25. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Pýtam sa, pani spravodajkyňa, chcete zaujať? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k druhému čítaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa a o procedúre oznámení.

Návrh vlády má tlač 695 a spoločná správa výborov má tlač 695a.
Dávam opäť slovo ministrovi zahraničných vecí, aby návrh vlády odôvodnil.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa a o procedúre oznámení bol otvorený na podpis 28. februára 2012 a Slovenská republika ho podpísala ako jeden z prvých štátov.
Protokol je prvou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach, pri príprave ktorej Slovensko zohralo úlohu lídra i koordinátora procesu prípravy. Skorá ratifikácia je preto prirodzeným záujmom Slovenskej republiky a zároveň medzinárodným spoločenstvom očakávaný krok.
Opčný protokol zakotvuje možnosť podávania oznámení a sťažností Výboru pre práva dieťaťa v prípade porušenia práv garantovaných Dohovorom o právach dieťaťa alebo jeho opčnými protokolmi o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii.
Opčný protokol vytvára aj mechanizmus medzištátnych oznámení o porušení dohovoru alebo jeho opčných protokolov a vyšetrovaciu procedúru voči štátu, ak výbor usúdi, že dochádza k závažnému alebo systematickému porušovaniu Dohovoru či jeho protokolov. Aj s prihliadnutím na našu angažovanosť v procese navrhujeme akceptáciu oboch procedúr Slovenskou republikou.
Ratifikácia protokolu podporuje vytvorenie národného mechanizmu umožňujúceho deťom predkladať sťažnosti v prípade porušenia ich práv. V súčasnom období boli uskutočnené kroky, ktoré vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky smerujúce k zákonnému zriadeniu inštitútov na ochranu osobitne zraniteľných skupín obyvateľstva, tzv. komisárov pre oblasť zdravotného postihnutia a pre oblasť práv dieťaťa. Inštitút komisára by z hľadiska budúcej perspektívy mohol plniť práve úlohu spojenú s prijímaním sťažností v zmysle Opčného protokolu.
K 21. októbru 2013 protokol ratifikovalo osem štátov. Jeho signatárom je zatiaľ 44 štátov. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom bol predmetom rokovania ústavnoprávneho výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Oba výbory ho schválili.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať plénum Národnej rady Slovenskej republiky o vyslovenie súhlasu s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení s uplatnením vyhlásenia podľa jeho čl. 12 ods. 1, t. j. akceptácia mechanizmu medzištátnych oznámení, a rozhodnutie, že ide o zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi. Následne bude Opčný protokol predložený na ratifikáciu prezidentovi Slovenskej republiky.
Ratifikácia a vykonávanie tejto medzinárodnej zmluvy si nevyžaduje zmeny, zmeny v slovenskom právnom poriadku.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem, pán minister.
Prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, poslankyňu Luciu Nicholsonovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi z poverenia gestorského výboru predložiť spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení pod tlačou 695a.
Predmetný návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 13. septembra 2013 č. 676 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Oba výbory prerokovali návrh v určenej lehote a zhodne odporúčali, aby Národná rada podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 ústavy prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru z 10. októbra 2013 č. 108. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Otváram rozpravu ústnu. Pán poslanec Hlina. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec. (Reakcie z pléna.)
Pán poslanec Mikloško? Áno. Pán poslanec Poliačik? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Traja.
Pán poslanec Hlina ako prvý.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, ešte krátko k tomu predchádzajúcemu. Ja som v zásade ani nehovoril o pánovi Soltészovi, že máte riešiť. Ja som to len dokumentoval, že teda sa rozhodlo a v zásade pozitívne v jeho prípade. A v tej druhej vašej poznámke, tam, pán minister, to je to, čo si ja myslím, že by malo byť naše zastúpenie, že nás niekto zastupuje niekde, to znamená, že chráni naše práva. To znamená, že skôr by som si predstavoval odpoveď typu, že nieže necháme to na súd, ale že teda mi poviete: áno, pri vyjednávaní sme zohľadňovali ten fakt, aby sa tá škoda posudzovala teda nie nejak absolútne, lebo je rozdiel škoda, ako vníma škodu v Nemecku, ako v Rumunsku alebo na Slovensku, ale že sa to vníma nejako proporčne. A ak sa to nepovedalo, tak teda budeme teda apelovať na tých, ktorí o tom budú, že aby toto zo-hľa-dňo-vali. Takto si ja predstavujem, že niekto za naše práva bojuje. To znamená, bojuje aj takýmto spôsobom, že my by sme sa radi rovnali niekomu, ale treba po pravde uznať, že máme k tomu ďaleko. A prečo, to si môžme povedať neskôr.
Čo sa týka tohto, k tomuto som v zásade ani nechcel, pán minister, vystupovať. Ale keď ste povedali, že sme boli lídrom pri tom vyjednávaní, aby sa nám to nevrátilo v zlom. Alebo ako to ináč povedať? My máme jednu vec. Ja by som možno a ťažko povedať, že teda, že čo je skôr, že či ísť po hlave do tohto, do ratifikácie, alebo prípadne počkať, lebo nám sa môže stať to, a nevylučujem, keď všetky tie inštitúcie a vôbec tie procesy toho oznámenia budú fungovať, že my tu môžme kľudne spraviť detašované pracoviská pre ten výbor a pre OSN na Spiši, na Gemeri. Vedel by som x destinácií, kde by kľudne si mohli postaviť nie unimobunku, ale kamennú stavbu, aby teda priamo na mieste vyhodnocovali, že čo sa deje, ako sa deje.
Čiže áno, áno, budeme ratifikáciou týchto, tohto Opčného protokolu, budeme podľa mňa konfrontovaní veľmi silne s tým, že keď OSN bude častejším návštevníkom a bude častejšie vyhodnocovať to, čo už viacej, viac-menej vieme aj tušíme, len sa stále schovávame, že ešte to také zlé nie je. A je to naozaj zlé. Viete, Spiš nie je Gabun ani Nigéria, Spiš je oblasť v strednej Európe v 21. storočí a vyzerá to horšie ako v Gabune a Nigérii. Tie deti nevedia v zásade, ten, to je nedôstojné. A určite sa to bude dotýkať toho Dohovoru o právach dieťaťa. Čiže ja si myslím, že budú, každé oznámenie, ktoré im niekto poradí, aby napísali, alebo niekto iný, nejaká tretia strana to postaví, tak bude mať svoje opodstatnenie. A to opodstatnenie predpokladám, že budú snímať a skúmať pracovníci OSN. A predpokladám potom, že znova prídu nejaké opatrenia na to, že čo sa má, ten národný štáb alebo štát, s tými výsledkami urobiť.
A možno je to dobré. Možno je dobré, keď pôjdeme do sveta a keď sa svet dozvie, že čo ste, teda nie vy, ale čo aj teda teraz veľmi silne SMER svojimi sociálnymi experimentmi v určitých častiach našej krajiny stvára, k čomu sa dopracoval, že dopracoval sa, že najvyššia pôrodnosť na svete, by ste neverili, nie je v Nigérii, ale na Spiši. A toto je vec, ktorá možno stojí za to, aby zaznela. Ja som tam v živote nebol. Ja som to iba na fotkách videl, aby tam v tej veľkej peknej budove sa už o tom začali rozprávať, že čo tí malí, čo tá malá krajina v strede Slovenska "dokázala". A zdá sa, že ratifikáciou tohto Opčného protokolu to pôjde o niečo rýchlejšie. Ja len na to upozorňujem.
Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.
Ďalší, ktorý v rozprave vystúpi, je pán poslanec Mikloško, pretože sa hlásil ešte pred pánom poslancom Poliačikom.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ja som už s vami chvíľu debatoval, takže nechcem to opakovať, ale medzitým som ďalšie dve SMS-ky dostal, na ktoré by som teraz si dovolil kratučko snáď reagovať otázkami na vás.
No, ratifikáciu Dohovoru o ľudských právach dieťaťa schválilo Federálne zhromaždenie, sa uskutočnilo 17. novembra 1991, ak sa rýchlo pamätám. Ale náhodou som to ja vtedy predkladal a bol to naozaj a je to zákon základný, by som povedal, celej zemegule, OSN. A tak jak je, je veľmi dobrý a vždy na niektoré malé alebo aj veľké zmeny tohto dohovoru by som bol trocha háklivý, tak jak by som bol háklivý, keby sa menila Dohoda o ľudských právach z roku 1948, ktorú po vojne OSN schválilo.
O čo ide teda? V tomto vraj dnes o siedmej Slovenský rozhlas hovoril, že táto dohoda, alebo teda tá notifi..., či ratifikácia je o ochrane pred týraním detí a pred týraním žien. Otázka teda znie, že či táto zmluva nás potom nebude zaväzovať, radikálne zavedenie sexuálnej výchovy do škôl a prípadne aj odoberanie detí. O tom je tu veľa diskusií. Nedávno som videl televíznu debatu, kde hovorila žena, ktorá žije v Anglicku, Slovenka s anglickým menom, takú situáciu, jak je to vlastne v Anglicku, no. Napríklad, keď buchnete dieťa, tak, keď vám niečo urobí, tak po zadku alebo ako, ono sa s tým prizná v škole, začnú po vás ísť a môžu vám ho zobrať. Keď dieťa, vraj tam človek do práce, aj deti v škole chodia, aj keď sú choré. Keď vaše dieťa je choré, ste zvyknutý ho tam neposielať, týždeň nepríde, prídu a môžu vám ho zobrať. A tak ďalej. Takýchto niekoľko prípadov hovorili, ktoré pre mňa, by som povedal, boli nóvum a videl som, že tieto, by som povedal, zákony rôzne krajiny rôzne môžu brať, najmä, keď si ich potom prispôsobia a zmenia ináč, no.
Čiže napríklad to podávanie sťažností deťmi je tiež, by som povedal, vec, ktorá môže mať aj, aj druhý koniec. Ja si myslím, že by bolo veľmi dobré, keby sme, ale s tým to asi nesúvisí, mali aj nejakého ombudsmana pre dieťa, ktorý by sa len staral o problémy detí, ktorých je tu dosť takisto, keby sa do novelizácie zákona o rodine, ktorá beží, a nie jednej porady som sa už zúčastnil, tiež v tomto smere niečo dodalo.
Je tam taký termín, že zavádza sa "najlepší záujem dieťaťa", takýto pojem. Ja pokiaľ si pamätám, tak práve sociálky v iných štátoch tento dôvod pokladajú za dôvod pre odoberanie detí z rodiny a zavedenie povinnosti, práve ten, zaviesť ten mechanizmus udávania rodičov, no. Tento materiál je teda návrhom OSN a teda, ratifikácia bude teda aj tu platiť. Čiže chcel by som sa opýtať na tie otázky, čo sa týka teda tej sexuálnej výchovy, za prvé. Iste tá je nejakým spôsobom nutná, ale nie tak, jak si to dnes všelikto predstavuje. Ale samozrejme iste silno závisí aj od rodičov, akým spôsobom to oni mienia a chcú urobiť. Za druhé, som chcel spomenúť toho, ten termín zavádzania "najlepšieho záujmu dieťaťa", či sa nedá zneužiť, tak jak sa to podľa mňa zneužíva aj v iných štátoch.
No a potom ten detský ombudsman, prípadne novela zákona o rodine, ale to je už troška mimo, ale tiež to súvisí s týmto.
Ďakujem.

Ďakujem.
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Poliačik.
Nech sa páči.