23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
V prvom rade, Martin, ďakujem za opravu. Sú tu kolegovia, ktorí nevystúpia bez papiera. Sú takí, ktorí dokážeme hovoriť aj z hlavy a vtedy sa niekedy stane taká drobná chybička v prepočte, 1,2 mld. korún je, samozrejme, 40 mil. eur. Čiže ešte raz ďakujem za opravu.
K tomu, čo si povedal ty aj pán kolega Duchoň. Áno, máte pravdu, proti daňovým podvodom treba bojovať, a keď tie podvody sú také veľké, treba proti nim bojovať systémovo. Problém je, že mám pocit, že proti nim bojujeme tak, že nepostihuje tých veľkých podvodníkov, ale ideme paušálne trestať všetkých drobných podnikateľov na Slovensku.
Viete, keď traja-štyria veľkí podnikatelia urobia úniky na DPH za niekoľko sto miliónov eur, čo sa nedá bez spolupráce s daňovým úradom a čo treba vyšetrovať úplne iným spôsobom, reakciou by nemalo byť, že paušálne ideme postihovať negatívnymi opatreniami všetkých drobných podnikateľov na Slovensku.
Zoberte si príklad z tejto novely. Len povinnosť kúpiť ten nejaký špeciálny dátový kábel k registračnej pokladnici. No nech je 140-tisíc drobných podnikateľov, ktorí majú registračnú pokladnicu, tak sa, myslím, píše v dôvodovej správe a nech taký kábel stojí len 5 eur, to je 700-tisíc eur nákladov, ktoré spôsobíte podnikateľom, ktoré, som presvedčený, nepomôžu nijak výberu DPH v boji proti daňovým podvodom. Keby sa týchto, tieto peniaze venovali radšej naozaj boju proti veľkým rybám, ktoré sme ešte zatknuté nevideli a ktoré robia velikánske, obrovské podvody na vratkách DPH, bolo by to efektívnejšie a podnikateľom by sa ľahšie žilo. A naozaj by sme možno budovali na Slovensku dobré podnikateľské prostredie. Pretože za posledný rok, najmä v oblasti daňových zákonov, sa v oblasti podnikateľského prostredia naozaj Slovensko prestalo byť Slovenskom a začalo sa z neho stávať mordor pre podnikateľov.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, k tomuto návrhu by som chcel uviesť a prípadne dať aj taký návrh, že kde by sa to dalo vylepšiť a aby sme sa možno vyhli aj nejakým rečiam, ktoré môžu mať čiastočne aj nejaký logický základ, že sa niekomu ubližuje alebo zhoršuje, alebo výrazne zhoršuje.
Niekoľkokrát, dokonca veľmi intenzívne, bolo informované, že čo prebieha na severe Slovenska, ale údajne to ide čoraz nižšie, že sa zjavia fantómoví poľskí obchodníci, ktorí sa rozložia, starosta zahlási, za 15 minút sú zbalení, nakúpené a idú preč.
A pri nejakej analýze, robili sme si takú drobnú analýzu, že kde nájsť riešenie, alebo aký je aktuálny stav a prípadne čo by bolo riešenie. Títo fantómoví obchodníci spôsobujú vzhľadom na rozsah, aký je, podľa mňa výrazné škody, výrazné úbytky a sekundárne poškodzujú tých podnikateľov, ktorí v zásade v tej malej dedine, kde teda raz za čas niekto ide si niečo kúpiť, tak si nejde a počká, kým prídu Poliaci. No tak viete, tak ťažko je potom od toho kamenného obchodníka to požadovať. Tam je naozaj taký krehučký zmier, že ktorý sa dá udržať, ale na to, aby sa dal udržať ten krehučký zmier medzi štátom a ľuďmi, že si to uvedomujú, je aj v tom, že tí ľudia majú pocit, že tak ako to je, je to spravodlivé. Avšak teraz, keď je nejaký mäsiar, ja neviem kde, v Hruštíne a dvakrát do týždňa mu príde Poliak a pred obecným úradom predá mäso, tak to spravodlivé nie je. Súčasné existujúce zákony, ktoré by sa toho prípadne týkali, je okrem, nehovorím to samoúčelne, ja si myslím, že sa dopracujeme možno k tomu, že to vieme riešiť práve v tomto zákone, ktorý tu predkladáte, pán minister, to znamená v zákone o RP-čkach, lebo kde by nejaký aký-taký dosah s tým mal súvis, je zákon o DPH, potom zákon, tá 178, o trhových miestach a povinnostiach správcov trhových miest, hej.
No a teraz keby sme si len stručnú analýzu, nebudem vás obťažovať. Ono títo Poliaci fantómoví, ale to sú aj Ukrajinci a neviem čo, sú rieš..., aj Češi dokonca s tými ich mysterióznymi nákupmi hrncov, sú riešení, a toto je, dúfam, že sa to nemenilo, to je 2011-ka, povinnosti zahraničnej osoby pri predaji tovaru na trhovom mieste z roku 2011. Veľmi stručne poviem. Hovorí v zásade o tom, že ktorý tu neni registrovaný a chce prísť niekde predávať do Hruštína pred, ja neviem, pred Obecný úrad mäso z mrazáku, tak sa musí zaregistrovať, vážení, musí. Musí sa zaregistrovať na Radlinského, to je v Bratislave.
A pri tejto príležitosti by ma naozaj zaujímalo, koľko registrácií prebehlo na Radlinského, takýchto zahraničných osôb. Aby sme sa nedozvedeli, že žiadne, alebo skoro žiadne, resp. minimum. Lebo aktom registrácie tento človek vkladá aj zálohu vo výške 165 euro. Mimochodom, už tých 165 euro je lepšie ako nič. Ako sa hovorí v jednej komunite: "Lepšie malý peniaz ako hrdzavým drôtom do oka."
Čiže aj toto je už riešením. Čiže toto by bolo aj možno takým signálom, keby si pán minister pozrel, že koľko na Radlinského sa mu registrovalo obchodníkov, by sme zistili, či to je, alebo nie je chyba.
Čiže aj existujúci zákon to pozná. Samozrejme, vieme, že to nefunguje. A teraz že kto môže akým spôsobom toho fantómového, zostaňme v príklade fantómového obchodníka z Poľska, ktorý sa rozloží v Hruštíne, nejakým spôsobom postihnúť, alebo niečo. Povolenie na predaj mu vydáva obec. Keď je to ambulant alebo správca trhoviska, pokiaľ je na trhovisku. Existujúci zákon hovorí o tých, tá 178, hovorí o tom, že aké sú povinnosti správcu alebo obce, že okrem iného má kontrolovať, či používa registračnú pokladňu. Čo je svojím spôsobom nevykonateľná, lebo tam by musel niekto stáť a pozerať, či používa registračnú pokladňu. Je to nevykonateľné. Okrem toho, že je to nevykonateľné, je to aj nepostihnuteľné. Lebo pokutu za nejaké konanie proti tomuto zákonu, kde je možnosť udeliť pokutu, v zásade vylučujú, to je, myslím, efko, oni idú iba po déčko, že kedy možno tomu predajcovi dať pokutu, keď predáva ja neviem ako, porušuje niečo, ale nie za to, že nepoužíva tú pokladňu. Hej, čiže v zásade nepostihnuteľné. To je existujúci stav.
A teraz že čo s tým, keby sme hľadali nejaké riešenie. Riešenie existuje v zásade a teraz by sme si mohli pomôcť, keď chceme navodiť tú atmosféru, že je to spravodlivé. Áno, vyhlásili sme pohon, chceme udržať krehučký zmier, chceme nechať prežiť tomu mäsiarovi v Hruštíne, lebo však jeho v kamennom obchode nájdu, Poliaka fantómového nenájde nikto. Ako, ako to urobiť, hej? Aby nám nezdecimovali ten podnikateľský stav. Všimnite si, a teraz sa nechcem dotknúť niektorých starostov, že ako častokrát mimoriadne ochotne prebehne informácia, že sa ide predávať, mimoriadne ochotne, že za koľko sa ide predávať a ako teda ten starosta má taký, je to aj politická záležitosť. Ja som čítal veľa diskusií, že teda na Kysuciach teraz tam sa domáci podnikatelia búria, ale primátor hovorí, nejakého kysuckého, že teda je to lacnejšie, no však je to lacnejšie, hej, je to lacnejšie, ale je to nefér. Je to naozaj voči tým ľuďom, ktorí sa trápia tam niekde v kamennom obchode, platia za smeti, platia daň z nehnuteľnosti, RP-éčku tam, každý, kto dneska príde a má nejaký preukaz, už dneska to funguje rádovo v iných kmitočtoch, tie kontroly, tak tam príde skontrolovať a fantóma neskontroluje, lebo fantóm sa zbalí, zavrie dvere a ide preč.
A to riešenie by bolo tak, že, a to dám na zváženie, pán minister, či by ste nevypracovali pozmeňovací návrh, verím, že v zmysle toho, že chceme udržať podnikateľský stav, ho bude mať kto zo SMER-u predložiť, že do tohto, ja si myslím, že to by mohlo byť zhodné, do tohto zákona o RP-čke zaviazať aj tretie strany, čo by v tomto prípade boli buď obce, alebo správcovia trhovísk, že minimálne sú povinné pri vydaní, musia vydať súhlas písomne na umiestnenie a predaj a k tomu súhlasu musí byť pripojená fotokópia. A teraz poďme, čo všetko tam treba. O tom, že má registráciu na Radlinského, o tom, že zaplatil 165 euro aspoň, o tom, že má RP-čku a dajme tomu nejaký kontrolný jeho blok.
A teraz, že čo keď nie. Starosta by mal, a to si tiež myslím, že keď teraz ideme už, tak ja chcem byť spravodlivý, tak mala by tam byť aj povinnosť pre starostu a primátora alebo správcu toho trhoviska, že keď on toto neurobí, a napriek tomu umožní niekomu predávať, tak, áno, je to možné postihnúť. Teraz je, tú konštrukciu, to dávam ako návrh, pán minister, podľa mňa veľmi dobre aj na hygienu našej spoločnosti a pocit toho, že je to spravodlivé. Podľa mňa je to schodné. Je to, neni to úplne jednoduché, ale je to schodné.
To znamená, že nájsť taký model, že starosta, príde mu Poliak, povie, chcem to vyhlásiť v mestskom rozhlase alebo v obecnom. Nech sa páči, musíte vypísať takúto žiadanku, že teda je to povolenie na ambulantný predaj, ale k tomu, aby ho niekto, aby som ho ja musel vydať, mi musíte, pán kolega, dať z Radlinského registráciu, zloženku na 165 euro, vašu, pridelenie a toto následne musí niekto, alebo môže skontrolovať pri tom, keď ho realizuje, ten predaj. Aby niekto, kto príde kontrolovať trebárs od vás, z colníkov alebo z daňového, alebo polícia dajme tomu príde kontrolovať, tak si vypýta od toho predajcu z Poľska, ukážte mi náležitosti, ktoré máte. Viete. A to už je znova vec a teraz, že keď to nemáte, a napriek tomu disponujete súhlasom, tak porušila obec, alebo správca trhoviska a máme niekoho, po kom môžme ísť. A ten, viete, a kto bude možno najlepším policajtom v tom, že si dá na to pozor? Ten mäsiar z toho Hruštína, ktorý má kamenný obchod a ktorý vie, že tie nájazdy Poliakov neprežije, pokiaľ budú v takom móde, ako sú, a oni v takomto móde naozaj reálne sú. Tá situácia na severnom Slovensku je katastrofálna. Ja neviem kde, a údajne to ide čoraz nižšie.
Čiže toto dám na zváženie, pán minister. Podľa mňa je to vec, ktorá je schodná. Takúto konštrukciu, keby ste pripravili, podľa mňa dve muchy jednou ranou, oplatí sa vám to, niekde sa vám to zjaví a trošku aj dáte zadosť tomu, že okej, ale tu mi aspoň nechodí Poliak s tým mäsom a nikto naňho nemôže, každý, ja neviem čo, vrecko u starostu nechal, hej, a teraz ho tu starosta, nehovorím, že to tak je, to len, hej, ale častokrát zaráža tá mimoriadna ochota starostov to hlásiť do tých rozhlasov, hej, čiže to len hovorím, že to sú, dávam na zváženie.
Myslím si, že toto by stálo za to, aby sme sa vyhli potom následne trebárs aj rečiam, ktorý, ani zďaleka nesúhlasím s kopu vecami, ktoré boli mojím predrečníkom povedané, avšak pri porušení toho krehkého zmieru a utvrdením toho pocitu nespravodlivosti sa možno preváži tá miska váh a že vtedy sa to začne sypať ako domček z karát. Takže preto, aby sme to nejako ustáli, tak navrhujem takéto riešenie, teda dávam na zváženie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem vám veľmi pekne za možnosť zareagovať. Začnem hneď odzadu s návrhom, ktorý predniesol pán poslanec Hlina.
Ten problém je oveľa hlbší ešte, samozrejme, zasahuje aj ochranu zdravia občanov, lebo ak ste spomínali nájazdy poľských trhovníkov, tak, samozrejme, sú to aj českí trhovníci s rôznymi druhmi alkoholu, sú to maďarskí trhovníci s chlebovinami a mäsom a bez toho, aby som prejudikoval a niekoho sa dotkol, samozrejme, otázka hygieny a kvality predaja je tiež veľmi otázna.
Beriem túto ponuku a, samozrejme, toto je záležitosť preniesť akúkoľvek zodpovednosť na obce, predpokladá neľahké rokovania so ZMOS-om, ktoré asi mi nebudete môcť závidieť, ale vôbec sa nebránim spolupráci aj klubov, aj ich jednotlivých poslancov na tejto problematike. Je to, samozrejme, týka sa to, opakujem, aj daňových únikov, ale týka sa to kľúčovo toho, čo tu tak vehementne a ohnivo obhajujú kolegovia sprava, a to je otázka férového podnikateľského prostredia. To je to, čím sa tu tak strašne všetci oháňame celé roky, ale kľúčové je mať naozaj férové podmienky. A ak niekto chce abo musí platiť dane a niekto nemusí, tieto podmienky v zásade nie sú férové a týka sa to malých a týka sa to aj veľkých, samozrejme, podnikateľov ako takých.
Dobre. Ja, čiže túto podanú ruku, ako aj nápad prijímam a dajte nám časový priestor na to, aby sme zareagovali v druhom čítaní na túto problematiku, a naozaj dávam slovo na to, že aj finančná správa, aj sekcia daňová na ministerstve financií sa touto problematikou bude zaoberať. Ono to vždy v realite býva zložitejšie, ako sa to povie, ale pozrieme sa na tú problematiku ako takú a pevne verím, že aj ZMOS bude nápomocný.
Ale ak sa vrátim k tejto novele, aj z pohľadu opozičných reakcií cítim nejednotnosť, čo je proste legitímne a normálne od teda zdrcujúcej kritiky od pánov zo SaS alebo odkiaľ, kde sú teraz momentálne, až po podporu týchto návrhov. Ono nie je to dnes jednoduché. Nie je vôbec jednoduché v prostredí, v kultúre neplatenia daní a odvodov, v kultúre menších alebo väčších protekcií, ktorou je táto spoločnosť presiaknutá, nie je ľahké, ako naozaj nie je ľahké obrátiť túto loď. A ja nikdy nepoviem, že sme dokonalí, nikdy nepoviem, že máme patent na rozum a nikdy ani nepoviem, že sme ani neurobili chyby. Ale nikto nám nemôže ani vyčítať, že sa posledných 18 mesiacov nesnažíme zásadným spôsobom bojovať s daňovými únikmi a zásadným spôsobom, možno aj z hľadiska 20-ročnej histórie úplne iným a zásadným spôsobom vysporiadať sa s týmto neduhom. A aj za cenu, možno za cenu sťaženia života všetkým tým, ktorí sú poctiví a platia dane, a musím povedať, že neuberiem ani závit. Ani závit. A, naopak, vzhľadom na to, aké máme skúsenosti z konkrétnych kontrol posledných mesiacov, ešte pritvrdíme. Pritvrdíme, pretože to je nevyhnutnosť pritvrdiť. Pritvrdíme, pretože nehovorím len o krádežiach na krátení daní, hovorím o krádežiach na úkor zákazníkov.
Vážení páni Miškov a pán Chren, ja som vás mnohokrát, niekoľkokrát videl v bulvárnych záberoch, ktoré ste si nevyžiadali, ale život je taký politikov, v zariadeniach, v bratislavských zariadeniach, obaja vieme, o ktorých hovoríme, kde sa kradne, kde vás okrádali. Pretože ak niekto vystaví doklad s 20-percentnou DPH a nechá si vo vrecku, je zlodej. Je zlodej. Možno mu to nevieme dokázať, možno sa na toho človeka ešte aj v rámci vlastnej slušnosti usmejeme, dokonca mu zaplatíme sprepitné. Ale je zlodej, pretože okráda štát a okráda človeka, ktorý si prišiel použiť službu, nakúpiť nejaký tovar. A ak máme nálezy kontrol, že z 24 kontrolných nákupov alebo kontrol v jednotlivých zariadeniach je 21, kde sa krátia dane, nepoužívajú pokladnice, kde ja falšovaný alkohol, kde sú cigarety s falošnými kolkami, ja hovorím o Eurovei, priatelia, nehovorím o žiadnych predmestiach pokútnych, hovorím o Eurovei, hovorím o River parku. Daňové tajomstvo mi bráni, aby som hovoril konkrétne názvy konkrétnych firiem, konkrétnych bájnych bratislavských zariadení. V týchto zariadeniach sa, priatelia, kradne. A vysmievajú sa nám. Samozrejme, sa nám vysmievajú.
Vy si myslíte, že dávame do zákona hlúpy kábel, pretože by ho oni nemali, ten kábel? Vy si myslíte niekto, pán Chren, že niekto nemá dátový, pán Viskupič, môžete mi poradiť, niekto, kto má PC, nemá kábel na prenos dát? (Reakcia poslanca.) No jasne, že ho má. Ale keď príde kontrola, tak ho tam nemá, tak musí, bohužiaľ, sme v takom prostredí, že v zákone musí byť povedané, že tam ten kábel musí mať. Tam sme došli, bohužiaľ. Tam sme došli. Žiadne dodatočné náklady s tým nebudú spojené, ten kábel tam proste budú musieť mať.
Pretože dnes, áno, zaviedli sme fiškálne pokladnice, áno, s nákladmi nie 400 mil. eur, sme sa už asi opravili, len vehementne ste to tu niekoľkokrát zopakovali, 400 mil. eur je 12 mld. korún, je to asi 200-tisíc pokladníc, musela by stáť jedna 2 000 eur, čiže deleno veľa (zasmiatie sa rečníka), takže je to asi iné číslo.
Boli to náklady, bol okolo toho súboj. No ale, áno, načo sú nám fiškálne moduly, ak príde kontrolór a nemôže sa dostať k údajom? Pretože, ja neviem, môžme obviňovať zákonodarcu, že nemyslel na to, že má byť k tomu aj kábel. No tak áno, dneska tam dávame aj kábel zo zákona k fiškálnemu modulu, k PC musí byť kábel. Žijeme v takejto spoločnosti, tak ďaleko sme sa dostali, veď je to správne konanie, je to delikt. Z hľadiska tohto musíte proste dokazovať, či niekto nejaký priestupok urobil, alebo neurobí, ale samozrejme, že pritvrdzujeme. Zavádzame napríklad platenie pokút na mieste. Zavádzame to, že ak niekto nezaplatí pokutu na mieste alebo ju nezaplatí v patričnej, zákonom stanovej lehote, bude mať zatvorenú prevádzku a my tú prevádzku označíme tak, aby sa dotyčný hanbil. Nech je v Eurovei a nech sa hanbí, nech sa hanbí, že má zatvorenú prevádzku za to, že podvádza a okráda ľudí.
Čiže toto, priatelia, toto nesmeruje, ja som si, ešte stále dúfam, že my nemáme zásadné politické rozpory, ktoré sa týkajú daňových únikov. Mňa nebaví byť fackovaný vaším kolegom o tom, či niečo robíte, aké máte príjmy, a na druhej strane byť fackovaný vami za to, že aké by malo byť nice shiny, ako neničiť podnikateľov.
Stále hovoríte o veľkých rybách. Robíte tlačové konferencie o veľkých rybách, no tak mi ich proste povedzte, akože tie veľké ryby. Samozrejme, že kľúčovým problémom daňových únikov sú veľké úniky na nadmerných odpočtoch. Ale ja mám pre vás možno dobrú, možno zlú správu, začalo to fungovať. Od februára tohto roku sa zásadným spôsobom znížili nadmerné odpočty, čo sa prejavuje aj v cashovom výbere dane z pridanej hodnoty. Čo, dúfam, že budeme môcť zhodnotiť aj v prognóze, ktorú zverejníme niekedy v polovici septembra, a dúfam, že vám budem môcť prvýkrát v histórii, čo sedím v tomto kresle, budem vám môcť oznámiť, že príjmy sú vyššie, ako sme očakávali, a nie nižšie, ako som vám musel hlásiť posledných 16 mesiacov. A je to, samozrejme, že aj vďaka opatreniam, vďaka atmosfére, ktorú sme aj spolu nastolili v tejto problematike.
Takže ak hovoríme o tomto konkrétnom zákone, tak bol som tu už aj obvinený s tým, že zase prichádzam teda so zákonmi, ktoré poškodzujú prostredie. Ale mám tu 16, 18 zákonov z dielne ministerstva financií, ktorou zlatou niťou, ktorá sa naozaj vinie cez tieto zákony, tou kľúčovou zlatou niťou je zlepšenie podnikateľského prostredia, zníženie administratívnej náročnosti, ďalší zákon o účtovníctve, dani z príjmov, o cenách, vám to jednoznačne dokážem, a vy to veľmi dobre viete, len to nechcete pomenovať.
Čiže ak tu strávim zopár dní a zopár hodín, tak tie témy sú dve: daňové úniky a znižovanie administratívnej náročnosti. Nič viac, nič menej. Úmysel je dobrý, ako to dopadne, je vždycky otázkou, samozrejme, aj schopnosti konkrétnych ľudí na finančnej správe, na ministerstve, ale aj každého občana, ktorý sa stavia k výberu daní, bohužiaľ, dnes veľmi, veľmi tolerantne.
Ja nemám ambíciu otočiť slovenskú náladu z neplatenia daní na to, aby platili s radosťou dane, ako v takej spoločnosti naozaj nežijeme, ale mám ambíciu otupiť tú solidaritu, niekedy až solidaritu s tým, že sa dane neplatia, s tým, že túto vec musíme nahlas a vecne komunikovať. Pretože čo je, aký je rozdiel medzi veľkou a malou krádežou? Z hľadiska morálneho žiadny. Naozaj žiadny.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za slovo.
V predkladanom návrhu zákona sa v záujme zlepšenia, zatraktívnenia podnikateľského prostredia s cieľom priniesť inovatívne možnosti a ponuky stimulujúce podnikanie na Slovensku zavádza inštitút záväzného stanoviska v daňovej oblasti. Predkladaným návrhom zákona sa tiež upravujú niektoré ustanovenia daňového poriadku na základe poznatkov z praxe tak, aby sa zefektívnila správa samotných daní.
Pri registračnom konaní navrhujeme vypustiť oznamovanie niektorých údajov, ktoré bol daňový subjekt povinný uvádzať. Tiež navrhujeme, aby správca dane mohol vrátiť alebo preúčtovať platbu, ktorú zaplatil daňový subjekt na účet iného daňového subjektu, ak o to daňový subjekt požiada.
V súvislosti s novelou daňového poriadku sa zároveň novelizuje zákon o miestnych daniach, zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a zákon o regulácii v sieťových odvetviach.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 610), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, teda najmenej boli doručené návrhy najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 23. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby
1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,
2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 586 zo 16. júla tohto roku a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. A zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán minister, ak ste si doteraz mysleli, že najväčším iluzionistom na svete, najväčším mágom je David Copperfield, tak vás o chvíľu vyvediem z omylu. Je ním niekto, kto možno neurobí tisíc klikov na počkanie, ale jeho moc je väčšia ako moc ministrov tejto vlády. Nemá síce žiadne kompetencie zo zákona na to, aby mohol predkladať zákony, napriek tomu o jeho zákonoch tu v Národnej rade Slovenskej republiky hlasujeme.
Dámy a páni, tento človek nie je len obyčajným nominantom SMER-u, tento človek je, ako ho nazval Richard Sulík, "nesmrteľným Harabinom slovenskej energetiky". Dámy a páni, Jozef Holjenčík, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, a je človekom, ktorému sa podarilo schváliť znenie zákona o regulácii v sieťových odvetviach, zákona, ktorý nenapísali experti na ministerstve hospodárstva, zákon, ktorý si napísal pán Holjenčík, použil pána ministra Malatinského na to, aby tento zákon predložil 83-ke, ktorá ani nevediac, o čom hlasovali, jednoducho tento zákon schválili.
Rovnakým spôsobom, povedal by som, že veľmi perfídnym spôsobom, pán Holjenčík strčil pánovi ministrovi nepriamu novelu do tohto zákona, ktorý má č. 563/2009 a volá sa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Dámy a páni, tento návrh novelizuje vo svojom čl. 4 aj zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, to je ten spomínaný zákon, ktorý si pán Holjenčík sám napísal, ale zrejme si zabudol do toho zákona napísať niečo, čo tam nie je, a tak pán Holjenčík vpašoval do zákona pána ministra financií. Ja sa osobne veľmi teším, lebo pred chvíľou nás pán minister financií presviedčal, že všetky zákony, ktoré tu predkladá, sú šité zlatou niťou, že sú to dobré zákony. Tak ja ho v tejto chvíli vyvediem z omylu, pretože predkladá zákon, kde v čl. 4 novelizuje zákon č. 250 o regulácii v sieťových odvetviach, a pritom je to donebavolajúca hlúposť. Dovoľte, aby som vám to prečítal, páni poslanci, pretože iste to ušlo vašej pozornosti.
Do ustanovenia § 9 ods. 1 sa pridáva písmeno i), podľa ktorého "Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vykonáva zisťovanie vyrovnania finančných záväzkov regulovaných subjektov voči štátu na účely cenovej regulácie, vecnej regulácie a splnenia podmienok podpory podľa osobitného predpisu".
Dovoľte, aby som vám to prečítal ešte raz. ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vykonáva zisťovanie vyrovnania finančných záväzkov regulovaných subjektov voči štátu. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vykonáva zisťovanie vyrovnania finančných záväzkov regulovaných subjektov voči štátu.
Pod finančnými záväzkami voči štátu sa podľa dôvodovej správy rozumie, či má regulovaný subjekt splnené svoje daňové povinnosti, svoje odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni a voči zdravotným poisťovniam. Toto chce kontrolovať pán Holjenčík.
Prepáčte, ale to čo je za hlúposť? Čo to je za hlúposť? Nie je dôvod, aby takéto činnosti jednoducho vykonával Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Tento úrad je zriadený v zásade na vykonávanie iných činností, ako na vykonávanie kontrolných zisťovaní, teda kontrol, ktoré sa týkajú nedoplatkov voči štátu. Na to majú kompetencie iné úrady. Nikde nie je uvedené, akým spôsobom sa má pri vykonávaní takejto kontroly postupovať. To je druhá vec, pretože toto si stanoví zrejme pán Holjenčík sám. Toto, jediný dôvod vlastne, prečo takýmto spôsobom pán Holjenčík cez nepriamu novelu v tomto zákone chce kontrolovať regulované subjekty, je v podstate veľmi zákerným spôsobom vstupovať do účtovníctva regulovaných firiem, čo naozaj považujem za neprípustné. Pokiaľ to chce pán Holjenčík robiť, tak nech to povie otvorene, ale nie spôsobom takým, že strčí do zákona o správe daní nepriamu novelu, kde sa chce tváriť ako finančná správa, daňový úrad, Sociálna poisťovňa, ja neviem, ale jednoducho chce vstupovať do účtovníctva firiem.
Takže toto je jednoducho vec, ktorú ja by som veľmi rád, pán minister, počul od teba, ako sa ti to tam dostalo, ako je možné, že tam máš novelu zákona č. 250 o regulácii v sieťových odvetviach v zákone, ktorý je o správe daní (daňový poriadok). Toto by som bol veľmi rád, keby si mi vysvetlil. Pretože pred chvíľou si nás tu všetkých presviedčal, že zákony, ktoré predkladáš tejto Národnej rade, sú šité zlatou niťou. Toto je konkrétny príklad toho, že predkladáte zlé, nekvalitné zákony.
Ďakujem veľmi pekne.

Malý vysvetľujúci exkurz do oblasti regulácie sieťových odvetví a hlavne do oblasti dotácií, ktoré vyplývajú z fungovania obnoviteľných zdrojov.
Reagujeme v podstate v návrhu tohto zákona na žiadosť ÚRSA, aby im boli možné, aby sa im mohli sprístupniť informácie, ktoré dodnes podľa nás podliehali daňovému tajomstvu. My naozaj v súboji s daňovými únikmi, a mnohokrát ste to aj možno videli na tlačových konferenciách daňovej Kobry, ministra vnútra, ministra financií, finančného riaditeľstva, že sa cítia bezbranní, keď musíme, vieme pomenovať konkrétny delikt, ale my nemôžeme povedať, koho sa ten delikt týka. A niekedy by to, niekedy bolo to veľmi zaujímavé a bolo by to zahanbujúce pre dotyčného človeka alebo organizovanú skupinu a bolo by to aj veľmi edukačné aj pre tých ostatných, ale, bohužiaľ, žijeme v takomto právnom prostredí a za túto líniu zatiaľ naozaj nechcem ísť. Ale nevidíme žiadny problém v tom, aby sa orgán štátnej správy, ktorý nie je u vás obľúbený, alebo nie je u teba obľúbený, pán poslanec, to ja nikomu neberiem, každý má svojich obľúbencov alebo tých, po ktorých sa rád vozí, a nevidím nič zlé v tom, aby ÚRSO mohlo disponovať informáciami, ktoré inak v čistej forme podliehajú pod daňové tajomstvo, a aby napríklad aj nárok na dotáciu z obnoviteľných zdrojov nemala taká spoločnosť, ktorá má záväzky voči štátu.
Lebo tých peňazí, a to je zas kritika aj z vašej strany, a často oprávnená, v objeme je skoro 400 mil. eur na rôzne druhy z obnoviteľných zdrojov. A, áno, môžte to aj chápať aj tak, že sa snažíme, snažíme sa aj možno odoberať tieto nároky, ktoré sú naozaj na 15 rokov fixované, zabetónované aj tým spôsobom, že ak niekto poruší, neplatí, tak ich sankcionujeme, alebo ÚRSO ich bude sankcionovať týmto spôsobom. My dodáme podklady, ÚRSO určite nebude robiť žiadne kontroly, na to nemá žiadne právo. Ide o to, aby sa mohli oboznamovať s týmito informáciami a my aby sme nemohli potom v správnom konaní byť napadnutí, že sme porušili daňové tajomstvo. Je to veľmi, veľmi jednoduché.
Takže toľko na vysvetlenie. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Predkladaným návrhom zákona sa zosúlaďujú jednotlivé podmienky pre výkon daňového poradenstva s aktuálnou právnou úpravou zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií.
Precizuje sa definícia daňového poradenstva a spresňuje sa aj definícia zahraničného daňového poradcu. Zavádzajú sa ustanovenia o posudzovaní kvalifikačných predpokladov a ukladaní kompenzačného mechanizmu, ktorého účelom je umožniť zahraničným daňovým poradcom poskytovať daňové poradenstvo aj Slovenskej republike.
Návrh zákona taktiež upravuje prístup k tomuto regulovanému povolaniu pre daňových poradcov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktorí majú úmysel poskytovať daňové poradenstvo na území Slovenska dočasne alebo aj sústavne.
To je všetko, ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov (tlač 611), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 23., dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že preložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby
1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,
2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 587 zo 16. júla 2013 a podľa § 71 o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Po skúsenosti z minulého roka, keď som tu strávil pár týždňov, tak som sa zaprisahal, že už nikdy sem neprídem v tomto volebnom období s dvomi zákonmi, so zákonom o hazarde a so zákonom o správnych poplatkoch. Musím zmeniť tento postoj, a teraz v dobrej veci, naozaj návrh tohto zákona neobsahuje žiadne, žiadne, aspoň dúfam teda, žiadne dôvody na to, aby bol predmetom objektívnej alebo často aj neobjektívnej kritiky. Dôvodom je snaha zaviesť nový systém, ktorý naozaj zvýši, mal by zvýšiť, chceme, aby zvýšil komfort pre občana, aby zvýšil bezpečnosť a transparentnosť pri platení poplatkov. Lebo pravdou je, že systém, v ktorom žijeme dodnes, to znamená v systéme kolkov, ktorý mimochodom pochádza z čias Rakúsko-Uhorska a zostal len na území bývalého Rakúsko-Uhorska už len v Českej republike a tuším ešte v Rakúsku a u nás, je systém, na ktorý sme si síce zvykli a zdá sa nám zrejme aj jasný, aj prehľadný, ale na jednej strane dáva obrovský priestor na opäť falšovanie kolkov a všetky tieto ďalšie neduhy. A na druhej strane, možno je to pre vás prekvapenie a možno nie, neexistuje žiadna evidencia, žiadna evidencia štátu o výbere správnych poplatkov.
Preto ste ma aj tu šticovali minulý rok, keď sme prichádzali so zvyšovaním niektorých poplatkov, a vlastne ste, a možno aj právom, kritizovali, že nevieme dopady konkrétne, lebo štát nemá 20 rokov evidenciu o vykonaných správnych úkonoch. No nemá, lebo ju nemohol mať, ak na druhej strane je papierový kolok, ktorý si kúpite dnes na pošte, a na konci roka sa vám to niekde do jedného vreca celé zleje a viete potom záverečné číslo, ale nemáte žiadnu analytiku o počte úkonov a podobne.
Takže myslím si, že táto snaha ide cez niekoľko vlád, je tu snaha zrušiť kolky ako také, je tu snaha sa vyhnúť nejakým, akýmsi atomizovaným zase systémom, ktorý by nám veľmi radi a za veľké peniaze vyrástli na jednotlivých rezortoch, snažíme sa o centrálne riešenie, ktoré určite bude mať svoje detské boľačky, ako každý veľký systém, ale pevne verím, že na konci dňa bude pozitívnym krokom.
Z tohto pohľadu sa uchádzam aj o trpezlivosť, aj o zhovievavosť aj verejnosti, aj vás ako zákonodarcov.
Predkladaný návrh totiž rieši spôsoby úhrady správnych a súdnych poplatkov po zrušení kolkových známok od 1. júla 2014. Úhrada bude možná priamo na príslušnom orgáne alebo prostredníctvom integrovaného obslužného miesta akreditovaného platcu alebo jednotného kontaktného miesta. Priama úhrada bude možná napr. prostredníctvom kioskov, zjednodušených kioskov, špeciálnych registračných pokladní alebo platobnou kartou. Doterajšie možnosti platenia poplatkov poštovným poukazom a prevodom z účtu banke zostávajú, samozrejme, zachované.
Nové spôsoby platenia, evidovania a zúčtovania poplatkov sa budú na jednotlivé orgány zavádzať postupne, počnúc rokom 2014 až do konca roku 2015. Preto sa v zákone ponechávajú súbežne aj existujúce pravidlá platenia, evidovania a zúčtovania poplatku na orgánoch ešte nezapojených do tohto nového systému. Aj preto nájdete v návrhu štátneho rozpočtu aj na budúci rok ešte aj položku ministerstva financií na zaobstaranie tých klasických papierových kolkov.
Technické vybavenie, evidenciu platieb a zúčtovanie poplatkov so štátnym rozpočtom bude zabezpečovať prevádzkovateľ systému, ktorým bude doterajší distribútor kolkových známok. Príslušné orgány majú v súvislosti s navrhovaným novým systémom len povinnosť umožniť prevádzkovateľovi systému umiestniť technické vybavenie na vykonanie a spracovanie platieb poplatkov vo svojich priestoroch.
Toľko na úvod tohto prvého čítania. Ďakujem vám pekne.