25. schôdza

Ďakujem pekne. No, celkom dobre, že som jediný s faktickými poznámkami. Tak pán Hlina, chcel by som vás poprosiť, že vo vašej reakcii by ste snemovni vysvetlili, na základe akého vznikla žaloba za 50 tisíc eur. Myslím si, že nebude to zaujímať len mňa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. No by ste neverili, pán Sulík, že ja v poslednom, v poslednej dobe trávim veľa času po všelijakých špeciálnych inštitúciách, po políciách, lebo tu ma jeden právny expert SMER-u zažaloval, že som ho urazil. Tak kvôli tomu musím sa obťažovať chodiť na Sasinkovu. Teraz mi už prišla obsielka zo súdu od pána Buriana, že som sa jeho cti dotkol a tu si, tú česť si hodnotil na 50 tisíc euro.
Verte tomu, teda že som ho označil, že bol a pôsobil v úžerníckej firme. Áno, bol a pôsobil v úžerníckej firme, za tým si stojím, prosím vás pekne.
Len ono to má iný, inú úlohu, ako sa hovorí, hej. Má to úlohu vyrušiť a zastrašiť. Nuž, odkazujem prípadne aj pánovi Burianovi, že to, čo som avizoval, že raz pod tým ministerstvom práce a neviem, jak sa to vlastne ani voláte, ale úžery tam treba doplniť, budú stanovať tie obete úžerníckych firiem, budú, verte tomu a už na tom pracujeme. Aj keď budem mať obsielku, ktorú si dneska preberiem, že mám zaplatiť nejakému Burianovi 50 tisíc euro.
Viete, ja nevylučujem, že v tejto krajine sa nakoniec k tomu aj dopracujeme, že sa mi nejaký sudca pozrie do tváre a povie, že za to, čom som povedal, mám zaplatiť Burianovi 50 tisíc euro. Ja nevylučujem, že to tu je možné. A nevylučujem, že vy to aj tak upravíte, lebo sekundárny dôsledok toho budete mať, že všetci sklapnú a budú ticho a nechajú vás tu rabovať a konať to, čo tu konáte. Ja nevylučujem aj túto variantu. Ale ešte som tak tvrdá nátura, že minimálne to, čo som hovoril, pán minister, že vám pod tým ministerstvom budeme stanovať a budú vám tam hlasovať, stanovať tie obete, tak budú tam stanovať, verte.
Budú predstavovať tie príbehy utrpenia, za ktorými stál aj váš štátny tajomník, ktorý je na ministerstve práce a sociálnych vecí, lebo v tom čase pôsobil v tej firme, pôsobil v tej firme. Prosím vás pekne, to sú veci, ktoré ja viem, že by sa to niekto strašne rád upratal. To sa už nedá upratať.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, milá kolegynka, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov.
Keď som si tak prešiel tento návrh zákona, tak chcem doceniť tú skutočnosť, pán minister, že v návrhu zákona pri prídavkoch na deti je to, že trebárs tí vysokoškoláci keď neskončia v tej lehote piatich respektíve štyroch rokov to vysokoškolské štúdium, takže môžu o tie dva roky, čo korešponduje aj so zákonom o vysokých školách, takže o tie dva roky tí rodičia môžu dostávať tie rodinné prídavky viac dlhšie. To nie je len, netýka sa to len prepadlíkov, tí, ktorí tu boli spomenutí. To sú tí študenti možno, ktorí sú slabší a opakujú ten ročník, ale sú to, veľakrát sú to deti také, ktoré majú zdravotné problémy, veľakrát na vysokých školách sú tak isto dievčatá, ženy, matky, ktoré majú aj materstvo, tak predlžuje sa v podstate tento, toto ich štúdium. Takže toto by som chcel doceniť, že teda je to dobrý návrh zákona.
Avšak ten § 14, ktorý tu pán kolega ako spomínal, po troch rokoch veku dieťaťa oznamovať, že kde to dieťa je a kto sa oňho stará. Úprimne povedané, nie je to dobrý návrh zákona, dobrý návrh v tomto zákone. Bolo by to dobré do toho druhého čítania to naozaj prehodnotiť a prípadne to odtiaľ vyňať von. Ja osobne, keď som nad tým zamyslel a mal by som túto povinnosť ako rodič, tak áno, aj ja by som sa tak cítil, že namiesto vychovávania detí asi vychovám psa a mačku, kde mám nejaké podobné povinnosti, ako je to s tým čipovaním. Ja osobne by som sa zriekol prídavkoch na deti, ak by ma takto zákon a štát šikanoval v tomto prípade.
Jednu vec ešte som chcel podotknúť tuná, ktorú pán minister ste spomenuli v tom uvádzaní toho zákona. Ak som to zle pochopil, môžte ma opraviť. Ale tak isto tuná je, tiež sa odníme prídavok na dieťa, ak teda odmietne účasť na liečbe a očkovaní. Samozrejme, ak je to zo zanedbania, bral by som to, ale nedá mi nespomenúť tuná možnosť skupinu rodičov a ľudí, ktorí majú iný názor možno ako, zatiaľ to legislatívne máme upravené, čo sa týka očkovania a to jest práve ten problém, že sú rodičia a matky, ktoré chcú sa rozhodnúť a nedať očkovať tie svoje deti.
No ja osobne mám názor taký, môžem ho odprezentovať, že ja som teda za to očkovanie, ale zas na druhej strane, aby sme boli tolerantní a akceptovali aj iný názor, teda keď sú tuná rodičia a skupina ľudí, ktorí teda trebárs si myslia a oprávnene sa domnievajú o tom, že očkovanie môže jeho alebo ich dieťaťu ublížiť. Naopak, že môže spôsobiť nejaké šoky alebo ujmu na zdraví. Myslím si, že toto by bolo také dosť diskriminujúce voči práve tým rodičom, ktorí sú starostliví, starajú sa o svoje deti. Môžem to do úvodzoviek dať, že niekedy až upäto a prehnane a možnože to dajú tak, že práve chránia to dieťa aj pred tým očkovaním. Ale sú tuná také tieto názory, zatiaľ v našej legislatíve to nie je upravené. Myslím si, že aj v širšom kontexte bolo by vhodné sa nad tým zamyslieť, aby sme akceptovali aj tento názor, aj slobodné rozhodnutie rodičov a matiek. Samozrejme aj s tou zodpovednosťou, ktorá je.
Zas na druhej strane, štát nie je tým garantom, ak očkovaním, a sú také prípady a nie jedno, nie dve, nie dva prípady, kedy práve očkovaním dieťa je poškodené s trvalými následkami a dokonca sú prípady, kedy následkom po očkovaniach aj takéto dieťa zomrie.
Ďakujem, ja len toľko.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega Kuffa, šírenie bludov o poškodzovaní detí očkovaním je veľmi, ale veľmi nebezpečná vec. Mali sme prednedávnom jednu verejnú diskusiu za účasti epidemiológa, skúseného epidemiológa, detskej lekárky a ďalších, neexistuje žiadny, opakujem, žiadny vedecký dôkaz, vedecký, systematický, medicínsky, že to, čo ste vyslovili na adresu očkovania, je pravda. Naopak, existujú odôvodnené obavy lekárov, ktorí sa detskou imunitou zaoberajú, že prídu kohorty nezaočkovaných detí a vrátia sa epidémie chorôb, o ktorých sme si mysleli, že už zmizli. Od záškrtu cez detskú obrnu až po osýpky. Ja skutočne by som bol rád, keby sme dokázali aspoň tu v parlamente odlíšiť konšpiračné bludy od toho, čo je veda a fakt a medicína.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Veľmi som váhala, či vystúpim, ale tvoje posledné slová, Štefan, ma primäli k tomu, aby som vystúpila v podobnom duchu, ako pán poslanec Šebej. Nedá mi nepovedať, veľmi pekne ste to vyjadrili. V podstate ste mi zobrali všetko z úst. Dovolím si, málokedy sa nejak vyjadrujem k vzdelaniu alebo k nejakým kompetenciám a dovolím si tvrdiť, som lekár, som detský lekár, imunoalergológ a verejný zdravotník a neviem si predstaviť ešte kombináciu väčšiu, ktorá by umožňovala vyjadriť sa zodpovednejšie k očkovaniu. A musím teda plne súhlasiť so slovami, nechcem to opakovať, pána Šebeja, a dovolím si tvrdiť, že také reči o neočkovaní alebo podporovaní aktivít antivakcinátorov sú veľmi, veľmi nebezpečné. Táto problematika je veľmi komplexná a dúfam, že na úrovni parlamentu sa budeme baviť na tej odbornej úrovni s tým, že chcem podotknúť, že Slovensko má jeden z najlepších vakcinačných programov, ktorý nám závidia aj vo svete. V Európe má z Európskej únie 10 krajín povinné očkovanie, ostatné krajiny, ktoré nemajú povinné očkovanie, ale majú zabezpečenú preočkovanosť populácie iným spôsobom, napríklad povinnosťou sa preočkovať pri nástupe do kolektívnych zariadení alebo pri nástupe do školy. Takisto veľmi prísny systém majú v Amerike. Zúčastňujem sa odborných diskusií, ktoré sa tomuto venujú a teda musím hlboko nesúhlasiť s tým, čo si povedal na margo očkovania a dobrovoľnosti očkovania.
Môžme si potom v kuloároch dovysvetľovať ďalšie veci, ale bola by som veľmi nerada, keby sa pri iných zákonoch rozoberali tak závažné veci, ako je zdravotný stav našej populácie a našich detí. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. No, keď kolegovia nepočúvajú a vytrhávajú to z kontextu, tak potom to tak ako naozaj znie. Ja som povedal, že ja mám iný názor, ako má istá skupina ľudí aj u nás na Slovensku. Na západe je to tak, že je slobodná voľba rodičov. Teda rodičia sú tí, ktorí môžu sa rozhodnúť slobodne, že či tie svoje deti dajú, alebo nedajú očkovať. Ja som to nepovedal, že je to dobré, alebo to najvhodnejšie riešenie nedať očkovať deti.
Ja mám manželku pediatričku, bavíme sa o týchto veciach. Veľakrát som aj účastníkom odborných seminárov a konferencií, kedy o očkovaní sa hovorí. Ale áno, aj z praxe, aj zo života sú prípady také, kedy očkovaním práve dieťa bolo poškodené. Pán Šebej, ak nemáte takúto skúsenosť, ja osobne takúto skúsenosť mám. Môžte prísť, ja vám môžem aj o tom aj osobne bližšie povedať.
Myslím si, že to nie je šírenie bludov, jednoducho sú tuná ľudia, ktorí sú presvedčení o tom, že naopak a takisto sa vyjadrila zasa iná strana odborníkov, kedy si myslia, že práve očkovaním tá imunita dieťaťa je nabúraná a je narušená.
Vo svete je to naozaj slobodná voľba. Ja som mieril len k tomu, že by to mohla byť prípadne slobodná voľba a aby neboli za to postihy, ak teda tí rodičia sa rozhodnú nejak inak, ako možno máte predstavu vy, ako spomínaní dvaja kolegovia. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, treba povedať, že sme v prvom čítaní a v prvom čítaní je to vlastne otázka názorov na základnú filozofiu zákona. Tá filozofia zákona je v tomto prípade postavená v jednej vete. Ja si ju dovolím opätovne prečítať a zopakovať. "Účelné využívanie finančných prostriedkov určených na prídavok na dieťa a príplatok prídavku na dieťa v súvislosti s riadnou starostlivosťou oprávnenej osoby a výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa".
To je gro, to je filozofia, to je meritum veci, ktoré ponúkam pri novele tohto zákona, samozrejme, aplikačná prax a ďalšie veci, ktoré s tým veľmi úzko súvisia. V podstate táto filozofia odmietnutá nebola. Skôr mám ten dojem, že si dovolím povedať, že bola prijatá. Tak, jak tu zaznelo z úst viacerých poslancov, že sú pripravení aktívne spolupracovať a dajme tomu vylepšovať túto novelu zákona, aj z mojej strany privítam aj s mojimi kolegami, ak sa budeme môcť vyjadriť ku konkrétnym návrhom, ktoré by mali ambíciu vylepšiť túto novelu. Celkom iste sa nájde, nájde zhoda a pochopenie. Toľko k samotnej filozofii zákona.
K niektorým tým veciam, ktoré tu zazneli, konkrétnym pripomienkam, i keď ešte raz, sme v prvom čítaní, to sú konkrétne námety možno skôr pre druhé čítanie, ale dovolím si zvýrazniť jednu vec. Presiahnutie štandardnej dĺžky štúdia najviac o tie dva akademické roky. Prečo sme do toho išli? Ono to tu správne zaznelo. Hlavný účel ani nebola otázka vyjsť v ústrety tým, ktorí neúspešne skončili ročník, ale v prvom rade je to skutočne zdravotné problémy, prípadne materstvo. To sú objektívne veci, ktoré sa musia v zákone prejaviť a z toho titulu to tu je.
Čo sa týka výpočtu a týchto vecí, samozrejme, však v rámci pripomienkového konania sa vyjadrovalo aj ministerstvo financií. Je súhlas s týmto návrhom. Ja som pevne presvedčený, že zakotvený bude a že nájde pozitívnu odozvu a umožníme tým, ktorí, dajme tomu zo zdravotných dôvodov nemohli ten limit, ten vek dosiahnuť pre dokončenie štúdia, aby tak mohli uskutočniť vzhľadom na predĺženie o tie dva akademické roky.
Čo sa týka tých ďalších pripomienok, no, jednu vec chcem potvrdiť. Áno, v tejto novele zákona sme zo začiatku mali ambíciu riešiť aj adresnosť zákona. Predchádzala tomu hlboká, hlboká analýza a možnosti, len treba povedať jednu vec, že vzhľadom na nefunkčnom UNITAS-u a objektívnych informácií sme nakoniec od tejto veci upustili. Lebo osobne som presvedčený o tom, že by nebolo dobré, aby ďalší zákon obsahoval čiastky ohľadom čestných vyhlásení. Zdalo by sa mi to, prepáčte za výraz, až príliš smiešne. Ja si uvedomujem, akonáhle budeme mať zdroj ucelených informácií, ktoré sa týkajú príjmy rodiny, som pevne presvedčený, že toto je sociálna dávka, ku ktorej sa oplatí opätovne vrátiť vzhľadom na príjmy rodiny ako takej.
K tej pripomienke, ktorá tu zaznela od pána Kuffu, od pána poslanca Kuffu, pán poslanec, neobsahuje táto novela zákona vznik nároku na prídavok, nie je podmienený očkovaním. Jednoducho toto nie je súčasťou tejto novely. I keď ja súhlasím sčasti s tou diskusiou, ktorá tu zaznela, ja si myslím, že nebude to až tak ďaleko, že predmet tejto debaty sa do snemovne vráti a bude, bude celkom opodstatnený.
K pánovi poslancovi Brockovi. Pán poslanec, áno, do istej miery máte pravdu v súvislosti s tou povinnosťou, ktorú tam definujeme v tom § 14. Ja si to uvedomujem a treba povedať, že tu som aj pripravený, ak vzíde nejaký iný, lepšia forma, ale pod podmienkou, že bude zachovaná táto úloha, tento princíp. My si musíme uvedomiť, že na Slovensku máme aj neštandardné rodiny, možno aj obce, možno by sa malo povedať osady, kde sme nevyhnutne nútení takýmto neštandardným spôsobom niektoré veci riešiť. Ja by som bol veľmi nerád, aby sme sa dožili nových Luciek z Ružinova alebo ďalších podobných prípadov, kedy jednoducho nikomu dieťa nechýbalo a po pár rokoch sa zišlo na to, že je mŕtve. To sú dostatočné signály a varovné momenty, aby sme možno až takto neštandardne niektoré veci riešili, pretože po poskytnutí rodičovského príspevku nemusí byť dieťa, nastúpiť do škôlky a štát teraz v podobe úradu práce má záujem vedieť, kde je, čo je, ako je až do toho obdobia, pokiaľ nenastúpi na povinnú školskú dochádzku. To znamená a samozrejmá vec, že je tam z tohto titulu po viacerých prípadoch zaujímavá aj účelnosť vynakladania finančných prostriedkov v tom veku medzi 3.a 6. rokom dieťaťa. Toto sú tie veci. Ale sme pripravení aj na pôde výboru pre sociálne veci o tejto otázke hovoriť.
Ale ešte raz. Na neštandardné veci sa dá reagovať jedine neštandardným prístupom. A opakujem, v tomto prípade vzhľadom na skúsenosti takého charakteru, ako som spomenul ten Ružinov, si asi stojí za to, ako sa pobaviť o tom, že či táto neštandardná forma predsa len nie je pre toto neštandardné prostredie stále aktuálna.
Chcem vopred poďakovať za podporu novely tohto zákona. Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne za slovo. Pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, nech mi je to odpustené, ale ako váš minister, dovoľte, aby som vás tiež pozdravil v mesiaci, kedy sa trošku bližšie k vám vraciame. Mám veľmi veľa stretnutí s vami. Treba povedať, želám si, aby istá úcta k vám seniorom tu nebola len v mesiaci októbri, ale počas celého kalendárneho roka. Vy si to zaslúžite. (Potlesk.)
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a v znení neskorších predpisov predkladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento kalendárny rok.
Oblasť sociálnych služieb je veľmi náročnou oblasťou verejnej správy, nakoľko do nej vstupujú - a samozrejme, že aj vystupujú - mnohí aktéri s rôznorodými záujmami, ale hlavne ide o oblasť, ktorá sa dotýka najohrozenejších skupín obyvateľstva, ktorou sú seniori, občania so zdravotným postihnutím a iné skupiny nachádzajúce sa v nepriaznivých sociálnych situáciách. O to je zložitejšie nájsť, nazvem to, zlatú strednú cestu pri hľadaní ideálnej legislatívnej úpravy tejto dôležitej oblasti.
Tak tomu bolo aj v príprave návrhu novely tohto zákona, alebo tejto novely, na ktorej participovali tak verejní ako aj neverejní poskytovatelia, zástupcovia obcí, miest a vyšších územných celkov, a samozrejme všetky cieľové skupiny, ktorých sa sociálne služby dotýkajú. Nebolo však možné vyhovieť všetkým stranám.
Pôvodným mojím zámerom bolo zvýšiť participáciu štátu na financovaní sociálnych služieb už v tejto novele tak, aby zo štátneho rozpočtu prispievalo sa na sociálne služby dlhodobej starostlivosti poskytovanej neverejnými poskytovateľmi na regionálnej úrovni. A hlavne som mal ambíciu zaviesť nový adresnejší systém poskytovania finančných príspevkov zo štátu na základe stupňa odkázanosti klientov, ktorý považujem za najspravodlivejší, a treba povedať, že v Európe asi aj najviac používaný.
V súčasnosti však takýto model nie je možné hneď zaviesť, a to z toho zámeru, samozrejmá vec, že ja nechcem ustúpiť, chcem však počkať možno v priebehu jedného roka na závery a výsledky auditu verejnej správy a na nastavenie nových fiškálnych pravidiel, na základe ktorých bude možné objektívne posúdiť, či obce, či vyššie územné celky majú alebo nemajú pokryté finančné zdroje pri výkone svojich samosprávnych kompetencií.
Na základe týchto informácií by sme chceli opätovne v budúcom roku legislatívne upraviť pravidlá financovania služieb dlhodobej starostlivosti tak, aby potreby všetkých osôb odkázaných na dlhodobú starostlivosť boli naplnené a boli pre nich finančne dostupné. Napriek uvedenému v predkladanej novele zákona o sociálnych službách je celý rad nevyhnutných zmien, ktoré prispejú k zlepšeniu kvality sociálnych služieb, ich udržateľnosti a dostupnosti.
Za pozitívne možno pokladať zmeny týkajúce sa zvýšenia ochrany príjmu klienta pred neprimeranou úhradou, ktorá nebola zvýšená takmer 15 rokov. Cieľom je zabezpečiť ochranu príjmu pred tým prijímateľom sociálnych služieb, ktorých príjmy sú veľmi nízke, t.j. sú pod hranicou zákonom určených súm životného minima alebo len nepatrne presahujúce túto hranicu.
Keďže zámerom vlády Slovenskej republiky je vytvoriť v sociálnych službách také podmienky, ktoré umožnia občanom zotrvať čo najdlhšie v ich prirodzenom prostredí a s poskytnutím komunitne orientovaných služieb v súlade s princípmi deinštitucionalizácie a so záväzkami Slovenskej republiky prijatými v medzinárodných dokumentoch, viaceré zmeny sú zamerané na dosiahnutie týchto cieľov. Ide o zmeny, ktorými sa obmedzuje kapacita pri zriaďovaní nových zariadení sociálnych služieb, napríklad pri podporovanom bývaní. Ide o šesť osôb v jednom byte, v zariadení seniorov 22 osôb v jednom objekte tak, aby vznikli zariadenia rodinného typu, ale aj určenie vekových hraníc pre vybrané sociálne služby, čo v praxi bude znamenať napríklad, že deti a mládež do 18 rokov nebudú umiestnené do spoločných celoročných pobytových zariadení, ale sa im budú poskytovať služby, keď to bude možné, ambulantné, prípadne týždenné, s možnosťou zotrvať v komunite so svojou rodinou, prípadne so svojimi priateľmi.
Súčasťou návrhu je aj zavedenie novej skupiny sociálnych služieb krízovej intervencie, kde patria aj komunitné centrá, terénna sociálna služba, ktoré budú dôležitým nástrojom riešenia problémov v istých segregovaných komunitách. Doteraz najmä nemali, použijem výraz, legislatívnu oporu. Návrh obsahuje aj ďalšie nové druhy sociálnych služieb, ako napríklad včasnú intervenciu pre deti so zdravotným postihnutím, podporu samostatného bývania, ale aj nové druhy odborných činností, ako je stimulácia komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím, preventívne aktivity a pomoc pri pracovnom uplatnení. Za významnú možno považovať podrobnú úpravu podmienok kvality sociálnych služieb a systémy hodnotenia, ktoré sú v histórii poskytovania sociálnych služieb novým prvkom a s ich uplatňovaním poskytovania sociálnych služieb nemajú v doterajšom období dostatočné skúsenosti. S kvalitou poskytovania sociálnych služieb súvisí aj kvalitný proces akreditácie vzdelávacích programov a odborných činností v sociálnych službách a preto sa navrhujú podmienky akreditácie bližšie špecifikovať a precizovať.
Návrh upravuje a sprísňuje podmienky registrácie a finančnej podpory z verejných zdrojov tým, že upravuje presné pravidlá, napríklad povinnosť poskytovateľov vypracovávať výročné správy o činnosti a hospodárení, preukazovať finančnú solventnosť pri financovaní zo štátneho rozpočtu. To znamená, že poskytovateľ nemôže mať daňové nedoplatky a nedoplatky poistného, ale aj poskytovanie finančného príspevku zo štátu štvrťročne, aby nedochádzalo k neúčelnému vynakladaniu verejných zdrojov. Zvýšenie objektivity posudzovania odkázanosti na pomoc inej osoby je zabezpečená tým, že v návrhu sa upravuje väčšia previazanosť medicínskej a sociálnej posudkovej činnosti, ktoré musia byť v zhode a zavádza sa možnosť, aby odkázanosť mohli posudzovať aj sestry s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa rovnako, ako je to v iných krajinách v rámci Európskej únie.
Návrh novely zákona o sociálnych službách obsahuje aj viaceré legislatívno-technické zmeny, ktoré však v praxi zabezpečia jednoznačnosť a odstránia pochybnosti pri aplikácii právnej úpravy a precizujú sa podmienky poskytovania a zabezpečovania sociálnej služby, hlavne pre prijímateľa a poskytovateľa sociálnej služby.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, uchádzam sa u vás o podporu novely tohto zákona. Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem veľmi pekne. Príjemný dobrý deň. Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážení kolegovia, kolegyne, milí hostia, prečítam vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 651. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pani, pani spravodajkyňa, máte o sociálnych službách... (Prerušenie vystúpenia rečníčkou.)

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Aha, pardon.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Vy ste aj pri tom druhom. Takže, nech sa páči.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Sa ospravedlňujem. Áno, som aj pri druhom hneď zákone spravodajca. Tak ešte raz, sa ospravedlňujem. Vážená pani predsedajúca, ďakujem za upozornenie.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov a v znení neskorších predpisov, tlač 716, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 77 z 10. októbra 2013 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 686 z 27. septembra 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona zdôvodnil nasledovne.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa, ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky vo všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pracovnom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, kolegyne poslankyne, poslanci, vážený pán minister, aktéri sociálnych služieb bez ohľadu na politické tričko alebo politické sympatie dúfali a očakávali, že tento zákon, ktorý teraz predkladáte, pán minister, bude prelomový, že prinesie kvalitnejšie, dostupnejšie, efektívnejšie, objektívnejšie služby, že prekoná hranice istôt a ponúkne dych vyrážajúci koncept, ako sa dostať na európsku úroveň. Pán minister, viete, lebo ste boli v parlamente vtedy ako vládny poslanec tiež, že tento zákon má svoju históriu od jeho schvaľovania až po účinnosť a je potrebné ustavične pripomínať to, čo sa tak neslávne zapísalo do jeho názvu.
Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 317/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 332/2010 Z. z. a tak ďalej. Ja musím skonštatovať, a s ľútosťou skonštatovať, že novela zákona, o ktorej teraz rokujeme, pokračuje v diskriminácii poskytovateľov sociálnych služieb. A ja poviem aj ako.
V tejto novele navrhnutej vami, pán minister, v § 8 ostáva explicitne odkaz na slobodný výber poskytovateľa, ale pri pravidlách financovania ste nenašli odvahu zmeniť ustanovenie vylučujúce niektorých poskytovateľov z vašich istôt a tým aj niektorých občanov, ktorí si na základe slobodného výberu poskytovateľa dovolia sa slobodne rozhodnúť. Že štát bude diktovať, nie občan si vyberie, vás napríklad usvedčujú paragrafy 75 ods. 1, kde tak ako som povedala, ten § 8 ten ste nechali tak, pretože tam Ústavný súd nariadil, aby sa uviedlo ten slobodný výber poskytovateľa sociálnych služieb, ale čujme § 75 ods. 1. Obec je povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby. Je povinná, to je fajn, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, ak o poskytovanie tejto služby neverejného poskytovateľa sociálnej služby požiadala obec a tak ďalej.
Na prvý pohľad by sa zdalo, veď čo chcete, pani poslankyňa, veď máte, že je povinná poskytovať. Ale otočme tú vetu alebo ten odsek a poďme analyzovať ho od konca. Ktorého poskytovateľa sociálnej služby požiadala obec? Pán minister, naozaj česť výnimkám obciam a naozaj poznám také vo svojom okolí. Na Slovensku neviem sa vyjadriť, ale vo svojom okolí naozaj poznám obce, ktoré sú tak uvedomelé a tak chcú spolupracovať s poskytovateľmi bez ohľadu na tričko alebo na to, či sú verejné alebo neverejné, že naozaj požiadajú, aj keď nie tak priamo, ale na podnet niekoho, ale nerobia drahoty. Ale, pán minister, vo väčšine prípadov ja si neviem predstaviť, neviem si predstaviť, lebo sa stretávam s tým, a to z reakcií konkrétnych klientov, že by obec požiadala poskytovateľa neverejného. Je to úplne, úplne obrátené na ruby. A ja sa musím vrátiť opäť k nálezu Ústavného súdu a nielen k nálezu, ale aj k dôvodom, prečo toto podanie na Ústavný súd sme podali a sme boli v tom úspešní. Pretože pôvodná novela pani ministerky, pôvodný zákon, nový, nie novela, ospravedlňujem sa, ale zákon, ktorý pripravila pani ministerka Tomanová, mal neuralgické body práve v § 8, kde bolo zakotvené, že zákon ustanovuje obci, resp. VÚC-ky povinnosť zabezpečiť sociálnu službu v poradí najskôr právnickou osobou nimi zriadenou, založenou iným verejným poskytovateľom, potom neverejným poskytovateľom a Ústavný súd veľmi pekne pomenoval tieto problémy, keď sa vyjadril, že vlastne neverejný poskytovateľ a teda aj klient, ako by bola pre verejnosť alebo pre zákon a pre štát len tzv. zbytkovou klientelou.
Tým sa vážne porušilo právo fyzickej osoby sa rozhodnúť. Rozhodnúť sa mohla, ale tú službu na základe toho slobodného rozhodnutia nemohla v praxi dostať a ústavný súd povedal vtedy, že právo fyzickej osoby na výber poskytovateľa sociálnej služby v znení napadnutých ustanovení je minimalizované. Vyznieva iluzórne, občan má jediné právo a to je právo odmietnuť služby poskytované obcou alebo VÚC. Ak tak urobí a vyberie si neverejného poskytovateľa, je v podstate sankcionovaný, pretože už nemá garantovanú regulovanú cenu za poskytnutú službu. A v tom je podstata problému, ktorý aj vy stále opakujete, že neverejní poskytovatelia sú drahí. No jasné, že majú vyššie úhrady, alebo žiadajú vyššie úhrady od ľudí, keď takýmto prístupom nemá ten klient garantovanú cenu za poskytnutú službu, teda nemá prístup ani poskytovateľ, ale ani ten konkrétny klient k týmto zdrojom finančných prostriedkov, ako majú všetci tí ostatní, ktorí súhlasia, alebo sa slobodne rozhodnú, že pôjdu k neverejnému poskytovateľovi.
Ústavný súd veľmi pekne odôvodnil a definoval, prečo je to tak a vo svojom uznesení fakticky nariadil úpravu zákona zosúladením týchto ustanovení a to sa stalo zákonom 551/2010, kedy sa to upravilo. Áno, ten § 8 sa upravil, aj teraz ako som spomínala, ten slobodný výber poskytovateľa tam je, ale mňa mrzí to, že vy takýmito spôsobmi, sofistikovanými spôsobmi, spôsobmi obídenia, akoby ste považovali tých ľudí za naivných. Zakomponujete do zákona, alebo necháte v zákone také ustanovenie, ktoré vlastne na jednej strane zabezpečí ten slobodný výber, na druhej strane ten, kto sa slobodne rozhodne pre výber neverejného poskytovateľa, tak nemá garantovaný ten poskytovateľ, nemá garantovanú tú výšku finančných prostriedkov a de facto tým pádom nemá ani ten klient.
Ja veľmi dobre hodnotím, alebo kvitujem § 78a, kde zavádzate finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby, kde v podstate ministerstvo v rozsahu svojej pôsobnosti poskytuje finančný prostriedok na poskytovanie služby neverejnému poskytovateľovi, ktorým je nocľaháreň, zariadenie pre seniorov, opatrovateľská služba, denný stacionár. Je to vlastne isté rozšírenie toho príspevku, ktorý bol zavedený za Radičovej vlády, kde naozaj ten príspevok sa veľmi komplikovaným spôsobom dostával k poskytovateľom a vy tento proces zjednodušujete. Trošku ma pomýlila dôvodová správa, kde v § 78a hovoríte o tom, že poskytuje finančný príspevok, ale v dôvodovej správe pripúšťate, že môže sa stať, že sa tak aj nestane a zrejme aj preto je v odseku 4, čo keď som si dočítala tento paragraf, prišla som k odseku 4, už teda som nebola taká nadšená týmto paragrafom, kde sa píše, že ak teda ministerstvo z nejakého dôvodu nebude môcť poskytnúť, akoby delegovalo to na obec. Obec môže už v tom prípade z príjmov rozpočtu obce poskytnúť finančný príspevok na poskytovanie tejto služby. Čiže ak ministerstvo bude mať objektívny dôvod, môže mať, finančný je vždy a neposkytne, alebo už nebude mať ten balík pre všetkých, alebo pre tých, ktorí to budú žiadať samozrejme, tak už je tu odkaz na obec, ktorý môže viesť. Viete veľmi dobre pán minister, že čo sa môže, to sa nemusí. Čiže moje nadšenie z tohto paragrafu rýchlo vyprchalo a mi je ľúto, že je to veľmi také pre mňa nejednoznačné a nie je to zárukou toho, že tí poskytovatelia tie finančné prostriedky dostanú.
Povrchný čitateľ tohto návrhu zákona si môže povedať fajn, niektoré postupy sa zjednodušujú, niektoré služby sa menia obsahovo, limitujú sa maximálne kapacity, čo ste vy všetko predstavili pri predstavovaní zákona, čo vyzerá ľúbivo a trendovo, ale pán minister, duch, duch toho zákona, duch toho zákona je šitý na mieru ideológie centralizmu. Očakávala som, že budete riešiť spravodlivé úhrady cez jasné skúmanie majetku klienta a jeho príbuzných. Vy viete, že ja pri tejto príležitosti pri zákone o sociálnych službách to vždycky hovorím a budem hovoriť, ale vy naopak zvyšujete ochranu klienta pred neprimeranou úhradou. Áno, ja, ja súhlasím s týmto, že zvyšujete tú, tú ochranu klienta, ale, ale je to bez ošetrenia aj toho skúmania majetku a spravodlivého pri spravodlivých platieb, no nemôžem zase nič iné povedať, len to, že je to predvolebný zákon. Áno, je to vyšité opatrenie pred voľbami.
Pán minister, čo však tí, v súvislosti s týmto s touto ochranou úhrady, čo však tí, čo nemajú toľko šťastia a ani netušia, že majú vôbec nárok na taký luxus prežívať svoju starobu v sociálnom zariadení s príspevkom od daňových poplatníkov? Pán minister, prečo už nejdete vo svojom populizme až tak ďaleko, ďalej a nechcete kompenzovať potom všetkým ľuďom v domácnostiach, ktorí nevyužívajú systém, lebo si myslia, že ešte nemusia, ešte počkajú, ešte predsa sa má niekto o nich postarať, ktorých opatrujú svoje deti bez toho, aby si nárokovali čo len jedno euro od obce alebo od štátu. Prečo potom aj všetkým týmto nedáme takýto príspevok a takúto úľavu? Veľakrát títo ľudia v domácnostiach, nejaká babička v hornej - dolnej, v stráňach pod Tatrami žije v oveľa skromnejších podmienkach, tiež jej to nevychádza, nikto ju takto nechráni a nemá na to.
No ja si myslím, že týmto návrhom vy vyrábate dve kategórie seniorov. Ja pri tejto príležitosti myslím aj na tisíce, nie stovky, ale tisíce klientov, ľudí, žijúcich v obciach, najmä v obciach, aj v mestách, ktorí nemajú šancu sa dostať k opatrovateľskej službe. Majú možnosť ju požiadať, možno sú aj posúdení, ale bez vysvetlenia a počítajúc s ich nevedomosťou im starostovia túto opatrovateľskú službu nezabezpečia z objektívnych dôvodov. No nemajú na to finančné prostriedky. Nemajú na to rozpočet, ale taká je realita, či tak alebo onak pozeráte na to. Pri tom ste aj povedali teraz pri predstavení zákona, že ambíciou toho zákona, čo je ambícia skvelá, aby sa viac podporili terénne služby a chcete docieliť, aby ľudia zostali, čo najdlhšie v domácom prostredí. Tá ambícia je krásna, ja tlieskam za tú ambíciu, len preto treba aj niečo urobiť a v tomto zákone preto nerobíte, pretože ja som tam nenašla nejakú zvláštnu podporu pre opatrovateľskú službu. Snáď sa spoliehate na projekt, ktorý ste už avizovali, že chcete realizovať z európskych peňazí 28 miliónov eur, 1600 opatrovateľov, ale desaťtisíce ľudí čakajú na túto službu. Okrem toho, pokiaľ viem alebo mám informáciu, ak to nie je pravda, budem rada, ak ma upravíte alebo opravíte. Tento projekt skončí teda o dva roky, teda ako mi to vychádza, či počítam tak alebo onak, zase je to pred voľbami. Ja dokonca by som išla ďalej, aby som povedala, že aj s tým znižovaním kapacít je to fajn, lebo taký je trend a je to aj logickejšie, rozumnejšie, keď sú menšie zariadenia po istú hranicu, kedy je to ekonomicky únosné, a kto pracuje v sociálnych službách, vie, že kde je tá hranica, kedy je ekonomicky ešte únosné mať 15, 20, 25 klientov, ale aj iným spôsobom ľudsky, sociálne únosné, ale ja mám pocit, že sa pripravujete na ďalšie programovacie obdobie a že prostriedky, ktoré budú na tieto zariadenia nové, pôjdu opäť vašim straníckym kolegom alebo sympatizantom, alebo už nazvite to, ako chcete. Všetko tomu nasvedčuje.
Pán minister, chcela by som sa vás opýtať, prečo napríklad ste nezmenili v tomto zákone systém posudzovania klientov, ktorého spôsob, aký sa u nás deje, no ak to naozaj veľmi preženiem, poviem, že je jediný na tejto planéte. Lebo VÚC-ka rozhoduje o registri aj o výmaze, o poskytovaní, o financovaní, o posudzovaní a ešte aj poskytuje. No, podľa mňa je to cirkus. To nemá žiadnu logiku. Ó, aké je to transparentné! Skutočne, aké je to transparentné.
Veľmi kvitujem v tomto návrhu zákona, veľmi kvitujem štandardy kvality. Viem, že, predpokladám, nemôžem povedať, že viem, ale predpokladám, že narobia určité problémy, ale verím, že pokiaľ sa vychytajú tie problémy, tak bude vôľa to aj zmeniť.
Mám však k tomu veľmi podstatnú poznámku. V súvislosti so štandardmi ste hovorili aj o akreditáciách, to je všetko v poriadku, ale mne v tomto zákone chýbajú súvislosti s kvalitou služieb to, čo sa žiada a čo ja som očakávala, že totiž v zákone bude echo a to v konkrétnych ustanoveniach vo výške úhrad. Lebo možno teraz použijem zlé prirovnanie, ale keď ja si zo štyroch bratislavských hotelov budem vyberať, kde prenocujem, tak ja si vyberiem podľa toho, koľko ten hotel má hviezdičiek. Koľko má hviezdičiek, to je odstupňované, aj aký je drahý. A keď sa pozriem do svojej peňaženky a poviem, že mám na štyridsaťeurový hotel, tak si vyberiem ten, ale viem, že tam musím čakať isté štandardy, ale keď si zoberem 500-eurový, tiež viem, že musím čakať isté štandardy.
Pán minister, si myslím, že to by bol veľmi dobrý princíp na to, aby sme zmenili financovanie, pravidlá úhrady, aby to skvalitnili služby, skvalitnilo služby a zaviedli, zaviedla by sa zdravá súťaž. Čiže, keď to zhrniem, očakávala som zmenu vo financovaní a právnu istotu pre všetkých poskytovateľov. Štandardy kvality tie sú, ale odvodenie, odvodenie od nich som čakala, že bude aj systém úhrad upravený. Čakala som, že skončí monopol jedného subjektu, ktorý robí všetko od poskytovania posudzovania cez výmaz a všetko, to je nelogické. Čakala som, že budete mať odvahu na precízne skúmanie majetku a zadefinovanie povinnosti aj rodinných príslušníkov a čakala som aj na to, že budete mať odvahu urobiť napríklad vytvoriť nezávislý orgán, ktorý bude skúmať, alebo presnejšie posudzovať klienta, akú naozaj službu potrebuje a tým by sme sa vyhli rôznym nedorozumeniam a skutočne si myslím, že takýmto transparentným spôsobom by sme dosiahli, že služby by boli kvalitné, by boli dostupné, aby tieto služby dostali tí, ktorí ich skutočne potrebujú.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)