladám, pretože to je zase naša srdcová záležitosť. A aj keď sa jedná vlastne o terminologickú záležitosť, predsa len nemáme radi pojem „strata štátneho občianstva“, pretože nám príliš pripomína to, čo sa udialo pred rokmi Pavlovi Kohoutovi a čo sa udialo Alexandrovi Solženicynovi a čo nemecký jazyk klasifikoval zrejme novým pojmom, ktorý dovtedy nebol zrejme obsahom bohatého nemeckého jazyka, "Ausbürgerung" („vyobčanenie“). Vieme, že v momente prekročenia hraničnej čiary bol Alexander Solženicyn zbavený občianstva Zväzu sovietskych socialistických republík. A toto isté sa stalo i Pavlovi Kohoutovi ako občanovi Československej socialistickej republiky. Preto navrhujeme, aby sa v článku I (v tlači 403) vypúšťali body 24, 25 a 28.
Odôvodnenie. Uvedené body vládneho návrhu zákona majú za cieľ zosúladiť v zákone používané pojmy so zákonom o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ktorý v dôsledku novely z roku 2010 umožňuje stratu štátneho občianstva proti vôli dotknutého občana. Pojem „prepustenie zo štátneho zväzku", ktorý predpokladá dobrovoľné rozhodnutie samotného občana vzdať sa občianstva Slovenskej republiky, sa má nahradiť pojmom „strata štátneho občianstva", ktorý pripúšťa túto stratu proti vôli občana. Skupina 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sa v septembri 2011 obrátila na Ústavný súd Slovenskej republiky s návrhom na začatie konania o súlade viacerých ustanovení zákona o štátnom občianstve s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 4. júla 2012 prijal návrh skupiny 30 poslancov na ďalšie konanie.
Pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje nemeniť predmetné ustanovenia zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky a nenahrádzať termín „prepustenie zo štátneho zväzku“ termínom „strata štátneho občianstva“. Kým Ústavný súd nerozhodne o súlade napadnutých ustanovení zákona o štátnom občianstve s Ústavou Slovenskej republiky, nie je vhodné premietnuť zmeny vyplývajúce z novelizácie zákona o štátnom občianstve z roku 2010 do iných právnych predpisov.
Možno sa jedná len o pojmový purizmus, ale jedná sa zároveň veľmi hlboko aj o istý princíp. Štát sa nemôže zbavovať svojich občanov svojím rozhodnutím, ak to občania sami nechcú. Na tom stojíme, ako hovorí Martin Luther, tu stojím a inak nemôžem. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, k veľkej radosti pána ministra, len takú technickú poznámku chcem k tomu uviesť. Nebojte sa, nebudem to čítať. Ja sa len chcem spýtať, neviem, či som celkom dával pozor, či je to ten zákon, ktorý môže pomôcť Dobrovodskému, a či je to ten zákon, ktorý vyrieši situáciu v Jasnej. A vidím, že sa ponáhľate, tak prípadne by ste mi na to odpovedali.
A vzácne sa stotožňujem s prvým pozmeňujúcim návrhom pána Osuského. Naozaj si myslím, že už keď niekto má nájomnú zmluvu, tak tým vlastne de facto dáva najavo to, že súhlasí s tým, aby tam niekto pobytoval hej, lebo v dnešnej dobe sme schopní iného extrému, že niekto s niekým urobí nájomnú zmluvu a za to, že mu dá súhlas na pobyt, si dodatočne neskôr ešte niečo vypýta alebo ešte môže potom prípadne ten súhlas na pobyt mu udeliť vtedy, keď bude prípadne v nejakých voľbách alebo v nejakých nastaveniach, ktoré sú dôležité, postupovať správne. Čiže naozaj mi to príde úplne jasné a logické, že už keď niekto niekomu vydal nájomnú zmluvu, tak už tým de facto povedal, že mu dáva povolenie na pobyt. Čiže úplne nulitné vidím to, že to treba dodatočne doplniť.
Pán minister, vidíte netrvalo to ani jednu minútu. Ďakujem pekne.

Ja budem len veľmi stručný. Jedna vec je, samozrejme, trvalý pobyt, druhá vec je register obyvateľov, to sú dve veci.
A ja len tak v stručnosti som chcel reagovať. A pre istotu som získaval nejaké informácie. Pán poslanec, ja by som bol tomu hrozne rád. A vy to aj dobre myslíte v mnohých oblastiach. Len podľa toho súčasného stavu, tak ako je to navrhované, má každý trvalý pobyt, ak si uzavrie novú nájomnú zmluvu. Problém je v tom, že tento pobyt síce trvale nezaťažuje prenajímateľa novou povinnosťou, ale, to je podstatné, chráni ho pred nájomcom, ktorý nechce zmeniť trvalý pobyt. A vy neviete mať niekoho zároveň na Slovensku s tým, že mu úrady nemajú komu doručovať. A na to vlastne nadväzuje to, čo vy hovoríte, že no tak ide na 90 dní, že no tak sa nič nestane, alebo pôjde na semester. Problém je ale v tom, že register obyvateľov existuje práve preto, aby mal aktuálne údaje. Ak sa rozhodneme, že ho nechceme mať a že budeme fungovať možno tak ako v Amerike, tak, áno, len faktom je, že snažíme sa, aby aj cez tieto veci bola aktuálna doručovacia adresa, aby boli veci, kde sa doručujú dávky, konania pred súdom, pred políciou, čokoľvek. To má takýto súvis. Vy to beriete zo svojho ľudského pohľadu: „Veď však teda idem na 90 dní, veď to niekedy býva taká dlhá aj dovolenka, prečo by som mal v zásade proste to niekomu hlásiť?“ Ale tie lehoty, ktoré rešpektujeme my, rešpektuje aj zahraničie. Všimnite si, že bezvízové pobyty cudzincov sú väčšinou práve limitované 90 dňami, a to práve z dôvodu, aby vlastne aj v tom štáte, do ktorého sa hlásite, už ste boli zaťažený vízovou povinnosťou a mali o vás predstavu, čo tam robíte, že tolerujeme, že ten voľný pohyb je tak na úrovni 90 dní. Čiže síce ja sa tomu nebránim a chápem váš návrh, ale z pohľadu účelu, prečo vlastne existuje register obyvateľov a že máme mať nejaké aktuálne údaje, je toto, samozrejme, nevyhnutné.
K tomu poslednému návrhu to ste skonštatovali správne. Podľa mňa to vypustenie tých bodov nemá nič s tým návrhom na Ústavnom súde, ale chápem, čo hovoríte.
Z môjho pohľadu, áno, ten zaručený elektronický podpis je ešte taká trauma zatiaľ, lebo je ho málo, nemá ho každý a tak ďalej. Ale vlastne už pracujeme na tom, že ten nový občiansky preukaz má byť s čipom a má to reprezentovať. Ja napríklad mám veľký problém aj s doručovaním e-mailom, ak sa bavíme o veciach, ktoré majú byť doručené do vlastných rúk, jednoducho chápem, že tá komunikácia je výrazne pokročilá a všetci s ňou pracujeme. Len aké veci môžu prísť, keď vie či už počítač sám, softvér alebo hacker nahradiť moje vlastné doručovacie možnosti? Tá záruka toho, že som to ja, je práve ten elektronický podpis. Čiže akonáhle by sme chceli ešte niečo navyše, tak je to síce jednak aj administratívna záťaž navyše, skôr prijmite tú snahu, ktorú nemám len ja, ale aj môj predchodca, aj moji kolegovia, ktorí tu boli dávno predo mnou, aby sme vlastne prešli ku tomu najpoužívanejšiemu spôsobu, čo je vlastne štandardný občiansky, že tak ako dostanú občania občiansky, majú na výber, že môže byť bez čipu, keď majú pocit, že už sú príliš zelektrizovaní, že naďalej môžu vylúčiť tú možnosť. Ale už sa dáva možnosť, že môžete získať občiansky preukaz, ktorý zároveň už bude aj vaším vlastným osobným identifikátorom, čo je najpodstatnejšie. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o autorskom práve a ktorým sa mení zákon o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnožením audiovizuálnych diel, sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2013.
Predkladaným návrhom zákona sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica o lehote ochrany autorského práva. V súčasnosti práva výkonného umelca trvajú 50 rokov od podania umeleckého výkonu. Táto lehota ochrany zostáva zachovaná, predlžuje sa však v prípade, ak bol umelecký výkon zaznamenaný na zvukový záznam. Ochrana práv výkonného umelca sa predlžuje na 70 rokov od vydania alebo od prvého verejného prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu, ak bol umelecký výkon takto zaznamenaný. Dôvodom tejto úpravy je to, že výkonní umelci vo všeobecnosti začínajú kariéru v mladosti a súčasná lehota ochrany 50 rokov uplatniteľná na zaznamenaných umeleckých výkonov často nechráni ich výkony ani počas celej dĺžky ich života. Okrem toho výkonní umelci nie sú často schopní zabrániť nevhodnému použitiu svojich výkonov, ku ktorému môže dôjsť ešte počas ich života, alebo také použitie obmedziť.
Tiež sa predlžuje lehota ochrany práv výrobcov zvukových záznamov. Aj naďalej platí, že práva výrobcov zvukových záznamov trvajú 50 rokov od vyhotovenia zvukového záznamu. Ak bol však zvukový záznam vydaný, resp. ak došlo k verejnému prenosu takéhoto zvukového záznamu, ochrana sa predlžuje na 70 rokov.
V súvislosti s predĺžením lehoty ochrany sa zavádza nové právo výkonného umelca, a to právo na dodatočnú odmenu. Toto povinné kolektívne spravované právo prináleží výkonnému umelcovi za každý celý kalendárny rok, ktorý nasleduje po 50. roku odo dňa prvého oprávneného vydania alebo od prvého oprávneného verejného prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu.
Navrhovaná právna úprava rieši problémy uzatvárania licenčných zmlúv, ktoré priniesla prax, s osobitným zreteľom na povinnosť ich uzatvárania v písomnej forme (pod sankciou absolútnej neplatnosti), čo nezodpovedá aktuálnym požiadavkám na uzatváranie licenčných zmlúv v digitálnej ére.
Odstraňuje sa povinná písomná forma licenčných zmlúv (s výnimkou výhradnej licencie, hromadnej licenčnej zmluvy, kolektívnej licenčnej zmluvy).
Popri zmenách týkajúcich sa uzatvárania licenčných zmlúv sa zavádza osobitný koncept ponuky licencie smerujúci voči neurčitým osobám, a prijatia tejto ponuky konaním, z ktorého možno vyvodiť súhlas s podmienkami licencie aj bez vyrozumenia autora. Tým je umožnené využívanie tzv. verejných licencií a taktiež sú umožnené špecifické spôsoby uzatvárania zmlúv.
Predkladaným návrhom zákona sa v plnom rozsahu transponuje ustanovenie čl. 5 bodu 2 písm. c) Smernice Európskeho parlamentu o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.
Navrhovaná právna úprava stanovuje spôsob riešenia prípadov, keď medzi organizáciou kolektívnej správy a používateľom, resp. právnickou osobou združujúcou používateľov nedôjde k dohode na uzavretí licenčnej zmluvy. Autorský zákon v takom prípade umožňuje, aby obsah takejto zmluvy určil súd. Návrh má za cieľ odstrániť výkladové nejasnosti a problémy aplikácie v doterajšej právnej úpravy v praxi. Navrhované ustanovenie upravuje lehotu na podanie žaloby, špecifikuje, za akých podmienok môže používateľ používať predmety ochrany, upravuje spôsoby nakladania s peňažnými prostriedkami používateľa za použitie predmetov ochrany počas súdneho sporu.
Čo sa týka osobitného práva k databáze, navrhovaná právna úprava v súvislosti s obsahom databázy dopĺňa odkaz na definíciu databázy, keďže tieto ustanovenia v praxi spôsobovali aplikačné a výkladové problémy. Obsahom databázy môžu byť jednak predmety chránené autorským právom, ale aj predmety, na ktoré sa ochrana autorského práva nevzťahuje (napríklad texty právnych predpisov, úradné rozhodnutia, denné správy). Ak sú však tieto predmety súčasťou databázy, vzťahuje sa na ne ochrana osobitného práva k databáze, a teda nie je možné vykonať extrakciu alebo znovu použitie podstatnej časti databázy, ktorú tvoria tieto predmety.
Navrhovaná právna úprava dopĺňa demonštratívny výpočet diel, ktoré sa považujú za súborné diela, a to z dôvodov odstránenia výkladových problémov v praxi. Súborným dielom môžu byť aj noviny, ak spĺňajú pojmové znaky diela.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnožením audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov, ktorý máme k dispozícii ako tlač 458.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti vyplývajúce zo zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 11. apríla 2013 č. 432 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak ako zaznelo v úvodnom slove pána ministra, návrh zákona sa vlastne dotýka z môjho pohľadu štyroch okruhov, z ktorých jeden hovorí o predĺžení ochrany autorskoprávnej ochrany výkonných umelcov. Ak ich umelecký výkon bol audiovizuálne zaznamenaný, pohybujeme sa v miere transpozície európskeho práva. A myslím si, že tuná sa ministerstvo vydalo dobrou cestou. A je dobré reflektovať dobu s tým, že vznikajú pri použití diel výkonných umelcov audiovizuálne záznamy. Dokonca sa dá stotožniť aj s dôvodmi, ktoré uvádza ministerstvo v dôvodovej správe, kde hovorí o tom, že u umelcov niekedy, ktorí začínajú v mladom veku, pričom ich diela boli zaznamenané, aby sa autorskoprávna ochrana predĺžila.
Ďalšie dve oblasti sa dotýkajú oblasti, keď miera autorskoprávnej ochrany možno išla až na úkor umelcov alebo tvoriteľov samotných. V tejto snemovni za ten krátky čas som predkladal podobný návrh, ktorý je v tej druhej časti. A hovorí o výhradných alebo hromadných licenciách dvakrát pracovné zavádzanie tejto povinnosti, ocení tak ako aj v spomínanej dôvodovej správe. A, myslím, že to spomínal aj pán minister pri úvodnom slove, poteší najmä autorov v elektronickej oblasti alebo digitálneho sveta. Naša autorskoprávna legislatívna zaostávala za legislatívou mnohých štátov, napr. uvediem Vietnam a Peru. A konečne po dlhých politických zápasoch sa táto právna úprava dostáva. A v tomto bode chcem snahu ministerstva kultúry veľmi oceniť. A myslím si, že týmto aj napĺňa pán minister jednak záväzok z programového vyhlásenia vlády a niektoré záväzky, ktoré spomenul v tejto oblasti aj na výbore pre médiá a kultúru. Síce sme túto právnu úpravu čakali niekedy koncom minulého roka, ale možno jej zložitosť, keďže táto právna úprava je celkovo rozložená, dotýka sa štyroch oblastí, prichádza teraz naraz. A som rád teda, že možno aj na základe iniciatívy skupiny poslancov, keď sme tento návrh predkladali aj na začiatku tohto volebného obdobia a ešte aj v predchádzajúcom volebnom období, sa dostal do legislatívnej činnosti ministerstva kultúry. A či už je to svet, ako som spomínal, tvorcov napríklad softvéru alebo aj ďalších ľudí, ktorí potrebujú takzvaný licenčný nástroj, ktorý je adresovaný jednak dopredu neidentifikovateľnej skupine používateľov. A teda nebude sa vyžadovať takzvaný písomný súhlas, čo je gro tohto názvu pri použití nejakého druhu licencie. Myslím, že príklad má takisto ministerstvo, v dôvodovej správe uvádza licencie ako kreatívnosť génu a podobne. Budú môcť byť na základe ustanovení tohto zákona platné v právnom režime Slovenskej republiky, chcem týmto teda povedať to, to je jedno, na základe akého politického trička to bude, lebo nám to je jedno. Toto bolo predložené. A je to výrazný krok dobrým smerom, škoda, že teda neprešiel náš pôvodný návrh, ktorý sme s poslancom Poliačikom, Beblavým a Jankou Žitňanskou predkladali aj začiatkom tohto volebného obdobia. Pre porovnanie, logika používania niektorých diel na internete a v digitálnej dobe predpokladá presne ten stav, že môžu pri niektorých rozhodnutiach autorov a v úmysle šíriť tieto diela aj cez internet im teda pomôcť. A nedostávame sa do oblasti, ako keby sme chránili autora nad jeho vlastné záujmy a nútili sme autora identifikovať skupinu používateľov a uzatvárať písomné zmluvy s každým jedným z nich. Takže ak zavedené pravidlá budú, teda ak poslanci v tomto prvom čítaní posunú tento vládny návrh ďalej, takisto toto stojí za povšimnutie a možno aj podporu.
Ďalšia vec, nazvem to pracovne, databáza súborných diel. Možno je len otázka, keďže ja som riešil aj túto záležitosť ohľadom denných správ a navrhoval som svoju vlastnú právnu úpravu. A mala sa vzťahovať na konkrétne dielo vydané v novinách alebo teda v dennej tlači. Nechcem teraz spomínať celý ten medzinárodný rozmer tohto, kde sme, ale to, pri téme denných správ prečo sme pristúpili a prečo ministerstvo pristupuje k súbornej ochrane novinového diela ako takého a nepriznáva možno aj tú priamo ochranu tomu konkrétnemu, ak to mám teda ľudsky povedať, článku, ale ide po ceste priznania ako keby autorskoprávnej ochrany pre účely tohto návrhu zákona, súboru čiže novinám ako celku. A možnože je tam nejaký vecný rozmer. Ten môj návrh alebo novela išla troška viac do podstaty, aby sme nerozlišovali denné správy a nevydávali každý jeden článok, ktorý sa napíše. A vieme určiť nejakú autorskú licenciu pod ním, aby bol každý jeden článok novinára, novinárky identifikovateľný a nezneužívali ho takzvané monitorovacie organizácie, ktoré združujú všetky správy a niekedy na úkor týchto samotných autorov a možno aj vydavateľstiev zarábajú pod témou monitoringu. Možnože tá schodná cesta ide cez ochranu aj teda nejakého celku. V tomto prípade to budú pravdepodobne teda noviny, ako som sa dočítal. Možnože vzhľadom na to, že tuná som teda prišiel troška s iným pohľadom na túto vec, tak pre potreby druhého čítania je možno na výbore alebo v pléne pri druhom čítaní potrebné otvoriť túto otázku.
Tretia, štvrtá oblasť teda sa z môjho pohľadu venuje periodickej tlači. Ale tam som našiel nejakú legislatívnotechnickú úpravu z hľadiska používania korún v prevode na eurá, takže tieto štyri oblasti mne z daného návrhu mi pripadajú tak, že posúvame autorskoprávnu ochranu o krok k európskej alebo k svetovej úrovni. Reflektujeme to, že prichádza teda k posunu, aby autori dokázali používať aj nástroje autorskoprávnej ochrany aj v digitálnom svete. A myslím si, že, teraz to nemyslím ako vinu samotného ministerstva, ale viem to skonštatovať tým, bolo to na čase, pretože digitálny svet a svet internetu sa ani na Slovensku neobjavil včera. A týmto pádom sa dostávame o krok ďalej v autorskoprávnej ochrane umelcov, autorov softvéru, výkonných umelcov a podobne, ktorí doteraz nemohli inštitúcie hromadných licencií a licencií pod Creative Commons alebo inými využiť. Takže ja podporím za seba tento návrh ministerstva, takisto, ako viem, aj z vôle nášho klubu. A myslím si, že okrem tej malej výhrady, ktorej sa viacej budem venovať v druhom čítaním, sa v prípade teda posunu vydalo ministerstvo dobrou cestou.
Čo chcem ešte povedať. Viem, že ministerstvo čaká obrovská teda legislatívna činnosť v autorskoprávnej oblasti. A možno spomeniem svoju ponuku pri aj transpozičných tlakoch, aj teda z legislatívy Európskej únie, aj s tým, že samotné ministerstvo sa zaviazalo v programovom vyhlásení vlády prichystať úplne, nazvem to, zbrusu nový autorský zákon. Možno by bolo pre potreby možno aj nejakej stability vhodné, že by sa mohli aj niektorí opoziční poslanci zapojiť do procesu, ktorý, viem, teda na ministerstve prebieha. Myslím si, že autorský zákon nie je zákonom, ktorý vzbudzuje nejaké obrovské vášne a politické boje. A aby sa to urobilo čo najlepšie možné, tak ponúkam možno aj svoje služby, aby sme pripravili možno aj čas a dobrú a kvalitnú normu pri ochrane autorských práv.
Úplne na záver chcem spomenúť, z autorskoprávnej ochrany čo verejnosť teda najviac vyrušuje. To je takzvaná kolektívna správa autorských práv. A možnože tam je väčší predpoklad na to, aby vznikla nejaká celospoločenská dohoda na tom, a uznávam, že nie je to ľahký problém, lebo sa tam zbieha obrovské množstvo záujmov pri kolektívnej ochrane autorských práv, tak aby sme možno teda prijali naozaj dobrú a kvalitnú normu. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, pardon, ospravedlňujem, ešte raz, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, mám úctu k autorskému zákonu. Podľa mňa tvorí civilizáciu. Takže som rád, že tu je. Keď žijeme v dobe vykrádačov Tutanchamónových hrobiek, tak sa nám obzvlášť hodí.
A oceňujem aj to, že sa tam doplňuje to ustanovenie o školských dielach a o chránení teda diel, ktoré vytvoria aj deti. Pri tej príležitosti mi však dovoľte povedať, že potom mám určitú neznalosť a budem prípadne rád, keď mi to vysvetlíte, ako by sa postupovalo v tom prípade, lebo to dieťa predsa len nie je celkom znalé, to podvedomie jeho funguje ináč, keď ako umelecké dielo v škôlke nakreslí vodku ABSOLUT, čo asi nakreslí, keď mu ju v reklame púšťame, dokonca počas rozprávok. Minule, neviem, či ste tu boli, som to spomínal, moje deti to pozerali, išla kreslená rozprávka, disneyovka Na vlásku. Počas vysielania tohto išli reklamy na alkohol (Slovensko 2013). Čiže neviem, ako sa vyrovnáva táto norma s tým, keď tá detská duša nevedomá bude z toho podvedomia vnímať tú forsáž, ktorá sa valí na ňu z televízora, a prenesie to na ten papier do výrazu umeleckého diela, ktoré my budeme chrániť, či tam nedôjde prípadne potom ku konfliktu s držiteľom ochrannej známky prípadne vody ABSOLUT alebo... Nechcem tu robiť reklamu a menovať všetkých. Predpokladám, že možno existuje aj na toto riešenie. Pýtam sa, či možno by nebolo riešením to, že by sme sa predsa len vrátili o krok späť v tomto prípade alebo o krok dopredu podľa toho, čo robíme mladým ľuďom a deťom, predsa len tú reklamu keď už niekto chce pozerať, tak je na to primeranejšia doba ako o 10.00 hodine. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, ja nadviažem tam, kde vlastne skončil kolega Viskupič. A možno, pán minister, keď už ste prišli s touto novelou, by ste to mohli vysvetliť, lebo dvakrát nám bolo povedané pri tej úprave otvorených licencií, že je potrebné zapustiť to do širšieho kontextu a že na ministerstve sa pracuje na komplexnejšej novele. Predpokladám, že toto je ona, materiál, ktorý sme my dvaja aj spolu s Jankou Žitňanskou a s Mirom Beblavým predkladali dvakrát v parlamente. Prvýkrát teda ste to neboli vy, bol to ešte predchádzajúci minister. A teraz sme to počuli, keď sme to predkladali znovu. Tak chcel som sa spýtať, čo vlastne z toho doplňujúceho materiálu, ktorý prišiel s touto novelou, vytvára ten kontext, do ktorého vlastne povolenie otvorených licencií a Creative Commons licencií je zapustené, a prečo vlastne v tomto návrhu je to zmysluplnejšie a nebolo možné to podporiť, už keď to bolo v parlamente naposledy, lebo ja rád by som veril tomu, že dobrý nápad nájde hlasy bez ohľadu na to, z koho rúk príde. A teda jediné, čo by som teda potreboval vysvetliť, prečo zapustenie do tejto novely je lepšie, ako zahlasovať za to, keď to bolo samostatne z pera opozičných poslancov.
Každopádne bez ohľadu na politické šarvátky som veľmi rád, že vec, o ktorej sme hovorili posledný rok a pol, viacerí v tomto parlamente konečne máme na stole, že slovenský autorský zákon sa priblíži dobe, že konečne si autorský zákon všimne, že vznikol internet, že budú môcť napríklad slovenskí programátori programovať plaginy a iné súčasti softvérov a tieto budú môcť byť kýmkoľvek používané aj na území Slovenskej republiky bez toho, aby bol porušovaný autorský zákon.
Som veľmi rád, že projekty, ktoré stáli na ministerstve školstva hlavne kvôli tomu, že nebolo možné kvôli autorskému zákonu, aby jeden učiteľ vyrábal materiály pre iného učiteľa a s každým takýmto učiteľom by muselo uzavrieť zmluvu, tak tieto projekty sa budú môcť rozbehnúť.
A pripájam sa k tomu, čo povedal kolega Viskupič. Podporím túto novelu autorského zákona, pretože som presvedčený o tom, že síce neskoro, ale predsa len robíme dobrú vec a približujme autorský zákon 21. storočiu. Toľko všetko odo mňa. Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.
Uzatváram teraz všeobecnú rozpravu.
A pýtam sa, či pán minister chce zaujať stanovisko. (Reakcia navrhovateľa.) Nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Dovoľte mi, aby som začal tam, kde skončil pán poslanec Viskupič. A naozaj s ním súhlasím, a to nielen v tom, ale aj v tom zmysle, že táto novela autorského zákona je prechádzkou ružovou záhradou oproti tomu, čo nás bude čakať pri rekodifikácii autorského zákona ako takého. Aj preto mu bude predchádzať legislatívny zámer najprv, aj preto bude veľká odborná konferencia. A, samozrejme, na ministerstve aj počítame s účasťou tých poslancov, ktorí sa tejto téme venujú a ktorí vedia prispieť, či už niečo presadia alebo nepresadia, pretože na jednej strane nie je autorský zákon otázkou politického súboja, ale určite to bude predmetom veľkého lobizmu a veľkých súbojov záujmových skupín. Vy, ktorí sa tomu venujete, asi viete, že v Českej republike napriek tomu, že veľmi poctivo dva, neviem teraz, či aj nie tri roky pripravovali rekodifikáciu autorského zákona. Vláda nakoniec stratila nedávno odvahu ho vôbec predložiť, čo určite súvisí práve s tým, že to nebude jednoduchá otázka.
Konkrétne k otázke pána poslanca Viskupiča, čo sa týka tých databáz. On to nakoniec naznačil. A netreba ani skrývať, že sa tu rieši v podstate prakticky problém, ktorý vzniká ohľadom používania novinových článkov niektorými monitorovacími agentúrami. Aj táto úprava vznikala v diskusii s vydavateľmi. A toto je ako keby spoločný návrh alebo návrh, ku ktorému sa dospelo spoločne. Cesta chrániť konkrétne články, autorské články, myslím si, nie je celkom možná, pretože nie všetky články zase majú charakter autorského diela. Jednoducho aplikovalo sa to, že noviny je možné považovať ako súbor autorský. A myslím si, že tým docielime to, aby niekto neparazitoval na práci niekoho iného a bol povinný s ním uzatvoriť nejakú zmluvu.
Čo sa týka otázky pána poslanca Hlinu, myslím si, že je to trochu špekulatívna otázka. A dostali by sme sa pri odpovedi na nej do iných problémov, čo je súčasťou diela, ako sa dívame na aj prvky prítomné, komerčné v dielach, a to nielen maloletých, ale aj veľkých umelcov. Možno máte aj niečo vo vizuálnej pamäti, diela Andyho Warhola, ktorý veľmi často používal aj prvky. Čiže to je také. Ja chápem, prečo sa na to pýtate, takže v dovoľte mi v tejto chvíli len takto odpovedať.
No a napokon, pán poslanec Poliačik, rozumiem vašej otázke, ale ak sám hovoríte, že vám tieto veci neprešli alebo nepresadili ste ich vtedy, keď ste boli členmi koalície, tak sa ma pýtate, prečo vám neprešli, keď ste členom opozície? (Reakcia poslanca.) No tak sa to nestihlo. Potom sa mi páči, keď vy hovoríte, že teda už teraz je neskoro a vy ste to nestihli, hoci tak veľmi, odkedy ste asi boli zrejme poslancom, ste vedeli, aké je to akútne. A priznám sa, konkrétne si už na váš návrh už nepamätám. Jednoducho v tejto veci ministerstvo chcelo mať tie veci pod kontrolou a garantovať ono tú novelu, túto stránku. Takže toľko moja odpoveď k vám. Ďakujem za pozornosť.