19. schôdza

Ja rovnako chcem poslancovi Novotnému poďakovať za túto analýzu a poskytnutý prehľad k predkladanému zákonu. Zarazila ma taká skutočnosť, o ktorej ste hovorili, pán poslanec, a síce že slovenskí pacienti majú najvyššiu spoluúčasť na platbách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, to je dosť také vážne memento, nad ktorým by sme sa mali zamyslieť, a nedá mi, aby som pri tomto zákone a pri diskusii k nemu netlmočila aj požiadavky mnohých nespokojných občanov, pacientov, ktorí ma upozorňujú na to, na čo ste upozornili aj vy v svojom diskusnom príspevku, a síce je to naozaj netransparentnosť, neprehľadnosť a nejednotnosť stanovovaných poplatkov za poskytnuté zdravotné služby. Tento zákon sa primárne sústreďuje na sprehľadnenie a vytvorenie transparentného mechanizmu na výpočet nákladov za poskytnutú cezhraničnú zdravotnú starostlivosť v členských krajinách EÚ, ale my naozaj máme veľmi vážny problém s tým, aby sme takýto transparentný mechanizmus, kde by bolo jasne, pacientom jasné, za čo kedy doplácajú, a to už nehovorím, teda je jedno, či ide o doplatky za lieky alebo doplatky za ošetrenie, alebo dokonca aj za poplatky. Ide o poplatky za prednostné ošetrenie. Naozaj v tomto systéme je veľká neprehľadnosť a neviem nakoľko vzhľadom na tie podnety, ktoré zaznamenávam, aj keď sa tomuto nevenujem, neviem, nakoľko účinná a efektívna je v tomto smere kontrola. Zdravotníctvo na Slovensku má vážne problémy a myslím si, že je tomu potrebné venovať sústredenú pozornosť.

Ďakujem pekne kolegom, ktorí na mňa reagovali. K Tiborovi Bastrnákovi by som povedal len toľko, že ja osobne sa v prvom čítaní zdržím. Tento zákon prináša mnoho pozitív, ale prináša aj veľké riziká a podľa mňa, proti týmto rizikám, nie sú slovenské nemocnice, slovenské poisťovne, ale hlavne slovenskí pacienti dosť chránení týmto návrhom zákona. V druhom čítaní určite bude treba dávať pozmeňovacie návrhy, aby sme vylepšili tento návrh zákona, a mám problém aj s tým, aby sme sa tvárili v tejto snemovni, že keď minister zdravotníctva predloží niečo, čo má stáť budúci rok 80 mil. eur, a povie, že na to nejak tie peniaze sa nájdu v tej zdravotnej poisťovni, aby sme neprotestovali.
Protestovali sme v 2011. a trápili sme Uhliarika a koaliční možno ešte viacej ako vtedajší opoziční, aby bol na cent presný, aby sme mali istotu. Napriek tomu ešte bolo treba nechať 50 mil. eur rezervy, teraz sa nemôžme tváriť, že tých 80 mil. nejak bude. Ja sa na to naozaj budem pýtať Kažimíra, lebo viem, aké na milióny eur presné diskusie sa tu vedú, takže nie je možné s týmto len tak ľahkovážne zaobchádzať, lebo čierny Peter zostane v rukách slovenských nemocníc, a to by sme nemali len tak znovu ľahkovážne dovoliť.
Čo sa týka pani poslankyne Mezenskej, takisto ďakujem za reakciu a chcem len možno jednoducho povedať, že áno, je takýto kvalifikovaný odhad, že zhruba 20 % zdrojov, ktoré idú do slovenského zdravotníctva, sú cash zdroje. Možno aj ten pozitívny návrh, ktorý prináša tento vládny návrh zákona, prispeje k tomu, aby sme to sprehľadnili, ale to, čo je hlavný problém slovenského zdravotníctva, čo odsúvame z vlády na vládu, je, že kým nezadefinujeme, čo je štandard, na ktorý majú všetci nárok z verejného zdravotného poistenia, a čo je nadštandard, za ktorý si treba doplácať, dovtedy sa budeme stále hrať s tým, že čo je oficiálna, neoficiálna... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážení páni kolegovia, kolega Valocký sa ma pýtal, že či budem k tomuto, že to není o astronautike. Pravdou je, že zdravotníctvu nerozumiem možno ani toľko ako bežný občan, lebo mám to šťastie, že som tam minimálne, resp. skoro vôbec, ale ak niečomu trošku rozumiem, tak takým, by som povedal, taktikám, v tomto prípade takým taktikám, ako oblbovať ľudí.
Pani ministerka, začnem takto. Niekedy, to sa tak hovorilo, že taký podnikateľ hovoril, že niekedy to bolo ľahké. Kúpili ste fúru štrku, dali ste ju do chovproduktu a vrecko do akvária toho štrku ste predávali za cenu toho, za celú tú, to bolo, proste to boli zlaté časy. Všetko sa pomenilo, aj pri stavbe týchto zdravotných poisťovní boli zlaté časy. Teraz sa to trošku mení. Mení sa to, to PSG, údajne o 20 mil. eur ročne, Penta musí vrátiť z tých prémiových klientov. To znamená to niekde sa muselo objaviť, sa pokazilo oproti tomu štrku na začiatku. Teraz sa to začína komplikovať aj tým, že tí prémioví klienti môžu sadnúť do auta, pôjdu sa dať vyšetriť do Rakúska. Znova sa to o čosi komplikuje. Tam nás to ináč krásne odhalí, keď sa tí ľudia pôjdu dať vyšetriť inde ako na Slovensku. Tam sa to krásne obnaží, že čo sme vybudovali, aký systém zdravotníctva za tých 20 rokov.
To znamená, komplikuje sa to. A ja si myslím, že Dôvera sa pýri ako taká panenská nevesta, ako ona nechce, ale pritom sa už bola pozrieť v špajzi u ženícha. Tak mi to príde. Len teraz hráme túto hru, že ako, ako spoločensky to ustáť. Púšťajú sa balóniky. Pani ministerka, vy ste povedali, Na telo to bolo či Za päť minút dvanásť, že od 100 do 800 mil. eur. Ja som to počul, vy ste to povedali v tom Za päť minút dvanásť. Ak to má byť cena od, jaj, takto, ono sa môže povedať, že aj auto stojí 100 aj 800, hej, to znamená taký strašne široký rozsah, lebo máte aj Trabant, aj Porsche. Ale keď sa pozriete na Fabiu, tak nemôžte povedať, že stojí, môžte povedať, že stojí teda tisíc euro, ak je stará, a môže stáť 20-tisíc alebo neviem, koľko stojí Fabia. Čiže takýto rozsah, keď niekto zadefinuje, to je hrozne manipulatívne, hej, čiže vy vlastne a toto presne, ja sa toho obávam, že my sme niekde tam, že teraz celé tie rituálne tance, ktoré prebiehajú, tejto pýriacej sa nevesty a vás ako otvorenú náruč, je v tom, že koľko a za koľko. Ako to celé má dopadnúť a ako máte presvedčiť, bude to ťažké, ale presvedčiť nakoniec, že prečo je potrebné z verejných zdrojov toľko peňazí dať chlapcom.
Ako by som to ešte v tom pokračoval. Čo je potrebné na to, aby sme sa k niečomu dopracovali, že na základe čoho sa to niečo určí. My tu máme zákon, ktorý ja som pozorne, naozaj pozorne vzhľadom na to, že sa tomu rozumiem, tak jak som povedal, počúval príspevky mojich predrečníkov.
A naozaj vy ste sem doniesli zákon, transpozíciu o tom, že môžme ísť aj do Rakúska sa dať vyšetriť alebo do Maďarska, alebo do Poľska, tu to máte bližšie, alebo do Čiech, ale medzi to ste trošku šupli, tam ste to tak zakamuflovali, ste to, to, čo hovoril pán Mihál, tú tridsaťosmičku, tak ste ju tam trošku založili. Viete, však pri tom všetkom, hej, že budeme chodiť do Rakúska, v novinách bude, že budeme chodiť do Rakúska, potichučky sa tam doložilo aj toto. Cui bono? Tu váš hospodársky expert hovorí cui prodest alebo opačne, to je jedno, to je to isté. V koho prospech je to tam, na čo je to tam potrebné dať? Prečo je to tam potrebné dať?
Pani ministerka, vy ste zo mňa urobili blbca, urazili ste. Ja som vás interpeloval v interpelácii, aby ste mi povedali, že to, čo sme tu stvárali minulý rok, že ste tie dividendy zdaňovali vyššou sadzbou, zvyšovali ste maximálny vymeriavací základ. Ja som sa vás v interpelácii pýtal: "Bude mať táto zmena vplyv na cenu zdravotných poisťovní pri prípadnom odkupe?"
Čo ste mi odpísali? Vy ste urazili, urobili ste zo mňa, a teraz to poviem aj ľuďom, aj z nich, svojím spôsobom ste urobili blbcov, lebo vy ste odpovedali, no zrovna som si to nezobral, ale však ja si to pamätám, že vy nemáte, že pripravovaná novela nemá záujem, nie je záujmom zvýšiť cenu. Ale ja som sa vás nepýtal, či vy máte záujem. Koniec koncov, keby som sa, keby ste vy povedali, že máte záujem, tak máte paragraf. Čiže ja som, viete, ja som sa vás nepýtal, či máte záujem. Ja som sa vás pýtal, či pripravovaná novela zvýši alebo nie. Vy ste ma urazili tou odpoveďou. Nechcem tu nejaké prímery hádzať, že koho kde môžte odbiť nejakou odpoveďou ako malého chlapca. Urazili ste ma.
Ak hovoríte, že cena pri odkupe bude stanovená auditom, odborníkmi, to som chcel. To som chcel, aby ste sa ich spýtali alebo po tých päť, piatich, či koľko poschodí tam máte niekoho, či áno, alebo nie. Či tento budúci výnos môže mať vplyv na to a za akú cenu sa bude odkupovať. Keď som pokračoval v tom aute, keď niekto povie, pozrite sa, je to síce Fabia, dajte za ňu, cena je teda taká, ale táto Fabia, keď bude jazdiť tri roky, odkedy ju kúpite, tak po tých troch rokoch sa nájde niekto, kto vám dá, ja neviem, 15-tisíc euro. Neviem prečo, ale tak je to dohodnuté. Nie celkom to sedí, ale to chcem tým povedať, čiže to máte nejaký budúci výnos, ak. On ten budúci výnos sa zjaví a pri tej kúpnej cene má svoje opodstatnenie, obzvlášť keď kupujúci je blbec, a štát ide vždycky v polohe, keď kupuje, je za blbca, vždycky nakoniec ho precvičia. Čiže ja, moje presvedčenie je, že ustanovenie z minulého roka bude mať vplyv na cenu pri plánovanom vašom odkupe zdravotných poisťovní. Už vtedy som upozorňoval, že to je organizovaný spôsob na poškodenie záujmov štátu a finančných zdrojov tohto štátu. Už vtedy som vám už, kolegovia, hovoril, samozrejme, nič, nula bodov. Mám pocit, že nestačilo, že v tých štatistikách to sa neukazuje tak, aby tí audítori mohli povedať, však ten budúci výnos niekedy je takýto plánovaný. Potrebujeme to tam dostať, aby sme mohli povedať, prečo je odkupná cena taká, čiže do tej súvahy to potrebujeme dať ako ten budúci výnos, potrebujeme ho ešte o niečo zvýšiť, našli ste to. Doniesli ste to tu. Bez hanby. Našli ste to aj za cenu toho, že pán Mihál povedal, že to je retroaktívne. To znamená, to, čo bolo, že to bolo 36 %, teraz ste to zdvihli na, či 36-násobok, teraz ste to dali na 60-násobok. Znova to v tej bilančnej hodnote toho audítorského výkazu sa to tam zjaví a vy budeme môcť operovať, že prečo je cena taká, a znova ja hovorím, kolegovia, my sme, toto je podvod v priamom prenose. My sa zúčastňujeme niečoho, čo úplne dokázateľne vykazuje znaky koordinovaného postupu s cieľom poškodiť tento štát. A vás si berú za svedkov a za tých, ktorí zdvihnú ruku, a tým pádom ale nemôže sa nič diať, lebo však to je rozhodnutie parlamentu. Čo mám robiť? Upozorňujem na to a nič sa nedeje, ja neviem. Pani ministerka, ako to mám formulovať, aby ste ma neurážali svojimi odpoveďami? Naozaj sa pýtam, budeme mať druhé čítanie. Aj tá predchá..., ja znova naformulujem tú otázku. A potom zvážim, čo urobím, lebo ja nechcem, aby tento štát prichádzal o svoje zdroje, ktorých má tak málo. Ja nechcem. Mne sú chlapci od Dôvery, viete kde? Mne je to úplne jedno. Ja nechcem aby tento štát prichádzal takýmto spôsobom o svoje peniaze, nechcem.
Tak sa vás pýtam, ste mi schopná povedať, či tieto zmeny, aj tie minuloročné, ale aj to, čo ste tu teraz prepašovali, to ste tu prepašovali, lebo to s tým nesúvisí, že či bude mať vplyv na cenu pri odkupovaní poisťovne? Nebudem interpelovať. Príďte mi to povedať, avizujte, že mi to odpoviete, a ja vám poviem, keď mi povedia autority verifikované vaším podpisom, že nie, audítorské skupiny alebo tí znalci, že nie, ja si tu kľaknem a ospravedlním sa vám. Ja nemám s tým problém, ja netrpím na to, urobím to. A ešte poviem, že mi to je ľúto, že ak som sa vás prípadne tým dotkol. Ak je to tak. Ak to tak je, že to nemá na to vplyv, ja aj dokonca za to zahlasujem. Aby niekto nepovedal, že sa bojí, že neviem čo. Nemám s tým problém. Ale, prosím vás pekne, ak to má vplyv, kolegovia, ak to má vplyv, nebolí vás z toho hlava? Alebo máte pocit, že to je, že to je tak? Že vytvárate zákony, ktoré umožnia potom chlapcom z tohto štátu vydreť, vydreť čo najviac.
Pacienti budú chodiť po nemocniciach, kde je, kde je, záchody vyzerajú jak železničná stanica v Hornej Dolnej, ale tu budeme hovoriť, tu 100 mil., 100 mil. euro je nič v tomto rozsahu. Tu 100 mil. euro je nič. To je hore-dole.
Pani ministerka, ak mi poviete, teda opakujem sa, tak aby som bol teda jasný, hej, a poprosím aj vašu jasnú odpoveď. Mne stačí povedať - nemá to vplyv - a podpíšete to, ministerka zdravotníctva pani Zvolenská. Lebo to si ja potom spätne viem overiť. Poviete, nemá, nemám problém, kľaknem tu, ospravedlním sa vám. Ale ak sa ukáže, ak sa ukáže, že tieto, tá minuloročná aj táto, môže mať vplyv alebo bude mať vplyv na cenu pri odkupe a napriek tomu sem s tým prídete bez hanby, lebo vás pošlú, tak povedzte mi, čo mám urobiť? A ja som galantný muž, i keď to tak nevyzerá, ale som. Čiže čo mám ešte, o to horšie je to v tomto prípade. Keby ste boli muž, možno by som vedel. Viete, to je, naozaj že, že neviem, čo mám, neviem, čo si mám počať, lebo nechcem, aby tento ťažko skúšaný štát, títo ťažko skúšaní ľudia, to ťažko skúšané zdravotníctvo ešte pre potreby Penty prišlo o ďalšie stomilióny eur. Nechcem to, a keď môžem, tak na to upozorňujem.
Pani ministerka, ja tu mám ešte poznačené, ale v zásade som to najdôležitejšie povedal. Ak ste, Mihál tu niečo, pán Mihál tu včera hovoril, aj tá vaša komunikácia toho vášho ministerstva, že to ustanovenie, ktoré on napadol, a ja teda o ňom hovorím tiež, bolo ústami vašej hovorkyne poznamenané, že len, aby som to citoval, dokonca to bolo v nejakých Hospodárskych, že, že len upravuje metodiku výpočtu. Prosím vás pekne, zákony upravujú metodiku výpočtu? Čo to robíme z toho parlamentu? Zákony upravujú metodiku, metodika výpočtu, už v škole sa učí, jak sa má počítať. Viete, ale pritom vy v dôvodovej správe napíše k tomu bodu 21, nie že sa upravuje metodika, ale vy hovoríte, ustanovujú sa prechodné ustanovenia. Viete, nerobte, neurážajte ma. Už keď to týmto ľuďom nevadí, nech sa páči, ale mňa to uráža, mňa to hnevá. Ja nemám rád, keď niekto robí zo mňa blbca. Nemám to rád, mňa to irituje hrozným spôsobom.
Končím, ďakujem veľmi pekne, že ste si ma vypočuli. Pani ministerka, naozaj mne ťažko použiť - očakávam od vás slovo chlapa -, lebo ste, ste dáma. Ale očakávam od vás slovo zodpovedného verejného činiteľa, ktorý sa vyjadrí k mojej obave. Ďakujem pekne.

Ja chcem podporiť pána kolegu poslanca Hlinu v tej jeho nastolenej požiadavke a jasne vecne postavenej otázke, ku ktorej, si myslím, že by ste sa mali, pani ministerka, jasne vyjadriť, či naozaj takto stanovené a zvýšené vymeriavacie základy odvodov poisteného budú vstupovať do tejto ceny. Pretože ja rovnako mám záujem na tom, aby neboli poškodzované záujmy tohto štátu.

Ďakujem. Zaujal ma bod, ktorý si spomínal ohľadom tej nedeľnej debaty O päť minúť dvanásť, kde som, takisto ma vyrušil moment, že je obrovský, široký daný rámec, koľko nás teda môže vyjsť zjednocovanie alebo odkup poisťovní, ktorý bol zadefinovaný slovami pani ministerky od 100 do 800 mil. eur. Myslím, že pán kolega Uhliarik spomínal pol miliardy, čiže je tu obrovský moment. Takisto ma to vyrušilo. Ale v debate ešte bol jeden moment spomenutý a to bolo to, že ideme teda budovať, lebo je to politické rozhodnutie a je na to vôľa, unitárny systém, a teda príkladmo bolo uvádzané, ktoré štáty majú unitárny systém a funguje veľmi úspešne. Bolo podľa mňa opomenuté to, že neboli spomenuté štáty, ktoré majú takisto unitárny systém a nefunguje veľmi dobre, a niektoré majú teda pluralitný alebo podobný ako my.
Mňa ale zaujíma v tejto veci otázka, že kto, pre Boha živého, tieto systémy mení za tak obrovské náklady, ktoré hovorí pani ministerka, od 100 do 800 mil. v čase konsolidácie, keď potrebujeme získavať, šetriť na každom mieste a my sa teraz vydáme zmenou, cestou zmeny tohoto systému za takto obrovské finančné prostriedky.
Môžeme sa teda domnievať, že pri tomto rozptyle to môže vyjsť aj miliardu. Čiže tá otázka znie, kto teraz v tejto situácii konsolidácie sa rozhodol meniť svoj vlastný systém takto brutálnym spôsobom za takto obrovské peniaze? Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Rada by som možno len neformálne, teším sa, že STV má takúto sledovanosť, a, prosím, ja som sa jasne vyjadrila v tom, pri tlaku na mňa, aby som povedala ohľadne ceny, som povedala, že tu sa skutočne hádže ciframi po médiách s politikou a že ja sa k cene nevyjadrím, pretože tu naozaj musí transparentne vybraný verejným obstarávaním vybraný subjekt, ktorý sa takouto činnosťou zaoberá na medzinárodnej úrovni, naozaj povedať, koľko je.
Spomínala som to v kontexte, kde stále sa hovorí o tom, kedy sa to vráti a nevráti, a tieto, tieto, veľmi podivuhodné cifry, ktoré si tu kdekto vymýšľa, sú absolútne zavádzajúce a zo strany ministerstva zdravotníctva, tak ako ho zastupujem, nikdy nevyšiel ani odhad z toho dôvodu, že toto naozaj musí urobiť niekto nezávisle na úrovni medzinárodných štandardov, pretože my všetci máme ten základný záujem, aby Slovenská republika, ktorú zastupujeme, skutočne robila len dobré kroky, a aby skutočne to nestálo ani o cent viac, ako je naozaj nevyhnutné. Ale k tomu sa možno vrátim postupne.
Prešla by som či už odborné, by som povedala, možno nepresnosti, možnože iný výklad, ako sme predložili, ale potom aj následne ostatné veci. Musím povedať v prvom rade, že nič sme do žiadneho zákona nepašovali. V tomto zákone všetko prešlo riadnym medzirezortným konaním a od začiatku všetko bolo uvedené tak, ako uvedené je teraz v tejto chvíli. Musím povedať, že ani k dividendám, ani k dodatočnému daňovému priznaniu nikto nevzniesol žiadnu pripomienku. Niežeby sme neakceptovali, nikto nevzniesol, už vôbec nie pripomienku retroaktivity a musím povedať, že tu vzhľadom na to, že páni, ktorí predkladali, ja predpokladám, v dobrej viere, v ich vzdelaní a odbornej spôsobilosti, účelovo pospájali a zavádzali fakty, pretože nepredpokladám neodbornosť.
Musím povedať, že v rámci dividend v súčasnej, v súčasnom období sa na dividendy zo zisku dosiahnuté v účtovnom období, aby som to len tak zhrnula, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa vzťahuje tento zákon v znení s účinkom do 31. decembra 2012. Z uvedeného je vlastne, z ustanovenia je jasné, že zákon účinný od 31. 12. 2012 sa použije na postup pri výpočte vymeriavacieho základu týchto dividend. Nie je ho možné použiť na celkový vymeriavací základ poistenca, ktorý sa skladá z viacerých čiastkových vymeriavacích základov. Veľmi jednoducho povedané, kedysi neexistoval samostatný vymeriavací základ pre dividendy, čiže žiadna retroaktivita, pretože existoval, vy ste nazhromaždili príjmy a bol len úhrnný, úhrnný základ tých 36-násobok. Čiže v tejto chvíli žiadna retroaktivita, v žiadnom prípade. Tak ako sme hovorili, že metodika. Ja prejdem celé, aby sme to prešli naozaj odborne, z čoho vychádzam, ale skutočne aby ľudia rozumeli tomu, úplne úprimne v tejto chvíli, pokiaľ by aj to ustanovenie, ktoré je tam teraz nové, o tom 60-násobku, keby tam aj nebolo, výsledok pre človeka, ktorý je daný v tomto procese, je presne ten istý.
My sme to ustanovenie tam dali práve len kvôli právnej istote, aby to bolo úplne jasné, pretože takto to naozaj je. Pretože pôvodne bol 36-násobok na úhrn všetkých príjmov, dividenda nemala samostatný. Zaviedli sme odvod z dividendy, ktorá má 60-násobok, a jednoducho, úprimne povedané, nemôžme povedať, že tak prečo to tam dávate, hej. Ale naozaj v prípade, aj že by to tam nebolo, je to tam pre právnu istotou, aby to bolo úplne jasné, je to nová záležitosť. Keby to tam aj nebolo, ten výsledok je taký istý a na dividendu je 60-násobok, či to tam teraz dáte alebo nedáte. Podstatné je, aby to ľuďom bolo jasné, aby to videli, preto sme tom tam dávali. Preto sme to nazvali metodika, lebo v rámci výpočtu, tak ako sú entity zavádzané, čiže priemerná mzda v národnom hospodárstve a výška vymeriavacieho základu, to takto jednoducho je. Iba teraz je to naozaj úplne jasné a nie je to tam vsunuté kade-tade. Skutočne to bolo v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní a má to tento význam.
Môžem to uviesť aj na príkladoch naozaj a môžem pokračovať, že vlastne z tohto uvedeného znenia tej 38b ods. 9, znova zopakujem, nie je možné vztiahnuť na maximálny vymeriavací základ. Podľa znenia 38b ods. 9 sa určí čiastkový vymeriavací základ pre odvod z dividend, ktorý vstupuje podobne ako ostatné čiastkové vymeriavacie základy do plnej výške do celkového vymeriavacieho základu. Čiže na celkový vymeriavací základ, znova zopakujem, sa vzťahuje zákon 580/2004 Z. z. v platnom znení a uvádza, že vymeriavací základ - najviac 60-násobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Takže skutočne musím zopakovať, že navrhované prechodné obdobie, naozaj možnože to slovo metodika evokuje nižšie právne normy. Išlo len o to, aby bolo jasné, a skutočne on upravuje len metodiku výpočtu. Ona je zrejmá aj zo súčasného zákona, ale skutočne len tu dupľuje, aby tu naozaj nedochádzalo k žiadnemu výkladovému nedorozumeniu, je tu len spresnenie. Čiže my nič nové nezavádzame, ten stav takýto je bez ohľadu na toto, ale myslím si, že vzhľadom na to, že ide o novú vec, sa vyhneme mnohým nedorozumeniam, keď si to tam ľudia jednoducho pregnantne naozaj vedia skontrolovať a prečítať.
Zákon č 580 v znení s účinkom od 31. 12. 2012 pri stanovení vymeriavacieho základu pre príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. e), čiže to sú tie dividendy, určuje v § 13 ods. 6, že zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 1 alebo poistenec podľa § 11 ods. 2, alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. e), má povinnosť platiť poistné aj z tohto príjmu. Čiže vymeriavací základ pre odvod poistného z tohto príjmu je príjem, ktorý presiahne sumu minimálneho základu podľa ods. 10 dosiahnutý v rozhodujúcom období. Do príjmu sa zahrňujú len príjmy nad takto stanovenú sumu.
Čiže možnože znova čítam, opakujem, len skutočne chcem povedať, že to, čo hovoríme, že je tam len upravená metodika pre, preto aby bolo jasné, akým spôsobom sa tento režim bude vypočítavať. Je to tak. Je to tak, je to tam od začiatku. A ja si myslím, že odbornej verejnosti je to jasné, pretože inak by vzniesla nejaké pripomienky v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Takže pokiaľ je záujem, tak ako to uvádzal aj pán poslanec Mihál, mám k dispozícii možnože aj niekoľko príkladov, keď pri vymeriavacích základoch, napr. vymeriavací základ poistenca pri nejakej výške, neviem, či to má význam, môžme si to prejsť, je to k dispozícii kedykoľvek a znovu musím zopakovať, že môžme sa sporiť o tom, či dividendy áno, či každý príjem, ktorý my dostaneme k nám do zdravotného poisteni, či každý príjem, ktorý zabezpečí, že môžme uhrádzať zdravotnú starostlivosť, či zároveň treba na každý pozerať, či on navyšuje alebo nenavyšuje cenu podniku, môžme na to skutočne nechať urobiť audítorský posudok. Základ je, aby sme peniaze dostali tam, kde ich potrebujeme pre tých poistencov.
Takže môžem skutočne napríklad uviesť príklady trebárs pre roky 2012 v prípade dividend, kde osoba, pokiaľ mala v roku 2012 príjmy z kapitálového majetku a ostatných príjmov, dajme tomu vo výške 20-tisíc eur, okrem toho v roku 2012 bola konateľom firmy a za výkon tejto funkcie mala ďalších dajme tomu 24-tisíc eur, mala príjem z vyplatených dividend z tejto spoločnosti, ktoré jej vznikli v roku 2011 dajme tomu v sume 100-tisíc eur, aby sa nám ľahšie počítalo, lebo už sme párkrát tu zažili, že nám to tu tak pred mikrofónom nejak potom nesedelo, tak v tom prípade to bude úplne jasné. Príjmom tohto konateľa za výkon funkcie je príjmom zo závislej činnosti, z toho príjmu zaplatí poistné ako zamestnanec so sadzbou 4 %, sadzu 10 % ako zamestnávateľ. Dividendy z tejto spoločnosti, ktoré boli vyplatené v roku 2012, sú vyplatené za to účtovné obdobie, ktoré sa začalo 1. 1. 2011, čiže z týchto dividend sa zdravotné poistenie platí. Vymeriavacím základom tohto poistenca je teda 24-tisíc eur zo zamestnania, 19 500 eur, pretože 500 eur je oslobodených od dane, je príjmom z kapitálového majetku a plus má tých 100-tisíc eur ako z ostatných príjmov, čiže spolu 143 500 eur. V tomto prípade je maximálny vymeriavací základ 27 684 eur. Čiže vymeriavací základ zo zamestnania, z kapitálového majetku, ostatných príjmov a dividend sa úmerne takto zníži, lebo vymeriavací základ zo zamestnania je 24-tisíc krát 27 684, vymeriavací základ z majetku, vymeriavací základ z ostatných príjmov sa rovnako takýmto spôsobom vypočítava. Takže výška poistného sa odvádza. Čiže to je ten základný rozdiel, že tu vzniká nová entita, nevzniká žiadna retroaktivita, a toto ustanovenie je skutočne, tak ako sme uviedli, len jasne definuje ako, akou metodikou sa bude vypočítavať táto suma.
Keď sme už pri tých ekonomických veciach, možno by som pokračovala tým, čo tu spomenul pán poslanec Mihál, a to dodatočným daňovým priznaním. V dodatočnom daňovom priznaní, ktorým si občan opraví chybu v tom pôvodnom daňovom priznaní, je to naozaj, pôsobil v inej sfére pán poslanec, v zdravotnom poistení ten systém funguje trošku inak. Musím povedať, že v dodatočnom daňovom priznaní v každej mesačnej dávke, ktorú úrad pre dohľad zasiela poisťovniam, sa poskytujú všetky informácie o, o, ktoré aj menia skutočnosti, v rámci ktorých sa vytvára ročné zúčtovanie poistného. Či už je to riadne daňové priznanie, následne opravné daňové priznanie, tam nevzniká ani časový rozdiel, pretože je to mesačne determinované, alebo potom daňové dodatočné priznanie, kde je rozdiel v tom, že tam ten nie je čas, po ktorý by bolo obmedzené jeho možné podanie. V tom prípade v mesačnej dávke z Úradu pre dohľad príde informácia o týchto zmenách, o dodatočnom daňovom priznaní osoby, daňovom priznaní tej osoby a vzápätí podľa už platnej legislatívy jednoznačne poisťovňa, ktorá na základe vlastne ročného zúčtovania vydáva buď výkaz nedoplatkov, alebo oznámenie o preplatku, sama vo vlastnej réžii na základe týchto informácií zmení výkaz nedoplatkov a buď poistné teda zmení na inú sumu, alebo vráti preplatok, alebo teda oznámi teda vyrovnanie záväzkov. Čiže jednoznačne tento systém funguje. Čiže nie je pravdou, že pokiaľ vy urobíte chybu v daňovom priznaní, už vám nikto nevráti zdravotné poistenie. Dodatočné daňové priznanie je informácia, ktorá sa dostane do vašej zdravotnej poisťovne, na jej základe vlastným konaním sa zmení váš výmer nedoplatkov a dostanete späť, pokiaľ teda sa jedná o to, že ste pochybili, takýto prospech. Rovnako bude spokojný aj kolega Kažimír, pretože pokiaľ to ide naopak, ako som tu bola nakriaknutá, že sa nestarám dostatočne o príjmy do štátneho rozpočtu, pokiaľ tá zmena bola aj opačná, takisto sa postupuje a sa mení oznámenie o preplatku na výkaz nedoplatkov. Tento systém funguje.
Je pravdou, že ročné zúčtovanie poisťovne robili prvýkrát vlastne v roku 2012 za rok 2011. Za ten rok sme dostali mnoho podnetov od poistencov na rôzne konanie, na takúto vec sme nedostali jediný podnet, jedinú sťažnosť, že by poisťovňa takýmto spôsobom nepostupovala a že by si nechala skutočne peniaze, ktoré jej neprináležia. Napokon jednoznačne, keďže je to súčasťou dávky, je preukázateľné, že ona vie, že tie peniaze by boli neoprávneným prospechom. My sa môžme sporiť, či právny titul zanikol alebo vôbec nikdy nevznikol. Základ je pre občana jednoznačne. Pokiaľ on opraví, nájde svoju chybu, opraví daňové priznanie, poisťovňa si nemôže nechať, ani si nenecháva peniaze, ktoré jej nepatria. Na druhej strane, ak tá oprava sa týka, naopak, rovnakým spôsobom mení svoje stanovisko a takisto žiada o doplatenie. Čiže toto funguje a je to rozdielne možno od klasického daňového, ktoré pán poslanec pozná, ale v poisťovni s týmto nie sú problémy a takto sa postupuje.
Čiže opakujem, pokiaľ ľudia kedykoľvek proste opravia svoje daňové priznanie, táto vec sa cez úrad pre dohľad v zákonom stanovenej dávke dostáva - táto informácia - a poisťovňa na základe už teraz platnej legislatívy si ju spracuje. Preto sa nám nejavilo účelné ďalšiu administratívu platiť, pretože toto naozaj funguje, a opravovať niečo, čo funguje, v dnešnej dobe, si myslím, že máme dosť toho, čo opravovať, čo prestalo fungovať v minulom období. Takže som absolútne presvedčená, že ani retroaktivita, ani žiadne okrádanie poistencov sa v tejto chvíli naozaj nekoná, ani konať nebude.
Rovnako by som sa rada vyjadrila potom k tej časti, kde páni poslanci vystupovali, k časti transpozície európskej smernice. Budem hovoriť možno trošku dlhšie, možno trošku podrobnejšie, pretože vždy stále viac a viac učím o tom, ako je možné sčítať kdečo s kdečím. Ja som ešte bola generácia, čo zažila množinovú matematiku, a my teda vieme, že v tom prieniku sa nikdy z hrušiek a jabĺk dokopy kompót jednoducho nerobil. Možnože je škoda, možnože vzhľadom na to, že tá generácia si obdobná, tak by ste si na to mohli spomenúť, aj keď je to predsa len, ja uznám, aj keď som teda žena, že bolo to už hodne dávno, ale nepatrí sa, aby ste skutočne len v tej snahe, ktorú naozaj máte, a vytváraním toho zdania, čo všetko asi by sa mohlo stať, keby spájali účelovo tieto čísla a jednoducho tvrdili takýmto spôsobom veci, ktoré nie sú vôbec, ale vôbec pravda. Ja len pevne verím, lebo som zažila takúto istú prognózu pri priemere troch najnižších cien, všetky tie reči o tom, čo všetko sa asi tým ľuďom by mohlo stať, keby niečo. Ja si dovolím len osobnú poznámku, že pevne verím, že aj pán Nostradamus je len prognostik, bol len prognostik kvalít pánov poslancov, pretože v tom prípade sme v bezpečí, pretože tie prognózy sa, chválapánabohu, teda neplnia. Ale v tomto prípade sú o to nebezpečnejšie, že aj vychádzajú podľa mňa z účelovo skutočne skombinovaných dát.
Ja by som sa vyjadrila možno najprv k peniazom, čo sa týka smernice Európskej únie. Okrem toho, že systém zdravotného vôbec poskytovania zdravotnej starostlivosti a v nadväznosti systém poistenia je tu, prosím pekne, pre pacientov. Tie peniaze, ktorí si tí ľudia v čase, teda kedy sú alebo nie sú pacientmi, ukladajú do systému, sú určené na to, aby keď potrebovali liečbu, tak za tie peniaze ju dostávajú. Kumulovať, pretože ten pacient je len jeden. My sme tu mali napríklad diskusiu a ja mám takú smolu, že ja si naozaj dosť pamätám, takže mali sme tu diskusiu k výmenným lístkom, kde som jasne, tu bolo povedané zo strany pánov poslancov, že predsa neexistuje, aby tí ľudia chodili len tak k doktorovi a doktor si niekoho len tak objednával, keď nie je chorý. To znamená, že tu nepríde ku kumulatívu tých zdrojov.
Pán poslanec, možno za pôvodných čias, kedy bol problémom, kedysi dávno tzv. tie nadlimity, tak v ambulantnej sfére skutočne tento problém pri priebežnom probléme je viac-menej vychytaný a je individuálny. Čiže to nie je o tom, že sa robí len zadarmo. Ide o to, že tie peniaze uhradíme za liečbu toho pacienta, pokiaľ nie je dôvod na to, aby mal súhlas poisťovne, ktorá, samozrejme, prihliada hlavne na to, aby sa liečili naši pacienti doma, dostáva takú istú sumu, ako keby sa liečil doma. Pre nás je podstatné, že sa naplnila vec, na ktorú sme všetci v tom zdravotníctve zriadení. Pacient si odkladal, človek si odkladal, nebol ešte možno pacientom, potrebuje zdravotnú starostlivosť a dostane ju, dostane zaplatené a dostane v rámci solidarity toľko, koľko všetci ostatní, nech sú kdekoľvek. Čiže toľko, koľko v Slovenskej republike. Už teraz je možnosť voľby a podobne, ale to nie je kumulatív. My liečime tých chorých ľudí a chcete povedať, že tá časť, čo odíde do, sa odliečiť niekde inde, bude nahradená čím? Prečo tam budú ďalšie výkony, prečo by mali stúpať, hej? Jednoducho my nie sme na to, aby sme udržiavali nejaký štandardný, či už počet, alebo nejakú štandardnú životnú úroveň niekoho. My skutočne tie peniaze posielame tam, kde sa tí pacienti liečia.
Mňa aj teší, aj prekvapuje, ale teší, lebo si myslím, prestalo ma to tešiť, keď som si uvedomila, že je to väčšinou len jednorazové a účelové ako pri ostatných veciach, že to nie je zmena toho náhľadu celkového, že od tých čias, kedy jasne sa hovorilo a zaviedlo sa podľa mňa naozaj chybne do takého vážneho regulovaného rezortu, ako je zdravotníctvo, trhové mechanizmy s tým, že trh všetko vyrieši, zrazu sa bojíte, že trh nevyrieši, že tie slovenské ambulancie nebudú konkurencieschopné, že tie poisťovne, aj keď ich je viac, tak tendenčne niečo uškrtia, takže trh asi naozaj podľa vás možno všetko nerieši, a žiadate, aby ten štát zasiahol a reguloval, to je správna cesta. Len, prosím, nielen účelovo niekedy. Toto je cesta, ktorou musíme ďalej ísť, a nájsť primeranú mieru, pretože následky už tu máme. A musím povedať znova, či sa pacient odlieči tam či tam, zároveň hovoríte účelovo o tom, lebo to sa tak pekne počúva, a bohatí sa odliečia napriek tomu, že presne, ako ste povedali, väčšinou jazykovo zdatní, ak tak možnože pohraničie, hovorili ste o Maďarsku, kde je to rovnako. To potom predsa nie je o cene. Na druhej strane - a tí chudobní budú dlhšie čakať. Prečo by dlhšie čakali? Pretože ak niekto čaká na zdravotnú starostlivosť a v tejto chvíli sme svedkami, že poisťovne naozaj uvoľňujú prostriedky, sú hradené, častokrát je to veľakrát z kapacity toho zdravotníckeho zariadenia, tak niekto vypadne z toho jeho čakacieho radu, tak príde na radu skôr jednoducho.
My neočakávame, to je pravda a nevieme to prejudikovať, neočakávame nejaký masívny odlev, ale jednoznačne my otvárame priestor proste našim ľuďom aj do Európy. My ich upozorňujeme na to, lebo všetky poisťovne, neviem, teda či všetky, pravdupovediac, teraz aktuálne viem, že zdravotná poisťovňa najmä pri vycestovaní pri európskom preukaze vydáva aj zoznam všetkých doplatkov ostatných štátov. Hlavné je, aby tí ľudia vedeli, že v tom ďalšom štáte bez súhlasu poisťovne vystupujú len do miery našej úhrady, čiže naozaj sa im môže stať, že budú doplácať. To je podstatné, aby sme ich o tom informovali, a môžu sa rozhodnúť.
Myslím si, že toto je naozaj pozitívny krok, ktorý, táto smernica sa dlho pripravovala a má možno určité plánovacie riziká. Nie je však pravdou, že napríklad poisťovňa nebude vedieť zostaviť rozpočet, pretože poisťovňa jednoznačne za tie dlhé roky a už teraz v tejto chvíli všetky, nikto nie je tu úplne nový, vychádza štatisticky z objemu, ktorú jej poistenci zdravotnej starostlivosti zhruba potrebujú, a ten sa nezmení. Myslíte, že si skutočne, keď začnú chodiť von, tak teraz sa nejakým spôsobom, tvrdili ste pri výmenných lístkoch, že žiadny lekár zbytočne neobjednáva pacienta, čiže nemyslíme si, že ten dopad je dramatický a vyčísľovanie týchto nákladov ako plus k zdravotnej starostlivosti nie je celkom v poriadku.
Musím ďalej teda povedať, že ďalšie sumy, ktoré tu padali, ale k tým sa možnože vrátim, pretože patria k inej časti, nechcem na niečo zabudnúť, aby som nebola obvinená, že to obchádzam v tej reči, ale bolo toho hodne, ale môžem sa dotknúť v tejto súvislosti aj poplatkov a doplatkov, ktoré sme teraz dávali do nejakého rámca. Skutočne sme zozbierali zatiaľ v ambulantnej sfére, ako to vyzerá, a budeme vás o tom veľmi skoro informovať. A poplatky a doplatky spájate zásadne so stanoveným štandardom. Tu už zrazu nie sme takí propacientskí, pretože základ je pacient, ktorému berieme peniaze, lebo by mohol chodiť aj niekde von, hej. Ale základom je, že toto aj tu sa, prosím, skúste trošku obrátiť na to, že aj tu je to sociálno. A to nie je pravdou, keď si porovnáte rozsah štandardu, ktorý máme v zdravotnej starostlivosti hradený zo štátu, z verejného poistenia pre našich občanov, nie je oveľa väčší, nie je skoro vôbec vlastne väčší, ako je napríklad rozsah štandardu v Nemecku, ktoré porovnávame HDP podobne. Tie rozsahy nie sú väčšie.
Zato sa skúste pozrieť, koľko stojí najmenšie pripoistenie. Koľko peňazí stojí v komerčnej poisťovni pripoistenie ďalších tých nákladov? To nie sú desiatky eur. To je vysoká vec. Čiže v jednej chvíli hovoríme, že ubližujeme chudobným, lebo budú sa môcť ísť liečiť, keď majú bližšie Maďarsko, aj do Maďarska. Na druhej strane im kľudne chceme povedať, že inak sa to nedá, len ešte im zúžiť ten štandard, ako majú ostatní, pretože sme chudobná krajina, a kto na to nemá, si musí, nebude si môcť doplatiť pripoistenie. My stále operujeme totižto s tým, ale skúste sa na to skutočne pozrieť odborne, s tým obrovským rozsahom, ktorý máme. Skúste si ho porovnať s rozsahom inde a on zase až taký obrovský nie je. Máme problémy s tým, čo riešia či už samotné poisťovne, alebo snažíme sa ich podporiť, aby nebola zbytočná tá zdravotná starostlivosť, ale to nehovoríme o rozsahu. Hovoríme, aby sa neopakovala, aby sa používala vtedy, kedy sa má, ale nie o tom zúžiť, že menej vecí budete za tie peniaze dostávať. Takže na jednej strane tu rozprávame o tom, ako SMER ubližuje teraz chudobným ľuďom, lebo oni do AKH Viedeň nebudú môcť vycestovať, ale pritom vzápätí hovoríte, že možno že práve tie regióny, ktoré nemajú na cestovné, privítajú, že majú v Maďarsku niečo bližšie, ale na druhej strane hovoríte o tom, že jasne treba znížiť rozsah a tí ľudia si majú doplácať. To je trošku rozporuplné a mali by ste sa s tým skutočne možno sám tak vnútorne vysporiadať.
Jednoznačne znova zopakujem - tie peniaze budú hradené za chorobu toho pacienta. On je chorý tak či tak, on tú zdravotnú starostlivosť niekde potrebuje a je správne, že ak vycestuje bez toho, aby to bolo odsúhlasené, dostane len toľko, akoby zostal doma. Takže ja v tom naozaj pre tých ľudí nevidím problém. Pacient je tu naozaj ten, pre ktorého to tu všetko robíme. Keby sme nemali pacientov, nepotrebujeme nič ostatné.
Ja by som sa ešte vyjadrila, možno zakončím túto, túto časť finančnú iba jednou vecou. Vraveli ste, že ste proeurópsky. Keby ste totižto aspoň neboli, tak by som pochopila všetky vznesené tieto obavy, plánovanie a o to, že sa to malo urobiť inak. Musím povedať jasne. Povedali ste, neviem, či to nebolo aj horšie slovo, ja si pamätám, že nepremyslená transpozícia. Všetci vieme, akým spôsobom funguje európske, európske smernice Európskej únie, a musím povedať, všetci sa ma stále pýtate - a dostanem s k tomu v ďalšej téme -, kde na čo zoberiem peniaze. Pán poslanec, kde chcete zobrať takmer milión eur, ktoré nám hrozí ako pokuta pri neúplnej alebo nesprávnej transpozícii? Kde každý deň omeškania, kde môžu byť 10-tisícové penále za to, chcete zobrať. Takže keď už hovoríme o tom, nevravme, pretože jedna tá smernica skutočne pre pacienta prináša benefity, plánovane sa s ňou vysporiadať vie, neprináša nejaké nové extra riziká. Tá smernica sa tvorí už dlhé roky. To nie je nič nové. Boli mnohé rokovania, či už za vašej vlády, za našej, je to dokument, ktorý je to vážny dokument a tvorí sa už veľmi dlho, a jednoznačne, keď už bol prijatý, táto sankcia je obrovská a je reálna. Takže ten, tá transpozícia je urobená riadne, tak ako urobená má byť, a je to transpozícia, ktorá pre pacienta ako pre osobu prináša dobro, a my so všetkými zvyšnými týmito administratívnymi záležitosťami máme povinnosť sa za jeho peniaze vysporiadať. Nato majú tie poisťovne správne fondy a podobne. Neverím tomu, že budú nejakým spôsobom takto postupovať, pretože niet na to dôvodu, pretože pokiaľ niekto odíde, nebude ošetrený u svojho lekára, u nás nemáme paušálne platby, platíme za prácu. Takže tá práca bude stále rovnaká, ale možnože konečne sa trošku zobudí aspoň táto časť toho, čo vy tvrdíte, že trhový mechanizmus prináša, a možno tá konkurencia bude o tom, že v daných regiónoch, skutočne bude aj o tom, že ten pacient bude vyhľadávať, vždy chodí hlavne za lekárom. Viete, že keď nám je zle, tak hľadáme najmä v prvom rade toho človeka, toho odborníka a človeka, ktorý nám rozumie, čiže možnože toto dobro nám to prinesie aj nadštandardnejšie, ako máme teraz.
Čo sa týka ešte časti, ktorej ste sa venovali veľmi, veľmi podrobne, a to je primeraná lehota. Nie je pravdou, že primeraná lehota je v tom zákone vágna len preto, vágna alebo je tam daná preto, aby bol nejaký priestor na modifikáciu. Jedna vec je a tieto dve veci vy stále spájate a to je, že my si v štáte môžme vnútroštátnou normou upraviť, v tejto chvíli pri niektorých výkonoch a nejakých diagnózach to máme, niekde to nemáme, aká je pre nás tá doba, po ktorú by pacient relatívne mal čakať. Ale v prípade súhlasu poisťovne a, prosím, pozrite si možno niektoré, mám tu napríklad konkrétne, aby ste nemuseli hľadať, skúste pozrieť rozsudok Európskeho súdu vo veci pani Vodcovej, je to zo 16. mája 2006 a tento rozsudok je podkladom pre ďalšie legislatívy. V prípade, že pacient potrebuje odísť do zahraničia a žiada súhlas, nie je možné mu povedať fixne, že 12 mesiacov. Musí byť individuálne zhodnotený. Niekomu je 12 veľa, niekomu málo. Jedna vec je akútna, odkladná, ale aj v rámci odkladnej zdravotnej starostlivosti súd jasne povedal, že v tomto prípade je na prvom mieste pacient a človek. Čiže nie je možné podmieňovať tento súhlas len tým, že lebo vy ste nenaplnili, a to je úplne jedno, koľko mesiacov. Vždy sa pri každom súhlase vyjadruje hlavný odborník. Musí sa jednoznačne stanoviť individuálne, pretože je to pre toho človeka. Ja vám môžem zacitovať, nebudem citovať z celého, ale aby to bolo skutočne jasné: "Neudeliť súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ možno len vtedy, ak sa taká istá alebo rovnaká efektívna liečba dá poskytnúť bez primeraného odkladu zmluvným poskytovateľom v národnom prostredí. Pri posudzovaní potrebnosti liečby príslušné inštitúcie musia brať do úvahy aktuálny zdravotný stav pacienta, stupeň bolesti, povahu pacientovho postihnutia, napríklad, že ho ochorenie obmedzuje aj vo vykonávaní pracovnej aktivity. Vždy to musí byť o tom konkrétnom človeku, pacientovi." Podľa Európskeho súdu sa pri posudzovaní primeranosti odkladu musí brať do úvahy aktuálny zdravotný stav aj stupeň jeho postihnutia. Skutočne nebudem čítať celý ten rozsudok, ale podstatné je, že toto my už v legislatíve máme zakotvené, takto je to už teraz a pokračujem: "Avšak nech bude lehota akákoľvek, vždy sa musí posudzovať individuálny stav pacienta. Vyžiadanú liečbu v cudzine hradí zdravotná poisťovňa po dôkladnom zvážení oprávnenosti požiadavky, pretože hospodári s verejnými prostriedkami a jej povinnosťou je hradiť liečbu v cudzine len v indikovaných prípadoch."
Kritéria, ktoré zdravotnú poisťovňa oprávňujú k úhrade plánovanej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte, sú, že musí ísť o liečbu z verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, nie je ho možné liečiť v primeranej lehote a ja si stále myslím, že primeraný v tomto prípade je naozaj ľudský a je naozaj bližší k pacientovi, ako mu povedať, že nech si na tom akokoľvek, tu máme 12 mesiacov, požadovaná liečba sa na území našej republiky nevykonáva, boli vyčerpané všetky možnosti liečby na území našej republiky a neprišiel očakávaný zlepšený zdravotný stav tohto poistenca. Alebo poistenci z poistencov s bydliskom v inom členskom štáte chcú pokračovať v liečbe, ktorá začala v Slovenskej republike, v svojom mieste bydliska. Čiže skutočne hovoriť o tom, že primeraný je vágny, primeraný je dosť jasne stanovený a je determinovaný človekom a je potrebné, a podľa mňa práve naopak, tá unifikácia by mohla viesť práve k tomu, že toto nám z toho vypadne a znova sa vracia. My sme tu všetci preňho. Všetci sme pre pacienta a to sú jeho peniaze.
A keď sme znova u tých peňazí, tak musím povedať, že jedna tá časť, tá línia, ktorou ste išli, ma skutočne prekvapila, a to navyšovanie, tretia tranža, navyšovanie platov lekárov. Musím povedať, že áno, všetci si to asi pamätáme, aj keď niektoré veci sa radi zabúdajú, ale musím povedať, že považujem to za absolútne neadekvátne, aj keď ja v prvej fáze, keď to spomenul vlastne prvý pán poslanec, som rozumela tomu zadaniu, že je nutné spomenúť jednu poisťovňu za každú cenu, aj keby sa jej nič netýkalo, a som to brala ako nešťastné premostenie. Vzhľadom na to, že aj druhý pán poslanec sa pripojil vlastne k tejto základnej otázke - a z čoho chcete platiť platy lekárov a prečo teraz navyšujete a kde na to sa vezme - tak som ostala taká zaskočená, pretože skutočne tu ide o zásadný prísľub, o váš zásadný prísľub, to memorandum podpísané premiérkou vašej vlády. Ja si nepamätám zásadné protesty proti jej, proti jej podpisu a tieto peniaze skutočne vieme, kde zoberieme. Môžte sa opýtať Lekárskeho odborového združenia, Asociácie nemocníc Slovenska, Asociácie fakultných nemocníc ako vznikol tento návrh, lebo ak si všimnete, návrh nie je identický s návrhom, ktorý je v memorande. Mali sme dlhé rokovania, viete, mali sme k tomu aj mediálne výstupy, že v takejto fáze a ešte aj pri tej začiatočnej, pretože bolo to od počiatku, sme sa borili s tým, že tu boli obrovské sľuby ohľadne miest a boli tu obrovské výpočty ohľadne toho, z čoho sa tie peniaze dostanú, ale tie peniaze fyzicky sme nikde nenašli. V tejto chvíli my sme pristúpili k úplne opačnej strane a my sme najprv vyrokovali vlastne tak či s nemocnicami, ako s poisťovňou, kde sme skutočne, a nie je to pravda, to musím jasne povedať, že tieto prísľuby padli, nie je to pravda, že sa inak v tomto prípade pristupuje k štátnym a k iným nemocniciam. Takisto ako pri 50-miliónovej rezerve, všetci dostali, tak ako im patrí, štátny, neštátny, VÚC-karský, súkromný, pretože všade sú to naši lekári, všade sú to naše sestry, my prešetrujeme, ako prišlo k naloženiu s týmito prostriedkami. Tie platy navýšené boli. Či niekde v súlade so zákonom, alebo menej, to v tejto chvíli, viete dobre sami, že prebieha aj kontrolná akcia Najvyššieho kontrolného úradu, my žiadame, aby sme videli, že všetky tieto peniaze, ktoré išli, boli hlavne použité na to. Je fakt, že nestačili, pretože navýšenie platov bolo viac ako 65 mil., nie 50 a, bohužiaľ, úspory, ktoré boli plánované, úsporami zase až tak celkom evidentne neboli. Kde chceme na to vziať, pozrite si účtovné závierky poisťovní. Chceme na to vziať tam, kde poisťovne vzali predtým na to, aby mali na konci tohto roka viac ako 300 mil. v hotovosti na účtoch. Tie peniaze patria späť pacientom. V minulosti o viac ako 30 % boli krátené finančné objemy nemocniciam a my sme takisto dali prísľub, že v prípade aj tohto postupu rovnakým spôsobom budeme navyšovať všetkým, pretože sú to všetci naši lekári a sestry, a my vieme, že sa tým navyšuje. Reálne cenou práce sa navyšuje cena tohto výkonu, ktorý sa dáva tomu pacientovi. Takže práve preto je aj takto. To nie je len tak z brucha, že a teraz 2,1. My sme veľa počítali. Ten materiál, ktorý sme dali k dispozícii Lekárskemu odborovému združeniu, ktoré jasne hovorilo, že viete, ale nám niečo sľúbila vláda, my sme občania a teraz my, vždy keď sa vláda zmení, všetky tie sľuby padnú? Tu je nejaký dokument podpísaný. My sme hovorili, my teraz na to naozaj nemáme. Ten sľub nebol pokrytý. A kým sme sa dohodli na tom rozdelení na 2 roky, tak sme zároveň vyčlenili na to prostriedky a dali sme jasný na rokovaniach záväzok, že všetkým týmto zariadeniam, ktorých sa to týka, tieto peniaze pôjdu a nie sú to nové. Pôjdu späť, pretože v minulosti išli od nich do poisťovní. Takže tam sú tie reálne peniaze, a preto sme povedali, že tieto veci budú pokryté z verejného zdravotného poistenia, pretože tam tie peniaze z tých nemocníc sú. Napríklad, my sme teraz absolvovali, je to nielen podložené našimi štatistikami. Absolvovali sme napríklad audítorský pobyt vlastne, teda z denníka SME s audítorom v trnavskej nemocnici. Jasný záver je, že treba zmeniť koncepciu cenotvorby, že kroky, ktoré sú robené, sú dobre robené, a že skutočne, prečo táto nemocnica má problémy - a ona je taká štandardná -, je, že tá poisťovňa riadne neplatí skutočné náhrady, náklady. Takže my na jednej strane v našich nemocniciach znižujeme náklady - a vyjadrím sa aj k tomu, čo ste hovorili ohľadne zníženia tempa zadlženosti - ale na druhej strane žiadame, aby poisťovne nemali tie peniaze na účtoch, aby ich vrátili späť k tomu, komu patrí. Im patrí v tejto chvíli naozaj len ten správny fond. Aj o tom môžme diskutovať, že tam tie sumy sú naozaj veľké. A v rámci solidarity to ani nie sú v Dôvere peniaze poistencov Dôvery, keďže tam prerozdeľujeme, to sú stále peniaze nás všetkých. Pokiaľ vy ste s tým spokojní, že peniaze, ktoré povinne odvádzate ležia na účte poisťovne a nie sú za to liečení ľudia, chvalabohu, že nie my, ale raz my budeme za ich peniaze liečení, to môže byť. Čiže jasne hovorím, peniaze fyzicky v tých poisťovniach sú a tá cenotvorba nie je umelo navyšovaná, ona nie je v poriadku. My o tom rokujeme, meníme tú štruktúru, pretože nie je možné, aby sme stále dookola opakovali, že lebo sa v privatizácii, čo je pravda, a to zase musím povedať, že asi väčšina z vás pri tom bola, v privatizácii sa vybrali v danom, pod tou prizmou, že trh všetko vyrieši, nejaké hrozienka z toho a teraz to chýba nemocniciam. Ale je otázka, prečo je niečo hrozienko? Prečo? A to postupne zavádzame DRG, ale už teraz na tom pracujeme a upravujeme cenotvorbu aspoň tam, kde máme dosah v štátnej poisťovni, a správne ste povedali, že pevne veríme, že tie súkromné poisťovne ju budú nasledovať, lebo ich k tomu prostredie a pacienti a ich klienti dotlačia. Prečo nehradíme to, čo naozaj veci stoja? Veď ak je niečo hrozienko, znamená, že mu hradíme priveľa. Takže postupne meníme. Znižovali sme ceny zobrazovacích jednotiek. Zvyšujeme ceny hospitalizácii.
Tie audity jasne dokázali to, čo je v nemocniciach poddimenzované, je ten ich základná činnosť - operovanie. Jednoducho tam musíme dávať. Musíme naozaj hradiť to, čo ten pacient reálne spotrebuje pri tejto činnosti. Keď som aj sa dotkla toho zadlžovania, ja musím povedať, že ja takisto poznám materiál vašich poradcov, pán poslanec, z HPI, ktorí veľmi krásne pracujú aj dokonca so slovenčinou, pretože vy ste povedali, čísla sú tu jasné, ktoré nádherne sedia, ale treba aj ich vlastný text čítať, pretože jedno je medziročný rast dlhu štátnych nemocníc a medziročný rast príjmov nemocníc všetkých. Vy ste spočítali nárast financií do všetkých nemocníc na Slovensku a porovnali ste ho s rastom dlhu štátnych nemocníc. Rada by som k tomu povedala len toľko, že v tých 103 mil. je aj tá päťdesiatka, nie je navyše, je v tom, ktorá išla a išla rovnomerne podľa podielu do všetkých nemocníc, ale zároveň tu sa nehovorí o tempe zadlžovania, ktoré skutočne znižujeme nákladmi, pretože znížilo sa to tempo, pričom tie platy nestáli 50, ale 67 mil., ale takisto vo všetkých nemocniciach.
Takže musím jasne povedať, že napádanie tejto korektnosti tých údajov, pretože je to materiál, ktorý sme dávali do vlády, a za ním si stojíme. Pretože nemôžete porovnávať peniaze do všetkých nemocníc kontra dlh iba 16 nemocníc. Takže musím povedať, že informácia ministerstva zdravotníctva o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva hovorí o reálnej výške dlhu, o tom, že jeho tempo sa podarilo v roku 2012 znížiť v porovnaní s rokom 2011. Tieto údaje sú korektné. Vy porovnávate, tak ako som povedala, tieto dve neporovnateľné entity. Nemocnice mali v roku 2012 vyššie príjmy. Chvalabohu za ne. Mohli platiť viacej záväzkov. Bodaj by bolo tých príjmov najviac, pretože, ako som povedala, bolo jasne aj nezávislými audítormi dokázané, že to nie je v šafárení. Ten audit je určite v SME-čku k dispozícii a myslím, že to nepodozrievame z nejakých zavádzajúcich vecí. Ale jednoznačne s tým, že treba upraviť cenotvorbu, najmä v operačných, a to Všeobecná zdravotná poisťovňa už v druhom kole od začiatku pôsobenia robí a bude v tom pokračovať vo všetkých nemocniciach, nielen v štátnych. A zároveň si treba uvedomiť, že, znova zopakujem, na zvýšení príjmov malo veľký podiel rozpustenie tej rezervy 50 mil. Mala čiastočne kompenzovať mzdy lekárov. Tieto len v ústavnej zdravotnej starostlivosti vzrástli o 67 mil. Len lekárov je tých 67 mil. Čiže vy deklarujete zvýšenie príjmov o 103 mil. tak, že z týchto zvýšených príjmov šlo iba na krytie týchto zvýšených miezd 67. Musím povedať, že sami novinári, lebo sú stále také debaty, čo to teda vlastne porovnávame, či je porovnateľný rok 2011 a 2012? A ja zacitujem znova z denníka SME zo dňa 11. 5. 2013. Analytici v denníku SME skonštatovali, že: "Riaditelia nemocníc za vlády ministra Uhliarika v roku 2011 sa správali neštandardne a zvýšili záväzky nemocníc vzhľadom k tomu, že mali byť nemocnice oddlžené a transformované na akciové spoločnosti." Citát z denníka SME zo dňa 11. 5., kde sa hovorí o dlhoch nemocníc. Optimizmus ministerstva spochybňuje fakt, že aktuálne výsledky porovnáva s rokom 2011, v ktorom sa nemocnice správali netypicky. Vláda ich chcela zmeniť na akciovky, vopred ohlásila ich oddlženie. Ich riaditelia tak neriskovali, keď prudko zdvihli dlhy. Vlani už túto ambíciu nemali. Takto sa správali riaditelia nemocníc v rámci transformácie. Teraz sa pýtam, toto nie je taká organizovaná záležitosť, keď vezmeme 30 % z objemov, neurobíme zmeny, necháme riaditeľov sa zadlžiť a potom transformujeme na akciovky, lebo to ich všetkých zrazu vylieči? Áno, pýtajme sa, keď sa pýtame na to, že keď sa snažíme dostať príjmy akýmkoľvek spôsobom do zdravotníctva v tejto dobe, že keď takýmto spôsobom sme tie príjmy z nemocníc brali? Chcem sa opýtať teda, či naozaj aj toto nebolo účelom, aby potom, keď sa transformovali náhodou, keď krachnú, neboli naozaj lacné. Takže všetko má uhoľ pohľadu.
Takže znova len by som si dovolila povedať dve také tie základné osi.
Po prvé návrh platov lekárov bol dlho komunikovaný, bol komunikovaný, naopak, nie najprv požiadavka, ale skutočne tie prísľuby boli rozdelené tak, že sme si vzali za svoje, že zvládneme takýmto tempom znižovať vlastne záväzky po lehote splatnosti na záväzky v lehote splatnosti a že v súvislosti s úpravou reálnych cien v nemocniciach a v súvislosti s tým, že 300 mil. nemá čo ležať na účtoch poisťovní, ale patria späť tam, kde boli odňaté v rámci znižovania limitov, a to do nemocníc, a to do všetkých. Týmto znova hovorím, že áno, nebude mať dopad na, negatívny dopad len na štátny rozpočet, pretože bude to hradené práve zo zdrojov poisťovní. Tie peniaze tam fyzicky sú a bolo to odkomunikované a tieto rokovania sme viedli so všetkými zástupcami, ktorých sa to týkalo. Je to overiteľné. Takže nakoniec robili sme z nich výstupy, ale je možné, že pri tej pracovnej zaneprázdnenosti nemáte čas sledovať celý vývoj.
Na druhej strane znova chcem povedať, že si stojíme za tým, že tempo zadlžovania sa naozaj zmenšuje napriek tomu, že tie platy navýšené boli. Takže myslím si, že tá cesta je skutočne správna. Vytýčili sme veľmi prísne kritériá a v jednom z komentárov sa hovorilo, že Zvolenská tlačí na riaditeľov. Áno, manažment je dôležitý, lebo, ako vidíte aj zo SME-čka, manažment môže aj rozhádzať, manažment môže hodne aj ušetriť. V tejto chvíli už sme skutočne napriek tomu, že situácia nie je dobrá, ale nebola dobrá dlhodobo, ale v tejto chvíli skutočne množstvo našich subjektov, to nie je pravda, že všetky štátne nemocnice sa topia v dlhoch. Idú hore. Máme nemocnice aj v pluse. Čo sa týka Sociálnej poisťovne, aj keď to nie je naozaj vec, ktorá nás trápi, trápi nás dlhodobo. Ale zostali už iba dva subjekty, ktoré riešime, ale sú problematické 20 rokov. Čiže skutočne sa nemocnice konsolidujú napriek tomu, že plnia záväzky. My plníme váš záväzok aj zo šesťdesiatdvojky o sestrách. A nie je to politická záležitosť, ako častokrát je podsúvané. Čakáme na rozhodnutie.
Takže som presvedčená, že po prvé transpozícia smernice je vyčíslovaná úmyselne ako vyberanie peniaze z nášho štátneho rozpočtu. Je to pre ľudí. Budú mať možnosť a budú dostávať všetci rovnako. Bohatí nebudú dostávať viacej za svoju liečbu, ale možnože teda uvoľnia priestor a tie čakacie, čakanie bude práve naopak, pravdepodobne nižšie. Nie je pravdou, v žiadnom opatrnom správaní a podobne, toto, že už sme toto boli. Takže na druhej strane znova trvám na tom, páni poslanci, že záväzky áno, sú limitované tým, čo dokážeme. A my sme dohodli váš záväzok v určitých, povedzme si, splátkach, pretože sme nemocnicu po nemocnici prebrali či už s odborníkmi, takisto aj so zástupcami lekárov, ktorým ste to sľúbili. Rozložili sme to tak, že je to pre nás výzva, a sme presvedčení a idú konkrétne peniaze. My sme sa zaviazali na konkrétne navýšenia a tie peniaze nie sú v nejakých úsporách. Sú na účte. Sú to fyzické peniaze. A nie je to tá cesta, ideme cestou platby za to, čo patrí pacientovi, nie je to tá cesta, že tak zoberte nejakú sumu, ktorú niekam chcete dať, a dajte na platy. Ale plat je dlhodobý záväzok. Vy musíte vedieť, že ten zamestnávateľ svojou činnosťou každý mesiac na tie platy zarobí, nieže teraz čo to chcete dať na účet, a kým bude, budeme platiť a potom prestaneme? Toto nie je náš spôsob.
Takže stojím si absolútne za všetkými časťami tohto zákona a prosím, aby ste tak, ako ste, zakončili, vyžaduje si odbornú aj politickú diskusiu. Politickú máme z jednej časti za sebou. Skutočne prosím, dám k dispozícii podklady, z ktorých to treba naštudovať, prejdime aj k tej odbornej. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Dobrý deň, dámy a páni, znova. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, musím zase čestne priznať, že tento zákon v rámci toho predkladania má pre mňa inú kvalitu, pretože tam v rámci celého toho procesu som skutočne zaznamenala úprimný záujem nás všetkých, tak ako je to len možné, upraviť skutočne ochranu nefajčiarov v čo najvyššej rozumnej možnej miere. (Ruch v sále.) Ja si aj tak dovolím napriek tomu, že už v prvom čítaní to úvodné slovo zaznelo, rada by som znova ho pripomenula a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

... a pripomenula možno znova niektoré fakty, ktoré nás v tomto zákone, myslím si, že skutočne v tomto prípade v odbornej diskusii viedli k tomu, že sme sa snažili o tú úpravu čo najoptimálnejšiu. Zákon nie je o perzekúcii fajčiarov, ale je skutočne o výraznom posilnení ochrany nefajčiarov pred následkami pasívneho fajčenia. Základom tohto zákona je, že sa nám podarilo zadefinovať vôbec priestor obchodného domu, pretože, bohužiaľ, naozaj v našej spoločnosti sa stal, či už je to správne alebo nie, súčasťou nášho života tak, že v ňom rodiny trávia veľa času. I musí mať nefajčiar možnosť pohybovať sa v ňom tak, aby bol ochránený pred účinkami pasívneho fajčenia. Za touto, za týmto účelom sme zmenili aj definíciu spoločného stravovania. Za zariadenie spoločného stravovania by sa malo považovať aj také, v ktorom sa pokrmy nevyrábajú a nepripravujú, ale iba podávajú. (Ruch v sále.) Mali sme tu diskusiu o zvýšení pokút. Musím znova opakovať, že nedotýkame sa pokút pre fyzické osoby, ktoré porušia túto povinnosť. Tie zostávajú v pôvodnom znení. Zvyšujeme pokuty pre podnikateľov, prevádzkovateľov týchto vlastne zariadení, ktoré definujeme v zákone, a to s dolnou hranicou 500 eur namiesto 331 a hornou 15-tisíc namiesto 3 300. Takisto sme tam doplnili oprávnenie Slovenskej obchodnej inšpekcie vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, osobám mladším ako 18 rokov za prítomnosti maloletej osoby. Musím povedať, že napriek tomu, že sme vysoko hodnotení aj na pôde Európskej únie, pretože v globále trend fajčenia je u nás, relatívne má klesajúcu tendenciu, musím iba máličko pripomenúť, že počet príležitostných fajčiarov vo vekovej kategórii od 10 do 14 rokov je 9 %. A na základe výsledkov z globálneho prieskumu o fajčení detí... (zaznievanie gongu), o fajčení detí sa začalo experimentovať s fajčením vo veku 10 rokov a skôr viac ako 30 % mladých ľudí. Toto je dôvod, prečo nemôžme sa uspokojiť len s tým, že teda skutočne to fajčenie relatívne má u nás dobrú tendenciu, a musíme ďalej pokračovať, ako som povedala, nie v perzekúcii fajčiarov, ale v ochrane nefajčiarov. A jednoznačne sa snažíme zachovať aj rovnosť v rámci podnikania, pri podnikaní príležitostí a nastaviť tie podmienky rovnako.
Takže v tomto prípade ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca výboru k spoločnej správe k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 384. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre zdravotníctvo.
Výbory prerokovali návrh zákona v stanovenej lehote a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť. V časti IV spoločnej správy sú uvedené pozmeňujúce návrhy 1 až 5.
Gestorský výbor rokoval dňa 14. mája 2013 a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Súčasne gestorský výbor odporučil schváliť pozmeňujúce návrhy obsiahnuté v spoločnej správe. Pani predsedajúca, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Pán predseda, skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 85 ods. 3 zákona Národnej rady SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá návrh na opakovanie druhého čítania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Navrhujeme predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa Národná rada uzniesla, že uvedený návrh zákona prerokuje len na schôdzi Národnej rady, § 85 ods. 4 písm. c). Podpísaný 30 poslancami.
Navrhujeme, aby sa Národná rada uzniesla, že uvedený návrh zákona prerokuje v opakovanom druhom čítaní vzhľadom na to, že bol schválený pozmeňovací návrh k bodu 4 § 3 ods. 8 písm. d), bod 2, a schválená zmena nie je premietnutá v ďalších ustanoveniach zákona, čo spôsobí problémy v aplikácii zákona. (Ruch a smiech v sále.)