23. schôdza

Dobré ráno prajem všetkým. Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi uviesť ešte niekoľko poznámok k zákonu o sociálnom poistení.
Tak ako som hovoril, myslím, včera, tak vnímam tento zákon, túto novelu pozitívne, ale zároveň túto novelu vnímam ako nevyužitú príležitosť. Zdôrazňujem znova, že každý rok takto na jeseň sa zákon o sociálnom poistení novelizuje. A nepovažujem to za nič mimoriadne, práve naopak, je to veľmi dôležitý zákon, kde aplikačná prax prináša každoročne nové a nové problémy, na ktoré sa jednoducho musí reagovať. A nemožno ich nechať len tak bokom. Čiže ja sa v tomto druhom vystúpení chcem venovať tým problémom, ktoré vnímam ako otvorené. A je mi ľúto, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na ne nereagovalo v tejto novele. Možno sa tak stane v druhom čítaní. Môže sa stať, samozrejme, aj to, že sa budem ja snažiť o nejaké pozmeňujúce návrhy, aj keď život v parlamentnej snemovni za posledný rok a pol ma presviedča o tom, že je to z pohľadu opozičného poslanca tak trošku zbytočná práca.
Takže poďme k veci.
V prvom rade sa chcem venovať nemocenskému poisteniu. Sú tu tí, čo robia so zákonom o sociálnom poistení, čiže napríklad okrem pána ministra, okrem hore sediacich ľudí z ministerstva práce, ktorých takisto srdečne pozdravujem. Máme tu napríklad pána generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a zároveň poslanca Národnej rady Dušana Muňka, vidím, že bude vystupovať v rozprave, možno povie to isté, čo hovorím ja. Chcem povedať teda napríklad to, že v nemocenskom poistení stále vidím diery, ale tie diery znamenajú to, že kto chce, bez akýchkoľvek väčších problémov získa takú dávku, na ktorú jednoducho z hľadiska nejakého morálneho pohľadu by nárok mať nemal.
Tento problém sa ešte zvýraznil tým, že sa zaviedlo nemocenské poistenie aj pri dohodách s pravidelným príjmom. No čo sa môže stať? Môže sa stať to, že zamestnávateľ zamestná, povedzme, dohodára s pravidelným príjmom, to znamená, má nárok na odmenu za každý kalendárny mesiac. Tento príjem nebude nejako zvlášť vysoký, pretože ten dohodár bude pracovať relatívne malý rozsah pracovného času. Zarobí, povedzme, sto eur mesačne. A logicky by ste očakávali, že keď teda je nemocensky poistený a pôjde na PN-ku, keď sa teda stane, že ochorie, tak by mal mať nemocenskú dávku vypočítanú z tohto príjmu, o znamená z tých 100 eur. A tá dávka by teda mala byť plus-mínus okolo 55 eur mesačne. No nie vždy tomu bude tak, v zákone je diera. Nebudem to hovoriť bližšie, aby som nebol z niečoho obvinený. Tá diera spočíva v tom, že za určitých okolností tá dávka nebude vypočítaná z tých jeho 100 eur príjmu, ale bude vypočítaná z príjmu, ktorý mal vlani v nejakom zamestnaní, ak taký mal. Ak tam zarábal, povedzme, 600 eur, tak tá dávka bude vyrátaná zo 600 eur, ak tam zarábal 1 000 eur, tak bude vyrátaná z 1 000 eur. Čiže sú ľudia, ktorí si týmto spôsobom môžu celkom pekne prilepšiť svoj rozpočet. A nepovažujem to za správne. A teda čakal som, že sa na to bude v novele reagovať.
Pokiaľ ide o, ďalej, platenie poistného z dohôd, stále si myslím, pán minister, že ste to vlani jednoducho prepískali. A to nastavenie, ktoré teda máme od 1. januára v zákone, a týka sa to, samozrejme, aj zdravotného poistenia nadväzne, ale aj to vlastne novelizujete v tejto novele, v III. článku, tak je jednoducho neuveriteľne prísne. A robí to obrovské problémy v praxi mnohým ľuďom. Rozumieme si a zhodujeme sa v tom, že je určitá skupina či zamestnávateľov, či fyzických osôb, ľudí, ktorí inštitút dohôd zneužívali na to, aby cez výplatu na dohodu obchádzali odvodové povinnosti, ale vy teda rád používate prístup taký, skrátka, poďme rúbať hlava-nehlava, ak tam je nejaká skupina špekulantov, tak zotnime celý les, nepozerajme sa, kto je kto. Jednoducho necitlivo pristupujete k týmto otázkam, viď teda zákon o hmotnej núdzi (takisto včera živnostníci). Čiže rozhodli ste sa zaviesť odvody z dohôd len s určitými úľavami pre dôchodcov, respektíve pre študentov. Ale všetci ostatní platia odvody z dohôd vlastne od prvého eura príjmu. A to je veľký problém pre mnohých ľudí, u ktorých na tú dohodu ani by som nepovedal, že pracujú, pretože tá dohoda je jednoducho formálny spôsob, ako uzatvoriť nejaký zmluvný vzťah v zmysle Zákonníka práce, kde nejde o žiadnu nejakú drámu.
A znovu sa vrátim k tomu, čo sa mňa osobne týka, a môžete to pokladať za konflikt záujmov pokojne, ako človeka, ktorý pôsobí v športe a ktorý je teda šéfom jednej neziskovej organizácie. Máme obrovské problémy s tým, že keď na tú dohodu zamestnáme nejakého usporiadateľa športového zápasu alebo nejakého rozhodcu, alebo nejakého trénera mládeže, on za tú hodinku, dve hodinky, čo je na tom turnaji alebo na tom zápase, dostane, povedzme, desať eur, čo teda nie je nejaká dramaticky vysoká suma. Samozrejme, nie je možné asi tu v takomto prípade hovoriť o nejakom obchádzaní odvodov, pretože to je naozaj taký vzťah, aký je. No ale tým, že musíme z toho platiť tých 3,50, to tiež nie je veľa, lenže tých usporiadateľov, tých rozhodcov a tej našej mládeže, to je dvesto detí, to je desať zápasov alebo koľko za víkend, jednoducho nakopí sa to. A pre takú firmu, ako je tá naša nezisková organizácia, sú to v konečnom dôsledku tisíce eur ročne a minimálne stovky eur, ak nie tisíce eur dokonca mesačne. Kde máme na to zobrať peniaze? Jednoducho máme obrovský problém. A to hovorím teda o nás. Tento istý problém majú prakticky všetky športové kluby na Slovensku, kultúrne organizácie, rôzne centrá voľného času, resp. záujmové krúžky a podobne. Tam nejde o žiadne klamanie a podvádzanie na odvodoch. Jednoducho je to obrovský problém.
Alebo zoberte si spoločenstvá vlastníkov a bytov, kde na dohodu zamestnajú upratovačku alebo nejakého údržbára, alebo niekoho, kto sa tam teda o to stará, zarobí rádovo 30, 40, 50 eur. Tí vlastníci bytov sa na to skladajú, hej, svojimi vkladmi. No tak teda často sa ma pýtali: „No čo s tým teraz máme robiť, odkiaľ máme zobrať tie peniaze na tie odvody za tých údržbárov, za tie upratovačky, za tie služby, ktoré sú s tým spojené?" Ja im hovorím, no nič vám iné neostáva, ako zvýšiť tie poplatky, to takzvané nájomné, ktoré platia vlastníci bytov. A tak sa aj na Slovensku jednoducho deje, skrátka, týmto spôsobom nepriamo zdraželo bývanie, pretože sa to premietlo do poplatkov, ktoré tí ľudia, ktorí v tých bytoch žijú, musia platiť. Musia sa skladať, aby mali na zaplatenie odvodov. Čiže nepriamo ste vlastne spôsobili zdraženie bývania na Slovensku, aj keď si poviete, že sú to malé sumy. No pre niekoho to až taká malá suma nie je.
Čiže tu je môj názor taký, ktorý stále opakujem, áno, dobre, odvody z dohôd, ale len od určitej sumy, kde tá moja predstava, ktorú som vlastne aj navrhoval z pozície ministra v nami pripravovanej odvodovej reforme, bola taká, že tá suma by mala byť niekde okolo sumy životného minima, čiže v reči čísel okolo 200 eur mesačne. Čiže len od tohto vyššieho príjmu môžeme sa baviť, či v súbehu s iným príjmom alebo nie by sa tie odvody z dohôd platiť mali. Ale tie naozaj drobné príjmy takého charakteru, ako som sa to snažil vymenovať, by odvodom podliehať nemali. To je jednoducho príliš prísne. A takýmto spôsobom získavať peniaze do štátnej kasy, to je, práve naopak, nemorálne, keď to takto poviem, zo strany štátu a tých, ktorí ho spravujú.
Študenti. Pri študentoch máme výnimku, hranice 66 eur na neplatenie povinného dôchodkového poistenia pri študentoch vo veku do 18 rokov, hranice 155 eur pre neplatenie do povinného dôchodkového poistenia pre študentov osemnásťročných a starších. Takže vidíte, pri študentoch sa táto výnimka dala urobiť, pri ostatných skupinách osôb nie. Tým chcem poukázať na to, že ak tu bude diskusia o tom, že to sa nedá, lebo ročné zúčtovanie neexistuje, lebo UNITAS je vo hviezdach, tak ak sa to dalo urobiť pre študentov a ako tak to funguje, aj keď je to byrokraticky náročné, tak sa to dalo urobiť aj pre iné skupiny osôb, aspoň v takejto podobe, aj keď tá podoba, opakujem, je byrokraticky značne zaťažujúca tých zamestnávateľov.
No a ešte späť k tým študentom. Už sa stalo, hej, ale stále tomu nerozumiem ani po tom roku, prečo je sedemnásťročný študent iný ako osemnásťročný študent. Sedemnásťročný študent má limit 66 eur, čiže keď zarobí 67. euro, tak z toho už povinné dôchodkové poistenie platí, ale osemnásťročný študent, ten z toho 67. eura poistné neplatí, ten platí až zo 156. eura. Čiže je tu diskriminácia na základe veku, absolútne ničím neodôvoditeľná, jednoducho snáď len tým sedliackym rozumom, že sem, skrátka, prišiel pán Matovič, požiadal vás o podporu toho, aby tí jeho študenti nemuseli platiť odvody pri roznášaní letákov. Vy ste mu akože ustúpili za to, že on tu prestal robiť vylomeniny. A podporil váš zákon, nemuseli sme tu byť akože tretí týždeň, vlani v lete. No a tak sa to vlastne začalo. Potom prišli vysokoškoláci, že aj oni to chcú. Vydobyli si u vás 155 eur. A máme to v zákone. Čiže nemá to v podstate žiadnu nejakú logiku, len keď sa človek pozrie na históriu toho, ako to celé vznikalo, no tak tomu rozumiem. No tak prišiel jeden, prišiel druhý, jeden si vyloboval to, druhý si vyloboval ono. Ale systémový prístup tam jednoducho nie je. A je to diskriminácia. Čiže ak som študent a mám v septembri sedemnásť rokov, tak ak mám v septembri sedemnásť rokov, tak mám limit 66 eur, keď v októbri budem mať osemnáste narodeniny, tak ešte stále je to 66 eur, ale v novembri, keď už mám po osemnástich rokoch veku, tak zrazu sa niečo stalo a už som iný, už mám oslobodenie do výšky 155. No veď to nedáva žiadny zmysel. To je skutočne v našej legislatíve absolútne veľká originalita, ktorú ťažko s niečím porovnať.
Čiže tu by som bol rád, keď už teda sa nezhodneme na tom, že to oslobodenie od odvodov pri dohodách by sa malo týkať aj iných osôb, aby sa to pri študentoch zjednotilo. Čo už len získate na tom, že tí Matovičovi roznášači letákov keď zarobia viacej, takže od toho 67. eura vám tie odvody zaplatia. No veď to je možno pár drobných, ale pre tých študentov a pre ich zamestnávateľov to môže byť zásadný problém. Čiže to by bolo fajn, keby sa s týmto niečo urobilo a, keď už nič iné, tento limit pre všetkých študentov dal na rovnakú výšku. Nevidím, znova opakujem, dôvod na diskrimináciu študentov v závislosti od veku.
No potom tu máme problém pravidelný, nepravidelný príjem pri dohodách. Vtip je v tom, že podľa platného zákona, ktorý teda v tomto bode nechcete meniť, pri nepravidelnom príjme na dohodu sa poistné z tej dohody, z tých príjmov odvádza do Sociálnej poisťovne, až keď tá dohoda skončí. Takže keď si prestavíme situáciu, že nejaký zamestnávateľ so zamestnancom uzatvorí dohodu, napr. dohodu o pracovnej činnosti s tým, že sa dohodnú na nepravidelnom príjme, čiže napr. že odmena bude vyplácaná raz za dva mesiace, tak potom bude ten ďalší priebeh taký, že tá dohoda sa začne, ten dohodár začne pracovať. Dohoda bude uzatvorená, povedzme, na neurčitú dobu, čo nám Zákonník práce umožňuje. Čiže začne sa dohoda. Každé dva mesiace on dostane nejakú tú svoju odmenu, zaplatí sa z toho daň, keď na to príde, teda aj odvody do zdravotnej poisťovne sa zaplatia, ale odvody do Sociálnej poisťovne nie, čaká sa až kým dá dohoda neskončí. No tak tá dohoda bude otvorená možno niekoľko rokov, možno päť, možno šesť, možno dlhšie, ako sa tu zmení vláda, ktorá to potom možno dá ako nejaká iná do poriadku. Čiže jednoducho počas tých niekoľkých rokov síce tomu dohodárovi bežia príjmy, vykonáva prácu, ale Sociálna poisťovňa žiadne odvody nedostane, pretože tak je to podľa zákona, ale až keď sa tá dohoda formálne skončí. Tak keď sa obidvaja dohodnú tak, že to bude otvorené na neurčitú dobu a nie je nejaký eminentný záujem tú dohodu ukončiť, či on reálne robí alebo nerobí, tak sa tie odvody do Sociálnej poisťovne vlečú niekde tam v tej ležatej osmičke niekde ďaleko, niekde v ďalekej budúcnosti bude možno splatnosť tých odvodov do Sociálnej poisťovne.
No takisto nerozumiem tomu, prečo sa na to len tak pozeráte, môj verbálny v tejto sekunde návrh je ten, že ak tá dohoda trvá dlhšie ako dvanásť po sebe idúcich mesiacov, tak by k tej platbe, k tej splatnosti za tých predchádzajúcich dvanásť mesiacov malo dôjsť bez ohľadu na to, či už dohoda pokračuje alebo nie. Ubezpečujem vás, že nikomu to vadiť nebude. Ja sám na mojich prednáškach so zamestnávateľmi sa stretávam s aktívnym názorom zamestnávateľov, že aj tak je zbytočné takto to ťahať aj tak je to potrebné zúčtovať. Sú tam totižto aj daňové povinnosti. Ak si ten zamestnávateľ tie odvody vlastne nezaplatí do Sociálnej poisťovne, tak to v účtovníctve musí viesť ako rezervu do ďalších rokov. Zbytočne to komplikuje vedenie účtovníctva. Čiže jednoducho nikomu to nepomáha. A dokonca mnohí zamestnávatelia tento problém aktívne riešia tak, že hoci s tým dohodárom budú naďalej spolupracovať, oni tú dohodu koncom roka jednoducho seknú, odhlásia to zo Sociálnej poisťovne, zaplatia tie odvody, aby s tým mali svätý pokoj, a následne s tým dohodárom uzatvoria novú dohodu s nepravidelným príjmom na ďalší rok, aby to takýmto spôsobom jednoducho riešili. Čiže zdôrazňujem ešte raz, len sa v tom urobí poriadok a Sociálna poisťovňa dostane svoje peniaze, ktoré jej podľa zákona patria v relatívne rozumnom čase, a aj teda cashflow Sociálnej poisťovne bude zrejme lepšie.
No je tu ešte iný problém, keď sa znovu vrátim k študentom. Tam je taká jedna pekná vec, ktorej porozumejú možno len traja-štyria odborníci, ktorí sedia na balkóne. Ale tam ide teda o to, že ak má študent uplatnenú výnimku pri platení odvodov, povedzme, osemnásťročný, starší, čiže do 155 eur odvody neplatí, a má príjem nepravidelný, tak takisto u neho to zúčtovanie a zaplatenie odvodov príde do úvahy, až keď tá jeho dohoda skončí, s tým, že sa vypočítava priemerný mesačný príjem za celú dohodu trvania dohody a ten sa posudzuje voči hranici 155 eur. Takže zoberme si príklad, že študent bude na dohodu o brigádnickej práci študentov pracovať, povedzme, šesť mesiacov, zarobí si, povedzme, celkovo 900 eur za túto dobu, 900 delené šiestimi je 150 eur na mesiac. Čiže zmestil sa do limitu a povinné dôchodkové poistenie tam nevzniklo. Čiže z tých 900 eur zamestnávateľ zaplatí len úrazové a garančné poistenie. To je všetko v poriadku, to je jasné. No a teraz stane sa to, že tomu študentovi o nejaký mesiac, dva mesiac už po skončení dohody zamestnávateľ ešte doplatí čo ja viem, dajme tomu, 1 000, eur. No podľa zákona platí, že ak sa toto stane, po skončení pracovného vzťahu, veľmi zjednodušujem, nechce sa mi citovať tie paragrafy, tak sa vlastne ten príjem dodatočne doplatený rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace, kedy trval ten právny vzťah a kedy bolo povinné dôchodkové poistenie. No ale v tomto prípade žiadne povinné dôchodkové poistenie nevzniklo, pretože behom toho trvania tej dohody tie priemerné príjmy boli len 150 eur. Čiže z toho doplatku sa podľa zákona žiadne poistné do Sociálnej poisťovne zaplatiť nemá. Ale keď si to vezmete ešte raz, čo sa vlastne stalo, ten študent zarobil 1 900 eur, nie 900 eur. Zarobil 1900 eur za šesť mesiacov, čiže prekročil v priemere hranicu 155 eur mesačne. Ale pri takomto zákone on to poistné jednoducho nezaplatí, pretože je v zákone jednoducho diera.
Ďalej, od dohôd by som rád prešiel k živnostníkom. Ja viem, pán minister, že mi spomeniete v reakcii Radu solidarity, že boli tam predsa aj zástupcovia živnostníkov, ktorí s tým súhlasili, pretože budú mať vyššie dôchodky. Takže nič dramatické sa nestalo. No ja si dovolím spochybniť legitimitu zástupcov živnostníkov, ktorí s vami rokovali či už na Rade solidarity alebo biparitne, priamo s vami, pretože neexistujú žiadne relevantné informácie o tom, že by Slovenská komora živnostníkov mala nejaké tisíce či dokonca desaťtisíce členov. Veľmi o tom pochybujem, že by dokázali aj predstavitelia dať na stôl zoznam, ktorý by obsahoval viac ako dve A štvorky ich členov. Takže legitimita tohto zoskupenia je veľmi otázna. A tu doslova platí, že na Slovensku sa ktokoľvek môže prehlásiť za čokoľvek a prejde mu to, ale hlavne že má nejaký titul a že je niečoho prezident a už má vysoké oprávnenia na to, aby za niekoho hovoril. Jednoducho ja si nepomôžem, kade chodím, tade počúvam, 185 eur mesačne je pre živnostníka likvidačná suma. A tomu živnostníkovi sa skutočne musí dariť, aby takúto sumu vedel zaplatiť. Preto máte problém s vysokou nezamestnanosťou, preto nám nepribúdajú počty zamestnaných alebo podnikajúcich ľudí, pretože pravidlá hry pri tzv. povinných minimálnych odvodoch sa takto negatívne voči živnostníkom zmenili. Ja neviem podľa môjho názoru je skutočne lepšie, keď niekto pracuje hoci na živnosť alebo na tú dohodu, ako keď nepracuje vôbec, štátu nedáva vôbec nič a, práve naopak, čerpá od štátu či dávky v nezamestnanosti alebo dávky v hmotnej núdzi aj so svojou rodinou. Čiže opakujeme to či ja, či iní opoziční politici stále koldokola. Ale ak je tu aspoň trošku nejaký priestor, mali by ste sa zamyslieť nad tým, či by nebolo možné aspoň sčasti znížiť tieto minimálne odvody.
Pozrite, na tej rétorike, že potom sú nízke dôchodky, no na jednej strane niečo, samozrejme, je, pretože je väzba v súčasnom zákone medzi výškou vymeriavacieho základu a výškou budúceho dôchodku. Ale na druhej strane všetci dobre vieme a intuitívne to cítime, že v budúcnosti o desať, dvadsať, možno tridsať rokov sa výpočet dôchodku zo Sociálnej poisťovne z prvého piliera určite nebude riadiť pravidlami, ktoré sú uvedené v dnešnom zákone. Všetci intuitívne cítime, že s týmito dôchodkami z prvého piliera bude problém a bude tendencia zavádzať stále vyššiu a vyššiu solidaritu pri vyplácaní dôchodkov z prvého piliera. Čiže nebude v budúcnosti až také dôležité, z akého vymeriavacieho základu ten občan dnešný, budúci, potom reálny dôchodca tie odvody platil. To je jedna vec.
Druhá vec je ten povinný minimálny základ. Keby sa z neho vypočítavali len dôchodky, tak ako-tak dobre, lenže predsa tie minimálne odvody, to nie sú len minimálne odvody na dôchodkové poistenie, veď to sú aj minimálne odvody na nemocenské poistenie a na zdravotné poistenie, ktoré s dôchodkami nemajú nič spoločné. Pokiaľ ide o nemocenské poistenie, tak máloktorý živnostník či už je ten základ taký alebo onaký, si čerpá nemocenskú dávku. Sú to výnimočné prípady, ktoré majú skôr ošetrené cez nejaké komerčné pripoistenia ako cez Sociálnu poisťovňu. Pán generálny riaditeľ mi možno potvrdí tieto moje slová. A zdravotné poistenie, to je predsa čistá daň, to je čisté daňové zaťaženie, to znamená, zvýšenie minimálnych odvodov na zdravotné poistenie sa nijakým spôsobom neprejaví na tom, že živnostník bude mať nejakú lepšiu zdravotnú starostlivosť. Tam je predsa absolútne čistá solidarita. A táto platba má charakter dane. Čiže tam nemá žiadnu oporu rozprávať o tom, že vyššie odvody znamenajú niečo viac po tom, čo ten živnostník dostane. Nedostane viac, dostane presne to isté, ako keby, povedzme, odvody neplatil vôbec. A bol by nezamestnaný a zdravotné poistenie by za neho platil štát. Čiže to je ten druhý dôvod.
A tretí dôvod je ten, že ten minimálny základ je v tomto roku 393 eur, čo je o vyše 50 eur viac, ako je minimálna mzda. Takže sa pýtam, ak má mať problém s budúcim dôchodkom živnostník, a preto ste mu zvýšili minimálny vymeriavací základ, minimálne odvody, tak potom ako na tom budú zamestnanci, ktorých je údajne okolo 80 tisíc alebo 100 tisíc, ktorí pracujú za minimálnu mzdu? Tí budú mať aký dôchodok? Ako na tom budú tí dohodári, ktorí platia dôchodkové poistenie zo 100-eurových mesačných príjmov. Tí budú mať aký dôchodok? Alebo zamestnanci, ktorí pracujú na kratšie úväzky, na polovičnú úväzky zarobia 200 – 250 eur. Aký budú mať oni dôchodok? Čiže ak sa tak veľmi zaujímame o budúci dôchodok živnostníkov, no aký potom bude mať dôchodok tých 100 tisíc alebo 200 tisíc zamestnancov, ktorí robia na dohodu, ktorí robia na kratšie úväzky, ktorí robia za minimálnu mzdu. Tých je minimálne toľko, ako je povinne poistených živnostníkov.
A druhá vec je, keď teda o tom hovorím, aby sme nezabudli pripomenúť, že teda nie je živnostník ako živnostník. Ak živnostník vykáže v daňovom priznaní príjmy len do výšky 12-násobku toho minimálneho základu, čiže naposledy to bolo do 4 716, ak sa nemýlim, eur, tak vlastne povinne dôchodkovo poistený nie je vôbec, čiže neplatí vôbec nič. Aký bude mať ten dôchodok? Čo s ním bude? On, povedzme, nejakú daň platí, zdravotné poistenie platí určite, ale dôchodkové poistenie si, skrátka, neplatí, lebo ho platiť nemusí. Čiže toto ja vnímam tak isto ako systémový problém v zákone o sociálnom poistení.
A taký môj akýsi pracovný verbálny návrh povedaný na tomto mieste je, treba živnostníkom znížiť tie povinné minimálne odvody. A najlepšie by bolo ich úplne zrušiť, nech živnostník platí z takého základu, aký vykáže v daňovom priznaní. Ale na druhej strane mala by sa odstrániť tá hranica 12-násobku minimálneho základu pre povinné nemocenské dôchodkové poistenie a každý živnostník, ktorý teda podniká a má nejaké príjmy, by do Sociálnej poisťovne mal byť prihlásený a z toho, čo teda vykáže, by mal platiť poistné nielen do zdravotnej poisťovne, ale aj do Sociálnej poisťovne. Ale tieto dve zmeny treba urobiť, samozrejme, naraz, inak to nedáva zmysel.
Ešte sa dotknem jednej veci, ktorú som už spomenul včera. A súvisí s tým, čo asi v druhom čítaní navrhnete. A to je to zníženie odvodov pre dlhodobo nezamestnaných s tým, že teda rozvíja sa okolo toho propaganda, že týmto spôsobom sa zvýši zamestnanosť na Slovensku. Ak znížite odvody pre nových zamestnancov, ktorí boli predtým dlhodobo nezamestnaní, tak, áno, stane sa to, že časť týchto dlhodobo nezamestnaných získa zamestnanie v rôznych tých nenáročných profesiách, ako sú, povedzme, stavebné práce alebo spájanie káblikov v tých našich káblikárňach, ale zamestnávatelia, ktorých takto zamestnajú, zároveň si vyčistia tie zamestnanecké miesta tým, že prepustia doterajších zamestnancov, za ktorých by naďalej museli platiť tie relatívne vysoké odvody. Čiže nevytvoria sa nové pracovné miesta, možno výnimočne, áno, ale v zásade sa nevytvoria nové pracovné miesta, len dôjde k takej rošáde. Dlhodobo nezamestnaný získa prácu, ale tú istú prácu, ktorú získa on, stratí ten, kto na tom pracovnom mieste bol dovtedy. Čiže vymenia sa. A po roku, keď tomu dlhodobo nezamestnanému vypršia tieto odvodové úľavy, ktoré chcete navrhnúť, tak sa to celé zopakuje. Čiže ten zamestnanec príde o prácu a nastúpi za neho niekto ďalší, na ktorého si bude zamestnávateľ čerpať odvodové úľavy.
Ja si myslím, že zamestnávatelia a ich tvorivé myslenie, ktoré teda musia uplatňovať pri takomto podnikateľskom prostredí, aké máme na Slovensku, si tie cestičky nájdu, aj keď budete sa snažiť robiť k tomu rôzne opatrenia. Viete veľmi dobre, že akýkoľvek paragraf, ktorý do zákona dáte, ktorým chcete niečo blokovať, sa skôr či neskôr dá obísť.
Takže toľko na záver môjho vystúpenia.
Ešte raz chcem zdôrazniť a podčiarknuť, pán minister, ak vidíte aspoň trošku nejaký priestor na znižovanie odvodov, najmä pokiaľ ide o dohodárov a pokiaľ ide o živnostníkov, tak smelo do toho. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Muňko, máte slovo.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, navrhovaná novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení prináša do praxe reálne zlepšenie. Nie je to, povedal by som, novela, ktorá by zásadne menila sociálny systém, ale cenná je práve tým, že reaguje na problémy praxe a občanov, niektoré veci zjednoduší, v iných prípadoch im zase pomôže finančne. Ako príklad by som mohol použiť problémy, s ktorými sa stretávame v Sociálnej poisťovni pri ukončení dobrovoľného poistenia. Napriek osvete občania stále nevedia o tom, že ak chcú dobrovoľné poistenie ukončiť, nestačí prestať platiť poistné, ale musia sa aj formálne odhlásiť. Vznikajú nedoplatky, stávajú sa neplatičmi a dlžníkmi Sociálnej poisťovne. Tá je doteraz zo zákona povinná vymáhať nezaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, čo je pre niektoré fyzické osoby likvidačné. Ako isto všetci viete, podľa novely bude stačiť aby dobrovoľne poistená osoba dva mesiace za sebou nezaplatila dobrovoľné poistenie, a toto poistenie sa jej zruší. Bude to prevencia proti vzniku veľkých dlhov, čo isto mnohým pomôže. Tento príklad ukazuje, že táto novela vychádza verejnosti v ústrety.
V oblasti zníženia administratívneho zaťaženia SZČO sa navrhuje zrušenie prihlasovacej a odhlasovacej povinnosti na povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie a zavedenie povinnosti Sociálnej poisťovni oznámiť jej vznik povinného poistenia, ako aj výška poistného. Čo to v praxi znamená? Predovšetkým odstránenie neistoty malých podnikateľov. Tá spočíva v pochybnostiach, či si nesprávnym výpočtom poistného neprivodia problémy v podobe dlhov a následných sankcií, a tým neohrozia nielen svoju existenciu, ale aj svoje prípadné nároky na niektorú zo sociálnych dávok.
Napriek tomu, že na webovej stránke Sociálnej poisťovne je automatická kalkulačka na výpočet poistného, a napriek tomu, že v informačnom poradenskom centre Sociálnej poisťovne naši odborníci pomáhajú pri výpočtoch poistného niekoľkým tisíckam SZČO za rok, takto problémy reálne vznikali a doteraz vznikajú. Dobrou správou preto je, že novela zbavuje živnostníkov tejto neistoty. Nielenže sa nebudú musieť v Sociálnej poisťovni prihlasovať na povinné platenie odvodov a počítať ich výšku, ale nebudú sa vôbec musieť ani zaoberať detailmi o platení odvodov, kedy je napríklad dátum splatnosti, na aký účet treba odvody posielať a podobne. To všetko za nich spraví Sociálna poisťovňa, ktorá týmto osobám ich povinnosti oznámi do 20 dní od vzniku poistnej povinnosti. Tieto ustanovenia novely zákonov budú mať síce odložený termín zavedenia do praxe od januára 2015, pretože nie sú ešte dotiahnuté detaily toku informácií medzi Finančných riaditeľstvom Slovenskej republiky a Sociálnou poisťovňou, podstatné je však to, že v zákone už povinnosť sociálneho poistenia je zakotvená a môžeme sa ňu dobre pripraviť.
Novela navrhuje aj novo upraviť určenie vymeriavacieho základu SZČO. Na tieto účely sa príjem z podnikania alebo aj z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti rozpočíta vždy na celý kalendárny rok bez ohľadu na počet mesiacov, z ktorých SZČO činnosť reálne vykonáva. To vo väčšine prípadov reálne zníži vymeriavací základ. A malým podnikateľom tak zostane viac peňazí, ktoré môžu použiť v podnikaní. Toto je tiež ďalší ústretový krok, ktorým ministerstvo práce reaguje na doterajšiu častú kritiku malých podnikateľov. Tak je to i v prípade skrátenia sledovaného obdobia trvania poistného pre vznik nároku na nemocenské dávky SZČO a dobrovoľne poistených osôb z 10 na 5 rokov.
Pre dobrovoľne poistené osoby je dobrou správou aj to, že dlžné poistenie na poistenie v nezamestnanosti v sume nižšej ako 5 eur nebude mať u nich vplyv na vznik nároku na túto dávku.
Novela zákona ďalej navrhuje, aby sa v Sociálnej poisťovni zachovala možnosť presúvania finančných aktív medzi základnými fondmi. Viem, že z radov opozície je to kritizovaná prax, ale vychádza z úplne pragmatických dôvodov. Sociálna poisťovňa je jeden celok a nemá zmysel, aby na niektorých fondoch hromadili prostriedky a vytvárali ich rezervy, kým základný fond dôchodkového poistenia bude deficitne a pravidelne zo štátneho rozpočtu dotovaný. Na adresu prípadných kritikov tohto opatrenia zo strany opozície si dovolím poznamenať, že počas ich vlády mali možnosť novelizovať zákon a možnosť presunov zrušiť. No neurobili to.
Súčasťou návrhu zákona je aj automatické presúvanie nevyčerpaného zostatku správneho fondu do fondu solidarity a predĺženie obdobia doterajšej jednotnej sadzby poistného na úrazové poistenie.
Spomenul som viaceré ústretové kroky voči malých podnikateľom, ale táto novela je sociálna. Okrem iného umožní poberanie nemocenských dávok v súbehu s príjmom dosahovaných období nároku na výplatu dávky, ak nejde o príjem za prácu vykonanú v období trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky. Ide o situácie, keď splneniu všeobecnej podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca bránia príjmy, ktoré nie sú príjmami za vykonanú prácu, napríklad plnenie poskytované zo sociálneho fondu, odchodné, odstupné, benefity poskytované zamestnávateľom zamestnancovi aj v období, v ktorom má nárok na nemocenské dávky. Takýto príjem v súčasnosti znemožňuje poberanie nemocenskej dávky. Preto ministerstvo práce v novele navrhlo, aby sa za relevantný príjem na posúdenie nároku na nemocenskú dávku bral do úvahy len príjem za vykonanú prácu. Inými slovami, ak zamestnanec počas PN-ky pracuje a má príjem za vykonanú prácu, nemá nárok na nemocenskú dávku. Ale ak nepracuje a má len príjem, ktorý nie je príjmom za skutočne vykonanú prácu, navrhujem, aby mal nárok na nemocenskú dávku. Môžem povedať, že táto zmena odstraňuje tvrdosť doterajšej úpravy.
Podobnou sociálne orientovanou zmenou je aj vylúčenie príjmov dosahovaných v období materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky z vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, ak negatívne ovplyvní denný vymeriavací základ na určenie výšky tejto dávky. Počítať sa nebude zo zárobku vzniknutého popri poberaní materskej, ale aj do úvahy bude brať príjem, ktorý mala mamička pred nástupom na materskú, ktorý je spravidla vyšší. A bude to preto pre ňu výhodnejšie.
Vážené kolegyne, kolegovia, na jednej strane novela zákona niektoré veci uvoľňuje alebo, lepšie povedané, zjemňuje podmienky nároku na dávky, na druhej strane reaguje na situáciu, kedy by boli dávky zneužívané. Napríklad pri garančnej dávke nebude mať na ne nárok ten zamestnanec, ktorý je zároveň štatutárnym orgánom alebo jeho členom a má najmenej 50 % majetkovej účasti u zamestnávateľa. Je to logické, pretože tento manažér musel vedieť o tom, že situácia v podniku ide do problémov a speje k nevyplácaniu miezd, a podieľať sa na ňom.
Sprísnia sa aj podmienky pri výpočte invalidného dôchodku osobám do 20 rokov veku, ktoré nevykonávali zárobkovú činnosť a boli len dobrovoľne dôchodkovo poistené najmenej jeden rok alebo získali obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistenia. Tieto osoby krátkodobým poistením získavali neprimerané nároky, čo nielenže je nespravodlivé voči ostatným poistencom, ktorí odchádzali do invalidity po odpracovaní dlhého obdobia, ale často vedie aj k zneužívaniu tejto dávky.
Zmeny nastávajú aj v oblasti vymáhania pohľadávok Sociálnej poisťovne. V súvislosti s už spomenutou garančnou dávkou je táto oblasť vymáhania pohľadávok, kde je zákon o sociálnom poistení často kritizovaný. Ide o to, že podľa mnohých ľudí zvonku, aby som bol konkrétnejší k opozičným politikom, niektorým, by mala Sociálna poisťovňa ako hlavný veriteľ vo väčšej miere uplatňovať konkurz za tým účelom, aby sme bývalým zamestnancom mohli vyplatiť garančné dávky. Takýto postup by bol možno naoko sociálnejší a medzi ľuďmi populárnejší. Ale neviedlo by to k hlavnému cieľu, ktorý pri vymáhaní pohľadávok Sociálna poisťovňa sleduje. Ním nie je likvidácia zamestnávateľov a vyplatenie garančných dávok bývalým zamestnancom, aj keď najmä v hladových dolinách chápem ťažkú situáciu občanov. Sociálne poistenie podľa zákona o sociálnom poistení je najmä o vymožení pohľadávok, a nie o zatváraní podnikov. Preto pristupujeme k dohode na splátkových kalendároch. A sme podstatne úspešnejší ako pri konkurzoch.
Nie je účelom môjho vystúpenie spomenúť všetky zmeny, ktoré novela tohto zákona prináša.
Tento návrh, pretože prináša mnohé dobré veci, vychádza v ústrety či už podnikateľom, ale aj adresátom mnohých dávok, a to aj v ťažkej situácii, v ktorej sa ekonomika Slovenska nachádza. Možno práve táto novela je ukážkou toho, že sa ústretové kroky občanom netreba vždy milióny eur zo štátneho rozpočtu, ale stačí pohnúť rozumom a pozrieť sa na to, kde sa dá im ich kontakt s úradmi uľahčiť. Je to napríklad odbúraním byrokracie či poskytnutím iného servisu. Hovorím to ako predstaviteľ Sociálnej poisťovne, ktorá je často nesprávne kritizovaná, že postupuje tvrdo a bazíruje na detailoch. My chceme ľuďom vychádzať v ústrety, ale musíme postupovať podľa zákona. Preto vítam každé jeho vylepšenie. A verím, že toto nie je posledné.
Predpokladám, že dôjdu niektoré zmeny pri druhom čítaní. Poviem z nich dve ako riaditeľ Sociálnej poisťovni, kde vidím, že by sme mali konať.
Týka sa to hlavne vysokoškolákov, ale aj stredoškolákov, ktorí nie sú poistení. A pokiaľ sú spolu so školou a pri úrazoch trebárs utrpia úraz chrbtice alebo niečoho, tak nemajú nárok na nemocenské, nárok ani prakticky na invalidné. Tu treba túto záležitosť, pán minister, riešiť zákonnou úpravou, že aj keď je napríklad na súkromnej lyžovačke, proste utrpí úraz vysokoškolák, aby proste sme tento problém nejako vyriešili, nie tak, že žiadame od neho, aby bol rok dobrovoľne poistený. To je jeden námet.
A potom druhý námet je, pokiaľ sa týka ešte vyplácania prostriedkov z garančného fondu, pretože nastáva pri mnohých konkurzoch, pri vyhlásení konkurzov špekulácia, že namiesto konkurzov príde reštrukturalizácia a my predtým, ako nastáva konkurz, vyplatíme z garančného fondu dve dávky, čiže z hľadiska nezamestnaných. A pritom potom nejde o konkurz, ale ide o reštrukturalizáciu. Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickou poznámkou hlási pani spravodajkyňa poslankyňa Šedivcová. Končím možnosť prihlásiť sa faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Dovolím si zareagovať na vystúpenie môjho kolegu pána Muňka, ktorý hovoril, že táto novela podporuje znižovanie administratívnej záťaže v sociálnom podnikaní. Upriamila by som pozornosť iba na jednu skutočnosť. A to je automatické zaniknutie poistenia, keď poistenec nezaplatí poistné dva mesiace za sebou. Je to veľmi správny krok, pretože vieme a v praxi sa veľmi často stretávame s tým, že občania z dôvodu neznalosti neodhlásili formálne v Sociálnej poisťovni svoje poistenie a takto im neustále narastali dlhy na poistnom. Sociálna poisťovňa v zmysle doterajšieho zákona musela automaticky účtovať penále týmto poistencom. A často sa tak dostávali do situácie, keď už nastúpil exekútor a dlh narástol do enormnej výšky a poistenci sa dostali naozaj do veľmi zlej sociálnej situácie aj z tohto titulu. Ďakujem.