21. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako to bolo v predchádzajúcom prípade, Fond národného majetku Slovenskej republiky predkladá v súlade so zákonom o privatizácii návrh ročnej účtovnej závierky za rok 2012 na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.
Predkladaná účtovná závierka je riadna účtovná závierka fondu, bola zostavená za účtovné obdobie od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012 podľa slovenských právnych predpisov, zákona o účtovníctve a postupov účtovania pre Fond národného majetku Slovenskej republiky. Ročná účtovná závierka fondu za rok 2012 bola overená a správnosť účtovnej závierky bola potvrdená audítorom. Účtovnú závierku fondu tvorí jej súvaha, výkaz o tvorbe a použití majetku fondu a výkaz o nákladoch na správnu činnosť fondu.
Ak dovolíte, krátko k súvahe fondu. Všetky vzťahy medzi fondom a privatizovanými subjektmi, ako aj medzi fondom a orgánmi štátnej správy a ostatnými organizáciami sú premietnuté v súvahe fondu, ktorá sa člení na aktíva a pasíva a ktorá je k 31. 12. vo výške 2,4 mil. euro.
V stručnosti k tvorbe použitia majetku fondu. Tvorba majetku fondu v roku 2012 dosiahla celkovú hodnotu 594 mil. eur. Najvýraznejšou položkou, ktorá sa podieľa na tvorbe majetku fondu v roku 2012, je zisk z účasti fondu na podnikaní obchodných spoločností, to sú dividendy vo výške 593 mil. eur. Ide najmä o dividendy vyplatené spoločnosťami Slovenský plynárenský priemysel, Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika a Východoslovenská energetika a Slovenská elektrizačná prenosová sústava a Slovak Telekom.
Celkové použitie majetku fondu za rok 2012 dosiahlo výšku 637 mil. eur, z toho výdavky vo výške 535 mil. eur boli vynaložené na posilnenie štátnych finančných aktív, výdavky vo výške 79 mil. eur súvisia s bezodplatným prevodom 100-percentného podielu fondu na základnom imaní spoločnosti SEPS a výdavky vo výške 15 mil. eur boli použité na úhradu nákladov spojených s prevodom bezcenných cenných papierov na Fond národného majetku od fyzických osôb.
Na záver k nákladom na správnu činnosť fondu, k 31. 12. 2012 fond čerpal náklady na svoju správnu činnosť v celkovej výške 2,2 mil. eur, čo predstavuje 81 % zo schváleného rozpočtu na prevádzku fondu, a tým dosiahol fond úsporu v roku 2012 vo výške 540 mil., pardon, 540 tis. eur.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný materiál bol prerokovaný a schválený výkonným výborom fondu a následne dozornou radou fondu bez pripomienok. Uvedený materiál nemá dopad na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a nemá ani ostatné sociálne vplyvy.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, toľko na úvod z mojej strany.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 28. mája 2013 č. 511 pridelil návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2012 na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o návrhu rokoval 13. júna 2013 a prijal uznesenie č. 184 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti rokoval 11. júna 2013 a prijal uznesenie č. 172. V týchto uzneseniach výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov a poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2012 schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2012 bola schválená uznesením z 18. júna 2013 č. 185. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám mohol predniesť výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa.
Ústav pamäti národa je verejnoprávna ustanovizeň zriadená zákonom č. 553/2002 o sprístupňovaní dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu z roku 1939 až 1989. Medzi jeho úlohy patrí úplne a nestranne hodnotiť obdobie neslobody, sprístupňovať dokumenty o prenasledovaných osobách, zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania, dávať podnety na trestné stíhanie zločinov a trestných činov, poskytovať potrebné informácie orgánom verejnej moci, systematicky zhromažďovať a odborne dokumentačne spracovávať všetky druhy informácií, dokladov a dokumentov vyžadujúcich sa na obdobie neslobody, propagovať myšlienky slobody a obrany demokracie.
Výročná správa, aj ročná účtovná uzávierka boli jednohlasne schválené výborom pre ľudské práva dňa 13. júna v tomto roku. Výročná správa bola schválená aj Správnou radou Ústavu pamäti národa 18. apríla 2013.
V úvode správa poskytuje informácie o činnosti Ústavu pamäti národa, venuje sa činnosti orgánov Ústavu pamäti národa, ako je správna rada, dozorná rada a výbor. Informuje o personálnom zabezpečení. V Ústave pamäti národa bolo v tomto čase priemerne 64 zamestnancov. Informuje o finančnom zabezpečení, transfer zo štátneho rozpočtu pre Ústav pamäti národa bol v celkovej sume 1 mil. 523 tis. 330 eur. V úvode sa správa zaoberá aj spoluprácou s médiami, venuje sa agende súvisiacej so súdnymi spormi. V tomto čase, alebo v čase, kedy správa informovala, existovalo 14 žalôb na ochranu osobnosti. Tri sa týkali náhrady majetkovej ujmy v peniazoch a tri neplatného ukončenia pracovného pomeru. Správa v úvode sa tak isto venuje poskytovaniu informácií štátnym orgánom, NBÚ, SIS-ke, ministerstvu obrany, alebo v zahraničí venuje sa výsledkom medzinárodnej spolupráce v spolupráci s inštitúciami, ako je ENRS alebo USTR, alebo na úrovni európskej siete. Venuje sa agende účastníkov protikomunistického odboja alebo veteránom protikomunistického odboja.
V tretej časti sa zaoberá sprístupňovaním dokumentov a Ústav pamäti národa pripravil a sprístupnil žiadateľom celkove 4 827 strán dokumentov.
Štvrtá časť sa týka archívu Ústavu pamäti národa. Správa opisuje výsledky činnosti sekcie archívu. Celkovo vybraný materiál v počte 3 418 položiek počet listov archívneho materiálu pripraveného pre skenovanie, pre skenovacie pracovisko, bol 71 825. Počet strán archívneho materiálu sprístupnených cez študovňu archívu bol 835 819. Prostredníctvom študovne boli sprístupnené tlačoviny v počte 249 zväzkov. Počet vypožičaných mikrofišov bol 460, čo znamená 1033 listov.
V piatej časti správa informuje o vedeckých aktivitách a o dokumentáciách. Správa prináša zoznam výsledkov a výstupy okruhov vedeckého výskumu a dokumentácie, organizované vedecké a odborné konferencie, kolokvia a semináre, výsledky publikačnej činnosti pracovníkov a účasť pracovníkov na vedeckých konferenciách a seminároch. Zorganizovaných bolo 8 vedeckých a odborných konferencií, kolokvií a seminárov. Okruhy vedeckých výskumov, môžem aspoň niektoré spomenúť - politický systém, režim a spoločnosť na Slovensku ´39 až ´45, osudy slovenských Židov ´39 až ´45, perzekúcie obyvateľstva na medzinárodnom základe, politické procesy na Slovensku po roku ´48 a rehabilitácie, násilná kolektivizácia, poľnohospodárstvo, štát a cirkev, slovenské mestá a regióny, dejiny štátnej bezpečnosti.
Boli zorganizované vedecké a odborné konferencie, aspoň niektoré spomeniem - Slovensko v rokoch neslobody, Vyrovnávanie sa s totalitnou minulosťou, Železná opona a tragické príbehy útekov.
V siedmej časti sa správa venuje vydaným publikáciám, prináša prehľad edičnej činnosti, monografie, memoáre, zborníky, publikácie vydané mimo edície ústavu, časopis Pamäť národa, ako aj informáciu o stave elektronickej knižnice. Vyšlo celkovo 14 knižných publikácií. Pokračovalo sa aj vo vydávaní štvrťročníka Pamäť národa a ukladaní vydaných publikácií v elektronickom formáte.
V ôsmej časti sa zaoberá správa audiovizuálnou tvorbou a venuje sa dosiahnutým výsledkom v produkcii a distribúcii dokumentárnych filmov a zaznamenávaniu výpovedí svedkov z obdobia neslobody.
V roku 2012 ÚPN dokončilo samostatne alebo v koprodukcii dva dokumentárne filmy Arbitráž a Saltomoltáre. Odborne spolupracoval aj na výrobe hraného celovečerného koprodukčného československo-poľského filmu s názvom Eštebák, ktorý mal premiéru v roku 2012. V roku 2012 na obrazovkách STV, TV Lux a TV Noe mohli diváci sledovať filmy z produkcie Ústavu pamäti národa. Filmy boli prezentované aj na festivaloch. V roku 2012 vydal Ústav pamäti národa na DVD-čku dvojjazyčnú slovensko-anglickú verziu štyroch svojich dokumentárnych filmov - Junáci z prachu, Ako som mal začať tretiu svetovú vojnu, Tóny v tichu a Tiene barbarskej noci.
V roku 2012 sa nakrútilo 42 svedeckých výpovedí. Pre zlepšenie prístupu širokej verejnosti k záznamom svedectiev sa ÚPN zapojilo do medzinárodného projektu Pamäť národa, ktorého cieľom je prehľadne sprístupniť bádateľom, ale aj širokej verejnosti prostredníctvom internetovej stránky svedectvá pamätníkov významných dejinných udalostí. Rovnako sa pokračovalo v systematickej digitalizácii audiovizuálneho archívu ÚPN.
Deviata časť opisuje popularizačné a osvetové aktivity. Správa prináša prehľad o uskutočnených aktivitách, akými boli podujatia pri príležitosti výročí, výstavy, filmové festivaly, diskusné podujatia, exkurzie a iné aktivity. Správa sa zmieňuje o exkurziách škôl a verejnosti, predovšetkým do archívu ÚPN. V roku 2012 sa uskutočnilo 12 knižných prezentácií. Medzi ďalšími aktivitami správa spomína projekt Asociácia divadelná Nitra, účasť na knižnom veľtrhu Bibliotéka, projekt vybudovania pamätného miesta pri rieke Morave, položenie vencov na spomínaných aktivitách.
Vzdelávacie aktivity. Uskutočnil Ústav pamäti národa 59 prednášok. Približuje a pokračuje správa, kurzy pre študentov s názvom Pramene k dejinám totalitných inštitúcií, kurzy pre študentov Pramene k dejinám špeciálnych služieb v Československu z roku 1918 a ´92 a podieľa sa na projektoch Eurostory, Eustory, či projekte Zabudnuté príbehy alebo projekte Po stopách slobody.
V závere správa konštatuje dosiahnuté výsledky a splnenie úloh, ktoré ÚPN ukladá zákon 553/2002 o pamäti národa, a to napriek tomu, že ani po desiatich rokoch od vzniku ústavu nemá vlastnú budovu. Pracovníci ÚPN pokračovali v napĺňaní dlhodobých projektov i v rozvíjaní nových aktivít. Venovali sa dlhodobým činnostiam, akými sú vedecký výskum, vytváranie evidencií, dokumentácia činnosti Štátnej bezpečnosti, sprístupňovanie dokumentov z činnosti represívnych zložiek, spracovávanie archívnych fondov, služby pre bádateľov, poskytovanie informácií štátnym orgánom pre plnenie ich zákonom stanovených úloh, vzdelávacie a populizačné aktivity, publikačnú činnosť a podobne.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som využil aj túto príležitosť a pozval vás do Ústavu pamäti národa. Verím, že aj touto formou nadviažeme intenzívnejší záujem o spoluprácu a spoločne budeme hľadať cestu, ako sa vysporiadať s našou smutnou minulosťou.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny podal správu o prerokovaní Výročnej správy o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2012, tlač 524a.
V súlade s § 12 ods. 5 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu z roku 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z 10. mája 2013 predložil predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák Národnej rade Slovenskej republiky Výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2012.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 13. mája 2013 č. 505 pridelil výročnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, rokoval o výročnej správe na svojej 23. schôdzi 14. júna 2013 a prijal k nej uznesenie č. 81, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2012. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky máte k dispozícii ako súčasť tlače 524a.
Pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán riaditeľ, vážené kolegyne, kolegovia, mne je tak ľúto, keď vidím ľudí, ktorí majú nadšenie, a ja proste som rád, keď ho majú, lebo dobre sa robí. A zotrvať v tom nadšení, a i keď ste fejsovaný, alebo sa častokrát konfrontujete s krutou realitou.
Pán riaditeľ, ja vám chcem, lebo to nadšenie, alebo taká tá chuť, je z vás cítiť, je na vás vidieť, a som bol, aj keď ste boli na výbore, a ja by som vám chcel zaželať aj po tomto, vidíte, čo je tu, hej, po tomto, aby vám tá chuť zostala. Toto je, to je nič, to z toho si nič nerobte, prosím vás. To my sme hrozná krajina. My si nechceme pamätať, my sa bojíme, my sa bojíme vlastného tieňa. Viete, to je, tu bola pani ombudsmanka, a taká, to sa hovorí, že elementárna úcta, tu nikto nebol. Viete, nerobte, nevyvodzujte z toho nejak, že to nikoho nezaujíma, prosím vás. Vidíte, liberálov tu nemáte žiadnych. SDKÚ, 17. novembra tak budú stáť na, na pódiu, budú pozerať, že či prišli nejakí, no tak budú stáť a spomínať! A vidíte, tu nie sú. MOST - HÍD ešte by som možno uznal, že prečo. Jediní kto, KDH a zopár SMER-ákov. Viete, to my sme, my sme naozaj smutnou krajinou, ktorá sa bojí vlastného tieňa. Takže ja vám chcem zaželať, naozaj, nech vám ten elán zostane.
Je potrebné sa vrátiť. Kto nevie o svojej histórii, nemá, ani v zásade nemôže vedieť o svojej budúcnosti. Takže bol by som rád, keby vám ten elán vydržal. Bol by som rád, keby sa to nastavenie tej spoločnosti zmenilo, hej, že, že tí ľudia sa začnú zaujímať, kto, čo bol, ako bol, ale že aj prejavia elementárnu úctu, hej, elementárnu úctu. Keď je tu riaditeľ Ústavu pamäti národa, hovorí o tom, čomu sa venuje Ústav pamäti národa, čo urobil, tak aj z úcty k tým ľuďom, tým, ktorí trpeli, tak by to malo mať taký ako, že, hm, tak berieme na vedomie, teda vážime si to, hej, že teda robíte. Naozaj pre históriu je to dôležité, aby to... Nuž, ale to by sme sa museli možno volať ako iná krajina.
Ja len to, a s tým chcem skončiť, že možno, viete, my sme ináč krajina, ktorá, by ste neverili, že my v hlavnom meste nemáme po udalostiach, ktoré menili ráz krajiny, ani mizernú malú ulicu nazvanú. Ani mizernú malú ulicu, ani kút niekde, viete. Máme ôsmu ulicu, máme deviatu ulicu, máme neviem akú ulicu, ale po 17. novembri sme neboli schopní, lebo tak sa bojíme sami seba, hej, nazvať si, ani mizerný kút v tomto meste. A možno by stálo za to, pán riaditeľ, že možno, keby vy ste dali, keby ste mali pocit, že tak treba, ja sa prvý pridám, ale keby ste vy ako pamäť národa, Ústav pamäti národa vyzvali takú výzvu pre poslancov mesta, že či sa nenájde nejaký kút, viete, nejaký, aj z úcty k ľuďom, ktorí za toho boľševika, za tých komunistov, za tých eštebákov, ktorých veľa z vás je tu znova alebo ich potomkov, aspoň jeden mizerný kút nazvať, viete. Samozrejme sa to dá formulovať ináč. Ja som teraz expresívny, hej, že, ak, prosím vás, to vás chcem vyzvať a tým skončím, že či by nebolo dobré a zahodno ako do tej ďalšej činnosti si takúto aktivitu pripísať. A možno, keď sem o rok prídete, to zas bude, ako je teraz. Hovorím, z toho si ťažkú hlavu nerobte, ale budem sám zvedavý, že ako dopadla tá výzva, a môžme sa znova skonfrontovať, že či sa niečo zmenilo, alebo nie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ďakujem pánu poslancovi Hlinovi, že na to upozornil. Ja sa priznávam bez mučenia, že som sledoval tie predchádzajúce správy na monitore, ale ako som zbadal pána riaditeľa z Ústavu pamäti národa, tak som rýchlo bežal do sály, pretože si myslím a súhlasím v tom s poslancom Hlinom, že to je naozaj mimoriadne dôležité. Niežeby Sociálna poisťovňa a tie ďalšie inštitúcie dôležité neboli, ale toto mi akosi tak leží na srdci. A takisto by som sa chcel pridať k predrečníkovi, že želám všetko najlepšie pánu riaditeľovi v tejto funkcii, do ktorej sme ho nedávno zvolili v parlamente.
A ďakujem aj za to pozvanie na návštevu Ústavu pamäti národa. Ja osobne, pokiaľ mi to budú povinnosti dovoľovať, veľmi rád sa zastavím a budem sa o to zaujímať, pretože táto téma je naozaj dôležitá. Takže ďakujem za správu, ďakujem aj poslancovi Hlinovi za upozornenie na túto dôležitosť.

Ďakujem pekne. Ja tiež by som chcel vyzdvihnúť entuziazmus pána riaditeľa. A to, čo povedal predrečník, na to reagujem, že áno, Alojz, myslím si, že každý národ, ktorý nevie skade prišiel, čo je a kam ide, nemá nejaké dlhodobejšie vízie. A vieme, že boli aj úvahy zrušiť –  nezrušiť Ústav pamäti národa. Tak ja hovorím kategoricky nie. Nie, pretože my sme si ani neboli, by som povedal, nemali sme čas si uvedomiť, že sme Slováci po tom deväťdesiatom treťom, dajme tomu, a zrazu sme už nejakí euro v celej tej európskej našej Únii. Takže myslím si, že vaše opodstatnenie a vaša úloha tu je nezastupiteľná. Takže ja budem samozrejme veľmi rád, keď aj ja budem môcť svojím dielom prispieť k tomu, aby Ústav pamäti národa bol taký, aký má byť, aký si ho možno aj ja predstavujem. A aby sme mladú generáciu poučili a aby sme nerobili chyby, ktoré tu by byť nemali, pretože na chybách národ nenapreduje. Ako sa hovorí, hlúpy sa učí na vlastných a múdry na cudzích.
Ďakujem pekne, držím palce.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne poslankyne, poslanci, som tu jeden z mála tých, ktorý bol pri zrode Ústavu pamäti národa, pri istej dráme, ktorá sa v tomto parlamente odohrávala, v čase, kedy táto vznešená idea a myšlienka na ustanovenie takejto inštitúcie so vznešeným názvom Ústav pamäti národa. Dámy a páni, v tom je skryté všetko, aj obsah, ale aj poslanie, aj zmysel, ktorý má toto inštitúcia napĺňať.
Možno tie želania a očakávania z fungovania tejto inštitúcie boli väčšie, aké dnes k dispozícii máme. Preto, lebo aj mne sa osobne zdá, že ústav by mohol viacej odkrývať tie zločiny, a to nielen komunizmu, tak ako si to mnohí, keď ústav vznikal, mysleli, že to bude úrad, ktorý bude prenasledovať, ktorý bude zatvárať, ktorý bude perzekvovať niektorých, ktorí predtým perzekvovali iných. Nie, táto inštitúcia má poslanie, ktoré má v nás a v budúcich generáciách zachovať v pamäti akýkoľvek zločin, ktorého sa, či už politici alebo ktokoľvek iný, na komkoľvek dopustili, tieto zločiny odhaľovať, zdokumentovávať a pokiaľ je to len trošku možné, týchto vinníkov aj potrestať.
Žiaľ, na Slovensku sme sa minuli tomuto jednému hlavnému poslaniu, ktorým bolo nielen odhaliť, ale aj obžalovať, a tam je treba, kde je treba, aj odsúdiť. Tu mi trošku chýba silnejšia kompetencia Ústavu pamäti národa, aby nestačilo len zverejňovať zväzky, len zverejňovať zoznamy ľudí, ktorí boli v rôznych štruktúrach zložiek Štátnej bezpečnosti a ktorí, žiaľbohu, sa podieľali, mnohí, aj na strašných zločinoch, ktoré niekedy znamenali aj veľké tragédie a mnohé obete nevinných ľudí.
Ten ústav by mal byť aj na to, aby sme dokázali predchádzať opakovaniu takýchto možných situácií, ktoré môžu vznikať. Nepodľahnime nejakému pokoju, že dnes je sloboda, demokracia, globálny svet má záujem, aby vojny neboli. Ale nepodceňujme! Dnes sú oveľa väčšie a možno také isté, ak nie väčšie, hrozby, aké boli pred päťdesiatimi, šesťdesiatimi, ale možno ešte aj, keby som sa vracal ďalej, ďalej do histórie, rokmi.
Áno, ústav by si možno zaslúžil aj väčšiu pozornosť zo strany štátu. Sídli v cudzích prenajatých priestoroch, vždy vznikali isté problémy, či má mať svoj vlastný, alebo nemá mať svoj vlastný, ja to nepovažujem za až tak dôležité. Hoci by som bol veľmi rád, to, čo hovoril pán kolega Hlina, aby sedel v dôstojných priestoroch. Ja osobne si myslím, že Bratislava má takýchto objektov niekoľko, kde by ústav sídliť mohol.
Rovnako si myslím, že by mohlo dôjsť aj k nejakým rekonštrukciám v zákone, ktorý vzbudzoval a vzbudzuje vždy pri akýchkoľvek voľbách, či už do Správnej rady Ústavu pamäti národa, nehovoriac o tom, keď sa volí predseda Ústavu pamäti národa, istý politický, vyvoláva istý politický konflikt. Nebojme sa toho, priatelia, nebojme sa Ústavu pamäti národa! Nebojme sa odhaľovať tie krivdy, nebojme sa poukázať na konkrétnych ľudí, ktorí sa, ktorí tie krivdy iným spôsobili! Len pravda nás oslobodí od minulosti, len pravda nám zabráni, aby sme v budúcnosti, nedajbože, sa aj my neodvážili siahnuť na niečo, čo ľuďom bude spôsobovať akékoľvek utrpenie.
Pán predseda, želám vám, aby naozaj pod vaším vedením začali ste svoje sedemročné funkčné obdobie, čo je dosť dlhá doba na to, aby ste preukázali aj vašu osobnú, ale aj manažérsku schopnosť postaviť ten ústav na cieľ a záujem, ktorý, už nie je medzi nami, a nebohý Ján Langoš si predsavzal v čase, keď on tu stál, navrhoval a bil sa doslova o to, aby táto inštitúcia na Slovensku vznikla. Preto aj Jánovi Langošovi chcem vyjadriť vďaku a úctu za to, čo pre činnosť tohoto ústavu na Slovensku urobil. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda Hrušovský, v tom kontexte, čo ste povedali a spomínali, chcela by som aj ja poďakovať pánu predsedovi Ústavu pamäti národa, najmä za včerajší diskusný večer, na ktorom, žiaľ, pre povinnosti, pre ktoré som musela byť tu, som sa nemohla zúčastniť. Ale včera ÚPN pripravilo diskusný večer, pri ktorom si spomínalo na jeden zo zločinov komunizmu, na ktorý nesmieme zabudnúť, a to je menová reforma z roku 1953.
Aj toto sú udalosti, ktoré patria do kontextu tých, ktoré má mapovať a neustále pripomínať Ústav pamäti národa, pretože pripravil ľudí nielen o úspory, ale mnohých aj o životy. A možnože aj táto oblasť zločinu komunizmu by bola vhodná na to, aby bola detailnejšie a lepšie zmapovaná pre budúce generácie, ale aj ako výstraha, lebo, nedajbože, niečo také sa môže zopakovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a na základe poverenia Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle uznesenia č. 33 zo 16. mája 2012 predkladám ako predseda výboru Informáciu o predložení výročných správ politických strán a politických hnutí za rok 2012, tlač 586.
Podľa uvedeného zákona vyplýva politickým stranám a politickým hnutiam povinnosť každoročne predložiť Národnej rade Slovenskej republiky do konca apríla výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok. Na základe oprávnenia Národnej rady Slovenskej republiky boli všetky politické strany upozornené, že im vyplýva povinnosť predložiť výročné správy za rok 2012 do 30. apríla 2013 v listinnej a v elektronickej podobe.
Pre pomoc a uľahčenie práce politické strany obdržali listom z 8. 2. 2013 aj príslušné náležitosti, ktoré obsahujú a chronologicky upozorňujú na všetky povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona o politických stranách, verejnom obstarávaní, o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, o účtovníctve, o katastri nehnuteľností, o notároch a notárskej činnosti.
Výbor prerokoval uvedenú informáciu dňa 13. júna 2013, pričom o splnení a nesplnení náležitostí zo zákona pri predkladaní výročných správ politických strán a politických hnutím informoval listom predsedu výboru ministerstvo financií dňa 28. mája 2013.
Výbor po prerokovaní súhlasil s vyplatením finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu všetkým šiestim parlamentným stranám a dvom neparlamentným stranám, ktoré vo voľbách získali viac ako 3 % hlasov. Výbor konštatoval, že výročnú správu do 30. apríla 2013 predložilo zo 63 riadne registrovaných subjektov 49 subjektov, po termíne ju predložil jeden subjekt, 13 subjektov správu nepredložilo a 27 strán bolo písomne požiadaných o odstránenie nedostatkov s termínom do 30. júna 2013. Ak nebudú odstránené nedostatky, následne požiadam podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky, aby začal správne konanie podľa § 31 ods. 2 písm. a) o politických stranách a politických hnutiach o uloženie pokuty vo výške 3 319 eur.
Treba zdôrazniť, že práca Ministerstva financií Slovenskej republiky pri vymáhaní finančných prostriedkov za uložené pokuty je neefektívna a nehospodárna voči štátnemu rozpočtu. Od roku 2000 bolo začatých vyše 220 správnych konaní. Neustále od roku 2005 ministerstvo vnútra eviduje 86 strán, ktoré sú v likvidácii. Aj v tomto prípade je potrebná legislatívna zmena. Je nevyhnutné, aby bol novelizovaný zákon o politických stranách, nielen so zameraním na efektivitu a hospodárnosť, ale prijať aj také ustanovenia, ktoré odstránia porušovanie tohto zákona ako celok. Napríklad hľadať v úmysle ústavy aj takú možnosť, ako je zrušenie strany zo zákona.
Vzhľadom na pretrvávajúce nedostatky výbor už v minulosti vytvoril pracovnú skupinu zo zástupcov parlamentných strán na prípravu novely o politických stranách a prípadne aj zákonov s tým súvisiacich. Do tejto prípravy novely sa zapojila aj Kancelária Národnej rady, zástupcovia ministerstva financií, ministerstva vnútra, Úrad pre dohľad nad výkonom auditu a Slovenská komora audítorov.
Informácia je predložená pod tlačou 586.
Ďakujem vám za pozornosť.