21. schôdza

Ďakujem vám, vážený pán kolega, za vaše vystúpenie, kde ste poukázali na to, že SMER oklamal zdravotné sestry. Zdravotné sestry hlavne na východnom Slovensku robia veľakrát za 400 eur, niekedy ani za toľko nie. Ústavný súd na podnet pána Dragulu, poradcu pána premiéra Fica, pozastavil navýšenie minimálnych mzdových nárokov týchto zdravotných sestier, aj keď v rezerve na rok 2012 bolo nechaných 50 miliónov eur na to, aby tieto zdravotné sestry mohli mať navýšené mzdy, a ešte k tomu sem príde návrh Trestného zákona, kde sa pritvrdzuje trestnoprávna zodpovednosť na zdravotníkov vrátane týchto zdravotných sestier. Ja nikomu nič zlé neprajem, ale tí poslanci, čo budú za to hlasovať, sa raz môžu dostať do nemocnice. A budú ich ošetrovať zdravotníci vrátane zdravotných sestier, tie zdravotné sestry, ktoré niekedy ani 400 eur nezarobia a robia na niekoľkozmennej prevádzke, v piatky, sviatky, Nový rok, Vianoce. A poctivo si odmakajú svoju prácu tak, aby bol pacient čo najspokojnejší. Nikomu nič zlé neprajem, lebo poznám tie zdravotné sestry a viem, že aj tak urobia všetko pre to, aby pacient sa cítil čo najlepšie. Spolu s lekármi urobia všetko pre to, aby vyliečili pacienta. Ale toto je nehoráznosť. Toto je nehoráznosť, keď ľudia so 400 eurami mzdy majú ešte mať nad sebou kladivo na zdravotníkov.

Ďakujem pekne kolegom, že na mňa reagovali. A ospravedlňujem sa, keď som sa možno trochu rozčúlil v závere, ale som nahnevaný. Poviem to úprimne, som nahnevaný po neuveriteľne nespravodlivom rozhodnutí Ústavného súdu, pretože Generálna prokuratúra a Ústavný súd sú v tejto krajine na to, aby slúžili spravodlivosti. A teraz ich postup bol nespravodlivý. Sú tu na to, aby zvyšovali právnu istotu ľudí. Ich postup zvýši len neistotu, v ktorej sa sestry nachádzajú po dvoch rokoch, keď pokojne a slušne žiadali svoje oprávnené nároky. Dokonca, keď už by som to mal trošku teraz potiahnuť za vlasy, by som povedal, že príbeh sestier je trošku aj o tom, že slušnosť sa nevypláca. Ony prišli slušne a slušne rokovali a snažili sa domôcť svojich oprávnených nárokov. Lekárski odborári sa nezdržiavali, zobrali za rukojemníkov pacientov. O chvíľu budeme možno už dnes o tom rokovať, už majú pripravenú tretiu etapu zvyšovania platov. Sestry nedostali ani tú prvú. Teda naozaj sa neoplatí byť slušným v tejto krajine? Preto som rozčúlený. A nehnevajte sa, keď som možno bol viac nahnevaný, ako by bolo treba.
O tom, čo ste hovorili obidvaja moji kolegovia, pán poslanec Viskupič aj pán poslanec Zajac, myslím, by sme mali hovoriť viacej. Treba demaskovať skutočnú tvár strany SMER. Pred voľbami sľubovali modré z neba sestrám, lekárom aj lekárnikom. Po voľbách ich už nepotrebujú. Sestry nedostali platy, lekári síce možno dostanú tretiu etapu rozdelenú, bez krytia finančných prostriedkov, o tom budem hovoriť ešte dnes v pléne, a lekárnici síce dostali zrušený vernostný systém, ale majú ešte horšie zľavy, ktoré ich existenčne ohrozujú. A k tomu všetkému si ešte SMER pripravil na zdravotníkov kladivo. To je skutočná tvár strany SMER.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovolil som si využiť možnosť, že môžem vystúpiť aj v ústnej, aj v písomnej časti rozpravy, preto, lebo si myslím, že naozaj treba biť na poplach. Ale hlavne som to chcel kvôli poslancom strany SMER. Chcem sa im prihovoriť v tejto veci a možno vyzývať ich svedomie, aby nehlasovali. Ale keďže pozerám, že z 83 poslancov tu je až jedna, ktorá telefonuje práve, takže záujem je zrejme veľmi veľký. Takže nie je tu nikto. A tak dúfam, že niekde počúvajú, možno v kancelárii. Možno im asistenti povedia, o čom rozprava bola, hoci nádej, že sa niečo zmení, je možno malá. Ale treba možno byť v tejto veci otravný. Takže aj keď strana SMER tu nie je, ale tak možno tie prázdne stoličky omnoho lepšie symbolizujú poslancov vládnej strany ako tak, ak by boli obsadené, myslím týmto, že iba človek bez vlastného názoru a svedomia môže pôsobiť ako prázdna stolička, tak svojím spôsobom máme sálu plnú poslancov strany SMER lebo sú tu prázdne stoličky, lebo veľakrát sa práve takto správajú. Správajú sa ako prázdne stoličky, bez človeka, bez obsadenia, kde sa iba stláčajú nejaké tlačidlá, niekto, kto vyzerá ako človek, ale asi zrejme človekom nie je, lebo jednoducho svojho svedomia sa vzdáva, svojho svedomia a presvedčenia sa vzdáva na základe príkazu niekoho zhora, kto prikáže hlasovať. Chcel by som týmto prázdnym stoličkám sa prihovoriť, aby pri pripomienkach pána prezidenta, ide o prázdne stoličky, ktoré tu nie sú alebo ktoré nie sú obsadené poslancami strany SMER, skúsili tentoraz svedomie a presvedčenie nevymeniť za svedomie a presvedčenia pána ministra spravodlivosti, predsedu strany alebo, neviem, kto im dať tento návrh prikázal, za svedomie a presvedčenie pána prezidenta. Tentoraz si myslím, v tejto veci v prípade pripomienok by bolo omnoho lepšie, ak by si poslanci vypočuli prezidenta ako toho, kto im prikázal v druhom čítaní tento návrh zákona schváliť.
Chápem, že strana SaS, možno aj odídenci z SaS zažívajú príjemné chvíle, lebo konečne sa realizuje ich program a tá drogová koalícia, ktorú uzavreli, spoločne strana SMER a strana SaS, v tejto veci, im asi dobre robí. Chcel by som iba upozorniť vlastne na ten rozdiel, že keď my sme sa so stranou SMER dohodli v rómskych otázkach, naozaj v probléme, ktorý Slovensko dlhoročne trápi, že si dokážeme sadnúť za jeden stôl a budeme sa snažiť hľadať riešenia, ktorými tento problém posunieme dopredu, tak SaS-ka sa stavala na barikády a kričala nám o tom ako uzatvárame koalíciu, ako sme kolaboranti so stranou SMER a ako sme teda v koalícii so stranou SMER. A snažili sa pri každej jednej príležitosti nám to vytknúť. A ja by som teraz chcel sa opýtať, takto rečnícky, či je lepšie uzatvoriť so stranou SMER koalíciu na konkrétnom odbornom probléme, kde je riešenie problému, ktorý Slovensko trápi, alebo uzatvoriť takúto drogovú koalíciu, ktorú ste uzatvorili vy. Ja si myslím, že Slovensku omnoho viac pomôže rómska koalícia, keď to tak chcete nazývať, ktorú sme uzatvorili my, ako to, čo ste spáchali vy, nech máte akýkoľvek úmysel, následky, ak to prejde, poslanci strany SMER, už prišiel prvý. Prelomia prezidentovo veto. (Reakcia z pléna.) Vy ste tu síce, ale doteraz ste telefonovali, pani Vaľová, takže ste duchom asi neboli prítomná. Takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, nekričte, prosím vás. Už som vás raz upozornila gongom.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Čiže keď tento návrh zákona schválite, následky budeme pociťovať my všetci, nielen vy, nielen vaša osobná sloboda, neviem, ako to nazývate, ale my všetci, každá jedna rodina, ktorá zrazu bude mať problém s tým, čo možno doteraz nemusela mať, lebo sa možno ten díler obával toho trestu, ktorý mohol dostať. Akýkoľvek trest v každom zákone, ktorý je, tak má práve úlohu potrestať. Ale omnoho dôležitejšia úloha je odradiť prípadného páchateľa trestného činu od toho, aby tento trestný čin spáchal. Spôsob, ktorý ste zvolili a ktorý nehanebne obhajujete, je spôsob, ktorý jednoznačne nieže znižuje tresty drogovým dílerom, ale tým, že miesto minimálne štvorročného nepodmienečného trestu zavádzate podmienku, tak de facto ruší tresty pre tých, hlavne teda predpokladám, menších drogových dílerov, ale teoreticky, tak ako je paragraf napísaný, za ktorý sa bijete, aj tomu, kto bude predávať päťstopäťdesiat dávok drogy a nielen jedenásť či dvanásť.
Musím zároveň povedať to, že vždy som bol za to, aby sme užívateľov drogy brali ako obete trestných činov a aby sme ich netrestali za to, že nemajú možno nad sebou veľakrát kontrolu, o to viac aby sme trestali dílerov, ktorí tieto drogy predávajú. Pod s týmto prísľubom sme vlastne aj štyria v roku 2010 do parlamentu kandidovali. Bol som to ja, Martin Fecko, Erika Jurinová a Jozef Viskupič. Sme kandidovali s ideou: Áno, znížme tresty užívateľom drog alebo zrušme tresty obetiam vlastne dílerov drog, ale pod podmienkou, aby spolupracovali alebo udali vlastne dílera, ktorý im drogy predal. S týmto prísľubom sme kandidovali. A naďalej si za ním stojím, že toto je cesta, ktorou by sme sa mali vydať pri riešení drogovej kriminality a drogovej problematiky na Slovensku.
Spôsob, ktorý navrhujete vy, že pod rúškom akože znižovania trestnej sadzby pre malých užívateľov drogy, čo určite podľa mňa nie sú tí, ktorí pri sebe majú desaťnásobok a viac drogy, zároveň znižujete tresty alebo robíte to v paragrafe, ktorý rieši drogových dílerov, tak nič iné nerobíte, iba robíte presne to, čo vám tu mnohí, a ja to teraz zopakujem, z opozície otĺkajú o hlavu, znižujete alebo rušíte de facto nepodmienečné tresty pre drogových dílerov. Pod toto sa podpisuje strana SMER, pod toto sa podpisuje strana SaS, ale tam to asi čudné nie je, tí vlastne plus-mínus takéto veci rozprávali možno aj predtým. Ale to robia poslanci strany SMER, ktorí majú aj v názve tú sociálnu demokraciu, sociálne cítenie. Už to cítenie alebo to sociálne by malo byť, že snažím sa asi vytvárať také prostredie v štáte, ktoré to nebude umožňovať tým, ktorí chcú ničiť životy niekoho iného.
Takisto aj SaS-károv by som sa chcel opýtať, keď vytvárajú podmienky, ktoré na uľahčenie života drogovým dílerom, či to nie je to, že sa vlastne už zasahuje do slobody niekoho druhého, či ten drogový díler, keď teda mu chcete de facto zrušiť nepodmienečný trest, teda nebude tým svojím správaním zasahovať do slobodného rozhodnutia jeho obete, teda užívateľov drog.
Súčasný stav, ktorý umožňuje sa každému užívateľovi drogy, ktorý bol pristihnutý s vyššou dávkou, ako je desaťnásobok, dohodnúť s prokurátorom na vine a treste za podmienky, že bude spolupracovať, to znamená, že udá presný spôsob, akým spôsobom sa k droge dostal, od koho ju kúpil, jednoducho usvedčí de facto dílera, považujem za správny a dostatočný na to, keď nám teda ide o dobro užívateľov, ktorí teda zhodou okolností mali pre sebe možno aj, uznávam, že môže sa stať aj situácia, že to bude nevediac, viac ako 10-násobok dennej dávky. V tomto prípade vždy majú možnosť sa dohodnúť na dohode o vine a treste a dohodnúť si takýmto spôsobom, že vyviaznu len s podmienkou a nebudú mať nepodmienečný trest. Nie je tomu ani, myslím, dva týždne, možno tri týždne, keď jedného zo skupiny mafiánskej, sýkorovcov v Bratislave, a bol to usvedčený díler, odsúdili na podmienku iba preto, lebo takisto využil tento inštitút a dohodol sa na vine a treste, usvedčil ostatných ľudí, ktorí v tej siete boli zainteresovaní, a takýmto spôsobom vlastne napomohol tomu, aby sme efektívne s drogovou mafiou na Slovensku bojovali.
Nechápem tú zaslepenosť, ktorá vedie vás, SaS-ku, ale aj SMER, že silou-mocou tento návrh zákona alebo tento paragraf konkrétne obhajujete, lebo nemá to nič spoločné s užívateľmi drog. Užívatelia drog aj dnes sa mohli de facto vyviniť alebo získať iba podmienečný trest cez inštitút o dohode o vine a treste. Čiže všetky vaše argumenty o tom, ako týmto ľuďom chcete pomôcť, sú falošné, sú nemiestne, nie zavádzajúce, jednoducho je to bohapustý klam zo strany SMER-u, zo strany SaS-ky voči ľuďom, ktorí nevedia, čo vlastne presne prijímate, a možno také dve-tri vetičky niekde v správach si vypočujú, že však vlastne všetko to je v poriadku. V poriadku to určite nie je. Čiže neviem, čo mám pre to spraviť, nejakému opozičnému poslancovi zostáva iba tento kecpult a vyzývať poslancov v strane SMER, aby ste našli ten zdravý rozum a nepodporili dílerov drog. Proti každému z vás, kto týchto ľudí podporí, kto podporí dílerov drog, ja sám budem robiť kampaň osobne, vo vašej obci, vo vašom meste. A budem vypočítavať a napíšem presne, za čo ste hlasovali, menovite o každom jednom z vás, aby vaši voliči sa potom mohli s tým konfrontovať a mohli si zodpovedať otázku, či toto bolo hlasovanie, kvôli ktorému vás do parlamentu volili.
Nie je to zanedbateľné hlasovanie. Týmto hlasovaním odštartujete iný prístup k drogovej problematike, možno prístup rezignácie, keď tu Poliačik vykrikuje o tom. Áno, on túži po tom. Vraví, nechajme dílerov na pokoji, nekriminalizujme nikoho, nech si každý užíva, čo si chce pichnúť, nech si pichne, keď si chce niekto potiahnuť, nech si potiahne, nikoho netrestajme, každý je slobodný. Ale sloboda je zároveň aj zodpovednosť. A vy dnes musíte urobiť zodpovedné rozhodnutie. Zároveň dúfam, že bude aj slobodné a nebudete podliehať nejakému príkazu a budete v prvom rade počúvať svoje vlastné svedomie. To, čo navrhuje Poliačik a dnes, bohužiaľ, aj vy, v čom ste sa dali s nimi do drogovej koalície, nie je sloboda. To je anarchia, anarchia, keď díler sa bude môcť beztrestne pohybovať po ulici a bude vedieť, nič mu nehrozí, podmienku si u správneho sudcu vybaví.
Druhý bod a druhá námietka sa týka osobitného motívu spáchania trestného činu. Takisto nechápem pohnútku, prečo ste sa týmto smerom vydali. Ale tak ako som hovoril aj v prvom vystúpení, myslím si, že jediná pohnútka je tá, že chcete osloviť ten zbytok voličov SaS-ky a nejakým spôsobom si ich nakloniť na svoju stranu. Jasné, ste 40- a viacpercentná strana a nie ste na nich odkázaní, ale sami viete, že voľby niekedy môže rozhodnúť pol percenta, percento hlasov. A týchto ľudí, ktorých zvyčajne sa zastávajú možno tie sociálne demokracie v Európe, ste akýmsi spôsobom opomenuli. A teraz sa snažíte dobehnúť to, čo ste zameškali. Ja sa ich tiež chcem zastať. Samozrejme, útok z nenávisti, ktorý je hnaný nenávisťou voči skupine ľudí s inou sexuálnou orientáciou, trestajme viac ako útok, ktorý nie je hnaný. Ale zároveň trestajme rovnako útok z nenávisti voči akejkoľvek sociálnej skupine, nielen voči vyvoleným, inak sociálnej orientovaným, ale aj voči akejkoľvek sociálnej skupiny. To, čo navrhujete vy, je to, že iba vyvýšime jednu skupina nad ostatných a budeme sa tváriť, že títo ľudia potrebujú teraz nadpráva, potrebujú nejakú pozitívnu diskrimináciu, potrebujú, aby sme sa tvárili, že keď niekto napadne napríklad homosexuála, transvestitu alebo nejako inak sociálne orientovaných ľudí, tak títo budú za svoj trestný čin, za svoj skutok viacej trestaní ako tí, ktorí napadnú ľudí, ktorí sú zdravotne postihnutí, ktorí sú bez majetku, ktorí sú možno starší, ktorí sú veriaci, ktorí napríklad volia stranu SMER alebo SaS, jednoducho, ktorí sú združení v inej sociálnej skupine. To, čo navrhujete, je znova zvrátenosť voči tomu, čo ste navrhovali pri drogách, samozrejme, trochu iného kalibru. Ale vyzdvihovať jednu skupinu ľudí a všetkých ostatných tým pádom ponižovať a robiť ich menej cennými len preto, lebo sa chcete zalíškať jednej skupine ľudí, nie je správne. Toto robil pred osemdesiatimi rokmi Hitler. Dobre, mal vybranú inú skupinu, ktorú vyzdvihoval nad ostatných, ale robil presne tú istú politiku, ktorú teraz týmto hlasovaním znova chcete spraviť vy, ktorou je vyzdvihnúť jednu skupinu nad všetkých ostatných a tváriť sa, ako ste spravodliví, ako ste európski. Preto navrhujeme aj v novele Trestného zákona, aj sme to dávali ako pozmeňujúci návrh, bohužiaľ, ktorí ste neprijali, aby sme nevyzdvihovali žiadnu sociálnu skupinu, aby sme nevyzdvihovali ľudí, ktorí sú inak sexuálne orientovaní, ale aby sme všetky skupiny dali na jednu roveň a akýkoľvek útok z nenávisti aby sme trestali voči akejkoľvek sociálnej skupine rovnakým spôsobom. Nie je namieste vyzdvihovať v tomto prípade iba tých ľudí, ktorí to majú sexuálne inak trochu zariadené.
Tretia pripomienka pána prezidenta je spomínaná kriminalizácia zdravotníkov. Mrzí ma, že pán prezident poňal tú svoju pripomienku tak úzko a že vlastne vadí mu iba nejakých desať rokov a namiesto toho navrhuje dva roky a vlastne s celou ostatnou časťou tej kriminalizácie zdravotníkov tým pádom súhlasí. Ja súhlasiť s tým nedokážem, nielen preto, že moja mama celý život v zdravotníctve robila, ale preto, lebo vidím ako nieže sú dôležití, ale ako sú hlavne v prvom rade zdravotnícki pracovníci zaznávaní, ako sa na všetkých myslí, len napríklad na tie zdravotné sestry až úplne na samý koniec. A ešte aj na tento samý koniec sa im iba vlastne cez Ústavný súd smejeme všetci do tvárí. Zdravotné sestry začali boj za lepšie podmienky v zdravotníctve. A doslova vyšli na psí tridsiatok. Medzičasom sa trochu zlepšili podmienky lekárom. Ale zdravotné sestry nedostali ani to, čo na začiatku de facto mali, lebo mnohé z nich museli podpísať s lekármi zmluvy, že sú čiastočne už nie sestry, ale že sú administratívne pracovníčky na nižší úväzok (druhú časť na vyšší úväzok). A de facto zdravotné sestry sú prinajlepšom na tom istom, na čom boli pred viacerými rokmi, ničím si nepomohli, iba zase opäť vaším rozhodnutím ste im zobrali možno poslednú možnosť, kde si mohli v určitom momente povedať, že to stačilo, z tejto nemocnice odchádzam. A vy ste si uzurpovali práve rozhodnúť namiesto nich, dať im mrežu na nemocnicu alebo na polikliniku a povedať nie, vy neodídete, vy budete otroci alebo otrokyne, naďalej budete pracovať preto, lebo vláda sa tak rozhodla. Nie je to fér, hoci, samozrejme, si uvedomujem, že môžu nastať situácie, keby na celom Slovensku zrazu sa rozhodlo dvadsať, tridsať, päťdesiat percent zdravotných sestier alebo zdravotných pracovníkov odísť, tak asi by to Slovensko neustálo, nezvládli by sme to. A pravdepodobne je namieste v tom prípade povedať, že, áno, musíme zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Ale vy ste si uzurpovali právo, keď čo i len jedno oddelenie v nemocnici, v jednej konkrétnej nemocnici niekde nebude spokojné so svojím primárom, ktorého im tam dosadí váš politický nominant za riaditeľa nemocnice, ktorý možno bude tunelovať to oddelenie, ktorý bude tunelovať nemocnicu, a tieto zdravotné sestry si napríklad povedia, že nebudú viac a nechcú viac pod ním pracovať, ale budú chcieť pracovať v zdravotníctve, možno v druhom zariadení, tak vy im prikážete nie, nebudete slobodné a budete pracovať a musíte pracovať v tomto konkrétnom zdravotníckom zariadení. Toto nie je fér. A myslím si, nieže to nie je fér, to je vyslovene návrat do otrokárstva zdravotníckych pracovníkov. Síce dnes sa to volá fakultné nemocnice, ale bez problémov by ste to mohli premenovať na väzenské zariadenia alebo väzenské nemocnice, lebo tí ľudia, ktorí tam pracujú, majú zobraté práva, ale nedostali žiadne výhody. Pochopil by som, ak by ste zvolili cestu, ako náš štát rieši situáciu policajtom, vojakom. Dobre, majú nárok napríklad na výsluhový dôchodok. A tým pádom na druhej strane sa musia vzdať niektorých svojich práv, napríklad práva na štrajk. Zdravotným sestrám ste nedali absolútne nič. Ešte cez vami ovládaný Ústavný súd ste im zabezpečili rozhodnutie, že to, čo by mohli mať, tak nie je v súlade s ústavou a ako by chceli mať nejaké nadpráva. Zdravotným sestrám ste nedali absolútne nič, iba ste im zobrali posledné právo slobodne sa rozhodnúť, kde chcú alebo nechcú pracovať. Toto nie je fér, minimálne s tým, ako som povedal, keď to porovnávam s pozíciou policajtov, sudcov, prokurátorov alebo vojakov. Títo ľudia majú niektoré výhody. Na základe toho sa niektorých svojich práv dobrovoľne vzdávajú. Zdravotné sestry nemajú žiadne výhody a všetky práva ste im zobrali. Preto aj v tejto veci vás chcem poprosiť, aby ste minimálne to, čo navrhuje pán prezident, prijali, ale hlavne vás chcem poprosiť, aby ste celú novelu Trestného zákona vôbec neschválili.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Rád by som sa vyjadril k tej prvej časti, respektíve k otázke znižovania trestnej sadzby. Samozrejme, predkladá sa to tu ako hotová vec, že drogový díler dostane podmienku. Opomína to jeden pomerne dôležitý faktor v justícii. A to je sudca. Sudca bude ten, ktorý zváži, či ten dotyčný dostane tri roky natvrdo alebo dostane podmienku. My si myslíme, neviem, či pod vplyvom fungovania parlamentu, že všetci sudcovia sú bábky, že všetci si nájdu svojho sudcu a že v tomto štáte nebude fungovať súdnictvo, kde sa budú elektronicky prideľovať spisy a kde sudca bude človek s názorom. A ja som stále, napriek všetkému, čo vieme o justícii, presvedčený, že väčšina sudcov sú ľudia čestní a ľudia s názorom. Tak automatická, schematická a populistická úvaha, že všetci sudcovia u prefláknutého drogového dílera siahnu po podmienke, je vo svojej podstate mylná. Jednoducho som presvedčený, že i ten sudca rozlíši mladého študenta, ktorý bol nájdený s nejakou dávkou, a dílera. I anamnéza toho človeka asi o niečom povie, ten človek nebude súdený bez vyšetrovania, bez dôkazových materiálov. A je nepochybne rozdiel medzi mladým filozofom, ktorý si, ako som už niekde hovoril, láme hlavu či Kerouacova Cesta bola tá pravá cesta, a otrlým drogovým dílerom. Pripusťme, že absolvent práva a sudca by mal mať rozpoznávaciu schopnosť. A neschematizujme tu vopred všetky rozsudky o drogových díleroch.

Ďakujem pekne. No tak nedá sa celkom nezareagovať na to všetko. Pán Matovič, vy ste si zrátali, koľko času ste navyprávali už k tomuto problému v tomto parlamente? Prvé čítanie, druhé čítanie, teraz je to vrátený návrh zákona. Počúval som vás aj v prvom, aj v tomto vystúpení. Rozprávali ste úplne to isté. Viete, ja nechcem komentovať vaše, odpustite, ale zrejme insitné úvahy o práve, pán Matovič. Len keby ste to mysleli úprimne, no tak poviem, áno, zastupujete nemalú časť voličov a chcete opakovaním a neviem intenzitou presadiť svoju pravdu. Ale, pán Matovič, vám ide o to, aby ste sa zúfalo dostali do nejakých novín. Predsa v celej tejto téme, čo tu zneužívate hanebne aj spolu, bohužiaľ, s niektorými kolegami z KDH, ide iba o to, či študent, pokiaľ používa a má k dispozícii desať dávok marihuany, dostane nepodmienečne v base štyri roky alebo možno mu tam budú stačiť iba tri. Netušíte, že existuje čosi ako penológia, náuka o treste. Netušíte o tom, koľko stojí pobyt takéhoto študenta, potencionálneho v base, za štyri roky, keď odhadujeme, že jeden takýto mesiac stojí od 60 000 do 180 000 korún bývalých, pán Matovič. Neviem, či nad tým rozmýšľate, ako vyzerá potom zničený pocit takéhoto študenta a aká je skutočná reálna situácia, ako to teda konkrétne s marihuanou vyzerá na tých školách. Máme civilizované krajiny, ktoré sú aj silne nábožensky orientované, ako napríklad Holandsko. A v istej sfére ma relatívne veľmi liberálny rozmer v týchto veciach. A je členom Európskej únie aj starším ako my. Okrem toho humanizmus a fungovanie zmysluplnej korektnej spoločnosti rozmýšľa aj nad tým, aby aj tresty boli humánne, aby mali prevýchovný charakter, aby mali zmysel. Nechceme šaríu, nechceme odtínanie prstov, nechceme dvadsaťročné väzenia, pán Matovič. Bavíme sa o tom, či štyri alebo tri roky takémuto študentovi, bezuzdný... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Číž, koľko času som k tomu navyprával? Toľko, koľko som chcel, práve preto, čo ste povedali, aby som upozornil na to, čo páchate. Vy tu síce to podsúvate, samozrejme, asi možno z neznalosti, možno s úmyslom, aby ste naschvál ľudí zaviedli, že však ide iba o to, či budú mať štyri roky alebo tri roky väzenia za to. Ale už nehovoríte to, že pri tých troch rokoch už môže byť podmienka a bez problémov tým pádom. Štyri roky natvrdo alebo podmienka, to je dosť sakramentský rozdiel. Ale to už nepoviete, lebo vám to nevyhovuje.
Keď potom hovoríte, že jeden mesiac nás stojí vo väzení... (Reakcia z pléna.) Nevykrikujte, pán Číž, správajte sa normálne, máte na to vek. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Kľud, páni poslanci.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Jeden mesiac vo väzení nás nestojí 60 000, 70 000, ale okolo 30 000 korún, keď už ste hovorili v korunách.
A keď hovoríte o insitných úvahách, o práve, tak toto bolo insitné, insitná demagógia, ktorou ste chceli navodiť atmosféru, že však vlastne iba znižujete trest zo štyroch na tri roky. Neznižujete to zo štyroch rokov na tri roky, znižujete to zo štyroch rokov basy na podmienku. A to je sakramentský rozdiel. A keď za to zahlasujete, tak vy sa to hanbite pán Číž.
Pán kolega Osuský, tuším tu nie je, (Hlasy z pléna.) alebo tam je niekde možno hore, použijem to slovíčko od kolegu Číža, toto bolo insitné alebo naivné z vašej strany, keď hovoríte, že sudca bude ten, ktorý to zváži. V čom tento paragraf, ktorý meníte, rozlišuje alebo robí lepšieho užívateľa od dílera? V ničom. Prečo by ten sudca mal byť odrazu ústretovejší k užívateľovi ako k dílerovi drog. Nie, vy meníte paragraf, ktorý sa týka dílerov. A ničím nenavodzujete u sudcu, aby dal nižší trest užívateľovi, lebo ste si neurobili zložitejšiu prácu, že by ste rozdelili dva paragrafy, aby ste to jednoznačne určili. Nie, zmenili ste jednoduché číselko zo štyroch na tri a myslíte si, že to je správne.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Budem naozaj stručný, poviem len pár vecí, lebo...
Je zaujímavé, že niekto, koho ľudia, ktorí sa venujú overovaniu faktov, ktoré verejne produkuje, už raz bol usvedčený zo zavádzania, tak má tú drzosť opakovať tú istú lož druhýkrát, tak aby sme si upresnili, o čom sa rozprávame.
Prvá vec. Pán kolega Matovič hovoril o tom, že zmeny v Trestnom poriadku majú pôsobiť odstrašujúco medzi ľuďmi. Vyšla správa v roku 2011, ktorú dlhodobo spracúvala Nadácia otvorenej spoločnosti, ktorá jednoznačne potvrdila, že zmeny v drogových paragrafoch nijakým spôsobom neovplyvňujú správanie ľudí na drogovej scéne. To znamená, že sprísňovanie trestov nemá vôbec ten účinok, že by menilo správanie ľudí, tí majú iné motivácie. Akurát jediná vec, ktorá je rezultátom takýchto zmien, je tvrdší postih a častejšie trestanie aj ľudí, ktorí by trestaní byť nemali.
Ďalšia vec, ktorú pán Matovič spomínal, je, že sa tu ide znižovať trest zo štyroch rokov na nulu. Tak isto je to nepravdivý výrok, výrok, ktorý nesedí, pretože aj podmienečný trest je stále trestom. Pri podmienke toho trestu sa dajú určiť súdom určité podmienky pre toho užívateľa alebo trestaného, ktoré musí splniť. Napríklad takouto podmienkou je zákaz užívania týchto omamných látok. Dokonca zákaz užívania alkoholu môže určiť v podmienke súd takým spôsobom, aby prispieval k náprave tohto trestaného človeka.
Napríklad aj pán kolega Lipšic hovoril o tom, že neexistuje prípad trestaného človeka alebo užívateľa drog. To tiež nie je pravda. Pravdou je, že nemáme zaznamenaný prípad, ktorý by sa viazal konkrétne na tento odsek zákona. Ale máme na Slovensku zaznamenaných niekoľko prípadov, desiatky, možno aj viac, kde boli neprimerane mladí ľudia trestaní za držbu malých množstiev hlavne marihuany. A takýmto ľuďom už bol pokazený život. Ja osobne mám na stole prípad chlapca, ktorý bol prvýkrát prichytený a v podmienke bol prichytený druhýkrát s množstvami, ktoré napríklad v Českej republike ani len nie sú trestným činom, ale priestupkom. A si odsedel 41 mesiacov v base tento človek, slušný, normálny mladý chalan. A toto nie je správne. Ak naozaj by sme si mali ctiť na Slovensku zásadu, že človek má byť trestaný na základe škodlivosti jeho konania a mal by mať za škodlivé konanie primeraný trest, tak jednoducho tieto paragrafy Trestného zákona nezodpovedajú primeranému trestu. A jediná vec, ktorá sa deje touto jednou zmenou, o ktorej sa dnes rozprávame, je to, že sa sudcovi dá na posúdenie, či škodlivosť konania takéhoto človeka je alebo nie je tak veľká, aby dostal štyri roky. Tam sa nemení ani tá sadzba štyroch rokov, keď je náležitá. V prípade, že sudca uzná, áno, že tento človek je naozaj díler, že tento človek aj pri tom malom množstve, ktoré mal pri sebe, dokázateľne s tým obchodoval, že to robil pre vlastné obohatenie a že to nie je teda na úrovni bežného konzumenta, tak môže dostať štyri roky a nie je s tým problém. Problém je pri tých hraničných prípadoch. A jeden z nich som spomínal niekoľkokrát a spomeniem ho znovu. Stačí, keď máme chlapca, ktorý z jedného festivalu v Čechách príde na druhý festival na Slovensku, bude mať pri sebe dva-tri jointy, ktoré ak je dostatočne potentná tá tráva, tak môžu byť kľudne vyhodnotené ako dávka presahujúca desaťnásobok bežnej dávky. A takýto človek keď je prichytený už len pri tom, že si podával toho jointa so svojimi kamarátmi v tom krúžku, tak za tento paragraf, o ktorom sa dnes rozprávame, môže dostať štyri roky natvrdo. A to nepovažujem za správne. To je jediná vec, o ktorej sa rozprávame. A ja nerozumiem naozaj tej hystérii. Ja tomu teda rozumiem, lebo je veľmi ľahké zneužívať nevedomosť a predsudky v spoločnosti pre vlastné politické body, čo je typická práca pána Matoviča, ale nezodpovedá realite. Ďakujem.

Martin Poliačik, skončil si jednou vetou: „Je veľmi ľahké v politike zneužívať nevedomosť.“ Presne toto vy robíte. A na to sa snažím upozorniť. Meníte paragraf, ktorý sa vyslovene týka iba dílerov drog. Tým, že ste si nedali prácu a že ste nerozdelili striktne možno užívateľov a dílerov a robíte to cez tento paragraf, takýmto spôsobom zabezpečíte, aby díleri drog mohli byť odsúdení iba na podmienku, z toho sa žiadnym spôsobom nedokážeš vyviniť. Paragraf, ktorý sa týka dílerov drog, kde znižujete sadzbu zo štyroch rokov na tri roky, ktorá zároveň môže byť podmienka, tak sa týka vyslovene dílerov drog. To, že môže niekedy niektorý užívateľ byť posúdený ako díler vzhľadom na to, že mal tri cigarety, ktoré majú vyšší obsah účinnej látky, a môže to byť viac ako desaťnásobok bežnej dávky, môže byť pravda, môže sa niekedy stať. Ale tento človek dnes má nástroj dohody o vine a treste, kde sa môže dohodnúť. A stačí, že iba udá, kde si tú drogu kúpil, od koho si ju kúpil a bude spolupracovať s prokuratúrou a nebude mať štyri roky natvrdo. Nebude 41 mesiacov, ako ty hovoríš, niekde v chládku.
A keď si tu spomínal chlapca, ktorý teda aj v podmienke znova si tú drogu kúpil, a preto skončil 41 mesiacov v chládku, tak ja si myslím, že to je správny trest, lebo porušil podmienku. A hovoríš tu o slušnom človeku. Slušný človek, ktorý vie, že má nejakú podmienku, a poruší to, čo mu súd prikáže, asi slušný úplne nie je. Podľa tvojho rebríčka možno slušný je. Ja si myslím, že slušný nie je.
A že som klamal. Je to tak. Štyri roky natvrdo meníte na tri roky a tri roky už môžu byť ako podmienka, de facto nula rokov vo väzení. Ja som to tak povedal, ale naschvál si zavádzal.

Pán poslanec, po prvé, ja som prekvapený tým, že tá novela je dnes v parlamente. V situácii, keď sa zatvárajú brány fabrík po celom Slovensku každý týždeň, my ideme riešiť malých dílerov drog. Koho tá téma zaujíma? To je otázka na smerákov, ministra spravodlivosti, Roberta Fica. Koho dnes zaujíma téma znižovania sadzby pre drogových dílerov v situácii rastúcej nezamestnanosti, obrovskej miery korupcie? Koho to zaujíma?
A druhá poznámka. Vyzýval som vás aj pána ministra spravodlivosti niekoľko mesiacov, aby ste sem priniesli ten príbeh konkrétneho človeka, prvotrestaného, čistého užívateľa, ktorý mal len tú dávku 12-razovú, niečo nad desať dávok, a išiel do väzenia. Aj vy ste mi priznali, že taký príbeh ste proste nenašli, lebo on proste neexistuje. Aj minister spravodlivosti priznal, že tento paragraf sa týka v 90 % prípadov dílerov. A keď tam spadnú nejakí užívatelia, idú na podmienku aj tak cez buď dohodovacie konanie, alebo mimoriadne zníženie trestu.
Tak čo riešite? Čo riešime? Skončime rozpravu, odmietnime novelu Trestného zákona a riešme reálne problémy tejto krajiny.

Ešte raz, ja nechápem, čo je na to nepochopiteľné. Keď tu máme chlapca, ktorý ide z jedného festivalu českého na festival druhý, tak už prekračuje hranice, už je v tomto paragrafe. Ak nefajčí toho jointa sám, ale s dvoma-troma kamarátmi, tak už môže byť posúdený ako človek, ktorý to sprostredkoval, dal inému. A tým pádom pre teba to môže byť díler. Pre mňa to nie je človek, ktorý má byť štyri roky v base. To je celé. (Reakcia z pléna.) A zase sa ideme baviť o tom, či podľa teba je správne, že ten človek ide do basy. A podľa mňa to správne nie je, pretože jeho nebezpečnosť pre spoločnosť nie je vôbec taká, že by ho mala spoločnosť nejakým spôsobom riešiť. A toto je základný náš rozpor. Ja nevidím dôvod, aby ľudia, ktorí sú platcovia daní, otcovia rodín a raz za čas si cez víkend s kamarátmi pri grilovačke dajú jedného jointa, boli perzekvovaní ako kriminálnici. To je nesprávne, basta.