21. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovolím si aj ja, tentokrát v druhom čítaní, predniesť svoj postoj a niekoľko postrehov k tomu, čo máme pred sebou, k predloženému zákonu o núdzových zásobách ropy. Dá sa povedať, že k tomuto zákonu sme sa mali možnosť, a to nielen ja, ale aj kolegovia z opozície, venovať dosť podrobne a to vzhľadom na to, ako bol tento zákon zvláštne etapizovaný a v jednotlivých vývojových fázach predkladaný na prerokovanie samotnému hospodárskemu výboru.
Tak ako som povedala v prvom čítaní a ako to naozaj zhŕňam aj teraz pri prerokovaní tohto zákona v druhom čítaní, pre mňa tento zákon má naozaj nejasný, rozporuplný, otázny základ, obsah, podtext. Po tom, ako sme tento zákon mali možnosť prerokovať, ak sa nemýlim, 7. mája v hospodárskom výbore, si dovolím povedať, že aj z politického hľadiska má tento zákon pre mňa s poukazom na to podozrenie z privatizácie, sociálna vláda, áno, ide privatizovať štátne hmotné rezervy. Má to pre mňa naozaj aj tento kontroverzný rozmer. Zákon od začiatku, a to nielen zákon o núdzových zásobách ropy, ale aj zákon o štátnych hmotných rezervách sa vlastne nesie v zahmlenej a zamotanej atmosfére.
Ak to teraz ale spojím s tým, čo som tu mala možnosť prežiť ako nová poslankyňa, relatívne nová poslankyňa, v priebehu týchto posledných dvoch dní, a teraz mám na mysli aj to celodenné včerajšie prerokovávanie zákona, pardon, nie zákona, ale situácie spojenej s podozrením o nezákonnom nakladaní s finančnými prostriedkami, hnuteľným, nehnuteľným majetkom Vojenskej spravodajskej služby, ak to dnes ešte spojím aj s tým, pomaly aj celodenným prerokovávaním voľby generálneho prokurátora, prichádza tento zákon, poviem vám pravdu, hádam mi odpustíte, že možno to aj takto precítim, veľmi zle sa cítim v tomto parlamente. Cítim sa veľmi skľúčene a naozaj neviem ani, ako to mám pomenovať. Zdá sa mi, že parlament na rozdiel od toho, čo od nás očakávajú občania, parlament, ktorý sa má zaoberať s čo najväčším záujmom bytostným otázkam, najviac času a energie má venovať rozvojovým impulzom, otázkam hospodárskeho rastu, znižovania nezamestnanosti, zvyšovania vykonateľnosti práva, robí presný opak. Robí presný opak a množstvo energie venuje práve tomu, ako v čo najsofistikovanejších formách prekryť rozmach, hegemóniu moci, absolútnej moci. Neviem, či z tohto naozaj, ak aj sa presadzuje táto moc takýmito násilnými metódami, hovorím naozaj v komplexe, vyhodnocujúc oba dva dni, či naozaj toto niekomu z vás prináša radosť.
Teraz máme zákon, áno, vrátim sa k zákonu o núdzových zásobách ropy a ako som už povedala v prvom čítaní, znova to poviem a povedala som to aj na hospodárskom výbore, zákon má v sebe mnoho otáznikov. Otáznikov, ktoré vo mne vyvolávajú pochybnosti o značných ekonomických aj bezpečnostných rizikách. Predtým som hovorila o tom, že pre mňa je veľmi podivuhodné, že práve sociálna vláda, ktorá má posilňovať svoj vplyv v štátnych podnikoch, aj v takýchto dôležitých strategických odvetviach, v takýchto dôležitých strategických segmentoch, ako je zabezpečenie núdzových zásob ropy, paradoxne, táto vláda vlastne uberá na svojej sile, uberá na svojom vplyve.
Z ekonomického hľadiska, ja si naozaj neviem totižto predstaviť, že ak prejdú postupne takým mačkopsom - vytvorenou agentúrou - núdzové zásoby ropy do rúk vybraných podnikateľov, podnikateľských subjektov, dovozcov ropy a dovozcov ropných výrobkov, ja si naozaj neviem predstaviť, ako v situácii núdze, ak naša krajina, náš štát bude naozaj v stave núdze, za koľko nám tieto ropné zásoby budú týmito vybranými podnikateľskými subjektmi a aj samotnou agentúrou, ktorá v konečnom dôsledku môže mať na sto percent súkromný rozmer, za koľko nám tieto núdzové zásoby ropy bude kto predávať.
Čo sa týka ekonomického rozmeru, tak takým najznepokojujúcejším problémom, ktorý ja vnímam, je to, čo bolo vlastne hlavným dôvodom pre zmenu spôsobu a formy riadenia, udržiavania a prevádzkovania núdzových zásob ropy, a to sa v dôvodovej správe uvádza, je nadmerné zaťaženie štátneho rozpočtu a zníženie štátneho dlhu. S tým sa spája záujem účelovo použiť prostriedky, ktoré privatizáciou núdzových zásob ropy v objeme 480 miliónov prídu do rozpočtu. Akým spôsobom sa tieto peniaze na aký účel použijú? Ak som túto otázku ako členka hospodárskeho výboru položila štátnemu tajomníkovi ministerstva hospodárstva, tak mi povedal - a tu naozaj budem ho citovať: "Použijú sa na to, aby sme aj vám, pani poslankyňa, mohli zaplatiť výplatu." Nie som ekonóm, ale viem, že svojím charakterom mzdy, mzdové prostriedky, výplaty tvoria spotrebnú zložku.
Moja otázka stále znie a pretrváva aj z hospodárskeho výboru: pán minister financií, keby ste mi ju vedeli zodpovedať v priebehu dnešnej rozpravy, na aké rozvojové zámery, na aké konkrétne rozvojové zámery bude použitých 480 miliónov eur? Mňa táto otázka naozaj veľmi zaujíma, lebo to nie je malý peniaz a vy ste sociálna vláda. A táto správa si naozaj vyžadovala, manipulácia s takým veľkým objemom finančných prostriedkov si vyžadovala podrobnú informáciu v dôvodovej správe o tom, na aký účel, aké rozvojové projekty či už sociálneho, alebo hospodárskeho druhu sa týchto 480 miliónov použije.
Okrem tohto vážneho rizika, ktorý považujem za zradný moment celého predloženého návrhu, ktorý ja považujem za podvrhový materiál, rovnako ako za podvrhové som považovala aj argumenty, ktorými sa snažili obhajovať tento návrh zákona samotní zástupcovia správy hmotných rezerv, ale aj ministerstva financií. Okrem tohto hľadiska a tohto zraniteľného miesta za veľmi vážny, vážne ekonomické riziko ja považujem aj to, čo som opísala v prvom čítaní, bezkontrolné zaobchádzanie a stanovovanie, odsúhlasovanie nákladov a finančných požiadaviek agentúry, alebo aj samotných členov agentúry, vybraných podnikateľov, ktorí budú tieto finančné požiadavky a nákladové položky u tejto agentúry predkladať. Ja som poukázala na jednoznačný konflikt záujmov. Ten, kto bude predkladať na odsúhlasenie nákladové položky, je zároveň tým, kto bude o nich rozhodovať. Je to absolútny a jednoznačný konflikt záujmov. Toto je ďalší z dôvodov, pre ktorý, tak ako v prvom čítaní, žiadam aj teraz v druhom čítaní, aby tento zákon bol stiahnutý z rokovania a aby sa v ňom ďalej, aby sa v schvaľovaní tohto zákona ďalej nepokračovalo.
V neposlednom rade, ale to už je taká nová informácia, ktorá ale neodznela ani v dôvodovej správe a nebola prerokovaná ani v rámci hospodárskeho výboru, je informácia o tom, že už teraz správa hmotných rezerv inkasuje 60 miliónov eur z poplatkov a príspevkov jednotlivých podnikateľských subjektov, dovozcov ropy a ropných výrobkov. Toto bolo doteraz príjmom štátneho rozpočtu.
Ak vytvárame takúto agentúru, ktorej členmi budú podnikateľské subjekty, kde je vysoký predpoklad, že táto agentúra bude mať čoraz viac komerčný a podnikateľský rozmer, obchodný rozmer, tak moja ďalšia otázka, ktorá je spojená s týmto zákonom a s týmto pre, s touto transformáciou a s touto privatizáciou, je, či naozaj štátu nebude chýbať 60 miliónov eur, o ktoré takýmto spôsobom prídeme. O šesťdesiat miliónov eur, ktoré teraz ročne prichádzajú do štátneho rozpočtu, vďaka tejto privatizácii, ktorú uskutočňuje sociálna vláda, tento štát príde. Tento štát príde o 60 miliónov eur. Ako chceme obhájiť medzi učiteľmi, medzi zdravotníkmi, medzi nezamestnanými, že nemáme peniaze, keď s týmito peniazmi sa takto nehospodárne a neefektívne zaobchádza?
Toto všetko je skryté v takto sporne, rozporuplne predloženom návrhu zákona. Ja si žiadam odpovede a okrem zodpovedania mojich otázok chcem ešte raz zdôrazniť, že pre povahu namietaných argumentov žiadam, aby sa v prerokovávaní zákona ďalej nepokračovalo.
Ďakujem.

Ďakujem, pani poslankyňa. Ešte jedna, faktické poznámky, pán poslanec Kolesík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pani poslankyňa Mezenská, kolegyňa z výboru, no, vysvetlil vám to pán štátny tajomník na výbore. Predložil a veľmi, veľmi dobre to vysvetlil predkladateľ, pán minister. Všetko je napísané v dôvodovej správe. Agentúra, ktorú zriadia štátne hmotné rezervy, mimochodom, to je ústredný orgán štátnej správy, to asi nie je súkromná spoločnosť, na tom sa zhodneme, ďalej, túto agentúru zriadi Transpetrol, štátny podnik. Ten istý štátny podnik, ktorý bol za Dzurindovej vlády sprivatizovaný a prvá vláda Roberta Fica ho vrátila späť do stopercentného majetku štátu. Takže ešte raz, štátne hmotné rezervy, pani kolegyňa, Transpetrol, štátny podnik, a ako už hovorili aj mnohí predrečníci, kolega Kamenický napríklad, bude zabezpečená väčšina hlasov štátu. Preboha, kde tu vidíte akú privatizáciu? Čomu nerozumiete? Odporúčam pozorne počúvať, pani kolegyňa, a poriadne si prečítať dôvodovú správu.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Mezenská s reakciou.

No ale, ak to, pán poslanec Kolesík, všetko bude patriť štátu, aký bol dôvod preformátovania a zmeny spôsobu a formy udržiavania a zabezpečenia núdzových zásob ropy? Aký tam bol dôvod? Ak teraz to patrí štátu a potom to bude patriť štátu, aký bol tu dôvod tejto premeny?

Kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave zajtra o deviatej. Želám zatiaľ všetkým pekný deň, zajtra o 9.00 sa vidíme.

(Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.)

Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci: Miroslav Beblavý, Gabriel Csicsai, Martin Fecko, Dušan Galis, Ivan Mikloš, Viera Tomanová, Marián Záhumenský.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy, tlač 483.
Pán minister financií a podpredseda vlády Peter Kažimír už zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločným spravodajcom výboru pre hospodárske záležitosti je pán poslanec Přidal, ktorý tiež už zaujal svoje miesto.
Do rozpravy je ešte ústne prihlásený pán poslanec Igor Matovič, ktorému teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 483.)

Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, síce nevidím žiadnu, kolegovia, trošku som sa zadýchal, tak prepáčte, nebudem sa opakovať po vystúpeniach, ktoré už zazneli včera, a výhrady, ktoré zazneli, ale chcel by som pána ministra upozorniť na jednu podľa mňa dieru, ktorú tam, pevne verím, že neúmyselne má, a to je, je to článok III novely tohto zákona, ktorý novelizuje zákon o verejnom obstarávaní. A v tomto článku vlastne sa navrhuje to, aby obmena, zámena štátnych hmotných rezerv nebola predmetom zákona o verejnom obstarávaní a ak by sme takýmto vlastne, ak by sme tento článok schválili alebo teda tento návrh zákona s týmto článkom schválili, zaznamenalo by to asi to, že, pardon, musím sa trochu vydýchať ešte. (Krátka pauza. Hlasné výdychy.) Ako je nás tu 5 a pol, tak si myslím, že nikomu nevadí, že chvíľku sa vydýcham. Dobre, vy, pán minister, sa choďte napiť. (Povedané so smiechom. Reakcie v pléne.) Dobre. No ale však, pán minister, dúfam, že ma bude počuť aj za rohom.
Čiže ide o to, že navrhovanou zmenou by nastala vlastne celkom zaujímavá paradoxná situácia, že správca štátnych hmotných rezerv by čokoľvek mohol nakupovať bez verejného alebo teda bez výberového konania mimo zákona o verejnom obstarávaní za jedinej podmienky, že ak obmieňa alebo nakupuje hmotné rezervy, tak ten nový nákup bude výhodnejší ako ten pôvodný. Čiže má niečo nakúpené napríklad za 50 mil. eur, ak teraz to isté zoženie za 49 999 990 eur a 99 centov, čiže o jeden jediný cent lacnejšie, tak môže obísť zákon o verejnom obstarávaní a môže to nakúpiť priamo od konkrétne vybraného dodávateľa. Argumentácia, ktorá sa nachádza v zdôvodnení v dôvodovej správe síce vyzerá ako uveriteľne, že vlastne vzhľadom na to, že dnes nákup alebo tá obmena zásob v štátnych hmotných rezervách podlieha pravidelným cyklom, takže vlastne v tom čase potom automaticky nejako že ceny na trhu rastú preto, lebo trh zistí alebo dopredu vie, že štátne hmotné rezervy budú musieť obmeniť svoje rezervy, a preto potom nejako umelo sa navyšujú ceny. Pripadá mi to síce napísané na písmenkách, to vyzerá uveriteľne, ale pripadá mi to dosť smiešne si predstaviť, že zrazu cena ropy na svetových trhoch začne rásť kvôli tomu, lebo štátne hmotné rezervy na Slovensku idú obmeniť nejaké svoje alebo doplniť svoje zásoby, alebo že cena pšenice začne rásť kvôli tomu, že teda Slovensko si ide obmeniť pár tisíc alebo desiatok tisíc ton pšenice v rezervách. Čiže dôvodovka, si myslím, že je čisto účelovo vymyslená, aby sme tu navodili dojem nejakého ohrozenia alebo situácie, v ktorej dnes nakupujeme neúmerne drahšie, a preto odrazu obmenu zásob v štátnych hmotných rezervách vylučujeme zo systému, ktorý nám zabezpečuje súťaž, ktorý nám zabezpečuje transparentnosť, prehľadnosť, čiže zo systému verejného obstarávania.
Čiže ešte raz, návrh, ktorý máme, uzákoňuje, je to článok III, zabezpečí, ak sa schváli, že čokoľvek bude sa môcť obmeniť za jedinej podmienky, že nová cena bude nižšia, nič sa nehovorí o tom, o koľko nižšia, nič sa nehovorí o tom, že či bude vyššia, ako je tržná cena, alebo bude nižšia, ako je tržná, alebo bude tržná, nič, iba či bude nižšia za podmienky, ak bude nižšia, ako je, ako boli nakúpené predošlé zásoby v štátnych hmotných rezervách. No a tu by som sa pána ministra chcel teda opýtať vzhľadom na to, že myslím si, že vcelku zodpovedne doteraz sa snaží strážiť peniaze v štátnej kase, že či mu to nepripadá priestor na to, že zrazu nám tu znova vzniknú situácie, platinové sitká a pod., keďže podmienku, ktorú v zákone máte, alebo podmienka nič nehovorí o tom, ako výhodne majú byť nakúpené, iba že majú byť výhodnejšie nakúpené, ako sú staré zásoby v hmotných rezervách. Čiže neviem, či ste ma, pán minister, počuli alebo nie, zopakujem. Ak by sme podľa tohto postupovali, povedzme že ide uplynúť nejaká záručná doba na pšenicu a ide sa kúpiť za 50 mil. eur pšenica, doteraz muselo byť na to verejné obstarávanie, podľa toho, čo navrhujete v článku III, bude stačiť, že tú pšenicu niekto nakúpi o jeden jediný cent lacnejšie, hoci bude možno o 20 mil. eur drahšie, ako je tržná cena, bude môcť nakúpiť, nikto ho nebude môcť za to zodpovedného človeka potrestať, lebo to bolo výhodnejšie, ako boli doteraz nakúpené zásoby v hmotných rezervách.
Za situácie, kedy ceny komodít dosť výrazným spôsobom na trhu klesajú, mi to pripadá vyslovene, vyslovene priestor na obrovskú korupciu konkrétneho zodpovedného úradníka, lebo vlastne my mu umožníme, aby nakupoval mimo verejného obstarávania, a všetko, čo teraz na tom, na tom v tých zásobách mám, mám nakúpené vlastne za relatívne vysoké ceny komodít. Teraz bude stačiť, že o jeden jediný cent celý balík, celý obnos, ktorý bude chcieť vymeniť, nakúpi lacnejšie, všetko bude v poriadku, všetko bude v súlade so zákonom a máme tu nieže platinové sitká, ale platinové sitká na desiatu. Zrazu nakúpi niečo, možno o 50 % drahšie, ako bude aktuálna tržná cena, lebo ceny komodít dosť výrazne klesli, ale všetko bude v poriadku. A ja naozaj iba v dobrom pánovi ministrovi chcem, chcem ho upozorniť na tento paragraf, že asi až takýto úmysel nemal, a chcel by som teda upozorniť aj na to, že tento článok sa tam dostal tak zvláštnym, pokútnym spôsobom mimo pripomienkového konania. Čiže v pripomienkovom konaní, medzirezortnom pripomienkovom konaní nikde takýto úmysel nefiguroval, zrazu niekde na poslednú chvíľu sa to tam dostalo, ale obávam sa, že niekto si vytvára obrovský priestor na korupciu, že bude môcť nakupovať od konkrétneho vybraného dodávateľa, od konkrétneho kamaráta, ktorý mu to dodá iba o trochu lacnejšie, ako je to tam doteraz nakúpené. Nikto ho nebude trestať za to, že to nakúpil 20, 30, 50, 100 % drahšie, ako je aktuálna tržná cena. Čiže z tohto dôvodu by som chcel pána ministra poprosiť, či by nevedel možno prípadne posunúť hlasovanie na 17.00 hodinu a snažiť sa vyriešiť tento problém nejakým spôsobom, aby takáto situácia nenastala.
Zároveň by som v tejto súvislosti, ak by pán minister nemal iné riešenie, ako teda to vyriešiť, túto prípadnú dieru, tak prečítal by som pozmeňujúci návrh, ktorý v podstate tento článok III z preventívnych dôvodov vypúšťa, a možno vy by ste si potom vedeli do nejakého iného zákona dať túto novelu zákona o verejnom obstarávaní a vyriešiť to a vtedy by sme možno nemuseli posúvať hlasovanie o tom návrhu zákona.
Čiže dovolím si prečítať teda návrh, teda pozmeňujúci návrh Igora Matoviča a Heleny Mezenskej k vládnemu návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 483.
1. Článok III sa vypúšťa. Nasledujúce články IV až VII sa označujú ako články III až VI.
Odôvodnenie:
V článku III sa zavádza výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní, ktorá má umožniť, aby sa obmena alebo zámena akýchkoľvek štátnych rezerv, čiže nielen ropy a ropných výrobkov, ale napr. nákup pšenice, cukru a iných dôležitých komodít uskutočňoval mimo zákona o verenom obstarávaní. Takéto ustanovenie považujeme za nebezpečné, lebo práve zákon o verejnom obstarávaní a procesy v ňom nastavené dávajú záruku, že štát bude efektívne hospodáriť s prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Akékoľvek výnimky z tohto zákona dávajú zámienku na netransparentné nákupy zo strany akýchkoľvek subjektov a špeciálne Správy štátnych hmotných rezerv. V návrhu je síce uvedené, že podľa zákona o verejnom obstarávaní sa bude postupovať, ak nákupná cena by mala byť vyššia ako predošlá obstarávacia cena, ale takýmto krokom môžeme zafixovať natrvalo jednu cenu bez možnosti, aby sa mohli aj iné subjekty zapájať do súťaží a poskytovať lacnejšie ceny za jednotlivé komodity.
Rovnako nepovažujeme za vhodné, keď sa novelou týkajúcou sa výlučne úpravy ropy a ropných výrobkov dáva nepriamou novelou výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní pre celú oblasť štátnych rezerv, čiže nielen pre nákupy ropy. Aj z dôvodu, že tento článok nebol predmetom pripomienkového konania návrhu zákona, navrhujeme, aby bol v celom rozsahu vypustený.
Dovolím si teda iba naozaj konštruktívne zopakovať ten problém.
Ak by sme to schválili, dnes za draho nakúpené hmotné rezervy, by sme obmieňali za rezervy, ktoré by mohli byť iba o symbolickú sumu nižšie nakúpené, ale zároveň nič by nás netlačilo vzhľadom na to, že by to išlo mimo zákona o verejnom obstarávaní, aby boli tieto rezervy obmenené za tržné ceny a boli vlastne ceny vysúťažené.
Paradoxne by vlastne nastala situácia, že v čase, ak by ceny na trhu komodít klesali, by sme obchádzali zákon o verejnom obstarávaní, čiže nakupovali by sme mimo zákona alebo vlastne by sa dalo nakúpiť lacnejšie aj za symbolickú cenu, o symbolickú cenu lacnejšie, a v čase, ak by vlastne ceny komodít na trhu rástli, tak všetko by sme nakupovali cez verejné obstarávanie. Viem, že môže nastať situácia, že môže byť výkyv v cenách hmotných rezerv alebo teda môže byť zaujímavá ponuka na trhu a bolo by dobré tam dať nejakú tú dynamiku alebo možnosť aktuálne zareagovať na dobrú ponuku a obmeniť hmotné rezervy, ale skôr sa obávam, že sa obmieňajú hmotné rezervy naozaj v dosť jednoznačne určených nejakých harmonogramoch, teda v časoch, a nejaké tie záručné doby a pod. pravdepodobne sú dopredu jasné a tým pádom mi nepripadá úplne účelné ísť touto cestou. Úprimne priznám, neviem aký iný spôsob by zabezpečil to, že sa bude nakupovať naozaj efektívne a zároveň v čase dobrej ponuky sa dá využiť táto ponuka, a teda zároveň aj teda transparentne a za najlepšiu cenu, ale tak ako to je naformulované, myslím si, že nejaký úradník si urobil, mu trošku tá robota odpadla od ruky alebo to niekto urobil úmyselne a nachystal si tam takúto dieru, aby naozaj budúce kauzy, platinové sitka a pod. sa robili opäť akože zákonne a nikto nemohol byť za to postihnutý. Ďakujem veľmi pekne.
K druhým veciam hovoriť nebudem. To, že v podstate privatizujete, čo ste svojho času hovorili, že ani za svet robiť nebudete, to už vám tu kolegovia pripomenuli, ja by som na vašom mieste úplne úprimne priznal: "Áno, privatizujeme, lebo sme sa takto rozhodli, peniaze takéto potrebujeme, vymysleli sme iný model." Nie je na tom nič zlé, len treba si to priznať, ale hovorím, chcel som zdôrazniť hlavne tento problém v návrhu zákona, lebo si myslím, že je veľký. Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou páni poslanci Chren a pani poslankyňa Mezenská, končím možnosť prihlásiť sa s faktickou a, pán poslanec Kamenický, chcete? Tak pán poslanec Kamenický. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Chren, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Igor, ja by som ti chcel poďakovať za to, že si si všimol túto vec v zákone, ktorým sa privatizujú štátne ropné rezervy, čo už samo osebe, samozrejme, nie je zlé, ako si povedal, treba to len priznať, a čo je možno ešte oveľa dôležitejšie, bude treba extrémne dôsledne sledovať hlavne cenu, za ktorú potom tie štátne ropné rezervy budú prevádzané, pretože sa jedná o stovky miliónov eur z peňazí nás všetkých. Čo je ale oveľa dôležitejšie, ja neverím, že takéto články, ako je článok III, sa do nejakého zákona dostávajú nejako neúmyselne alebo náhodou. Za takýmto konaním a za takýmito zmenami zákona je vždy úmysel a v tomto prípade zjavne úmysel vytvárať si priestor pre nejakú potenciálnu zlodejinu zo štátnych hmotných rezerv, ale, bohužiaľ, v minulosti za každej vlády sa často stávalo jednoducho obchodnícky nástroj, na ktorom sa zarábalo dvakrát, čo najdrahšie nakúpiť, a potom, naopak, ešte čo najlacnejšie predať a veľmi často sa na to zneužívali rôzne tie režimy vyhradené, dôverné, v ktorých prebiehali nákupy, ktoré absolútne takto prebiehať nemuseli, a toto mi naozaj trošku pripomína ako také hľadanie novej cesty a nového spôsobu ako obchádzať transparentné verejné obstarávanie. A tento článok ide jednoducho do priameho rozporu s tým, čo prezentoval napr. pán minister vnútra Kaliňák pri novele zákona o verejnom obstarávaní, kde práve prezentoval snahu, že o každom obstarávaní by sa malo dozvedieť čo najviac ľudí, pretože to vytvára priestor pre vznik čo najväčšej konkurencie a pre pokles ceny a tu sa práve tým, že by sa niekto o obstarávaní mal dozvedieť, argumentuje v neprospech toho, aby sa obstarávanie uskutočnilo. Čiže je to akoby na hlavu postavené oproti novele zákona o verejnom obstarávaní, a preto absolútne súhlasím a dúfam, že aj celý tento parlament schváli tvoj pozmeňujúci návrh. Ďakujem.