23. schôdza

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na ukončenie pôsobenia a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane (tlač 694) podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 670 z 23. augusta 2013 pridelil návrh na ukončenie pôsobenia a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory prerokovali návrh na ukončenie pôsobenia a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a § 12 ods. 5 a 6 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas s ukončením pôsobenia a vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, na prvý pohľad alebo aj počutie by sa mohlo zdať, že rokujeme o dokumente, ktorý je skôr technický, ako politický, aj úvodné slovo pána ministra by tomu mohlo nasvedčovať. Nemienim to teda nijako kriticky, skôr stručné úvodné slovo treba oceniť.
Ja ale by som chcel využiť príležitosť a doplniť aj politický rozmer témy, pán minister, o ktorej rokujeme, lebo domnievam sa, že je nesmierne významná, alebo významný tento politický rozmer.
Názory na misiu spojencov v Afganistane možno sa stále líšia aj na Slovensku medzi ľuďmi. Ja ale patrím medzi tých, ktorí sú presvedčení, že misia, pre ktorú sme sa rozhodovali v roku 2003 spolu s ďalšími krajinami Severoatlantickej aliancie, mala, má a bude mať, bude znamenať veľký význam pre samotný Afganistan, pre jeho susedov, pre región. Možno trošku vzletnejšie by som povedal, pre ľudstvo a našu civilizáciu ako takú.
Vychádzam z toho, čo som aj videl v Afganistane, čo som počul od mnohých politikov, čo si dokážem prečítať. Afganistan sa mení, možno pomalšie, ako sme dúfali alebo verili, ale sa mení a ja to vidím tak, že pomaly, ale k lepšiemu.
Na výbore som povedal, že veľa argumentov by som dokázal použiť na konštatovanie toho, že dnes je na tom trošku Afganistan lepšie, ako bol pred desiatimi rokmi, a vyjadril som nádej, že o ďalších desať rokov bude na tom ešte lepšie, ako je dnes.
Je zreteľa hodné, že pre misiu našich vojakov sme sa rozhodovali v roku 2003, teda je to už desať rokov. Myslím si, že je zreteľa hodné si uvedomiť, že tá línia zahraničnopolitická, bezpečnostná pretrváva po celých tých desať rokov, čo je veľmi dobrý znak, že Slovensko má svoju zahraničnopolitickú orientáciu, líniu, ale aj to, že je pevným spojencom ostatným v spoločenstve, do ktorého sme sa veľmi usilovali dostať, dobiehajúc už niekoľko rokov členské štáty, v tom čase našich susedov Česko, Poľsko a Maďarsko, čo napokon sa nám v roku 2004 aj podarilo.
Politický význam tejto misie je teda predovšetkým v tom, že Slovensko sa prejavilo ako vypočítateľný, predvídavý, a pritom aj veľmi pevný spojenec. A tak ako hovorím, o slovenských vojakoch, ktorí pôsobili, pôsobia v Afganistane, počuť iba samé dobré chýry. A to je, myslím, vec, ktorú si treba nielen uvedomiť, ale možno pri takejto príležitosti, ako je prerokúvaný dokument, aj nahlas povedať.
Druhý rozmer témy, o ktorej rokujeme, ktorý som si veľmi silno uvedomoval, keď som dokument čítal, je fakt, že misia má veľký význam aj pre samotnú Armádu Slovenskej republiky. Nie som si tým celkom istý, ale som si temer istý, že na takej ťažkej misii naši vojaci ešte neboli. Že v Afganistane nadobudli nové spôsobilosti, nové skúsenosti, ktoré nepochybne budú zužitkované aj v budúcnosti v podmienkach Armády Slovenskej republiky, ale aj širšieho medzinárodného spoločenstva. Bola to najťažšia skúška pre našich profesionálnych vojakov a myslím si, že pokojne môžme dnes nahlas povedať, že aj v tejto skúške obstáli.
Ja by som teda chcel toto svoje stručné vystúpenie využiť predovšetkým na to, aby okrem tých zahraničnopolitických súvislostí, o ktorých som hovoril, som vyjadril aj veľkú vďaku našim vojakom, Armáde Slovenskej republiky ako takej, pretože zvýšili nielen reputáciu Slovenskej republiky, ale myslím si, že dali aj veľa dobrých dôvodov občanom Slovenskej republiky na to, aby boli na našich vojakov hrdí. Je to dobrý pocit, je to pocit, na ktorom sa dá stavať aj perspektíva.
Preto ešte raz, pán minister, by som chcel vyjadriť vďaku všetkým veliteľom, ale aj príslušníkom ozbrojených síl, Armády Slovenskej republiky, ktorí v Afganistane pôsobili a pôsobia.
No a samozrejme, že nemôžem nezvýrazniť aj to, že pri tejto službe svojej vlasti, ale aj medzinárodnému spoločenstvu boli ochotní riskovať. Vykonávali ťažkú službu, čoho dôkazom je aj to, že 9. júla tohto roku zahynul jeden z nich, čatár Daniel Kavuliak, a spolu s ním boli ohrození a veľmi ťažko zranení aj dvaja ďalší slovenskí vojaci.
Takže aj s touto vďakou, alebo odkryjúc tento rozmer našej misie v Afganistane, by som chcel povedal, že, samozrejme, ten čas priniesol celkom logicky tranzíciu, odovzdávanie správy Afganistanu, domácim lídrom, a celkom logicky teda vedie aj k sťahovaniu našich vojakov, tak ako to robia iné krajiny, spojenci v Aliancii, k predefinovaniu ich pôsobenia vlastne k tomu, čo je obsiahnuté v samotnom materiáli.
Pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, mali sme tento materiál na výbore pre obranu a bezpečnosť, kde som tiež položil niekoľko otázok. Medzitým som dostal nejaké ďalšie informácie z prostredia ozbrojených síl, a preto by som chcel položiť dve otázky na ujasnenie týkajúce sa týchto výmen stiahnutia a vyslania.
Jedna z vecí sa týka toho tímu EOD, ktorý sa venuje teda tým nástražným systémom. Vraj sú teda veľmi kvalitní a robia nám tam dobré meno, tak podobne ako pán Dzurinda spomenul, že celkovo naše ozbrojené sily sú tam hodnotené. Ten termín na rozdiel od tých prvých troch skupín je až do 31. decembra, že budú stiahnutí, že či budú niekým iným nahradení, alebo celkovo tá spôsobilosť bude už presunutá pod afganské ozbrojené sily. To je prvá otázka, ktorú mám, že či teda nestálo za to zabojovať, aby tam zostali, alebo je to v rámci toho, že budú niekým nahradení v rámci teda tej výmeny. To je moja prvá otázka.
A druhá otázka je tiež informácia, že v Liptovskom Mikuláši máme kompletné vybavenie poľnej nemocnice, ktoré vraj bolo zakúpené pre Afganistan. Aká je tá situácia, že je to v poriadku, že tam ide len nejakých päť zdravotníkov, že či tam nebola plánovaná a aj finančne teda neboli podporené nejaké prostriedky, ktoré mali ísť vo väčšej miere do Afganistanu, že či je to len naozaj v tomto rozmere tých päť zdravotníkov, že či nebol predtým väčší plán a či neboli nakúpené prostriedky. Mám informácie, že tam tá poľná nemocnica teda vo väčšej miere.
Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi krátko odpoviem na obidve otázky.
Čo sa týka EOD, je to naozaj odovzdávanie moci afganským jednotkám. A aj jedna, aj druhá otázka spolu súvisia. Aj tak ako povedal pán poslanec Dzurinda, že ozbrojené sily Slovenskej republiky a Slovensko ako také chceme byť a sme, myslím si, bez ohľadu na to, aká tu bola vláda, stabilným a vypočítateľným partnerom. Aj my reagujeme na všetky požiadavky, ktoré prichádzajú či už v rámci NATO, alebo bilaterálnych rokovaní medzi jednotlivými krajinami, najmä Spojenými štátmi. To znamená, reagujeme na tie požiadavky, ktoré sú nám prednesené. To sa týka aj poľnej nemocnice.
A iniciatíva ohľadne piatich lekárov, to je maximálny počet, dnes hovoríme možno o troch lekároch, lebo zatiaľ sú také požiadavky, pretože líderská krajina v tomto je Česká republika a rokujeme spolu s nimi. Je to teda požiadavka, aby sme teda skôr v rámci Vyšehradskej štvorky alebo v rámci česko-slovenskej spolupráce vyslali aj my svojich vojakov. Nie je to, že my by sme si vymysleli tento počet, ale takéto sú požiadavky. A veľmi promptne reagujeme na všetky požiadavky, ktoré sú nám prednesené.
Na záver by som chcel len poďakovať, a nielen pánovi poslancovi Dzurindovi, ale aj poslancom v jednotlivých výboroch, že takúto otázku ako Afganistan berú ako prestížnu záležitosť Slovenskej republiky a nie je nástrojom žiadnych politických hier, čo, si myslím, ocenia aj všetci naši spojenci a pri každom stretnutí, a určite to zažívate aj vy, nás oceňujú nielen za to, akých máme vycvičených vojakov, hoci sami dobre viete, že tá naša výzbroj nie je najlepšia, ale vycvičenosť, disciplína a ich spôsobilosti sú veľmi kladne hodnotené a na to naozaj môžme byť hrdí.
Ešte raz ďakujem za podporu aj vo výboroch, aj tu.

Dámy a páni, dobrý deň vám prajem. Dovoľte mi, dovoľte mi, aj pani predsedajúca, aby som uviedol návrh novely zákonov, ktoré ste uviedli.
Návrh zákona je súčasťou boja proti daňovým únikom, čo je kľúčovou agendou vlády a rezortu financií. Reagujeme na krátenie prijatých tržieb cez elektronické registračné pokladne a navrhujeme také povinnosti pre výrobcov, dovozcov a predajcov elektronických registračných pokladníc, podnikateľov, ako aj servisné organizácie, ktoré všetky tieto opatrenia spolu umožnia kontrolórom ľahší prístup k údajom zaevidovaným v elektronických registračných pokladniciach a uľahčia kontrolu ich používania.
Predkladaným návrhom zákona sa upravujú aj niektoré ustanovenia, ktorých úpravu si vyžiadala aplikačná prax a ktoré zároveň reagujú na pripravovanú lotériu pokladničných dokladov vyobrazením pokladničného dokladu na predajnom mieste s vyznačením potrebných údajov.
Zároveň navrhujeme novú prísnejšiu úpravu sankčných deliktov a pokút. Viedol nás k tomu veľmi jednoduchý dôvod. Existuje totiž mnoho podnikateľov, bohužiaľ, mnoho podnikateľov, ktorí majú povinnosť používať pokladnicu, ale svoje povinnosti obchádzajú. Dnešné sankcie sa tak ukazujú ako neúčinné. Preto v prípade osobitne závažných porušení zákona navrhujeme pokuty až vo výške 10 000 eur, až do výšky 40 000 eur a takisto navrhujeme zrušenie živnosti pri opakovaných porušeniach jednotlivých paragrafov zákona.
Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.
Takže vás, týmto sa uchádzam o schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona SNR č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (tlač 609), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 23. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby
1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,
2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 585 zo 16. júla 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, vážený pán minister, problematika zavádzania elektronických registračných pokladníc máta slovenských podnikateľov už niekoľko rokov. Na tomto mieste chcem vystúpiť veľmi stručne, by som chcel upozorniť už na predchádzajúci zákon, ktorý vôbec zaviedol povinnosť tzv. fiskálnych modulov a elektronických pokladníc krátko po zavedení eura a zákon bol z dielne ministerstva financií a slovenských podnikateľov stál na nákladoch len pri výmene registračných pokladníc zhruba 1,2 mld. slovenských korún. Čiže asi 400 mil. eur (pozn. red.: správne má byť "40 mil. eur") stálo slovenských podnikateľov zavádzanie elektronických registračných pokladníc s fiskálnym modulom, a to len krátko, približne rok po tom, čo už raz museli elektronické registračné pokladnice meniť z dôvodu prechodu na spoločnú európsku menu euro.
400 mil. eur (pozn. red.: správne má byť "40 mil. eur") zaplatili slovenskí podnikatelia za elektronické registračné pokladnice, pritom prínos z ich zavedenia nebol preukázaný žiaden. Už dôvodová správa zákona, ktorým sa povinnosť fiskálneho modulu zaviedla, obsahovala vo svojej doložke vplyvov pri čiastke zvýšenia výberu daní nulu. To znamená, samotný predkladateľ ministerstvo financií, kde bol vtedy zastúpený aj súčasný minister, zaviedlo tieto elektronické registračné pokladnice s fiskálnym modulom, pričom nepredpokladalo v doložke vplyvov žiaden pozitívny vplyv na verejné financie, napriek tomu zaťažilo podnikateľov nákladmi 400 mil. eur (pozn. red.: správne má byť "40 mil. eur") na ich zavedenie. A to ešte nehovorím o ďalších stovkách miliónov periodicky každé dva roky z dôvodu povinnosti certifikácie týchto fiskálnych modulov opakovane v stanovenom časovom horizonte.
Dodnes sme nevideli žiadny dôkaz, žiadnu analýzu ministerstva financií, žiadnu štúdiu, žiadne prepočty, ktoré by jasne dokazovali, že prinajmenšom týchto 400 mil. eur (pozn. red.: správne má byť "40 mil. eur") získal štát vďaka fiskálskym modulom na vyššom výbere daní a že teda zavedenie fiskálnych modulov nespôsobilo národohospodárske škody tým, že spôsobilo len náklady, avšak neviedlo k žiadnemu zvýšeniu výberu dane z príjmov a DPH pre náš štát, pre našu krajinu.
Potom prišiel ďalší balík, už súčasnej vlády Roberta Fica, opatrení na boj proti daňovým únikom, ktorý ďalej komplikoval život podnikateľom a v niektorých opatreniach doslova spôsobil podnikateľský mordor v oblasti podnikateľského prostredia na Slovensku. Spomeniem napríklad povinnosť záruk pri registrácii na daň z pridanej hodnoty.
Sám poznám príklad z minulého mesiaca, kedy sa jeden podnikateľ v jednom krajskom meste stal zo zákona platcom DPH. Tento podnikateľ má tri fungujúce firmy, ktoré nemajú žiadne nedoplatky, avšak kvôli tomu, že bol spoločníkom pred niekoľkými rokmi vo firme, kde iný jeho spoločník mal nejaké daňové nedoplatky, daňový úrad mu vyrubil záruku, povinnosť zložiť záruku na daň z pridanej hodnoty vo výške 86-tisíc eur, napriek tomu, že sa stal platiteľom tejto dane z pridanej hodnoty zo zákona. Jeho reakcia bola taká, že musel upraviť svoj podnikateľský projekt a prepustil troch zamestnancov, pretože si ich nemohol kvôli tejto záruke dovoliť ďalej zamestnávať.
Takýmto spôsobom a takýmito opatreniami, a tých opatrení bolo omnoho viac, pripomeniem ďalšie opatrenie. Povinnosť pred predajom podielu alebo nadobudnutím podielu v obchodnej spoločnosti získať od daňového úradu písomný súhlas s takouto transakciou, ktorá opäť komplikuje život podnikateľom. Predstavte si, že máte vo svojej firme spoločníka, s ktorým sa chcete rozísť, avšak napriek tomu, aj keď ho presvedčíte, ktorý napríklad neplatí, neplní svoje daňové povinnosti. Aj keď sa vám s ním po veľkých problémoch podarí dohodnúť o tom, že teda odíde z vašej spoločnej firmy a svoj podiel vám odpredá, predstavte si, že daňový úrad vám môže takúto transakciu zablokovať práve z toho dôvodu, že tento váš spoločník má podlžnosti na daniach. Aj to je príklad z reálneho života, s ktorým som sa v nedávnej minulosti stretol.
Ďalším z príkladov zbytočnej komplikácie podnikateľského prostredia a života podnikateľom, ktorý nepomôže výberu daní, avšak komplikuje život pri zakladaní firiem, je aj na tejto schôdzi predložený návrh skladať základné imanie spoločnosti v hotovosti, čo ničomu nepomôže. Veľkým podvodníkom nijak život neskomplikuje, ale malým podnikateľom a hlavne začínajúcim podnikateľom, ktorí majú problém so získaním základného kapitálu, rozhodne môže znemožniť zakladanie firiem.
Prečo som sa takto vrátil do minulosti a prečo vám tu spomínam takýto exkurz opatrení, ktoré ničomu nepomohli, ale komplikujú život podnikateľom a pochádzajú z dielne ministerstva financií? Pretože tento návrh zákona obsahuje opatrenia, ktoré opäť sťažujú život podnikateľom. Možnože v malej miere. Nech je tých podnikateľov 140-tisíc, ktorí budú dotknutí týmto zákonom, a nech to každého z nich stojí len pár eur. Čiže nech tie náklady z tohto zákona dosiahnu milión eur pre podnikateľské prostredie. Napriek tomu je to opäť záťaž, ktorú prenáša štát na podnikateľov.
A prenáša ju v akej oblasti? V oblasti elektronických registračných pokladníc, ktoré boli zavedené s tým, že spôsobili podnikateľom náklady vo výške 400 mil. eur (pozn. red.: správne má byť "40 mil. eur") pred niekoľkými rokmi a dodnes sme nevideli žiaden dôkaz, že by ich zavedenie napomohlo výberu daní a zlepšilo výber daní na Slovensku. Pripomínam, že dôvodová správa zákona, ktorý fiskálne moduly zaviedol, obsahovala sumu nula eur v položke zvýšenia výberu daní. Takto bola predložená.
Preto nebudem môcť podporiť tento návrh zákona bez toho, aby ministerstvo financií riadne nedoložilo, že opatrenia, ktoré ním zavádza, nespôsobia len náklady podnikateľom, ale reálne napomôžu v boji proti daňovým únikom, reálne zvýšia výber daní.
Chcel by som vidieť a chcel by som vás, pán minister, požiadať o to, aby ste napríklad v rozprave v druhom čítaní predložili analýzu vôbec toho, ako sa osvedčili fiskálne moduly a povinné elektronické registračné pokladnice z hľadiska výberu daní za tých niekoľko rokov, o koľko sa vďaka nim pre štátny rozpočet vybralo viac a aké budú efekty opatrenia, ktoré navrhujete. To znamená, či táto komplikácia povinnosti napríklad s dátovými káblami, ktoré podnikateľom ukladáte, budú mať pozitívny vplyv na rozpočet vyšší než náklady, ktoré podnikateľskému stavu na Slovensku týmto návrhom zákona spôsobíte.
Bez toho, aby sme nemali predložené takéto dôkazy a takúto analýzu, tak som presvedčený, že po prvé neexistuje dôvod, aby bola takáto novela predložená, pretože chýbajú argumenty a chýbajú fakty, ktoré by nás mali presvedčiť o jej podpore. A zároveň som presvedčený, že takýto návrh je zbytočný. Pretože ak nedokážete preukázať jeho pozitívny prínos pre štátny rozpočet, tak potom nemá zmysel ho ani prijímať.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za tvoju rozpravu, ktorú si predviedol, a iba na upresnenie, dúfam, že som to neprepočul. Spomínal si 1,2 mld. slovenských korún a potom prepočet na eurá 400 mil. eur. Takže malo by to byť 40. Takže tam si treba ujasniť, neviem teda, ktorá čiastka je správna, takže aby sme nezmietli ani našich občanov.
A ja zase na druhej strane vidím, samozrejme, že tie registračné pokladne, nie som podnikateľ, ani som ním nebol. Pýtam sa, tu chýba veľa analýz, ktoré by mali byť urobené po zavedení určitých pravidiel hry. A v každom rezorte. My nevyhodnocujeme a je to naše slovenské pravidlo, že spätne sa nepoučujeme z toho, čo sa urobilo alebo nejaký prešľap, a tu ako si apeloval, že až po tom vyhodnotení, aký to malo prínos, my mali by sme ísť do ďalších nejakých opráv, resp. ďalších zlepšení v tejto oblasti.
Ja si myslím, že tie registračné pokladne, nie som, hovorím ešte raz, podnikateľ, ale tá kontrola podnikateľa musí nejaká byť. Musí byť, lebo iba z toho štát môže nejakým spôsobom brať a štátne podniky máme už iba 21, ktoré sú so 100-percentnou účasťou, nejakých 80 je s ďalšou účasťou štátu. To znamená, že ten príjem potrebuje mať aj z tých daní, sa plní. Takže dúfam, že pán minister to má jasné a že aj týmto krokom, ktorý teraz tu predvádza, ja to beriem ako párovanie tých faktúr, aby tá DPH-čka bola vymožiteľná od konkrétnej osoby, ktorá je povinná, takže myslím, že podľa mňa má to nejaký prínos.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Martin, chcel by som ti poďakovať za prís... (Technická porucha mikrofónu.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, zapnite pána poslanca Miškova. (Krátka pauza.) Nejaká technická malá prestávka. Skúste ešte raz, pán poslanec. Môžte dať slovo pánovi poslancovi Miškovovi?

Miškov, Juraj, poslanec NR SR
A mohol by som poprosiť dve minúty?

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Dve minúty budete mať, pán poslanec, hej. Dve minúty poprosím.

Miškov, Juraj, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Tak ešte raz.
Martin, chcel by som ti poďakovať za príspevok v rozprave, kde si uviedol aj nejaké príklady, ako vláda zhoršuje podnikateľské prostredie a ako sa prejavujú prijaté opatrenia, ktoré sme pred tým, ako ich parlament prijímal, tu na tomto mieste kritizovali, ako sme upozorňovali na to, ako poškodia práve malých a stredných podnikateľov. Chcel by som, pán minister, uviesť, že my zbierame všetky tieto podnety od podnikateľov, my zbierame skúsenosti s vami prijatými opatreniami a budeme ich v krátkej dobe prezentovať a tieto skúsenosti sú naozaj šialené.
Vy jednoducho robíte všetko pre to, aby ste ľudí motivovali k tomu, aby skončili podnikať. Vy robíte všetko pre to, aby ste zlikvidovali akéhokoľvek podnikateľského ducha na Slovensku. Nebudem sa teraz tomu viac venovať.
Všimol som si, že predkladáte na túto schôdzu ďalšie zákony aj v daňovej oblasti, konkrétne aj novelu, ďalšiu novelu zákona 222/2004, ktorú sme novelizovali, alebo ktorú ste novelizovali minulý rok a ktorá platí, myslím si, od 1. októbra a ktorá naozaj spôsobila veľké problémy podnikateľom. Takže bližšie k tomu vystúpime v rozprave k jednotlivým návrhom, ktoré ešte prídu. Ale naozaj som veľmi rád, že pán poslanec Chren otvoril túto tému, pretože toto je jedna z vecí, ktoré momentálne trápi, trápia, trápi podnikateľov na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, podľa môjho názoru ste sa skôr venoval nie celkom obsahu tejto novely, ale skôr opatreniam, ktoré boli predtým schválené. Myslím si, že všetci konštatujeme, že miera daňových únikov a daňových podvodov je na Slovensku veľmi značná, a preto ja vítam túto novelu tohto zákona, pretože, o používaní elektronickej registračnej pokladnice, pretože ďalšou mierou prispieva k tomu, aby sa jednoducho tieto daňové podvody eliminovali a navrhuje a zavádza ustanovenia, ktorých cieľom je práve zabrániť kráteniu prijatých tržieb pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb a, samozrejme, tým dosiahnuť aj vyšší výber daní. To znamená, cieľom tejto novely je zaviesť či už opatrenia technického charakteru, ktoré smerujú či už k tým, ktorí používajú registračné pokladnice, alebo priamo k výrobcom a, samozrejme, takýmto spôsobom jednoducho eliminovať tie podvody, ktoré sa dejú aj v súvislosti s vydávaním pokladničných bločkov. Takže vnímam to ako ďalší krok k tomu, aby miera týchto daňových podvodov a s tým teda súvisiacich daňových únikov bola čo najmenšia.
Ďakujem.