25. schôdza

Poprosím vás potom, pán poslanec, aby ste doručili interpelácie predsedovi Národnej rady, a minister vnútra, ktorý si vypočul interpeláciu, chce na ňu aj v zmysle rokovacieho poriadku hneď reagovať. Chcem ho upozorniť, že to ho nezbavuje povinnosti, aby odpovedal na interpeláciu písomne.
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne, ja budem veľmi stručný. Pán poslanec, každý štát označuje svoje obce v štátnom jazyku. Tak ako v Maďarsku je vždy Balaton, nebude Blatnianske jazero, ani keď to budeme veľmi my chcieť, aj keď my to Blatnianske jazero voláme 1 000 rokov a volalo sa tak aj predtým, tak ono nebude.
Teraz sa vás opýtam ja otázku. V tejto zmiešanej obci je slovenský názov a pod tým je iný názov. To je aký? Maďarský. Takže keď máte Tešedíkovo a pod tým máte ten náhradný na modrej tabuľke maďarský názov a tam je napísané Pered, tak nechápem, že zrazu sa dneska tvárite, že to je vlastne slovenský názov. Čiže uznávate, že vlastne vy pod slovenským názvom Tešedíkovo píšete tiež slovenský názov Pered. Tak myslím, že zbytočne robíte z ľudí nie úplne dostatočne vzdelaných v tom, aby ste vedeli, že keď raz používate ten názov ako názov podľa minimálne 20-percentnej menšiny, tak je to názov maďarský. Však teraz sa snažíte vysvetliť, že to je vlastne slovenský názov, tak nechápem, že to potom ako maďarský názov používate.
Druhá vec je, že tak ako proste majú všetky slovenské mestá svoj maďarský ekvivalent, tak proste podobne platí, že budeme naše mestá volať naďalej po slovensky, a to isté platí pre Maďarskú republiku, kde nebudem nútiť Maďarskú republiku, aby kvôli nám alebo kvôli menšine slovenskej, ktorá tam žije, premenovávali svoje obce na slovenské názvy tak, ako ich poznáme my. Keď idete v Maďarsku na diaľnici a nie ste dostatočne informovaní, tak idete smerom na Bécs, dostatočne dobre neviete, ako sa to volá a kam vlastne idete. Ale nikto určite nenúti Rakúšanov, aby kvôli tomu premenovali svoju Viedeň na Bécs. Čiže aby sme si to ozrejmili, to nie je zneváženie referenda, to je iba potvrdenie pravidiel, ktoré tu sú, a referendum veľmi dobre vedelo, že nie je možné názov tejto obce zmeniť na maďarský názov, keďže platí zákon, ktorý hovorí, že názvy obcí sú v slovenskom jazyku. A keď sami tú obec označujete jazykom národnostnej menšiny, čiže maďarským a voláte ju Pered, tak je teda jasné, že je to názov maďarský. Akékoľvek snahy tváriť sa, že je to názov slovenský, sú týmto jediným ľahkým argumentom vyvrátené, že na vlastnom maďarskom názve tento názov používate. Tak teraz úplne neviem presne, o čom je debata. Tak ako Bratislava nikdy nebude volať Pozsony, tak to platí aj pre ostatných. Toto pravidlo sme tu zaviedli. Až tu bude platiť zákon, že všetky slovenské obce a mestá sa majú volať po maďarsky, tak sa po maďarsky volať budú. Vy viete veľmi dobre, že drvivá väčšina všetkých slovenských obcí a miest svoj maďarský ekvivalent starý sedemsto rokov má, možno aj tisíc. Tak neviem, prečo teraz práve sa tvárime inak. Všetci, ktorí to referendum usporiadali, vedeli, že idú proti zákonu a že takáto zmena nebude možná. My sme si nevymysleli vlastné argumenty a sami popierajú potom, že volajú svoju dedinu po maďarsky, lebo mali možnosť ako 20-percentná menšina, zjavne v obci Tešedíkovo je ich viacej, dať si svoj vlastný maďarský názov. A ako maďarský názov si dali Pered, čiže môžme to považovať za realitu, že toto je maďarský ekvivalent, maďarský názov obce. To je všetko, čo vám k tomu viem povedať. Nikto sa nepokúsil znevážiť referendum, veľmi si vážim formu priamej demokracie, ale v tomto prípade, vedeli dopredu, že idú proti zákonu. Ďakujem. (Potlesk.)

Rokovací poriadok nehovorí o tom, že na pána ministra v rámci interpelácií je možné dávať faktické poznámky.
Takže nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

Vážená pani popredsedníčka parlamentu, vážení členovia vlády, ja som mal dve interpelácie. Tú jednu vlastne sťahujem, lebo o tom hovoril aj poslanec Kvasnička. Išlo o to, že pani riaditeľka odboru Pietruchová sa mi zdá byť veľmi militantná, nie nad vecou, nie spájajúca, ale štiepiaca a rozoštvávajúca, najmä v svojich blogoch a vystúpenia, militantná atď. Ale vlastne sťahujem ju a nežiadam na ňu odpoveď, pretože pán Kvasnička na to tiež upozornil.
Ja mám jednu vážnu interpeláciu na pani ministerku zdravotníctva. Je to téma vážna a iste rozčerí troška hladinu, ale chcem povedať veľmi konštruktívne a pozitívne, ale je to témou nielen u nás, ale aj v celej Európe. Týka sa očkovania. Konštatujem, že zhoršujúci sa zdravotný stav detí u nás je alarmujúci. Do detského veku sa prenášajú choroby, ktoré sa v minulosti vyskytli len v dospelosti. Narastá počet alergií, astmy, oslabení imunity, počet autistických detí, čo má veľký vplyv aj na ich liečebné náklady. Je nemálo štúdií, ktoré hovoria, že zlý zdravotný stav detí súvisí aj s narastajúcim počtom vakcín pri očkovaní a s tým aj s množstvom chemikálií, ktoré sa dostávajú do organizmov, najmä malých detí. Existuje množstvo výskumov o postvakcínových reakciách, najmä negatívne ukladanie hliníka a iných ťažkých kovov v organizme. Podľa mojich informácií v 15 krajinách Európskej únie nemajú zavedené povinné očkovanie, pričom rodič si môže zvoliť svoju cestu, aj keď jeho voľba môže mať vplyv aj na jeho platby do zdravotnej poisťovne.
Na Slovensku je zavedené povinné očkovanie, pričom voči odmietajúcim rodičom sú finančné sankcie. Podľa nedávneho článku iba 3 % rodičmi hlásených reakcií na očkovanie lekári hlásia Štátnemu ústavu na kontrolu liečiv. Farmakologické firmy nesmú diktovať medicíne, ale musí to byť naopak. Myslím si, že povinné očkovanie je proti zásade informovaného súhlasu a výhrade vo svedomí. Štát nemá právo nútiť zákonom rodičov povinne očkovať svoje deti, najmä proti niektorých zriedkavým chorobám a s novými, dostatočne neprebádanými vakcínami.
Rastie počet článkov proti povinnému očkovaniu, ťažké ochorenia detí a počty publikácií o chemických analýzach vakcín, ktoré obsahujú zdraviu škodlivé zlúčeniny. Existuje tiež výskum o nespoľahlivých a neúčinných vakcínach aj o ich priamom spojení s neplodnosťou. Farmakologické firmy silne profitujú z očkovania, neudávajú objektívne informácie o rizikách a negatívnych dôsledkoch očkovania. Zohľadňuje ministerstvo zdravotníctva a ústav a ÚVZ tieto poznatky? Vedú sa odborné diskusie, semináre a konferencie o nových vedeckých štúdiách a z nich vyplývajúcich poznatkov o minimalizácii rizík očkovania, najmä mladých, detí? Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Slovenská epidemiologická a vakcinačná spoločnosť a Úrad verejného zdravotníctva si myslím, že nedostatočne berú v úvahu nové vedecké poznatky o tejto téme a nehľadajú cesty na minimalizáciu rizík vakcinácie. V občianskom združení Iniciatíva pre uvedomenie si rizík z očkovania viacerí členovia majú deti podľa ich mienky poškodené očkovaním vrátane dvoch prípadov úmrtí. Komunikujeme s poškodenými? Koľko odškodnených sme uznali kvôli očkovaniu? Pripomínam Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, ktorý u nás platí od 1. 1. 1990, kde v § 24 stojí: "Osoba, ktorá utrpela neprimerané poškodenie ako výsledok zákroku, má nárok na spravodlivé odškodnenie podľa podmienok a postupov ustanovených zákonom." Treba iniciovať celonárodnú diskusiu na tému očkovanie, podporiť výskumy o negatívnych vplyvov na deti s možnosťou odložiť očkovanie na neskorší vek a snažiť sa odstrániť z vakcín nebezpečné chemikálie.
Ministerstvo zdravotníctva by malo vypracovať metodológiu povinného očkovania a u niektorých, najmä nových vakcín aj jeho dobrovoľnosť.
Vážená pani ministerka, berte túto moju interpeláciu ako námet do diskusie a budúcej práce aj ministerstva zdravotníctva a buďte presvedčená, že mi túto interpeláciu nikto nenapísal, ale že sa tejto téme už venujem, dá sa povedať, niekoľko mesiacov, a dnes, keď som vás tuná uvidel s veľkou radosťou, tak som si dovolil prečítať, čo som medzitým pripravil. Písomne to odovzdám. Ďakujem.

Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová, vaša interpelácia.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, mám dve interpelácie. Prvá je interpelácia na predsedu vlády a znie:
"Vo všetkých okolitých krajinách už niekoľko mesiacov funguje výbor na prípravu podujatí k 100. výročiu prvej svetovej vojny, ktorý pripravuje na vládnej úrovni zhodnotenie, účasť svojej krajiny a pripomenutie si pamiatky vypuknutia tejto svetovej kataklizmy. Slovenská vláda podľa mojich vedomostí žiaden takýto výbor nemá. Podľa odhadov slovenských historikov stála prvá svetová vojna život približne medzi 70 až 100-tisíc občanov, teda Slovákov a nemáme to dodnes vlastne spočítané. V každej slovenskej dedinke ale existuje menší alebo väčší pamätník s menami otcov, mužov či bratov, ktorí obetovali svoje životy.
Žiadam vás preto, aby ste ma informovali a prostredníctvom mňa aj parlament a celú slovenskú verejnosť, prečo nenasledujete príklad ostatných európskych krajín, a akým spôsobom sa slovenská vláda pripravuje na spomienky na rok 1914? Zaujíma ma to aj preto, lebo náš rodák Dušan Jurkovič bol tým architektom, ktorý ako prvý zaviedol nebývalú úctu k padlým všetkých národov na jednom cintoríne..." (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, na chvíľku, páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, lebo naozaj...

Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
"... aj protivníkov tým, že vytvoril krásne architektonicky mimoriadne zaujímavé a hodnotné vojenské cintoríny niekoľko kilometrov za našou severnou hranicou pri Gorliciach. Slovenská republika by mala aj prostredníctvom svojej vlády rokovať s poľskými partnermi o svojom podiele na udržiavaní tohto architektonického skvostu." Toto je prvá interpelácia.
Druhá interpelácia ministra kultúry:
"Vážený pán minister, napriek vašej odpovedi na moju interpeláciu z mája 2013, v ktorej ste ma ubezpečovali, že ministerstvo kultúry zverejňuje každú uzatvorenú zmluvu a každý uzatvorený dodatok k zmluve v súlade so zákonom a že všetky tieto náležitosti sú riadne uverejnené v centrálnom registri zmlúv, musím znova dôrazne apelovať, že tak dôležitá príloha k rámcovej zmluve medzi ministerstvom kultúry a firmou TMG, akou je cenník dodávaných služieb na webovej stránke ministerstva kultúry, jednoducho chýba. Hoci cenník má byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, v dokumente zmluvy jasne vidieť, že príloha č. 5, ktorou mal byť cenník, je odstránená. Rovnako je nedostupný a začiernený cenník pri dopytovom projekte pre Slovenskú národnú galériu.
Žiadam vás, aby ste umožnili verejnosti kontrolu čerpania prostriedkov z fondov v Európskej únii, malo by to byť samozrejmosťou. Predpokladám, že dôvodom, prečo spomínaný cenník v zmluve nefiguruje, je neporovnateľne vyššia cena dodávaných služieb za digitalizáciu ako v ostatných európskych štátoch, a to aj napriek tomu, že zmluva medzi ministerstvom kultúry a TMG nie je zmluvou na celkovú digitalizáciu, ako sa to rozumie v odborných a medzinárodných dokumentoch, keďže sa týka iba služieb zameraných na skenovanie a postprocesing. Napriek týmto faktom je cena za digitalizáciu umeleckého diela na Slovensku podstatne vyššia, keďže ceny v Európe sa pohybujú od 25 euro do 139 euro, zatiaľ čo cena na Slovensku predstavuje 262,9 euro za objekt, čo je minimálne o 126 euro viac, ako je najvyššia cena najkvalitnejšej digitalizácie v Európe. Konkrétne je v dopytovom projekte Slovenskej národnej galérie určených na digitalizáciu 18 300 objektov, väčšina výtvarných diel a určená suma 4 812 697 eur, takže to vychádza na 262,9 eur.
V ďalšom dopytovom projekte pre Maticu slovenskú, do ktorého je s veľkou pravdepodobnosťou zainteresovaný vami preferovaný dodávateľ, sa má za 2 780 177 eur digitalizovať 364 802 objektov archívnych a knižničných dokumentov Matice slovenskej. V podstate ide o texty a minimálny počet 3D predmetov. V tomto projekte sa má podľa súťažných podkladov digitalizovať asi 800-tisíc strán archívnych materiálov a asi 150 kníh. V Európe sa obvykle ceny za takéto skenovanie pohybujú od 8 do 50 centov za jednu stranu. Avšak v projekte Matice slovenskej je cena za jednu stranu okolo 3,40 eur. Opakujem, v Európe je to medzi 8 až 50 centov.
Žiadam vás a budem v tom pokračovať, aby ste verejne zdôvodnili, prečo je cena čiastočnej digitalizácie na Slovensku predražená spôsobom, ktorý zakladá, že po vyhodnotení celého procesu digitalizácie a záchrany nášho národného dedičstva bude musieť časť alebo dokonca celú sumu získaných európskych prostriedkov Slovenská republika vracať. Vaša odpoveď mi bude ilustrovať, či ste si tejto zodpovednosti vedomý." Môj podpis. Nech sa páči.