25. schôdza

Pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Viskupič, vy ste si položili rečnícku otázku, citujem: "Bola moja účasť na výbore zaujímavá, alebo nie?" No hovorím to veľmi jednoducho a naozaj úprimne, vaša účasť na výbore je zaujímavá vždy preto, lebo viete, o čom hlasujete, viete, o čom hovoríte, o to ste na tomto výbore viac, pri tomto bode chýbali. Naozaj platí to, čo tu už tuná bolo raz povedané pri inom zákone, že zabudol opozičný poslanec Viskupič, za čo hlasoval ako koaličný poslanec Viskupič, to je tiež pravda, aj z tohto momentu sa treba pozerať na to, čo práve rozprávate, a ešte raz, skutočne vaša účasť na výbore je vždy zaujímavá. Vaša účasť na výbore je vždy prínosom, o to ste všetkým viacej chýbali, že ste ani pri tomto bode na tomto výbore neboli. Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Senko.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, veľmi dobre viete, že sme stále v legislatívnom procese, ktorý nie je stále ešte ukončený, a stále je možné k predmetnému zákonu podávať doplňujúce a pozmeňujúce návrhy. Výbor je výborom aj preto, a preto sa na ňom poslanci zúčastňujú, aby tiež trošku obšírnejšie možno mohli sa k predmetnému návrhu zákona, ktorý sa prerokováva, vyjadriť, predložiť pozmeňujúce návrhy a doplňujúce návrhy formou, ktorá je jednoduchšia ako tu v pléne. Samozrejme, že výbor nie je takým veľkým spôsobom medializovaný, ako je medializovaná rozprava napríklad tu vo veľkej rokovacej sále Národnej rady. Takže nič nevidím neobvyklé, stávalo sa to aj v minulosti, myslím si, že aj vám ako vládnemu poslancovi, že ste na rokovaní predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých výbor rokoval a následne sa dostali do spoločnej správy, a rokovalo o tomto návrhu plénum Národnej rady.
Čo sa týka tých ďalších záležitostí, áno, je to nový zákon, medzi prvým a druhým čítaním prebiehalo ďalšie rokovanie odborníkov ministerstva kultúry, ja som klubový spravodajca za poslancov strany SMER, takže nič nevidím neobvyklé na mojom postupe a na tom, že som v tomto priebehu a v tomto procese s ministerstvom kultúry spolupracoval a predmetné pozmeňujúce návrhy som predložil skôr. Boli zavádzajúce tie vaše tvrdenia, ktoré sa objavili v tlači, a nebolo možné na ne v dostatočnom časovom predstihu reagovať, pretože, viete, že prvá informácia ovplyvňuje verejnosť a druhá v podstate... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Tiež si myslím, že či zostáva tá výčitka, že či by takto zásadné a masívne pozmeňujúce návrhy mohli byť doručené aj poslancom opozície alebo kolegom na výbore, nepočul som k tomu nič a ďakujem za to, že moja účasť na výbore je podnetná. Viete čo, ale mne sa, áno, predkladal som na výbore viacero pozmeňovákov či už v predchádzajúcom období, alebo toto, ale nikdy sa mi nestalo, že či už Krajcerove ministerstvo, alebo Maďaričove podávalo za mňa stanoviská. Proste, pán kolega Senko, ja držím v ruke stanoviská ministerstva kultúry k zavádzajúcim tvrdeniam mňa k vášmu pozmeňujúcemu návrhu. Proste doteraz som nemal pocit, že hovorcom poslancov, či už vo výbore, alebo v parlamente, sa stáva teda ministerstvo a prijíma stanoviská k vášmu pozmeňovaciemu návrhu, ak sa, ak sa niekomu teda zdá, že sú zavádzajúce. V tom duchu mám pocit, že sme sa mohli baviť aj viacej o tom, že čo teda na nich bolo zavádzajúce, lebo k tomu ja odpoveď nedostávam.
Proste tá miera subjektivity narastá, vy ste sa snažili svojím pozmeňujúcim návrhom možno predchádzať niektorým možným výtkam z Európskej komisie, a preto si myslím, že ten legislatívny proces nie je v dobrej fáze, a preto som aj využil rokovanie pléna a dal procedurálny návrh na vzatie tohoto zákona späť na prepracovanie, aby sme ho nemuseli meniť väčším počtom ustanovení, ako samostatný zákon má.
Takže takisto nič neštandardné, tu stačí fakt zísť z kratšej cesty a nastaviť tie pravidlá poriadne. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sú prihlásení pán poslanec Kvasnička, pani poslankyňa Vášáryová a pán poslanec Viskupič.
Dávam slovo prvému prihlásenému rečníkovi pánovi poslancovi Kvasničkovi, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, nebudem sa venovať tým procedúram, že či to malo alebo nemalo byť vo výbore, v akom poradí, v akej postupnosti, ja takúto zákonníckú optiku nemám. Najskôr chcel by som, samozrejme, podať krátky a pozmeňujúci alebo tak ako doplňujúci návrh, ktorý máte písomne doručený. Možno ešte trošku k samotnej podstate toho zákona, aj keď viem, že tie diskusie bývajú najmä v prvom čítaní, ale cítim potrebu to takto povedať.
Nedávno sa mi dostala do rúk kniha amerického františkána Richarda Rohra Nahá prítomnosť. Je to predovšetkým štúdia o kontemplácii prítomného okamihu.
Jeho hĺbka nám uniká, teda hĺbka toho okamihu, ak sa iba hrabeme v minulosti a kriesime jej prípadné triumfy alebo preretušujeme prehry a neúspechy. Rovnako nám nepomáha ani úzkostlivé čakanie na budúcnosť, v ktorej by sme sa radi videli. Výsledkom týchto časových projekcií je strata kontaktu s prítomnou realitou, ktorá má dosť svojich starostí.
Okrem tejto pomýlenej časovej optiky Richard Rohr za silný dôvod krízy našej civilizácie, aj keď nechcem používať veľké slová, považuje dualistické, duálne videnie. Zvlášť v politike sa táto neresť tvári ako spása. "V takomto rozdvojenom svete," píše autor, "je veľmi obtiažne prekročiť vlastné ego, vzdať sa túžby po ovládaní druhých a nepredvádzať sa na verejnosti. Všetko sa rozpadá na protiklady, napr. socialisti, liberáli verzus konzervatívci, a subjektívne vnímané nezadateľné nároky každej strany ju stavajú proti všetkým ostatným. Na takejto úrovni komunikácie už nie je miesto pre pravdu." Toľko citát z Richarda Rohra.
Ak by sme sa chceli pozrieť na pravdu o audiovizuálnom priemysle na Slovensku, a myslím, že nikto z nás tu nepochybuje, že tento priemysel generuje aj spoločenské, duchovné a kultúrne vízie, teda ak by sme sa chceli pozrieť na tento priemysel bez tohto dualistického videnia, potom by sme sa určite zhodli na konštatovaní, že tento priemysel je na veľmi biednej, žalostnej úrovni. Keďže som dlhoročným členom filmového klubu hádam od puberty a každý mesiac - a teraz v parlamente ešte viac - netrpezlivo čakám na mesačník Slovenského filmového ústavu, s radosťou vítam isté aggiornamento slovenského hraného i dokumentárneho filmu za ostatné dva až tri roky, dokonca aj so zahraničnými nomináciami a prestížnymi cenami.
Samozrejme, v komparatívnom rámci, napr. s českým, o poľskom ani nehovorím, ale snáď už aj s rumunským kinematografickým prostredím, musí byť možný optimizmus veľmi, veľmi relatívny. Tých filmov je ešte stále málo. Aj preto vítam prítomný návrh zákona, ktorý zriadením Audiovizuálneho fondu napráva našu macošskú reputáciu, ktorú má aj ministerstvo kultúry - a teraz nemyslím konkrétnu garnitúru - voči filmovej tvorbe. Aj keď iné fondy, ako napr. Pro Slovakia, Obnov svoj dom a mnohé ďalšie, boli štruktúrované inak, v mnohých parametroch posilnili proces umeleckej tvorby a kultúrne pozitívneho životného štýlu. Potiaľto sa asi na nedualistickej pravde zhodneme. Samozrejme, ako vždy, keď ide o verejné zdroje, problém sa dá zvrhnúť aj sa zvrháva na účelovosť, osoby, obsadenie, krytie, selektívnu objektívnosť, alebo ak chcete, spravodlivosť. Keďže nemám povahu kádrováka ani som nikdy nekradol, takže nepoznám mentalitu zlodeja, nech mi je dovolené tento krátky vstup uzavrieť myšlienkou Davida Berrebyho z Chicagskej univerzity, ktorý v sociologickej štúdii Us and Them hovorí, že videnie typu my a oni a dualistické myslenie, ktoré sa z neho odvodzuje, je základom všetkej nespokojnosti, mizérie a násilia vo svete. Prepáčte mi tento možno apolitický vstup.
Z tých vecných vecí, ktoré by som chcel teda uviesť, to, čo vám, čo sme napísali, je v pozmeňujúcom návrhu, ktorý nám teda z vecnej stránky pripravil docent Oparty, filmár, pedagóg, ktorý pozná filmové prostredie dôverne, vie, ako fungujú jeho mechanizmy a aká je jeho insuficiencia, pokiaľ ide o zábezpeku zo strany štátu. Dovoľte, aby som ho predniesol.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kvasničku a Pavla Abrhana k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, tlač 663.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 663, navrhujeme zmeniť takto:
V § 22 ods. 1 druhá veta, to je preambula alebo akýsi úvod toho ustanovenia § 22, navrhujeme za slová "audiovizuálne dielo" vložiť slová "alebo súbor najviac troch audiovizuálnych diel".
Takto navrhované do..., ak môžem to odôvodniť, takto navrhované doplnenie, zvyšuje medzinárodnú konkurencieschopnosť celého navrhovaného mechanizmu podpory filmového priemyslu, rozširuje jeho reálne možnosti použitia v praxi a vytvára tak ešte lepšie systémové predpoklady pre rozvoj audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike, ako aj pre uplatnenie investícií v tejto oblasti, čo tu bolo, myslím, aj pánom ministrom deklarované, čo je tento cieľ, zákon sleduje. Toľko k návrhu pozmeňovaciemu, odovzdám spravodajcovi. (Odovzdanie návrhu spravodajcovi.)
Ešte možno na dovysvetlenie dôvodu tohto návrhu, ktorý skôr rozširuje alebo teda doplňuje to, čo už je v zákone napísané, je to robené najmä s ohľadom na to, aby neboli diskvalifikovaní domáci producenti, a teda predovšetkým tvorcovia, ktorí sú odkázaní na slovenské, prípadne české finančné zdroje, aby sa neotvárala neúmerná šanca iným masívnejším, bohatším, vplyvnejším, prestížnejším, väčším producentom. To je všetko, ďakujem.

Poprosím ďalšieho, ďalšiu prihlásenú pani poslankyňu Vášáryovú Magdalénu, nech sa páči.

Pán minister, pán spravodajca, pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, je nás tu pár, ja len pár vecí. Už v prvom čítaní som podporila snahu pána ministra vyrovnať sa našim susedom po niekoľkých rokoch a prijímať niektoré zásady, aby sme mali nejaký úžitok z toho, že tu budú realizované niektoré kinematografické produkcie.
Som rada, že keď sme upozornili na tie problémy, objavil sa ministerský návrh, veľký ministerský pozmeňovací návrh. Ja to oceňujem, pretože to znamená, že pán minister nás počúval, a nakoniec mala som pocit, že aj v tej prvej, v prvom čítaní tá debata sa niesla vo veľmi pozitívnom duchu a veľmi sme si svojím spôsobom rozumeli, ale chcem povedať, že nemám rada túto prax. Kládla som si otázku, čo bolo vlastne obsahom potom pripomienkového konania? Tie veci, ktoré sme my kritizovali, predsa boli dosť závažné a smerovali, samozrejme, k vylepšeniu tohto zákona. Preto sa pripájam k môjmu kolegovi pánu Viskupičovi, keďže nás netlačí čas, aby sa nám vrátil zákon do poslaneckej snemovne prepracovaný aj s týmto veľkým pozmeňujúcim návrhom, ktorý vypracovalo ministerstvo. Snáď sa moji kolegovia nebudú tváriť, že tieto veci vypracovávajú sami, no tak už ale prestaňme si klamať do očí. Veď to je normálne, takže vládni poslanci prinášajú potom zmeny, ktoré vypracováva ministerstvo.
Takže ja by som sa prihovárala za to a som pripravená za to zahlasovať, pretože takto za to nemôžeme celkom zahlasovať, pretože vlastne nevieme. Ja rozumiem, pán minister, že v snahe, aby ste to doniesli do druhého čítania, tam píšete, že teda všetko to bude urobené vyhláškou. Musím sa priznať, že nie som proti vyhláške. Vyhláška má, je legitímna záležitosť a znamená, že pri akejkoľvek zmene nemusíte chodiť do parlamentu, čo ja považujem za pozitívne. Len ide o to, že či sa my dostaneme napríklad k takejto vyhláške a že či budeme môcť vôbec diskutovať s vami o tejto vyhláške, pretože, ako vidíte, naozaj sa seriózne tým zaoberáme a je našou, všetkých, myslím si, našou snahou, aby rozvoj kinematografie tu nastal. On aj nastáva našou domácou kinematografiou, len ešte stále nám chýba evaluácia. To znamená zhodnotenie vynaloženia peňazí.
A to by bola moja otázka aj na vás, pán minister, či počítate s tým, pretože ani v zákone, ani v praxi, v podstate, celej praxi aj grantového systému ministerstva kultúry sa ešte stále nezaoberáme evaluáciou, to znamená zhodnotením racionality vynaloženia peňazí. Takže či pripravujete niečo v rámci tej vyhlášky, akým spôsobom by sa dajme tomu po 2-3 rokoch zhodnotilo vlastne vynaloženie peňazí, lebo ako upozornil môjho kolega pán Viskupič, toto nie je zákon, ktorý predpokladá, nepredpokladá žiadne výdavky štátneho rozpočtu, naopak, predpokladá, a takže je našou psou povinnosťou, aby sme sa starali o to, aby sme aj takto vynaložené peniaze vyhodnotili.
Takže ja by som sa prikláňala za to, aby sme vrátili tento návrh zákona na dopracovanie, doplnenie možno ešte niektorých vecí, ako je napr. tá evaluácia, a potom bez problémov za to zahlasovali. Je to v rámci, je to, myslím, v mene dobrého zákona a to sme povinní predložiť našim občanom. Ďakujem veľmi pekne.