21. schôdza

Vážený pán poslanec, máte v tom veľkú pravdu, že to, čo pán prezident pripomienkoval, čo sa týka zdravotníkov, je maličký pozitívny krok, ale je to veľmi, veľmi málo, kvôli tomu, lebo ostatné sankcie tam zostali aj zostanú.
A vylúčenie z komory, aj keď sa to znižuje eventuálne z 10 rokov na 2 roky, je to málo, lebo tie 2 roky ešte sú stále veľmi vysoký trest, hlavne preto, ako som spomínal, že ostatné negatíva tam zostanú. A je to paradox a obrovský paradox, že dílerom znižujeme tresty a zdravotníkom ich zavádzame. Takže ja si myslím, že pán prezident mal pravdu, keď vrátil tento zákon. A bolo by dobré, keby vládna väčšina nepodporila tento zákon. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja mám len jednu malú poznámku. Pán poslanec Lipšic, budem reagovať na to, čo ste povedali, „náš prezident, váš prezident“. Mne sa to nepáči. Je to náš spoločný prezident. Je to aj váš prezident, hoci s ním nesúhlasíte. Ste občanom tohto štátu, ktorý sa volá Slovenská republika. Takisto toho ďalšieho prezidenta, ktorý bude zvolený, ktorého možno nebudem voliť ja alebo nebude ho voliť niekto iný, budú ho voliť občania, ja budem akceptovať, nech to bude ktokoľvek. Takže, len v rámci verbalistiky, zakladáte novú stranu, predpokladám, že všetci občania, tí, ktorí budú vo vašej strane, budú akceptovať prezidenta, nech by to bol ktokoľvek, budú akceptovať jeho priamu voľbu, čiže to, že je to náš prezident, váš prezident, sa mi zdá v tejto chvíli také malé. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ja len som chcel dodať k tej vete, že zákon je právne zlý, vecne je zlý. Ten zákon hlavne je morálne zlý, morálne je zlý. A v podstate toto je tá základná vec. V podstate my sa budeme doťahovať na tých drobnostiach, čo všetko je vo vzťahu k zdravotníkom, možno malým dílerom. Ale naozaj celý ten zákon je veľmi zlý.
Ďalšia vec je to bagatelizovanie drog mäkkých, tvrdých a spájanie to s tým alkoholom, tak ako to už bolo spomínané. No morálne je lepšie, ak je menšie zlo než veľké zlo. A priemerný užívateľ tvrdých drog, ako to pán Lipšic tu spomínal, tak takýto priemerný, v priemere spáchal 200 trestných činov alebo prečinov v dôsledku užívania drog, aby sa dostal k finančným prostriedkom, aby mal si za čo nakúpiť tie drogy. Tak je otrasná štatistika 200 trestných činov spáchaných v súvislosti s užívaním drog. Naozaj alkoholici toto nerobia. Aspoň si nemyslím, že by takáto štatistika bola taká vysoká.
A chcem takú poznámku poznamenať, že drogovo závislí ľudia, občania nekončia na úradoch práce, ale na uliciach ako bezdomovci, lebo veľakrát ich vyhodia tí vlastní, rodičia. Rodičia sú tí, ktorí v konečnom dôsledku a v zúfalstve vyhodia týchto užívateľov drog na ulicu. Tresty sa neznižujú pre obete a pre užívateľov, ale pre dílerov. A to je to zlé na tomto návrhu tohto zákona.

Ďakujem pekne.
Najprv k zdravotníctvu. No, pán Lipšic, explicitne s vami súhlasím. Nie je to dobrý postup s tými zdravotníkmi. Vnímam to ako silné obmedzovanie a tiež zásah do osobných slobôd.
Čo sa tých drog alebo marihuany, tak, po prvé, keby ste vo vašej reakcii mohli doplniť informáciu 200 deliktov ročne, predpokladám, to nebude každý užívateľ, resp. priemerná hodnota, ale budú to skôr nejaké extrémy, lebo 200 deliktov, to je vlastne, viac ako každý druhý deň niekto ide kradnúť, tak asi nie každý užívateľ drogy financuje svoj konzum 200 krádežami ročne. Tak tento argument považujem trochu za nekorektný.
S tým, že alkohol je stáročiami akceptovaná droga, sa dá len súhlasiť. Ale je to droga, treba si to povedať. A teraz je otázka, prečo to zhoršovať. No a určite si nemyslím, že je správne, aby iné tvrdé drogy boli tak akceptované a tolerované našou spoločnosťou ako práve alkohol alebo napr. aj nikotín, neviem posúdiť, či nikotín je tvrdá alebo mäkká droga, ale to, že fajčenie robí človeka závislým, je holý fakt. A je to tu, žijeme s tým. A možnože je oveľa dôležitejšie sa naučiť s tým žiť. Marihuana určite nepácha väčšie škody ako nikotín alebo ako alkohol.
A na jednej strane vy poviete, prečo zväčšovať zlo, ale oproti tomu stojí, prečo nezväčšovať slobodu, slobodu vlastného rozhodnutia, a tým aj zvyšovať zodpovednosť za seba samého.
A nakoniec by som ešte poprosil vo vašej reakcii povedať, čo teraz na to povie liberálna frakcia vo vašej strane, ako sa ona postaví k tomuto bodu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel reagovať na pána poslanca Lipšica. Pán poslanec, aj v poslednom prejave teraz, aj niekoľko týždňov už živíte tému, že v zdravotníctve sa rozkráda. Čiže tým pádom urážate aj riaditeľov nemocníc, ktorí teda „rozkrádajú“ podľa vás v zdravotníctve. Musím sa výrazne ohradiť ako aj prezident Asociácie štátnych nemocníc. Boli ste niekoľkokrát ministrom. Vaše prvé zamestnanie po škole bolo pravdepodobne vo funkcii vedúceho kancelárie ministra. A potom už ste neskúsili nič iné, len byť ministrom a poslancom. Prečo ani jednu kauzu ani na jedného riaditeľa nemocnice nemáte? A ak ste ju mali, tak ste to mali vyšetriť, mali ste to nejako dať orgánom činným v trestnom konaní a mal byť niekto potrestaný. Veľmi ľahko je hovoriť, že v zdravotníctve sa rozkráda, zdravotníci sú takí, onakí a tak ďalej.
Druhá vec. Už niekoľko týždňov živíte tému nejakého operačného stola, ktorý sa kupoval v Nitre na 500 kíl. Chcel by som vám vysvetliť, pán poslanec, ak tomu nerozumiete, ak sa pacient uloží na stôl, tak sa polohuje 90 % operácií pri polohe. Tento stôl má 270 kilogramov maximálnu nosnosť, 70 kilogramov tam vážia prídavné zariadenia. To vám potvrdia aj ďalší kolegovia od vás. Čiže už sme na 200 kilách, ak sa oprie operatér, tak sme na 180 kilách. Tak povedzte, prosím vás, toto verejnosti. Takýchto operačných stolov podľa mojej vedomosti je asi 10 alebo 12 na Slovensku. A... A už nemám čas to ďalej dopovedať. Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec Lipšic, hovoríte, že sa vyhráža zdravotníkom. Nikto sa nikomu nevyhráža, tobôž zdravotným sestrám. Som aj zdravotná sestra okrem iných povolaní a nikdy počas zamestnania mi ani nenapadlo neprísť do práce len preto, že mám nízku mzdu za prácu. A to som bola chudobná príbuzná oproti dnešným zdravotníkom, pretože som pracovala v sociálnych službách. A, samozrejme, netvrdím, že teraz tí zdravotníci majú adekvátny plat výkonu povolania. Dnes všetko premietame len cez financie. Kde ostala láska k práci, poslanie zdravotníka, najmä lekára, ktorý prisahal pomoc chorým? Všetko ste ale začali vy, vašou privatizáciou v zdravotníctve. A teraz nám vyčítate veci, ktoré je nutné urobiť, aby chorý človek mal starostlivosť takú, akú si zasluhuje. Ďakujem.

Skúsim tak stručne na tie faktické odpovedať.
Pán poslanec Jarjabek, viete, čo som považoval za prejav malosti? Keď zvolený prezident tejto krajiny na verejnom zhromaždení povedal, že on je v skutočnosti akoby člen strany SMER. Už nebol kandidát, už bol zvolený prezident. To som ja považoval za prejav malosti. Povedal to presne tak.
K pánovi poslancovi Sulíkovi. No ale vy ste hlasovali za novelu Trestného zákona, kde boli tieto drakonické tresty pre zdravotníkov. A to je pre mňa teraz smutné. No musím to povedať teda ako môj názor. Vy ste o tom hlasovali (Trestný zákon ako taký) A budete hlasovať možno poobede znovu za to.
Čo sa týka toho, aby sme sa pozerali na to z pohľadu rozšírenia slobody, teda čo sa týka mäkkých drog, tak ten argument ale potom sa musí ťahať logicky ďalej. Potom platí to, že aj tvrdé drogy sú vec slobody v zásade, je to rozšírenie slobody. Mnohé veci sú rozšírenie slobody, ale to neznamená, že rozšírenie slobody ako takej vždy automaticky je ako téza vždy lepšie a lepšie a lepšie. To si nemyslím. Potom by sme nemohli ani fungovať ako štát. To je téza, ktorá dokazuje strašne veľa.
K pánovi poslancovi Valockému. No napadlo ma jedno slovenské porekadlo, keď ste sa ozvali, pán poslanec, ale je to v poriadku. Viete čo, bol pred pár rokmi taký dobrý rozhovor. Mal ho bývalý šéf fakultnej nemocnice, myslím, detskej v Banskej Bystrici. A sa ho pýtali, ako je možné, že ako jedna z mála veľkých nemocníc nie sú v strate, majú rovnaké platby od poisťovní. A on povedal: „Viete čo, u nás sa nekradne.“ A si to kliknite na SME-čku. Je to rozhovor, ktorý bol vtedy najčítanejší. O pár týždňov na to bol za vašej vlády odvolaný, lebo už len povedať takú vec a nehoráznu, že sa nekradne v štátnej nemocnici, asi bolo niečo, čo bolo nad rámec vašich predstáv.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni kolegovia, no počúvam od rána od 9.00 hodiny túto rozpravu a hneď na úvod vám musím povedať, že je to veľmi zaujímavá rozprava, v mnohom aj špecifická rozprava, pretože mám pocit, ako keby sme diskutovali a strieľali góly do nesprávnych bránok. Toto prirovnanie by som si dovolil použiť.
No tak vráťme sa naspäť, čo sa tu vlastne deje. Máme tu prezidentom vrátenú novelu Trestného zákona. Pán minister Borec, minister vlády Slovenskej republiky, minister vlády sociálnych istôt, na čele ktorej stojí Robert Fico, prišiel s týmto parlamentom do Národnej rady. Kolegovia zo strany SMER podporovali vládny návrh zákona a schválili ho v Národnej rade Slovenskej republiky v treťom čítaní. To, že kolegovia zo SaS-ky podporili tento návrh a že súhlasili s niektorými ustanoveniami v tomto návrhu, je len epizóda v tomto príbehu. To je len epizóda. Návrh bol schválený. Prezident republiky, ktorý je skoro členom strany SMER, ako sa vyjadril, ho vrátil do Národnej rady. To už je veľmi zaujímavé. A myslím si, že o tom by sme skôr mali rozprávať, že soudruzi někde udělali chybu, keď písali tento návrh zákona, keď ho aj pán prezident vrátil do Národnej rady. Miesto toho tu počujem opozičných poslancov, ako si tu navzájom vymieňajú svoje pohľady na hodnotový rebríček a spoločenské otázky. Ale nemyslím si, že to je meritum, o ktorom by sme dnes mali diskutovať. Rád by som vás na to upozornil, pretože kolegovia zo strany SMER sa musia celkom dobre zabávať pri tej diskusii. A oni? Nič. Kolega Hlina, je pravda, sa oprel do nich poctivo. Aj ja sa teraz do nich poctivo opriem, lebo s nimi treba diskutovať, to je ich návrh zákona, a nie návrh zákona pána poslanca Sulíka alebo pána poslanca Poliačika, aj keď nejakú epizódu hrajú v tomto príbehu tohto zákona. A môžeme s tým súhlasiť alebo nesúhlasiť.
Takže na úvod začnem tým, že ja podporím pripomienky pána prezidenta. Si vychutnám, že teda môžem podporiť niektoré pripomienky pána prezidenta. V tomto prípade podporím všetky pripomienky pána prezidenta. A potom nepodporím zákon, pretože ani pripomienky pána prezidenta tento zlý zákon nevylepšia.
Ja sa budem venovať len tretej oblasti pripomienok pána prezidenta. Dnes už to bolo viackrát vymenované. Takže zbytočne sa nebudem venovať tomu, čo sa mňa ako zdravotníka až tak bytostne možno nedotýka, na čo sú určite väčší odborníci v tejto sále, ale určite sa budem venovať novinke, ktorú táto novela Trestného zákona prináša do slovenskej legislatívy. A to je trestná zodpovednosť a zvýšenie trestnej zodpovednosti zdravotníkov.
Musím povedať, že pripomienka pána prezidenta týkajúca sa tejto kriminalizácie zdravotníkov ma trošku sklamala. Očakával som, že to napadne celé. Očakával som, že celá táto filozofia, ktorá je tak trochu patologická, tak trochu škodoradostná, tak trochu arogantná, filozofia kriminalizácie zdravotníkov nie je o ničom inom len o tom, že SMER, ktorý tu má 83 poslancov, sa už nebojí nikoho a ničoho a môže si dovoliť čokoľvek. To je o tom, o ich arogancii moci, o ničom inom to nie je. Myslel som si, že pán prezident to napadne, o to viac, že viem, že pán prezident má pomerne intenzívnu komunikáciu so stavovskými zdravotníckymi organizáciami, ktoré veľmi vážne namietajú tieto ustanovenia zákona. Ale nestalo sa tak.
Pán prezident zmierňuje jeden z trestov, ktorý môže postihnúť zdravotníkov za nenastúpenie do práce v krízovej situácii, a to, že strata registrácie nebude na 10 rokov, ale len na dva roky. Áno, je to pravda, že v niečom je to pomoc, o to viac, že ak lekárovi zoberiete, niekto tu už dnes v rozprave povedal, registráciu na 10 rokov, tak on po desiatich rokoch je v podstate v situácii ako čerstvý absolvent vysokej školy, diplom mu platí, ale stratí všetky špecializácie, ktoré mal, všetky atestácie, teda prakticky sa už nikdy asi nebude mať ani ambíciu vrátiť do lekárskej zdravotníckej praxe. Tie dva roky sú miernejší trest v tom zmysle, že, áno, má šancu sa ešte vrátiť do zdravotníckej praxe. Ale toto je len kozmetika, dámy a páni. Toto je kozmetická úprava. Nemýľme sa pri tom kladive na zdravotníkov, ktoré si strana SMER pripravila v tomto návrhu zákona, ktoré má slúžiť len na zastrašovanie zdravotníkov. Aj smeráci vedia, že to v praxi nebudú používať. To slúži len ako bu-bu-bu, aby sa pri kolektívnom vyjednávaní vedeli lepšie „dohodnúť“. Ešte ináč to po slovensky poviem. Viete, ako sa dobre kolektívne vyjednáva v partnerských vzťahoch, keď strana, ktorá je „vládna", teda predstavuje riaditeľa štátnej nemocnice alebo ministerstvo zdravotníctva, je v pozícii, že alebo bude po našom, alebo, ak nie, tak máme tu toto kladivo, ktorým vás aj tak prinútime pracovať. Naozaj, tomu sa hovorí budovanie partnerských vzťahov. Prekvapuje ma to od vlády sociálnych istôt, ktorá mala vždy nadštandardné vzťahy predovšetkým s odborármi, a o chvíľu budem o tom rozprávať, že takýmto spôsobom postupuje predovšetkým k lekárskymi odborárom. Veď buďme úprimní, kto v tejto krajine bol tak opovážlivý, že dostal túto krajinu v zdravotníctve do krízovej situácie? No boli to len lekárski odborári. Samozrejme, zákon platí na všetkých zdravotníkov. A o tom budem možno trošku hovoriť dlhšie.
To, čo by som chcel povedať k vzťahu medzi stranou SMER a zdravotníkmi, je, že po štrnástich mesiacoch socialistickej vlády môžeme pokojne konštatovať, že SMER oklamal zdravotníkov. Oklamal sestry, oklamal lekárov, oklamal lekárnikov, oklamal ostatných zdravotníckych pracovníkov. Prečo to tvrdím? Prečo to tvrdím a stojím za svojím tvrdením? No tak sestričky oklamal preto, lebo sestričky svoje platy nedostali, napriek tomu, že SMER vehementne podporoval zákon o minimálnych mzdových nárokov sestier a pôrodných asistentiek. Lekárov oklamal preto, lebo chodia v bielych plášťoch znovu po parlamente, napriek tomu, že pred voľbami výraznou mierou pomáhali a do určitej miery aj napĺňali politiku strany SMER v zdravotníctve. Lekárnici dnes vo svojich lekárňach bojujú o prežitie, pretože zrušenie transparentného vernostného systému a presadenie ničím neregulovanej deregulácie cien čiže novej cenotvorby, keď zľavy môžete dávať, ako len chcete, určite likviduje malých lekárnikov, práve tých malých lekárnikov, ktorí sú v Slovenskej lekárnickej komore, ktorí vehementne podporovali stranu SMER pred parlamentnými voľbami. Toto je bilancia po štrnástich mesiacoch. Treba to takto vymenovať. Treba to takto možno podčiarknuť.
Treba povedať aj to, že vo vzťahu k lekárskym odborárom je to pre mňa o to prekvapivejšie, že, buďme úprimní, lekárski odborári výraznou mierou štrajkovali v roku 2011 nielen za svoje vyššie mzdy, to bolo to lákadlo, aby mali nabalených čo najviac lekárov, ale aj za zastavenie transformácie štátnych nemocníc, čo je teda už, prepáčte, jedným z COR agendy strany SMER, odkedy SMER vnímam ako významného hráča v zdravotníctve od roku 2002. To, že nechcú transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, je jednou z vlajkových lodí ich politiky v zdravotníctve. A lekárski odborári svojimi výpoveďami presadili aj zastavenie transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.
Mimochodom, pozdravujem pána ministra Kažimíra a vrele mu odporúčam, aby začal intenzívne šetriť v štátnom rozpočte a pripravovať si teda významné šetriace balíčky aj na budúci rok, lebo odhadujem, že tak v januári, februári bude potrebovať 300 mil. eur na oddlženie nemocníc najmä štátnych, predovšetkým štátnych. Čiže je to skôr, akoby kolegovia zo strany SMER uleteli vo svojich snoch o jednej zdravotnej poisťovni a dostavbe Rázsoch veľmi ďaleko. Upozorňujem ich na zadné dvierka. Potrebujú vyrovnať dlh štátnych nemocníc, ktorých transformáciu aj vďaka lekárskym odborárom zastavili. Riešenie? Žiadne. Že vraj sa spomaľuje zadlžovanie. Tiež je to dobrá správa, čiže problém nebude v decembri, ale až vo februári. Áno, takže pán minister Kažimír to môže chystať až na budúci rok.
Ale poďme späť k meritu veci. Prečo to vlastne SMER urobil? Prečo takýmto spôsobom postupuje? Povedal som to na úvod. Zdravotníkov nepotrebuje. SMER vyhral voľby. Dnes má 83 poslancov, dnes už podporu zdravotníkov nepotrebuje, dnes sa im už môže pokojne vyhrážať.
Ale poďme teda späť k jednotlivým zdravotníckym profesiám, ako veľmi verili strane SMER, ako veľmi ich podporovala strana SMER pred voľbami a ako teraz sa nejako k tejto podpore nemá.
Tak poďme najprv k tým sestrám a pôrodným asistentkám.
Pred parlamentnými voľbami SMER vehementne podporoval zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek. Určite sa pamätáte, že to bol zákon, ktorý vznikol na základe veľmi komplikovaných a dlhých rokovaní medzi Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek a vládou Ivety Radičovej. Niežeby som teraz chcel nejako výrazne podčiarknuť svoju úlohu v tomto jednaní, ale, áno, na výbore pre zdravotníctvo sa rodila rozhodujúca alebo veľká časť tohto zákona. Druhá veľká časť tohto zákona sa rodila na ministerstve zdravotníctva, ale aj na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. A zákon prišiel do parlamentu. A 1. februára 2012 zaň hlasovalo 141 poslancov, dámy a páni, naprieč politickým spektrom. Strana SMER podporila tento vládny návrh zákona. Po voľbách začala diskusia, či je alebo nie je dosť peňazí na platy sestier a pôrodných asistentiek. Vláda Ivety Radičovej v štátnom rozpočte na rok 2012 nechala 50 mil. eur rezervy v zdravotníctve na krytie neočakávaných vysokých nákladov, poviem to jednoduchšie, aj na krytie toho, ak by sa ukázalo, že šetrenie, ktoré malo prísť z liekovej reformy, nebude tak rozsiahle a bude problém s vykrytím platov. Táto snemovňa, v ktorej sedíte vy, dámy a páni, v júni minulého roku schválila, že 50 mil. eur rezervy sa presunie do poistných fondov zdravotných poisťovní a použije sa na vyššie platby pre nemocnice a ambulancie, aby na platy lekárov aj sestier bolo. V tej chvíli prišlo veľmi prekvapivé a rýchle rozhodnutie Ústavného súdu. Generálna prokuratúra dala návrh o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek na Ústavný súd. A Ústavný súd, dámy a páni, za 16 dní rozhodol o dočasnom pozastavení účinnosti tohto zákona. Prosím, šestnásť dní, tak strašne sa bolo treba ponáhľať, aby sme pozastavili účinnosť zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek. A čo robilo vtedy ministerstvo zdravotníctva? No čakalo na rozhodnutie Ústavného súdu vtedy, keď by mali sestry povedať, čo robí strana SMER pre ne, nuž čakala na Ústavný súd. Teraz neviem, či to je dobrá alebo zlá správa, ale jednu asi zlú správu pre ministerstvo zdravotníctva mám. Minulý týždeň Ústavný súd rozhodol, že zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek je protiústavný. Ministerstvo zdravotníctvo už nemá na čo čakať, môže riešiť platové náležitosti sestier.
Dámy a páni, sestry pred dvomi rokmi prišli do tejto Národnej rady s pokojnou petíciou, pod ktorou bolo podpísaných viac než 250 000 občanov tejto krajiny. Nevydierali, nezobrali za rukojemníkov pacientov ako ich kolegovia lekári, som lekár, ale poviem to tu nahlas, nikoho nezobrali za rukojemníka a pokojne sa dožadovali svojich práv. Medzi inými pokojne sa dožadovali aj lepšieho mzdového ohodnotenia v zdravotníctve. Dnes máme v tomto rezorte sestry, ktoré bežne zarábajú okolo 400 eur v čistom. To majú vysokú školu a špecializačné štúdium. Pozor, to už nie je stredný zdravotnícky personál, ako sme tomu hovorili pred dvadsiatimi rokmi. Majú 400-eurové platy. Áno, je pravda aj to, že v niektorých nemocniciach im zvýšili platy podľa zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier. Je pravda, že v iných nemocniciach im ich nezvýšili. Je pravda, že v tretej nemocnici im ich zvýšili a potom im ich znovu znížili, keď Ústavný súd dočasne pozastavil zákon, lebo povedali, že musia počkať na Ústavný súd. A dokonca máme aj také šikovné nemocnice, kde im zvýšili platy, ale rozdelili im úväzok. Čiže stali sa z nich na 60 % zdravotné sestry a na 40 % administratívni pracovníci. Takže v súhrne nedostali vyššie platy.
Teraz by som sa ešte mohol opýtať, kde je 50 mil. eur., ktoré boli uvoľnené na krytie z vyšších platových nárokov sestier a pôrodných asistentiek. Stratili sa v slovenskom zdravotníctve, ktoré sa ďalej zadlžuje, proste minuli sa. V slovenskom zdravotníctve sa tak minú niekedy peniaze, aj keď sa minú účelu, na ktoré sú uvoľnené.
Faktom ale je, že to, čo by teraz sestry a pôrodné asistentky očakávali, a som o tom presvedčený, od socialistickej vlády, od strany SMER, ktorá podporovala zákon o minimálnych mzdových nárokov sestier, ktorá podporovala oprávnené požiadavky sestier, je, aby si pani ministerka s nimi sadla za stôl a rokovala s nimi o tom, ako vyrieši ich oprávnené mzdové nároky. Vláda Ivety Radičovej to vyriešila.
Ústavný súd povedal protiústavne. Nevideli sme ešte to odôvodnenie. Veľmi sa naň teším. Argumenty, ktoré totižto použila Generálna prokuratúra, sú zavádzajúce. Prepáčte, tu to poviem. To, čo Generálna prokuratúra podala na Ústavný súd, bolo pre mňa škandalózne od začiatku. Oba tieto argumenty stáli na vode. Napriek tomu Ústavný súd za 16 dní rozhodol o tom, že dočasne pozastaví účinnosť tohto zákona.
Takže, skrátka, sestry a pôrodné asistentky teraz očakávajú, že SMER ukáže vľúdnu tvár, že keď to teda nevyšlo so zákonom Ivety Radičovej, tak to vyjde so zákonom Roberta Fica. A čo je odpoveď? Novela Trestného zákona, kladivo? Nepáči sa vám, drahé sestričky, že máte nízke platy? Štrajkovali by ste? Do roboty pôjdete. O tom je tento návrh zákona. O tom je tento návrh zákona vo vzťahu k sestrám a pôrodným asistentkám. Preto hovorím, že oklamali sestry. Dobre, za Ústavný súd SMER možno nemôže, ale za tento zákon snáď môže, keď ho priniesol pán minister Borec a hlasovali zaň všetci poslanci strany SMER. Nie?
Epizóda. Sú aj lekárnici, ale spomeniem ich, keď už hovorím o tom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni kolegovia, prerušil som svoje vystúpenie. Tak vyjadrím sa veľmi krátko, možno len k tomu, čo som povedal pred dvanástou, aby som úplne nebol ako keby mimo, keď začnem hovoriť v strede svojho vystúpenia.
Hovoril som o tom, že novela Trestného zákona nie je dobrým zákonom, že táto novela Trestného zákona pochádza z dielne ministra Boreca, ministra spravodlivosti, a bola schválená v tejto snemovni vďaka a hlavne vďaka hlasom poslaneckého klubu strany SMER. A preto keď kolegovia z opozície si tu svoje svetonázorové pohľady na jednotlivé ustanovenia tejto novely vymieňajú, nemyslím si, že je to práve správne a namieste, pretože mali by sme sa venovať predovšetkým tomu, prečo táto novela prišla do tohto parlamentu, čo je v tej novele napísané a prečo strana SMER túto novelu podporila. A tomu som sa potom venoval ďalej vo svojom vystúpení.
V podstate, dá sa povedať, pripomienky pána prezidenta sa dajú rozdeliť do troch tém, troch okruhov a ja vo svojom vystúpení sa venujem tomu tretiemu okruhu, čo je, veľmi jednoducho povedané, pokus vlády Roberta Fica kriminalizovať zdravotníkov, pokus vlády Roberta Fica novelou Trestného zákona ako keby zaviesť trestnú zodpovednosť a veľmi prísnu trestnú zodpovednosť zdravotníkov za to, že nenastúpia do práce.
Hovoril som o tom, že po štrnástich mesiacoch vládnutia socialistickej vlády Roberta Fica môžeme veľmi pokojne konštatovať, že SMER oklamal zdravotníkov. Oklamal zdravotné sestry, ktoré znovu museli vkĺznuť do čiernych tričiek a znovu sa museli domáhať svojich práv v lete minulého roku pred touto Národnou radou. A pointa toho celého príbehu zaznela minulý týždeň, keď Ústavný súd vyhlásil zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek za protiústavný. Strana SMER, predovšetkým ministerstvo zdravotníctva malo rok od júla minulého roku dobrú výhovorku, že čaká na rozhodnutie Ústavného súdu. Tak rozhodnutie Ústavného súdu je na stole. A nejdem teraz kritizovať Ústavný súd. Môžem kritizovať za podanie na Ústavný súd Generálnu prokuratúru. Ale toto už by bol len plač nad rozliatym mliekom. Podstata je taká, že ministerstvo zdravotníctva a vláda Roberta Fica sa teraz už nemá na čo vyhovárať vo vzťahu k sestrám a pôrodným asistentkám a teraz si s nimi treba sadnúť k stolu a pripraviť pre ne riešenie splnenia ich oprávnených požiadaviek včítane splnenia ich oprávnených platových požiadaviek. Miesto toho ale prichádza novela Trestného zákona, ktorú pripomienkuje aj pán prezident, a vrátil ju do pléna Národnej rady, ktorá neznamená nič iné, len to, že SMER si pripravuje kladivo na zdravotníkov, ak by náhodou nechceli nastúpiť do práce, aj na sestričky. Odpoveď pre sestry nie je, že ste drahé sestričky, vieme, že pracujete za 400 eur čistého mnohokrát. Vieme, že ste nedostali platy, ktoré si zaslúžite, na ktoré, mimochodom, Národná rada v lete minulého roku uvoľnila 50 miliónov eur z rezervy, ktorá v zdravotníctve na to určená bola. Ale odpoveď na to je, že keď nebudete pekne mašírovať za tieto mizerné odmeny do práce, tak budete potrestané. Budete mať trestnoprávnu zodpovednosť, a to veľmi prísnu.
Tu som niekde skončil doobeda a pokračujem ďalej, pretože treba v tejto súvislosti povedať aj to, že nie je to len o tom, že SMER oklamal sestry, je to aj o tom, že SMER oklamal lekárnikov. Možno priamo teraz to nesúvisí s novelou Trestného zákona, ale dotvára, dokresľuje to reálny postoj strany SMER k zdravotníkom v tejto krajine.
Slovenská lekárnická komora bola veľkým podporovateľom strany SMER pred parlamentnými voľbami. Viem, o čom hovorím. A viem aj povedať, kde a kedy a ako podporovala stranu SMER. Bol som na mnohých stretnutiach, kde teda lekárnici boli veľmi nespokojní s určitými legislatívnymi zmenami, ktoré boli realizované počas vlády Ivety Radičovej.
SMER sľúbil pred voľbami, že zruší vernostný systém v lekárňach. A nejdem teraz rozprávať dlho a spievať o vernostnom systéme. Faktom ale je, že keď to SMER pred voľbami sľúbil, keď lekárnici podporili stranu SMER, tak SMER mal po voľbách vernostný systém zrušiť a žiadne vernostné zľavy nemali byť. To by bolo férové. Nesúhlasím s tým, aby neboli vernostné zľavy v lekárňach, ale bolo by to fér. Opak je ale pravdou. Vernostný systém sa síce naoko zrušil, ale zľavy, deregulácia cien v lekárňach je povolená zákonom, bezbrehá, bez kontroly, lekárnik nikomu nemusí nič nahlásiť, zdravotná poisťovňa nevie, akú zľavu dal lekárnik. Skrátka, ak tak lekáreň rozhodne, môže dávať zľavy. Volá sa to deregulácia cien. Toho sme svedkami v podaní strany SMER. A koho to ohrozuje, dámy a páni, čo myslíte? Finančné skupiny? Tých, ktorí majú siete lekární? Nie, nie, ohrozuje to malých lekárnikov, tých, ktorí sú združení v Slovenskej lekárnickej komore a ktorí podporovali stranu SMER pred voľbami. SMER ich jednoducho oklamal.
A idem k meritu veci a možno k skupine, kde som už naozaj nečakal, že ju SMER oklame. A to sú nemocniční lekári. Aby som bol úplne férový, mal by som hovoriť predovšetkým o tej časti nemocničných lekárov, ktorí sa zošikovali a postavili do jedného šíku za odborárov, za lekárskych odborárov.
To, čo sa tu dialo na jeseň v roku 2011, je niečo mimoriadne. To, že lekári boli ochotní v mnohých nemocniciach vziať za rukojemníkov pacientov, a nehovorí sa mi to ľahko, lebo sám som lekár a pracujem v nemocnici, ale, skrátka, to, že lekári boli ochotní zobrať v mnohých nemocniciach pacientov za rukojemníkov, nie je správne. A nikomu sa to nepáči a nepáčilo.
Faktom je, že nemocniční odborári, lekárski odborári odpracovali pre stranu SMER veľkú politickú nadprácu pred parlamentnými voľbami v roku 2012. Spomeňte si, že nedožadovali sa len neúmerne veľkého a nárazového zvýšenia platov, trúfam si to povedať, pretože platy môžu rásť, existuje nejaký vývoj ekonomiky, nárast zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení. Nikto neberie lekárom skutočnosť, že si zaslúžia viac za svoju prácu tak ako sestry, tak ako ostatní zdravotníci. Ale oni naraz požadovali obrovský nárast miezd vzhľadom na reálne možnosti verejného zdravotného poistenia. Ale keby požadovali len platy, tomu by sa ešte dalo ako-tak rozumieť. Dobre, odborári bojujú za lepšie ohodnotenie lekárov. Tomu by sa dalo rozumieť. Ale oni požadovali aj zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. A, prepáčte, dámy a páni, to vždy bolo integrálnou súčasťou programu strany SMER v zdravotníctve. Odkedy vnímam zdravotnícku politiku strany SMER, od roku 2002 SMER stál vždy zásadne proti transformácii nemocníc na akciové spoločnosti. A to, že sa tá transformácia v hodine dvanástej po tom, čo boli oddlžené štátne nemocnice a boli už pripravené konkrétne transformačné projekty za vlády Ivety Radičovej, zrazu zastavila, tak vybojovali lekárski odborári, nemocniční odborári. To nevybojovala strana SMER.
No, dobre, a aká je teda odpoveď po štrnástich mesiacoch, ktorú má pripravenú strana SMER pre nemocničných odborárov, pre lekárov v nemocniciach? Tak najprv v novele zákona o poskytovateľoch prišla viaczmenná prevádzka v nemocniciach bez súhlasu zamestnancov. Znovu pozmeňujúci návrh bol predložený tu v pléne Národnej rady začiatkom tohto roka v druhom čítaní zákona. Napriek tomu, že voči tomuto opatreniu namietala Slovenská lekárska komora, napriek tomu, že voči tomu namietali ostatné zdravotnícke komory, to strana SMER v pléne Národnej rady schválila. V praxi to znamená, že dnes môžu prejsť na dvoj- alebo viaczmennú prevádzku v nemocnici bez dohody s odborovou organizáciou, stačí, že to s ňou riaditeľ prejedná. Čiže zavolá si ich a povie: „Nepáčia sa vám podmienky? Tak vy by ste dávali výpovede? Vy chcete štrajkovať? Tak od zajtra ideme na trojzmennú prevádzku. Nezarobíte na službách.“ To znamená to, po slovensky povedané, pre lekárov, ktorých, samozrejme, príjem zo služieb je zaujímavým vylepšením ich reálnych príjmov, ktoré v praxi majú.
No ale to bolo ešte len také entrée, to bola len taká predohra, lebo to, čo prišlo, prišlo na ostatnej schôdzi Národnej rady (výbor pre zdravotníctvo), zrazu rozsiahly pozmeňujúci návrh pána poslanca Valockého, v ktorom rieši tvrdú trestnoprávnu zodpovednosť zdravotníkov za to, že v krízovej situácii nenastúpia do práce. Nemôžem to hodnotiť ináč ako otvorené zastrašovanie zdravotníkov. Nemôžem to hodnotiť ináč ako tak, že novela Trestného zákona má slúžiť ako kladivo na zdravotníkov, novela Trestného zákona má byť nástrojom strany SMER na zastrašovanie zdravotníkov. Viete, ako má prebiehať kolektívne vyjednávanie, ako má existovať dôvera na strane zamestnávateľa, štátnej nemocnice, ministerstva zdravotníctva, ktoré je zriaďovateľom týchto štátnych nemocníc, a na druhej strane na strane zástupcov, zamestnancov alebo odborovej organizácie, keď v novele Trestného zákona si pripraví takéto kladivo strana SMER. No povedzte, aká môže byť vyrovnaná komunikácia medzi týmito stranami? To znamená, že rokujeme o vašich podmienkach, v prípade, že sa nedohodneme, bude krízová situácia a vy nastúpite do práce, aj keď vaše podmienky splnené nebudú, lebo keď nie, pôjdete do basy. O tom je novela Trestného zákona.
Uvedomujem si aj to, že možno v praxi nikdy nebudú naplnené tieto ustanovenia, možno aj mnohí budete takto namietať. To ale na veci nemení, že tento nástroj, toto kladivo na zdravotníkov si strana SMER pripravila v zákone, preto, aby mohla zastrašovať zdravotníkov, aby mala lepšiu vyjednávaciu pozíciu, ak budú znovu zdravotníci niečo požadovať.
Treba povedať, že tresty, ktoré v novele Trestného zákona dnes sú schválené, aj keď prezident vrátil túto novelu do parlamentu, a keď plénum, predovšetkým 83 kolegov zo strany SMER prelomí veto prezidenta, tak budú platné, sú neúmerne vysoké. Prepáčte, ale odňatie slobody vo výške dvoch až piatich rokov či peňažný trest vo výške 3 300 eur, či pôvodne navrhnutých a schválených 10 rokov straty registrácie sú neúmerne tvrdé tresty, ktoré slúžia naozaj na zastrašovanie. Ja som rád, že pán prezident pripomienkoval aj tieto ustanovenia. Pán prezident navrhuje, aby miesto 10 rokov straty registrácie pre zdravotníka bola strata len dvoch rokov. Áno, je to lepšie, ale je to len kozmetická úprava. To, čo by mal urobiť demokratický parlament, a pre to chcem vyzvať aj mojich kolegov zo strany SMER, je neschváliť takéto ustanovenia, neschváliť takýto diskriminačný návrh zákona, ktorý je namierený proti zdravotníkom. Zdravotníctvo má veľa problémov. Tieto problémy treba riešiť dialógom. Nie je to jednoduché. Viete, keď počúvam svojich kolegov zo strany SMER, keď počúvam pána ministra Boreca na výbore pre zdravotníctvo, keď počujem pani ministerku zdravotníctva v diskusnej relácii, ako hovorí, že, viete, musíme ochrániť zdravie občanov a to je naša svätá povinnosť a len o tom je táto novela Trestného zákona, tak rád by som im pripomenul, že to, čo sme na jeseň 2011 prežili pri vyjednávaní so zdravotníkmi, a mal som tú česť byť pri mnohých rokovaniach, keďže som bol poradcom pani premiérky Radičovej a tie rozhodujúce dohody sa diali tu v parlamente a na Úrade vlády, tak by som neprial, priznám sa, ani svojim protivníkom a nepriateľom, aby toto prežili. To boli veľmi krušné chvíle. Ale vláda Ivety Radičovej napriek všetkým úvahám o pritvrdení, napriek všetkým úvahám o trestnoprávnej zodpovednosti pristúpila k tomu tak, ako demokratická vláda k tomu pristúpiť má, dialógom a hľadaním dohody. Nič iné neviem odporučiť ani socialistickej vláde Roberta Fica, iba to, aby neklamala zdravotníkov, aby si spomenula na to, čo sľubovala pred voľbami v roku 2012, aby plnila svoje sľuby voči zdravotníkom, aj voči sestrám a pôrodným asistentkám, ale, nech sa páči, aj voči nemocničným lekárom, keď im to vláda sľúbila, a aby ich nezastrašovala, aby si nepripravovala takéto kladivá na čarodejnice a na zdravotníkov pre každý prípad, keby náhodou sa im niečo nepáčilo. To je recept, ktorý viem ponúknuť. Pýtali sa ma na to mnohí, aj z médií, že teda ale aké je iné riešenie. No iné riešenie je zvyšovanie dôvery na oboch stranách, je trpezlivé rokovanie, je reálne vysvetľovanie situácie v slovenskom zdravotníctve, nie klamanie, že vieme všetko vyriešiť, že vláda Ivety Radičovej to robí v zdravotníctve zle, lebo vláda Roberta Fica to vyrieši. No a čo vyriešila zatiaľ za tých 14 mesiacov? Straší zdravotníkov. A nejdem teraz do iných tém, lebo to by som tu mohol naozaj rozprávať veľmi dlho a nechcem vás zbytočne zabávať, sme pri novele Trestného zákona.
Nepáči sa mi na tom ani to, akým spôsobom to bolo urobené. Prepáčte, pán minister Borec sedí na výbore pre zdravotníctvo a tak počúva, ako pán poslanec Valocký predkladá pozmeňujúci návrh. A potom, keď sa priamo opýtam pána ministra, či s tým súhlasí, tak niečo povie, že vláda by mohla mať taký nejaký nástroj na to, aby chránila vlastne tie životy a zdravie občanov, a toto je vlastne taký nástroj, ako prinútiť tých zdravotníkov, on v princípe s tým súhlasí. Prosím, tak prečo to nedal do vládneho návrhu zákona? Prečo to neprešlo riadnym pripomienkovým konaním? Prečo sa k tomu nemohli vyjadriť lekárske komory, zdravotnícke komory. To čo je za spôsob robenia legislatívy, trestnoprávna zodpovednosť tým, ktorí chránia naše životy a poskytujú zdravotnú starostlivosť? Tak, viete, nejaký poslanec to dal a v princípe pán minister spravodlivosti však proti tomu nič nemá. Keby bol veľký cirkus, tak povie, že s tým nesúhlasí. Keď je len malý cirkus, potichu prejde v Národnej rade toto, á la Kondrótovo vyvlastnenie. To je čo za spôsob? To je komunikácia so zdravotníkmi? Toto má zvýšiť dôveru zdravotníkov k vláde, k tomu, že jej možno veriť, že keď sedia spolu na ministerstve zdravotníctva za okrúhlym stolom vo veľkej zasadačke a niečo dohodnú, to platí? Chce robiť SMER v zdravotníctve toto takým spôsobom, pokútne, popod stôl, na výbore pre zdravotníctvo, rozsiahly pozmeňujúci návrh? A minister spravodlivosti povie, že v princípe však treba chrániť životy a zdravie, treba mať aj takéto krajné riešenia k dispozícii.
Pani ministerka Zvolenská, tá úplne nič. Potom sa toho zastala v diskusných reláciách. Rozumiete, sedí so zdravotníkmi v zasadačke na ministerstve zdravotníctva za okrúhlym stolom. O čom sa rozprávajú? O počasí? Tak pani ministerka nepovie, že máme takúto úvahu, drahí zdravotníci, takto chceme upraviť legislatívu, ministerstvo zdravotníctva bude presadzovať takéto zmeny v Trestnom zákone, ktorý predloží vláda Slovenskej republiky cez ministra spravodlivosti. Vydiskutujme si to. To by bolo fér. Aký máte problém? Prečo to nemôže byť takto? Prečo nemá mať vláda takýto nástroj v rukách? Alebo má mať takýto nástroj v rukách pre každý prípad. Nič, pani ministerka zdravotníctva, ona to tak utrpela. Viete, akože pán poslanec Valocký si po večeroch napísal pozmeňujúci návrh, dal ho do zákona pána ministra Boreca a pani ministerka zdravotníctva ho zrazu bude mať v zákone. Ale ona s tým v princípe nič nemá, to, že má kladivo na zdravotnícke komory, že má kladivo na odborové organizácie, že keď najbližšie budú sedieť za okrúhlym stolom, tak ona bude v neuveriteľnej výhode, pretože keď sa to náhodou nebude tej druhej strane, zástupcom stavovských organizácií a odborárom páčiť, tak jednoducho vyhlásia krízový stav v tej-ktorej nemocnici a majú na nich kladivo a budú mašírovať do práce, či sa im to páči alebo nie.
Pani ministerka utrpela to isté čo Ústavný súd, ktorý pozastavil účinnosť zákona o sestrách, ministerstvo čaká. V stredu Ústavný súd rozhodol, že je to protiústavné, mimochodom, je to neuveriteľne nespravodlivé rozhodnutie Ústavného súdu. A ministerstvo teraz čaká na odôvodnenie, potom bude analyzovať odôvodnenie, predpokladám, dosť dlho. Potom bude rokovať o analýze odôvodnenia so stavovskými organizáciami. Potom sestry povedia, že predsa len by chceli už trošku viac ako plat 400 eur, keď majú vysokoškolské vzdelanie a dve špecializácie, tak trošku predsa len aspoň približne pridať. A vtedy ministerstvo povie: „Haha, pôjdete do práce, lebo bude krízový stav, a zoberieme vám registráciu, a pokuta 3 300 eur a to ešte nedajbože, aby bol niekto ohrozený v nemocnici, lebo hrozí odňatie slobody dva až päť rokov.“ Tak toto je reálna tvár strany SMER v zdravotníctve. Takto oklamali zdravotníkov, dámy a páni.
Na záver chcem len povedať, že vyzývam znovu pani ministerku zdravotníctva, aby sa pri riešení problémov slovenského zdravotníctva a pri riešení problémov zdravotníkov, ktorých je naozaj veľa, neskrývala raz za poslancov výboru pre zdravotníctvo, druhýkrát za Ústavný súd, tretíkrát za ministra spravodlivosti, štvrtýkrát pre zmenu za ministra financií, lebo je málo peňazí, ak nejaký Inštitút finančnej politiky robí analýzu o jednej zdravotnej poisťovni, ale aby si s nimi sadla za rokovací stôl a čestne a otvorene s nimi jednala o riešení problémov zdravotníkov a slovenského zdravotníctva. Ďakujem pekne za pozornosť.

V rámci faktickej poznámky sa asi ťažko dá dostať do takého švungu, v akom bol pán poslanec. Ale ja kvitujem ten spravodlivý hnev, ktorý hovorí o tom, že v prvom čítaní sme mali problém s dvomi spojenými témami a jednou transpozíciou. Druhé čítanie bolo obohatené presne o tento rozmer, ktorý tu spomína pán poslanec Novotný. A to je to, že vláda sociálnej demokracie svojím spôsobom obmedzuje právo na štrajk, akýkoľvek spôsob, ktorý by si zdravotnícki pracovníci zvolili za nejakú účinnú metódu, ktorou by mohli presadzovať svoje oprávnené požiadavky. Si pripravili na nich poslanci strany SMER kladivo. A už mnohokrát tu sa pýtame, prečo to robia cez pozmeňujúce návrhy, vyvlastňovací zákon á la Kondrót. Po tomto návrhu zákona nám príde zákon, keď si pani primátorka Vaľová, zhodou okolností sediaca v poslaneckej lavici, vyrovnáva účty s kontrolórmi, ako poslanecký návrh, nie vládny. A máme tu aj poslanecký návrh pána Valockého, ktorý ide kriminalizovať alebo zavádzať trestnoprávnu zodpovednosť zdravotníkov. A presne si to trafil, pán poslanec, deje sa to vo forme balónikov. Pustia balónik cez poslanecký návrh. Ak je okolo toho veľký virvar, tak sú pripravení svoje rozhodnutia korigovať, inak to tu pokútnou formou prejde. A odrazu sa doktori, sestričky, zdravotnícki pracovníci, lekárnici zobudia s tým, že v mimoriadnych situáciách ich budú nejakým spôsobom kriminalizovať. Si nemyslím, že toto je korektný a dobrý spôsob, ako nastoľovať témy a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)