23. schôdza

S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Áno, lepšie je mať dohodu, ako nemať žiadnu. A Irak ako krajina v posledných rokoch bola krajinou veľmi ťažko skúšanou. Myslím si, že každá krajina, ktorá je decimovaná vojnou, otvorenou vojnou a bojmi v uliciach, je to to najhoršie, čo môže byť. Dovolím si povedať na tuná ešte na toho predrečníka, tie vyhlásenia, ktoré boli predtým, než táto krajina bola napadnutá, že sa jedná o spravodlivú vojnu a možno zosadenie režimu nejakého totalitného vládcu. Predsa nemôžeme jedno násilie riešiť iným násilím a ospravedlňovať ho, že to je to druhé násilie, že je lepšie. Rovnako je tomu aj teraz v Sýrii, kde údajne ten útok alebo zabitie tých tisíc ľudí chemickým útokom je považované za - to sú tie vyhlásenia - považované za nehumánne. A napadnutie tejto krajiny bude aké? Humánne? Bude v súlade s ľudskosťou? Určite využiť všetky prostriedky na rokovanie preto, aby v ďalšej krajine nebola vojna. 700-tisíc alebo 2 mil. utečencov, už ani neviem, koľko to tých utečencov v tej Sýrii je, ale byť vyhnancom a žiť kdesi v púšti mimo svojho domova, nikomu by som to neželal. Ani našej krajine, ale ani tej ďalšej. Ja chcem tiež doceniť to, že dochádza tuná k takejto zmluve a zblíženiu dvoch krajín, aj keď viac vzdialených. My sme malou krajinnou, ale máme čo ponúknuť aj my irackej strane. Aj toto je signál vyslaný z našej strany.
Preto aj ja podporím túto zmluvu medzi týmito dvoma krajinami. Ďakujem.

Teraz otváram ústnu rozpravu. Chce sa prihlásiť do rozpravy niekto ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister nebude mať záverečné slovo. Pani spravodajkyňa, chcete sa ešte vyjadriť? Nie. ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na druhej strane. Návrh vlády má parlamentnú tlač 624 a spoločná správa výborov má tlač 624a.
Znovu poprosím pána podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí, aby odôvodnil tento návrh. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na druhej strane, tlač 624.)

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na druhej strane. Dohoda vytvára základný právny rámec pre spoluprácu medzi zmluvnými stranami s cieľom prehĺbiť ju, ako aj konsolidovať, prehlbovať a diverzifikovať vzájomné vzťahy na základe rovnosti a nediskriminácie s prihliadnutím na vzájomný prospech.
Dohoda sa zameriava na tri kľúčové oblasti, a to oblasť politickej spolupráce, oblasť hospodárskej a obchodnej spolupráce a oblasť týkajúcu sa spravodlivosti a bezpečnosti.
Najväčšou pridanou hodnotou dohody je skutočnosť, že rámcovo pojednáva aj o spôsoboch odstránenia prekážok pre vzájomné obchodné a investičné toky. Osobitne o uľahčení colných postupov, nakoľko Európska únia je najväčším obchodným partnerom Filipín. Dohoda bola za Slovenskú republiku s výhradou ratifikácie podpísaná stálym predstaviteľom Slovenskej republiky pri Európskej únii vo februári 2011. V mene Európskej únie bola dohoda slávnostne podpísaná v júli 2012. Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s uzavretím dohody uznesením č. 312 dňa 19. júna 2013. V zmysle čl. 57 ods. 1 dohody nadobudne dohoda platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, keď posledná zmluvná strana oznámi druhej strane, že ukončila potrebný legislatívny proces. Uloženie ratifikačných listín všetkých zmluvných strán vrátane Slovenskej republiky je teda potrebné vnímať ako jednu z esenciálnych podmienok nadobudnutia platnosti dohody. K dnešnému dňa uložilo u depozitára svoje ratifikačné listiny 7 krajín: Estónsko, Bulharsko, Holandsko, Litva, Španielsko, Lotyšsko a Maďarsko.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je nepochybné, že predkladaná dohoda je dôležitým inštrumentom pre posilnenie geopolitického postavenia Európskej únie v oblasti Tichomoria. Z tohto dôvodu si vás dovoľujem požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s predloženou dohodou súhlas a tiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem, pán minister. A teraz poprosím určeného spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru, poslanca Mariána Kéryho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a o tomto návrhu vlády.
Pán poslanec Hlina, vidím váš procedurálny, ale až uvedieme zákon.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na strane druhej.
Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 642 z 19. augusta 2013 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. augusta 2013 č. 281 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. augusta 2013 č. 52 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písmeno d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na druhej strane a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písmeno d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na druhej strane bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 58 z 3. septembra 2013. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Dostala som jednu písomnú prihlášku - pán poslanec Jozef Mikloško, nech sa páči, a pán poslanec Hlina procedurálny.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, chcem aj využiť prítomnosť troch ministrov a chcem vás, pani predsedajúca, ako vedenie parlamentu požiadať, aby ste na zajtra po hodine otázok zabezpečili vládu, aby sme mohli pokračovať v neukončenom bode interpelácie. Ďakujem.

Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

Tak dovoľte ešte pár slov k Filipínam. Samozrejme, aj tu som plne za schválenie tejto zmluvy. Aj tu ide o rutinný vzor zmlúv v Európskej únii, precízny, pripravený, aj keď táto zmluva je podstatne, podstatne reálnejšia ako zmluva predchádzajúca.
Mal som možnosť pred rokmi navštíviť na dva týždne Filipíny. Môžem povedať, že túto krajinu som si veľmi obľúbil nielen pre krásne ženy, ale aj pre veľmi peknú mentalitu podobnú Slovensku. V tom čase naozaj Dubček, všetci poznali, kto bol Dubček, všetci poznali, kto bol Havel, a napríklad aj jedného kňaza holobradého, ktorý tam bol celý život ako misionár, mnohí, mnohí poznali. Lebo bol známou osobnosťou na Filipínach, tuto z neďalekých tuším Dolian. Teraz tie paralely, ktoré sú tu aj so Slovenskom skutočne, krátko podčiarknem. Sme si mentálne naozaj blízki, aj keď sme veľmi ďaleko.
A otázka na pána ministra, to by som možno ho poprosil aj tu ho ešte odpovedať, až môže, že teda nemáme tam svoje zastupiteľstvo. Neviem, kedy sa prerušilo, lebo za Československa, myslím, bolo. Máme v Jakarte v Indonézii zastupiteľstvo, ktoré je zodpovedné aj za Filipíny. Pán Rozkopál je výborný diplomat. Ale prečo teda nemáme u nich? A ako potom prebieha s nimi spolupráca?
Je to veľká krajina, má 92 miliónov ľudí. A hovorím, je nám veľmi blízka. Jej história je tiež v niečom podobná s nami. Teda najprv mali veľa starostí s okupantmi, najprv Španieli ich stáročia okupovali, potom Angličania, od 20. storočia Američania, cez vojnu Japonci a až od 1946 sú samostatní. Mali veľa všelijakých tragédií, aj prírodných, však to všetci dobre vieme, ale aj politických turbulencií. Ale dnes sa mi zdá tá krajina stabilná, aj keď na niektorých ostrovoch, ktorých sú tisícky, ešte sú problémy, najmä etnické a náboženské. Krajina silne doplácala, napr. doplatila na častú devalváciu pesosu, na pôžičky, na voľný trh. Jeden profesor ekonomiky univerzity v Manile, pán profesor Lisauko mi povedal, že pre nás je globalizácia rekolonizácia. Na krízu v '98. finančnú ázijskú sme veľmi tvrdo doplatili. A on mi aj povedal tak, a že to je tvrdé slovo, ale je na tom niečo pravdy. Voľný trh u nás je využívanie lacnej pracovnej sily. Pred nejakým časom riaditeľ oddelenia OSN pre Latinskú Ameriku Zumbado takto charakterizoval voľný trh. Teda, prepáčte, že to troška nesúvisí, ale je to zaujímavé a týka sa to aj celej Európy. Voľný trh potlačil hyperinfláciu a stabilizoval ekonomiku, ale zlyhal pri riešení problémov masovej chudoby a nezamestnanosti. Eufória, že voľný trh všetko vyrieši, je preč. Po jeho nástupe sa makroukazovatele zlepšili, ale chudoba a nerovné rozdeľovanie príjmov sa zhoršili. To platí nielen pre Filipíny, aj pre mnohé iné krajiny. Ešte jednu poslednú citáciu. Dnes je Františkom, pápežom Františkom menovaný kardinál Óscar Maradiaga na reformu kúrií a ten o pôžičkách Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky povedal, že zadlžené chudobné krajiny už svoje dlhy mnohokrát preplatili týmto inštitúciám. A toto platí aj pre Filipíny. Tam som videl, aj mám tie štatistiky, koľko už zaplatili, koľko mali požičané, a stále majú viac a viac. No posledným problémom, ktorý sa tiež aj trocha nás dotýka a môže k nám aj podstatne viac prísť, je, že Filipíny pri 92 mil. obyvateľov majú 11 mil. overseas workers, to znamená gastarbeiterov, ktorí pracujú v zahraničí. Je to osmina obyvateľstva, čo prinášajú peniaze. Ale bez otcov sa rozpadajú rodiny. A len v Manile, ktorá má 12 mil. obyvateľov, je 100-tisíc detí ulice, ktoré sa tam potulujú atď.
Tak, prepáčte, za tento malý prehľad k situácii. Filipíny treba podporovať, snažiť sa viac angažovať Slovensko v obchodnej diplomacii, kultúre a ďalších akciách, pretože naozaj Filipíny sú naším priateľom, aj keď veľmi ďalekým. Ďakujem.