23. schôdza

Ďakujem, pán minister.
Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Vladimíra Matejičku, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na ukončenie pôsobenia a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane (tlač 694) podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 670 z 23. augusta 2013 pridelil návrh na ukončenie pôsobenia a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory prerokovali návrh na ukončenie pôsobenia a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a § 12 ods. 5 a 6 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas s ukončením pôsobenia a vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Dzurinda, Vašečka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Dzurinda.

Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, na prvý pohľad alebo aj počutie by sa mohlo zdať, že rokujeme o dokumente, ktorý je skôr technický, ako politický, aj úvodné slovo pána ministra by tomu mohlo nasvedčovať. Nemienim to teda nijako kriticky, skôr stručné úvodné slovo treba oceniť.
Ja ale by som chcel využiť príležitosť a doplniť aj politický rozmer témy, pán minister, o ktorej rokujeme, lebo domnievam sa, že je nesmierne významná, alebo významný tento politický rozmer.
Názory na misiu spojencov v Afganistane možno sa stále líšia aj na Slovensku medzi ľuďmi. Ja ale patrím medzi tých, ktorí sú presvedčení, že misia, pre ktorú sme sa rozhodovali v roku 2003 spolu s ďalšími krajinami Severoatlantickej aliancie, mala, má a bude mať, bude znamenať veľký význam pre samotný Afganistan, pre jeho susedov, pre región. Možno trošku vzletnejšie by som povedal, pre ľudstvo a našu civilizáciu ako takú.
Vychádzam z toho, čo som aj videl v Afganistane, čo som počul od mnohých politikov, čo si dokážem prečítať. Afganistan sa mení, možno pomalšie, ako sme dúfali alebo verili, ale sa mení a ja to vidím tak, že pomaly, ale k lepšiemu.
Na výbore som povedal, že veľa argumentov by som dokázal použiť na konštatovanie toho, že dnes je na tom trošku Afganistan lepšie, ako bol pred desiatimi rokmi, a vyjadril som nádej, že o ďalších desať rokov bude na tom ešte lepšie, ako je dnes.
Je zreteľa hodné, že pre misiu našich vojakov sme sa rozhodovali v roku 2003, teda je to už desať rokov. Myslím si, že je zreteľa hodné si uvedomiť, že tá línia zahraničnopolitická, bezpečnostná pretrváva po celých tých desať rokov, čo je veľmi dobrý znak, že Slovensko má svoju zahraničnopolitickú orientáciu, líniu, ale aj to, že je pevným spojencom ostatným v spoločenstve, do ktorého sme sa veľmi usilovali dostať, dobiehajúc už niekoľko rokov členské štáty, v tom čase našich susedov Česko, Poľsko a Maďarsko, čo napokon sa nám v roku 2004 aj podarilo.
Politický význam tejto misie je teda predovšetkým v tom, že Slovensko sa prejavilo ako vypočítateľný, predvídavý, a pritom aj veľmi pevný spojenec. A tak ako hovorím, o slovenských vojakoch, ktorí pôsobili, pôsobia v Afganistane, počuť iba samé dobré chýry. A to je, myslím, vec, ktorú si treba nielen uvedomiť, ale možno pri takejto príležitosti, ako je prerokúvaný dokument, aj nahlas povedať.
Druhý rozmer témy, o ktorej rokujeme, ktorý som si veľmi silno uvedomoval, keď som dokument čítal, je fakt, že misia má veľký význam aj pre samotnú Armádu Slovenskej republiky. Nie som si tým celkom istý, ale som si temer istý, že na takej ťažkej misii naši vojaci ešte neboli. Že v Afganistane nadobudli nové spôsobilosti, nové skúsenosti, ktoré nepochybne budú zužitkované aj v budúcnosti v podmienkach Armády Slovenskej republiky, ale aj širšieho medzinárodného spoločenstva. Bola to najťažšia skúška pre našich profesionálnych vojakov a myslím si, že pokojne môžme dnes nahlas povedať, že aj v tejto skúške obstáli.
Ja by som teda chcel toto svoje stručné vystúpenie využiť predovšetkým na to, aby okrem tých zahraničnopolitických súvislostí, o ktorých som hovoril, som vyjadril aj veľkú vďaku našim vojakom, Armáde Slovenskej republiky ako takej, pretože zvýšili nielen reputáciu Slovenskej republiky, ale myslím si, že dali aj veľa dobrých dôvodov občanom Slovenskej republiky na to, aby boli na našich vojakov hrdí. Je to dobrý pocit, je to pocit, na ktorom sa dá stavať aj perspektíva.
Preto ešte raz, pán minister, by som chcel vyjadriť vďaku všetkým veliteľom, ale aj príslušníkom ozbrojených síl, Armády Slovenskej republiky, ktorí v Afganistane pôsobili a pôsobia.
No a samozrejme, že nemôžem nezvýrazniť aj to, že pri tejto službe svojej vlasti, ale aj medzinárodnému spoločenstvu boli ochotní riskovať. Vykonávali ťažkú službu, čoho dôkazom je aj to, že 9. júla tohto roku zahynul jeden z nich, čatár Daniel Kavuliak, a spolu s ním boli ohrození a veľmi ťažko zranení aj dvaja ďalší slovenskí vojaci.
Takže aj s touto vďakou, alebo odkryjúc tento rozmer našej misie v Afganistane, by som chcel povedal, že, samozrejme, ten čas priniesol celkom logicky tranzíciu, odovzdávanie správy Afganistanu, domácim lídrom, a celkom logicky teda vedie aj k sťahovaniu našich vojakov, tak ako to robia iné krajiny, spojenci v Aliancii, k predefinovaniu ich pôsobenia vlastne k tomu, čo je obsiahnuté v samotnom materiáli.
Pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, mali sme tento materiál na výbore pre obranu a bezpečnosť, kde som tiež položil niekoľko otázok. Medzitým som dostal nejaké ďalšie informácie z prostredia ozbrojených síl, a preto by som chcel položiť dve otázky na ujasnenie týkajúce sa týchto výmen stiahnutia a vyslania.
Jedna z vecí sa týka toho tímu EOD, ktorý sa venuje teda tým nástražným systémom. Vraj sú teda veľmi kvalitní a robia nám tam dobré meno, tak podobne ako pán Dzurinda spomenul, že celkovo naše ozbrojené sily sú tam hodnotené. Ten termín na rozdiel od tých prvých troch skupín je až do 31. decembra, že budú stiahnutí, že či budú niekým iným nahradení, alebo celkovo tá spôsobilosť bude už presunutá pod afganské ozbrojené sily. To je prvá otázka, ktorú mám, že či teda nestálo za to zabojovať, aby tam zostali, alebo je to v rámci toho, že budú niekým nahradení v rámci teda tej výmeny. To je moja prvá otázka.
A druhá otázka je tiež informácia, že v Liptovskom Mikuláši máme kompletné vybavenie poľnej nemocnice, ktoré vraj bolo zakúpené pre Afganistan. Aká je tá situácia, že je to v poriadku, že tam ide len nejakých päť zdravotníkov, že či tam nebola plánovaná a aj finančne teda neboli podporené nejaké prostriedky, ktoré mali ísť vo väčšej miere do Afganistanu, že či je to len naozaj v tomto rozmere tých päť zdravotníkov, že či nebol predtým väčší plán a či neboli nakúpené prostriedky. Mám informácie, že tam tá poľná nemocnica teda vo väčšej miere.
Ďakujem veľmi pekne.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

Veľmi krátko odpoviem na obidve otázky.
Čo sa týka EOD, je to naozaj odovzdávanie moci afganským jednotkám. A aj jedna, aj druhá otázka spolu súvisia. Aj tak ako povedal pán poslanec Dzurinda, že ozbrojené sily Slovenskej republiky a Slovensko ako také chceme byť a sme, myslím si, bez ohľadu na to, aká tu bola vláda, stabilným a vypočítateľným partnerom. Aj my reagujeme na všetky požiadavky, ktoré prichádzajú či už v rámci NATO, alebo bilaterálnych rokovaní medzi jednotlivými krajinami, najmä Spojenými štátmi. To znamená, reagujeme na tie požiadavky, ktoré sú nám prednesené. To sa týka aj poľnej nemocnice.
A iniciatíva ohľadne piatich lekárov, to je maximálny počet, dnes hovoríme možno o troch lekároch, lebo zatiaľ sú také požiadavky, pretože líderská krajina v tomto je Česká republika a rokujeme spolu s nimi. Je to teda požiadavka, aby sme teda skôr v rámci Vyšehradskej štvorky alebo v rámci česko-slovenskej spolupráce vyslali aj my svojich vojakov. Nie je to, že my by sme si vymysleli tento počet, ale takéto sú požiadavky. A veľmi promptne reagujeme na všetky požiadavky, ktoré sú nám prednesené.
Na záver by som chcel len poďakovať, a nielen pánovi poslancovi Dzurindovi, ale aj poslancom v jednotlivých výboroch, že takúto otázku ako Afganistan berú ako prestížnu záležitosť Slovenskej republiky a nie je nástrojom žiadnych politických hier, čo, si myslím, ocenia aj všetci naši spojenci a pri každom stretnutí, a určite to zažívate aj vy, nás oceňujú nielen za to, akých máme vycvičených vojakov, hoci sami dobre viete, že tá naša výzbroj nie je najlepšia, ale vycvičenosť, disciplína a ich spôsobilosti sú veľmi kladne hodnotené a na to naozaj môžme byť hrdí.
Ešte raz ďakujem za podporu aj vo výboroch, aj tu.