19. schôdza

Pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Padla tam taká nenápadná, nevinná veta, radosť prežívať v rodine. Ale je to veľmi významná vec - prežívať radosť v rodine. Keď sme mali aj ekonomické veci a k hospodárskej situácii k stavu, stave na Slovensku, tak ten rozmer šťastia spomenul tu aj Ivan Mikloš, Jozef Mikloško. Šťastie, to nie je len to, že ty máš bohatstvo a teraz máš veľký kapitál, možno máš bohatú firmu, môžeš si dovoliť luxus a kdečo všetko. Ale práve to šťastie ty môžeš prežívať v tom rodinnom podniku a to rodinné šťastie je oveľa viac ako to veľké bohatstvo. A tým v podstate najväčším bohatstvom je tá rodina, aby ten otec a mama boli doma a možno tie deti aby podieľali sa svojou prácou, svojou prácou, aby mali podiel na tom rodinnom podniku. O to ide. A tu utužujú sa aj tie rodinné väzby skrze tú prácu, ktorú robia. Všetci sa tešia z tejto rodiny. Nemali by sme tu možno toľko alkoholikov, toľko mladých ľudí závislých na drogách. Ak by on makal na tej roli, tak by bol taký šťastný, že môže ísť večer spať. Ničnerobenie je tým, tou najhoršou vecou, ktorá len vôbec v živote môže byť. Aj dovolím si povedať, že to bude mať pozitívny dopad aj na kriminalitu našej spoločnosti a počet kriminálnych činov klesne. Hospodárska kríza, dovolím si trošku k tomu ešte predchádzajúcemu predrečníkovi, ja to tiež veľmi častokrát hovorím, že je vlastne krízou morálnych hodnôt. Nevedel som, že Tomáš Baťa má také krásne výroky, hospodárska kríza sa nesanuje peniazmi, to je fakt pravda, ale návrat k morálnym hodnotám. A morálne hodnoty najlepšie reprezentuje práve rodina. Aby to rodina mohla reprezentovať tak, aby zostali spolu. Aby nemohli, nemuseli byť rozbité.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Fecko, nech sa páči.

Ďakujem pekne, páni kolegovia, za vašu podporu a vyjadrenie. Budem reagovať na pána Hraška, na kolegu. Áno, máš pravdu, je to o tom, aby ten prvoprodukt, ktorý vyrobí ten poľnohospodár, sa spracoval v danom regióne a vtedy sa s ponukou, s tou pridanou hodnotou, ktorú môžme cez tú živočíšnu, respektíve inú výrobu ten prvoprodukt spracovať a ponúknuť našim obyvateľom. A tvrdím jedno, mala by sa urobiť mikrozamestnanosť. To znamená, to bude jedna z podmienok proste, čo nám umožní aj cez tie rodinné firmy a farmy tú mikrozamestnanosť urobiť a aby tie celky boli kvázi čo najviac sebestačné, aby to nemuseli zvážať z druhého konca republiky, respektíve z iných krajín.
Takže myslím si, že to je zmysel týchto malých fariem, firiem, aj rodinných, a myslím si, že keď na to vsadíme, tak neprerobíme, lebo celý svet je doteraz o takomto, nie o tých veľkých kolosoch, ktoré sme, žiaľ, po vzore Sovietskeho zväzu, ZSSR bývalých, sme prebrali a rozorali celiny. Ako sa hovorí, rozorali sme Tatry a zisťujeme, že všetko sa musí so zdravým rozumom a s mierou, ako v našej krajine sme v stave urobiť a zniesť.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Matovič, nech sa páči, máte slovo. A pán poslanec je posledný prihlásený do rozpravy. Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, vnímam a som, alebo som rád, že otvárame túto tému. Lebo tak to skorej beriem ten, ten váš návrh zákona vzhľadom na to, že ste opozičný poslanec alebo opozičný poslanecký klub, a vzhľadom na to, aké praktiky tuná vládnu, tak nemám veľkú nádej, že ten návrh prejde. Takže skorej to beriem ako otvorenie témy a bavenie sa na tému rodiny a podnikania a vytvárania pracovných miest. Vnímam rodinu ako najprirodzenejšie vlastne spoločenstvo ľudí a hlavne také najprirodzenejšie. Čiže žiadne umelé, žiadna trieda v škole, žiadna trieda v škôlke, žiadna firma založená na základe nejakého biznisplánu, kde sa možno teda nejakí akcionári si kúpia akcie. Jednoducho, je to prirodzené spoločenstvo, ktoré má silnejšie väzby k sebe ako len to, že sa stretnú tí ľudia na, za účelom dosiahnutia zisku, ako to býva zvyčajne vo firmách. Z toho vyplýva, že keďže tie väzby sú aj iné ako iba, iba také tie, chuť podnikať, tak práve v tých krízových situáciách, ako aj na Slovensku vlastne dnes prežívame, alebo k takej stagnácii, v akej sa na Slovensku nachádzame, lebo teda rast ekonomiky nejakých 0,8 percenta je de facto pre takú ekonomiku, ako sme my, číslo, ktoré nám iba zvyšuje nezamestnanosť. Jednoducho, to nie je rast, ktorý je schopný pokrývať zvyšovanie produktivity práce. Jednoducho, to je de facto pokles ekonomiky z pohľadu zamestnanosti.
A v takýchto situáciách tie prirodzené spoločenstvá majú omnoho, vyžarujú omnoho väčšie parametre súdržnosti, to znamená, že omnoho lepšie prežívajú akúkoľvek krízu, a preto si myslím, že to je správna cesta. Hľadať cestu, takto beriem aj ten váš návrh, priznám sa, že ani som ho nedočítal do konca, lebo bol teda dosť, dosť obšírny, ale aj v tom, čo som prečítal, bolo tam kopu dobrého, bola tam kopa vecí, ktoré by som robil možno inak, ale pre mňa je najdôležitejšie to, že otvárate tému, že dávate na stôl návrh na to, aby sme zvýhodnili rodinu pri podnikaní, či už teda v poľnohospodárstve, alebo teda v malom, drobnom podnikaní, v službách a aj teda v niečom inom. Ale hovorím, beriem to ako začiatok diskusie na túto tému a dúfam, že neustane. Čiže určite je správne vytypovať si ako rodinu ako ten prirodzene súdržiaci moment, ten súdržný prvok, ktorý aj v čase nejakých búrok dokáže držať dokopy nie iba preto, lebo chce dosahovať zisk, ale preto, lebo je rodina.
V minulosti rodina vlastne zabezpečovala takú, takú stabilitu a de facto vlastne taký sociálny systém v rodine. Čiže rodičia vedeli, že keďže neexistovali nejaké sociálne dávky, neexistoval dôchodok, že čím lepšie si deti vychovám, tým väčšiu pravdepodobnosť mám, že sa tie deti o mňa v budúcnosti postarajú, keď budem starý. Čiže bol, vlastne rodina je v malom nejaký ten sociálny systém alebo sociálny štát, nechcem to takto nazvať, ale taký prirodzený. Na základe tohto si ale niekto pred časom povedal, že urobí z celého štátu sociálny štát, že z celého štátu urobí rodinu, kde bude nejaký dobrý jeden štát, ktorý sa o každého človeka postará. Ale ono to spôsobuje, a nie veľa ľudí si to uvedomuje , že sociálny štát de facto rozbíja rodinu. Rozbíja súdržnosť rodiny, lebo zrazu sa nespoliehate na svojich členov rodiny, na ostatných ľudí, ktorí v tej rodine s vami spolu žijú, ale spoliehate sa na nejakého štát, štáta, na štát, na nejakého uja štát a to je ten, ktorý vám potom pomôže v tej správnej chvíli a vlastne takýmto spôsobom tie väzby, prirodzené väzby, ktoré za stáročia, tisícročia sa vytvárali v rámci rodiny. V podstate tá teória alebo snaha vybudovať sociálny štát, ktorý sa o každého postará, každého núdzneho, v núdznej situácii, rozbíja tie prirodzené väzby medzi ľuďmi a de facto rozbíja rodinu. Ako sociálny štát z tohto pohľadu na jednej strane, áno, je to správne, asi nie je správne nechať ľudí v štichu, ale na druhej strane dôsledok budovania sociálneho štátu je rozpad rodiny.
Veľmi podobný vlastne dopad má aj ten, možno ten kapitalistický individualizmus alebo zdôrazňovanie kapitalistického individualizmu. Nie, neboj sa, postav sa na svoje nohy, choď si svojou cestou a možno, nie je tu akurát Richard, škoda, Sulík, aj ten, aj ten liberalizmus, to je jedno. Dnes máš jednu ženu, zajtra môžeš mať druhú, to je jedno. Choď si svojou cestou, hlavne že tebe je dobre. Čiže liberalizmus, kapitalistický individualizmus alebo sociálny štát, všetky v podstate nejaké tie formy spoločnosti, ktoré, ktoré sa na svete dnes vyskytujú, všetky sú de facto protirodinne zamerané, lebo rodinu rozbíjajú, lebo búrajú väzby, búrajú odkázanosť jedného človeka voči druhému v rámci rodiny a vytvárajú odkázanosť človeka voči štátu. Nie voči inému členu, členovi rodiny.
Dopad 23 rokov budovania kapitalizmu na Slovensku dnes poznáme. Skoro každé druhé manželstvo sa nám rozvádza a deti odchádzajú od rodičov. Deti si, či rodičia si vychovajú deti, ale keďže tie deti nemajú prácu v tom prostredí, kde bývajú, tak odchádzajú - aj s podporou rodičov - za, do lepšieho sveta. Niekedy do zahraničia, niekedy iba do Bratislavy, možno niekedy do nejakého vzdialeného mesta na Slovensku, ale zvyčajne to je Bratislava, alebo do sveta. Čiže zostávajú nám dediny, ktoré sú plné ľudí, bezprizorných, ktorí stratili zmysel života, ktorí síce prežívajú, ale to, prečo žili a prečo vlastne vznikla tá ich rodina, to je niekde, alebo tí ľudia sú niekde ďaleko, niekedy aj za oceánom a tí rodičia sú veľmi radi, keď možno raz do roka na Vianoce za nimi prídu a prídu im ukázať vnúčatá, ako podskočili v raste.
Čiže aj to, čo vlastne my sme urobili zo Slovenska, a nechcem to tu rozvážať, ale, samozrejme, že to aj, že tá práca nie je v tých regiónoch, je aj dôsledok korupcie a šafárenia politikov na Slovensku. A keď si to nechceme priznať, tak len zakrývame oči pred pravdou, tak sme spôsobili to, že po prvé, systém, systém sociálneho štátu, ale aj teda systém, ktorý vytvára nezamestnanosť, nám rozbíja rodiny. A preto si myslím, že je veľmi, veľmi dôležité urobiť čokoľvek, čo nám rodiny znova späť nejakým spôsobom stmelí a dá šancu tým rodičom na to, že im tie deti nevyletia z hniezda rovno do Anglicka alebo, alebo do Spojených štátov, do Austrálie a podobne a nikdy viac ich neuvidia, alebo uvidia ich kedy-tedy, sporadicky.
Čiže tento návrh z tohto pohľadu považujem za správny, ako som povedal na začiatku, ako, hlavne ako otvorenie diskusie. A myslím si a teda dúfam, že bude v tomto duchu rozmýšľať aj vládna strana a keď aj nepodporia vás, tak že prídu s obdobnou nejakou iniciatívou, ktorá by pomohla pomaličky na Slovensku zaviesť systém, možno ako v tom Švajčiarsku funguje, že Švajčiarsko stojí hlavne na malých rodinných firmách a tie tisíce, desaťtisíce malých rodinných firiem vlastne dávajú tú stabilitu a ekonomickú prosperitu Švajčiarsku, z ktorého by sme si v tejto veci mohli brať vzor. Čiže určite váš návrh zákona podporím, napriek tomu, že teda mám tam aj výhrady voči tomu, ale však je to prvé čítanie, ale nemal by som najmenší problém.
Dovidenia.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec.

Rodina je naozaj sociálnym systémom, nie socialistickým systémom, ale sociálnym systémom a v rodine prebieha práve také, primárna, primárna socializácia každého jedinca, každého dieťaťa, preto je veľmi, veľmi dôležitá. A tento návrh zákona veľmi úzko s tým súvisí, aby tá socializácia tu mohla prebiehať. Kedysi staré mamy brali svoje deti v plachte na roľu. Ešte aj s motykou, keď okopávali zemiaky, tak to dieťa mali pri sebe. Tie sociálne väzby tuná boli veľmi silné. Aj matka, kojaca na medzi, roli, u nás boli, u nás sú medze, sadla na medzu a nakojila to dieťatka, dieťatko. Takže tá socializácia je veľmi dôležitá toho dieťaťa.
A, samozrejme, vzťah muža a ženy. Veď to je ten prvok lásky, ktorý spája muža a ženu, aj tie deti, keď vidia milujúcich rodičov a majú ten obraz pred sebou a sú tam prítomní, fyzicky prítomní, čo dnes sa vytráca z našej rodiny. Dnes mnohé deti vidia otca možno raz za mesiac. A veľakrát dneska musím povedať aj matku, hej, a je to veľmi bolestivé. Tá matka ešte oveľa viac absentuje v tých rodinách ako, ako samotný otec. Ale, samozrejme, aj jeden, aj druhý rodič je veľmi, veľmi dôležitý.
Rodinný podnik je stabilnou firmou. Naozaj je stabilnou, ja som to tak spomenul, ale ešte raz to zopakujem. Vlastnú, vlastný rodinný podnik nebude nikto tunelovať a odpadne tu aj tá ekonomická kriminalita, ktorá tu veľakrát je aj prebieha. Nebudeš podvádzať vo vlastnom podniku, lebo naozaj si buduješ vlastný vzťah, aj to dedenie z generácie na generáciu aj tých podnikov. To nie je len tej pôdy a tej role, ale aj ten rodinný podnik, ktorý ty zdedíš, ďalej ho budeš aj zveľaďovať.

Pán poslanec nie je tu, tak asi nechce reagovať. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko?
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne, veľmi krátko.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Tak, tak, aby ešte išiel aj ďalší zákon.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Chcem poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v rozprave. Všetci ste sa zhodli na tom, že je dobré uviesť takýto návrh zákona, že má to svoje praktické výhody. Ja som vo svojom úvodnom príhovore jasne zdôraznil niektoré veci, či už je to ekonomické zabezpečenie rodiny, alebo udržanie väzieb v rodine, súdržnosti, fenomén vzájomnej dôvery, to je skutočne veľmi dôležitá vec. Ja som sa stretol vo viacerých takých rodinných firmách, keď som bol na diskusiách, skutočne je tam tá vnútorná radosť. Radosť z podnikania, taká vzájomná komunikácia bez toho, aby si dokonca uvedomovali, že vlastne podnikajú. Takže toto sú veľmi dôležité veci.
Samozrejme, ja som nechcel ísť do konkrétnych ustanovení. Máme tam viac originálnych vecí, ktoré nenájdete v žiadnom zákone v celej Európskej únii, či je to už samotná rodinná živnosť, alebo rodinná farma, skutočne originálne právne formy. Za to, ja sa, ja som teda rád a som doslova až pyšný, sebapýcha nie je niekedy dobrá, ale ako niekedy sa sám čudujem, že ako dobre nám to vyšlo. Takže ja mám ambície, aby to nebol len také, že čosi, hókus-pókus, my sme na tom pracovali rok. To nie je nejaká vec, ktorá vzišla z večera na ráno, je to seriózny materiál. Ja teda chcem vyzvať všetkých, ktorí, ktorí len trochu rozmýšľajú a myslia to s tým Slovenskom dobre a s našimi rodinami dobre, aby tento návrh zákona podporili. Teším sa, samozrejme, na ďalšiu komunikáciu. Ja sa určite nevzdám toho návrhu zákona, budem ho precizovať, dokedy tento zákon nebude akceptovateľný, aby sa dostal do našej legislatívnej praxe.
Ďakujem veľmi pekne všetkým.