Tak neviem, či sa mi podarí k celej rozprave, pretože sa tu veľa povedalo. Ja chcem všetkým poďakovať, ktorí sa rozpravy zúčastnili, pretože každý podnet je nejaký podnet, aj keď s niektorými nemusím súhlasiť, ale každopádne aj mňa to obohacuje.
Chcem povedať aj to, že z tej diskusie vyplynulo to, aká veľká váha sa pripisuje našej rade, čo ma napĺňa istým spôsobom aj hrdosťou, aj zodpovednosťou. Pretože vidím, že rečníci, hlavne pán Hlina, ktorý začal túto debatu. On v podstate takmer nás urobil zodpovedných za úpadok morálky v médiách, čo niežeby sme nechceli niesť, samozrejme, že nesieme svoju časť a veľmi výraznú časť a my o tom vieme, že ju nesieme, túto časť. Ale naozaj: v prvom rade sú médiá zodpovedné za to, čo vysielajú. Čím nechcem absolútne sňať z nás tú spoluvinu takpovediac, rovnako ako z rodičov, ktorí deti nechajú pri televízoroch, ako z výchovného systému v tejto republike a tak ďalej. Je tu celá reťaz, ktorá má zabrániť tomu, aby sa médiá zneužívali, aby nám kazili budúcnosť, naše deti. My svoj diel berieme, ale naozaj nie som, necítim sa ja zasa ten absolútne jediný kľúčový hráč, ktorý to tam odstrihne, a potom už bude všetko dobré.
Ja pána Hlinu rád privítam v našej malej predmestskej uličke na demonštrácii, len bude tam asi sám, pretože tam cez deň nikto nie je. Takže ja vás privítam chlebom a soľou, ale nikto vás pri tom nebude vidieť, len vy sám. Jedine, že by ste si zavolali Televíziu JOJ a Televíziu Markíza, ktorá by vás pritom nasnímala a potom odvysielala.
Otázka reklamy na alkohol tu ide ako istý leitmotív. Zákon tak hovorí, že reklama na pivo je povolená celý deň, reklama na víno je po 20.00 hodine a reklama na tvrdý alkohol po 22.00 hodine. Ja tento prípad nepoznám, ktorý sa tu spomína, že počas rozprávky bežala nejaká reklama na alkohol. Nevidel som, nepozerám rozprávky tak často, nevidel som to. Zatiaľ neprišla sťažnosť, do dnešného rána žiadna sťažnosť neprišla.
Zaznelo tu, že by sme mali my vedieť o tom. No, na Slovensku, ako som povedal v úvode, je približne 200 vysielateľov, čiže keby sme jedného človeka určili na to, aby 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 365 dní v roku sledoval jednu televíziu alebo jeden rozhlas, tak by sme potrebovali 200 zamestnancov. Keby sme im dali pracovnú dobu 8 hodín denne, tak by sme ich potrebovali 800. A to by sme boli väčšia rada, ako je vôbec pod slnkom a ako v Číne.
My máme asi 30 zamestnancov. Prebieha to tak, že chodia sťažnosti. Naozaj chodia sťažnosti od obyvateľov. A teda prosím aj poslancov, ktorí, vás konkrétne povedzme, vy ste videli tú reklamu, vy nám môžete označiť, kedy bola tá reklama, v akom programe. My to prešetríme a samozrejme, ak bol porušený zákon, tak je sankcia. Nerád by som, aby vznikol dojem, že my vieme o nejakom odvysielanom alkohole, v čase, keď sa nesmie vysielať, a že my nič nerobíme. My robíme, tá správa je plná príkladov, konkrétnych príkladov - doobeda tu odznelo pri príležitosti jednej inej správy, že je nejaká všeobecná a ja neviem, div že nie zahmlievajúca - naša správa nič neskrýva, všetko tam je napísané. Bod po bode, deň po dni, s číslami a tak ďalej. Takže my naozaj nič neskrývame. A my si nemôžeme dovoliť zahodiť jedinú sťažnosť do koša. To sa nestalo na tejto rade. A nedeje sa to.
Problémy sa neriešia teatrálnymi gestami. Kto chce, kto chce neriešiť problém, robí teatrálne gestá. Ja si myslím, že naša rada hlavne zodpovedne, dlho, vytrvalo pracuje v línii, ktorá sa usiluje uplatniť legislatívu tohto štátu aj do mediálneho priestoru. Či sa nám to darí, je to na posúdenie. Viem, že je mnoho, mnoho, mnoho problémov, ale jednoducho my pracujeme takto.
Mojou veľmi ako utkvelou predstavou je urobiť túto radu dôveryhodnou. To znamená, keď zaznie nejaký výrok tejto rady v rôznych veciach porušenia zákona, ochrany mladistvých, politických otázkach a tak ďalej, aby bol ten názor rešpektovaný, pretože kto mláti prázdnu slamu, tak po chvíli prestane byť rešpektovaný a môže robiť čo chce. Zbytočne bude mlátiť prázdnu slamu, aj keď bude mať pravdu. Takže naša rada veľmi dôsledne pod mojím vedením, a to je taký môj program, možno že to nie je také veľmi barnumské, nie je okolo toho veľa kriku, ale systematicky týmto smerom pracujeme. Ja si myslím, že dôveryhodnosť, kredibilita takýchto inštitúcii, ako sme, je to najrozhodujúcejšie.
My to nezmeníme naozaj za tri dni, ani za rok. To je podobné, ako súdnictvo máme a stále sa stávajú zločiny. A niekto povie: no tak už teda zaveďte trest smrti aj za krádež v obchode. Proste je tu nejaký, nejaký režim, funguje tu nejaký zákon, nejaké zákonné prostredie, my v ňom fungujeme s maximálnou intenzitou. Výsledky sú také, aké vidíte. Nie sme spokojní ani my, vidím, že ani poslanci, ani verejnosť. Iná cesta, inú cestu nevidím.
Čo sa týka výšky pokút, dostávame vízie, aby sme zrušili tú JOJ-ku, už dávno, a proste, že prečo ešte vysiela Markíza. No tiež sa musíme pohybovať v reálnej situácii. Je tu nejaké podnikanie, sú tu nejakí majitelia zahraniční a tak ďalej, ktorí vysielajú, a my môžeme ich sankcionovať, samozrejme v medziach zákona. A to aj robíme. My dávame pokuty, ktoré rastú od prípadu k prípadu, keď sa opakuje ten istý prípad.
Tu máme na jednej strane hlas verejnosti. Hlas verejnosti hovorí: zakážte to už, zatrhnite to, zrušte ich! Hlas médií hovorí: to presahuje všetky možné hranice, tuto ten štát už dáva také pokuty, ktoré sú proste neuveriteľne veľké! A oni sa s nami súdia. Ja som v mojej úvodnej správe povedal, že narástol počet súdnych sporov s vysielateľmi. No prečo to robia? No sú nespokojní, oni si myslia, že proste, že to už sa nedá vydržať, a oni sa o všetko súdia. A poviem vám aj tú pravdu, že oni aj niekedy vyhrávajú súd. To znamená, súd povie, že sankcia, pokuta bola neprimeraná. Čiže my si tiež musíme rozmyslieť, čo to je primeraná sankcia za istý delikt, správny, alebo čo je už neprimeraná sankcia. Pretože keď je neprimeraná, tak súd to zvyčajne proste rozporuje, respektíve zruší.
Takže tiež sa aj tu pohybujeme v reálnom prostredí, bez nejakých gest veľkých, ale jednoducho usilujeme sa aplikovať zákon tak, ako je napísaný. My ho naozaj nezmeníme, my sme vykonávatelia zákona, ktorý vzniká tu, my sme vykonávatelia vyhlášky, ktorá vzniká na ministerstve kultúry, a to je tak jediné, čo my v danom momente môžeme robiť. To je povedzme aj rozsah reklamy. Rozsah reklamy bol schválený v Národnej rade vašimi predchodcami na 12 minút. Ľudia sa sťažujú, že to je hrozne veľa. Ale my to musíme akceptovať, 12 minút, majú na to právo. My s tým nemôžeme nič urobiť.
Čiže aby sme si uvedomili tú spoločnú zodpovednosť všetkých nás, pričom naozaj nechcem zbaviť sa ja svojej zodpovednosti, našej rady. Veď ja nie som majiteľ, ani riaditeľ tej rady, ja som jeden z hlasujúcich členov, len som zvolený za predsedu navyše, čiže je to naša kolektívna rozhodovacia činnosť a robíme, čo je v našich silách.
Neviem, či som odpovedal, boli tu ešte rôzne ďalšie, ďalšie pripomienky. Neviem, nechcem vás už zabávať ďalej detailmi. Rád sa s ktorýmkoľvek poslancom, ako sa aj stretávam, rád sa stretnem aj s tými, s ktorými sa nestretávam. Dvere máte vy otvorené u mňa, dúfam, že aj ja u vás. Tak. To je asi všetko. Ste vítaní u mňa doma. Aj s tankom, keď chcete prísť. Tak. (Vyslovené s pobavením.). Len nikto nebude na ulici, len nejakí psi tam behajú cez deň. Takže treba doniesť aj kamery z JOJ-ky, aj z Markízy. (Reakcie z pléna.)
Takže ďakujem pekne. (Potlesk.)