25. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, pán minister, panie kolegyne aj páni kolegovia, ja som veľmi rád, že pán minister Maďarič prejavil pred nejakým časom výraznú obavu o to, a akým spôsobom vplýva vysielanie na celú našu spoločnosť, a to že sa veľmi jasne vyjadril k tomu, že je veľmi dôležité, aký to má dopad na celú spoločnosť, ba priam označil viaceré veci, ktoré niektorí vysielatelia púšťajú do nášho, nášho éteru ako silne vulgarizujúce alebo proste také, ktoré, ktoré našu spoločnosť, a predovšetkým si myslím, že spoločnosť mladých ľudí, detí a mládeže, že ich skutočne ohrozujú vo svojom mravnom vývine, v ich mravnom vývine a že je potrebné do toho zasiahnuť a vyzval mienkotvorných ľudí, organizácie, cirkvi, poslancov a osobitným listom vyzval predsedov klubov poslaneckých a predsedov strán, aby sa zapojili to toho, aby sme tento stav zmenili. Ja si to veľmi vážim a na základe toho som rozbehol iniciatívu, ktorou som začal žiadať verejnosť, aby sa k tomu vyjadrili. Stvoril som jednu petíciu, o ktorej budem hovoriť, ale inokedy. A je to všetko úzko spojené, samozrejme, s tým, akým spôsobom predkladáme našim mladým ľuďom pred oči to, čo majú vidieť a čo my dospelí považujeme za správne. No a tak sa zaviedla tzv. časová opona, ale zaviedla už dávnejšie a vtedy som tu ešte nepôsobil, aj som to málo sledovať, pretože som veľmi málo sledoval televízne vysielanie, lebo som nechcel, nechcel sa nechať ovplyvňovať televíznym programom. Ale neskôr som počul, že tá časová opona bola veľmi dobrá. Avšak niečo sa stalo a kedysi v roku 2007 sa vraj zmenila alebo zrušila. Zmenila sa takým spôsobom, že jednoducho programy začali byť omnoho viacej nevhodné alebo ohrozujúce mravný vývoj mládeže. No a keďže akýmsi spôsobom vymizlo, mnoho rodičov si začalo všímať, že niečo zlého sa deje na obrazovkách, že nestíhajú proste odsledovať, čo je vhodné a nevhodné pre deti. Akýmsi spôsobom sa stratil ten, stratil ten výrazne nápomocný prístup televízie a vysielanie ku rodičovskej výchove. No a toto zdôrazňovala tá prvá vyhláška, kde bola preambula. V tej preambule boli zdôraznené niektoré, niektoré veľmi dobré vety. Preambula sa neskôr nedostala do znenia tých vyhlášok a ja prečítam jednu vetu z tej prvej preambuly, že: "Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá je príslušná podľa daných paragrafov a odsekov a má, majúc na zreteli článok XVIII Dohovoru o právach dieťaťa, že rodičia sú predovšetkým zodpovední za výchovu a zdravý vývin dieťaťa a že si uvedomuje" jednotné, "že jednotné označovanie programov má rozhodujúci význam v systéme ochrany maloletých pred nežiaducimi obsahmi v televíznom vysielaní a v súlade s presvedčením, že takýto systém označovania prispeje k informovaniu rodičov o obsahu vysielaných programov" a teraz podľa mňa dôležitá veta, "akcentujúc potrebu posilniť postavenie rodičov v procese masovej komunikácie sa na svojom zasadnutí 13. septembra 2005 uzniesli na jednotnom systéme označovania".
No, "akcentujúc potrebu posilniť postavenie rodičov v procese masovej komunikácie", no toto je tá výrazná a dôležitá vec, že rodičia na to veľmi chcú dbať a záleží im na tom, aby mali nejakým spôsobom v rukách alebo posilnené to svoje práve, to svoje postavenie, čo sa tým deťom ukazuje. Nuž ale rodič je rodič, nemôže zasahovať do vysielania, jednoducho tak ako to môže ministerstvo alebo zákon samotný a tak aj on je len vystavený tomu, čo tam teda nakoniec bude. No a táto vyhláška sa niekoľkokrát neskôr zmenila. No a menila sa tak, keď som si všimol vývoj, že sa istým spôsobom zjemňovala, zjemňovala tá prísnosť vysielania toho, čo môžu vidieť deti do 7, 12, 15 a 18 rokov. No a výsledok oproti pôvodnému stavu, ktorý rodičom veľmi vyhovoval, ja si pamätám, proste ako mi to mnohí hovorili, že v minulosti bolo to vysielanie omnoho lepšie postavené a lepšie chránilo deti, tak dnešný stav taký nie je. No a vieme, že ukázalo sa, že vyhláška už neplatila nejaký čas, ale pán minister aj po tom svojom vystúpení z pred približne roka začal hovoril o vulgarizácii v spoločnosti a znovu sa začalo jednať o zavedení časovej opony. No a došlo k tomu, došlo k tomu a pán minister urobil aj okrúhly stôl a ja si to veľmi vážim, že tento minister prejavuje naozaj reálny záujem o toto a naozaj pozval k okrúhlemu stolu množstvo ľudí, ktorí mali záujem.
No a výsledok potom bol taký, že opona vznikla, ale bola predsa len oslabená. Ja si to dovolím takto povedať, že bola oslabená natoľko, že sa spriehľadnila. A tak som aj povedal, že tá, na jednej tlačovke, že tá opona tu je, ale je z igelitu. No viete, to nepomôže dať deťom pred tú obrazovky igelit, lebo fakticky cez neho vidia, vidia všetko to, čo by dospelí, čo dospelí jasne povedali, že deti by vidieť nemali. No a keďže k tomu došlo, to spriehľadnenie teraz, ale už aj predtým, tak ja by som si dovolil povedať skúsenosť z terénu, aj ja sám ale aj môj pán asistent, pracujeme na rôznych projektoch, na niekoľkých projektoch, kde, ktoré zasahujú mladých ľudí, úplne mladých ľudí od 14 do 21, 22 rokov. A zistili sme, všimli sme si, čo nás začalo veľmi prekvapovať v posledných asi päť-sedem rokov, že tá mládež je výrazne vulgárna, výrazne vulgárna. A to výrazne zdôrazňujem, že sú to ľudia, ktorí používajú mimoriadne hrubé slová, jedna vec. Druhé, neštítia sa mnohých, mnohých škaredých prejavov, pretože sú akýmsi podivuhodným spôsobom na ne zvyknutí. Vôbec im nevadí, nevadia mnohé sexuálne prejavy, pretože, ako som zistil, sú na ne výrazne zvyknutí. A sú na ne výrazne zvyknutí, pretože, no a toto pretože je podstatné, lebo sa s tým vo vysielaní začali výrazne veľa stretávať. No asi by som to povedal takto, pomyselnú čiaru dám na rok 1995, je rok 2013, čiže ľudia, ktorí dnes majú 18 rokov, sa narodili v '95. Dodnes ako 18-roční, ja si ich dovolím označiť, že to je multimediálna mládež, to je multimediálna mládež. Ony sa stretávajú s množstvom médií, ktoré pomaly nosíme vo vrecku, prístroj, ktorý je schopný vám sprostredkovať televízne vysielanie, rádiové vysielanie, internet, fotografie, úplne všetko, čo len chceme. My sme na to zvyknutí neboli a toto, táto ich multimediálnosť sa veľmi jasne výrazne prejavuje na tom, ako veľmi sú s tým ovplyvnení. Ako veľmi sú zasiahnutí tým, čo všetko sa vo vysielaní každého, každého štýlu toho média dá nájsť. Nuž televízne vysielanie je vo veľkej miere, má dopad na mladých ľudí, mladí ľudia radi pozerajú televízor a hovorím to o tých ľuďoch od '95 do 2013, 18-roční mladí ľudia ohromne zameraní na médiá a reálna skutočnosť z terénu, že sú dosť silným spôsobom vulgárni. Nuž a ja si myslím, že je to dopad toho, že neviem prečo, ale ministerstvo kultúry málo ochránilo mládež práve v tomto vážnom období vývoja, snáď medzi 9 až 18 rokov, málo ochránilo pred tým, aby sa stretávali s mravne závadnými programami, aby sa stretávali s vecami, ktoré by nemali vidieť. Pretože tu v tom období prebiehala, v tej období niekoľko posledných rokov prebiehala dlhá diskusia o tých označovaniach, čo sa môže do 7, od 7, do 12, od 12, do 15, od 15, do 18, po 18, vzniklo v predchádzajúcej úprave omnoho viacej symbolov označovania, čo bolo vhodné, nevhodné, a myslím si, že nastal v tom aj zmätok. A ja som, ja som tiež vyrastal a pamätám si, že akonáhle sa zjavila hviezdička, to boli jednoduchý symbol, rodičia zvolali: "Deti preč!" A čím bola väčšia, tým to bolo závadnejšie, tým to bolo menej vhodné. A takto nebol žiaden, žiaden problém rozlišovať tieto označovania. Malá hviezdička, veľká hviezdička, to bolo všetko. Ale množstvo označení ako úsmevček, neúsmevček, medvedík, účko, plus 7 a tak ďalej a tak ďalej, tých označení je veľa, vzniklo. Ja si myslím, že zaviedlo zmätok, ktorý nepomohol rodičom, aby sa v tom vedeli dobre orientovať.
Konkrétne tento návrh ministerstva kultúry, myslím si, že prináša možnosť, prináša do detského vysielania upútavky na programy, ktoré sú vhodné až pre dospelých. No a mne sa zdá, že toto je taký, taký zvláštny okruh, ktorý tu nastal, alebo, alebo výhybka, že pán minister prišiel s tým, že musíme sa zasadiť za to, aby tá vulgarizácia spoločnosti ustúpila, aby tá vulgarizácia ustúpila, a tá vulgarizácia je len v tom, v čom to nastáva, že produkujeme také dospelácke programy, ktoré jednoducho sú vhodné pre dospelých a sú vhodné pre dospelých, lebo vedia zmiesť tú, zniesť tú mieru hrubosti vulgarity alebo prejavov, ktoré patria proste pred oči dospelého človeka. No, tak by to malo byť a zrazu sme zistili alebo je tu možnosť, ktorú ministerstvo navrhuje, aby aj v detských programoch, ktoré sú vhodné len pre deti maloleté, boli upútavky, ktoré odkazujú na programy pre dospelých, teda aj na vulgárne a hrubé programy. A jediné odôvodnenie, ktoré uvádza ministerstvo, je, že samotná upútavka nebude problematická. Bude vhodná, bude natočená tak, aby bola vhodná pre deti aj maloleté, aby bola vhodná pre deti a mládež. Nuž a mne sa zdá, že tuto je obídené a porušené to právo a ten akcent, právo rodičov a ten akcent pôvodnej preambuly rady, pôvodnej preambuly, prepáčte, tej vyhlášky, ktorá hovorila, že chce posilniť postavenie rodičov v procese masovej komunikácie. No ale toto tak nie je. Jednoducho rodičia sa nemôžu ubrániť tomu, aby dieťa, ktoré pozerá nejakú rozprávku zrazu zbadalo upútavku, ktorá ho odkazuje na nejaký, nejaký program pre dospelých a ono si proste povie, že si to pozrie. Ja si myslím, že toto je podvod na tom dieťati, že to je podvod. Ale je to aj podvod na rodiča. Jednoducho rodič sa nemôže ubrániť tomu, že dieťa to môže chcieť sledovať, lebo mu niekto upútal pozornosť. No a dosť zjavne vychádza z tejto novely ministerstva kultúry, že, ja si myslím, že za tým je vidieť vplyv ľudí, ktorí možno, teda vplyv vysielateľov, ktorí prišli a jednoducho navrhli, že oni chcú upútavať pozornosť diváka na takéto programy, ale teda urobia to vhodným spôsobom. Mám za to, že toto jednoducho je veľmi problematická vec a spôsobí, že to vôbec nepomôže ochrane detí a nepomôže to rodičom v tom, aby sa mohli dostatočne starať o výchovu svojich detí a aby sme nenarušili ich duševné zdravie a emocionálny vývoj.
Ja by som navrhoval, aby táto vyhláška bola opäť zmenená takým spôsobom, aby sme neohrozovali mravný vývoj detí, aby sme neohrozovali to, akým spôsobom rodičia môžu chrániť svoje deti a byť si istý tým, na čo pozerajú.
Preto prednášam s kolegom Jozefom Viskupičom pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I bod 13 znie:
V § 20 ods. 3 znie:
"(3) Programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie a emocionálny stav
a) klasifikované ako nevhodné pre vekovú skupiny maloletých do 15 rokov sa nesmú vysielať v čase od 6.00 hodiny do 20.00 hodiny,
b) klasifikované ako nevhodné pre vekovú skupiny maloletých do 18 rokov, sa nesmú vysielať v čase od 6.00 hodiny do 22.00 hodiny,
2. V čl. I bod 14 znie:
14. V § 20 ods. 4 sa na konci pripája nová veta, ktorá znie:
"Upútavka, ktorá je určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na program a iné zložky programovej služby, musí mať rovnaké označenie vhodnosti podľa jednotného systému označovania ako propagovaný program a iné zložky programovej služby."
3. V čl. I sa vypúšťajú body 15, 27 a 28.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
4. V čl. I bode 30 v § 67 ods. 3 písmeno c) znie:
"c) nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 4) alebo neoznačil upútavku spôsobom podľa § 20 ods. 4,".
5. V čl. I v bode 32 v § 67 ods. 5 písm. d) znie:
"d) vysiela programy a iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých do 15 rokov v čase od 6.00 hodiny do 20.00 hodiny [§ 20 ods. 3 písm. a)], vysiela programy a iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých do 18 rokov v čase od 6.00 hodiny do 22.00 hodiny [§ 20 ods. 3 písm. b)] alebo nezohľadnil vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a nezabezpečil ich časové zaradenie v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom (§ 20 ods. 5),".
6. V čl.I v bode 33 v § 67 ods. 11 písm. e) znie:
"nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby § 20 ods. 4) alebo neoznačil upútavku spôsobom podľa § 20 ods. 4,".
7. V čl. I v bode 34 v § 67 ods. 11 písmeno i) znie:
"i) vysiela programy a iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých do 15 rokov v čase od 6.00 hodiny do 20.00 hodiny [§ 20 ods. 3 písm. a)], vysiela programy a iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých do 18 rokov v čase od 6.00 hodiny do 22.00 hodiny [§ 20 ods. 3 písm. b)] alebo nezohľadnil vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a nezabezpečil ich časové zaradenie v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom (§ 20 ods. 5),".
8. V čl. I sa vypúšťa bod 35.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Ďakujem a ďakujem za pozornosť a prosím vážených kolegov poslancov, aby tento návrh, ktorý sme predložili, bol prijatý. Ďakujem.

Ďakujem. Braňo, spomínal si teda a dúfam, že spomínal si to, že sme navštívili ministerstvá, resp. niektoré, navštívili sme Radu pre vysielanie a retransmisiu, ministerstvo školstva, a oceňujem, že nás prijali aj zodpovední ľudia z ministerstva kultúry. Dostali sme ubezpečenie, že pravdepodobne niektoré tie najvypuklejšie problémy sa do nejakého stavu upravia. Ja chcem tomu veriť, že áno.
Chcem sa teda vyjadriť k rozprave aj k tomu bodu, ktorý si spomínal ty, a to sú spomínané zavádzanie prvej, druhej opony, ale hlavne to, ako sa toto naozaj premietne do reality. Totižto čo si možno nespomenul dostatočne jasne, bolo, že pri návrhu tej spomínanej vyhlášky sa v rámci medzirezortu otvorila obrovská debata medzi ľuďmi, ktorých nikto nemôže obviniť, že sú teda naklonení súčasnej opozícii, a to teda aj Rada pre vysielanie a retransmisiu a dokonca teda aj samotné ministerstvo školstva, ktoré bolo asi najtvrdšie zo všetkých subjektov, ktoré sa zúčastnilo, zúčastnili, a v rámci tej pripomienky, ktorú poslali, napísali, že odporúčame vypustiť celý navrhovaný ods. 4, pretože tam bola chyba. Takže podrobnejšie sa vyjadrím v rozprave. Stojím za pozmeňujúcim návrhom, ktorý sme opätovne teda spolu predložili, a dúfam, že poslanci z vládnej strany ho podporia. Ďakujem.

Ďakujem. Ja oceňujem ten pozmeňovací návrh, ktorý dával kolega Škripek s kolegom Viskupičom. Ale nechcem sa venovať tej odbornej alebo teda tej vecne legislatívnej stránke. Skôr len taká alúzia alebo narážka, keď kolega Škripek spomínal pomerne jednoduchú a transparentnú symboliku, ktorá bola kedysi, ja mám taký a s nostalgiou rád na to spomínam, moja mama po štyroch pôrodoch bola taká korpulentná osoba trošičku istý čas, a keď išli aj filmy, aj ktoré neboli označené tou hviezdičkou, či malou, alebo veľkou, a mala pocit, že ide o obsah, ktorý je jaksi morálne nevhodný pre nás, tak celou svojou korpulentnou postavou zakryla ten malý televízor jako a vtedy som sa aj hneval, aj neskôr som si to hovoril, že asi bola veľmi bigotná mama, ale. A dnes si hovorím už jako dospelý, ako starý chren si hovorím, že čo by som za to dal, keby takú mamu som mal, ktorá sa mi aj dneska postaví, postaví pred ten televízor, lebo nie je všetko, čo môžeme, nám osoží, nie všetko, čo vidíme (reakcia z pléna), ja viem, sú aj väčšie, to by musela byť veľmi korpulentná, takže tento rozmer. (Smiech v sále.)
A potom ešte druhý, kolega Škripek, keď ste spomínali mladú generáciu. Áno, je to, je to mediálna, je to mediálna generácia, dokonca až tak mediálna, že niekedy im z toho v úvodzovkách "šibe". Chcem vás upozorniť na jednu štúdiu amerického politológa a sociológa, neviem presne teraz spomenúť si, toho, teda to meno. Každopádne štúdia sa volá, štúdia sa volá Najhlúpejšia..., Najhlúpejšia generácia a na exaktnej štatisticky výraznej vzorke skúma, ako je múdra tá multimediálna generácia. A moc lichotivo to pre ňu nevyzerá. Ďakujem.

Ďakujem. No, ďakujem kolegom za reakcie a, pán kolega Kvasnička, hovoríte, že, že je múdra tá multimediálna generácia, ale že, že, nože, aká je múdra? Ako ironicky, hej, takže "múdra" v úvodzovkách. No, ale spolu s tým, s tou ohlúpnutosťou prichádza jedna dôležitá vec, ktorú možno sme vôbec málo povedali. A to, že deti strácajú nevinnosť. Deti naozaj na nevinnosť majú nárok a ja som presvedčený, že máme im túto vec zabezpečiť. A ministerstvo kultúry to má v rukách ako štátna inštitúcia, že to je niečo, čo naozaj má na to dohliadať. A my ich nútime príliš priskoro, príliš skoro dospieť, dospieť. My ich nútime, aby boli znalí všetkých možných vecí, a zároveň ich oberieme o to, aby poznali detské hry, tak ako už som to niekde počul, dnes deti nevedia, čo to je rabaka, čo sú to rôzne hry niekde v prírode, nevedia si sami nájsť program, ale vedia si sadnúť k tomu, že zas najbližší tablet alebo čo majú po ruke im zabezpečí nejakú hodinu, dve, tri nejakého fantazijného sveta, ktorý, do ktorého oni budú môcť prenikať zase svojou fantáziou.
Čiže majú jazyk a správanie starších, ale v skutočnosti sú veľmi detskí. A ja by som skutočne prosil pána ministra, aby, aby zvážil túto dôležitú vec, zaiste aj, zrejme tu, neviem, aj on má svoje deti a na tejto veci mu musí záležať aj v jeho vnútri. Tak prosím, aby sme naozaj zvážili túto vec a nenútili deti stratiť detstvo.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, dobrý deň, ja len v krátkosti. Nereagovala som tu na tieto predošlé vystúpenia.
Ja už som povedala raz, že pokiaľ bude Nový čas vychádzať ako pornografické noviny, v každej domácnosti, kupujú ich všetky tetky, ktoré chodia do kostola, darmo sa tu pán Škripek rozčuľujete. Okrem toho, ja neviem, možno zakážete čítať Starý zákon, tam je, tam je toho... (Povedané so smiechom.) Takže ja by som trošku menej moralizátorstva a trochu viacej akosi reality do toho. Ale ešte tu nebolo spomenuté vlastne, prečo tu stojíme a prečo vlastne o tomto vôbec hovoríme, pretože sa snažíme vyhnúť možnému konaniu pred Európskou komisiou. To si uvedomme, že čelíme obvineniu, možnému obvineniu z porušenia práva Európskej únie. Takže toto je ten základ, prečo tu vlastne dnes sme a prečo ministerstvo pripravilo túto vlastne implementáciu európskej normy, pretože s tým meškáme, pretože sme to neurobili, neurobili sme to dobre a tak ďalej. A niektorí sa tu už vyjadrili o tom, že vlastne čo nám na tom vadí a prečo to odkladáme ako horúci zemiak.
Ale keďže už aj mnohí budú o tom vystupovať, tak ja sa tomu vyhnem, ak dovolíte. Ja len pripomeniem tú hlasitosť. Bola som vtedy už členkou výboru pre kultúru a médiá, keď pani Malíková, pán Senko si to určite pamätá, prišla s pozmeňovacím návrhom, že teda oravské tetky, keď sa vždycky zobudia na hlasnú reklamu, vtedy sme sa z toho smiali. Dnes je pravda, že je to európsky trend. Diskutuje sa o tom vo Francúzsku, Rakúšania niečo zavádzajú a tak ďalej, čiže zjednotiť zvuk. Ale ja mám na vás, pán minister, otázku, lebo to by malo byť dnes vlastne, aby ste mohli aj odpovedať prípadne aj priamo v diskusii. Máte už jasne vyčíslené, koľko to doteraz stálo, táto schopnosť, táto ako, táto snaha implementovať kontrolu hlasitosti? Alebo teda vyrovnania hlasitosti televíznych vysielaní? Pretože si pamätám, že keď sme prijali túto normu, ktorú predložila pani Malíková, všetci teda z tejto strany spektra za to hlasovali vtedy, nakoniec zistila rada, že nemá na to peniaze, že nemá na to ľudí, že to vyžaduje, hoci vtedy to bolo uvedené, že to nemá žiaden, žiaden nárok na financie z rozpočtu. Nakoniec sa ukázalo, na čo sme upozorňovali, že to má obrovský dopad. To sú obrovské peniaze, aby sa to všetko jednoducho, nakúpenie nových strojov, ktoré by všetky tieto vysielania kontrolovali, ľudí, ktorí to obsluhujú, a tak ďalej.
Takže, pán minister, ja som nikde nenašla, musím sa priznať, koľko vlastne to už doteraz stálo a koľko to bude naďalej stáť. Myslím si, že to je jedna z vecí, ktorú tu musí v parlamente prediskutovať. Ja, samozrejme, musím sa priznať, pán minister, že ja stále som trochu, trochu skeptická, čo sa týka teda účinnosti a možnosti toho kontroly, pretože jednoducho tak ako v kriminalite, tí, čo (povedané so smiechom), čo vysielajú sú vždycky o krok pred nami, ktorí to chceme kontrolovať.
A druhá vec, ktorú som chcela povedať, že by sme si uvedomili, že implementácie európskych noriem sú a boli vždy a od roku 1998, kedy sme teda začali intenzívne prijímať tieto európske normy, boli závanom modernity, závanom nového myslenia, nastavenia nových systémov, nových postupov. A zdá sa mi, že terajšie implementácie vlastne akoby strácali tento moment, ktorý tieto európske normy prinášajú. Zrazu to je len tak akože nepríjemná povinnosť alebo nevieme, čo s tým. Je to také celulitické, prepáčte, má to také hrbolce, krv tam neprúdi dobre, nie je to tým jasným bodom, ktorý by naštartoval nejaké procesy. A táto európska norma mala, mala tento náboj, pretože jednoducho otvárala možnosť, aby ľudia počúvali v iných jazykoch, aby jednoducho sme sa stávali tým európskym priestorom, a pomaly, ale isto si uvedomovali, že sme tým európskym kultúrnym priestorom.
Takže to som len chcela povedať, pán minister, že túto šancu sme aj touto, takýmto spôsobom prijímanou pod nátlakom a pod hrozbou vlastne konania proti Slovenskej republike túto šancu takéhoto, takéhoto východiskového bodu plného energie, to už sme stratili. Ďakujem veľmi pekne.

Pani poslankyňa, ja by som vás chcel len doplniť, doplniť a trošku upresniť informácie, ktoré ste hovorili. Ten návrh zákona nepredkladala pani Malíková, ktorá v tom období sa už volala pani Belousová, ale pani Kramplová s pani poslankyňou Tóthovou. Toľko.

Ďakujem pekne. Panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, ja som sa prihlásil do rozpravy vlastne len s jednou jedinou otázkou alebo poznámkou. Pán minister, nerozumiem, prečo vám toto poslanci SMER-u robia? Takýto pozmeňujúci návrh, ktorý zaznel na gestorskom výbore, a čakal som, že sa k tomu vyjadríte.
Týka sa to pozmeňovacieho návrhu, kde v § 11 ods. 4 sa navrhuje, aby boli neverejné nielen rokovania a hlasovania Rady pre vysielanie a retransmisiu vo veciach udeľovania licencií a registrácie retransmisie podľa zákona o vysielaní a retransmisii, ale aj podľa zákona o digitálnom vysielaní. Navrhuje sa preto, aby boli neverejné aj zápisnice z týchto rokovaní. Ja som vždy predpokladal, že vy budete presadzovať otvorenosť, transparentnosť, aby čo najviac informácií z rady verejnosť mala a mohla posúdiť, ako členovia rady rozhodujú. Preto som očakával, že k tomuto pozmeňujúcemu návrhu vystúpite a že sa s ním nestotožníte. Veď máte dosť aj kompetencií, aj zodpovedností na to, aby ste preberali ďalšiu zodpovednosť. Ak s vašim súhlasom takéto niečo sa presadí, tak všetky pochybné alebo otázne rozhodnutia rady, za všetky tieto rozhodnutia budete niesť zodpovednosť, lebo verejnosť sa nedozvie kto, ako a prečo takýmto spôsobom hlasoval. Čiže preto by som chcel veľmi sa prihovoriť, keby ste mohli v rozprave vystúpiť k tomuto návrhu, lebo som trošku zmätený, ak poslanci SMER-u takto vystupujú proti a predkladajú takýto návrh proti vlastnému ministrovi kultúry. A nerozumiem úplne tomu, že nie ste na strane otvorenosti a transparentnosti aj pri rozhodovaní Rady pre vysielanie retransmisiu.
Navyše, pani poslankyňa Jana Žitňanská sa spojila s pánom Mistríkom a tvrdila mi, že pán Mistrík hovorí, že on nemá problém so zverejňovaním. Ak teda predseda rady nemá problém so zverejňovaním týchto rozhodnutí a hlasovaní, ak vy nemáte problém, aspoň dúfam, s týmto zverejňovaním, nechápem prečo vám poslanci SMER-u takéto niečo robia a takéto niečo týmto pozmeňovacím návrhom vyviedli?
Dúfam, že sa k tomu v rozprave vyjadríte. Ďakujem pekne.

Pán poslanec, mňa by zaujímalo vaše stanovisko v súvislosti s návrhom zákona o rozhlase a televízii, ktorý v roku 2010 predložil pán vtedajší minister Krajcer do legislatívneho procesu, a tento návrh zákona bol schválený a do tohto právneho poriadku sa zakotvilo, že rokovania rady vo veci udeľovania licencií a registrácie retransmisie podľa zákona o vysielaní a retransmisii sú neverejné a že sa nezverejňujú ani zápisnice z takýchto rokovaní. Vy ste za tento návrh zákona hlasoval. Ďakujem.

Pán poslanec, ďakujem za faktickú pripomienku. Ja som len očakával, že nebudete postupovať v tom, čo zavádzal pán minister Krajcer. Veď vy ste ho aj dostatočne kritizovali v tom čase. Ale ako vidím, že ak sa menia vlády, tak sa menia aj názory. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, z môjho pohľadu predmetný návrh zákona má štyri problémy. O, myslím, že dvoch tu bolo, dva tu boli spomínané. Môžme ich nazvať tak, že problém s oponou alebo teda s vyhláškou ministerstva kultúry, a druhý spomínal pán poslanec Abrhan a to je utajovanie konania licenčnej rady v prípade udeľovania licencií pre vysielanie.
Myslím si, že sú ďalšie. Chcel by som možno tak, ako sme v prvom čítaní hovorili o problémoch, ktoré predmetný návrh zákona má, a to hlavne v tom smere, že zavádza z môjho pohľadu nie celkom šťastný moment, že vypadáva z tela zákona to, že chceme niektoré vekové kategórie chrániť, čiže by sme nezabudli, čo sa priamo zavádza. Odteraz to, čo si dlhodobo, počas desaťročí obyvatelia na Slovensku zvykli, že niektoré programy sú vysielané po 22.00 hodine, už teraz v samotnom zákone nebude. Bude to odkazovať na nižšiu normu alebo normu nižšej právnej sily, na vyhlášku. Ja som mal problém s filozofiou tejto zmeny a dokonca teda kvôli tomuto sme navštívili Radu pre vysielanie a retransmisiu. Totižto, aby bolo jasné, túto vyhlášku pôvodne alebo túto kompetenciu, čo sa týka vyhlášky, pôvodne mal orgán, ktorý priamo pracuje s tým, čo je vhodné pre jednotlivé vekové kategória, a to je Rada pre vysielanie a retransmisiu. Dovolil som si následne pripraviť aj pozmeňovacie návrhy v tom duchu, ktoré poviem potom úvode, po tomto v úvode. Budú dva a chcem sa teda aj pripojiť k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý sme vypracovali spolu s Branislavom Škripekom, ktorý tu viac menej v dlhšej časovej dotácii hovoril o najproblematickejších častí z hľadiska zavádzania druhej opony. Čo sa týka toho, čo spomínal, a ten prvý problém, čo prioritne prišiel pán minister riešiť, bol nejaký tlak Európskej komisie, ktorej sa zdalo, že prideľovanie licencií vysielateľom, ktorí chcú vysielať v nejakom jazyku Európskej únie na našom území, nie je riešené dobre a vyhovujúco, a preto teda ministerstvo na základe tohoto tlaku prikročilo k zmene zákona. Pre mňa toto bol dosť legitímny krok, keďže pán minister sa v úvode svojho ministrovania v tomto volebnom období vyjadril, že nemá ambíciu veľmi do zákona 308 alebo teda zákona o vysielaní a retransmisii vstupovať a že niektoré parametre tam meniť nechce. Keďže toto sa javilo v duchu tlaku Európskej komisie, sme inak jediný podľa mojich informácií, možnože na ministerstve budú mať iné, kde Európska komisia takýto audit vykonala. Pri ostatných 27 štátoch Európskej únie k nemu neprikročili. Vraj sa stalo to, že nejaká lobistická skupina z krajín nášho južného suseda, teda prikročila k tlaku na Komisiu takým spôsobom, že sme boli nútení nejakým spôsobom upraviť parametre prideľovania licencií pre vysielanie v akomkoľvek jazyku členského štátu, keďže aj Maďarsko je členským štátom, tak aj v jazyku maďarskom. Čo sa ale však stalo? Vraj teda podľa mojich informácií Komisia s touto úpravou súhlasí, takže pán poslanec Sólymos by mal byť do nejakej miery spokojný, ale nie je. Ja si myslím, že nechcem posudzovať to, či to napĺňa nejaké ambície maďarského štátu, a na to by sme sa my nemali tuná v tejto snemovni prihliadať. Ale čo robíme týmto návrhom zákona? Podľa mňa absolútne ničíme náš duálny systém a spôsob rozhodovania o tom, kto licencie dostane a kto nie. Rada z toho tak isto nie je veľmi nadšená. Totižto z jedného dôvodu. Ona nemá kapacity, aby terénne zisťovala alebo zisťovala to, akým spôsobom je vysielanie v štátnom alebo úradnom jazyku na danom území zastúpené a podľa mojich informácií, neviem, ako bude táto podmienka vykonaná. A takisto by som sa pripojil k výzve pána poslanca Abrhana, aby sa k tomuto pán minister vyjadril, pretože netuším, môžu tam nastať niektoré problémy. A netuším skutočne, ako sa rozhodne, keďže to percento alebo čo vlastne znamená zastúpenie vysielania v národnom jazyku alebo v štátnom jazyku? Aké to percento presne bude a kto licenciu dostane a kto nie? Ak to má byť naozaj nejaká latentná podmienka otravovania podnikateľov, ktorí chcú podnikať a žiadať o licencie pre vysilenie, či už rozhlasové alebo audiovizuálne, televízne, aby mohol radný alebo minister rozhodnúť, kto ju dostane a kto nie. Myslím, že v tomto prípade je to skôr teda rada, ktorá sa tejto kompetencii bráni, pretože nemá na ňu účinné nástroje.
Je tam ešte jeden výrazný problém a to je to, že aj na území južnom sú zastúpené celoplošné rady aj televízie. Čiže ten signál z hľadiska, či už celoplošných komerčných televízií alebo rádií v slovenskom jazyku, je, a chcel by som poznať alebo vedieť možno viac do detailu, akým spôsobom potom má rada rozhodnúť, či v slovenskom jazyku tam bude dostatočné zastúpenie alebo nie? Ja by som chcel možno aj oceniť to, že koniec koncov, teda podľa mnohých informácií s Komisiou táto úprava bola nejakým spôsobom prejednaná a vraj by mala teda vyhovieť tomu, čo Komisia teda zamýšľala. A či ich následne teda nebude znepokojovať ten fakt, že skutočne orgán, ktorý bude rozhodovať o tých licencií, neprikročí k tomu, že niektorý podnikateľ, ktorý chce robiť vysielanie v jazyku členského štátu dostane zelenú a niektorý nie. Keďže tie pravidlá podľa mňa nie sú nastavené dostatočne, a skutočne tá rada sa aj ústami teda ich právneho oddelenia, ako aj predsedu tomuto bráni a hovorí, že ten systém, ktorý fungoval doteraz, je z hľadiska podnikania v audiovizuálnom priestore lepší a týmto tam zavádzame nejakú mieru neštandardu, ktorá môže byť zneužitá, využitá a oprávnene sa teda podľa mňa pýtame na to, čo sa s týmto stane? To je ako keby to gro, ktoré ministerstvo chcelo touto zmenou zákona nastaviť.
Čo mňa však ale prekvapilo, a podľa mňa s týmto mám obrovskú výhradu a to je to, čo sa udialo následne. A nebude to adresované v tomto prípade pánovi ministrovi, ale tuná kolegovi Fitzovi, ktorý predložil návrh zákona, ktorý stručne môžme označiť, že ide presne proti prúdu. To znamená, že rokovanie rady aj pri udeľovaní, nazvem to tak pracovne, digitálnych licencií sa utají. To je teraz rozhodovanie rady a zápisnice z neho sú otvorené, pri analógovom vysielaní je režim utajenia. Ja som sa na tento fakt pýtal pána ministra, možno je to rok dozadu, na výbore. A skôr som mal dojem a ostatní poslanci z výboru, že otvoriť rokovanie nebol šťastný krok predchádzajucej, teda uzavrieť rokovania a utajiť licencie nebol šťastný krok bývalej koalície. Boli sme za to kritizovaní. A mal som za to, že je lepšie, aby verejnosť bola presne konfrontovaná a odborná verejnosť, aby sa dostala k tomu, kto a aký radný o čom sa baví a ako hlasoval pri udeľovaní konkrétnej licencie konkrétnemu vysielateľovi. Čuduj sa svete, pán poslanec Fitz priniesol na výbor presne naopak, preto hovorím, že to ide v protismere toho a utajuje aj rozhodovanie pri udeľovaní, teda podľa zákona 220 aj pri rozhodovaní digitálnych licencií.
Čo ma zarazilo, keďže som naozaj si myslel, že táto vláda si stojí za slovom, sú vyjadrenia pána predsedu výboru, ktorý podľa mňa, neviem, či možno nebol dostatočne pripravený na novinársku otázku, alebo lebo podľa verejných a dostupných informácií, ja si dovolím odcitovať, povedal, že: "Rokovania rady musia byť utajené, pretože radní majú právo na ochranu pred nátlakom rôznych lobistov." To znamená, že ak je teda rokovanie rady a zápisnice z nich verejné, tak radný môže byť viac od tlakom nejakého lobistu a podobne. Ja sa potom pýtam, toto zasadnutie tu je verejné. Naše hlasovanie je do dvoch sekúnd zverejnené na internete, tak potom poslanci SMER-u nie sú chránení pred lobistami? Ak ich rokovanie tu v pléne parlamentu je verejné a každý vie, akým spôsobom hlasovali. Tam tá logika uchádza a myslím si, že cesta transparentnosti, otvoreného vládnutia je správnou cestou a mať k dispozícii to, akým spôsobom volení zástupcovia, aby sme si spomenuli, tak radných do Rady pre vysielanie a retransmisiu nevolí nikto iný ako toto plénum. Čiže sú v obdobnej situácii ako my a myslím si, že ochrana pred lobistami, utajenými záujmami a pod. sa dá urobiť, iba ak verejnosť, odborná verejnosť a dokonca aj poslanci, ktorí volia, aby som vám, kolegovia, povedal, ani vy nemáte nárok, keďže sme, ja som inicioval jeden poslanecký prieskum a spolu s kolegami sme Radu pre vysielanie a retransmisiu v jednej konkrétnej situácii navštívili a o hlasovaní a rozhodnutí rady sme sa nemohli dozvedieť nič. Kuloárne áno. Kuloárne sa presne vyjadrili niektorí radní, ktorí hlasovali za, ktorí hlasovali proti, snažili sa teda povedať, že nie je to pri jednom konkrétnom prípade Rádia Viva licencie, ktorý skončil až na Najvyššom súde. A na Najvyššom súde títo páni uspeli. Čiže keďže sme chceli poslanecky preskúmať, ako tí radní konajú, čo, aké motivácie mali, sme sa v podstate ani pri poslaneckom prieskume nedostali k relevantným informáciám. Preto mi je čudné, že na možno kolegu by som chcel vyzvať, aby tento návrh stiahol a nedalo sa o ňom hlasovať a podporili ten môj, ktorý hovorí a ten protismer otáča a hovorí o tom, aby sme odtajnili aj rokovanie pri analógových vysielaniach a nechali tie digitálne licencie tak, ako sú doteraz. Myslím si, že tlak verejnosti na túto otázku, transparentnosť, otvorené vládnutie a možnosť aj pre radných stáť za svojím názorom, akým spôsobom sa pri licenciách rozhodnú hlasovať, je tou správnou cestou a myslím si, že z tohoto pohľadu je kritika oprávnená.
A takisto sa pripájam k otázke pána Abrhana, prečo, keď sa s tým, pán minister, stotožníte, prečo sa toto deje, a či naozaj sa necítite v tejto miere, že vás nejakým spôsobom poslanci na výbore nemilo prekvapili predložením tohoto zákona? Chcem veriť, že to nie je pozmeňujúci návrh z dielne ministerstva, ale teda nejaká osobná iniciatíva poslanca.
V tomto duchu teda by som predložil prvý z mojich pozmeňujúcich návrhov, ktorý predkladám spolu s kolegom Hraškom, a je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Jozefa Viskupiča a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 1 znie:
"1. V § 11 odsek 4 znie:
(4) Rokovania rady sú verejné. Ak rada rokuje o skutočnostiach, ktoré podliehajú ochrane údajov podľa osobitných predpisov, rada je povinná" zabezpečiť ochranu, "zabezpečiť opatrenia na ochranu týchto údajov."
2. V článku I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
2. V § 11 ods. 5 sa na konci vypúšťajú slová "a zápisnice z rokovania podľa jedenástej alebo dvanástej časti".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Stručne k odôvodneniu. Čiže navrhovanou zmenou sa vypúšťa zámer predkladateľa zmeniť rokovania Rady pre vysielanie a retransmisiu na neverejné v prípadoch, pokiaľ Rada rokuje podľa tretej a štvrtej hlavy štvrtej časti zákona o digitálnom vysielaní a aj o licenciách na digitálne vysielanie. Súčasná právna úprava síce hovorí o tom, že rokovania rady sú verejné, ale súčasne zavádza výnimku z tohto pravidla pri rokovaní rady o správnych konaniach vo veci udeľovania licencií a registrácií retransmisie. Pozmeňujúcim návrhom podaným vo výbore pre kultúru a média bolo stanovené, aby tieto konania boli nielen označené za verejné, neverejné, ale aj zápisnice z týchto rokovaní zakázané zverejňovať. Z uvedených dôvodov sa týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom výslovne zavádza povinnosť viesť všetky rokovania rady ako verejné. Súčasne sa týmto návrhom odstráni aplikačný problém, na ktorý poukazovalo aj samotné ministerstvo kultúry, a to dvojitý režim rokovania rady podľa dvoch zákonov. Po prijatí tejto úpravy bude v zákone o vysielaní a retransmisii, ako aj v zákone o digitálnom vysielaní výslovne stanovené, že všetky rokovania podľa oboch zákonov budú verejné, čím sa aj zvýši tak transparentnosť rozhodovacích procesov o udelenie licencií, ako sa aj posilní kontrola verejnosti, ktorú by sme mali mať všetci na srdci. Chcem vás, vážení páni poslanci, kolegyne, kolegovia, poprosiť o podporu tohto konkrétneho pozmeňujúceho návrhu, a to aj v tom duchu, aby kompetencie vaše ako tých, ktorí majú dohliadať na čistotu, transparentnosť exekutívy a orgánov, ktoré priamo tu volíme v Národnej rade, pretože podľa predloženého návrhu sa tejto kompetencie zbavujeme, a dokonca aj my, odborná verejnosť a verejnosť ako taká sa nedostane podľa definovaného k rozhodnutiam Rady pre vysielanie a retransmisiu v tak dôležitých otázkach, ako je to, kto bude na Slovensku vysielať a vlastniť licencie. Druhý bod, ktorý by som si dovolil teda predložiť, a možno zabŕdnuť do troška systémovejších vecí a to je to, že aby sme do nemoty nemuseli byť konfrontovaní tu s tým, že zákon č. 308 síce stanovuje nejaké kompetencie Rade pre vysielanie a retransmisiu, ale nedovoľuje jej prijímať legislatívne normy nižšej váhy ako, ale osobuje si to ministerstvo samostatné. Na poslednom rokovaní pri bode jedna sme sa bavili o rôznych cestách, jedna z nich bolo, aby sme v tele zákona ponechali znenie prvej a, znenie definovania prvej a druhej opony. To predkladal poslanec Škripek. A ja som si dovolil pripraviť pozmeňujúci návrh k tomu, aby kompetenciu vydávať vyhlášku a vyhlášky, ktoré sa dotýkajú priamo mediálneho priestoru, nemalo ministerstvo a nezverovali sme to do rúk politického orgánu najvyššieho rangu, ale aby to mala samostatná rada. Nie je to v našich podmienkach nič nové. Znamená to iba to, že tí, ktorí reálne uplatňujú vykonateľnosť vyhlášky z dielne ministerstva kultúry, by mali kompetenciu tieto pravidlá nastavovať sami, to znamená, podobne ako ÚRSO alebo podobne ako ďalšie orgány, ktoré máme takto definované, že samostatne, a nie politický, politický orgán, v tomto prípade ministerstvo upravuje vyhlášku. Nie je to žiadne nóvum. Toto platilo pri Rade pre vysielanie a retransmisii aj pred rokom 2007, kedy bola táto kompetencia odňatá a bola pridelená Ministerstvu kultúry.
Myslím si, že ten, je aj iná cesta definovať tieto vyhlášky priamo do zákona, je zložitejšia, pretože by sme sa tu v pléne o tom bavili, ale myslím si, že logika veci, že orgán, ktorý priamo pracuje s prostredím mediálnym, je kompetentnejší, a preto ho volíme, aby vydával tie nariadenia, ktoré súvisia s jeho prácou. Preto som si dovolil aj na... a vítam tú podanú ruku, že sme mohli naše zásadné pripomienky k predmetnému návrhu zákona komunikovať aj na Ministerstve kultúry, kde ľudia, ktorých poveril pán minister, boli otvorení k diskusii a dúfam, že sa tá diskusia sa posunie do takého bodu, že v podstate ministerstvo nebude mať ďalej ambíciu nastavovať vyhlášku, ktorá ide medzirezortne, ktorá, nie je celkom z toho rada nadšená, že kompetencia nastavovať pravidlá jej bola odňatá a zostala - toto je už tretie volebné obdobie - v rukách samotného ministerstva.
Čiže dovolil by som si predniesť môj druhý doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii k zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisií a o zmene zákona o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
1. V § 4 odseky 2 a 3 znejú:
"(2) Rada dbá o uchovávanie plurality informácii v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie" podľa toho, "podľa tohto zákona. V rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými predpismi dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb.
(3) Rada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Rada je orgánom štátnej správy v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými predpismi."
2. V § 5 ods. 2 písmeno b) znie:
"b) vydávať všeobecne záväzné právne predpisy a zúčastňovať sa na tvorbe zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania mediálnej služby na požiadanie."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
2. V článku IV vkladá nový bod 1, ktorý znie:
1. V odseku 12, v § 12 odsek 2 znie:
"(2) Podrobnosti o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá Rada pre vysielanie a retransmisiu.
Poznámka pod čiarou k odkazu 14 znie:
"14) § 5 ods. 2 písm. b) a § 20 ods. 5 a 6 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Stručne k tomu odôvodneniu. Na záver do roku 2008 bolo určovanie pravidiel jednotného systému označovania v kompetencii Rady - ako som spomínal - pre vysielanie a retransmisiu, na ktorú ju splnomocňoval už v súčasnosti zmenený § 20 ods. 6 zákona č. 308/ 2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii. Ministerstvo kultúry jej kompetenciu vydávať takýto predpis odobralo zákonom č. 343/2007 Z. z., tzv. audiovizuálny zákon, v znení neskorších predpisov. Následne po prenose tejto kompetencie však paradoxne došlo k zníženiu ochrany maloletých, keďže počas dňa sa vo väčšom množstve začali vysielať násilné programy alebo programy, ktorých súčasťou deja boli aj mravnosť ohrozujúce scény (napr. sexuálne scény). V tomto duchu môžem povedať, že aj pri začiatku funkčného obdobiu pána ministra on definoval, pán minister definoval fórum, okrúhle stoly a možno si ešte pamätáte o tom, ako sa zadefinoval, to, že náš mediálny priestor idiotizuje spoločnosť. Mám za to, že mozaika, prečo tento stav trvá, sa skladá z viacerých, viacerých prvkov, ale jedným z nich môže byť aj tento, že orgán, ktorý by mohol reálne a účinne nastavovať a následne uplatňovať pravidlá, nedisponuje právomocou tie pravidlá nastavovať, ale nastavuje ich ministerstvo. Pravdepodobne sa táto cesta neosvedčila. Slovami ministra sa spoločnosť idiotizuje ďalej alebo viacej, a preto by bolo vhodné vrátiť sa k stavu, ktorý na Slovensku máme zavedený, je štandardný a to je to, aby ten orgán, ktorý uplatňuje vyhlášku, aby tú vyhlášku aj mohol sám vydať.
K tomuto by som ešte chcel spomenúť, že samotná rada by s touto kompetenciou súhlasila, a podľa mňa sa tu bavíme iba o kompetenčnom spore medzi ministerstvom kultúry a radou, ktorá by mohla byť rozseknutá do tej štandardnej cesty, a to, aby, aby ministerstvo prestalo mať ambíciu ustanovovať vyhlášku, s ktorou má obrovské problémy, pretože, ak si spomíname, na začiatku tohto roka bola dva- alebo 3-krát posúvaná účinnosť na základe obrovského pripomienkového konania samotnej rady.
K tomuto bodu pripomienkovania by som chcel položiť aj jednu otázku, v zásade znie, že aj pri ostatnom nastavovaní pravidiel, nastavenia teda parametrov prvej a druhej opony alebo vôbec opôn sa rozbehlo podľa mňa dosť masívne, na Ministerstvo kultúry neštandardne veľké pripomienkové konanie. To, že sme sa tam zapojili ako poslanci ja s Braňom Škripekom, Janka Žitňanská sa môže síce vyhodnocovať ako politicky, ale ako politické zapojenie, i keď môžme tvrdiť, že z nášho pohľadu bolo skôr vecné, ale nebýva štandardom, že vláde jednej strany sa stane to, že zamýšľaný zámer kritizuje aj nejaké iné rezortné ministerstvo do tej miery, že navrhne konkrétne vypustenie celej právnej úpravy. Myslím, že to bolo definované, aby bol, a myslím, že ministerstvo školstva v tomto prípade bolo najtvrdšie zo všetkých pripomienkujúcich. My sme prikročili k možnému hľadaniu kompromisu, ale ministerstvo školstva navrhlo vypustiť celý odsek 4 v tomto prípade a v rámci teda následného rozporového konania nám nebolo dostatočne vysvetlené, keďže nenastala konkrétna zmena, na ministerstve sme sa iba dozvedeli, že teda rozpor netrvá, a boli vysvetlené zámery ministerstva, pretože neboli asi pravdepodobne správne pochopené ministerstvom školstva. V tomto bode ma zaujíma, lebo aj Rada pre vysielanie a retransmisiu je politicky nominovaná, nemusíme si nič zakrývať a tí mali zase najmasívnejšie pripomienky k predmetnému, predmetnej zmene, ktoré ale paradoxne, či už ministerstvo školstva, Rada pre vysielanie a retransmisiu, ja s poslancom Škripekom alebo pani Žitňanská, sme mali úplne rovnaký názor. Proste nebola v tom žiadna politika a hovorili sme o tom, že zavádzanie parametrov, ktoré sa rozhodlo ministerstvo, nie je šťastné, pretože ministerská ambícia bola oddeliť obsah programu filmu alebo nejakého komunikátu Farmy alebo nejakého filmu od upútavky na neho. Gro problému bolo v tom, že samotná upútavka mala byť označovaná inou ikonou v rámci jednotného systému označovania ako program. To znamená, ak program by bol, tak ako hovoril pán poslanec Kvasnička, označený hviezdičkou, čiže nebol by prístupný mládeži do 18 alebo 15 rokov, tak program alebo upútavka, ktorá na neho odkazuje, by mohla byť zaradená v inom čase, kedy sa s touto upútavkou môže stretávať nižšia veková kategória. Čiastočne mám pocit, že ľudia, ktorí sa zúčastnili aj za ministerstvo kultúry, aj na rade, aj na ministerstve školstva im bolo vyhovené, a to napr. aj v takom jednom detaile, že pri navrhovanej úprave sa stala chyba, pretože pri programe, ktorý je vhodný do 15 rokov, bolo tvrdé pravidlo, že nesmie byť umiestňovaný odkaz na ten program alebo upútavka pred, počas alebo po rozprávke, ale paradoxne sa toto nevzťahovalo na programy, ktoré boli nad 18 rokov, čiže vyššia miera ochrany, a teda bolo nám prisľúbené, že toto bude vo vyhláške zmenené a že počas rozprávky, keď to tak povieme, ktorá je zaraďovaná medzi 20.00 hod. a 22.00 hod., lebo aj také sú, disneyovky, Shrek a podobne, ktoré sú klasifikované pre nízke kategórie z hľadiska svojho vlastného obsahu podľa predkladaného návrhu mohli byť promované programy, ktoré spadajú do tej najvyššej miery ochrany, a to je nad 18 rokov. Bolo to vyhodnotené ako možná chyba a vraj teda s tým nebude problém, aby sa to rozšírilo nielen o vekovú kategóriu 15 alebo programy prístupné od 15 rokov, ale teda aj od osemnásť.
Ďalej nastala taká paradoxná situácia, že mohli sme sa my právom domnievať, že to, čo ministerstvo sleduje oddelením tých obsahov, že upútavka má, je vhodná pre nižšiu vekovú kategóriu ako samotný program, k čomu následne teda ministerstvo pristúpilo k tomu, že nie, takto to nebude, lebo vznikali otázky, že či bude táto upútavka označovaná dvomi piktogramami. Len jednotný systém označovania má mať ambíciu, aby bol naozaj jednotný a hlavne jednoznačný a nie pre samotné dieťa, ale pre rodiča. Nevedel by som si skutočne predstaviť, že ak to premietneme do aplikačnej praxe, čo bolo aj cieľom ministerstva, ktoré hovorí, že vylepšiť aplikačnú prax, tak si neviem predstaviť, že v časovom úseku, kedy niekto posadí svoje dieťa za televízor s vedomím, že ide program, ktorý je vhodný do 7, 12 rokov, a počas neho by išli upútavky na program z inej vyššej vekovej kategórii, ktorý by bol nevhodný. Ja proste nechcem, aby som môjmu synovi alebo dcére musel vysvetľovať, čo to je Farma. Proste, keď ho raz za tú televíziu postavím, nemal by, alebo posadím, nemal by byť konfrontovaný s obsahmi, ktoré spadajú do vekových kategórií, ktoré nesúvisia a nemajú tam čo byť proste. Ak raz sleduje rozprávku, či bude prerušená reklama, alebo to bude pred, alebo po nej, nemá sa stretávať s obsahmi, ktoré nevyhovujú jeho vekovej kategórii aj v zmysle upútavky na program. Takže dúfam, že tie ubezpečenia, ktoré sme dostali na ministerstve kultúry, budú platné a premietnu sa do platného a reálneho znenia vyhlášky. Toľko k tým zásadnejším bodom, čo sa týka predmetného návrhu. Chcel by som zhrnúť to, aby dva pozmeňujúce návrhy, ktoré idú v ambícii vylepšiť predkladaný návrh zákona, som poprosil vás o podporu, aby ste si, páni poslanci a pani poslankyne, aj vy, ako aj verejnosť zabezpečili možnú kontrolu rozhodovania o licenciách, a v tom, kto a prečo tu bude vysielať, aby ste mohli klásť otázky ako verejnosť a neutajovať tento proces a naozaj išli tak, ako je v dôvodovej správe v ambícii zjednotiť režimy, ale nie zjednotiť na utajení, ale zjednoťme sa na tom, že to stransparentníme, a zjednoťme sa na tom, že rokovania rady zverejníme, a naozaj vás vyzývam, aby sme dôsledne zvažovali, či, ktorá cesta je pre nás tá správna a takisto pre verejnosť.
V tomto prípade vás prosím o podporu a zároveň vás prosím o podporu aj toho, aby sme z politických rúk vytrhli ambíciu určovať vyhlášky a nastavovať parametre nášho audiovizuálneho priestoru ministerstvu a dali túto kompetenciu rade, kde pôvodne bola a podľa mňa tam aj patrí. Ďakujem za pozornosť a ďakujem aj za prípadnú podporu.