25. schôdza

Pán poslanec Hlina, chcel som podporiť vaše vystúpenie, ale zo strachu, aby na mňa nereagovala tá ideologická hlásna trúba marxistov a komunistov, nie SMER-u, pán Blaha, nebudem na vás reagovať, prepáčte.

Ďakujem pekne. Kolega Hlina vie vždy vystihnúť podstatu vecí, aj keď sa to niektorí snažia zabaliť do toho, že nemá patričné vzdelanie. Ako, keď viem, že nejaká zmluva má postihnúť aj tých, ktorí s tým nesúhlasia, tak asi to nebude dobré riešenie a darmo bude na to potrebovať vysokú školu. Ja mám skoro dve a tiež nie do všetkého úplne vidím, ale základné veci, (Reakcia z pléna.) základné veci viem. To nie je do smiechu, ako čo, že si niekto robí vzdelanie, či? Poslanci SMER-u sa môžu teraz rehotať, možno sami na sebe, že nič nedosiahli v živote. V každom prípade Lojzo, to je to, čo si ty vystihol. Vládnej strane a poslancom 83 Kolesíkom chýba miera. Oni skrátka nemajú mieru a nevedia, dokedy môžu až a ja som už viackrát povedal, že ono bič na niekoho môže fungovať, ale len dočasu. A na niekoho vôbec nefunguje. Pretože naozaj treba vytvoriť radšej prostredie na to, aby tieto veci lepšie fungovali. V každom prípade sú na Slovensku firmy, ktoré vôbec nepotrebujú mať nejaké kolektívne zmluvy podpísané, nepotrebujú mať odbory, pretože fungujú špičkovo a majú dokonca vyššie vymoženosti, ako hociktorí zamestnanci v iných firmách, ale týmto zákonom ideme postihnúť aj ich, čo je dosť paradoxné a zvláštne. V každom prípade, táto sociálna vláda chce byť naozaj sociálna, ale má jeden problém. Nevie si na tieto sociálne veci zarobiť. Žiaľ, ona práve a podnikatelia sú tí, ktorí tuná donášajú tie peniaze, pretože tí zamestnávajú ľudí, tí im dávajú prácu, tí potom odvádzajú dane tomuto štátu a samozrejme aj potom z toho, čo vyrobia. Čiže aj ten podnikateľ. Ale keď ich budeme vyháňať a budeme im strpčovať prostredie, tak naozaj si povedia, že to tu zbalia a nebudú produkovať naozaj nič a potom o tie pracovné miesta prídeme a aj potom o tie príjmy do štátneho rozpočtu. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Teda, keď by si tu niekto dal tú prácu, že si to pozrie, tak naozaj, možno mi uzná, že tu sa nedá diskutovať, fakt sa nedá diskutovať. Pozrite, ja som uviedol, že uznávam zákon o kolektívnom vyjednávaní ako výdobytok modernej Európy, to som povedal. Ja som namietal legislatívno-technický nedostatok. Nemôžte prehlásiť niečo za zmluvu, keď to nie je zmluva, ale je to jednostranný akt. To už wikipédia, som vás odporučil na wikipédiu, ale, podľa mňa, to sú aj kopu iných, literatúry, sa to dá doštudovať. Však si to schváľte, ja som proste kvôli legislatívnej činnosti som teda, ako to mi tiež prislúcha to právo, teda upozorňovať v treťom čítaní naozaj na to upozorňujem, že tam máte závažný nedostatok. O tom som hovoril.
Načo ste sa zmohli? Ma dourážať, že či mám alebo nemám vzdelanie, či tomu rozumiem alebo nerozumiem až po demagógiu typu, ja neviem čo. To je presne to, ale ja viem, že sa s tým chvíľku dá, ale nie dlho. Prosím vás, skúsme spraviť nejakú dohodu, spravme dohodu o tom, že, že sa budeme počúvať a budeme reagovať na to, čo som hovoril, ale ja to pre istotu zopakujem, lebo vy ste schopní tvrdiť niečo iné. Ja som hovoril a stále hovorím a tvrdím, že zákon o kolektívnom vyjednávaní nech sa volá v inom tvare anglickom, francúzskom, nejako ináč, ale vieme o čom je, že patrí medzi výdobytok modernej Európy. To nehovorím a nespochybňujem. O rozsahu diskutujme, prosím vás, hej? S týmto ja naozaj nemám najmenší problém, ale to, že vy sem donesiete akt, ktorý zaväzuje inú stranu, rozhodnutím niekoho iného je, to tu zaznelo v reakciách predrečníkov, možno na hrane alebo za hranou ústavnosti to možno treba skúmať. Vy meníte stav, lebo stav je taký, že teraz bol potrebný súhlas dvoch, teraz to meníte, že stačí jedného. Na to, som upozorňoval, ale v zásade som to moc nekomentoval, len som na to upozorňoval a chcem vás poprosiť, opravte si legislatívno-technický nedostatok, nemôže to byť zmluva, je to akt. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Budem sa snažiť byť relatívne veľmi stručný. Priznám sa, že som neočakával, ani nemám ambíciu pri tomto návrhu zákona hľadať zhodu. Áno, tu sa ako zhoda nedá nájsť. Ja vôbec sa netajím tým, že tento návrh zákona môže, aj objektívne oddeľuje od seba pravicové a ľavicové strany.
Pre pravicové vlády sa už stalo tradíciou, že rozširovanie zo zákona vypúšťajú. Urobila tak aj pravicová vláda, ktorá nastúpila po nás, zobrala právo zamestnancom vyjednávať, pretože to podmienila súhlasom aj z druhej strany, k čomu sa vlastne nikdy nedospelo a preto sa kolektívne z hľadiska vyšších, vyšších zmlúv nevyjednávalo. To je demokracia v podaní pravice z hľadiska kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. (Potlesk.)
Ja aj napriek tomu nehovorím o úplnom návrate k zákonu, ktorý platil pred rokom 2010, napríklad poskytujeme sociálnym partnerom flexibilitu pri dohode, či už sa to jedná kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre celý sektor alebo pre konkrétne pracovné činnosti. Rovnakú možnosť dávame aj pri ich rozširovaní, ustanovujeme podmienku reprezentatívnosti, čiže v prípade existencie viacerých zmlúv sa rozšírenie môže, rozšírenie môže len tá kolektívna strana vyššieho stupňa, ktorá pokrýva väčší počet zamestnancov v danom odvetví. To znamená nemôžu traja, štyria odborári za svoje odborové organizácie vyjednávať, ale len ten, ktorý je najväčší. Prísnejšie budeme posudzovať návrh na rozšírenie, pričom členmi komisie budú aj zástupcovia hospodárskych odvetví, pretože chceme viac zobrať do úvahy aj ekonomické dopady rozšírenia zmluvy na dané odvetvie, vrátane menších zamestnávateľov. Naopak, dávame do zákona až sedem ďalších podmienok, pri splnení ktorých sa daný podnik pre, kolektívna zmluva vyššieho stupňa môže, môže rozširovať.
Čo sa týka, týka skúseností zo sveta. Áno, pán poslanec Hlina, ja vám ich môžem prečítať tie krajiny, aj povedať, ktoré sú to: Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko. Typy mechanizmov sú dva v podstate, rozšírenie v užšom slova zmysle a rozšírenie v širšom slova zmysle, prípadne isté funkčné ekvivalenty. Samozrejmá vec, ten, kto má pokrytie na sto percent, nepotrebuje extenzie, nevyjednáva. Takých krajín je veľmi veľa, tam sa vlastne o nič, niet čo baviť, automaticky zo zákona všetko platí pre nich.
To znamená, že ak sa tu tvrdilo, myslím, že pán Štefanec vo svojom vystúpení použil výraz "boľševistický prístup". No tak, je mi ľúto, ale my asi žijeme potom v boľševistickej Európe. Dvadsať krajín, ktoré sú v tomto prípade sledované a 16 z nich uplatňuje podobný systém, ako, ako navrhujeme my. Ja neviem.
Ale je tu asi iný problém. Zazneli tu výrazy, zlaté časy kapitalizmu. Pán poslanec Brocka, ja neviem, kedy boli. Ale mám pred sebou návrh zákona č. 111 Zbierky z 26. júla 1937 o záväznosti hromadných zmlúv pracujúcich. Možno citovať jednotlivé paragrafy. Žiadne výnimky, že do dvadsať zamestnancov. Platili pre všetky odvetvia. Opakujem, účinnosť tohto zákona od 26. júla 1937. Za tatka Masaryka a Beneša nikto nepolemizoval okolo toho, či uzatvárať alebo neuzatvárať. Viete, aké boli sankcie v tomto zákone, pokiaľ jedna, resp. druhá strana neakceptovala? "Jednání nebo odmítnutí proti ustanovení tohto zákona se trestá peňažnou pokutou 50 tisíc korún československých alebo väzením do šesť mesiacov." To platilo pred vojnou. Ja neviem, toto boli tie zlaté časy kapitalizmu?
To znamená, nevymýšľame niečo, čo by tu absolútne nikdy ako nebolo bývalo. Opakujem ešte raz, vo veľmi ťažkých časoch tu boli zákony, ktoré v takomto prípade platili a my, čo ponúkame, jednoducho, len sme sa otočili po Európe a ideme úplne štandardným spôsobom jednotlivých mechanizmov, ktoré platia v rámci Európskej únie. To by som bol rád. (Potlesk.)
Ak dovolíte, k niektorým pripomienkam, možno aj k tým, ktorým som nereagoval na minulom sedení pri prvom čítaní, aj napriek tomu, že tu odzneli. Viem, že vystupoval aj pán poslanec Mihál, no. Boli to trošku také, ja to nazvem veľmi skromne, neštandardné podmienky, ale aký je postup? To je dôležité, lebo mám ten dojem, že to celkom nevnímame všetci rovnako.
Viackrát zazneli slová "automaticky sa rozširujú". No hovorím nie. No nerozširujú sa automaticky. Ten postup je taký, že sa neberie právo zamestnancom navrhovať aj bez súhlasu zamestnávateľov. Ale aký je ďalší postup? No, ide o tripartitné komisie. Nič. Je tam len povinnosť sadnúť a hľadať dohodu. Ak sa dohoda nenájde, ako je tam istá rozhodovacia komisia na úrovni ministerstva a až potom, a k tomu sa ešte majú možnosť vyjadriť, treba povedať, že tu nie je automaticky všetko platné, je tu možnosť aj rozhodnutia súdu, citácia na Európsky súd pre ľudské práva a ďalšie veci, ktoré s tým súvisia. Nič nie je automatické. Je to klasický sociálny dialóg. Partneri sedia a majú záujem, záujem sa dohodnúť. A k tripartite, a vôbec k systému, no, ja z pozície štátu tú tripartitu, by som povedal, že až tak veľmi nepotrebujem. Potrebujú to hlavne konkrétni sociálni partneri, zamestnávatelia a zamestnanci, aby mali vytvorený priestor za účasti štátu sa vyjadriť k návrhom všetkých zákonov, ktoré idú do tejto Národnej rady, aby ich mali právo pripomienkovať, aby sa mali právo vyjadriť. To je systém, ktorý beží v celom svete, už aj v tej banánovej republike, ja neviem, niekde. To znamená, že to, čo ponúkame a riešime, je skutočne absolútny štandard.
Teraz otázka prístupu. Častokrát tu bolo spomínané, že sme z toho vynechali, z toho kolektívneho vyjednávania firmy, ktoré majú do 20 zamestnancov. Áno, len tu si je treba uvedomiť, že o čom sa vlastne bavíme, o koľko, o koľko firiem, firiem tento zákon, zákon pojednáva. No, tie firmy do 20 zamestnancov predstavujú 81,5 % všetkých zamestnávateľov na Slovensku. Opakujem ešte raz. Osemdesiat jedna a pol percenta. To znamená, len 18,5 % firiem tento zákon, ktorý predkladám, sa dotýka, lebo si uvedomujeme, že u tých malých firiem je to ďaleko, ďaleko zložitejšie a každý vplyv, každý výkyv na trhu môže mať veľmi vážny vplyv a preto nemáme záujem, aby sa to týchto týkalo. Veď to je v maximálnej miere seriózne.
To, čo navrhla pani podpredsedníčka Jurinová, rozšíriť do 50 zamestnancov, to je niečo viacej ako 2 %, keby sme išli do 50 zamestnancov. Veď to je podrobne rozanalyzované a samozrejmá vec, že so sociálnymi partnermi aj prerokované. Áno, toto navrhovala napríklad aj RÚZ-ka, že rozšírme to ešte, hoci vo väčšej miere sa to konkrétnych organizácií, ktoré sú súčasťou RÚZ ani netýka. To je skôr aktuálne pre asociáciu zamestnávateľov, pretože tam sú tie menšie firmy a živnostníci a všetci tí, ktorí sú združení.
Najväčší problém, ktorý súvisí s týmto, viete, čo je? Že tie veľké firmy si pri veľa akciách pozývajú spolupracujúce organizácie, použijem ten výraz, subdodávateľov, a tí subdodávatelia majú ďaleko, ďaleko horšie sociálne podmienky, ako tá veľká firma. Toto spôsobuje veľakrát problémy. Ale toto, ako táto, tento návrh zákona odstrániť nemôže, ešte raz, lebo sa dotýka, dotýka len tých relatívne, relatívne veľkých firiem. Preto si myslím, že to nie je žiadna nejaká ideológia, ktorou by sme sa posúvali niekde mimo rámec Európy. Naopak, ak prijmeme tento zákon, my sa posunieme len tam, kde dávno patríme, do Európy medzi ďalších 20 krajín. Je mi však ľúto, moja ambícia a som presvedčený, že každého, kto to poctivo myslí, by mala byť taká, aby raz v budúcnosti aj Slovensko bolo pokryté automaticky 100 % zmluvami a nebolo potrebné aplikáciu tohto zákona ani prijímať. Závidím severským krajinám, závidím ďalším, ktorí sú ďaleko a ďaleko už v tomto rozmedzí. Ďakujem pekne, skončil som. (Potlesk.)

Veľmi pekne ďakujem, vážená pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa predovšetkým transponuje Smernica Európskej únie, ktorej hlavným cieľom je zaistiť uplatňovanie spoločných kritérií členských štátov pri identifikácii osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.
Má sa tým zabrániť pohybu žiadateľov medzi jednotlivými členskými štátmi iba z dôvodu rozdielnej legislatívy a úrovne poskytovaných výhod. Implementáciou smernice taktiež dochádza k postupnému zbližovaniu postavenia azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Táto sa bude predlžovať o dva roky, namiesto pôvodného jedného roku. Cudzinec, ktorému sa neudelí azyl, ale poskytne sa mu doplnková ochrana, bude môcť hneď využívať práva vzťahujúce sa na medzinárodnú ochranu, čo však nevylučuje možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o neudelení azylu.
V súlade s prepracovaním znenia takzvaného dublinského nariadenia sa ustanovujú niektoré podmienky konania o odovzdaní cudzinca s neoprávneným pobytom na území Slovenskej republiky do štátu, v ktorom požiadal o medzinárodnú ochranu. V tejto súvislosti sa taktiež novelizuje zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.
Ďalším dôvodom predloženia návrhu zákona je transpozícia smernice Únie, ktorá upravuje vstup, postup vo vybavovaní a žiadostí vedúcich k jednotnému povoleniu. Takéto povolenie bude po splnení ustanovených podmienok zahŕňať povolenie na prechodný pobyt a povolenie na zamestnanie v rámci jedného správneho aktu. Nevyhnutné zmeny súvisiace s transpozíciou tejto smernice obsahuje novela zákona o pobyte cudzincov, novela zákona o službách zamestnanosti, ktorá tiež komplexne upravuje podmienky zamestnávania cudzincov a novela zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
Okrem transpozície smernice uvedenej v tomto zákone o pobyte cudzincov sa zavádza aj nový dôvod zaistenia cudzinca. Pôjde o zaistenie žiadateľa o udelenie azylu na základe presne špecifických dôvodov, ktoré plne korešpondujú s požiadavkami Európskej únie. V tejto súvislosti sa novelizuje zákon aj o sídlach súdov v Slovenskej republike.
Ďakujem pekne za podporu tohto zákona.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vnútra a podpredseda vlády, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 705.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. septembra 2013 č. 684 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu. Skončil som.

Ďakujem pekne. Vážené, vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, k tomuto zákonu sme si už veľa povedali, aj veľa ukázali z nášho uhla pohľadu. Predovšetkým tým hlavným cieľom je legislatívna úprava takzvanej národnej evidencie vozidiel, ktorá bude znamenať zrýchlenie a zefektívnenie a uľahčenie evidenčných úkonov, týkajúcich sa motorových vozidiel. Je to jedna z tých služieb, ktoré aj v rámci našej reformy ESO elektronizujeme a zjednodušujeme prístup občanom k týmto službám s tým, že s novým občianskym preukazom s elektronickým čipom bude možné robiť úkony, samozrejme, už cestou internetu.
Je veľmi dôležité, aby sme jednak zlikvidovali rady a niektoré nedôstojné čakania v prípade registrácie nových vozidiel, ale aj v prípade registrácie vozidiel, ktoré sú už v obehu. Myslím si, že všetky tie vozidlá, ktoré budú kupované od nového roku u predajcov a napríklad v autobazároch, už budú vlastne môcť títo pracovníci pri podpisovaní kúpnej zmluvy vybaviť za svojich mandantov tieto služby na dopravných inšpektorátoch. Rovnako platí pri bežných prevodoch, medzi fyzickými osobami to bude možné urobiť. Bez elektronického podpisu zatiaľ sa budú môcť vymeniť všetky tie veci, ktoré súvisia s bežnou správou vozidla, zmena vlastníctva bude zapracovaná vtedy, keď už budeme mať plnoprávny vlastne elektronický podpis.
Druhou takou časťou je aj uľahčenie vyradenia evidencie z vozidla z evidencie po jeho spracovaní a dočasné vyradenie vozidla z evidencie. V týchto prípadoch sa odbúrava súčasná dvojkoľajnosť, kedy musí byť občan, musí túto záležitosť vybavovať na dvoch rôznych úradoch, pričom od 1. januára 2014 všetko vybaví iba priamo na dopravnom inšpektoráte, to je tiež jedna z tých zásadných pokrokov, ktoré prináša reforma ESO, kedy bude možné, aby sme tieto úkony vykonávali na jednom mieste. Návrhom zákona sa zároveň transponuje aj Smernica Európskej únie, ktorá umožní cezhraničnú výmenu informácii o vozidlách a ich držiteľoch, ktorý spáchali vymedzené delikty proti bezpečnosti cestnej premávky. Pre nás tiež veľmi dôležité, častokrát sme nedokázali dostatočne postihovať vodičov zahraničných vozidiel na území Slovenskej republiky a častokrát boli aj účastníkmi dopravných nehôd.
Zo zmien v samotných pravidlách cestnej premávky sú najpodstatnejšie dva faktory a to je rozšírenie povinnosti chodcov mať za zníženej viditeľnosti na sebe reflexné prvky nielen mimo obce, ale aj v obci. Ukázalo sa, že toto opatrenie má zásadný vplyv na bezpečnosť chodcov v rámci Slovenskej republiky. Prinieslo to prvé výsledky, ktoré sú naozaj pozitívne a preto si myslím, že toto je trend, v ktorom treba pokračovať. Nie všetky časti miest sú dokonale osvetlené pouličným osvetlením.
Vzhľadom na skutočnosť, že za posledné štyri roky možno konštatovať výrazné zlepšenie v správaní slovenských vodičov, ktoré sa odzrkadľuje predovšetkým na výraznom znížení počtu tých najzávažnejších dopravných nehôd. Keby sme sa bavili o tomto zákone približne pred piatimi rokmi, tak by sme dnes mohli na Slovensku konštatovať, že už malo Slovensko viac ako cez 500 obetí dopravných nehôd v tomto čase, teda v polovičke alebo ku koncu októbra a v tejto chvíli môžme konštatovať, že to je iba niečo viacej ako 130, čo sú zásadné posuny, ktoré na slovenských cestách nastali. Myslím si, že to všetci vnímame aj z pohľadu plynulosti, aj takej zníženej miery agresivity na slovenských cestách a preto sme si povedali, že je nevyhnutné, aby sme aspoň nejakou symbolickou formou mohli našim vodičom vyjsť v ústrety a preto sme sa rozhodli znížiť základnú sadzbu pokút zo 60 eur na 50 eur.
Verím, že tento zákon v druhom čítaní podporíte, v rámci výborov navrhujeme schváliť všetky pripomienky v spoločnej správe, čo odporúča aj výbor gestorský. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prečítať spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 757 zo dňa 6. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú uvedené v bode III. tejto správy.
Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 až 29 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 114 na svojej 32. schôdzi.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, v predchádzajúcom volebnom období zákonom č. 56/2012 o cestnej doprave sa zaviedli určité nové podmienky pre evidenciu vozidiel taxi služby do koncesie. Tieto podmienky sa okrem iného týkajú obmedzenia počtu najazdených kilometrov a veku vozidla taxi služby. Podľa § 30 ods. 2 písm. c) predmetného zákona dopravný správny orgán zaeviduje v koncesii podľa ods. 1 písm. a) ako vozidlo taxi služby len vozidlo, ktoré má najviac 5 rokov odo dňa uvedenia do prevádzky, alebo najazdených najviac 100 tisíc kilometrov s benzínovým motorom alebo hybridným motorom, alebo najviac 150 tisíc kilometrov s naftovým motorom.
V prípade, ak by tieto podmienky boli stanovené kumulatívne, tak by to ešte dávalo zmysel a plnilo účel, avšak tak, ako to bolo prijaté, alternatívne stanovenie podmienky počtu najazdených kilometrov a veku vozidla sa úplne míňa účinkom a okrem toho sa javí aj ako diskriminačná táto podmienka. V konkrétnom prípade to znamená, že do koncesie môže byť zavedené napríklad i vozidlo, ktoré má vek 4 roky, ale najazdených 750 tisíc alebo 800 tisíc kilometrov. Naopak vozidlo, ktoré má najazdených 20 tisíc kilometrov a je v perfektom stave, ale staršie ako 5 rokov, už zaevidované byť nemôže.
Okrem toho podľa prechodných ustanovení tohto zákona živnostenské koncesie na vydávanie, vykonávanie vnútroštátnej cestnej dopravy získané do 30. júna 2010 strácajú platnosť najneskôr 3. decembra 2013. Týmto prechodným ustanovením sa vytvára určitá skupina dopravcov, ktorá má iné podmienky a pre ktorú by ich naplnenie znamenalo v zásade likvidáciu. Preto po konzultácii a odsúhlasení s profesnými združeniami taxikárov ako aj s Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktoré síce pripravuje komplexnú novelu celého tohto predpisu, avšak vzhľadom na účinnosť spomínaného prechodného ustanovenia si dovoľujem predložiť nasledujúci pozmeňovací a doplňujúci návrh, ktorý máte rozdaný v laviciach a ktorý znie:
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 601, sa mení a dopĺňa takto:
Za článok 5 sa vkladá nová článok 6, ktorý znie: Čl. 6: Zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení zákona č. 317/2012 Z. z., zákona č. 345/20012 Z. z., zákona č. 133/2013 Z. z. a zákona č. 180/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V § 30 ods. 2 písm. c) znie: "c) má najviac 8 rokov odo dňa uvedenia do prevádzky."
Bod 2. V § 54 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová "a počet najazdených kilometrov".
Bod 3. Za § 56 sa vkladá § 56a, ktorý znie: "§ 56a. Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 30. novembra 2013. Konania na udelenie koncesie na taxi službu začaté a právoplatne neukončené pred 30. novembrom 2013 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Na neskoršiu právnu úpravu sa prihliadne, ak je to pre žiadateľa výhodnejšie.".
Ustanovenia tohto článku nadobúdajú účinnosť 30. novembra 2013, čo sa v prípade jeho schválenia premietne do ustanovenia o účinnosti.
Z odôvodnenia k čl. 6 bod 1. Ide o úpravu požiadavky na vozidlo taxi služby, kotré by malo byť zaevidované v koncesii. Podľa platnej právnej úpravy sa pri posudzovaní vozidla taxi služby zohľadňuje vek vozidla, alebo maximálny počet najazdených kilometrov, ako som už povedal pred tým. Počet kilometrov však nie je objektívnym kritériom pri zápise vozidla do koncesie, preto sa vypúšťa požiadavka na počet kilometrov a ustanovuje sa minimálny vek vozidla pri zápise do koncesie na 8 rokov odo dňa uvedenia vozidla do prevádzky. Navrhnutá úprava je kompromisným riešením, ktoré komplexne zohľadňuje jednak požiadavky zástupcov prevádzkovateľov taxislužieb a jednak požiadavky na bezpečnosť vozidiel, ktorými je taxislužba vykonávaná.
K článku 6 bod 2. Úprava reflektujúca vypustenie počtu kilometrov ako kritéria pre zápis vozidla do koncesie.
K článku 6 bod 3. Prechodné ustanovenie zohľadňuje prípadné začaté a do dňa účinosti zákona neukončené konania.
Poprosil by som vás o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca, podpredsedkyne parlamentu, pán minister, kolegyne, kolegovia, hostia, do rozpravy som sa prihlásil hlavne kvôli tomu, aby som podporil vlastný pozmeňovák, ktorý práve odznel, ktorého som spolupredkladateľom. Uznávam, tie podmienky, ktoré tam boli, ktoré tam boli napísané ešte za vlády Ivety Radičovej z pera ministerstva pána Figeľa, boli nezmyselné. My sme sa snažili na to reagovať samostatnou novelou na predchádzajúcej schôdzi, ktorú predkladal kolega Sulík aj s kolegyňou Nicholsonovou, mám taký dojem, ktorá by úplne vypustila tie podmienky pre taxikárov. Ten dôvod je až prozaický. Mne sa podarilo pred troma týždňami rozseknúť pneumatiku na aute a tým pádom som musel štyri dni chodiť taxíkmi. A každý jeden taxikár, ku ktorému som sadol, mi povedal, toto je niečo, čo ide mnohých nás zruinovať. Tie podmienky sú nastavené príliš tvrdo, tie podmienky sú pre mnohých z nás likvidačné a jednoducho nie sme schopní to uniesť.
Preto som veľmi rád, že aj ministerstvo dopravy vstúpilo do rokovania s cechom, bol som priebežne zo strany aj zástupcov taxikárov informovaný, že tie rokovania sú pomerne konštruktívne a som rád, že v podobe tohto pozmeňovacieho návrhu sa dostali aj na rokovanie Národnej rady. Ja tak isto sa prihováram za podporu tohto pozmeňováku a budem rád, ak prejde, pretože neviem ako je to v iných mestách, ale minimálne v Bratislave je trh s taxíkmi neštandardný, zdeformovaný, mnohí z nich majú naozaj problémy prežiť a myslím si, že pre mnohých by tie podmienky, ktoré boli nastavené v súčasnom znení, boli príliš tvrdé.
Tak isto oceňujem to prechodné ustanovenie, ktoré tam je spomenuté, pretože na rozdiel od čipovania netrestá tých poctivých, ktorí už sa prispôsobili tomu dnešnému stavu. To znamená, že ľudia, ktorí sa rozhodli, že áno, budeme mať také auto, ktoré vyhovuje tým podmienkam, ktoré sú napísané v zákone, nebudú týmto novým znením postihnutí. To znamená, že keď si kúpili, dajme tomu, Oktávku, ktorá mala 5 a pol roka, ale mala len 60 tisíc kilometrov najazdených, čím by plnili tých 100 tisíc, ktoré sú v zákone dnes, tak nebudú postihnutí a stále vlastne licenciu na prevádzku svojho taxíku dostanú. Takže ešte raz, som rád, že tu ten pozmeňovák je, som rád, že napriek tomu, že táto iniciatíva z pera SaS neprešla cez parlament, tak sem prichádza v inej podobe a budem veľmi rád, keď bude súčasťou slovenskej legislatívy. Ďakujem veľmi pekne.