23. schôdza

Ďakujem za slovo. Chcem povedať, že poslanec a žiaden človek nie je nadčlovekom. Môžeš byť kráľom, cisárom, panovníkom, aj tak zomrieš, nie si nadčlovekom. To nepoužívajme také silné slová, že nadčlovekom, a kto sa považuje a kto sa nepovažuje. Ja som sa za takého nikdy nepovažoval, nedostal som takú výchovu, aby som sa považoval. Ale ak ty sa považuješ, no tak ja neviem. Je otázne, či nie si patologickou osobnosťou potom, ak sa za takého považuješ.
Čo sa týka možno tej imunity, mať ju alebo nemať. Teraz keď ty ju nemáš tuná na výroky v tomto pléne Národnej rady, ale teba neoprávňuje... (Reakcia z pléna.) Máš, ja viem, však ma neopravuj, neskáč mi, Martin, do reči, ja ti neskáčem do reči! Ale ty stojíš tu za tým rečníckym pultom a ty vyzývaš k anarchii a nepokoju! Tak čo to je? To je normálne? To nie je normálne. A ja s tým súhlasiť nebudem, nikdy s tým súhlasiť nebudem. Vždycky budem vyzývať ľudí k pokoju, aj nás kolegov, aby sme si sadli za rokovací stôl a rokovali. Môžme tam vykrikovať na seba, môžme aj búrlivé viesť diskusie aj tuná, ale nebudem vyzývať k anarchii a k nepokojom, aby ľudia vyšli do ulíc, aby bojovali. Ja nechcem, aby tiekla krv v uliciach, nechcem a si to neželám, aby to tak bolo! (Potlesk.)
Chcem ešte povedať takúto vec, pozrite sa, k poslaneckej imunite. Máme tu kolegu, ktorý tiež prejavil na verejnosti svoj nesúhlas s niečím - a súviselo to tiež s anarchistami - a naša polícia ho vytĺkla. Mne to už je jedno, kto by to bol alebo jako, ale sa ti to neviem predstaviť, veď to je úplne trápne, keď poslanec Národnej rady, ktorý reprezentuje zákonodarnú moc a on dostane na verejnosti bitku, to je maximálne trápne. A tá imunita je potrebná. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, no dovoľte mi niekoľko slov. Ako jeden z poslancov, ktorý som teda podpísal predložený návrh do parlamentu, povedal niekoľko slov aj k diskusii a, samozrejme, aj zareagovať na niektoré momenty, ktoré tu odzneli v súvislosti s prerokovávanou vecou.
Predovšetkým ale chcem pánovi poslancovi povedať, že definitívne ma presvedčil, že je dobrý človek a čistá duša. Už nebudem na vás reagovať faktickými poznámkami, aj keď niekedy ten problém, že v parlamente nestačí pomenovávať problémy a nestačí hovoriť o tom, ako to vnímame, a príhody, my musíme predovšetkým riešiť tie problémy a musíme ich riešiť so znalosťou veci, musíme ho riešiť v prostredí, ktoré je intelektuálne mimoriadne náročné, a treba mať pravdepodobne potom k niektorým tým veciam pokoru, lebo nás je tu 150 a je potrebné nájsť korektný mechanizmus. Ale chcem vám prejaviť ako ocenenie, ak mi dovolíte teda.
A teraz k veci, vážené kolegyne, kolegovia, pred nejakým časom na poslaneckom grémiu a vo verejnosti znel problém, o ktorý tu aj teda dostatočným spôsobom prezentuje pán Poliačik, problém klubu. Už takže sme ako skupina poslancov sa rozhodli, že treba to riešiť, aby len náznak pochybnosti tu nebol. Argumentovali sme v prvom čítaní, predniesli sme verejnosti stanovisko, citovali sme z existujúcich ustanovení rokovacieho poriadku a myslím si, že po prvom čítaní ani odozva, ani nejaké spochybnenie od nezaujatého, z nezaujatého prostredia takéhoto postupu nezaznelo, že proste tá dikcia rokovacieho poriadku je úplne zrejmá.
Na druhej strane, večný problém, ktorý je s tým spätý, je ten, že čo s nezaradenými poslancami, či je to tendencia vítaná - nevítaná, ako logicky sa pozeráme na to, ako reagujú v našich susedných parlamentoch, čo nachádzame v ústavnoprávnej literatúre. Vážené kolegyne, z 10 prameňov 10 upozorňuje na to, že naozaj je to nežiaduci jav v parlamentoch, dochádza k zásadnej disproporcii medzi tým, aké programy a ktorých ľudí poslanec volil ako stranu a ako jednotlivcov, a že jednoducho v danom prípade takéto postupy výrazne destabilizujú parlamenty, a nie je to pozitívna vec. Na jednej strane musíme zachovať v každom prípade právo poslanca vyjadrovať sa slobodne a absolútne podľa svojho vedomia, ale na druhej strane ale, vážené kolegyne, kolegovia, musíme hľadať také mechanizmy parlamentarizmu, ktoré umožnia efektívne spravovať štát. Ale na to, aby sme mohli fungovať, efektívne spravovať štát, na to potrebujeme mať parlamentné mechanizmy, dobre fungujúci parlamentnú väčšinu, korektné a dobre fungujúce parlamentné pomery a vtedy má krajina vyššie ratingy a tak ďalej. Väčšinou vytvára atmosféru, kde v spoločnosti nedochádza k dramatickému deleniu ľudí na rôzne tábory a nastáva čosi, čomu sa hovorí stabilita politická, a každý politický analytik vie, akú má táto hodnotu obrovskú hodnotu pre spravovanie štátu. Myslím, že tam je to úplne jasné.
Po tom, ako sme otvorili toto prvé čítanie, pani kolegyňa dostala, teda boli sme svedkom v parlamente javov, ktorých sme za celé fungovanie slovenského parlamentarizmu od roku 1892 (pozn. red.: správne má byť 1992), ak budem počítať vznik republiky, a ale pokiaľ pátrame aj v dejinách československého parlamentarizmu, to znamená od roku 1920 povedzme, sme nezaznamenali.
Elementárny predpoklad dodržiavania práva totiž je, že ten, ktorý rozhoduje a je zmocnený rozhodovať podľa práva, u neho platí, ten samozrejmý moment, prezumpcia správnosti rozhodnutia. Ak má policajt, ak koná sudca, ak koná starosta, ak koná orgán štátnej správy, ak koná riaditeľ školy, ktorý je poverený konať, ten koná a jeho konanie má, subsumuje pod seba problém správneho konania, kto o tom, čo o čom rozprávam. A, samozrejme, každému, komu je toto konanie adresované, sa má právo odvolať a zákon stanovuje mechanizmus nápravy tzv. nesprávnych rozhodnutí, úplne samozrejmé v každom ročníku právnickej fakulty. Jednoducho parlament jednoznačne určuje, že je predsedajúci, predsedajúci riadi schôdzu, dáva pokyny poslancom a na to, aby to urobil, lebo logicky iba väčšinové konanie v parlamente môže fungovať, máme niečo napísané v paragrafe 146.
Pre občanov, predpokladám, že vážení kolegovia to čítali, len pre občanov, ak to pozerajú, pripomeniem, ak sa počas schôdze Národnej rady vyskytne pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, rozhoduje v jednotlivých prípadoch predsedajúci. Ak návrh poslanca Národná rada, ak na návrh poslanca Národná rada rozhodne bez rozpravy o tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti o postupe podľa tohto zákona až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru. A ďalej už o tom nehovorí nič.
Tento rokovací poriadok, ktorý tu platí, platil v predchádzajúcom období Národnej rady, minimálne toto ustanovenie, platí kontinuálne doteraz. Nezaregistroval som voči tomuto ustanoveniu ani jednu námietku, dokonca ani v tejto rozprave. Vážené kolegyne, kolegovia, ak robíme čosi, čomu sa hovorí poslanecký klub, tak tam všetci hovoríme o tom, že sľubujeme že budeme dodržiavať zákony. Nejde to absolútne, robíme priestupky, páchame ich a tak ďalej a tak ďalej, za trestný čin nám zákon určuje stratu mandátu. To znamená, musíme dodržiavať tento zákon. Aká je situácia v tomto parlamente? Predstavte si, ja som rozprával, možno trošku kríva ten prípad, hrá sa futbalový zápas, je stanovený rozhodca a nie zákon, ale z toho zväzu určujú, že ten rozhodca rozhoduje. Môžte mať tisíckrát pocit, že ten rozhodca nerozhoduje korektne, v každej slušnej spoločnosti učíme tých hráčov, že nemôžu protestovať, nemôžu ísť toho rozhodcu ani biť, ani trieskať lopatou, ani mu topánkou, ani mu brániť vo výkone funkcie. Môže po skončení zápasu jeho organizácia protestovať a na to je rozhodcovská komisia. Našou rozhodcovskou komisia, vážené pani kolegyne a kolegovia, je verejnosť. Nemá to byť nikto iný, v malej úzkej sfére pôsobnosti aj Ústavný súd, ktorému každý z nás môže adresovať svoju sťažnosť na to, že boli porušené jeho práva. Toto je správanie sa podľa práva a toto je právny štát.
Vážené kolegyne, kolegovia, počas otvorenosti tohto zákona prišlo k tomu, že už nie trieskanie topánkami, nie vystávanie za pultom, nie demonštratívne neplnenie príkazov predsedajúceho, ale fyzický atak, vážené kolegyne, kolegovia. Z miesta 15 metrov prebehne poslanec a vrhne sa na iného poslanca a zvalí ho, ten poslanec sa nebráni. Médiá píšu, že sa pobili poslanci. Nebili sa, páni, vážené kolegyne, kolegovia. Jeden poslanec sa vrhol na iného. Ten istý poslanec následne, aby toho nebolo málo, mával zástavou iného štátu pred predsedníckym stolom, sčasti za nadšeného potlesku vážených kolegov z opozície, aj keď v zákulisí aj inak som počul zdesenie a počul som aj verejné vyjadrenie šéfov poslaneckých klubov, že s takýmto riešením nesúhlasia, vážené kolegyne, kolegovia.
Vtedy SMER, ktorý odjakživa rešpektoval, že nebude meniť rokovací poriadok iba tým, že využije, využije prevahu, či on, alebo s koaličnými partnermi, a upraví si rokovací poriadok na seba. Ten SMER, ktorý valcuje a neviem, čo všetko robí. Ten SMER od roku 2006, keď vládol, sa nedotkol rokovacieho poriadku a vyhlásil tézu, že akékoľvek zmeny rokovacieho poriadku môžu byť iba po primeranej a dostatočnej, to je o dramaticky vyššie ako obyčajnej početnej väčšine v parlamente. Nedotkli sme sa rokovacieho poriadku, vážené kolegyne, kolegovia. To isté sme vyhlásili teraz, jak sme prišli do, do, do parlamentu. Sami sme sa tým obmedzili, veď rôzne, rôzne oprávnenia pre poslanecké kluby, že dva kluby môžu podať, tri kluby môžu podať, sme sa dobrovoľne obmedzili. Vážené kolegyne, to je ten valec, to, čo tu rozprávate tie hroznosti?
Skúsime sa trošku inak pozrieť, jak to vyzeralo za vás, keď sa volil generálny prokurátor, keď sa za dva týždne vymenil rokovací poriadok bez akejkoľvek diskusie, absolútne účelové. Ak je niečo hanba slovenského parlamentarizmu, tak tá zmena toho rokovacieho poriadku. Dobre, skončilo a povedali sme, my nebudeme takí ako vy. Máme 83 hlasov, nevstúpili sme do rokovacieho poriadku, až teraz, keďže som presvedčený, že to, čo sa stalo v parlamente, vážené kolegyne, kolegovia, je veľmi nebezpečné. Ten útok, ktorý sme všetci sledovali, ten sledovalo aj 20-tisíc policajtov. Ten sledovali aj deti, aj žiaci, rodičia, celé rodiny. Parlament, ale vieme všetci, že vzoruje správanie pre našu spoločnosť. Čo asi si teda môžu povedať ľudia, ktorí majú podobnú letoru, ako sme videli tu, ako budú vyzerať politické zhromaždenia, ako budú vyzerať rokovania tritisíc poslaneckých, tritisíc zastupiteľstiev obecných, ktorých máme? Ako to znamená, ako možno riešiť svoju nevraživosť, do akej miery sa môžem, že ak sa mi nejaký poslanec znepáči, tak ak nebude rešpektovať môj etický program, tak skončí na ARO a podobne? Povedal to pán kolega s týmto nežným úsmevom celej verejnosti.
Čiže toto bol dôvod, kde sme si mysleli, a tak to aj vyzeralo na grémiách dosť dlho, že to je dôvod, musíme hľadať efektívny nástroj, aby sme ako parlament naozaj ukázali, že toto je neprijateľné správanie, že tento signál nesmieme vyslať do spoločnosti, že musíme ukázať, že neexistuje, že nech sú teda slovné a iné útoky akokoľvek, lebo aj tam sme tú latku posadili absolútne nízko, v tomto parlamente, myslím, už nikto nikoho nemôže uraziť, ale na to teraz, ale to teraz dajme bokom. Ale fyzické útoky? To znamená, na politickom zhromaždení môžte prebehnúť pol sály, zvaliť zo stoličky politického protivníka a vysvetľovať mu, aký ste vy silný a čo všetko vy s ním urobíte, keď sa nahneváte. V tom je ten problém, vážené kolegyne, kolegovia.
Ak tu niekto vyjadruje tempo, čiže akékoľvek násilie políciou a pod. pri konaní, ktorý vykazuje znaku, ale, ale absolútneho odmietnutia, elementárny zásah ľudskosti, to znamená prijmem pravidlá v kolektíve aspoň tie ľudské, v ktorých fungujem. Aspoň tie ľudské. Ja som tu nevidel poslanca s psychickým nástrojom takým, ktorý sem príde a ktorý je schopný dve hodiny brzdiť sám, sám, sám rokovanie a pod. Dokonca ešte aj v tej polohe, že je nezaradený poslanec. Koho reprezentuje? OĽaNO? Koho reprezentuje dneska pán poslanec?
Vážené kolegyne, kolegovia, excesy v parlamentarizme, ten mechanizmus, prípadne aj fyzických aj iných potýčiek sme sledovali veľmi pozorne, odpustite mi hovoriť zároveň aj ako predseda výboru pre, mandátového a imunitného, ďakujem za podporu, za, ktorú som dostal, keď ste ma tam volili. Chceme tam konať absolútne korektne a čestne. Aký dáme signál teraz, keďže naozaj Národná rada nepočítala s takýmto typom správania? Národná rada naozaj pracovala v pozícii, že máme imunitu, nestretla sa nikdy s takýmto, s takýmito udalosťami, len nad rámec tej imunity, napriek imunite ešte určila tie tzv. disciplinárne právomoci tohto výboru, kde predpoklad zákonodarcov bol, že jednou zo sankcií bolo, že ak nestačí samotné prejednanie veci.
Vážené kolegyne, kolegovia, myslím, že je tu čas začať ako hlbšie rozmýšľať nad tým, čo je a čo umožňuje a čo sa v našej spoločnosti deje, že dochádza k takto flagrantnému porušovaniu už nie ani zákona, elementárnych ľudských pravidiel bytia, elementárneho ľudského spolužitia. Keď parlament, ktorý je vzorový, ktorý má reprezentovať teda naozaj našu krajinu, naše Slovensko, je svedkom takýchto udalostí a, bohužiaľ, ľudia sú svedkami ešte aj našej bezmocnosti, v ktorej sme.
Vážené kolegyne, kolegovia, SMER chcel a bude naďalej absolútne zdržanlivý. Som rád, že tu niektorý pán kolega spomenul tie valce. SMER má k dispozícii, pozrite si, ustanovenia § 29 a iných rokovacieho poriadku. Tam môžme kedykoľvek skrátiť, skrátiť rozpravu. Kedykoľvek môžme urobiť skrátenie dĺžky času. Zákon nehovorí, za akých podmienok to môžme urobiť. Ak sa rozhodne Národná rada. SMER k tomu nikdy nesiahol a principiálne sa bráni takémuto niečomu. Ale to, k čomu dochádza, že obštrukcia už nie je malým demonštračným a časovým úsekom, dramaticky vyčleneným konaním, ale sa stáva, ktoré je väčšinové v parlamente, vážený pán kolega Kadúc, teda ak som vás dobre počúval, a rešpektujem to, čo ste povedali.
Naozaj v tomto parlamente sa stáva obštrukcia dennodenne od začiatku od rána do večera. Vystúpenie aj dneska k tomuto zákonu, vážené kolegyne, veď viete a hovorím vám, ako predsa fungoval tento návrh zákona. Na základe rozhovorov v, v, na grémiu, kde neboli zásadné výhrady voči tomu, aby sa pripravil súbor inštrumentom, ktorý zabráni do budúcnosti takémuto konania. Dokonca Národnú radu v tomto smere vyzval aj náš výbor, kde sme prijali uznesenie, vážené kolegyne, kolegovia, jednomyseľne. Nie SMER. Jednomyseľne, pretože všetci boli, všetci boli nešťastní. Nebudem menovať, naše konanie je neverejné, ale odzneli hlasy, a to povedať môžem, že niektorí kolegovia sa boja, boja chodiť pomaly do sály. Je možné pri tomto type správania predpokladať, že sem nabudúce nebudú vnášané zbrane napríklad?
Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj ide o vážnu vec. Výsledkom je, že sa pripravil súbor, súbor nástrojov, ten, ktorý bol, natoľko politizovaná parlamentná stráž opäť pre verejnosť.
Vážené kolegyne, kolegovia, príslušné ustanovenia nášho rokovacieho poriadku dávajú predsedajúcemu nejaké pravidlá. Nebudem ich čítať, nemá to zmysel. Ale jednoznačne má právo upozorniť poslanca, aby sa správal náležitým spôsobom, a pokiaľ opakovane porušuje a nerešpektuje príkazy predsedajúceho, môže ho vykázať z rokovacej sály na celý rokovací deň s tým, že môže prísť hlasovať ten poslanec. Toto je jediné. Mechanizmus, ale ako to urobiť, jednoducho parlament neurobil, pretože nepredpokladal, že je možné také správanie. Verte mi, že za 20 rokov, čo tu som, som ani náznak pochybnosti o tom, žeby niekto nerešpektoval takýmto dramatickým spôsobom riadenie schôdze, som tu nezažil.
To znamená, nemáme ho a jediný spôsob vôbec, sme sa pozreli, ako tento mechanizmus funguje v Európskom parlamente. Váženým pánom poslancom, ktorí tu hovorili, pán Poliačik, o anglickom parlamente, veľmi vám gratulujem. Len ste nespomenuli iné pravidlá, ktoré sú vytvorené tak, že prakticky ani nie je potrebné, ani nikdy v dejinách anglického parlamentu za posledných sto rokov nemuseli nikoho vyvádzať. Majú iné pravidlá.
Ale pre nás vzorom by pravdepodobne mohol byť Európsky parlament. O tom nepovedal nikto nič. Nevyvádzajú poslancov, ktorí sa nenáležite správajú a hrubo porušujú pravidlá, ktoré sú schválené tým parlamentom? Je to obyčajný výkon práva. Koľko tu hovoríme o vynútiteľnosti práva ako o absolútne žiadúcej hodnote v práve, v majetkových veciach a tak ďalej. Základ je, keď raz zákon ukladá niekomu nejakú povinnosť, musí byť mechanizmus vynútiteľnosti práva. Právna norma musí byť perfektná, nie imperfektná a musí obsahovať aj sankcie. Tu máme evidentne nevykonateľné, keďže máme nový typ správania sa, správanie, a parlament je bezmocný. V Českej republike presne to isté sa stalo, došlo k fyzického ataku a prijali presne to, čo sme mali my v zákone. Zriaďuje sa parlamentná stráž, do doby zriadenia parlamentnej stráže vykonáva túto funkciu Polícia Slovenskej republiky.
Predseda mal niekoľko vyjadrení, že ak sme o tom uvažovali, nikdy sme neuvažovali na tú tému, že sem chceme nejakých policajtov dávať a tak ďalej, aby tu bola aspoň efektívna hrozba, aby si niekto uvedomoval, ale čo chce riskovať kto, ktorý z nás, a kam je schopný zájsť, síce nevieme, ale v každom prípade aspoň musí byť takýto demonštračný moment k verejnosti. Samozrejme, kto dá taký pokyn, vážený pán kolega Hlina, si to musí sakramentsky uvedomiť. A verte mi, že každý si to sakramentsky uvedomí. Nikto toto nepotrebuje tento typ správania sa. Stačí, aby sme rešpektovali elementárne pravidlá. Drobné prehrešky - kričíme všetci z tých lavíc občas, emócie sú tu naozaj veľké. Ale fyzické ataky sú absolútne neprípustné! Blokovať celý parlament je absolútne neprípustné!
Vážené kolegyne, naozaj podstata parlamentarizmu stojí na väčšinovom rozhodovaní, či chceme alebo nechceme. Tisíckrát môžme byť rozčúlení, ale napríklad právo určovať program Národnej rady patrí k základným väčšinovým právam, pretože to je predpoklad, aby sa dal efektívne vôbec spravovať štát. Vážená pani poslankyňa Žitňanská, ktorá toľko rozhorčenia prejavovala, dala alebo podpísala návrh zákona, ten návrh, pozmeňujúci návrh, že teda, aby opozícia mala právo jednou tretinou určiť rokovanie výboru. Vidíme, čo by sa stalo, pani poslankyňa. My sme mali 4 body rokovania výboru a ďalších 30 návrhov demonštračne, keďže je tu permanentná, permanentná, nebudem o tom ďalej hovoriť, nemá to význam.
Vážené kolegyne, kolegovia, problém je, že, že, opozícia, bohužiaľ, absolútne nevyužila príležitosť k tomu, aby sme sa vecne pobavili o tejto časti rokovacieho poriadku. Predsa nikomu nebráni nič, aby sme otvorili iné otázky, o ktorých tu hovoríme a rozprávali aj o nich. Teraz sme povedali, ak nie je väčšinový názor, tak v takom prípade ideme hľadať väčšinu a išli sme ju hľadať s tým, že sa ideme spolu s vami dohodnúť a nájsť efektívny mechanizmus, mechanizmus, aby sme zabezpečili, že v celej tejto rokovacej sále budú platiť elementárne pravidlá! Tak ako pre futbalový zápas, tak teda aj pre parlament Slovenskej republiky.
Príliš dosť je, že ste dali 27 návrhov principiálne, ste klub OĽaNO, principiálne nezmenil tento moment, ktorý tu je, že tu niekto bol a niekto fyzicky niekoho surovo napadol. Vôbec nie! Všetko možné tu vadí, otázky sú zlé pre predsedu vlády a tak ďalej. Každý z tých inštitútov, ktorý tu funguje, a jeho realizácia je daná atmosférou v tomto parlamente. Áno, je to pravda. Pokiaľ je tu permanentná obštrukcia, pokiaľ sú tú permanentné ataky, no tak, ako bránime sa. Nebránime sa tým, že nejdeme do tých nezmyselných konfrontácií, o ktorých tu hovoríte, sme sa sami, sme si povedali, že nebudeme vystupovať v tomto parlamente, pretože za tých okolností ho znefunkčníme. Nechceme skracovať, nechceme skracovať rozpravu, nechceme akokoľvek okresávať právo poslanca predkladať poslanecké návrhy. Aj opozičného. Len výsledok je aký? Zo 40 návrhov zákonov, ktoré predloží vláda, a 60 opozícia. Kde to sme? To je permanentná opozícia, nezmysel. V slovenskom a vo všetkých parlamentných demokraciách funguje predsa mechanizmus správy tak, že väčšina, ktorá získa väčšinu vo voľbách, ktorá sa dohodne, navrhne predsedu vlády, prezident ho vymenuje, pripraví programové vyhlásenie vlády, v parlamente sa schváli a to programové vyhlásenie sa plní.
Pán Poliačik, pán neviem, všetci poslanci, ktorí ste dávali návrhy, neplníme my vládny program OĽaNO ani nie pána Hlinu s jeho desiatimi návrhmi, alebo koľko chodí každý, každé zasadnutie. My predovšetkým sa máme zaoberať, ako my plníme vládny program, ktorý máme, na ktorý máme legitímne právo, lebo máme dostatočný počet hlasov. Kritizujte ho, pripomínajte, demonštračne ukazujte, že ako vy by ste to riešili aj návrhmi zákonov, ale prečo sa snažíte permanentne paralyzovať parlament?
Vážené kolegyne, kolegovia, iba k tomu to smerovalo, udržať elementárnu funkčnosť slovenského parlamentu. To bola snaha SMER-u. Absolútne nevyužitá príležitosť, môj, náš, všetky názory nemám rovnaké, kolegovia odpustia mi z klubu, ani, ani s nimi, ale prosím. Budeme sledovať, aký bude ďalší vývoj. A chcem vám len povedať, že ak by som sa mýlil v tých mojich čiernych predpovediach a videniach, ktoré vidím teraz, budem veľmi rád.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán predseda Číž, začnem odzadu, my sme nedali žiadny návrh, čo sa týka útokov, práve preto a len preto, lebo útoky nepatria do Národnej rady a nepatria ani do kompetencie mandátového a imunitného výboru zo zákona. My to nemáme ani čo riešiť. Čiže pre toto sme to nedávali, to tam nepatrí. To je prvá poznámka.
Druhá, v časti taká, taká lepšia, vy ste filozoficky, teoreticky na tom veľmi dobre, ja vás v tomto veľmi rešpektujem. Tie myšlienky, ktoré máte, sú výborné. Ale si neuvedomujete jednu vec, že takéto myšlienky máte, je vás tu málo, myslím vás, takých ľudí, ako ste vy, pretože ten permanentný valec, ktorý tu je, vy ste povedali, že čo ste mohli, a to je, ako keby malo byť to dobré. Ale vy zabúdate, že ste urobili. A spomeňme si, zvolanie grémia pri eurovale, spomeňme si alebo generálneho prokurátora, spomeňme si iks mimoriadnych schôdzí, iks, myslím, že dve alebo tri, ktoré my sme zvolali, a sa nekonali. Spomeňme si na nočné rokovanie. Ja som tu strávil 40 hodín, ako teda ten valec tu teda nebol? Ten valec tu bol! Vy ste valcovali, vy ste rokovací poriadok buď zneužívali, alebo nedodržiavali.
A k tým bitkám ešte jedna poznámka. Ja som to povedal na úvod. Tie bitky sem nepatria. Ja som vám, myslím, že na, keď tu bol ten prvý aký-taký útok na pána Poliačika, povedal, riešme to. Riešme takéto útoky, riešme aj urážky medzi poslancami. Tu musí byť nejaká elementárna kultúra. Mandátový a imunitný výbor sa zišiel, sa možno trikrát dovtedy, veľká škoda! Veľká škoda!
Trúfam si povedať, že aj náš výbor za to môže, že je tu takáto atmosféra, že to napätie je eskalované a je až, až v pozícii, že sú tu bitky a že to tu asi nebola posledná bitka, bohužiaľ.

Ja som si teda pozrel teraz tlač 559 a tam vidím, že vlastne sa tam nič nedeje, nedeje, iba o klube, ktorý má mať osem poslancov, s tým, samozrejme, súhlasím. Ale naraz som videl, že tu je 7 pozmeňovacích návrhoch navrhovateľov, je to asi 15 strán textu a 7 pozmeňujúcich návrhov opozície, tých asi tých istých ďalších veľa strán textu, čiže neviem, prečo sme nespravili rovno nový návrh zákona, lebo takto je to naozaj magľajz, a neviete vlastne, čo platí, čo neplatí. Grémium sa niekoľkokrát zišlo, niečo dohodlo, ale sa to každý deň mení a teraz neviem celkom, o čom diskutuje, čo platí, čo bude schválené, čo nebude schvaľované. Možnože nielen ja, no.
No ja si myslím, že vážny problém bol problém interpelácií, keď tu vláda nie je. Neviem, či to rieši sa teraz. Problém toho, aby poslanci dopredu povedali, koho budú interpelovať, aby ten člen vlády tu bol. Problém otázok, aby sa mohlo len 5 minút hovoriť na odpoveď, aby aj opozícia sa dostala k otázkam. Ja som minule bol číslo 2 pán premiérovi, len hovoril 15 minút o projektoch EÚ, čo som už mnoho, mnohokrát očul a moja otázka išla do hája, no. Ja, my sedíme na mandátovom a imunitnom výbore, ja by som to už nazval, že to je ako permanentný vysočanský zjazd KSČ, ani to nezauzavierame, hneď po budeme onedlho pokračovať, ale neviem, či nám tento rokovací poriadok v niečom pomôže, lebo tie bitky, neviem či sa tu riešia a v tých spletitých pozmeňujúcich návrhoch nevidím to celkom racionálne ňadro, jadro.
A posledné, imunita. No nechcem o tom hovoriť, ale pozrite si, čo Parlamentný inštitút vypracoval, krásnu štúdiu o imunite v Európe, jak je to inde. A keď k nám do zahraničnej a európskej komisie chodia delegácie, vždy sa ich na to pýtame a v mnohých štátoch je to ináč ako u nás. Takže aj o tom možno tu debatovať alebo debatovať niekedy v budúcnosti. Ďakujem.

Ďakujem vám veľmi pekne. Ono to v zásade mohlo celkom tak v kľude skončiť a zbytočne, zbytočný tento prejav, ale však neodpustil si pán kolega. Ako povedať, pán kolega, ja som v mojom príhovore hovoril o fosílii v duchu, ku ktorým mám určitú úctu, ja nemám úctu k hrdzavému plechu. Hrdzavý plech treba hodiť do koša. A prosím vás pekne, ja by som bol rád, keby sme v niečom mali jasno. Ja som zabraňoval protiprávnemu konaniu, ktoré opakovane realizoval v sále váš poslanec, poslanec SMER-u. Ten váš apel, na to, na tie deti. Prosím vás tie deti, viete, čo všetko vidia? Ja som na ten váš výbor, kde ste vy ma chceli pozvať, koniec koncov ste ma tam nepozvali, moje deti chcel zavolať, nech vidia, ako sa ich otec bráni. Nech vidia, ako sa má hrdo brániť proti tomu, že nejaký, niekto sa bude doňho navážať. To som chcel, aby moje deti videli. Takže neviem, o akých deťoch vy hovoríte. Prosím vás, opakujem, ja som zabraňoval protiprávnemu konaniu poslanca SMER-u tak, ako zabraňoval jeden človek v jednom bare, keď niekto ako opitý ako šrúba obťažoval jeho priateľku, až mu musel takú jednu pripáliť, že letel cez celý bar. Neviete niečo o tom?

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Číž, ja začnem opačne, ako som si napísal poznámky alebo teda poznačil k vášmu vystúpeniu.
Hovorili ste, že ste tuná ešte v parlamente nezažili takýto prístup, aký tuná bol. Ale pokiaľ si spomínam, a sledoval som rokovania Národnej rady ako obyčajný občan Slovenskej republiky, ešte nie poslanec. Nepamätám si, žeby som naozaj zažil ja takú aroganciu moci, akú zažívame v súčasnosti. Ja som upozorňoval vo svojej rozprave na to, že váš predseda, ani vaši, vaše predsedajúce nereagovali na útoky verbálne, ktoré tuná boli, a potom opakované verbálne útoky a potom došla obrana. Ale toto už bolo veľmi kritizované, lebo to už bol fyzický útok. To bola len fyzická obrana voči predtým vykonaným verbálnym útokom. Na základe tohto vy vlastne chcete meniť rokovací poriadok. Ale v prvom rade si urobte vy poriadok vo vlastných radoch. Keby predseda parlamentu dodržiaval rokovací poriadok a vyžadoval od vlády, aby tu bola pri interpeláciách, aby tu bola pri odvolávaní, aby boli dodržiavané riadne ustanovenia rokovacieho poriadku, k ničomu takémuto by nedošlo. K ničomu takémuto by nedošlo. Ja som hovoril, riešme príčiny, neriešme niekoľkonásobne potom dôsledky. Toto je jednoduché, odstráňme príčinu. Prestaňte sa tu hrať na nejakých väčších, ako sú tu všetci ostatní (kýchnutie v sále), na zdravie, pravda je, pani predsedajúca. Prestaňte sa hrať na veľmi veľkých, buďme naozaj rovnocenní a všetko bude v poriadku. Ale vy naozaj predvádzate takú aroganciu, že naozaj tu už stúpa žlč v človeku, a potom sa nedá ani emócie udržať, ani nič. A prečo potom vaši poslanci tuná napádajú, napadli v skupine dokonca. Viete, aký rozdiel medzi, teda ako sa posudzuje útok skupiny osôb pod vplyvom návykovej látky na jednotlivca? A aká je možná nevyhnutná obrana voči takejto skupine? Ja sa obávam, že naozaj mohli byť použité aj iné veci. Našťastie neboli.

Ďakujem pekne. Pán kolega Číž, pár poznámok by som si dovolil.
Ani mne sa nepáči násilie a fyzické napádanie tu v pléne, myslím si, že to sem, samozrejme, nepatrí, a mne osobne sa nepáči ani to, čo vy ste nejakým spôsobom trošku sa snažili obhajovať, to, že sa tu neustále poslanci po sebe vykrikujú a vyvreskujú. Vy máte v tom niekoľkých prieborníkov, lebo konkrétne tam hore, čo sedí, neviem, pán Podmanický alebo jak sa volá, ten vybľakuje v jednom kuse po poslancoch. Ja som sa tiež dneska neudržal, po veľmi dlhej dobe som začal naňho kričať, mňa to mrzí, lebo ja to veľmi nerád robím, to bolo prvé také zistenie, keď som došiel z exekutívy, a tu mi poslanci hovorili, že tu je to tak normálne. Mne sa nepozdáva ani to, ja si myslím, žeby sme nemali po sebe bliakať a nemali by sme sa tu vyrušovať.
Čo sa týka, čo sa týka tej poslaneckej stráže alebo čo to je, tej, tej stráže, ktorú ste vypustili, to by som chcel oceniť, lebo osobne si myslím, že je to úplne o ničom, a keď raz niekto bude provokovať, konkrétne trebárs ten pán, o ktorom som hovoril, tak raz niekomu puknú nervy a dostane medzi oči bez ohľadu na to, či tu tá stráž bude alebo nebude. Čiže to by som chcel oceniť, že tá stráž, že ste ju vypustili. Technicky by som vám chcel povedať, že vy ste povedali, že vy ste v 2006. a v 2-tisíc... (ruch v sále), vidíte, zasa ma vyrušujete, v 2006. a v 2010., že ste sa zaviazali, že nebudete vstupovať do rokovacieho poriadku, pokiaľ všetci nebudú súhlasiť, ale vy si do neho vstupujete. Vy nám rušíte klub, vy ste dali tie ostatné veci preč, ale vstupujete do toho rokovacieho poriadku, čiže nie je pravda, že by ste dodržali to, k čomu ste sa zaviazali.
A ešte by som jednu poznámku, lebo ste hovorili o tej poslaneckej imunite. Dnes aj niektorí vaši kolegovia dokázali, že oni nehlasujú podľa toho, čo si myslia, podľa svojho presvedčenia, ale tak, ako je im to nakázané. Pretože niekoľkokrát sa prejavili verbálne, niekoľkokrát tu zatlieskali kolegom, ktorí tvrdili, že poslaneckú imunitu treba obnoviť. Tak čo si potom vlastne myslia? Dnes evidentne ukázali, že nehlasujú podľa svojho svedomia, a to je to, čo mi vadí. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Číž, vy sa neúspešne snažíte zvaľovať svoje zlyhanie na opozíciu. Všetci vieme, že kto tu nedodržiava najmä rokovací poriadok. Členovia vlády nie sú prítomní na interpeláciách, predseda vlády sa bojí diskusie, presúvate rokovania mimoriadnych schôdzí na noc, pretože sa bojíte diskutovať, bojíte sa otvorenej výmeny názorov a celé Slovensko videlo, kto nebol triezvy a kto koho napadol. Takže z tohoto sa nevyhovoríte. Ak máte úprimný záujem o nápravu, tak začnite vo vlastných radoch. Ďakujem.

Ďakujem, ja si myslím, že pán poslanec Číž povedal v podstate všetko, čo by sme povedali, keby sme vystúpili v jednotlivých vystúpeniach. Zhrnuté, podčiarknuté.
Naozaj všetko to začalo tým, ako istý pán poslanec vysypal na hlavu pána Poliačika tie prázdne striekačky. To bola, to bol prvý šok v tomto parlamente, taký väčší. Potom to už pokračovalo. Preto, lebo nič sa nestalo. Čo bude nasledovať? Kýbeľ vody, kýbeľ farby, kyselina? Čo bude nasledovať? Vôbec môže to spraviť poslanec, ktorý nie je pod vplyvom nejakej návykovej látky? Kto sa na to opýtal? Prečo nikto toto nedal prešetriť, prečo nikto nekričal, že pán poslanec, ktorý to spravil, určite nebol celkom triezvy. To je jedna vec.
Potom to malo svoje pokračovanie, skončilo to fyzickým kontaktom, tuná na tejto ľavej strane, ale to by sme sa asi prekárali donekonečna.
Dámy a páni, ja si myslím, že dôležité je, že sloboda môjho mandátu poslaneckého eticky končí tam, kde začína sloboda vášho mandátu poslaneckého. A presne tak to funguje aj opačne. Sloboda môjho mandátu končí tam, kde začína sloboda vašeho mandátu. A sloboda vašeho mandátu končí tam, kde začína sloboda môjho mandátu. Keď toto budeme rešpektovať, tak sa nám nestane, že tu mi bude niekto brániť, aby som išiel tajne voliť. Nabudúce sa postaví pred vchod do parlamentu a bude mi brániť v tom, aby som mohol do toho parlamentu vstúpiť. Mňa takisto zastupujú nejakí voliči, ako zastupujú XY iných pánov poslancov. Buďte takí láskaví a rešpektujte to a nemusíme tu sedieť kvôli rokovaciemu poriadku. (Potlesk.)

Ďakujem, pán kolega, mňa vo vašom vystúpení zaráža to, čo veľmi účelovo používate, a to je hĺbka vašej pamäte. Aj váš predrečník, aj vy, spolu si vyberiete jeden moment a od neho začnete argumentáciu.
Tak ja vám teda pripomeniem, že ja nie som nejaký starý parlamentár. Som tretí rok aj s cestou, ale mňa absolútne zarazilo, ako si tam sediaci pán poslanec vtedy opozičný Kaliňák dovolil uraziť poslanca Matoviča. Následne po jeho reakcii ho vyzval na férovku. Tak keď to niekde začalo, tak to z môjho pohľadu začalo tuná. Novinári by vám určite vedeli dokumentovať ďalšie začiatky týchto vecí. Viete, najväčším nešťastím akéhokoľvek ľudského konania je, keď ambície predbiehajú schopnosti. A vy ste mali obrovské ambície aj z hľadiska tohoto rokovacieho poriadku. Koniec koncov sa tu teraz bavíme o rušení poslaneckého klubu SaS. Podľa mňa, tá ambícia urobiť nejaké základné nastavenie, pravidlá, či už z vašej strany, alebo zo strany opozície, bola legitímna. Akurát k nej vôbec neprišlo. Proste zhodené zo stola, nikam sme sa nedostali, obraz o tom, že sme rokovali o zmene pravidiel, ako majú poslanci medzi sebou fungovať, je nič, nula, žiadny symbolický moment neodišiel.
No a k tomu, čo sem kto zavádza. Kedy sa v tomto parlamente odvolávala vláda bez vlády samotnej a kedy sa cez deň rokovalo na riadnej schôdzi, v noci sa odvolávalo, potom sa zase rokovalo na riadnej schôdzi a potom sa zase odvolávalo. Veď toto sú veci, ktoré ste sem priniesli vy, nie my. Na to nemáme hlasy.