Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni kolegovia, no počúvam od rána od 9.00 hodiny túto rozpravu a hneď na úvod vám musím povedať, že je to veľmi zaujímavá rozprava, v mnohom aj špecifická rozprava, pretože mám pocit, ako keby sme diskutovali a strieľali góly do nesprávnych bránok. Toto prirovnanie by som si dovolil použiť.
No tak vráťme sa naspäť, čo sa tu vlastne deje. Máme tu prezidentom vrátenú novelu Trestného zákona. Pán minister Borec, minister vlády Slovenskej republiky, minister vlády sociálnych istôt, na čele ktorej stojí Robert Fico, prišiel s týmto parlamentom do Národnej rady. Kolegovia zo strany SMER podporovali vládny návrh zákona a schválili ho v Národnej rade Slovenskej republiky v treťom čítaní. To, že kolegovia zo SaS-ky podporili tento návrh a že súhlasili s niektorými ustanoveniami v tomto návrhu, je len epizóda v tomto príbehu. To je len epizóda. Návrh bol schválený. Prezident republiky, ktorý je skoro členom strany SMER, ako sa vyjadril, ho vrátil do Národnej rady. To už je veľmi zaujímavé. A myslím si, že o tom by sme skôr mali rozprávať, že soudruzi někde udělali chybu, keď písali tento návrh zákona, keď ho aj pán prezident vrátil do Národnej rady. Miesto toho tu počujem opozičných poslancov, ako si tu navzájom vymieňajú svoje pohľady na hodnotový rebríček a spoločenské otázky. Ale nemyslím si, že to je meritum, o ktorom by sme dnes mali diskutovať. Rád by som vás na to upozornil, pretože kolegovia zo strany SMER sa musia celkom dobre zabávať pri tej diskusii. A oni? Nič. Kolega Hlina, je pravda, sa oprel do nich poctivo. Aj ja sa teraz do nich poctivo opriem, lebo s nimi treba diskutovať, to je ich návrh zákona, a nie návrh zákona pána poslanca Sulíka alebo pána poslanca Poliačika, aj keď nejakú epizódu hrajú v tomto príbehu tohto zákona. A môžeme s tým súhlasiť alebo nesúhlasiť.
Takže na úvod začnem tým, že ja podporím pripomienky pána prezidenta. Si vychutnám, že teda môžem podporiť niektoré pripomienky pána prezidenta. V tomto prípade podporím všetky pripomienky pána prezidenta. A potom nepodporím zákon, pretože ani pripomienky pána prezidenta tento zlý zákon nevylepšia.
Ja sa budem venovať len tretej oblasti pripomienok pána prezidenta. Dnes už to bolo viackrát vymenované. Takže zbytočne sa nebudem venovať tomu, čo sa mňa ako zdravotníka až tak bytostne možno nedotýka, na čo sú určite väčší odborníci v tejto sále, ale určite sa budem venovať novinke, ktorú táto novela Trestného zákona prináša do slovenskej legislatívy. A to je trestná zodpovednosť a zvýšenie trestnej zodpovednosti zdravotníkov.
Musím povedať, že pripomienka pána prezidenta týkajúca sa tejto kriminalizácie zdravotníkov ma trošku sklamala. Očakával som, že to napadne celé. Očakával som, že celá táto filozofia, ktorá je tak trochu patologická, tak trochu škodoradostná, tak trochu arogantná, filozofia kriminalizácie zdravotníkov nie je o ničom inom len o tom, že SMER, ktorý tu má 83 poslancov, sa už nebojí nikoho a ničoho a môže si dovoliť čokoľvek. To je o tom, o ich arogancii moci, o ničom inom to nie je. Myslel som si, že pán prezident to napadne, o to viac, že viem, že pán prezident má pomerne intenzívnu komunikáciu so stavovskými zdravotníckymi organizáciami, ktoré veľmi vážne namietajú tieto ustanovenia zákona. Ale nestalo sa tak.
Pán prezident zmierňuje jeden z trestov, ktorý môže postihnúť zdravotníkov za nenastúpenie do práce v krízovej situácii, a to, že strata registrácie nebude na 10 rokov, ale len na dva roky. Áno, je to pravda, že v niečom je to pomoc, o to viac, že ak lekárovi zoberiete, niekto tu už dnes v rozprave povedal, registráciu na 10 rokov, tak on po desiatich rokoch je v podstate v situácii ako čerstvý absolvent vysokej školy, diplom mu platí, ale stratí všetky špecializácie, ktoré mal, všetky atestácie, teda prakticky sa už nikdy asi nebude mať ani ambíciu vrátiť do lekárskej zdravotníckej praxe. Tie dva roky sú miernejší trest v tom zmysle, že, áno, má šancu sa ešte vrátiť do zdravotníckej praxe. Ale toto je len kozmetika, dámy a páni. Toto je kozmetická úprava. Nemýľme sa pri tom kladive na zdravotníkov, ktoré si strana SMER pripravila v tomto návrhu zákona, ktoré má slúžiť len na zastrašovanie zdravotníkov. Aj smeráci vedia, že to v praxi nebudú používať. To slúži len ako bu-bu-bu, aby sa pri kolektívnom vyjednávaní vedeli lepšie „dohodnúť“. Ešte ináč to po slovensky poviem. Viete, ako sa dobre kolektívne vyjednáva v partnerských vzťahoch, keď strana, ktorá je „vládna", teda predstavuje riaditeľa štátnej nemocnice alebo ministerstvo zdravotníctva, je v pozícii, že alebo bude po našom, alebo, ak nie, tak máme tu toto kladivo, ktorým vás aj tak prinútime pracovať. Naozaj, tomu sa hovorí budovanie partnerských vzťahov. Prekvapuje ma to od vlády sociálnych istôt, ktorá mala vždy nadštandardné vzťahy predovšetkým s odborármi, a o chvíľu budem o tom rozprávať, že takýmto spôsobom postupuje predovšetkým k lekárskymi odborárom. Veď buďme úprimní, kto v tejto krajine bol tak opovážlivý, že dostal túto krajinu v zdravotníctve do krízovej situácie? No boli to len lekárski odborári. Samozrejme, zákon platí na všetkých zdravotníkov. A o tom budem možno trošku hovoriť dlhšie.
To, čo by som chcel povedať k vzťahu medzi stranou SMER a zdravotníkmi, je, že po štrnástich mesiacoch socialistickej vlády môžeme pokojne konštatovať, že SMER oklamal zdravotníkov. Oklamal sestry, oklamal lekárov, oklamal lekárnikov, oklamal ostatných zdravotníckych pracovníkov. Prečo to tvrdím? Prečo to tvrdím a stojím za svojím tvrdením? No tak sestričky oklamal preto, lebo sestričky svoje platy nedostali, napriek tomu, že SMER vehementne podporoval zákon o minimálnych mzdových nárokov sestier a pôrodných asistentiek. Lekárov oklamal preto, lebo chodia v bielych plášťoch znovu po parlamente, napriek tomu, že pred voľbami výraznou mierou pomáhali a do určitej miery aj napĺňali politiku strany SMER v zdravotníctve. Lekárnici dnes vo svojich lekárňach bojujú o prežitie, pretože zrušenie transparentného vernostného systému a presadenie ničím neregulovanej deregulácie cien čiže novej cenotvorby, keď zľavy môžete dávať, ako len chcete, určite likviduje malých lekárnikov, práve tých malých lekárnikov, ktorí sú v Slovenskej lekárnickej komore, ktorí vehementne podporovali stranu SMER pred parlamentnými voľbami. Toto je bilancia po štrnástich mesiacoch. Treba to takto vymenovať. Treba to takto možno podčiarknuť.
Treba povedať aj to, že vo vzťahu k lekárskym odborárom je to pre mňa o to prekvapivejšie, že, buďme úprimní, lekárski odborári výraznou mierou štrajkovali v roku 2011 nielen za svoje vyššie mzdy, to bolo to lákadlo, aby mali nabalených čo najviac lekárov, ale aj za zastavenie transformácie štátnych nemocníc, čo je teda už, prepáčte, jedným z COR agendy strany SMER, odkedy SMER vnímam ako významného hráča v zdravotníctve od roku 2002. To, že nechcú transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, je jednou z vlajkových lodí ich politiky v zdravotníctve. A lekárski odborári svojimi výpoveďami presadili aj zastavenie transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.
Mimochodom, pozdravujem pána ministra Kažimíra a vrele mu odporúčam, aby začal intenzívne šetriť v štátnom rozpočte a pripravovať si teda významné šetriace balíčky aj na budúci rok, lebo odhadujem, že tak v januári, februári bude potrebovať 300 mil. eur na oddlženie nemocníc najmä štátnych, predovšetkým štátnych. Čiže je to skôr, akoby kolegovia zo strany SMER uleteli vo svojich snoch o jednej zdravotnej poisťovni a dostavbe Rázsoch veľmi ďaleko. Upozorňujem ich na zadné dvierka. Potrebujú vyrovnať dlh štátnych nemocníc, ktorých transformáciu aj vďaka lekárskym odborárom zastavili. Riešenie? Žiadne. Že vraj sa spomaľuje zadlžovanie. Tiež je to dobrá správa, čiže problém nebude v decembri, ale až vo februári. Áno, takže pán minister Kažimír to môže chystať až na budúci rok.
Ale poďme späť k meritu veci. Prečo to vlastne SMER urobil? Prečo takýmto spôsobom postupuje? Povedal som to na úvod. Zdravotníkov nepotrebuje. SMER vyhral voľby. Dnes má 83 poslancov, dnes už podporu zdravotníkov nepotrebuje, dnes sa im už môže pokojne vyhrážať.
Ale poďme teda späť k jednotlivým zdravotníckym profesiám, ako veľmi verili strane SMER, ako veľmi ich podporovala strana SMER pred voľbami a ako teraz sa nejako k tejto podpore nemá.
Tak poďme najprv k tým sestrám a pôrodným asistentkám.
Pred parlamentnými voľbami SMER vehementne podporoval zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek. Určite sa pamätáte, že to bol zákon, ktorý vznikol na základe veľmi komplikovaných a dlhých rokovaní medzi Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek a vládou Ivety Radičovej. Niežeby som teraz chcel nejako výrazne podčiarknuť svoju úlohu v tomto jednaní, ale, áno, na výbore pre zdravotníctvo sa rodila rozhodujúca alebo veľká časť tohto zákona. Druhá veľká časť tohto zákona sa rodila na ministerstve zdravotníctva, ale aj na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. A zákon prišiel do parlamentu. A 1. februára 2012 zaň hlasovalo 141 poslancov, dámy a páni, naprieč politickým spektrom. Strana SMER podporila tento vládny návrh zákona. Po voľbách začala diskusia, či je alebo nie je dosť peňazí na platy sestier a pôrodných asistentiek. Vláda Ivety Radičovej v štátnom rozpočte na rok 2012 nechala 50 mil. eur rezervy v zdravotníctve na krytie neočakávaných vysokých nákladov, poviem to jednoduchšie, aj na krytie toho, ak by sa ukázalo, že šetrenie, ktoré malo prísť z liekovej reformy, nebude tak rozsiahle a bude problém s vykrytím platov. Táto snemovňa, v ktorej sedíte vy, dámy a páni, v júni minulého roku schválila, že 50 mil. eur rezervy sa presunie do poistných fondov zdravotných poisťovní a použije sa na vyššie platby pre nemocnice a ambulancie, aby na platy lekárov aj sestier bolo. V tej chvíli prišlo veľmi prekvapivé a rýchle rozhodnutie Ústavného súdu. Generálna prokuratúra dala návrh o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek na Ústavný súd. A Ústavný súd, dámy a páni, za 16 dní rozhodol o dočasnom pozastavení účinnosti tohto zákona. Prosím, šestnásť dní, tak strašne sa bolo treba ponáhľať, aby sme pozastavili účinnosť zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek. A čo robilo vtedy ministerstvo zdravotníctva? No čakalo na rozhodnutie Ústavného súdu vtedy, keď by mali sestry povedať, čo robí strana SMER pre ne, nuž čakala na Ústavný súd. Teraz neviem, či to je dobrá alebo zlá správa, ale jednu asi zlú správu pre ministerstvo zdravotníctva mám. Minulý týždeň Ústavný súd rozhodol, že zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek je protiústavný. Ministerstvo zdravotníctvo už nemá na čo čakať, môže riešiť platové náležitosti sestier.
Dámy a páni, sestry pred dvomi rokmi prišli do tejto Národnej rady s pokojnou petíciou, pod ktorou bolo podpísaných viac než 250 000 občanov tejto krajiny. Nevydierali, nezobrali za rukojemníkov pacientov ako ich kolegovia lekári, som lekár, ale poviem to tu nahlas, nikoho nezobrali za rukojemníka a pokojne sa dožadovali svojich práv. Medzi inými pokojne sa dožadovali aj lepšieho mzdového ohodnotenia v zdravotníctve. Dnes máme v tomto rezorte sestry, ktoré bežne zarábajú okolo 400 eur v čistom. To majú vysokú školu a špecializačné štúdium. Pozor, to už nie je stredný zdravotnícky personál, ako sme tomu hovorili pred dvadsiatimi rokmi. Majú 400-eurové platy. Áno, je pravda aj to, že v niektorých nemocniciach im zvýšili platy podľa zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier. Je pravda, že v iných nemocniciach im ich nezvýšili. Je pravda, že v tretej nemocnici im ich zvýšili a potom im ich znovu znížili, keď Ústavný súd dočasne pozastavil zákon, lebo povedali, že musia počkať na Ústavný súd. A dokonca máme aj také šikovné nemocnice, kde im zvýšili platy, ale rozdelili im úväzok. Čiže stali sa z nich na 60 % zdravotné sestry a na 40 % administratívni pracovníci. Takže v súhrne nedostali vyššie platy.
Teraz by som sa ešte mohol opýtať, kde je 50 mil. eur., ktoré boli uvoľnené na krytie z vyšších platových nárokov sestier a pôrodných asistentiek. Stratili sa v slovenskom zdravotníctve, ktoré sa ďalej zadlžuje, proste minuli sa. V slovenskom zdravotníctve sa tak minú niekedy peniaze, aj keď sa minú účelu, na ktoré sú uvoľnené.
Faktom ale je, že to, čo by teraz sestry a pôrodné asistentky očakávali, a som o tom presvedčený, od socialistickej vlády, od strany SMER, ktorá podporovala zákon o minimálnych mzdových nárokov sestier, ktorá podporovala oprávnené požiadavky sestier, je, aby si pani ministerka s nimi sadla za stôl a rokovala s nimi o tom, ako vyrieši ich oprávnené mzdové nároky. Vláda Ivety Radičovej to vyriešila.
Ústavný súd povedal protiústavne. Nevideli sme ešte to odôvodnenie. Veľmi sa naň teším. Argumenty, ktoré totižto použila Generálna prokuratúra, sú zavádzajúce. Prepáčte, tu to poviem. To, čo Generálna prokuratúra podala na Ústavný súd, bolo pre mňa škandalózne od začiatku. Oba tieto argumenty stáli na vode. Napriek tomu Ústavný súd za 16 dní rozhodol o tom, že dočasne pozastaví účinnosť tohto zákona.
Takže, skrátka, sestry a pôrodné asistentky teraz očakávajú, že SMER ukáže vľúdnu tvár, že keď to teda nevyšlo so zákonom Ivety Radičovej, tak to vyjde so zákonom Roberta Fica. A čo je odpoveď? Novela Trestného zákona, kladivo? Nepáči sa vám, drahé sestričky, že máte nízke platy? Štrajkovali by ste? Do roboty pôjdete. O tom je tento návrh zákona. O tom je tento návrh zákona vo vzťahu k sestrám a pôrodným asistentkám. Preto hovorím, že oklamali sestry. Dobre, za Ústavný súd SMER možno nemôže, ale za tento zákon snáď môže, keď ho priniesol pán minister Borec a hlasovali zaň všetci poslanci strany SMER. Nie?
Epizóda. Sú aj lekárnici, ale spomeniem ich, keď už hovorím o tom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
