19. schôdza

Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu. V úvode chcem poďakovať predkladateľom tohto zákona a hneď aj povedať to, že navrhovaný zákon o rodinnom podnikaní podporím v hlasovaní, je dobrým zákonom a úmysel predkladateľov je naozaj veľmi dobrý. A tuná s kolegom nesúhlasím, že cesta do pekla je vyskladaná dobrými úmyslami, ja si myslím, že cesta do pekla vedie iným spôsobom, nie tak, jak je to tu veľakrát prezentované. Oceňujem to, že máme tu konečne zákon, ktorý sa dotýka úplne nás všetkých, úplne, lebo každý jeden človek, každý jeden občan tejto krajiny je, pochádza z rodiny, či už je úplná, alebo neúplná, ale pochádza z rodiny.
Rovnako tiež predmetný zákon hovorí, teda predkladaný zákon, ktorý tu máme, má také tri zásadné spoločenské záujmy a to je, to je: zlepšiť podmienky pre stabilitu a ekonomickú nezávislosť rodín, zlepšiť spoľahlivosť a príťažlivosť podnikateľského prostredia a vytvoriť pravdivejšie vzťahy medzi rodinným podnikaním a sociálnym systémom. Ja keď som si pozeral tie prílohy, ktoré sú tuná v návrhu tohto zákona, tak tam som sa tak usmial nad tým, že vplyvy, vplyv na štátny rozpočet, hej, tak tam je aj pozitívny, aj negatívny. A je to aj v dôvodovej správe, je to aj odôvodnene, že ten prvotný vstup, bude to cca, je ten odhad na tých 250 miliónov eur. (Reakcia navrhovateľa.) 250-tisíc eur? Aha, 250-tisíc eur, tak pardon, ale ja som sa usmial teda nad tým, lebo ten krížik aj na jednej, aj na druhej strane tam sedí, že je aj pozitívny, aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Lebo na jednej strane tento výdaj, možno teda 250-tisíc, čo nie je veľa, to je úplne málo alebo takmer zanedbateľné, a ten nejaký negatívny vplyv potom to nemôže byť, ale je to naozaj skôr pozitívny. Ale to pozitívne vysoko, vysoko tuná to bude presahovať, pretože bude to mať naozaj aj ten sociálny rozmer, ale hlavne aj ten teda ekonomický rozmer na naše rodiny, ale aj na našu ekonomiku. A rovnako, rovnako jak, jak je správne aj označené, vplyvy na podnikateľské prostredie, teda pozitívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, nie je zakrížikované nič, teda ja si dovolím tuná povedať, že pozitívny je tu vplyv na sociálnu exklúziu, tiež nie je označené, ale je to pozitívne, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyv na zamestnanosť pozitívny. Hej, netreba sa to báť tam označiť. Vplyv na životné prostredie určite je rovnako tiež pozitívny. Aj rodinný podnik zároveň aj vychováva, formuje členov tejto rodiny. Nie je neutrálny alebo žiadny dopad, on má pozitívny, skutočne má pozitívny. A tu už aj tie farmy, ktoré sme tu spomínali, alebo tých súkromne hospodáriacich roľníkov, tak oni tým, že šetrne pristupujú k tej prírode, nepoužívajú toľko chémie a v tom rodinnom podniku, samozrejme, aj racionálne mnohé veci zracionalizuvávajú, správajú sa ekologicky prirodzenou cestou. Vplyvy na informatizáciu, tiež si myslím, že to bude pozitívne.
Rovnako, tak ako je to aj uvedené a už toľkokrát a priam frázovito to vyznieva, že rodina je základnou bunkou spoločnosti. No je. Určite je, aj keď by sme sa mohli možno aj z toho posmievať. Štát je ten, ktorý má vytvárať podmienky, štát je ten, ktorý má vytvárať podmienky predovšetkým práve pre to rodinné prostredie. Súčasná doba, ktorá je, tak je trend taký, že mnohí otcovia, ale v dnešnej dobe je to tak, aj mnohé matky odchádzajú za prácou. Či už do iných vzdialených miest chodia na týždňovky, to je v rámci Slovenska, to je ešte tak, ako-tak prijateľné, ale odchádza sa do zahraničia. A tá oddelenosť manželov a veľakrát aj dlhodobá, chodí sa na turnusy dvojtýždňové, ale sú možno aj mesačné turnusy, práve negatívne pôsobí na tú rodinu a na manželstvo a na ten zväzok medzi mužom a ženou.
Kolega pán Sulík keď tuná spomínal, dotkol sa tej homosexuality a možno tej, tej farmy. Ja si neviem predstaviť, že by dvaja homosexuáli veľmi úspešne viedli rodinnú, v úvodzovkách, rodinnú farmu alebo ako by tá farma vyzerala, nemyslím si to. Úmysel a predkladateľ zákona, ktorý tu je, tak práve, dovolím si to tak upresniť, práve ten zväzok medzi mužom a ženou, tak ako je to aj zadefinované v zákone aj o rodine, máme to aj zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Tým, že my budeme vytvárať podmienky na optimálne rodinné podnikanie, aj keď na jednej strane, ako kolega tu spomenul, možno tie dane a že aké, že tie dane rovnaké ako pre všetkých. Ja by som sa nebál rodinu aj zvýhodniť, pretože jednoducho, ak my na jednej strane túto výhodu dáme, ako v tom rodinnom podnikaní a tejto rodine, tak štát bude mať nižšie výdaje, nižšie výdaje vo forme rôznych dávok, ktoré na druhej strane veľakrát vyplácame, či už v podpore nezamestnanosti, sociálne dávky a podobne. Rodina je naozaj takým stmeľujúcim prvkom a v tých rodinných podnikoch nebudú tam intrigy a podvody takého charakteru jak je veľakrát v tých podnikoch takých a možno veľakrát aj v štátnych podnikoch, kde nie je osobný vzťah, rodina nevytuneluje svoj vlastný rodinný podnik. Tu je veľmi veľa pozitívnych vecí, ktoré, naozaj si myslím, že sú veľmi dobré a v konečnom dôsledku, v konečnom dôsledku podporujú ten, ten prvok rodinného života.
Myslím si, že takisto, keď aj veľmi často ohýbame slovo hospodárska kríza, no predovšetkým si dovolím povedať, že tu je kríza spoločenská, kríza morálnych hodnôt, to je ten veľký problém. Aj v čase tejto krízy, možno hospodárskej krízy alebo morálnej krízy, najlepšou brzdou práve, ako zabrzdiť ten možno rozbehnutý mechanizmus tejto krízy, práve je rodina. Rodina je tým prvkom, ktorá má tú silu.
Ja verím, že aj v našej snemovni, aj tuná v našom parlamente, nájde sa dostatok poslancov na to, aby sme, aby sme tento zákon podporili a posunuli ho do druhého čítania. Predkladateľ spomínal tuná susedné krajiny, ako je Rakúsko, Nemecko možno Švajčiarsko, kde majú podobné rodinné podniky, majú s tým skúsenosť, aby aj my sme neboli tí, ktorí vymýšľame niečo, čo už je dobre ako zabehnuté v susedných krajinách. To, čo je dobré, nemusíme sa hanbiť to zobrať a to odkopírovať, možno to premodifikovať do konkrétnej našej podoby pre podmienky Slovenska, našej krajiny a trhu práce. Dobré veci ja som sám ochotný podporiť. Ja keď by som ich mal rozdeľovať, tak naozaj ich rozdeľujem na dobré nápady, dobré návrhy a možno zlé nápady a zlé návrhy.
Súkromne hospodáriacich roľníkov tiež sa tu chcem osobitne dotknúť. Je to skupina ľudí, ja som ich už tu častejšie spomínal, ktorí sú tu takí neviditeľní, ale oni sú schopní veľmi úžasne tuná ako fungovať a zlepšiť tú bilanciu, ktorú máme v sebestačnosti, v úvodzovkách, sebestačnosti potravín na Slovensku. Pán minister to tu aj opakovane spomínal. Štyridsaťpercentná sebestačnosť v produktivite potravín je naozaj veľmi nízka. Šesťdesiat percent potravín, naša, dá sa povedať, agrárna krajina je odkázaná na to, čo dovezieme zo zahraničia. Toto treba naozaj zmeniť čo najrýchlejšie a ako je to len možné. Ja keď som mal možnosť sa stretnúť s týmito roľníkmi a často sa s nimi stretávam, tak oni sú schopní uživiť svoje vlastné rodiny od dvoch, cez možno, dvoch hektárov, niektorí hovoria, že majú pätnásť hektárov, niektorí hospodária na päťdesiatich hektároch, ale už viac ako sto hektárov už je pre nich problém, sami o tom hovoria. Ak by aj tá poľnohospodárska pôda, ktorá na Slovensku tuná je, aby nebola len v tých bývalých poľnohospodárskych družstvách, dneska sú to eseročky alebo aj družstvá, niektoré sa ešte tak teda volajú, aby nebola tá pôda len tam sústredená, dvetisíc-, tritisíchektárové lány, ktoré obhospodarujú, ale nebáť sa to aj vhodnými návrhmi zákonov dostať to medzi tých ľudí.
Poľnohospodárska univerzita v Nitre každý rok produkuje množstvo kvalitných, si dovolím povedať, poľnohospodárskych inžinierov. Aj keď sa to nám možno nezdá, ale mnohí mladí ľudia, mladí, ktorí skončia túto univerzitu, túto školu majú chuť aj ambíciu začať hospodáriť. Veľmi ťažko sa im začína, alebo aj keď by teda chceli začínať v poľnohospodárstve a poľnohospodárskej výrobe, ako začať, keď ja nemám pôdu. V období minulosti tak vieme, jak to prešlo ako s tou pôdou.
Áno, naša krajina je rozdrobená na také mále pásy, remenice, tá poľnohospodárska pôda. Na jednej strane môže to byť nevýhoda, ale na druhej strane v týchto časoch ja to vnímam aj ako naše šťastie, že nenájde sa tu ktosi, kto by skúpil tú pôdu, hej, a možno začal s ňou obchodovať. Ale títo poľnohospodári majú, mladí poľnohospodári majú ambíciu teda pracovať, čo je dobré, čo je veľmi pozitívne a treba im preto vytvárať podmienky. Ale aby si ty mohol zodpovedne pracovať na tej pôde, a to hovoria jak poľnohospodári, a ja im verím, že to je tak, aj dedo bol poľnohospodár, bol gazda, mal role, mal gazdovku, ale on tú pôdu vlastnil a toto je veľmi dôležitá vec! Ty, aby si bol dobrým, spravodlivým hospodárom a dobrým gazdom, tak ty tú pôdu musíš vlastniť. K cudziemu sa správame veľmi často veľmi cudzo a veľmi nešetrne. Naša poľnohospodárska pôda, ak si ju zabijeme, v úvodzovkách, plodinami poľnohospodárskymi, ktoré sú skôr priemyselné plodiny, no tak keď si túto pôdu raz zničíme, tak to bude problém. Francúzi s tým majú problém a majú s tým aj skúsenosť, po desiatich rokoch dokázali si zabiť pôdu, zostala po desiatich rokoch pôda úplne mŕtva. A ten vzťah k tej pôde, ak ja vlastním túto pôdu, tak ja naozaj všetko budem preto robiť, aby táto pôda zostala, teda ak živí moju rodinu, tak aby aj tá pôda zostala živá, aby som ja túto pôdu nezabil. Je to takým silným paradoxom, ani ja som si to neuvedomoval, že je možné, hej, takým tým možno vykorisťovateľským spôsobom sa správať k tejto pôde a že sme schopní ju aj, túto pôdu zabiť.
Rovnako, keď hovorím toľko o tom poľnohospodárstve, pán minister dneska tuná to aj spomínal, a tá možná hrozba, ktorá tuná je, a tých firiem zahraničných, ktoré sa tuná tlačia cez geneticky modifikované osivá a, samozrejme, aj potraviny, dve také plodiny pokusné tu máme, také políčka, ale nedajme si to tuná v našej krajine zaburiniť geneticky modifikovanými osivami, našu krajinu. Ak sa to tu dostane, veľmi ťažko sa to vykoreňuje. Je to ako burina. Potom aj tie firmy, ktoré predávajú tie osivá, veľakrát na čiernom trhu pod cenu, tak správajú sa ako výpalníci. Dúfam, že to nechceme, aby naša krajina išla touto cestou. Zahraničie má s tým skúsenosti a farmári, ktorí, ktorí trebárs sa venovali aj tým geneticky modifikovaným rastlinám, konkrétne repka olejná, prirodzeným spôsobom, tak tie firmy zneužili to aj tak, že dokázali týchto farmárov obrať o celoročnú úrodu a skrze úrodu potom ich dostať až do takého tlaku, že ich dokážu obrať aj o pôdu. Toto je taký novodobý fenomén, ktorý tu hrozí a aby naozaj sa to tuná nejako nepremietlo v tomto parlamente, aby ktosi tuná neprišiel s návrhom zákona, ktorý by to dovoľoval.
V závere chcem len podporiť a povzbudiť navrhovateľov, aj keby to náhodou neprešlo aj do toho druhého čítania, aby sa nenechali odradiť. Ja viem, že návrhy zákonov, ktoré sú tu, koľkokrát tuná vidím aj, vnímam aj návrhy, vládne návrhy zákonov. Ani jeden zákon tejto krajiny nie je dokonalý a koľkokrát koľko veľa pozmeňovacích návrhov sprevádzajú aj samotné vládne návrhy, o to viac možno poslanecké návrhy zákonov, ktoré tuná sú. Ani tento zákon možno dokonalý nie je, ale ten úmysel je naozaj veľmi dobrý. Lebo tá rodina, keď podporí väzby, rodinné väzby v našej krajine, tým pádom, ak bude silná rodina, tak bude aj silný štát.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, budem rýchly, nebudem zbytočne rozprávať. Predovšetkým chcem vyjadriť maximálnu podporu tomuto zákonu. Už je na čase, že niekto sa zobudil a predložil takýto návrh, a dúfam, že kolegovia zo SMER-u takisto ho budú podporovať, predovšetkým kvôli tomu, preto som vlastne vystúpil, že myslím si, že tento zákon principiálne súvisí s poľnohospodárstvom. Samozrejme, ako podporí aj ostatné odvetvia a čo sa týka malého podnikania, aj tam sú dobré, ale takýto zákon je potrebný do poľnohospodárstva. A trošku ma mrzí, že nesedí tu pán minister, lebo jednoducho mal by ho aj podporiť a na základe tohto zákona potom začať koncepciu ďalších minimálne päť rokov, sedem rokov, čo je nová SPP a podľa toho pripraviť koncept, aby mladý farmár, vytvorila sa vrstva malých farmárov, malých gazdov, ktorí vedia obrábať pôdu.
Škoda, že tu nie je pán Sulík, problém novodobého poľnohospodárstva je ten, že aj dneska sme to poľnohospodárstvo úplne zrušili. Neexistuje tá vrstva malých poľnohospodárov, roľníkov, ktorí vytvárajú alebo tvarujú krajinu - a to je náš najväčší problém. Zabudli sme na nich.
Sú tu veľké investičné skupiny, sú tu zahraničné skupiny, ktoré skupujú pôdu a robia na niekoľkých desaťtisíc hektároch a jednoducho z hľadiska konkurencieschopnosti, samozrejme, sú oveľa konkurencieschopnejší ako tí malí farmári, ale práve o tom je to, čo som rozprával, že v poľnohospodárstve nemôžeme mať ako prvé kritérium čisto konkurencieschopnosť a že koľko zisku vyrobím na jednom hektári. Všetci vyprávajú o tom, že netreba dať dotácie do poľnohospodárstva. Európska únia dáva 48 % z rozpočtu do poľnohospodárstva a nie kvôli tomu, aby farmári zbohatli, len nikto nerozpráva o tom, o tej práci, čo farmári, malí gazdovia hlavne robia s vidiekom, aby vidiek zostal vidiekom, aby neodchádzali do miest, aby jednoducho vychovali rodiny tam, aby ten kraj, tú krajinu obhospodarovali a presne regióny, tu sme sa rozprávali o skupinách ľudí, o regiónoch, aby to všetko sa udržalo. A to je tá podpora. Nie to, že ja kúpim za päť a predám za šesť a zostane mi na tom jeden, ale proste tie peniaze majú ísť do neekonomických činností a v starých členských krajinách to aj funguje.
My sme, ako sme vstúpili do Európskej únie, prebrali sme zo starých členských krajín tú dravosť v rámci poľnohospodárstva. Áno, dneska, myslím si, že čo sa týka Slovenska, z hľadiska produkcie základných komodít, ako kukurica, repka a základných takýchto, myslím si, že je lídrom, my sme exportná krajina. To nie je pravda, ak tu niekto vypráva, že slovenské potraviny sú len pod 50 percent. To je balamutenie. Je to síce pravda, že slovenské potraviny, ale nie slovenská produkcia. My vo všetkom sme sebestační, dokonca exportní, hádam až na tie svine, ale to je úplne iná záležitosť.
Ale náš najväčší problém je, že nevieme to spracovať. My jednoducho, aj ošípané, poviem vám takúto vec, vyrábame zhruba nie celú polovičku našej potreby na Slovensku a z toho ešte 50 % vyvážame do iných krajín, to znamená, že zhruba, my sme exportérska krajina z hľadiska jatočných ošípaných. My dovážame produkty. Náš najväčší problém je, že chýbajú stredné podniky a, tu musím povedať, takzvaná vertikálna integrácia, kedy ten malý nešťastný farmár nielen vypestuje tú pšenicu, jačmeň, kukuricu, ale bude chovať aj nejakú tú sviňu, nejaký ten dobytok, aj odporazí v sezóne a manželka pôjde to predať a jednoducho takýmto spôsobom sa uzavrie kruh a tie peniaze zostanú uňho. A čo som aj pred chvíľkou povedal, farmár rozmýšľa ináč, malý farmár, a všade, aj na západe takto rozmýšľa. Nerozmýšľa, že mám 10 %, 20-percentný zisk koncom roka, ale poplatím, čo musím poplatiť, poplatím pôžičky za stroje, za farmu, za investície a som rád, že mi vôbec niečo zostane a som prežil tento deň a idem ďalej. Kým investičné skupiny, čo hospodária na niekoľkých desaťtisíc hektároch, povedia, že tento rok zisk 5 %, 10 %, 15 % a keď nie je, tak jednoducho tie časti, ktoré nepotrebujeme, odsekneme. Preto my nemáme vlastne tú živočíšnu výrobu, preto nemáme záhradníctvo. My nemáme spracovateľský priemysel presne kvôli tomu, že sme to zlikvidovali posledných dvadsať rokov. A toto je jedna šanca v poľnohospodárstve dať to naspäť, vytvárať malých gazdov, úplne jednoduchá matematika. Dovolím si tvrdiť, že 30 hektárov uživí jednu rodinu. To znamená, že otca, matku, minimálne dve deti.
Keď zoberieme taký bežný podnik, ktorý hospodári na nejakých 2,5-tisíc hektároch a nerobí živočíšnu ostatnú výrobu, len proste robí, vyrába základné komodity, tam stačí za rok nejakých osem, maximálne desať ľudí, vážení. Keď by som rozdal, rozdal, to ako nechcem povedať rozdal, umožnil by som oficiálny prístup malým farmárom k takejto pôde, čo štát má, takúto pôdu má, tak si zoberte, na 2,5-tisíc hektároch minimálne 80 ľudí dokáže sa uživiť a ešte navyše 80 subjektov, to znamená, že otec s matkou je 160 ľudí, 160 ľuďom dávam prácu. A tu sa rozprávalo, že daňové úľavy. Nedajme poľnohospodárom daňové úľavy, nepotrebujú. Poľnohospodári potrebujú kapitálové zabezpečenie, aby sa mohli dostať k pôžičkám na projekty. Banky s nimi sa ani nerozprávajú, lebo jednoducho nemajú nejaký zvláštny majetok.
A za druhé, nemajú pracovné, pracovné prostriedky a pracovný prostriedok základný v poľnohospodárstve je pôda. Pôda, jednoducho malý farmár, mladý, začínajúci, nedostane sa k pôde, lebo je to zablokované. Už sme tu navrhovali určité systémy, ako ich dostať akože k pôde. Nehovorím, že zobrať ostatným, a teraz ani nechcem miešať nákup alebo predaj pôdy, to je všetko iné café.
Ale jednoducho, kým nebude existovať systém, preto si myslím, že prvý krok, čo tu pán kolega navrhol, je hoden podpory, lebo to je prvý krok vo veľkej skladačke, aby sme sa mohli dostať k tomu, k tomu pomeru, že v poľnohospodárstve tí malí farmári, tá vrstva minimálne dosiahne až tých 40 - 50 % a vtedy si môžeme povedať, že Slovensko má také poľnohospodárstvo, ktoré je udržateľné, funkčné a prežije aj ďalšie, minimálne 50 až 100 rokov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Gábor, keď niekto, tak ja určite viem, že tvoje slová sú úprimné, preto lebo stále počúvam ich od neho. Ja držím palce predkladateľom, držím palce tomuto parlamentu a držím palce aj Slovensku, hlavne tým, vidieku, aby tento zákon prešiel a vytvorili sa nové pracovné miesta, ktoré práve na tom vidieku nevieme, nedokážeme vytvárať. Musím povedať, že má ten zákon len, ten návrh teda len jednu jedinú chybu, že ho predkladá opozícia. Ale to už je asi chyba iná.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Csicsai, len s vami môžem súhlasiť prakticky vo všetkom. Základ je, a to ste aj uviedli, a ste lepšie počúvali ako pán Sulík, toto je rámcový zákon. Čiže my vytvárame základné podmienky pre rodinné podnikanie, a teda aj pre rodinné farmy. Samozrejme, že do takéhoto zákona sa nedávajú žiadne podporné mechanizmy a podobne. Je pravda, že je treba čosi robiť s pôdou, čiže zákon o pôde. To sú následné kroky, ktoré je treba teda riešiť, ale, samozrejme, aj určité dotácie formou prístupu hlavne tých začínajúcich malých farmárov, rodinné farmy k strojom, k mechanizmom. To sú náročné veci. Obyčajne ten prístup k štartovaciemu kapitálu je obmedzený. My tu niektoré veci riešime okrajovo. Toto, čo sa dá prakticky riešiť v rámci toho, v tom základnom rámci, ale neriešime to komplexne, vzhľadom na to, že do jedného zákona sa to strčiť všetko nedá. Ale v každom prípade toto, čo ste zdôraznili, takisto rodinná farma nie je len o samotnej poľnohospodárskej produkcii, čo je veľmi dôležité, ale je o rozvoji vidieka, o zamestnanosti na vidieku, o nevyľudňovaní ľudí z vidieka. A toto je veľmi dôležité, my robíme komplexný program, komplexný systémový program na to, aby sme skutočne vytvárali zamestnanosť, aby sme vytvárali dobré podmienky pre ľudí žijúcich na vidieku. Okrem iného teda, pretože to je komplexný zákon, ten rámec je prakticky orientovaný na celé rodinné podnikanie, čiže aj živnosti, aj remeselné záležitosti, aj podniky, aj teda výrobná sféra klasická, všetko sa do toho zmestí. Ale toto, čo vy ste hovorili v súvislosti s poľnohospodárstvom, je veľmi dôležité. A tie rodinné farmy sa potom môžu integrovať do družstiev, ktoré môžu vytvárať podmienky pre spracovateľský priemysel, aby sa zvýšila pridaná hodnota poľnohospodárskej produkcie.

Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, spravodajca, dámy a páni, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril, ako spolupredkladateľovi, k tomuto návrhu zákona. Myslel som si, že na úvod môj kolega Hudacký jasne vysvetlil, prečo potrebujeme zákon o rodinnom podnikaní. Ale po vystúpení pána Sulíka, kvôli nemu, ale aj kvôli ďalším kolegom a kolegyniam stručne a jasne: Načo je nám zákon o rodinnom podnikaní? Veď predsa na Slovensku máme státisíce živnostníkov, ktorí podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, máme desaťtisíce firiem, eseročiek, akciových spoločností, no načo potrebujeme zákon o rodinnom podnikaní?
Dámy a páni, máme zákony, na základe ktorých sa tu podniká. Ale aj máme zákony, sociálne zákony, ktoré vytvárajú prostredie pre ľudí, ktorí nemajú prácu, niekedy nechcú mať prácu a tento štát, samozrejme, je aj sociálny, nenechá ich zomrieť, nenechá ich hladných a dáva im sociálne dávky. Dámy a páni, ale desaťtisíce živnostníkov, malých farmárov, drobných remeselníkov fungujú tak, že otec alebo manžel je živnostník, podniká a jeho najbližšia rodina mu pomáha a chodí si pre sociálne dávky na úrad práce, lebo sa im neoplatí podnikať, pretože by museli za seba platiť odvody, ktoré sú dneska vo výške, keď sa nemýlim okolo 185 eur. Tak si to veľmi rýchlo spočítajú a povedia, oni pomáhajú tomu hlavnému živnostníkovi, otcovi, dedovi, manželovi, ale, samozrejme, pomáhajú mu podnikať načierno, pretože načo by za seba platili 185 eur, keď možno tých 185 eur dostanú na úrade práce, alebo Sociálna poisťovňa im ich pošle.
Dámy a páni, týmto návrhom zákona o rodinnom podnikaní chceme docieliť to, aby sa títo ľudia zamysleli a povedali si, no počkajte, keď vytvoríme rodinnú firmu, rodinnú farmu, tak nám štát urobí určité daňové, odvodové zvýhodnenie. A pre tento štát, pre Slovensko je lepšie, keď bude platiť desaťtisíce ľudí na sociálnych dávkach, alebo je lepšie pre Slovensko a pre výdavky našej republiky, že títo ľudia sa takto samozamestnajú v rodinnej firme a budú tomuto štátu platiť možno nie veľké odvody a dane, ale budú platiť? Čo je výhodnejšie, dámy a páni? No samozrejme, aj z pohľadu verejných financií, aj z pohľadu toho, že tí ľudia budú mať dôstojnú prácu, nebudú sa musieť takto skrývať za nejakú čiernu prácu, je určite lepšie, ak by boli cez zákon o rodinnom podnikaní takéto podniky nejako zvýhodnené.
Toto som musel povedať na úvod, hlavne po vystúpení pána kolegu Sulíka, lebo ten sa veľmi čudoval, prečo rodinná firma má byť nejako zvýhodňovaná daňovo alebo odvodovo. A posledná poznámka k jeho vystúpeniu, keď tu rozprával o tom, prečo by mala byť len rodinná firma zvýhodnená, prečo nemá byť farma, na ktorej pracujú dvaja homosexuáli zvýhodnená?
Nuž preto, lebo tomuto štátu, Slovensku, musí záležať na rodinách, lebo len rodina dokáže vychovávať novú generáciu detí, našu natalitu. Kto bude robiť na naše dôchodky o dvadsať, tridsať rokov? Dvaja homosexuáli žiadne dieťa nesplodia. Aj pri zákone o daniach z príjmov sme počuli o tom, ako od nového roku už nebude možné použiť odpočítateľnú položku na manžela alebo na manželku. To je takisto, doteraz to bolo, že štát zvýhodňoval manželov týmto spôsobom a vtedy som sa tu tiež dozvedel o tom, že prečo nemôžu mať odpočítateľnú položku na partnera, partnerku aj tí, ktorí nežijú a nie sú zosobášení. Nuž preto, lebo tomuto štátu musí záležať na rodinách. Keďže som osemnásť rokov podnikal ako živnostník, skúsim povedať veľmi stručne také praktické riešenia a stimuly, ktoré sú v tomto zákone, ktoré aj ja som možno v minulosti mohol využiť, lebo v určitej chvíli sme v rodine podnikali viacerí, ale keďže nebol zákon o rodinnom podnikaní, tak sme všetci podnikali väčšinou na živnosť. A všetci sme si museli platiť, teda museli sme viesť účtovníctvo.
Takže prvý dôvod, menej byrokracie. Je určite lepšie, ak jedna účtovníčka v rodinnej firme vedie jedno účtovníctvo, ako keď majú viesť tri alebo štyri. O tom nemusím ďalej hovoriť. Paušálna daň, výdavky do výšky 1,5-ennásobku, ennásobok znamená, podľa toho, koľko ľudí bude v tej rodinnej firme. Daňový koeficient alebo ten, tú odpočítateľnú položku 1,5-ennásobok podľa počtu ľudí v rodinnej firme. To je ten daňový bonus, ktorý štát povie, áno, robíš v rodinnej firme, ste tam traja, štyria, piati, tak nebudete mať päťkrát odpočítateľnú položku, ale bude to ešte koeficientom 1,5, lebo vy ste rodinná firma. Ennásobok príspevku na začatie podnikania, nebudú musieť traja, štyria požiadať o príspevok na začatie podnikania, ale jeden v rámci tej rodinnej firmy povie, tu sú traja nezamestnaní ľudia doteraz, boli dlhšie na úrade práce ako tri mesiace, podľa súčasne platného zákona o službách zamestnanosti žiadam na troch ľudí príspevok na začatie podnikania. Ale najpodstatnejšie na tomto zákone o rodinnom podnikaní ani nie sú tie daňové a odvodové bonusy, na ktoré tu niektorí poukazovali, konkrétne pán Sulík. Najpodstatnejšie na tom je to, čo vo svojom úvodnom vystúpení povedal kolega Hudacký. Takéto rodinné firmy všade vo svete sú veľmi stabilné firmy. Naozaj, tie firmy sa nerozpadávajú každý mesiac a nevznikajú znova nanovo. To sú veľmi stabilné firmy.
A druhá vec je dôvera. Dôvera vo vnútri tej firmy, ale dôvera aj navonok. To je presne toto, stabilita a dôvera, čo v tejto krajine najviac chýba. Tu nedôveruje banka podnikateľovi, podnikateľ banke, podnikatelia navzájom už vôbec nie. Podnikatelia štátu neveria a opačne, ale v rodinnej firme, kde sú tie vzťahy založené aj na príbuzenstve, tá dôvera, keď sa spriemeruje, dlhodobo je určite vyššia ako vo firmách, ktoré sú založené len na základe súčasne platných pravidiel, a tá dôvera je to, čo všetci by sme potrebovali aj v týchto časoch krízy.
A ja, mne nedá, aby som v tejto chvíli vám neprečítal výrok Tomáša Baťu z roku 1932. Tomáša Baťu nemusím predstavovať, pravdepodobne nepodnikal na základe zákona o rodinnom podnikaní, ale jeho podnikanie malo všetky prvky rodinného podnikania a traduje sa už niekoľko desaťročí o tom, ako on aj o svojich zamestnancov sa vedel postarať, že s nimi mal pomaly až taký rodinný vzťah. Ale preto jeho výrok z roku 1932, hovorím, kde bol, kde dostal otázku, ako vyjsť z krízy. Pretože pomaly v podobnej situácii sme na tom aj dneska, takže skúsim vám prečítať jeho odpoveď na krízu:
"Prelom hospodárskej krízy? Neverím v žiadne prelomy samy od seba. To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je iba iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok. V našej krajine je veľa ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je možné sanovať peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohto omylu. V postavení, v ktorom sa nachádzame, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, k práci a k verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nerobiť dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať pracujúcich, robiť to, čo nás pozdvihlo z povojnovej biedy", a teraz toto chcem zvýrazniť, "pracovať, šetriť a urobiť prácu a šetrenie výnosnejšie, žiaducejšie a čestnejšie než leňošenie a mrhanie. Máte pravdu, je treba prekonať krízu dôvery, technickými zásahmi, finančnými a úverovými ju však prekonať nejde. Dôvera je vec osobná a dôveru je možné obnoviť len mravným hľadiskom a osobným príkladom." Toľko k tomu.
Na prvý pohľad sa dá povedať, že čo to má spoločné s rodinným podnikaním? Ale keď sa nad tým zamyslíte, je tam všetko, čím žijeme dneska. Kríza morálky a dôvera, ktorú tak veľmi potrebujeme, v podnikaní zvlášť, a rodinné podnikanie by tomu mohlo napomôcť, takisto aj v tej stability, tú stabilitu, ktorú tak veľmi potrebujeme.
V závere musím povedať, že aj niektorý predrečník tu už povedal, nečakám, že zákon o rodinnom podnikaní urobí tu zajtra na Slovensku hospodársky rast samotný. Je to len jeden z drobných krokov, ktoré je potrebné urobiť na Slovensku preto, aby táto republika napredovala a, samozrejme, ak budeme robiť veľa tých dobrých opatrení, môže tu prísť aj k hospodárskemu rastu, ale nedá sa robiť veľa zlých opatrení a potom možno jedno dobré na to, aby táto republika rástla.
V závere chcem povedať, že chcem poďakovať mojim spolupredkladateľom za spoluprácu na tomto zákone, obzvlášť Jánovi Hudackému za tie desiatky stretnutí, ktoré urobil po Slovensku, aj konferencie, ktoré vo viacerých krajských mestách urobil, kde sa stretol s podnikateľmi a ich podnety a námety zapracoval do tohto návrhu zákona. A ja som veľmi rád, že takýto návrh o rodinnom podnikaní vznikol a všetkých vás žiadam o podporu tohto zákona.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, ktorý sa tu niekde nachádza, predpokladám, kolegyne, kolegovia (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale je tu pán spravodajca, mal nejakú potrebu odísť, takže, ale počúvame, je tu. Nech sa páči.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Som v obraze. Ďakujem pekne. Takže dovoľte, aby som aj ja trošku pridal do mlyna, nie dlho, aby sme to zbytočne nenaťahovali, ale v prvom rade chcem poďakovať predkladateľovi, že konečne takýto zákon ide, pretože aj v mnohých vystúpeniach, ktoré ste mohli registrovať v tomto volebnom období, absentoval mi v našej legislatíve pojem farma, farmár. A vyzerá, že už tu aspoň niečo tú rodinnú farmu nejakým spôsobom definuje, čo to vlastne bude, a myslím si, že je to tá prvá štartovacia čiara, ktorá by mala povedať ako ďalej. Myslím si, že po osemdesiatom deviatom sme to vzali trošku, nechcem povedať, že neodborne, ale trošku tak neprezieravo, pretože bol som aj pri reštitúciách, keď sa vracali malé podniky, bývalé, ktoré boli zoštátnené, znárodnené. Videl som, akým spôsobom sa tam kládli prekážky pre tých pôvodných reštituentov. Nemohol dostať mäsiareň, nemohol dostať nejaké holičstvo, čo bol tam, boli ťažké boje. Ťažké boje, pretože všetko to už malo mesto, mal to štát, a robili všetko preto, aby to ostalo tak, ako to bolo.
Ja si myslím, že keď sme to v štyridsiatom ôsmom odstrihli, tie rodinné podniky, resp. tie podniky, ktoré vtedy fungovali a sa dedili z generácie na generáciu, čo hovoríme, že závidíme západnej Európe, svetu, že takéto niečo majú, my sme vlastne odstrihli a nedali sme im šancu. Nedali sme im tú šancu, ktorú som myslel, že po deväťdesiatom roku budú mať, lebo kto mal lepšie vedieť z tej rodiny, ako sa podniká a podnikalo, ten socialistický direktor štátneho podniku? Výrobný námestník, ktorý zo dňa na deň cez stranícke tričko sa stal veľkým podnikateľom? A keď mi niekto povie, že on bude sociálne cítiť, tak sa ho pýtam, že kde sa to naučil, sociálne cítiť ku svojim zamestnancom. Videl od svojho otca, ako odmeňuje svojich zamestnancov? No nevidel to, žiaľ nevidel, päťdesiat rokov to tu nebolo. Aj u mňa boli v kancelárii tí, ktorí si žiadali aj malé živnosti, aj poľnohospodársku pôdu, aj lesnú pôdu. A keď vám tam vstúpi 65-ročný pán a ktorý to berie akože srdcom, lebo to je jeho majetok, ktorý, celá rodina v ňom žila, z neho sálal duch, ktorý hovoril o tom, že vie, ako má podnikať. Len mi dajte ten majetok, štát. Žiaľ, v mnohých prípadoch sa to nestalo, mnohí už nie sú medzi nami a, samozrejme, že to trošku pohlo k iným cieľom ako v osemdesiatom deviatom sme si mysleli. Ja to aspoň takto vnímam a bojím sa, že nie iba ja, ale veľa občanov v tejto republike.
Dochádzalo tu k úžerníctvu a dochádza k úžerníctvu a podnikatelia robia to, čo robia. A pozrime sa na tie podniky, ktoré boli kvázi sprivatizované, dané za korunu, za euro, ako dopadli. Veď my vlastne, keď sa pozrieme na poľnohospodárstvo, ten spracovateľský priemysel, toho prvovýrobcu zlikvidovali komplet a keď to má byť akože vrchol nášho dvadsaťročného snaženia v takejto brandži, tak ja sa hanbím za to, otvorene poviem. A ako to pred chvíľkou, pred niekoľkými hodinami povedal pán minister, poľnohospodárstvo je v ruinách, nemáme na čom stavať, to sú nie moje slová, sú slová pána ministra. A potom sa pýtam, na čo nám tu je potom poľnohospodársky vzdelaná nejaká mládež, zrušme rovno poľnohospodársku vysokú školu, lebo načo, ničom to je, a pritom by to malo byť ten základ štátu.
Tvrdím, že v pote tváre sa musí dorábať ten chlieb, a ten chlieb budeme potrebovať, či to bude rok 500 alebo 1500, alebo 2800. Ten chlieb tu potrebujeme, a ten dorába poľnohospodár na tej pôde. Nikto iný ho nedorába, žiadne výskumné ústavy, banky, chémia, nie. Geneticky modifikované potraviny vieme, čo robia so svetom, takže nebudem sa k tomu vracať.
Takže ja som veľmi rád, že konečne tu dochádza k zákonu a je predložený zákon, ktorý bude hovoriť aj o rodinných farmách v našom prostredí. Tvrdím, že poľnohospodárstvo, ktoré ešte na Slovensku ostalo a môže byť krásnym odvetvím, ktoré môže znovu prekvitať, len dajme šancu tým ľuďom. Aj dnes sme tu mali agropodnikateľov aj s ministrom sa rozprávali, vďaka pánu Kuffovi sme to zrealizovali a mohol si vypočuť od tých farmárov, teda SHR-károv, v súčasnom evidenčnom liste vedených, nie farmárov, SHR-károv, ktorí mu tlmočili svoje výhrady. A myslím, že podľa ubezpečení pána ministra, že mali by padnúť na úrodnú pôdu, tak budem sledovať, že akým spôsobom sa to bude realizovať, z jeho úst. Aby to nebolo iba o tých veľkých sprivatizovaných štátnych majetkoch a stransformovaných družstvách, kde manažmenty, ako tu bolo spomínané, si urobili odbyt, respektíve robia si tie osevné postupy tak, že sa nám to všetko iba žlteje a nemáme tu pestrosť krajiny, vytráca sa to. Pretože súkromne hospodáriaci roľník vie, že musí dorobiť z každej komunity niečo, nie iba to jednostranne zamerať.
Tak to funguje na Západe a to je aj cieľom pozemkových úprav, ktoré by sme chceli na Slovensku zaviesť.
Myslím si, že z podnikania by mala byť radosť. Ja som v živote nepodnikal, respektíve veľmi krátke obdobie, nestojí ani za reč, a ja si myslím, že tú radosť by sme mali zažívať v rodine, lebo to je to pevné puto, ktoré je. Predpokladám, že nevchádzame do rodinných zväzov alebo teda do manželstva z vypočítavosti, že malo by to byť hlavne o tom cite ku tej druhej stránke, s ktorou sa snažím, respektíve uzatváram to manželské puto na celý život - aj v dobrom, aj v zlom. A práve v tých rodinných firmách, farmách tam prakticky by sa to malo prejaviť na sto percent, že to je ten motor, ktorý by mohol hnať aj naše podnikanie tu na Slovensku. Lebo keď si pozrieme, koľko eseročiek, akcioviek, ako sa to rozhádajú tí spoločníci, veď to je neskutočné. Viete ako a na čom? Na tých peniazoch a nie na tom cite, či čo k nemu cíti. On cíti iba ten ekonomický vzťah a to je zlé.
Takže vítam, že je tu definované rodinné podnikanie v tých formách, ktoré sú tam urobené. Aby som nezabudol, tak pripomeniem teraz pánu spravodajcovi, keď som to opomenul, respektíve prepočul, tak sa ospravedlňujem, týkajúc sa jednotlivých výborov, ktorým to bude delegované, keby to išlo do druhého čítania. Neviem, či som tam nepostrehol náš výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Pokiaľ tam nie je, tak by som ho žiadal teda doplniť, pretože je to aj o rodinných farmách, takže myslím si, že mali by sme to tiež prebrať v našom výbore. Takže taký môj doplnok.
A myslím si jedno, že keď niečo myslíme úprimne a dáme šancu tomu entuziazmu, ktorý ešte, myslím si, že aj v mladých farmároch je, tak toto, tento predložený zákon by mal byť jedným z tých, ktorý by mal ich stimulovať, ako to bolo už spomenuté nie k ziskom, ale k obnovovaniu tej krajiny. Aj na tých lazoch, kde prakticky sa nám vytráca ten život a za chvíľu zistíme, že tá pôda, ktorá bola poľnohospodárskou sa stáva lesnou, pretože samonálet si robí svoje. Príroda si berie naspäť to, čo sme spravili poľnohospodárskou pôdou. Tak myslím si, že dajme šancu, aby na tých lazoch aj na tých rodinných farmách mohli ľudia povedať, že štát má o mňa záujem, nehodil ma cez palubu a budem sa o tú krajinu starať tak, ako to robili moji predkovia, a nebudem sa hanbiť, čo som tu robil, keď som bol na tomto svete.
Takže toľko z mojej strany. Držím palce pánu predkladateľovi. Samozrejme, že myslím, že aj väčšina nášho klubu to podporíme, lebo má to zmysel. Nebudem sa vyjadrovať k ekonomickým aspektom, ako tu povedal pán Sulík, to je jeho kapusta a jeho portfólio, ale chcem veriť, že aj v laviciach vládnej strany sa nájdu poslanci, ktorí za tento návrh zahlasujú a postúpime ho do druhého čítania.
Takže hovorím, že vďaka, že ste s týmto prišli. Možnože budem mať aj ja v druhom čítaní, keby to bolo, ďalšie pozmeňujúce návrhy k tomuto, ktoré vzišli tiež z praxe agropodnikateľov, hlavne tých farmárov SHR-károv a potom by sme to doplnili. Dúfam, že sa toho dožijem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem ti pekne, Martin, za tvoj príspevok. No vystihol si tam presne to, na čo sú tie rodinné podniky, rodinné malé farmy. Ono, problém v súčasnosti je taký, že veľké poľnohospodárske podniky pestujú prevažne na predaj. To znamená, že pokiaľ majú jednostrannú produkciu, teda len rastlinnú výrobu, nemajú to kde spotrebovávať, tak to dávajú, dávajú preč. Možno niekde do výroby, možno niekde úplne inde. Taký podnik, ktorý má aj rastlinnú, aj živočíšnu výrobu, vie si veľakrát vykryť tieto zdroje. Ale je ich, žiaľ, málo a práve to je problém, že to pestovanie, keďže je istým spôsobom dotované, preto máme tie žlté lány, ako si spomínal, a tieto produkty odchádzajú preč a neostávajú ako krmoviny pre dobytok a zvieratá u nás. No a potom sa musí, musia krmoviny draho nakupovať úplne inde a prípadne ešte zo zahraničia. Tým pádom sa predražuje chov zvierat, no a, samozrejme, cena potom mäsa pre konečného spotrebiteľa je vysoká. Dovážajú sa lacné sajrajty zo zahraničia.
Práve tieto malé rodinné farmy fungujú úplne iným princípom a pokiaľ si majú niečo dochovať, tak si k tomu aj dopestujú vlastné krmoviny, čo je omnoho širšie využitie daného územia, čiže danej poľnohospodárskej pôdy, ktorú oni obhospodarujú. No a pokiaľ ich je viacej na tej pôde a robia skutočne ako rodinný podnik, tak majú záujem na tom, aby robili dobre, robili v prvom rade pre seba a potom nadprodukciu mohli predávať povedzme z dvora, čo už sú, samozrejme, ďalšie možnosti odpredaja domácich výrobkov. Ale, samozrejme, robia kvalitu, pretože oni nemajú záujem na tom, aby nejak zarábali, pretože na malom množstve sa zarábať nedá, hej. Takže toto sú možnosti, ktoré by im mala priniesť práve aj zmena takéhoto zákona, o ktorom si, Martin, hovoril teda vo svojej rozprave.
Teda ďakujem takisto navrhovateľom a ja takýto zákon podporím takisto.

Ďakujem za slovo. Padla tam taká nenápadná, nevinná veta, radosť prežívať v rodine. Ale je to veľmi významná vec - prežívať radosť v rodine. Keď sme mali aj ekonomické veci a k hospodárskej situácii k stavu, stave na Slovensku, tak ten rozmer šťastia spomenul tu aj Ivan Mikloš, Jozef Mikloško. Šťastie, to nie je len to, že ty máš bohatstvo a teraz máš veľký kapitál, možno máš bohatú firmu, môžeš si dovoliť luxus a kdečo všetko. Ale práve to šťastie ty môžeš prežívať v tom rodinnom podniku a to rodinné šťastie je oveľa viac ako to veľké bohatstvo. A tým v podstate najväčším bohatstvom je tá rodina, aby ten otec a mama boli doma a možno tie deti aby podieľali sa svojou prácou, svojou prácou, aby mali podiel na tom rodinnom podniku. O to ide. A tu utužujú sa aj tie rodinné väzby skrze tú prácu, ktorú robia. Všetci sa tešia z tejto rodiny. Nemali by sme tu možno toľko alkoholikov, toľko mladých ľudí závislých na drogách. Ak by on makal na tej roli, tak by bol taký šťastný, že môže ísť večer spať. Ničnerobenie je tým, tou najhoršou vecou, ktorá len vôbec v živote môže byť. Aj dovolím si povedať, že to bude mať pozitívny dopad aj na kriminalitu našej spoločnosti a počet kriminálnych činov klesne. Hospodárska kríza, dovolím si trošku k tomu ešte predchádzajúcemu predrečníkovi, ja to tiež veľmi častokrát hovorím, že je vlastne krízou morálnych hodnôt. Nevedel som, že Tomáš Baťa má také krásne výroky, hospodárska kríza sa nesanuje peniazmi, to je fakt pravda, ale návrat k morálnym hodnotám. A morálne hodnoty najlepšie reprezentuje práve rodina. Aby to rodina mohla reprezentovať tak, aby zostali spolu. Aby nemohli, nemuseli byť rozbité.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, páni kolegovia, za vašu podporu a vyjadrenie. Budem reagovať na pána Hraška, na kolegu. Áno, máš pravdu, je to o tom, aby ten prvoprodukt, ktorý vyrobí ten poľnohospodár, sa spracoval v danom regióne a vtedy sa s ponukou, s tou pridanou hodnotou, ktorú môžme cez tú živočíšnu, respektíve inú výrobu ten prvoprodukt spracovať a ponúknuť našim obyvateľom. A tvrdím jedno, mala by sa urobiť mikrozamestnanosť. To znamená, to bude jedna z podmienok proste, čo nám umožní aj cez tie rodinné firmy a farmy tú mikrozamestnanosť urobiť a aby tie celky boli kvázi čo najviac sebestačné, aby to nemuseli zvážať z druhého konca republiky, respektíve z iných krajín.
Takže myslím si, že to je zmysel týchto malých fariem, firiem, aj rodinných, a myslím si, že keď na to vsadíme, tak neprerobíme, lebo celý svet je doteraz o takomto, nie o tých veľkých kolosoch, ktoré sme, žiaľ, po vzore Sovietskeho zväzu, ZSSR bývalých, sme prebrali a rozorali celiny. Ako sa hovorí, rozorali sme Tatry a zisťujeme, že všetko sa musí so zdravým rozumom a s mierou, ako v našej krajine sme v stave urobiť a zniesť.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, vnímam a som, alebo som rád, že otvárame túto tému. Lebo tak to skorej beriem ten, ten váš návrh zákona vzhľadom na to, že ste opozičný poslanec alebo opozičný poslanecký klub, a vzhľadom na to, aké praktiky tuná vládnu, tak nemám veľkú nádej, že ten návrh prejde. Takže skorej to beriem ako otvorenie témy a bavenie sa na tému rodiny a podnikania a vytvárania pracovných miest. Vnímam rodinu ako najprirodzenejšie vlastne spoločenstvo ľudí a hlavne také najprirodzenejšie. Čiže žiadne umelé, žiadna trieda v škole, žiadna trieda v škôlke, žiadna firma založená na základe nejakého biznisplánu, kde sa možno teda nejakí akcionári si kúpia akcie. Jednoducho, je to prirodzené spoločenstvo, ktoré má silnejšie väzby k sebe ako len to, že sa stretnú tí ľudia na, za účelom dosiahnutia zisku, ako to býva zvyčajne vo firmách. Z toho vyplýva, že keďže tie väzby sú aj iné ako iba, iba také tie, chuť podnikať, tak práve v tých krízových situáciách, ako aj na Slovensku vlastne dnes prežívame, alebo k takej stagnácii, v akej sa na Slovensku nachádzame, lebo teda rast ekonomiky nejakých 0,8 percenta je de facto pre takú ekonomiku, ako sme my, číslo, ktoré nám iba zvyšuje nezamestnanosť. Jednoducho, to nie je rast, ktorý je schopný pokrývať zvyšovanie produktivity práce. Jednoducho, to je de facto pokles ekonomiky z pohľadu zamestnanosti.
A v takýchto situáciách tie prirodzené spoločenstvá majú omnoho, vyžarujú omnoho väčšie parametre súdržnosti, to znamená, že omnoho lepšie prežívajú akúkoľvek krízu, a preto si myslím, že to je správna cesta. Hľadať cestu, takto beriem aj ten váš návrh, priznám sa, že ani som ho nedočítal do konca, lebo bol teda dosť, dosť obšírny, ale aj v tom, čo som prečítal, bolo tam kopu dobrého, bola tam kopa vecí, ktoré by som robil možno inak, ale pre mňa je najdôležitejšie to, že otvárate tému, že dávate na stôl návrh na to, aby sme zvýhodnili rodinu pri podnikaní, či už teda v poľnohospodárstve, alebo teda v malom, drobnom podnikaní, v službách a aj teda v niečom inom. Ale hovorím, beriem to ako začiatok diskusie na túto tému a dúfam, že neustane. Čiže určite je správne vytypovať si ako rodinu ako ten prirodzene súdržiaci moment, ten súdržný prvok, ktorý aj v čase nejakých búrok dokáže držať dokopy nie iba preto, lebo chce dosahovať zisk, ale preto, lebo je rodina.
V minulosti rodina vlastne zabezpečovala takú, takú stabilitu a de facto vlastne taký sociálny systém v rodine. Čiže rodičia vedeli, že keďže neexistovali nejaké sociálne dávky, neexistoval dôchodok, že čím lepšie si deti vychovám, tým väčšiu pravdepodobnosť mám, že sa tie deti o mňa v budúcnosti postarajú, keď budem starý. Čiže bol, vlastne rodina je v malom nejaký ten sociálny systém alebo sociálny štát, nechcem to takto nazvať, ale taký prirodzený. Na základe tohto si ale niekto pred časom povedal, že urobí z celého štátu sociálny štát, že z celého štátu urobí rodinu, kde bude nejaký dobrý jeden štát, ktorý sa o každého človeka postará. Ale ono to spôsobuje, a nie veľa ľudí si to uvedomuje , že sociálny štát de facto rozbíja rodinu. Rozbíja súdržnosť rodiny, lebo zrazu sa nespoliehate na svojich členov rodiny, na ostatných ľudí, ktorí v tej rodine s vami spolu žijú, ale spoliehate sa na nejakého štát, štáta, na štát, na nejakého uja štát a to je ten, ktorý vám potom pomôže v tej správnej chvíli a vlastne takýmto spôsobom tie väzby, prirodzené väzby, ktoré za stáročia, tisícročia sa vytvárali v rámci rodiny. V podstate tá teória alebo snaha vybudovať sociálny štát, ktorý sa o každého postará, každého núdzneho, v núdznej situácii, rozbíja tie prirodzené väzby medzi ľuďmi a de facto rozbíja rodinu. Ako sociálny štát z tohto pohľadu na jednej strane, áno, je to správne, asi nie je správne nechať ľudí v štichu, ale na druhej strane dôsledok budovania sociálneho štátu je rozpad rodiny.
Veľmi podobný vlastne dopad má aj ten, možno ten kapitalistický individualizmus alebo zdôrazňovanie kapitalistického individualizmu. Nie, neboj sa, postav sa na svoje nohy, choď si svojou cestou a možno, nie je tu akurát Richard, škoda, Sulík, aj ten, aj ten liberalizmus, to je jedno. Dnes máš jednu ženu, zajtra môžeš mať druhú, to je jedno. Choď si svojou cestou, hlavne že tebe je dobre. Čiže liberalizmus, kapitalistický individualizmus alebo sociálny štát, všetky v podstate nejaké tie formy spoločnosti, ktoré, ktoré sa na svete dnes vyskytujú, všetky sú de facto protirodinne zamerané, lebo rodinu rozbíjajú, lebo búrajú väzby, búrajú odkázanosť jedného človeka voči druhému v rámci rodiny a vytvárajú odkázanosť človeka voči štátu. Nie voči inému členu, členovi rodiny.
Dopad 23 rokov budovania kapitalizmu na Slovensku dnes poznáme. Skoro každé druhé manželstvo sa nám rozvádza a deti odchádzajú od rodičov. Deti si, či rodičia si vychovajú deti, ale keďže tie deti nemajú prácu v tom prostredí, kde bývajú, tak odchádzajú - aj s podporou rodičov - za, do lepšieho sveta. Niekedy do zahraničia, niekedy iba do Bratislavy, možno niekedy do nejakého vzdialeného mesta na Slovensku, ale zvyčajne to je Bratislava, alebo do sveta. Čiže zostávajú nám dediny, ktoré sú plné ľudí, bezprizorných, ktorí stratili zmysel života, ktorí síce prežívajú, ale to, prečo žili a prečo vlastne vznikla tá ich rodina, to je niekde, alebo tí ľudia sú niekde ďaleko, niekedy aj za oceánom a tí rodičia sú veľmi radi, keď možno raz do roka na Vianoce za nimi prídu a prídu im ukázať vnúčatá, ako podskočili v raste.
Čiže aj to, čo vlastne my sme urobili zo Slovenska, a nechcem to tu rozvážať, ale, samozrejme, že to aj, že tá práca nie je v tých regiónoch, je aj dôsledok korupcie a šafárenia politikov na Slovensku. A keď si to nechceme priznať, tak len zakrývame oči pred pravdou, tak sme spôsobili to, že po prvé, systém, systém sociálneho štátu, ale aj teda systém, ktorý vytvára nezamestnanosť, nám rozbíja rodiny. A preto si myslím, že je veľmi, veľmi dôležité urobiť čokoľvek, čo nám rodiny znova späť nejakým spôsobom stmelí a dá šancu tým rodičom na to, že im tie deti nevyletia z hniezda rovno do Anglicka alebo, alebo do Spojených štátov, do Austrálie a podobne a nikdy viac ich neuvidia, alebo uvidia ich kedy-tedy, sporadicky.
Čiže tento návrh z tohto pohľadu považujem za správny, ako som povedal na začiatku, ako, hlavne ako otvorenie diskusie. A myslím si a teda dúfam, že bude v tomto duchu rozmýšľať aj vládna strana a keď aj nepodporia vás, tak že prídu s obdobnou nejakou iniciatívou, ktorá by pomohla pomaličky na Slovensku zaviesť systém, možno ako v tom Švajčiarsku funguje, že Švajčiarsko stojí hlavne na malých rodinných firmách a tie tisíce, desaťtisíce malých rodinných firiem vlastne dávajú tú stabilitu a ekonomickú prosperitu Švajčiarsku, z ktorého by sme si v tejto veci mohli brať vzor. Čiže určite váš návrh zákona podporím, napriek tomu, že teda mám tam aj výhrady voči tomu, ale však je to prvé čítanie, ale nemal by som najmenší problém.
Dovidenia.