25. schôdza

Ďakujem. Len jedno slovo, podporujem.

Budem reagovať na tú pasáž, kde hovoríte, že nikto sa nezameriava na filozofiu tohto zákona. Neviem, či sa tu dá hovoriť o filozofii zákona a o akej filozofii tohoto zákona. Ďalej citujem: "Táto dávka je motivačná pre patologické správanie, aby čo najskôr dospeli k vlastnému dieťaťu." Myslím si, že toto sú naozaj veľmi tvrdé slová, aby sme to takto jednoznačne zadefinovali, pretože stále tvrdíte, že táto dávka smeruje k predčasnému materstvu. Nemyslím si to. Všetky rodiny, ktoré privítajú vo svojom kruhu dieťa, narodené dieťatko, určite uvítajú túto dávku, či už sú to rodiny marginálne, či sú to rodiny vzdelané, či sú to mladí ľudia, zamestnaní. Netreba zabúdať na to, že veľká väčšina našich mladých ľudí žije buď zo sociálnych dávok, alebo z minimálnej mzdy. Takže ja by som to takto netriedila.
A to, že tvrdíte, že je obludné, čo sme tu vytvorili v Národnej rade, spýtajte sa rodičov, ktorí naozaj pri narodení dieťatka dostanú túto dávku tých 829 euro, či toto je obludné. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som si pôvodne povedal, že nebudem reagovať, ale už na bývalých troch ministrov práce sociálnych vecí, rodiny, ktorí mali možnosť a mali aj väčšinu v parlamente, mohli všetko, čo teraz navrhujú, schváliť. Ale spýtam sa na to, čo som sa už pýtal, keď pán kolega predkladal tieto zákony alebo tieto novely. Vy si myslíte, že ani chudobná rodina alebo dieťa, ktoré sa narodí v chudobnej rodine, nemá nárok na takýto príspevok? Ja si myslím, že má. Je, samozrejme, otázne, ako k tomu pristupuje, ako ho využíva, ale to nie je dôvod na to, aby to jednoducho nedostalo.
Druhá otázka je alebo druhá poznámka je, čo osamelá matka? Matka, ktorá sama bude to dieťa vychovávať bez otca. Čo matka, ktorá porodila, a z rôznych dôvodov, a vtedy ste sa mi smiali, keď som to povedal, z rôznych dôvodov neprizná svojho otca. Aj takí sú, čo s nimi?
A posledná poznámka, takto vystupovať opozičnému poslancovi je to veľmi jednoduché a ľahké a vágne, len škoda, že ste tento, ako vy nazývate, obludný systém nenastavili ináč už vtedy, keď bol ministrom pán Brocka, potom pán Kaník a naposledy, ale to len veľmi krátko, pán Mihál. Ale skôr sa obraciam na vás dvoch, prečo ste to neurobili? Tak ste aj mohli teraz, prednedávnom ste ešte vládli. Prečo ste to neurobili? Takže viete, trošku aj takej, takého iného pohľadu na aj tú chudobu, ktorá na Slovensku je a o ktorej ste hovorili. Aj oni majú nárok na to. Ďakujem.

V prvom rade by som vyslovil obrovskú výhradu, ono to nebolo na mikrofón, ale to, čo povedal pán minister, keď som odchádzal od mikrofónu. Ja do toho nevnášam žiadne etnické kritériá, pán minister, tak mi ich nevkladajte do úst láskavo. Ja tu hovorím o správaní sa, ktoré... (Reakcia z pléna.) Pán minister, neurážajte ma a veľmi pekne vás poprosím, aby ste sa mi ospravedlnil za toto, čo ste teraz povedali. Beriem to ako vážnu urážku a doklad toho, že neviete s tým hnúť, tak sa vybíjate v takýchto klamstvách.
Problém je ten, vy chodíte po regiónoch? Ja chodím. To sa týka absolútne všetkých. Toto sa týka absolútne všetkých.
A, pani Šedivcová, pre vás je normálne, aby 14-ročné deti začali rodiť? To je tá mladá rodina, ktorá sa má potešiť? A povedal som ja vo svojom vystúpení alebo vo svojich návrhoch, že táto dávka sa má zrušiť alebo znížiť? Zobral som ja alebo navrhol som zobrať nejakej chudobnej rodine túto dávku? Alebo som povedal, že táto dávka má ísť zodpovedným rodičom, ktorí sa snažia a pracujú, aspoň jeden z nich?
A, Vilo Jasaň, čo si ty povedal, tá osamelá matka nemôže predtým pracovať, ako porodí to dieťa? To znamená, jej by sa takisto neublížilo ani trošku, tým zodpovedným matkám, tým zodpovedným matkám, ale my vychovávame k nezodpovednosti. Vy vychovávate k nezodpovednosti konzervovaním tohto stavu. A veľmi dobre vieš, Vilo, že ja som tento systém práveže napravil a vy ste ho pokazili. Vy ste ho pokazili a odvtedy sa nám to tu kazí a vy jednoducho sa skrývate za pseudohumanistické reči, za obviňovanie z rasizmu, z etnického nejakého nazerania na veci, lebo s tým neviete hnúť. Naozaj sa môžte hanbiť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, špeciálne vás pozdravujem, ak to pozeráte. Prejednávame zákon, prejednávame zákon, ktorý výraznou mierou ovplyvní krajinu, život v krajine, budúcnosť tejto krajiny, rast tejto krajiny, a skúsim vám v krátkosti, nebudem dlhý, povedať, že kde je pravda a kde sú tí vaši socialisti, ktorí vás presviedčajú, ako im na tom záleží, a budem to dokumentovať aj na účasti. Lebo ak je tak dôležitý zákon, ktorý skutočne, ale skutočne hovorí o tom, že ako budú dôchodkové systémy fungovať, ako budú vôbec dôchodky fungovať, resp. ako nebudú fungovať, toto je ten zákon. Jeden by to nepovedal, však?
Toto je ten zákon, ktorý sa výraznou mierou na tom podieľa, a demagógovia zo SMER-u, ja vám poviem, ako ich to zaujíma. Ja vám poviem, ako ich to zaujíma. Zaujíma to pána Daniša, pána Bublavého, pani Šedivcovú, chvalabohu, je tu pán riaditeľ Sociálnej poisťovne pán Muňko a mám pocit, že končím. Áno, končím, vážení. Piatich poslancov SMER-u zaujíma ich agenda. Však to je ich agenda. Oni tu zavelili neviem koľko rokov dozadu, že teda idú podporovať, a čo spravili? Tragédie! Tragédie! Normálne Spiš je jedna veľká tragédia a to sa bude len prehlbovať. Tak si to obhájte. Stojte tu, stojte ako jeden šík za vaším ministrom a držte mu chrbát, chudákovi, však aj tak má s tým problém a ešte mu ho aj držte, lebo sa mu pokúsim teraz naložiť a rozkryť vás. Rozkryť vás, čo ste zač. Obyčajní prasprostí demagógovia, ktorí zneužívajú ľudí tejto krajiny na svoju pokútnu agendu. Tak to poviem. Pokútnu agendu. Na to, aby dovolili ich kamarátom vydrancovať z tejto krajiny, čo sa dá, ako sa dá, a použijú, nerozpakujú sa pred ničím, pred nikým a pred ničím. A menia ráz tejto krajiny. Menia budúcnosť tejto krajiny úplne obludným spôsobom. Obludným spôsobom.
Vážení kolegovia, sa ja som tejto téme venoval dlhodobo a sľubujem, že sa jej dlhodobo venovať budem. Ja neviem, či tu budem ďalšie volebné obdobie. Nezbláznim sa, ale kým tu budem počas tohto volebného obdobia, pán minister, tak odo mňa to ešte, opakovanie je matka múdrosti, ešte veľa, ale veľa a veľakrát odo mňa počuť budete, lebo toto je dôležité! Toto je mimoriadne dôležité, mimoriadne dôležité, i keď by to jeden nepovedal. To, čo ste vy aplikáciou týchto vašich sociálnych experimentov a hókusov-pókusov spôsobili v tejto krajine a neviete si s tým dať rady. Neviete si s tým dať rady, bojíte sa toho. A pravdou je, ja už budem aj súhlasiť aj s kolegami predrečníkmi, že znova míňame tú magickú hranicu, kedy by sa s tým dalo niečo robiť, lebo blížime sa, za chvíľku sa preklopíme cez polovičku volebného obdobia a za chvíľku začnete rozmýšľať, aby vás ešte niekto zvolil. To bude pud sebazáchovy, a to bude fungovať, čo? Potom sa bude vtedy sľubovať, na nič sa nebude šiahať a bude sa rozdávať z bielkovín. To sa tak hovorí u športovcov, že idú na bielkoviny, hej, že z podstaty. To budete robiť ďalej.
Prosím vás, vážení občania, piatich poslancov SMER-u to zaujíma. Piatich poslancov SMER-u zaujíma jeden z najdôležitejších zákonov, ktorý určuje budúcnosť tejto krajiny, či vôbec niekto niekomu bude mať, dostane nejaký dôchodok! Nejaký, vôbec nejaký, prosím vás, či sa bude dať prejsť.
Ja som sa tomu venoval nie raz, nie dvakrát. Navrhoval som, aj politicky som sa snažil, teda umenie možného. Ponúknuť vám, vy by ste teda urobili, doplnili, našli by sme niečo niekde na polceste, aj to je lepšie ako nič. Nič nezabralo. Nič. Ani môj prvý návrh, vôbec nič, nula, prešlo ignoráciou. Druhý návrh, kde vlastne sme rozložili to kočíkovné, tie diabolské peniaze, častokrát sú to diabolské peniaze. Ja nebudem hovoriť o prípadoch, ktoré hovorí pani Šedivcová. Prosím vás, to tá demagógia, zabudnite na to. Rozprávajte o tom, čo je reálny svet. Reálny svet je iný ako vaša demagógia, s ktorou sa tu živíte a udržiavate pri živote dlho, a ešte plánujete dlho v tej demagógii pokračovať. To sú diabolské peniaze!
Navrhoval som v druhom mojom návrhu, že to rozložte, tak nedajte to naraz, rozložte. Nič, zase nič, nula bodov. Teraz ste došli s tým, že ste to zlúčili, to znamená, politicky ste to znemožnili zrušiť, lebo vlastne ste vyslali signál, že to nie je, dakedy boli dva príplatky, teraz z toho spravíte jeden. Toho sa už nikto nebude šiahať a už vôbec nie pred voľbami, lebo však si ho nezvolia ani za domovníka v bytovom dome. To je zákerné! To je mimoriadne zákerné, že to takto zlúčite, politicky. To je nepriechodné. Zas, znova. To musia byť mimoriadne odvážni a mimoriadne zodpovední politici, ktorí by sa do toho chytali.
Ponúkol som vám, ponúkol som vám riešenie. A teraz ma, vážení, tí, ktorí volíte SMER, počúvajte. Ja vám to poviem, o čo tu ide. No dobre, keď vám nezáleží, keď veríte plynu, keď veríte tým sladkým rečiam, tej demagógii, tým hlúpostiam pekne povedaným, marketingovo vyšperkovaným, nech sa páči. Prosím vás, toto nenabúrate. Je tu pozmeňovací návrh, ktorý hovorí o tom, že toto nešťastné kočíkovné, na to, aby ste ho dostali, musíte vypísať nejakú žiadosť a ten návrh hovorí, že okrem tej žiadosti a formálnych náležitostí tam potrebujete, dáte ešte čestné prehlásenie, že ho potrebujete. Zjednodušene hovorím. Nikto od vás nič nechce, doložiť potvrdenie z daňového úradu, nie, len chceme čestné prehlásenie. Viete, čo to je česť? Ja viem, že to, prosím vás, to sa nečudujte, že si ju niekto bráni. Ja viem, že sa čudujete, že si ju niekto bráni, lebo ani neviete, čo to je. Ja viem, čo je česť. A viem, čo je čestné prehlásenie. Prosím vás, vráťme sa k starým hodnotám, nechajte ľudí napísať čestné prehlásenie, že ho potrebujú, že je pre nich nevyhnutné. Nechajte ich to napísať, nechajte. Je tam ešte doplnené, že tejto údaj je možné zverejniť. Teraz prečo. Ja vám to poviem na príklade. Prosím vás pekne, niekde v Krupine určite máte nejakého miestneho bosa, hej, ktorý sa preháňa na X6 hore-dole, neviem čo. A možno sa mu narodí syn, možno vnúčik a tá miestna komunita bude mať právo v zmysle zákona o prístupe k informáciám požiadať ten orgán, ten úrad, že ich to zaujíma, že či tomu vnúčikovi alebo vnúčatku, alebo synovi, alebo dcérke bolo poskytnuté, táto dávka, ktorá... To bude kľúčové, vážení! Verte tomu, že to bude kľúčové. Verte tomu, že tu sú ksichty, ktoré zbohatli tak, ako zbohatli, ktoré si to bez mihnutia, bez najmenšieho rozpaku vyžiadajú a ešte podpíšu, slávnostne podpíšu a ešte takým veľkým, takým veľkým podpisom, že jak to potrebujú. Ja viem, že takí sú. Ale nech si oni spytujú v tej danej komunite to svedomie. Nech tá komunita v tom danom priestore vie, že s kým majú tú "česť", v tomto prípade v úvodzovkách. Že človek, ktorý sa predvádza, a ak sa predvádza, tak si bol ešte schopný požiadať a povedať, že preňho je nevyhnutných tých 820. Nech sa páči, nech sa páči. Identifikujme sa. Identifikujme vašich chlapcov, vašich, ja viem, kopu z nich je to schopných, znova ľavou zadnou to podpíšem, nerozpakuje ani sekundu. Nech sa páči. Ale dovoľte ľuďom to posúdiť. Dovoľte tým ľuďom si urobiť obraz. To je tá horšia varianta. Môže nastať aj lepšia varianta, že ľudia to budú cítiť ako určitú brzdu a povedia: "No, tak tam nebudem, tak nechám tak." Zostanú vám zdroje, pán minister. Ja neviem, teraz v tejto chvíli sa to podľa mňa ani nedá vyčísliť, že koľko takých peňazí zostane, jak sa hovorí doma, hej? Ale zostanú doma a môžte, môžte s nimi pracovať, môžte ich dať na deti v detských domovov, môžte niekde pomôcť. Čo chcete robiť? Veď to je zmyslom. Nie, nie je to zmyslom? A v čom? To zle hovorím? Ako jednoduché, však? Vážení občania, prípadne ktorí to pozeráte, áno, sledujte pozorne ako sa SMER vyjadrí k tomuto pozmeňovaciemu návrhu, ktorý ich rozkryje. Ja som urobil v snahe, teda aby prešiel, aj som ho poslal, aj som sa pýtal. Nie, nedá sa. Tak nedá, tak sa nedá. Verím, že pán minister povie možno odborné dôvody. Ale zľahka, čo sme rozprávali, tak odborné dôvody alebo nejaké fakt, že vážne dôvody podľa môjho vedomia v tejto chvíli neexistujú. Nechám sa prípadne poučiť, že keď pán minister ich nájde. Ale podľa mňa s úspechom pochybujem. Takže po vypočutí slova pána ministra, potom odporúčam ľuďom si spraviť vlastný názor. Vlastný názor, že čo SMER chce alebo nechce podpísať. Zjednodušene pre vás to znamená, ak nejaký bohatý človek, nejaká rodina, niekde sa im narodí dieťa, tak majú dve možnosti. Povedia, mávnu rukou, nech má štát, však potrebuje inde. Alebo budú mať tú drzosť v sebe, že pôjdu a vypíšu to čestné prehlásenie, že ho potrebujú. A verejnosť bude mať právo si to zistiť, a nech si sama spraví. Lebo musíme hovoriť aj o tom. Niečo ako o spoločenskej zodpovednosti. Musíme hovoriť aj o príbehoch ľudí, ktorými sa oplatí inšpirovať, a o príbehoch ľudí, ktorí nie sú ani trošku inšpiratívni vo svojej genéze, jak sa k čomu dopracovali. A toto bude podľa mňa veľmi silné, veľmi silné a dôležité. Nech sa na mňa nikto nehnevá, že keď si takéto čestné vyhlásenie podpíše, tak ja si naňho svoj názor veľmi rýchlo urobím. Takže, ak dovolíte, skončím. Môj politický prístup k veci, pán minister. Ale tu už nič iné nepomáha. Môj politický prístup k veci. Viete, vecne, odborne nič, nula bodov. Takže áno, k tejto téme sa budeme vracať, podľa možností sa budeme vracať a budeme aj iným spôsobom dokladovať, preukazovať. A už nie ani v slovenských pomeroch, lebo to tu už nemá význam. Už má zmysel ísť do Bruselu, že čo ste tu - a tento výraz je podľa mňa namieste, spomenul som ho v prvom čítaní - svojimi sociálnymi experimentmi napáchali. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa dotknem tej časti, kde pán kolega hovoril a oslovoval: "Vážení občania." Vážení občania, ja som ochotný, resp. ja diskutujem a ochotný som naďalej diskutovať s každým, kto má iný názor, než mám ja. Nebojím sa toho. Sila argumentov vždy, takmer, takmer vždy, vyhrá. Ale zásadne odmietam a nebudem diskutovať s tým, kto ma uráža. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Ja si myslím, že hodnota životnej cesty, ktorou všetci prechádzame, má veľa rôznych znakov a máme veľa možností, ako to vyhodnotiť, ako to vyčísliť, ako to nejakým spôsobom zaznamenať. A tak si hovorím sám pre seba, že možno jeden z tých spôsobov spočíva aj v čare toho, že nezdvihneme každú korunu či každé euro, ktoré nám leží na ceste, a tak mi to napadlo, keď som počúval práve príspevok, vystúpenie pána poslanca Hlinu, že to je presne to, čo pociťujem ako veľmi správnu ponuku aj vo forme zákona tak, ako to on vo svojom pozmeňujúcom či doplňujúcom návrhu už tu raz predniesol, ako to dnes aj zopakoval. No prečo túto možnosť nevyužiť? Prečo neponúknuť ľuďom, aby nezdvihli každú korunu, ktorá leží na ceste? A možno aj týmto prejavili to, že naozaj sme ľudia a že naozaj nemožno hodnotiť všetky naše činy len spôsobom, čo všetko sa dá dostať do vlastného vrecka. Veď toto je krásna ponuka, aby sa občan prejavil. A ja si myslím, že nevyužiť túto ponuku, tak ako ju naznačil pán poslanec Hlina, a nevyužiť ju aj z pohľadu pána ministra a jeho prípravy tohto zákona úplne bezbolestným spôsobom, pretože, veď vlastne by ho to nič nestálo, sa mi zdá škoda. Je to taký vyšší princíp alebo vyšší motív a mne sa ten motív páčil. Ďakujem.

Ak dovolíte, ja by som na pána Jasaňa. Ďakujem pánovi Mičovskému za reakciu. No a na pána Jasaňa, že znova teda keď sa obraciame na občanov, tak občanov chcem upozorniť na jeden fakt, že všimnite si taký komunikačný posun v stratégii strany SMER, čo nastúpili a asi sú nabrífovaní tým smerom, že jakí sú citlivučkí. Jakí sú citliví, že ich urážame, a proste furt, oni tu nebudú sedieť. Viete, keď stratíte argumenty, to vedeli SNS-áci, HZDS, po "pozdravľajem" sa vedeli naučiť "no comment!" Dokonca tomu šupli aj prízvuk, hej. Keď stratili akúkoľvek argumentačnú silu, tak povedali, že nekomentujú. A SMER videl, že toto sa nedá otrepať ako mantra, tak nastúpili cestou a toto má, vyhodnocujem, že asi ste dostali bríf niekde na kluboch, že teda ste citlivučkí na seba, že jak vás kto uráža. Nie, máte pred sebou skutočného opozičného poslanca, vážení kolegovia, a zvyknite si. To je jediné, čo vám môžem odporučiť. Máte pred sebou skutočného opozičného poslanca a verím, že takých je tu rádovo viac, a zvyknite si. Áno, zvyknite si na to a nebuďte citlivučkí na seba, odpovedajte, argumentujte. Lebo vy, keď nemáte argument, poviete, nebudete to počúvať, lebo nás to uráža. No, uráža vás to, lebo nemáte argumenty. Ale to je vaša neschopnosť, že nemáte tie argumenty. Prosím vás, tak sa doštudujte, dobrífujte si to, nejak si to, mentálne sa dovybavte, dajte si nejaké odborné posudky, prosím vás. Choďte sem pripravení, príďte sem pripravení, príďte, rozbite nás na kašu tu nejakými porovnaniami, komparáciami, výsledkami, analýzami, neviem čím všetkým, rozbite nás na kašu. Ale, prosím vás, neodpaľujte každý argument, jak ste citlivučkí na seba, že vás urážame. Ja som nikoho nemal záujem uraziť. Ak som niekoho urazil, tak sa ospravedlňujem. Ja som mal záujem veľmi dôrazne a tak, ako opozičnému poslancovi patrí, upozorniť na to, že stvárate hlúposti. A či sa budete, pán Jasaň, hnevať, alebo nie, urobím to aj nabudúce.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovolím si niekoľko slov tuná vyjadriť aj vzhľadom na to, čo tu odznelo v tej rozprave o zákone o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí. Ja v úvode, reagujúc možno na niektoré tie faktické poznámky, tak tiež chcem povedať, že som opozičným poslancom. Už aj minulý týždeň, čo to tuná odznelo, myslím si, že mali by byť, mohli teda by sme byť aj mali by sme byť vzájomne k sebe takí korektní. Nemusíme sa tuná verbálne napádať. Ja už som to tak opakovane rozprával, ale tak neviem, možnože ešte koľkokrát to za tie zvyšné dva roky poviem? Lebo zdá sa, že to stále nejak tak neutícha.
Chcem reagovať aj tuná na kolegu Kaníka, ktorý tu povedal tiež takú vetu, či chceme, aby rodili štrnásťročné deti dnes? Nejak tak to parafrázujem, tak približne. Podávame to ako nejakú celkom takú tú najhoršiu možnú verziu, ktorá by tuná bola. Áno, stáva sa to, že aj 14-ročné dievčatá dnes rodia. Dneska sa možno nad tým pohoršujeme, ale je to veľmi paradoxné a veľmi zaujímavé, že sa nepohoršujeme nad inými vecami, hej, ktoré tuná sú v tejto spoločnosti. Mňa oveľa viac vecí tuná mrzí. Nebudem ich tuná spomínať. Však ja už som ich tu spomínal. Vedel by som ich tuná menovať. Ale možnože toto není až takáto vec. Ja to nechcem teraz tak hovoriť, že je to správne, žeby 14-ročné dievčatá sa vydávali a možno aj rodili. Ale ja si pamätám generáciu našich starých rodičov a naše staré mamy boli v šestnástich bili vydaté. Vydaté, normálne boli vydaté. Aj naša stará mama mala 17 rokov, keď sa vydávala. Takže nejaké také extra pohoršenie... a aj dneska sa stretávame s tým, že tie 14-ročné matky sa tuná nájdu. Tuná není problém ani v tom biologickom dospievaní, lebo dneska dnešné deti biologicky sú dostatočne zrelé aj v tých štrnástich rokoch, ale to je veľakrát aj to navádzanie na tú predčasnú sexualitu. A tu si len, áno, že čo tá Národná rada tuná ponúka. Aj my poslanci Národnej rady, k čomu tu veľakrát napádame, k akým absurdnostiam. A potom sme pohoršení, že máme 14-ročné matky. No bodaj by nie. A to súvisí aj s tými zákonmi, ktoré aj dnes možno tuná dneska boli. A to možno aj tá opona, aj zákon o vysielaní a retransmisii. A možnože sa budeme smiať, že či tie programy sú alebo nie sú vhodné? Ale táto dnešná doba je presexualizovaná. Nehovorím, že sex je zlý. Nie je, ale má to byť v správnom čase na správnom mieste. Tak ako nemôžme povedať, že jablko je zlé alebo dobré, jednoznačne. Ak je ešte nezrelé, je malé, tak je kyslé. Nemá tú chuť, ale potrebuje dozrieť. Rovnako je to aj s človekom. Takže ja toto až tak nepovažujem za takú tú najhoršiu vec, ktorá by tuná bola a nie je takou celkom bežnou. Stáva sa. Ale naša spoločnosť to jednoducho odmieta. Ale ďaleko horšie veci, si myslím, že táto istá spoločnosť sa správa tak paranoicky a ich akceptuje, dokonca ich aj podporujeme. Dokonca aj legislatívu tu predkladáme takúto.
No a potom ďalšiu vetu, ktorá tu padla: "Je to obludné, čo táto Národná rada tuná vytvorila." No tak už niektoré tie veci, či sú obludné, alebo nie, no z času na čas sa tuná predkladajú tieto obludnosti, ale nemyslím si, že je to práve v súvislosti s týmto zákonom. Ja vnímam možno zase tak rozdielne a tak inak ako túto vec. Ale keď tých 829 eur patrí tým rodičom, či je to prvonarodené dieťa alebo tretie v poradí, alebo desiate v poradí, tak aký je medzitým rozdiel? Aký je medzitým rozdiel? Ak je tu možno niekto ten, ktorý by závidel tú chudobu niekomu inému alebo ten počet detí, tak skúste nabrať tú odvahu, kolegovia a kolegyne, ktorí tuná možno ste, a prijmite desať detí. Skúste ich prijať. Neposmievajte sa z toho. Ja som otcom ôsmich detí a není to jednoduché vychovávať ich. A čo, menejhodnotné je to dieťa, ktoré je siedme či ôsme, alebo piate v poradí, ako to, ktoré je v poradí to prvé? Takže ja to vnímam ako spravodlivú vec, či ten príspevok je na to prvé alebo na to posledné dieťa, ktoré v poradí je. Je to každého osobná vec, pre koľko detí sa rozhodne prijať. Ja nikomu nebudem ani dávať recept, ani mu hovoriť, že či máš mať jedno dieťa alebo žiadne dieťa, alebo 10 detí. To do toho tuná by sme, myslím si, že nemali vstupovať. A ak je ten štát sociálny a má sa tak správať a chce to podporiť, tie narodené deti. Však áno, viete, tu je to takto, že veľakrát však mali sme tuná tie zákony rôzne. Aj dneska sme mali o tom čipovaní - psy, mačky, fretky, hej. Ale nie psy, mačky a fretky sa budú o nás starať v dôchodku, ale naše deti. Naše deti. Tam by mal byť možno ten systém spravodlivejšie nastavený tak, ak ty si vychoval päť detí, sedem detí, no má to byť zohľadnené viac práve v tvojom dôchodkovom veku, či už otca, alebo matky. Lebo to sú tie deti, ktoré sa postarajú nielen o týchto rodičov, ale možno aj práve o tých, ktorí nemajú žiadne tie deti alebo teda majú len to jedno dieťa.
Za oprávnené osoby na príspevok pri narodení dieťaťa sa navrhuje považovať len biologických rodičov dieťaťa. No ja s tým súhlasím. No koho by sme ešte za to mali považovať? Tehotenstvo a deväť mesiacov nosiť to dieťatko a porodiť ho, no není to jednoduchá vec. Nám mužom sa to možno aj ťažko chápe, však aj mne samotnému, nechcem to nejak takto komentovať. Ale je to správne, že to patrí, ponecháva sa tej biologickej matke alebo biologickým rodičom. Komu inému by sme to mali dávať? Ja sa s tým viem stotožniť. Naďalej sa prednosť nároku na príspevok pri narodení dieťaťa ponecháva matke dieťaťa, u ktorej sa dá jednoznačne určiť poradie pôrodu, z ktorého sa dieťa narodilo.
A ešte si dovolím jednu takú poznámku, že teda to dieťa, či sa narodí v chudobnej alebo bohatej rodine. Žiadne dieťa si nevyberá to prostredie a nemá možnosť voľby, či sa narodím v chudobnej alebo bohatej rodine. Ale to dieťa, keď sa narodilo, ja mám možno, možno taký iný názor na to. Ak by už táto krajina bola celkom na tom zle, aby sme na to nemali, no tak dobre, no mohli by sme to možno tak diferencovať bohatú a chudobnú tú rodinu. Ale myslím si, že aj to dieťa v akejkoľvek rodine sa narodí, tak nemali by sme diskriminovať ani to dieťa, ani tých rodičov. A teraz, že jedným dáme a druhým nedáme. Tie deti sú pre nás a mali by pre tento štát byť rovnako cenné a vzácne. Z každého narodeného dieťaťa mali by sme sa tešiť. Ďakujem za pozornosť. Ja len tak krátko, na okraj toho. Ďakujem.

Vzdávam sa. (Povedané so smiechom.)