25. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov SDKÚ - DS, KDH a MOST - HÍD chcem požiadať, aby minister financií predložil do 15 dní do Národnej rady Správu o dopade prehraných arbitrážnych konaní so zdravotnými poisťovňami na verejné financie a o ďalších ohrozeniach z dôvodu prípravy jednej zdravotnej poisťovne.
Odôvodňujem to dnešným rozhodnutím Najvyššieho spolkového súdu Nemecka, ktorým sa nevyhovelo mimoriadnemu opravnému prostriedku, ktorý podala Slovenská republika. Našim občanom sa tak vyšším platením úrokov a právnikov neustále zvyšuje účet za toto nezmyselné ideologické rozhodnutie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Nechcem byť protivný, ono to bolo vcelku milé, ale ja by som teda poprosil, aby sme vyhlásili toto hlasovanie za zmätočné, lebo výbor pre sociálne veci a bývanie, teda som tu rok a pol a ešte som o takom nepočul.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo a dovoľte teraz, aby som pokračoval vo svojom vystúpení tým, že prednesiem jednotlivé pozmeňovacie návrhy. Najskôr prednesiem pozmeňovací návrh, ktorý predkladáme spolu dvaja poslanci, okrem mňa je to kolega pán Ján Podmanický, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 651. Čiže ešte raz, to je pozmeňovaní návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Jána Podmanického. Prečítam návrh.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 bode 7 v § 21 ods. 4 písm. b) znie:
"b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo, alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3."
2. V čl. 1 sa za bod 26 vkladá nový bod 27, ktorý znie: 27. § 139c sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Ak fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, bol vyplatený príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 po zániku tejto dohody a vyplatením tohto príjmu táto fyzická osoba nadobudla postavenie zamestnanca, vymeriavací základ je rozdiel medzi súčtom príjmu za kalendárny mesiac a pomernej časti príjmu vyplateného po zániku právneho vzťahu pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tohto právneho vzťahu a sumou podľa § 4 ods. 5. Paragraf 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako."
V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov a toto prečíslovanie sa premietne do čl. IV. o účinnosti zákona.
3. V čl. 1 sa za bod 48 vkladá nový bod 49, ktorý znie: 49. Ak, pardon, 49. § 227a sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Ak bol fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa odseku 1, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, vyplatený príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 po zániku tejto dohody, príjem rozhodujúci na vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia, je súčet pomernej časti príjmu vyplateného po skončení dohody podľa odseku 1 pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tejto dohody a mesačného príjmu z tejto dohody." (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás na chvíľku. Páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej, naozaj sa tu nedá ani sústrediť sa na to, čo hovorí pán poslanec, takže rešpektujme sa. Ďakujem pekne.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov a toto prečíslovanie sa premietne do čl. IV o účinnosti zákona. Zároveň navrhujem, aby body 2 a 3 nadobudli účinnosť k 1. 1. 2014.
Odôvodnenie: Uvedenou úpravou navrhujem spresniť navrhované znenie ustanovenia v novele, ktoré upravuje osobitný postup pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia fyzickej osoby, ktorej v predchádzajúcom kalendárnom roku zaniklo oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie tejto činnosti. Taktiež navrhujem odstrániť právne vákuum spočívajúce vo vzniku povinného dôchodkového poistenia a následným rozpočítaním príjmu zamestnanca vykonávajúceho práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý prekročí zákonom ustanovenú hranicu príjmu.
Zároveň poprosím z pohľadu hlasovania, aby to malo logiku, aby sa, ten návrh má tri body, ešte raz, čiže poprosím, aby sa o bode 1 hlasovalo osobitne a o bode 2 a 3 tohto návrhu, aby sa hlasovalo spolu, lebo tie dva body 2 a 3 bez seba nedávajú zmysel, musia sa schváliť alebo neschváliť obidva naraz. Čiže osobitne o bode 1, osobitne o bode 2 a 3.
Ďalší pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 651.
1. V čl. 1 bod 26 znie: 26. V § 138 odsek 2 znie:
"(2) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel pomernej časti základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu a koeficientu 1,486. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka."
Druhý bod návrhu. Za bod 2 sa vkladá bod 3, ktorý znie: 3. V § 4 odsek 5 znie:
"(5) Maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o brigádnickej práci študentov určenej podľa § 227a je suma vo výške 19,72 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad") za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie. Suma podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na celé euro nahor. Suma podľa prvej vety na príslušný kalendárny rok sa ustanoví opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len "zbierka zákonov") najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu roku."
Čl. IV o účinnosti sa upraví tak, aby navrhovaný bod nadobudol účinnosť 1. januára 2014.
V súvislosti s vložením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do čl. IV o účinnosti zákona.
Teraz dovoľte odôvodniť tieto dva body, tieto vlastne dva návrhy, ktoré som predniesol.
V prvom prípade ide o to, že podľa samotného vládneho návrhu novely zákona, by sa aj v prípade, ak by samostatne zárobkovo činná osoba vykonávala činnosť len časť predchádzajúceho kalendárneho roka, napríklad jeden, dva mesiace, vymeriavací základ určil vždy ako podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby nezníženého o jednotlivé druhy zaplateného poistného. Takáto úprava, ktorá je navrhnutá vo vládnej novele by pri pozastavení činnosti na časť roka neprimerane zvýhodňovala určitú časť samostatne zárobkovo činných osôb a mohla by sa zneužívať. Úprava navrhnutá týmto pozmeňovacím návrhom tento nedostatok odstraňuje.
K druhému bodu odôvodnenie. Tu ide o stanovenie rovnakej hranice príjmu pre vznik povinného dôchodkového poistenia pri študentoch, ktorí pracujú na dohody o brigádnickej práci študentov. Ako som už hovoril v prvej časti svojho vystúpenia, nie je žiadny dôvod na to, aby študenti do 18 rokov veku mali túto hranicu stanovenú ako 55 eur, hovorím to v súčasných platných sumách, ako 55 eur mesačne a pri príjme nad túto hranicu už sú poistení, platia odvody a študenti 18-roční a starší, aby mali túto hranicu 155 eur, pardon v prvom prípade 66 eur, v druhom prípade 155 eur a platili poistné až od tejto hranice. Čiže navrhujem, aby všetci študenti, či 16, 17, 18, 19 alebo 26-roční platili poistné na dôchodkové poistenie spolu so svojimi zamestnávateľmi len v prípade, ak ich príjem presiahne hranicu 155 eur mesačne. Na budúci rok to bude 159 eur mesačne.
Verím, že vás tento návrh zaujal a keď nie aj ten druhý, lebo financie, aj keď tam ide možno o desaťtisíc študentov, možno aj o menej, ktorí sú týmto spôsobom diskriminovaní a štátnu kasu, resp. kasu Sociálnej poisťovne by to temer nič nestálo, verím, že minimálne ten prvý z týchto návrhov vás osloví, pretože ak nie, tak v zákone o sociálnom poistení vznikne nová diera. Ja nemám diery rád. Vy možno áno.
Čiže poprosím o podporu aj tohto návrhu a zároveň poprosím, aby sa o týchto dvoch hlasovalo osobitne, pretože majú iný vecný charakter.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú sociálneho poistenia. Jedná sa o dve skupiny osôb, ktoré sú, podľa môjho názoru aj podľa názoru dotknutých, diskriminované voči ostatným v súvislosti s vdovským dôchodkom a druhá skupina sa týka dôchodcov, ktorí v určitom období, teda počas od januára alebo pred, no od roku 2001 do roku 2002, do roku 2004 alebo 2001 do roku 2003 boli mali povinnosť platiť dôchodkové poistenie, ale pritom nikde sa im to nezohľadňuje do výšky dôchodku.
Prednesiem teda prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 651.
Tieto zákony, teda sa mení a dopĺňa takto:
Prvý bod. V čl. 1 sa za bod 60 vkladajú nové body 61 a 62, ktoré znejú:
Bod 61. V § 261 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie:
"(5) Poistencovi, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom 2004, sa zvyšuje starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získaného po 1. januári 2001 do 31. decembra 2003, v ktorom poistenec poberal tento dôchodok alebo jeho časť o sumu, ktorá sa vypočíta ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v období po 1. januári 2001 do 31. decembra 2003 počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty."
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.
Bod 62. V § 261 v ods. 6 sa na konci pripája veta, ktorá znie: "Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku podľa ods. 5 do 30. júna 2014, a to aj v prípade, ak už bolo právoplatne rozhodnuté podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhovaným ustanovením sa odstraňuje diskriminácia voči osobám, ktoré poberali dôchodok v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, súčasne v tomto období pracovali a ako poistenci si riadne odvádzali odvody v rámci dôchodkového poistenia. Právna úprava v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov však neprihliadala na obdobie dôchodkového poistenia, v ktorom dôchodca poberal aj dôchodok. Novým zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa tento diskriminačný prvok odstránil, no v žiadnom prípade nereflektoval diskriminačné obdobie takmer 36 mesiacov, ktoré sa pracujúcim dôchodcom nikde nepremietli v podobe nároku na zvýšenie dôchodku za toto obdobie.
Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa navrhuje zvýšiť dôchodok pre dôchodcov, ktorí v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 boli poistencami, ktorí si odvádzali odvody v rámci dôchodkového poistenia a v tomto období súčasne poberali aj starobný dôchodok. Súčasne sa určuje, že Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku podľa odseku 5 do 30. júna 2014 a to aj v prípade, ak už bolo právoplatne rozhodnuté podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
To bol prvý pozmeňujúci návrh, ktorý sa snaží zaviesť alebo odstrániť diskrimináciu, ktorá naozaj v súvislosti s povinnosťou platiť dôchodkové poistenie, nekorešponduje potom s tým, aby sa zvyšovali aj dávky, dôchodkové dávky.
Druhý pozmeňovací návrh, ktorý súvisí s vdovským dôchodkom. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh sa mení a dopĺňa takto:
Prvý bod. V čl. I bode 61 úvodnej vete sa slová "§ 293cu až 293dd" nahrádzajú slovami "§ 293cu až 293de" a súčasne sa za § 293dc vkladá nový § 293dd, ktorý znie:
"§ 293dd
(1) Vdovec, ktorého manželka zomrela pred 1. januárom 2004 a bol mu priznaný vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a nárok na tento vdovecký dôchodok mu zanikol po 1. januári 2004, má nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ak vychoval aspoň tri deti alebo dovŕšil vek 52 rokov a vychoval dve deti a manželka
a) ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov,
b) ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo získala dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo
c) zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(2) Suma vdoveckého dôchodku je 134,60 eur mesačne.
(3) Na zvyšovanie vdoveckého dôchodku platí § 82 rovnako.
(4) Pri súbehu nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku s inou dôchodkovou dávkou platí § 81 ods. 2 až 5 rovnako.
(5) Vdovec nemá nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1, ak
a) má nárok na vdovecký výsluhový dôchodok alebo vdovecký dôchodok podľa osobitného predpisu,
b) uzatvoril manželstvo alebo
c) na základe právoplatného rozhodnutia súdu spôsobil smrť manželky úmyselným trestným činom.
(6) Nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1 vzniká najskôr od 1. januára 2014 a o nároku na tento dôchodok Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do šiestich mesiacov od začatia konania."
Doterajší § 293dd sa označuje ako § 293de.
Odôvodnenie: Hlavným účelom predloženého pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu je zrovnoprávnenie vdovcov, ktorým manželky zomreli pred účinnosťou nového zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s vdovcami, ktorým manželky zomreli po 1. januári 2004. Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení stanovoval rôzne podmienky nároku na vdovecký a vdovský dôchodok, pričom ovdovení muži mali nárok na tento dôchodok len v prípade, ak sa starali o nezaopatrené dieťa. Po tomto, ako deti ukončili štúdium napríklad na vysokej škole, stratili na túto dávku nárok. Ženy mali nárok na vdovský dôchodok aj v prípade, pokiaľ vychovávali tri deti, alebo vychovávali dve deti a dosiahli 45 rokov alebo dosiahli 50 rokov. Zákonom o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004, sa vytvoril právny rámec, podľa ktorého sa vdovy a vdovci posudzujú rovnako, čiže sa odstránil predošlý diskriminačný stav. V roku 2006 sa prijatím zákona č. 310/2006 snažili zákonodarcovia čiastočne vyriešiť predošlý diskriminujúci stav, avšak len na vybrané prípady. Toto riešenie však naďalej diskriminovalo vdovcov, ktorí dosiahli vek 52 rokov a vychovali aspoň dve deti alebo vychovali aspoň tri deti. Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa navrhuje priznať vdovecký dôchodok mužom, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004 a zanikol im nárok na tento dôchodok z dôvodu absencie starostlivosti o nezaopatrené dieťa. Nárok na opätovné priznanie vdoveckého dôchodku sa navrhuje podmieniť splnením rovnakých podmienok, ktoré platia pre mužov, ktorým zomreli manželky po 1. januári 2004, čiže vychoval aspoň tri deti alebo dovŕšil vek 52 rokov a vychoval dve deti. Na dôchodok sa bude vzťahovať všeobecný režim úpravy dôchodkov z dôvodu súbehu, ako aj režim valorizácie dôchodkových dávok. Nový § 293dd svojim vecným spracovaním primerane zodpovedá obsahu § 293n a § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.
Tu by som chcela ešte povedať, že na rozdiel od pozmeňovacieho návrhu, ktorý som predkladala aj na výbore, sme upravili sumu, konkrétnu sumu poberania vdoveckého dôchodku, ktorú sme si zisťovali teda priamo v Sociálnej poisťovni. Takže tá suma 134,60 predstavuje teda sumu, ktorá je v súčasnosti platná, alebo sa aspoň približuje k stavu, k priemernému stavu týchto dôchodkov.
Chcela by som vás poprosiť o podporu týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov. Keď som sa po výbore rozprávala s úradníkmi z ministerstva, povedali mi, že pripravujú síce novelu, ktorá možnože bude viac skupín diskriminovaných v tomto zákone ochraňovať, alebo proste budú zahrnuté do tej novely, avšak viem, že ešte pán poslanec Novotný má pozmeňovací návrh, ktorý sa týka ďalšej skupiny vdov, ktoré sú diskriminované, preto by som povedala, že načo čakať do ďalšej novely? Určite máte teda viac toho na riešenie, ale keď sa vie o týchto skupinách, je to pripravené a spracované. Nevidím dôvod, prečo by sme im nemali pomôcť. Rovnako sa tak teda týka dôchodcov, o ktorých je tak isto, ešte by som povedala, že toto je naozaj skupina poistencov, alebo skupina ľudí, ktorá nie je veľmi veľká. A jak si zoberieme, že pred desiatimi rokmi buď mali 52 rokov, alebo teda už boli v dôchodkovom veku, tak tá množina poberateľov, možných poberateľov, sami uznáte, že je naozaj dosť úzka. Rovnako aj v podobe, v prípade toho prvého pozmeňovacieho návrhu, ktorý hovorí o nemožnosti vlastne zahrnúť povinné dôchodkové poistenie pri úprave dôchodku, tak isto tým, že sa to týka dávnej doby spred desiatich rokov, tak ten vek a to množstvo ľudí sa naozaj zúžilo. Táto skupina už nemôže vytvárať veľký nárok na finančné prostriedky.
Preto vás prosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu, týchto dvoch pozmeňovacích návrhov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, dámy, páni, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh spolu s pánmi poslancami Jasaňom a Podmanickým k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:
Za článok III. sa vkladá nový článok IV., ktorý znie: Čl. IV.
Zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a zákona č. 463/2008 Z. z. a zákona č. 242/2011 Z. z. sa mení takto:
1. V § 1 ods. 8 písm. a) sa suma "66,39 eur "nahrádza sumou "75 eur".
2. V § 1 sa vypúšťa odsek 10. Doterajší odsek 11 sa označuje ako odsek 10.
3. V prílohe za slovo "66,39" sa nahrádza, toto slovo sa nahrádza slovom "75".
Vložený článok nadobúda účinnosť 1. novembra 2013.
Doterajší článok IV. sa označuje ako článok V.
Vzhľadom na skutočnosť, že od zavedenia tohto príspevku sa nemenila jeho výška, ale životné náklady našich dôchodcov stúpajú, myslím si, že je namieste, aby sa zvýšila aj suma tohto príspevku.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, tak ako moji predrečníci už hovorili o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení, že ide o návrh zákona, ktorý je pomerne rozsiahly a rieši veľké množstvo čiastkových vecí, ktoré sa týkajú samostatne zárobkovo činných osôb, dobrovoľne poistených osôb, pohľadávok Sociálnej poisťovne a postavenia fyzických osôb v období starostlivosti o dieťa, je to naozaj zákon, ktorý aspoň tak, ako to odôvodňuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vznikol na základe podnetov z praxe a aplikačnej praxe. No, súhlasím s tým čo hovoril jeden z mojich predrečníkov pán poslanec Mihál, že je dobré, keď poznatky z aplikačnej praxe dokážeme pravidelne v nejakých intervaloch zapracovať do vládneho návrhu zákona, lebo tak to má svoju logiku. Človek nikdy, keď pripravuje nejaký návrh zákona, schvaľuje nejaký návrh zákona, nemôže celkom presne vedieť, ako to v praxi bude fungovať, prípadne nemôže vedieť, aké problémy v aplikačnej praxi môžu nastať. Takže z tohto pohľadu rozumiem tomuto vládnemu návrhu zákona, aj ho v princípe vítam, že ho máme v pléne Národnej rady. Keď však hovoríme o tom, že vznikli v aplikačnej praxi určité problémy so zákonom o sociálnom poistení, teraz by som rád hovoril skôr o tom, čo nie je v tomto vládnom návrhu zákona. Niečo tam je, o tom hovorili mnohí moji predrečníci. A tak ako aj avizovala pani podpredsedníčka Národnej rady, že budem dávať jeden pozmeňovací návrh, tak rád by som ho predložil. Skôr, ako ho ale predložím, ho krátko okomentujem.
To, čo mi chýba v tejto novele zákona o sociálnom poistení je oprava, podľa názoru mnohých, chybného vzorca na zvyšovanie vdovských dôchodkov, ktorý navrhnem formou poslaneckého pozmeňovacieho návrhu na konci môjho vystúpenia opraviť, respektíve zmeniť. V septembri Národná rada Slovenskej republiky zamietla novelu, ktorú som predkladal spolu s mojim kolegom z poslaneckého klubu Ľudovítom Kaníkom, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento poslanecký návrh zákona obsahoval opravu spomínaného chybného vzorca na zvyšovanie vdovských dôchodkov.
O čo ide? Novela zákona o sociálnom poistení, ktorú presadila vláda Roberta Fica, schválila mechanizmus valorizovania dôchodkov o pevnú sumu. Pre rok 2013 je táto pevná suma ustanovená opatrením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 329/2012 Z. z. (ďalej len opatrenie). Ako som o tom hovoril pri predkladaní môjho poslaneckého návrhu zákona, dostal som niektoré podnety, veľmi konkrétne podnety od vdov, ktoré poberajú aj vdovský dôchodok a ktoré správne poukázali na to, že spôsob výpočtu pevnej sumy valorizácie dôchodkov v súbehu určený v § 82 ods. 9 a 10 novely diskriminuje vdovy s nízkym starobným dôchodkom. Výsledkom tohto nespravodlivého mechanizmu valorizovania vdovských dôchodkov u vdov s nízkym starobným dôchodkom vznikli vlastne dva problémy.
Ten prvý problém je ten, že zákon určuje pevnú sumu valorizácie pre vdovy a vdovcov z priemerných dôchodkov vyplácaných v súbehu. Vypočítaná pevná suma valorizácie je teda logicky nižšia z dôvodu nižšej výšky priemerných dôchodkov vyplácaných v súbehu. Čiže ak niekto poberá vdovský aj starobný dôchodok v súbehu, a tak je to u vdov a vdovcov, to znamená, že podľa nastaveného mechanizmu valorizácie, ktorý nastavila vláda v novele sociálneho, zákona o sociálnom poistení, tá situácia vyzerá tak, že vypočíta sa tá suma, o koľko sa má valorizovať z priemeru dôchodkov, ktoré sú v súbehu, ale kratšie, čiže samozrejme, tá valorizačná suma je nižšia. To je prvý problém.
A druhý problém, že vďaka takémuto spôsobu výpočtu nám vznikli dve kategórie vdov. Vdovám s nízkym starobným dôchodkom, ktorý sa v súbehu kráti starobný dôchodok, sa v roku 2012 podľa opatrenia ministerstva práce valorizovali dôchodkové dávky o 10,80 euro mesačne. Vdovám s vyšším starobným dôchodkom, ktorým sa v súbehu kráti vdovský dôchodok, sa v roku 2012 podľa opatrenia ministerstva práce, sociálnych vecí valorizovali dôchodkové dávky pevnou sumou o 14,40 euro mesačne.
Čiže tu vzniká naozaj veľký nepomer medzi tým, či má vdova pri určení jej definitívneho dôchodku v súbehu vyšší starobný a lebo vyšší vdovský dôchodok. Keď má vyšší starobný dôchodok, tak po výpočte pevnej sumy sa jej valorizuje dôchodok o 14,40, keď má vyšší vdovský dôchodok a kráti sa jej starobný dôchodok, tak v súhrne sa jej potom valorizuje jej dôchodok o 10,80 euro. Dokonca ten vzorec, preto poukazujem na to, že je chybný takýmto spôsobom, určený, resp. je chybné takýmto spôsobom to vypočítavať, lebo tu dochádza dokonca ešte k paradoxnejšej chvíli, že vdovám s nízkym starobným dôchodkom, ktorým sa v súbehu kráti starobný dôchodok sa týmto omylom dokonca ich starobný a vdovský dôchodok v súhrne spolu zvyšujú o nižšiu sumu, teda valorizuje sa im dôchodok len o 10,80 ako rovnako nízky starobný dôchodok dôchodkyni, ktorá nepoberá vdovský dôchodok. Jej sa valorizuje dôchodok o 11,20 euro.
Keďže systém valorizácie dôchodkov o pevnú sumu je nastavený na päť rokov, tak samozrejme v rozsahu piatich rokov, keď počítate päť rokov po 12 mesiacov, tam vychádza, že vdove, ktorej sa v súbehu kráti starobný dôchodok, takáto vdova môže týmto chybným vzorcom prísť v porovnaní so svojou susedou, ktorej sa v súbehu kráti vdovský dôchodok, až o 600 euro v priebehu piatich rokov a to je už pre dôchodcu naozaj veľká položka. To už je položka, o ktorej sa oplatí diskutovať, aj keď tie čísla, ktoré som hovoril, sa zdajú byť pomerne malé, ale každopádne zakladajú určitú nespravodlivosť. A o tom, to využijem v túto chvíľu, že aj o tom chcem hovoriť.
Ja som rozumel tomu, že keď vláda prišla v zákone o sociálnom poistení s riešením, aby sa valorizovali dôchodky o pevnú sumu, tak vláde išlo predovšetkým o to, aby sa nižšie dôchodky zvyšovali rovnako ako tie vysoké dôchodky, pretože ak je to len percento, tak logicky, keď máte vyšší dôchodok, tak tá konečná suma je vyššia. Čiže vláda prioritne chcela zaviesť čo najvyššiu spravodlivosť do valorizovania dôchodkov.
Musím, ale povedať, že keď sa vychádza z takto nastaveného mechanizmu, akým ho nastavila vláda, prichádzame k tomuto výsledku, že skrátka jednej vdove, ktorej sa krátil starobný dôchodok v súbehu, sa mesačne valorizoval dôchodok o 10,80. Druhej vdove, ktorej sa v súbehu krátil vdovský dôchodok, sa valorizoval celkový dôchodok o 14,40 a tretej pani, ktorá nepoberá vdovský dôchodok, ale má starobný dôchodok, rovnakej výšky mala predtým ,ako tieto dve jej susedy vdovy, sa valorizoval dôchodok o 11,20. Čiže ja by som chcel navrhnúť, aby sme odstránili tento omyl, resp. aby sme do toho, omyl, aby sme do toho vniesli väčšiu spravodlivosť.
Návrh, ktorý predložím je o tom, aby sa tento spôsob výpočtu valorizovania zmenil, aby sa suma valorizovania všetkých dôchodkových dávok určovala z priemernej výšky konkrétnej dávky, až následne sa v súbehu nižšia z týchto súm znížila o 50 %. Čiže pri valorizovaní dôchodkov v podstate navrhujem taký istý mechanizmus, aký v súčasnosti slúži na výpočet dôchodku v súbehu, lebo aj dnes je to tak, že sa vdove alebo vdovcovi určí vdovský alebo vdovecký dôchodok, akej výšky by mal byť. Určí sa mu jeho starobný dôchodok a ten dôchodok, ktorý je nižš,í sa kráti o 50 %. Čiže my prichádzame len s tým istým mechanizmom, aby sa takýmto istým spôsobom vypočítala valorizácia, to znamená z priemeru všetkých starobných dôchodkov sa vypočíta valorizovanie. Z priemeru všetkých vdovských dôchodkov sa vypočíta tá suma, ktorá sa má valorizovať a v súbehu sa nižšia z týchto súm zníži o 50 %. V dôsledku toho by nastala omnoho väčšia spravodlivosť pri valorizovaní a tieto diskrepancie, tieto rozdiely a nespravodlivosti, na ktoré som, ktoré som uvádzal vo svojom vystúpení, by sa odstránili. Som o tom presvedčený, že tento môj návrh by mal veľmi pozitívny sociálny vplyv a som o tom presvedčený, že by došlo len k prerozdeleniu celkových nákladov na valorizáciu dôchodkov, čiže nemalo by to nejaké ďalšie požiadavky na rozpočet verejnej správy.
Chcem informovať aj o tom, že teda nerobím nejakú partizánsku činnosť, že som sa teraz zobudil a prichádzam s nejakým riešením. Ja som aj interpeloval pána ministra Richtera v tejto veci hneď ako som tieto podnety od vdov dostal. Dostal som aj odpovede od ministerstva práce, ktorá teda ma nepotešila, lebo bola niečo v tom zmysle, že teda je to tak, ako to je a je to tak správne a žiadna chyba vo vzorci nie je a opravovať ju nechcú. Preto som aj predložil návrh zákona, ktorý ale plénum Národnej rady na septembrovej schôdzi neschválilo. Napriek tomu sa o to znovu pokúšam, keď aj plénum dnes neschváli, resp. zajtra tento pozmeňovací návrh, nič sa nedeje. To, čo je dôležité, je, aby pán minister Richter vedel o tomto probléme a pri ďalšej novelizácii začal tento problém riešiť. Mne nejde o nič iné, len o to, aby sme to vyriešili, lebo to považujem za nespravodlivé. Keď chcela vláda valorizovať pevnou sumou, cieľom vlády bolo, aby hlavne dôchodcom s nízkymi dôchodkami pomohla. Lenže podľa mňa to nie je dobre nastavené, lebo vzniká nespravodlivosť a musíte uznať, že tri susedy vedľa seba na ulici, každá má dnes rovnaký resp. mala pred zavedením valorizácie o pevnú sumu rovnakú výšku dôchodku a každej sa tento dôchodok valorizuje o inú sumu, lebo záleží podľa toho, že či sa jej pôvodne krátil starobný, či sa jej krátil vdovský, alebo sa jej nekrátilo nič, lebo má len jeden dôchodok.
Takže toľko k vysvetleniu môjho pozmeňujúceho návrhu a teraz dovoľte, aby som ho podal. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 651.
1. Bod 15. znie: § 82 ods. 9 a 10 znejú:
"(9) Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá nie je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí podľa odsekov 2 až 7 z priemernej mesačnej sumy dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1 písm. a). Invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok, ktoré nie sú vyplácané v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa zvyšujú pevnou sumou, ktorá sa určí poľa odseku 4 z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1 písm. a).
(10) Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí podľa odsekov 2 až 7 z priemernej mesačnej sumy dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1 písm. a). Invalidný dôchodok podľa § 266, ktorý je vyplácaný v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa zvyšuje pevnou sumou, ktorá sa určí podľa odseku 4 z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1 písm. a)."
2. bod. Za bod 15 sa vkladá nový bod 16, ktorý znie: Bod 16. § 82 odsek 18 znie:
"(18) Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok sa zvyšuje každá z týchto dôchodkových dávok, pričom z pevnej sumy zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume pevných súm zvyšovania dôchodkových dávok sa vypláca jedna polovica pevnej sumy, ktorou sa zvyšuje vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok."
Zdôvodnenie: Napráva sa omyl v spôsobe výpočtu valorizácie dôchodkov vdov, ktorý spôsobil, že niektorým vdovám sa dôchodok v súbehu zvyšoval menej ako predtým, kým neovdoveli. Navrhuje sa preto, aby sa suma valorizovania všetkých dôchodkových dávok starobné, vdovské a invalidné určovala z priemernej výšky konkrétnej dávky a až následne sa nižšia z týchto súm znížila o 50 %. Do systému valorizácie a dôchodkových dávok sa tak zavedie rovnaký postup, ako pri určovaní krátenia nižšieho dôchodku pri dôchodkoch vyplácaných v súbehu.
Dámy a páni, toľko môj pozmeňujúci návrh. Poprosím vás o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, chcem pekne poďakovať za diskusiu, ale aj aktívnu, by som povedal, spoluúčasť pri formovaní konečného znenia novely zákona o sociálnom poistení aj v priebehu, priebehu rokovania jednotlivých výborov. Tu treba povedať, že moji kolegovia s viacerými návrhmi poslancov rokovali aj mimo výborov. To znamená, že tu chcem povedať, že zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny bol maximálny záujem o spoluprácu a o znenie zákona, ktorý by v maximálnej miere ten pôvodný zámer, zámer vystihoval. Myslím si, že ten pôvodný zámer som jasne definoval vo svojom úvodnom vystúpení.
Tu chcem jednoznačne podčiarknuť, čo možno nezaznelo, že vláda Slovenskej republiky sa zaviazala stabilizovať aj podnikateľské prostredie v nemalej miere záujmom znižovať administratívnu záťaž. My sme veľmi konkrétne k tejto novele zákona navrhli, v čom chcem pomôcť samostatne zárobkov činným osobám. Myslím si, že to je aj na základe môjho osobného rokovania s predstaviteľmi zväzu, aj komory živnostenskej vítané, podporované, pretože to v značnej miere to, čo ponúkame z hľadiska povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia v súvislosti samostatne zárobkovými činnými osobami, pomáha, pretože im riešime problémy, s ktorými sa dlhodobo stretali a som veľmi tomu ako rád, že to aj oni samotní vítajú. Myslím, že to oceňuje aj opozícia, že pomáhame v značnej miere. Týka sa to aj materskej a rodičovskej dovolenky a istých opatrení, ktoré táto novela zákona rieši. Samozrejmá vec rieši aj otázku postúpenia pohľadávok Sociálnej poisťovne. Myslím si, že s tým, že to chceme riešiť iba cez právnické osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, dávame jasne na vedomie, že k čomu a ako majú tieto veci smerovať. To znamená, za celé tie priority, ktoré sme postavili, aj, aj jednotlivé pripomienky, ktoré zazneli, ešte raz chcem pekne poďakovať.
Teraz, ak dovolíte, by som sa rád venoval konkrétne aj niektorým návrhom zákonom, ktoré tu zazneli, i keď viacerí páni poslanci, ktorí vystupovali, tak trošku vo svojom vystúpení aj možno cítia po konzultácii s mojimi kolegami o tom, ako niektoré niektoré veci dopadnú, asi aké zaujmem stanovisko. Tie stanoviská som po konzultáciami s mojimi kolegami z vecnej sekcie ohodnotil, alebo alebo navrhujem pre hlasovanie asi nasledovne.
Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu pána pána Mihála, myslím ten, ktorý sa týka tých troch bodov, kde žiadal osobitne, osobitné hlasovanie. K tomu prvému bodu myslím, že je veľmi konkrétne a jasná odpoveď. Rozpočítavanie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činných osôb na počet mesiacov výkonu samotnej zárobkovej činnosti, tento údaj Sociálna poisťovňa nemá k dispozícii, teda nie je objektívny a nevie ho ani skontrolovať a z toho titulu ani nie je možné o ňom uvažovať. Myslím, že to je úplne jasná odpoveď. Čo sa týka toho bodu 2, rozrátavanie, v podstate sa to dotýka, dotýka tejto oblasti. No, pán Mihál častejšie otvára tie otázky, ktoré sa týkajú dohodárov a istých výnimiek. Ja vôbec nechcem ako absolútne túto otázku zamietnuť. Naopak, ako deklarujem, pokiaľ bude funkčný Unitas a budeme jasne poznať veci, som pevne presvedčený, že sa vrátime, ja tiež nemám celkom dobrý pocit, možno, že ozaj nejakí tí športovci, tréneri a a proste tí ľudia, ktorí sa pohybujú okolo tohto, by mohli byť istým spôsobom zvýhodnení. Opakujem ešte raz, ako náhle bude k dispozícii systém a nebudeme potrebovať čestné prehlásenia, ktoré sú často ako pofidérne alebo môžu byť pofidérne, som presvedčený, že sa k tomu vrátime.
Rozdiel medzi brigádnikmi do 18 rokov a nad 18 rokov, o nich definuje Zákonník práce. Neplnoletá osoba môže vykonávať a robiť len určité práce a za to má určitú mzdu. To znamená, že to rozdielne ohodnotenie tej brigádnickej činnosti študentov do 18 rokov a nad 18 rokov má aj svoj praktický a pragmatický význam. Opakujem však ešte raz, že hlavný dôvod súvisí s tým, že, že keď bude hotový, hotový systém Unitas opätovne sa k tomu vrátime. V tejto chvíli nepodporujem prijatie týchto, týchto pozmeňovacích návrhov pána poslanca Mihála.
Pani podpredsedníčka Jurinová, ona v podstate aj, aj uviedla vo svojom vystúpení, že niektoré veci konzultovala s mojimi kolegami, áno. My v prvom rade máme záujem prijať veci a komplexne riešiť, lebo ony majú z časti aj reálny opodstatnený zámer, ale nie je ich možné vytrhávať a riešiť ich individuálne, riešiť len nejakú istú skupinu osôb, v tomto prípade vdovcov, pretože tu vznikol istý, istý nárok v nejakom období, to je ten dátum 1. 1. 2004.
My musíme, keď tak, ako riešiť otázku aj, použijem výraz "starých vdov" a vdovcov, jednoducho komplexne. To je hlavná odpoveď pre tento návrh, ja ho, ja ho vítam a každopádne si myslím, že tie veci viaceré budeme možno vedieť zužitkovať a o zohľadniť v tej pripravovanej novele, ktorú v rámci toho komplexného riešenia my chceme jednoducho akceptovať. Prizývam pani podpredsedníčku, keď budeme na tom robiť, bude vítaná, môžeme veci a návrhy jej, jej konzultovať. Toľko k tomu prvému návrhu.
K tomu druhému návrhu, obdobne tiež nerieši tú otázku komplexne, nerieši celé obdobie, počas ktorého bolo možné v súbehu pracovať a zároveň poberať starobný dôchodok za obdobie, preto ako nesúhlasíme s tým, aby sa aj tento pozmeňovací návrh z pohľadu ministerstva práce a sociálnych vecí podporil.
Čo sa týka pána poslanca Novotného, áno, absolútne ste vystihol, o čo nám išlo v súvislosti s pevnou čiastkou riešenia, riešenia dôchodkov. Mali sme tak trošku záujem sa ešte vrátiť možno niekde aj k starodôchodcom, lebo to je tá skupina dôchodcov, ktorá je na tom najhoršie, vzhľadom na zmeny, ktoré boli prijaté v roku 2004 a nie úplne dôsledne boli títo ľudia riešení, ani kompenzovaní a mali len tú smolu, že niekto išiel o rok alebo o mesiac skôr alebo neskôr do dôchodku. Sčasti s tým vyrovnávame tieto veci.
Áno, a je tu objektívne záujem nerozťahovať tie nožnice medzi najmenšími a najväčšími dôchodkami, ale naopak, ako riešiť to radšej pevnou sumou, aby rovnakú sumu dostali aj v tomto prípade čo percentuálne pre tie najnižšie skupiny, znamená sedem, 8 % a na rozdiel od tých tisíc a viac poberajúcich dôchodok je to, je to ďaleko menej. Takže absolútne súhlasím, toto sme s tým sledovali, my sa k tomu hlásime. Hovorím, je to dočasné riešenie. To nie je stabilné riešenie, ono aj z hľadiska jednotlivých rokov má istú, istú výbehovú fázu. To znamená, že z toho titulu akékoľvek ďalšie riešenia, ktoré by popierali súčasnú zásadu, platnú zásadu ohľadom valorizácie a vyplácania samotných dôchodkov nie sú aktuálne, lebo toto je dočasné špecifické riešenie, vzniklo po dohode s Jednotou dôchodcov Slovenska aj kresťanskými seniormi a všeobecne je prijaté . To znamená, na základe toho sa uplatňuje a hovorím ešte raz, má má istú konkrétnu rozvrstvenú, rozvrstvenú aj časovú aj obsahovú rovinu v priebehu toho ďalšieho, ďalšieho obdobia.
No a čo sa týka samotného toho spôsobu valorizácie, pán poslanec, je to výsledok pôsobenia pána poslanca Kaníka, platí to od roku 2004. Doteraz to nebolo zmenené, my to ani v tomto období nemáme záujem meniť, opakujem ešte raz, pevná čiastka je dočasné riešenie, ako náhle skončí, bude pokračovať tá štandardná situácia valorizácie dôchodkov. Toľko asi k tomu vášmu návrhu.
Čo sa týka, týka odvodovej úľavy. Nové opatrenia, hlavne pán Mihál niektoré veci spomenul vo svojom vystúpení. Ja sa vôbec netajím, že v tomto návrhu môžu byť aj isté riziká. Ale podstata je tá, aby dlhodobo nezamestnaní, ktorí minimálne 12 mesiacov sú vedení na úrade práce, ja len pripomínam, je tam viac ako 40-tisíc osôb, ktoré viac ako 6 rokov sú tam evidované, mali opätovne šancu získať pracovné návyky a vrátiť sa do pracovného, do pracovného pomeru. Toto je hlavný zámer. Toto je hlavný zámer a k tomuto zámeru jednoducho vychádza aj ten návrh, ktorý poníma aj veci kontroly z hľadiska Sociálnej poisťovne prípadne Národného inšpektorátu práce. Treba povedať, že podobne sme postupovali aj pri projekte zamestnávania mladých, ten projekt sa veľmi osvedčil, 9-tisíc mladých ľudí našlo prácu prostredníctvom tohto projektu. Pokračujeme v ňom ďalej, som pevne presvedčený, že, že nebude zneužitý zo strany, zo strany zamestnávateľov, ale jednoznačne vzhľadom na tie pripomienky pripúšťam, že
po prvé, je na rozhodnutí zamestnávateľa, akú formu pracovnej zmluvy uplatní, či to bude doba určitá alebo neurčitá, to mu umožňuje Zákonník práce.
A druhá vec, ktorú by som chcel v súvislosti s tým povedať, že my sledujeme aj iné veci. Reálne predpokladám, že realizáciou tohto projektu sa zníži čierna práca. Poviem to veľmi jednoducho, asi nebude stáť za to riziko pre mnohých zamestnávateľov, aby pri takomto projekte naďalej zamestnával načierno niektorých pracovníkov, ale zlegalizuje ten stav, o čo nám tiež v tomto prípade samozrejmá vec, že ide. Reálne predpokladáme, že sa znížia aj dávky v hmotnej núdzi, lebo viacerí z nich sú poberatelia, to znamená, tie efekty sú tam ďaleko, ďaleko väčšie .
No a možno treba povedať ešte jednu vec, že nezavádzame ani nejakú bulharskú novú konštantu, ktorá tu bola aktuálna v súvislosti so živnostníkmi. Tých 60 % z priemernej mesačnej mzdy na Slovensku je konštanta, ktorú používa celá Európska únia, ona v podstate, v podstate my sme ju len prebrali do našich, do našej, do našej legislatívy. To znamená, že vychádza z dnešných prepočtov, je to na maximum 536 eur. To znamená, to je tá vrchná sadzba, ktorej sa to bude ešte, bude ešte týkať. Takže, toto pokladám za dôležité k tejto, v tejto fázy pomenovať. A v nemalej miere riešime tri rizikové skupiny, ktoré z pohľadu nezamestnaných máme. Jedna vec je mladí ľudia, pomenoval som projekt, druhá vec je, je dlhodobo nezamestnaní, toto je, toto je konkrétna odpoveď alebo podaná ruka smerom k nim. A tretia skupina sú občania nad 50 rokov. Tu je pripravený ďalší projekt, ktorý spolu so samosprávami pripravujeme teraz a ešte v priebehu tohto roku by mal byť aktuálny, aby sme pomohli tým, ktorí sú nad 50 rokov nezamestnaní, sa zamestnať za istých podmienok, výhodných pre, hlavne pre samosprávu v súvislosti s ich zamestnaním.
Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu pani poslankyne Tomanovej, samozrejmá vec, že v maximálnej miere súhlasím. Som veľmi rád, dokonca by som povedal, že som šťastný, že aj takúto pozitívnu správu môžem vyslať smerom, smerom k dôchodcom. Ak dovolíte, starobný dôchodok vzhľadom a valorizáciu a čísla z toho vyplývajúce, to znamená vývoj miezd a vývoj cien sa zvyšuje pre budúci rok o 8,8 eura, predčasný starobný dôchodok o 8,9 a práve preto bol záujem, aby sme riešili aj vianočný dôchodok alebo vianočný príspevok. V roku 2013 je to čiastka 483 eur, ktorej sa týka ako maximálnej sadzby dôchodcov, ktorí ho budú poberať, on sa pohybuje od 38 eur až do 66,39 eura a my týmto návrhom navrhujeme každý jeden vianočný dôchodok navýšiť o 8,61 eur. Pre vašu informáciu bude sa to celkove týkať 1 156 780 oprávnených osôb, ktoré poberajú vianočný dôchodok, z toho 136 047 z pásma 1, to je to pásmo životného minima a zvyšok, zvyšok je z toho druhého pásma, ktoré zodpovedá tým 60 percentám priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky. Celkový objem, ktorý na to predpokladáme, že bude vynaložený, sa pohybuje do čiastky 10 mil. eur. Toľko možno na dopovedanie.
No a súhlasím a v maximálnej miere podporujem a tým dávame aj jednoznačne na vedomie, že aj pokiaľ opoziční poslanci prídu s návrhom, ktorý je pre pre vládnu zostavu prijateľný, vieme ho podporiť. Je to napríklad po druhýkrát návrh pána poslanca Mihála s pánom poslancom, s poslancom Podmanickým. Podporuje riešiť vecnú otázku, vylepšuje zákon a každopádne by som bol rád, aby ten pozmeňovací návrh bol podporený. Toľko z mojej strany úplne na záver, chcem vás poprosiť o podporu novely tohto zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, predkladaným vládnym návrhom sa do zákona č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov dopĺňa princíp rozdelenia príjmov z poplatkov za uloženie odpadov pomerne, ak sa skládka odpadov alebo odkalisko nachádza v katastrálnom území viacerých obcí a ustanovenie, ktoré umožňuje obci po splnení ustanovených podmienok použiť príjmy z poplatkov za uloženie odpadov aj na iný účel ako na odpadové hospodárstvo obce. Použitie týchto príjmov však musí byť na účely zlepšenia životného prostredia v obci.
Významnú zmenu, ktorú tento predkladaný materiál prináša, je určenie vybraných priemyselných odpadov, za ktoré sa navrhuje platiť vyšší poplatok za ich zneškodnenie skládkovaním oproti doteraz ustanovenej výške, s cieľom odkloniť tieto vybrané odpady od zneškodňovania skládkovaním, ktoré je stále ekonomicky výhodnejšie a nasmerovať ich do iných zariadení na spracovanie odpadov, než na skládku odpadov. Novela zákona a s ňou spojené čiastočné zvyšovanie poplatkov za skládkovanie odpadov je reakciou na tlak Európskej komisie na súčasnú nedostatočnú výšku týchto poplatkov v Slovenskej republike, ktorá patrí medzi najnižšie v rámci celej Európskej únie.
V prípade, ak komisia neuvidí snahu Slovenskej republiky o zvyšovanie poplatkov za skládkovanie, je reálna hrozba, že bude ohrozená podpora všetkých aktivít v rámci odpadového hospodárstva zo štrukturálnych fondov na nasledujúce rozpočtové obdobie 2014 - 2020. V rámci hierarchie odpadového hospodárstva je skládkovanie najhorším spôsobom odstraňovania a zneškodňovania odpadov a aj preto vznikla táto novela a preto prinášame zvyšovanie poplatkov za skládkovanie. Poprosím vás o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne,vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 184 z 8. októbra 2013 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu, informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t.j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 690 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, budem stručný. S väčšinou zmien, ktoré sľubuje navrhovaná novela zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, nemám problém, to hovorím celkom otvorene hneď na úvod. Niektoré, napríklad pred chvíľou spomínané zvýšenie poplatku za uloženie určitých druhov priemyselného odpadu majú potenciál situáciu v tejto oblasti skutočne zlepšiť a reálne znížiť množstvo a neúmerne vysoký podiel odpadu, ktorý u nás končí na skládkach, namiesto toho, aby bol druhotne využitý, resp. zhodnotený. Taktiež opätovne rozdelenie benefitov za skládkovanie odpadov na všetky dotknuté obce možno považovať za krok smerom k väčšej spravodlivosti.
S predloženým návrhom zákona mám v podstate iba dva problémy. Ten prvý je principiálny.Hneď v úvode dôvodovej správy sa konštatuje, že potreba prijatia tohto zákona súvisí s memorandom podpísaným medzi vládou Slovenskej republiky a US Steel v Košiciach. Principiálny problém vidím v tom, že Národná rada by nemala ex post posväcovať vládne memorandá, najmä ak tieto boli dohodnuté a podpísané tak povediac poza chrbát parlamentu, bez jeho vedomia a predbežného súhlasu. Takéto účelové ústupky vláde a súkromnej spoločnosti považujem za znevažujúce, dehonestujúce význam a postavenie parlamentu v hierarchii ústavných inštitúcii štátu.
Ten druhý problém, ktorý mám s týmto návrhom zákona, je vecnej povahy. Kým doteraz sa prostriedky získané za uloženie odpadov mohli použiť len na zlepšenie situácie v hospodárení s odpadmi, v prípade, ak návrh zákona prijmeme v predloženej podobe, bude môcť obec takto získané prostriedky použiť na akúkoľvek aktivitu, o ktorej usúdi, že je v prospech životného prostredia. Áno, je pravda, že je to podmienené splnením určitých podmienok, ale ruku na srdce, pozná niekto z vás na Slovensku mesto, alebo obec, ktoré, resp. ktorá by bola na tom v hospodárení so svojim odpadom tak dobre, že by si tam mohli dovoliť prostriedky získané za uloženie odpadov investovať niekam inam, ako späť do tejto oblasti? O tom v akej nelichotivej a až alarmujúcej situácii je Slovensko v porovnaní s vyspelými krajinami vo sfére narábania s odpadom, či už ide o ten aj pánom ministrom spomínaný absurdne vysoký podiel skládkovania a na druhej strane nízky podiel separácie, recyklácie, zhodnocovania a podobne, som z tohto miesta hovoril už veľakrát a nechcem sa opakovať. Chcem len vysloviť presvedčenie, že akýkoľvek prejav benevolencie pri narábaní s úzko profilovými prostriedkami v tejto oblasti by bol krokom späť.
Blížia sa komunálne voľby. Pri všetkej úcte k našej samospráve, ak dáme obciam voľnú ruku v narábaní s prostriedkami za odpady, reálne hrozí, že ich použijú na niečo lukratívnejšie, niečo krátkodobo viditeľnejšie, atraktívnejšie v porovnaní s behom na dlhé trate, ktorý predstavuje systematický zápas s odpadom. Z už vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby sme zákon vrátili predkladateľovi na dopracovanie.
Ďakujem za pozornosť.