25. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja len takú technickú, že aby nevzniklo nejaké nedorozumenie, ja, či som správne celkom uviedol ten môj pozmeňovací návrh. Tak teda do zápisu uvádzam, že teda predkladám návrh zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predložený na základe § 82 zákona Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona o príspevku pre narodenie dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:
V článku I odsek 3, § 3 odsek 3 sa dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
"g) nepredložila svoje čestné vyhlásenie, že príspevok pri narodení dieťaťa je pre oprávnenú osobu finančne nevyhnutný na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca a súčasne súhlasí so sprístupnením tejto informácie verejnosti."
Článok II v článku I § 5 odsek 1 sa dopĺňa písmenkom d), ktoré znie:
"predložila svoje čestné vyhlásenie, že príspevok na viac súčasne narodených detí je pre oprávnenú osobu finančne nevyhnutný na pokrytie zvýšených výdavkov, ktoré vznikajú v súvislosti s riadnou starostlivosťou o viac súčasne narodených detí, a súčasne súhlasí so sprístupnením tejto informácie verejnosti."
Ďakujem za pochopenie.

Ďakujem za slovo. Aj keď ma troška zaskočilo predchádzajúce vystúpenie, lebo som nerozumel, či už pozmeňujúce návrhy sa budú vo faktických poznámkach predkladať.
Pán poslanec Kuffa, ja len na jednu, jednu takú vašu otázku chcem zareagovať. Hovorili ste, prečo sa nezaviedli príspevky pri narodení dieťaťa a príplatky aj k týmto príspevkom aj pre štvrté a ďalšie dieťa. No ja musím povedať, že tento príspevok, ktorý ja veľmi oceňujem, zaviedla prvá vláda Roberta Fica a zaviedla ho aj z hľadiska určitých ekonomických možností, ktoré vtedy Slovenská republika mala, čiže myslím si, že aj to treba oceniť, že vôbec na prvé tri deti sa zaviedol tento príspevok, ktorý je pomerne výrazný, a jeho cieľom je zabezpečiť tie potreby, ktoré má mladá rodina pri narodení dieťaťa. Ten príspevok sa ľudovo nazýva aj kočíkovné. Je to, áno, je to napr. kočík, je to postieľka, je to prebaľovací pult, jedálenská a detská stolička, skrátka také potreby, ktoré sú pomerne drahé, ale ktoré môže využívať potom, ktoré môžu využívať aj ďalšie deti. Takže ten účel príspevku je pokryť aspoň časť tých prvotných nákladov, ktoré rodičia majú s narodením dieťaťa, a týmto ich motivovať, aby tie, alebo podporiť tú motiváciu, aby tie deti mali. Už potom tie ďalšie deti využívajú tieto potreby, ktoré sa zakúpili z tohto príspevku. Takže nie je až taká nutnosť prispievať štvrtému, piatemu dieťaťu z hľadiska účelu tohto príspevku, ale je to dôležité, aby toto prvé dieťa, prípadne tie prvé deti dostali.

Ja chcem povzbudiť pána poslanca Kuffu, že v tej časti, keď hovoril o zásluhovosti rodín s deťmi v dôchodkovom systéme, že niečo už sa nám podarilo presadiť z dielne KDH, aj keď to bol len taký symbolický výkrik. Po dôchodkovej reforme v roku 2004 v našom dôchodkovom systéme bola taká úľava, že zamestnaný rodič platil na svoje dôchodkové sporenie o pol percenta menej na každé nezaopatrené dieťa. Vy na vašej výplatnej páske máte 4 % odvod na svoj dôchodok. Pri 8 deťoch vy by ste vlastne, keby toto platilo v našej legislatíve, tak vy by ste zo svojej výplatnej pásky vlastne neodvádzali akoby nič, hoci zamestnávateľ odvádza ďalších 14 %. Z našej legislatívy to neskôr vypadlo, čo mňa veľmi mrzí, veď to bol len symbol, ale chcem vám povedať, že toto je naša trvalá agenda, čiže keď budeme spájať takto sily, ja si viem predstaviť, že náš dôchodkový systém, najmä prvý pilier, ktorý skôr pripomína pyramídovú hru, by sa takto mohol dostať do úplne inej polohy. A je to spravodlivé alebo bolo by to spravodlivé, že napríklad vy ako rodič, ktorý do dôchodkového systému prinesie 8 ďalších klientov, ktorí budú platiť odvody na dôchodok, tak si zaslúži, aby mal takú úľavu, že za svojho produktívneho života neplatí žiadne odvody na svoj starobný dôchodok. To má totiž logiku. Dnes zamestnaní ľudia odvádzajú väčšinou odvody nie na svoj dôchodok, ale na svojich rodičov. Ale je celkom možné, že ak sa to nezmení, tak na váš dôchodok už vlastne nebude mať kto prispievať. Ja som to už hovoril vo svojom vystúpení.

Len krátko. Ďakujem za príspevky, aj to vzdanie sa. No dochádzajú nám sily. Áno, hodnotu rodičovstva je potrebné aj nevyhnutné doceniť, aj doceňovať, aj stále, aj ten systém dôchodkového zabezpečenia. Je potrebné sa nad tým zamyslieť a aj spojiť tie sily, lebo tí rodičia, ktorí naozaj sú ochotní prijať deti, veď to sú tie deti, ktoré raz sa budú o nás starať. Sám som koľkokrát aj v takej priamej tej prvej línii a v tej službe, kedy to človek má možnosť vidieť a zažívať dennodenne. Áno, aj to 0,5 % za každé to dieťa, ten zníženie, ten odvod, bolo to zaujímavé, škoda, že to nevydržalo dodnes. Áno, prečo takí rodičia by si to nezaslúžili, aby ten štát to akosi práve takouto priamou formou to kompenzoval? Samozrejme, môžme nájsť ako aj ten spôsob, aby tie deti, ktoré sú vychovávané, aby boli užitočné, aby boli vzdelané, aby pracovali, aby to nebolo zase, aby sa to nezvrhlo veľakrát na to, že, žeby sa možno našli zase ďalší ľudia, ktorí by to zneužívali. Ale ako to obyčajne býva, aj každý dobre mienený zákon, ktorý aj sa predkladá v tejto Národnej rade, ešte ani poriadne nie je ani podpísaný, ani nevyjde z tohto pléna a už sú ľudia takí, ktorí pozerajú, ako ho neplniť, ako ho dobehnúť, ako ho oklamať. Ďakujem

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Myslím si, že slušnosť vyžaduje na tie pripomienky, ktoré tu odzneli, reagovať, a ja by som rád reagoval. Chcem poďakovať všetkým, ktorí vystúpili, a treba povedať, že vystúpili aj vecne. Snáď len zopakovať jednu vec, ktorá pri všetkých týchto sociálnych zákonoch bola, je a bude aktuálna. Sociálna politika je priamo úmerná vývoju ekonomiky. To ako, ako nikto nezmení, to nie je vždy na želaní ministra alebo poslanca, že odkiaľ pokiaľ a koľko môže dať alebo koľko by chcel dať, alebo koľko, koľko istým spôsobom limituje ten vývoj ekonomiky. Aj minister práce sa bije o "každé jedno euro" u ministra financií, čo sa týka možnosti viacerých riešení. Myslím, že som nič nového nepovedal, ale istým spôsobom som mal záujem toto ako, ako ponúknuť, pretože ten obraz bude aktuálny aj zajtra, keď budem hovoriť o ďalšom zákone a vôbec o tých sociálnych zákonoch všetkých. Nie je tu pán Mihál, nie je tu pani Nicholsonová ani pani Žitňanská, ktorí podali jeden návrh, ale aj napriek tomu vás unavím a chcem na to reagovať, pretože to pokladám za veľmi dôležité. Na prvý pohľad ten návrh znel veľmi logicky, ale ak dovolíte, ak vám toto prečítam, myslím si, že si urobíme trošku istý širší obraz. Rozdiel medzi výškou príspevku pri narodení dieťaťa a výškou jednorazového príspevku pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti, vždy bol z dôvodu účelu týchto príspevkov. Jednorazový príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti o dieťa sa poskytuje na podporu základného osobného vybavenia dieťaťa, najmä na zabezpečenie jeho ošatenia, hygienických potrieb, nevyhnutného nábytku a iných vecí na uspokojenie potrieb dieťaťa. Automaticky sa poskytuje len dieťaťu, ktoré je zverené do náhradnej starostlivosti a ktoré bolo pred zverejním ústavnej starostlivosti. V ostatných prípadoch sa neposkytuje automaticky, ale pri rozhodovaní o príspevku sa skúma, či má zabezpečené tieto potreby. Na rozdiel od biologických rodín sa na podporu náhradnej starostlivosti poskytuje po celý čas trvania náhradnej starostlivosti aj - a tu chcem v troch konkrétnych bodoch pomenovať, čo:
1. opakovaný príspevok dieťaťu v náhradnej starostlivosti na podporu uspokojovania potrieb dieťaťa, najmä na úhradu nákladov na výživu, výchovu, vzdelávanie, bývanie dieťaťa vo výške 138,13 eura mesačne,
2. opakovaný príspevok náhradnému rodičovi na podporu vykonávania osobnej starostlivosti o dieťa vo výške 175,62 eura mesačne, ktorý sa zvyšuje o 124,91 eura mesačne, ak je náhradný rodič, sa stará o tri a viac detí, ktoré sú súrodenci,
3. osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi, ktorý sa stará o dieťa, ktoré je ťažko zdravotne postihnuté vo výške 72,36 eura.
To je odpoveď na to, prečo je ten rozdiel, lebo tu sú konkrétne pomenované čísla, ktoré keď si zrátame, dostávame úplne inú výpovednú odpoveď, ako predtým bolo zadefinované, prečo robíme rozdiely medzi biologickou rodinou a náhradnou. Nerobíme. Tá má iné nároky. Zákonné, ktoré si môže uplatniť, a tu je to úplne, úplne jasne vysvetlené. Každé dieťa v náhradnej starostlivosti má nárok aj na prídavok na dieťa vo výške 23,10 eura mesačne, ako aj na daňový bonus 21,41.
Pri zániku náhradnej starostlivosti plnoletosťou dieťaťa sa poskytuje aj jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti určený na podporu osamostatnenia sa dieťaťa vo výške 922,29 eura. Navyše príspevok dieťaťu v náhradnej starostlivosti sa poskytuje po splnení podmienok na každé dieťa, pričom príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 820 eur len na prvé tri deti podľa poradia pôrodu. Otázka výšky príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti dieťaťa je aj otázkou tak spoločenského ocenenia náhradných rodičov, ako aj otázky miery prispievania náhradných rodičov u dieťaťa v náhradnej starostlivosti na náklady, na výchovu, na zdravý vývoj v závislosti možností štátneho rozpočtu.
Sumy príspevkov náhradnej starostlivosti boli naposledy stanovené zákonom v roku 2005 za pána ministra Kaníka s účinnosťou od 1. 1. 2006. Odvtedy sa len valorizujú koeficientom valorizácie sumy životného minima. V súčasnosti výška jednorazového príspevku, ako to tu už bolo povedané vo vystúpení, je 368,19 eura a my touto novelou ho dvíhame na 500 eura, 500 eura, a keď si zrátate tie ďalšie možnosti, ktoré vyplývajú z tých opakovaných príspevkov, to je konkrétna odpoveď, prečo je tu ten rozdiel. Myslím, že som to tak konkrétne pomenoval, že by nikto nemal mať nikto pochýb o tom, že máme záujem brať inak alebo nebodaj ublížiť náhradným rodinám.
Sú tu ešte dve veci, inštitút osobitného príjemcu, pretože tu v značnej miere bola spochybnená tá rodina, aká je, čo je, a tak ďalej. Ak sa má vyplatiť príspevok do rodiny, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi prostredníctvom osobitného príjemcu, automaticky sa určí osobitný príjemca aj na príspevok pri narodení dieťaťa. Týmto vlastne eliminujeme v značnej miere tie možnosti - použijem výraz - prepitia alebo niečoho podobného prostriedkov, ktoré tu boli jemne, jemne naznačené. Tu je znovu mechanizmus, ktorý to, ktorý to ošetruje.
Pán poslanec Hlina, neviem, asi sa máme my dvaja radi, ale teraz nie. Prečo, to už tu sčasti naznačil aj pán podpredseda Národnej rady, ste nepredložil oficiálne tie vaše pozmeňujúce návrhy sem do pléna, nech sa všetci kolegovia s tým majú možnosť oboznámiť a objektívne vyjadriť k tým návrhom. Vy ste zvolil úplne inú formu. My dvaja sme vedeli, o čom hovoríme. Vy ste sa rozhodol na základe toho, že včera ste doručil na ministerstvo ten zámer, vyjadrili sa k tomu zodpovední ľudia na sekcii a povedal som vám, že nie, ísť za, za tento a jednoducho vynadať ministrovi za to, že to nebolo akceptované. Ale tu nikto alebo málokto vedel vlastne, o čom hovoríte, prečo ste to normálne nie..., štandardným spôsobom nepredložil, aby to každý mal k dispozícii? No ale, ale plénum to nemá. (Reakcia z pléna.) No dobre, ale ako oficiálne. Prečo ste ako oficiálne nepodal, nepodal ten pozmeňovací, aby to...?
A teraz konkrétne k tomu obsahu, ktorý sa, ktorý sa toho, toho ako týka. Ja v zásadnej miere, akonáhle to vždy len bude možné, už odmietam akékoľvek čestné vyhlásenia. Ako stojí to na vode. Tie čestné vyhlásenia sme uplatnili pri všetkých výnimkách, ktoré sa týkajú dohodárov, a ďalej všetci vieme, že je to ťažko skontrolovateľné, že sa to dá obísť, že niekedy je príliš formálne. To, to ako, či chceme, alebo nechceme, to si musíme tieto veci povedať. To je istý zásadný prístup, ktorý tu mám. Tým vôbec nevylučujem, že niekedy ešte životom budem dotlačený, pokiaľ ten nešťastný UNITAS nebude fungovať, lebo ten by jednorazovo všetko riešil.
Príspevok pri narodení dieťaťa slúži na čiastočné pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca. Finančné prostriedky na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením potrieb novorodenca pri tejto filozofii by sa na základe toho, toho vášho návrhu, by vlastne išlo o testovanie príjmu na účely vzniku nároku na tento príspevok. Ja som vám to trošku aj naznačil. Ja to vnímam ten váš návrh ako testovanie, zo zákona testovanie príjmu. Ak by sa teda k takejto filozofii pristúpilo, určite by to nestačilo na to len nejaké čestné vyhlásenie oprávnenej osoby a určite by bola ďaleko väčšia zodpovednosť na kontrolu splnenia týchto podmienok pre vznik nároku. Nebolo možné preniesť len na nejakú verejnosť, ja neviem, sprístupnenie informácii verejnosti. No ja neodporúčam. Vyjadril som sa veľmi konkrétne, len na základe nejakého subjektívneho vyhlásenia rodiča, že finančné prostriedky naozaj potrebuje, resp. nepotrebuje, to je veľmi subjektívne.
Druhá otázka. Nerozumiem zabezpečeniu účelnosti príspevku verejnou kontrolou, ktorú ste v tom bode ďalej navrhoval z verejného čestného vyhlásenia rodiča. Neviem, to bude verejnosť ako posudzovať, či, čo sa bude diať potom, keď tie peniaze dostane, že či potreboval alebo nepotreboval lacný kočík, drahší kočík, neviem. Jednoducho nepresvedčil nás a nielen mňa, ale aj mojich kolegov, ktorí majú dlhoročné skúsenosti na odbornej sekcii, tento váš, tento váš pozmeňujúci návrh, a preto ho jednoducho nepodporujem.
No a k tomu vynadaniu, ktoré tu z vašej strany ako jednoducho padlo. Ľudia nám dali dôveru. My sme zobrali na seba zodpovednosť a budeme jednoducho ten odpočet smerom k tým ľuďom aj robiť. To treba akceptovať. To je treba akceptovať, to je naša zodpovednosť. My sme si toho vedomí a ten odpočet dáme. Do akej miery nám ľudia uveria, že sme to mali úprimnú snahu robiť dobre, je, samozrejmá vec, v istom vývoji.
Pán poslanec Kaník, no, pán poslanec, ak som ťa zle pochopil v tom tvojom vyjadrení, nemám problém sa ospravedlniť. Ja som to vnímal tak, ako som tu neformálne reagoval. Ak je to inak, ja sa ospravedlňujem, ale osobne som vnímal to tvoje vystúpenie ako predvolebné vystúpenie pred župnými voľbami, osloviť istú časť ľudí. Tento názor mi nikto nezoberie, ale nemám problém povedať aj to ospravedlňujem sa, i keď, ešte raz, vnímam stále to vystúpenie ako populistické vystúpenie pred voľbami, a populistami vás už raz už váš kolega nazval, keď ste neakceptovali niektoré návrhy, myslím teraz pána poslanca Mihála, vtedy ešte ako ministra, ktoré predkladal, ja by som bol veľmi nerád, aby som toto tu často opakoval, ale to je vnútorná záležitosť v tejto chvíli skôr opozície.
Samozrejmá vec, uchádzam sa o podporu tohto návrhu zákona. Som presvedčený, že bude prínosom v reálnej praxi, pretože vychádza z istých aplikačných zistení, a každopádne tá novela upresňuje a myslím si, že dáva ďalšiu perspektívu. Tým vôbec nevylučujem, že podobná novela môže o rok, o dva prísť, pretože sociálna oblasť je v istom vývoji. Akonáhle by boli k dispozícii minimálne ročné zúčtovanie odvodov, pokiaľ by fungoval UNITAS, som presvedčený, že viem úplne inak, vôbec k celému systému štátnych sociálnych dávok pristúpiť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len dve krátke poznámky. Jednu ku kolegovi Hlinovi, ktorý síce do lavíc predložil návrh zákona, ale v zmysle rokovacieho poriadku tu to neprečítal, čiže nemôžem to akceptovať.
A len jednu poznámku ešte k Ľudovi Kaníkovi. To som nestihol sa teda opýtať, ale znova sa ho pýtam už niekoľkýkrát. Ja poznám aj prípady rodiny mladej, ktorá chce pracovať, chce byť zodpovedná rodina, ale jednoducho tú prácu nemá ani on, ani ona a napriek tomu si rodinu chceli založiť. Chceli by si ju založiť a ja im, samozrejme, nemôžem klásť polená pod nohy.
Ďakujem pekne, pán predseda.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som uviedol niekoľko úvodných poznámok k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predložený návrh zákona v samostatných článkoch mení a dopĺňa tri základné zákony v oblasti regionálneho školstva, a to školský zákon čiže zákon č. 590/2003 Z. z. a potom ďalej zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.
Základné tézy v zákone. V novele školského zákona sa navrhuje zvýšiť maximálne počet žiakov v triedach základných škôl na druhom stupni základnej školy z 28 na 29 a zvýšiť maximálne počty žiakov v triedach stredných škôl z 30 na 31 žiakov, určiť minimálne počty žiakov v triedach základných škôl, stredných škôl, praktických škôl a odborných učilíšť, zaviesť osobitné dôvody, za ktorých bude môcť zriaďovateľ základnej školy určiť nižší počet žiakov v triede, ako je ich najnižší počet, napríklad dostupnosť základnej školy nad 6 kilometrov, klimatické podmienky v zimnom období, roztratené osídlenie v podhorských oblastiach, ale aj záujmy zriaďovateľa dofinancovať si náklady na výchovu a vzdelávanie, ale najmä takisto na zmiešaných územiach najmä južného Slovenska, umožniť vzdelávanie žiakov základnej školy viacerých ročníkov prvého stupňa v jednej triede len z dvoch ročníkov prvého stupňa základnej školy, napríklad prváci a tretiaci sa budú vzdelávať v jednej triede, zmeny týkajúce sa počtu žiakov v triede základnej školy a strednej školy sa začnú uplatňovať až od 1. 9. 2015, čiže je tam legisvakačná doba, aby mal zriaďovateľ školy dostatok času sa na ne pripraviť a urobiť isté opatrenia, povoliť riaditeľovi školy doplniť počet žiakov vzdelávaných v triede z titulu povolenia štúdia v zahraničí až na maximálny počet žiakov v triede, upraviť hodnotenie žiakov s mentálnym postihnutím bez vyjadrenia stupňov a s komentárom o dosiahnutých vzdelávacích výsledkoch, zrušiť jazykové certifikáty ako náhradu maturitnej skúšky z cudzieho jazyka na základe najmä odporúčania Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií a umožniť vzdelávanie detí a žiakov v školách pri zdravotníckych zariadeniach aj pedagogickým zamestnancom inej špeciálnej školy.
V novele zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve sa navrhuje najmä umožniť zriaďovateľovi školy schvaľovať okrem počtu prijímaných žiakov aj počet tried, toto je dôležitá podmienka na zmenu spôsobu financovania základných škôl a stredných škôl na triedu, upraviť podmienky na financovanie v súťaži a predmetových olympiád, ktoré sme postrádali, a, samozrejme, aj ďalšie aktivity, ktoré sú v tejto malej novele uvedené.
V novele zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení sa navrhuje najmä každoročne zverejňovať metodiku prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl v rámci dohadovacieho konania a zriaďovateľom štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení a zosúladiť ustanovenie zákona č. 597/2003 Z. z. v oblasti financovania nákladov na učebnice, pracovné zošity a učebné texty v ustanovení § 13 školského zákona.
Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, ďakujem, že ste si vypočuli moje úvodné slová k tejto novele zákona. Teším sa na diskusiu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Máme to všetci rozdané ako tlač 717. Ako určený spravodajca Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 96 zo 14. októbra 2013 podávam túto spravodajskú informáciu.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 687 z 27. septembra navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada rozhodne návrh prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s návrhom predsedu Národnej rady, odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady určiť výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som so svojou spravodajskou informáciou a poprosím o otvorenie rozpravy.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, vážený pán minister, ide o pomerne krátku novelu zákonov, ktoré sa týkajú regionálneho školstva. A keďže podľa rokovacieho poriadku treba v prvom čítaní hovoriť o zásadných veciach a nehovoriť o detailoch, tak to najzákladnejšie poviem hneď.
Ja si myslím, že táto novela len potvrdzuje to, že postupne osekávaním salámovou metódou sa stále viac a viac znižujú kompetencie škôl riaditeľov a posilňuje sa centrálny dirigizmus. A tá ukážka najmarkantnejšia v tomto zákone je tá, ktorá hovorí o tom, že zriaďovateľ dnes už podľa tohto zákona bude určovať počty žiakov aj počty tried. Minule sme mali novelu, kde vyšší územný celok určuje počty prvých ročníkov stredných škôl všetkým školám v príslušnom samosprávnom kraji. No nedá mi, aby som sa neopýtal, na čo potom máme právnu subjektivitu škôl, na čo potom máme v podstate riaditeľa. Pomaly ten riaditeľ sa ocitne v situácii, že asi bude rozhodovať o tom, ako sa zostaví rozvrh školy. A obávam sa, že týmto jeho kompetencie skončia.
Ale ten problém vidím aj v tom, že jednoducho týmito úpravami vlastne obmedzujeme súťaživosť medzi školami. Je dobrá škola? Celkom prirodzene bude o ňu väčší záujem, mať viac žiakov, viacej tried. To, čo si môže dovoliť, koľko ich môže otvoriť, malo by byť podľa môjho presvedčenia na riaditeľovi, ktorým je a mal by byť zodpovedný človek, ktorý problematike školy rozumie. Ja nechcem podceňovať samosprávne orgány, zastupiteľstvá, či už miest a obcí alebo vyššieho územného celku, ale toto, si myslím, nie sú veci, ktoré im patria do kompetencie a ktorým takpovediac dostatočne rozumejú, budú rozhodovať hlasovaním.
Druhá vec, o ktorej sa chcem zmieniť, je zvyšovanie počtu žiakov v triedach základných a stredných škôl. Ja viem, peniaze a financie, to je tvrdý nástroj, ktorý jednoducho tlačí na takúto skutočnosť. Len otázka je, či to je dobré, či naozaj je to dobré pre vzdelávanie. Ja si myslím, že keby na to štát mal, mali by sme sa v mnohých prípadoch skôr snažiť dostať sa k tomu, že žiakov v triedach bude menej, že učiteľ sa im bude môcť viacej venovať.
A trochu ma prekvapuje postup, ktorý sa navrhuje pri málotriedkach, pretože tam, ako som sa dočítal aj v dôvodovej správe, sa budú môcť spájať len dva ročníky, napr., ako je uvedené, prvý a tretí. No znamená to s veľkou pravdepodobnosťou, že niektoré málotriedky týmto zákonným opatrením zaniknú. Je to veľmi citlivá vec. Ja som si vedomý, že sú aj málotriedky, ktoré by nemuseli byť. Ale sú málotriedky, kde chápem, že obec sa ich snaží uchovať. Spomínam si na obec Igram, osemnásť detí, tešili sa, že na budúci rok ich budú mať dvadsať. Z vlastných peňazí dávali nejaké financie, aby si školu udržali. Tomuto veľmi dobre rozumiem. Z jednej strany je prirodzený tlak, ekonomický, používať financie. Z druhej strany, a to je celkom prirodzené a citlivé u každého starostu každej obce, je snaha istým spôsobom zachovať školu. Neraz je to posledné miesto istej kultúry v tej obci, ktorá napomáha kultúre života v obci.
Ďalej, a zase musím pochváliť to, ak sa navrhuje napríklad, že v školách, kde sú deti s postihnutím, sa umožňuje, aby boli hodnotené slovne, ja si myslím, že to je v poriadku. Dokonca vnímam to ako prvý krok, ku ktorému by mohlo ísť ďalej, pretože som presvedčený, že predmety, ktoré majú v názve slovo výchova, obyčajne by nemali viesť natoľko k získavaniu vedomostí ako k pestovaniu postojov a vzťahov. Viete, etická výchova nemá byť o tom, aby sa detí naučili ja neviem sedem pravidiel, ale aby som viedol deti k tomu, aj prípadovými štúdiami, že sa patrí staršieho pozdraviť, uvoľniť mu miesto v autobuse a podobne. Čiže toto sú veci, ktoré by skôr mali sledovať tieto predmety. Takisto, viete, keď nemá niekto sluch, tak z neho nevychováte hudobníka, ale môže nadobudnúť vzťah k hudbe. Čiže tento krok, poviem, vnímam zase pozitívne.
Takisto si myslím, že nájsť a urobiť pravidlá pre financovanie súťaží je v poriadku. Môžeme sa možno baviť trošku o tom nastavení, ale neskôr, ale v zásade áno, pretože súťaže, ktoré u nás máme, sú vysoko hodnotené aj v zahraniční. A je to tradícia. Najstaršia predmetová súťaž matematická olympiáda založená ešte akademikom Novákom, má už penzijný vek, má vyše 60 rokov. A myslím si, že je to naozaj rozumná vec. A tam treba zabezpečiť finančné prostriedky. Nie sú síce nejaké obrovské, ale sú to peniaze a treba, aby boli a aby tieto súťaže boli financované a aby mali isté pravidlá.
Pán minister vo svojom úvode hovoril o zrušení jazykových certifikátov. Nakoniec, aj z dôvodovej správy som sa o tom čosi dozvedel. A nedá mi, aby som k tejto veci nevyjadril. Zdá sa, že história toho, prečo sa to ide rušiť, je to, že niektoré školy majú študentov, ktorí majú certifikáty, viac v triede ako tých, ktorí ich nemajú. No, samozrejme, tí slabší potom robia testy, tie testy pre tú školu nedopadnú vynikajúco, celkom prirodzene. A majú školy pocit, a to oprávnený, že sú potom nesprávne hodnotené v príslušnom rebríčku. Ale nie je podľa mňa dobrá cesta zrušiť certifikáty – uznávanie certifikátov. Jednoducho v tom prípade si myslím, že sa dá jasne povedať, že tam, kde je certifikát, ktorý je renomovaný, tak sa do toho hodnotenia započíta. Je tvrdenie, že vydáva niekto certifikáty, ktoré nemajú hodnotu. No, viete, tu mám veľké pochybnosti o tom, pretože je v poriadku, ak ministerstvo určí, ktoré certifikáty bude uznávať. Ale ja si neviem predstaviť, že keď niekto má napríklad TOEFL, teda test o schopnosti plynne hovoriť anglicky, medzinárodne uznávaný, že by som ho spochybňoval. Ak sú niektoré, ktoré sú nekvalitné, tie jednoducho sa nemajú uznávať. Ale to je rozhodnutie ministerstva. Myslím si, že tieto certifikáty, ktoré majú európsky uznávanú hodnotu, by mali byť zachované pri uznávaní a ten problém sa dá riešiť tak, ako som povedal.
Keďže pán minister hovoril v úvode, že povie pár poznámok, tak ja mám tiež len niekoľko poznámok, jedna z posledných je, ktorá sa týka toho, že metodika financovania bude povinne zverejňovaná. Tak samo osebe je to dobrá myšlienka, akurát pôvodne, keď bol zákon o financovaní škôl a školských zariadení urobený, tak súčasťou toho bolo aj zverejňovanie nie metodiky, ale kompletnej informácie o pridelení peňazí školám. Bolo to približne, možno sa mýlim, nie v malom čísle, ale okolo 60 údajov, ktoré boli spojené s každou školou, na základe ktorých dostali školy peniaze. Teda bol tam uvedený počet žiakov, počet žiakov s postihnutím, bol tam uvedený teplotný koeficient, všetky tie údaje, na základe ktorých sa to zrátalo. Nakoniec záver bol suma peňazí, ktorá pre školu išla, a suma peňazí, ktorú zriaďovateľ povinne musel dať tej škole, pretože aj vtedy bolo v zákone uvedených, to sa zase menilo, 20 %, ktoré mohol prerozdeliť medzi iné školy. Všetky tieto údaje boli zverejnené. Ja si myslím, že tak by to malo byť. A k tomu by sme sa mali vrátiť, pretože takáto transparentnosť dáva šancu na to, aby sa nediali nespravodlivosti. Viete, druhí si môžu pozrieť a skontrolovať, či ja neviem susedná škola nedostala niektoré peniaze neoprávnene. Ja som sa takisto stretol s tým, koeficient na deti s postihnutím je 2,5 oproti normám. A stretol som sa s tým, že zrazu vyletel počet detí s postihnutím v škole. Tak poslal som tam kontrolu, 15 detí navyše znamenalo pol milióna korún pre školu navyše, neoprávnene. Pol milióna korún vtedy, keď si pamätám, aký bol plat, znamenalo, celoročne dvoch učiteľov mohli navyše zamestnávať. Ja si myslím, že toto je priestor na ustráženie toho, aby nedochádzalo k neférovosti, zverejnené, transparentné. A paradoxne musím povedať, že keď som to urobil, bol som na ZMOS-e. A ten, kto mal najväčšie výhrady voči tomu, aby sa to takto zverejňovalo a prečo to takto robíme, bol práve ZMOS, ktorý sa dožadoval transparentnosti. No nechcem už hovoriť, prečo si myslím, že práve ZMOS v tomto smere bol taký, že nechcel, aby sa to zverejňovalo. To si domyslíte zrejme aj sami. Toto pokladám za dôležité. A uvítal by som, pán minister, keby takýmto spôsobom sa zverejňovali peniaze, ktoré sú prerozdelené na jednotlivé školy, aby tie informácie boli kompletné na webovej stránke ministerstva školstva. Ja si myslím, že by to pomohlo veci. Toto je dosť zásadná vec, pretože ak chceme, aby niečo fungovalo spravodlivo, musia byť nastavené pravidlá, jasné pravidlá, a, druhá vec, tie pravidlá musia byť transparentné. Keď tieto dve podmienky sú splnené, tak to oveľa lepšie uchráni prerozdelenie peňazí a spravodlivosť podľa môjho presvedčenia ako rôzne kontroly a podobne.
Tých problémov v školstve je veľa. Ja viem, že pán minister má útvar na kontrolu. Ale keby mal všetky tieto veci, ktoré sa dejú kontrolovať, tak by musel byť ten útvar asi tak desaťnásobne väčší. A to si nemôže v žiadnom prípade žiaden inštitút dovoliť. Čiže toto sú skôr mechanizmy, ktoré by som uvítal, keby bola ochota to pozmeniť. A nemusí to byť z opozície. Tú zmenu keď urobíte z koalície, mne vôbec to nebude prekážať, budem rád, pretože to bude podľa môjho presvedčenia v prospech školstva. Takže nechcem ísť ďalej do detailov v zmysle toho, že sám som razil zásadu, že by malo stačiť na každého rečníka 15 – 20 minút, a nie hodinové, dvojhodinové vystúpenia. To podstatné som povedal, poprosil by som zamyslieť sa trochu nad niektorými vecami a skúsiť ich upraviť. Ďakujem za pozornosť.

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som vám vďačný za túto novelu z toho dôvodu, že ma zase inšpirovala k tomu, prelistovať si školský zákon, najmä teda tie novelizované časti. Ale čítal som si napríklad aj ten úvod, ktorý pokladám za veľmi dôležitý, podstatný. Pred chvíľou som si v ňom nalistoval napríklad, že v roku 2008 nám stačilo ešte hovoriť o rovnosti muža a ženy a nepoužíval sa dneska taký ten obľúbený výraz rodová rovnosť.
Ja by som z tohto miesta chcel aj poďakovať pánu ministrovi za odpoveď na moju interpeláciu, budem o tom hovoriť viac zajtra, keď na to bude priestor, ale teraz chcem poďakovať, keďže ho mám takto osobne prítomného, lebo často sa nám stáva, že páni ministri sú pracovne vyťažení.
K tomu samotnému zákonu, ja by som sa vyjadril tak konkrétnejšie, k tomu uznávaniu, resp. neuznávaniu tohto jazykového certifikátu, náhrade maturitnej skúšky. Bol som triedny na strednej škole, kde sa teda maturovalo z cudzieho jazyka. A viem, že študenti aj učitelia túto možnosť vítali, nikdy som nezachytil od svojich kolegov, že by im to nejako prekážalo. Viete, len taká praktická poznámka, ak učiteľovi maturuje 30 žiakov alebo 10 žiakov, nie je to preňho otázka financií, toho, že dostane menej zaplatené, ale je to otázka určitej formálnej práce navyše, lebo taká tá skutočná práca byť odvedená musí byť, to je samozrejmé. Sú aj tí žiaci, ktorí majú certifikáty, sa ten cudzí jazyk učia a zúčastňujú sa na konverzáciách, cvičeniach a tak ďalej. Ale niektoré tie formálne veci ako vypisovanie papierov a všetkých formalít spojených s tou skúškou potom odpadá, ak sú tie jazykové certifikáty uznané. Nezaťažovalo to extra nejako triednych, teda bol som triedny, hoci nie som teda jazykár, ale triedny som bol. Takže ja by som sa prihováral za to, aby sa nad týmto smerom do druhého čítania ešte pouvažovalo. Možné vylepšenia sú teda také, že ak nám prekážajú pochybnosti alebo ak nám ak máme pochybnosti o nejakých certifikátoch, respektíve certifikačných ústavoch, ktoré tuto môžu potvrdiť tú skúšku, tak nech sa tie, ktoré sa nespochybniteľné, uznávajú a, povedzme, nech sa nejakým spôsobom vyraďujú tie, ktoré sú spochybniteľné, pretože, ako to aj spomínal predrečník pán poslanec Fronc, tak naozaj sú niektoré certifikáty, o ktorých naozaj, myslím si, ani ministerstvo školstva, ani nikto z oblasti učiteľov cudzích jazykov nemá pochybnosti. Takže za toto by som sa prihováral, aby sa na to pozrelo. Myslím si, že to nebude riešenie, ktoré poteší študentov, ich rodičov a učiteľov. Neviem, koho poteší teda, ale myslím, že týchto spomínaných nepoteší.
Ja by som chcel sa ešte krátko dotknúť, tiež apelovať na pána ministra, i keď priamo to nesúvisí so zákonom, ale týka sa to vzdelávania, na tú situáciu s tými osemročnými gymnáziami. Tak ako som spomínal, bol som triedny. A tak isto som bol triedny na osemročnej forme. Včera som debatoval s nejakými učiteľmi zo širšej učiteľskej verejnosti, zdá sa, že naozaj tento problém je hlavne teda v Bratislavskom kraji, lebo tá vyváženosť percentuálna je taká, že na Slovensku počet žiakov na tých osemročných gymnáziách nepresahuje priemerne nejako zásadne tých 5 %, to percento je rádovo významne vyššie v Bratislavskom kraji. Takže len taký krátky apel na pána ministra je to, skúsiť možno to diferencovať, nie vždy aby boli tie také centralizované alebo rovnostárske riešenia v zmysle, všade rovnako a nikdy inak musia byť tie najlepšie. Myslím si, že situácia v Bratislave je špecifická, vidíme to, aj čo sa týka napríklad pracovného trhu, ako to tu funguje, či sa tu napríklad celé Slovensko schádza, takisto nejaký prístup k výchove a vzdelávaniu je možno iný ako vo zvyšku Slovenska alebo ako na priemere Slovenska. Myslím, že celkovo takýto prístup, kde zohľadňujeme špecifiká, či už regiónu alebo aj konkrétnej školy, alebo konkrétnej skupiny žiakov, študentov, je veľmi osožný a je dobré, aby sa prejavil aj v školskom zákone a aj v jeho novelizácii. Ďakujem.