25. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
29.10.2013 o 18:06 hod.
Mgr.
Branislav Škripek
Videokanál poslanca
Ja sa ospravedlňujem, neviem, či ešte môžem, ale pri hlasovaní č. 256 som sa pomýlil a chcel som sa zdržať.
Neautorizovaný
Vystúpenia
17:38
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:38
Ľubomír GalkoAj podľa toho, čo ste vy povedali, pán kolega Muránsky, prolongácia, o ktorej rozprával pán Fecko, ste povedali, že...
Aj podľa toho, čo ste vy povedali, pán kolega Muránsky, prolongácia, o ktorej rozprával pán Fecko, ste povedali, že áno, že tam teda treba naozaj nad tým uvažovať, že aby, že je to dobrá pripomienka. Ďalej ste povedali ohľadne tých nových, nových majiteľov, ktorí sa dostanú k tej pôde a ktorí by mohli na základe tohto navrhnutého zákona doslova vyháčkovať nájomcov, ktorí si poctivo plnia svoje povinnosti, takisto ďalšia vec, ktorá je zle urobená. Kolega Fecko teraz povedal ďalšie pripomienky týkajúce sa nejakých pojmov.
Zhrnuté, podčiarknuté, ten, ten zákon ako taký je proste zle pripravený a nemyslím si, že by sme mali - a z opozície už vôbec nie - dávať sem do tohto pléna zle pripravené návrhy. Sem by sme mali dávať len naozaj návrhy, ktoré sú absolútne nepriestrelné. Keď máte taký obrovský problém s tými 25 rokmi, tak ste mali navrhnúť úplne jednoduchučkú novelu, kde by ste znížili počet rokov 25 na 15, mohli by sme sa o tom potom rozprávať. My by sme, samozrejme, nepodporili ani to, lebo my si myslíme, že keď sa raz dva subjekty na niečom dohodnú, tak štát im nemá do toho čo kafrať, ale potom by sme sa nemuseli baviť o tých ďalších vážnych nedostatkoch, ktoré ten zákon má. My proste tento zákon nemôžeme podporiť a v takejto podobe ho ani nepodporíme. Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.10.2013 o 17:38 hod.
Mgr.
Ľubomír Galko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. No, pán kolega Muránsky aj pán kolega Fecko, ukazuje sa to, čo som povedal vo svojom vystúpení, ten zákon je tak neodborný a tak zlý, že podľa môjho názoru je úplne zbytočné, aby sme takýto zákon prijímali. Nechcite po nás, aby sme my poslanci za stranu SaS podporili niečo, kde 90 % je proste zle spracované.
Aj podľa toho, čo ste vy povedali, pán kolega Muránsky, prolongácia, o ktorej rozprával pán Fecko, ste povedali, že áno, že tam teda treba naozaj nad tým uvažovať, že aby, že je to dobrá pripomienka. Ďalej ste povedali ohľadne tých nových, nových majiteľov, ktorí sa dostanú k tej pôde a ktorí by mohli na základe tohto navrhnutého zákona doslova vyháčkovať nájomcov, ktorí si poctivo plnia svoje povinnosti, takisto ďalšia vec, ktorá je zle urobená. Kolega Fecko teraz povedal ďalšie pripomienky týkajúce sa nejakých pojmov.
Zhrnuté, podčiarknuté, ten, ten zákon ako taký je proste zle pripravený a nemyslím si, že by sme mali - a z opozície už vôbec nie - dávať sem do tohto pléna zle pripravené návrhy. Sem by sme mali dávať len naozaj návrhy, ktoré sú absolútne nepriestrelné. Keď máte taký obrovský problém s tými 25 rokmi, tak ste mali navrhnúť úplne jednoduchučkú novelu, kde by ste znížili počet rokov 25 na 15, mohli by sme sa o tom potom rozprávať. My by sme, samozrejme, nepodporili ani to, lebo my si myslíme, že keď sa raz dva subjekty na niečom dohodnú, tak štát im nemá do toho čo kafrať, ale potom by sme sa nemuseli baviť o tých ďalších vážnych nedostatkoch, ktoré ten zákon má. My proste tento zákon nemôžeme podporiť a v takejto podobe ho ani nepodporíme. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
17:40
Vystúpenie 17:40
Pavol ZajacV prvom rade sa chcem poďakovať všetkým tým, ktorí z pohľadu toho, že sa tejto problematike dlhšie zaoberajú ako my predkladatelia, a mal som na mysli hlavne pána bývalého ministra Zsolta Simona, ale ja pána Fecka. Chcem sa im poďakovať za ich odborné stanoviská a vlastne aj podporné stanoviska pre tento návrh zákona. Tie drobné pripomienky, ktoré...
V prvom rade sa chcem poďakovať všetkým tým, ktorí z pohľadu toho, že sa tejto problematike dlhšie zaoberajú ako my predkladatelia, a mal som na mysli hlavne pána bývalého ministra Zsolta Simona, ale ja pána Fecka. Chcem sa im poďakovať za ich odborné stanoviská a vlastne aj podporné stanoviska pre tento návrh zákona. Tie drobné pripomienky, ktoré zazneli aj teraz na záver od pána Fecka, tie sa dajú v druhom čítaní opraviť.
Naozaj v tomto návrhu zákona nám išlo o slobodný výkon vlastníckych práv, vlastníckych práv tých občanov, ktorí vlastnia tieto pozemky. Naozaj pri našom stretávaní sa vo viacerých krajoch v našej republike pri zákone, pri debatách o zákone o rodinnom podnikaní za nami prišli drobní farmári, ktorí podnikajú v poľnohospodárstve, a rozprávali nám príbehy, ako sa nemôžu dostať ku pôde. A prekvapuje ma, že pán kolega Galko z liberálnej SaS zastáva tých veľkých podnikateľov v agropriemysle, ktorí využívajú to, že majú v prenájme pôdu, ktorá sa automaticky po uplynutí nájomnej doby, ak si ten vlastník nevyhradí v určitom čase voči, voči tej nájomnej zmluve, sa mu tá zmluva automaticky predlžuje. A maximálna doba je až na 25 rokov. Sme presvedčení, že títo drobní podnikatelia v agropriemysle sú schopní, a z praxe to aj poznám, sú schopní dať lepšie nájomné podmienky pre vlastníka pôdy ako tí veľkí. A preto sme presvedčení, že aj veľkí hráči v agropriemysle by si mali svoje podnikateľské vzťahy, nájomné vzťahy vysporiadať s tými vlastníkmi, ktorých pôdu využívajú. Prečo by to nemalo byť ich povinnosť? Preto sme navrhli kratšiu dobu, maximálnu dobu, nie 25 rokov, ale 15 rokov a navrhli sme, aby ten paragraf, kde sa automaticky predlžuje doba nájmu, aby z toho vypadol, aby všetci, ktorí pracujú na pôde týchto majiteľov museli sa s nimi dohodnúť na ďalšom nájme. A je to z nášho pohľadu, podnikateľského pohľadu aj obchodných vzťahov úplne v poriadku.
Ďakujem ešte raz pánu Simonovi za podporné stanovisko aj jeho odborné ešte vysvetlenie, aj všetkým tým, čo chcú podporiť tento návrh zákona, žiadam vás aj poslancov SMER-u o podporu tohto návrhu zákona.
Vážené kolegyne a kolegovia, v dvakrát prerušenej rozprave by som sa rád krátko vyjadril.
V prvom rade sa chcem poďakovať všetkým tým, ktorí z pohľadu toho, že sa tejto problematike dlhšie zaoberajú ako my predkladatelia, a mal som na mysli hlavne pána bývalého ministra Zsolta Simona, ale ja pána Fecka. Chcem sa im poďakovať za ich odborné stanoviská a vlastne aj podporné stanoviska pre tento návrh zákona. Tie drobné pripomienky, ktoré zazneli aj teraz na záver od pána Fecka, tie sa dajú v druhom čítaní opraviť.
Naozaj v tomto návrhu zákona nám išlo o slobodný výkon vlastníckych práv, vlastníckych práv tých občanov, ktorí vlastnia tieto pozemky. Naozaj pri našom stretávaní sa vo viacerých krajoch v našej republike pri zákone, pri debatách o zákone o rodinnom podnikaní za nami prišli drobní farmári, ktorí podnikajú v poľnohospodárstve, a rozprávali nám príbehy, ako sa nemôžu dostať ku pôde. A prekvapuje ma, že pán kolega Galko z liberálnej SaS zastáva tých veľkých podnikateľov v agropriemysle, ktorí využívajú to, že majú v prenájme pôdu, ktorá sa automaticky po uplynutí nájomnej doby, ak si ten vlastník nevyhradí v určitom čase voči, voči tej nájomnej zmluve, sa mu tá zmluva automaticky predlžuje. A maximálna doba je až na 25 rokov. Sme presvedčení, že títo drobní podnikatelia v agropriemysle sú schopní, a z praxe to aj poznám, sú schopní dať lepšie nájomné podmienky pre vlastníka pôdy ako tí veľkí. A preto sme presvedčení, že aj veľkí hráči v agropriemysle by si mali svoje podnikateľské vzťahy, nájomné vzťahy vysporiadať s tými vlastníkmi, ktorých pôdu využívajú. Prečo by to nemalo byť ich povinnosť? Preto sme navrhli kratšiu dobu, maximálnu dobu, nie 25 rokov, ale 15 rokov a navrhli sme, aby ten paragraf, kde sa automaticky predlžuje doba nájmu, aby z toho vypadol, aby všetci, ktorí pracujú na pôde týchto majiteľov museli sa s nimi dohodnúť na ďalšom nájme. A je to z nášho pohľadu, podnikateľského pohľadu aj obchodných vzťahov úplne v poriadku.
Ďakujem ešte raz pánu Simonovi za podporné stanovisko aj jeho odborné ešte vysvetlenie, aj všetkým tým, čo chcú podporiť tento návrh zákona, žiadam vás aj poslancov SMER-u o podporu tohto návrhu zákona.
Neautorizovaný
17:44
Vystúpenie 17:44
Ján MičovskýAk by sme chceli v úvode povedať niečo jednoduché, tak asi toľko, že tento zákon je s istou súvislosťou so...
Ak by sme chceli v úvode povedať niečo jednoduché, tak asi toľko, že tento zákon je s istou súvislosťou so 700-ročnými tradíciami lesníctva, ktoré keď by sme chceli vyjadriť líniou, tak je to progresívna stále stúpajúca čiara, kde stredoveké poznatky postupne dostávali svoje nové a nové kvalitatívne vylepšenia. Niekdajší panovníci našej krajiny, resp. územia, na ktorom sa dnes Slovensko nachádza boli rozumní ľudia, ktorí vedeli celkom racionálne zvážiť, že riziká a straty, ktoré vyplývajú z hospodárenia v lesoch, sú hodné zreteľa, a na vrchole tohto prúdu rôznych poznatkov dnes stojí vec, ktorú dávame v našom návrhu novely zákona o lesoch do pozornosti ako špičkový spôsob hospodárenia, ktorý je možný po skúsenostiach s hospodárením holorubným a podrastovým považovať naozaj za vyvrcholenie, ktoré bude na dlhú dobu ovplyvňovať hospodárenie nielen lesníkov, ale aj všetkých, ktorí majú na starosti hodnoty krajiny pre 21. storočie.
Takže tá prvá časť nášho návrhu, by som si ju dovolil nazvať strategickou, týka sa spôsobu hospodárenia, ktoré je charakterizované výberkovým spôsobom. Keďže som o tomto spôsobe tu tu rozprával veľakrát, nebudem to teraz opakovať. Skôr je dôležité povedať niečo iné, čo veľmi rád zdôrazním. Keďže sa stalo, tak ako sa stalo, že na tejto schôdzi sa zbehli dve novely zákona č. 326, naozaj to nebola nejaká úmyselná kombinácia z našej strany, ale náhoda, tak sa stalo aj to, že niektoré veci sme riešili paralelne s vládnym návrhom, resp. vládny návrh prišiel v tom istom čase, keď prichádza aj náš poslanecký návrh, a ja by som v tomto čase chcel zdôrazniť jednu zásadnú vec a to je to, že sme sa obidve strany v tomto prípade - aj vládna, aj opozičná - zhodli v tejto zásadnej veci, ktorá vytvára prvú časť tohto návrhu zákona, a to je priorita výberkového hospodárskeho spôsobu. Ja viem, znie to trocha umelo, technicky, ale zdôrazním len to, čo je dôležité povedať. Je to hospodársky spôsob, ktorý zásadným spôsobom ovplyvní všetkých obyvateľov našej krajiny, zďaleka len nie lesnícku prácu, ale doslova všetkých obyvateľov pre celé 21. storočie, pretože rieši veľmi elegantným, efektívnym a naozaj múdrym spôsobom otázky, ktorým sa nevyhneme, otázky ekologické, ekonomické, klimatologické aj spoločenské, ktoré veľmi bezprostredne súvisia s hospodárením v lesoch. No a tá súvislosť tých dvoch zákonov je v tom, že keď som pred časom navštívil Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a požiadal som ich, aby skúsili sa pozrieť na tento výberkový spôsob ako na strategickú záležitosť, ktorá vysoko presiahne obdobie tohto zoskupenia politického alebo parlamentného a ktorá bude naozaj ovplyvňovať život v tejto krajine. Tak som rád, že táto vec bola vypočutá, pretože sa stalo to, že veľmi podobným spôsobom, ako to tam riešime v našom návrhu v prvej časti, už vložilo ministerstvo do svojho návrhu, ktorý sme tu prerokovali pred niekoľkými dňami, a tie rozdiely, ktoré tu sú, sú pomerne nenápadné. Jednoznačne výberkový hospodársky spôsob aj vládny návrh charakterizoval ako návrh, ktorý sa uplatňuje, alebo spôsob, ktorý sa uplatňuje všade tam, kde sú pre to vytvorené podmienky, alebo tam, kde takéto podmienky je možné vytvoriť, a to je teda skoro na celom území, v 41 % lesov, ktoré pokrývajú územie Slovenska. Nesmierne dôležitý fakt, dôležitejší ako možno v tejto situácii a v tejto chvíli sa domnievame, pretože ak by sme rozšírili tú nejakú predstavu grafickú, že kde všade sa môže ocitnúť lesný hospodár, od jedného extrému, keď povieme, že bez zásahu absolútne nechať lesy na matku prírodu, až po ten druhý extrém, hospodáriť vždy a všade so zámerom dosiahnuť maximálny zisk, tak tento výberkový spôsob je tým neuveriteľne efektívnym, ktorý dokáže uspokojiť tak ekológov, ľudí, ktorí ozaj veľmi citlivo vnímajú všetky zložité súvislosti lesného ekosystému, ale aj ekonómov, ktorí povedia, no, chceme mať nízke náklady a vysoké tržby. Tento spôsob je, ja si ho dovolím nazvať, aj keď to nebude presné skutočne, istým perpetuom mobile na rozumné hospodárenie na najbližších 100 rokov a je to teda v tejto chvíli oveľa väčšia vec, ako sa domnievate, resp. ako sa možno domnievať, že sme sa zhodli. To, že to teda bola naša istá aktivita poslaneckého klubu Obyčajných, že sme takýto návrh ministerstvu dali, to je polovica úspechu. Druhá polovica je tá, že takýto návrh bol vypočutý a zakomponovaný, takže ja skutočne považujem za svoju veľmi radostnú povinnosť poďakovať tým ministerským úradníkom ministerstva pôdohospodárstva, ktorí vypočuli náš návrh, a do svojho návrhu vládneho túto vetu zakomponovali. Takže prvý bod by sme mohli veľmi rýchlo uzrieť, poďakovaním, že keďže už to bolo aj predmetom vládneho návrhu, môžme sa domnievať, že či už z jednej, alebo z druhej strany, úspech v podobe presadenia výberkového hospodárskeho spôsobu v systéme práce lesníkov na Slovensku bude od tejto schôdze zabezpečený a je to niečo, čo naozaj dáva veľmi dobré perspektívy pre všetkých nadšencov, ktorí doteraz týmto hospodárskym spôsobom sa zaoberali, len ktorí to robili tak, ako keby to boli len nadšenci, ktorí majú svoje hobby, a teraz týmto požehnaním zákonným dostáva ich aktivita naozaj punc veľmi dôležitej, kvalitnej špičkovej lesníckej práce. Toľko k prvej časti.
V druhej časti nášho návrhu, túto by som už navrhol nazvať ani nie strategickou, ale veľmi aktuálnou a akútnou. Je to otázka spracovania náhodnej ťažby, ktorú riešime tak, aby paragraf č. 23 bol upravený, a to spôsobom, ktorý umožní lepšiu kontrolu orgánov štátnej správy na úseku lesného hospodárstva, kontrolovať oprávnenosť spracovania kalamity, teda tú náhodnú ťažbu. Máme za to, že aj keď absolútna väčšina všetkých lesných hospodárov a lesomajiteľov, povedzme 99 % hospodári tak, že nemusíme vyjadrovať obavu, že by práve kalamita bola práve predmetom akého si zneužívania, ale ostáva tu minimálne 1 % symbolické. Nie je dôležité, či je to jedno alebo desať, ale evidentne moje skúsenosti potvrdzujú, že vôbec nemožno takúto eventualitu vylúčiť, ľudí, ktorí dokážu kalamitu použiť na zištné ciele. A to, že zákon nedostatočne myslel na takýchto ľudí považujeme za chybu, a preto sme si dovolili navrhnúť v tomto druhom zásadnom bode našej novely to, že zákon je upravený v zmysle, že každý hospodár je povinný nahlásiť kalamitu nielen v tom rozsahu, ako je to doteraz, keď zasahuje viac ako 50 árov alebo viac ako 20 % aktuálnej zásoby porastu, ale každú kalamitu, ktorá vznikne na území spravovaného lesníckeho celku, resp. lesomajiteľského celku alebo jednotky priestorového rozdelenia lesa, aby sme boli úplne presní, lebo tá sa vzťahuje k týmto údajom, 20 % a 50 árov. Že je to potrebné, o tom svedčia skúsenosti tých, ktorí nás kontaktovali a ktorí poukazujú na to, že majú zlé skúsenosti a že zbytočne dochádza k veľkým únikom.
No a potom je tu ešte aj druhá akási argumentačná skupina v tomto bode, v ktorom si k sebe pomoc ozaj k prospechu lesov a nie k prospechu nejakých zištných krátkodobých cieľov, že orgán štátnej správy na úseku lesného hospodárstva má mať možnosť skontrolovať, že či ku kalamite naozaj došlo. Poviem to veľmi prakticky. Dnes je to tak, že ráno som zistil kalamitu, na obed môže vyrúbaná a večer, keby ma aj niekto chcel skontrolovať, nájde iba pne, s ktorých sa už nevyčíta, čo na nich rástlo. Zákon nemyslel na nejakú ochrannú dobu, tak ako to dávnejšie v minulosti bolo, že pozrieť sa na istý interval časový, ktorý umožní pracovníkovi, ktorý je poverený štátnym dozorom overiť, či nahlásenie sa zhoduje so skutočnosťou. A viete možno to treba trocha priblížiť takými praktickými číslami, ak zoberieme, že poraste bežne je zásoba 4000 kubíkov a ak každý kubík, ak by sme išli na jednoduché čísla predstavuje nie tržby, ale zisk 30-40 eur. No tak, ak by niekto mal zlý úmysel a rozhodol sa použiť kalamitu ako zdroj nezaslúženého nezákonného zisku, ktorý vzhľadom na dieru v zákone je možné relatívne ľahko vyrobiť, tak zoberte si len v jenom poraste, ak by sme zobrali, že má 4000 kubíkov, 20 % je 800 kubíkov, no tak len v jednom maličkom poraste 800 krát 30 eur, a to hovoríme o malom 10-hektárovom poraste možno, ktorý má takúto zásobu úplne primeranú. Už tu hovoríme o 1 000 eur, ktoré môžu nezodpovedných hospodárov zlákať k tomu, aby dali pokyn hospodárovi: "Vyrob kalamitu, veď štátny dozor, veď pracovníci štátnej správy na úseku lesného hospodárstva ani nemajú ani len teoretickú možnosť to skontrolovať. Vo chvíli, keď prídu do lesa už je neskoro, už je po." Preto tá ochranná doba, tak ako sme ju navrhli v tom druhom bode, kde sa zaoberáme § 18, a aby som v tomto úvode bol relatívne stručný, tak teraz zmienim sa o tom poslednom treťom bode, ktorý by som si dovolil nazvať, že je, ak prvý bol strategický, výberkový hospodársky spôsob, ak druhý som nazval vysoko aktuálny zásah do zákona, tak tretí a nebojím sa to povedať, je to naozaj možné použiť takýto neobvyklý prívlastok, je prelomový. Rozširujeme zákon o lesoch o § 55a, ktorý je novým paragrafom a ktorý hovorí o komplexnej hodnote lesa. Pri tomto sa prizastavím v tomto úvode trocha podrobnejšie, pretože tie predchádzajúce som už neraz spomenul v istom náznaku, ale toto je absolútna novinka, ktorá vychádza z obrovských vedeckých odborných tradícií lesníckej školy, lesníckych škôl na Slovensku. My naozaj máme špičkových odborníkov a nie je to len otázka súčasnosti, ale je to otázka istých tradícií, ktoré za posledné, nazvime to, storočie, aby sme nešli veľmi do hĺbky, sme si vytvorili veľmi primeranými, presnými a v európskom lesníckom meradle naozaj nevídanými lesníckymi poznatkami. Ja ich budem aj personifikovať. Spomeniem troch lesníckych profesorov, ktorí vytvárajú časovú radu: profesora Papánka, už blahej pamäti, profesora Zachara a profesora, pána profesora Čabouna, ktorí vytvárajú veľmi presvedčivý argumentačný rámec toho, že dokážeme pre naše lesy, pre ich skutočné hodnoty nájsť oveľa väčšie ocenenie, než ktoré sa spája s cenou dreva ako produktu, ktorý považujeme pre lesníctvo za základný, a je to veľmi nesprávne a nepresné nazeranie. Totižto je bežné, že hodnotíme hrubý domáci produkt a lesnícky podiel na ňom iba nejakými zlomkami percenta. Možno 0,20; 0,30 % HDP predstavujú lesy. Je to obrovská nepravda, je to fikcia, ktorá nezodpovedá skutočnosti, pretože podiel lesnej produkcie je výrazne väčší, nedokážem ho odhadnúť, ale keď by som povedal, že nie 0,30 % HDP, ale 13 % HDP, tak je to možno veľmi blízko k pravde. Hodnoty lesa sú dané práve všetkým iným, nielen tým drevom, ktoré je v menšine z hľadiska reálnych prínosov a môžme smelo povedať, že toto si treba už aktuálne uvedomiť, pretože ak by sme chceli hodnotiť lesy len cez drevo, dopúšťame sa krátkozrakosti, ktorá sa nám môže veľmi rýchlo vypomstiť. Ja viem na to, aby sme mohli uplatniť komplexné hodnotenie lesa, musí prísť spoločenská objednávka a tu by som povedal, že tu sú len dve možnosti. Buď bude katastrofická alternatíva, že sa udeje niečo, čo nás veľmi rýchlo privedie k poznaniu, že sme sa pozerali na hodnoty lesa krátkozrako, to si neprajme, aj keď vieme, že naša schopnosť vidieť do budúcnosti je veľmi krátka a veľmi malá, pretože ak by sme zobrali také poznatky, aké sú dané katastrofou v Černobyle alebo nedávno vo Fukušime, tak pochopíme, že i tie naše najlepšie úmysly, ako ohodnotiť budúcnosť, je, sú vždycky veľmi limitované. Preto bude oveľa lepšie, keď sa dohodneme, že chceme spoznať skutočnú produkciu lesov na základe uvedomelej spoločenskej objednávky a túto práve chceme v tomto treťom bode, ktorý je predmetom našej novely, vyjadriť zákonným spôsobom, čo je teda určite primerané tejto snemovni, a preto som veľmi rád, že došlo nie na základe toho, že sme si povedali, bolo by dobré priniesť niečo nové, ale, že sme to naozaj prekonzultovali práve so spomínaným pánom profesorom Čabounom, ktorý sa vlastne celý svoj aktívny život zaoberal problematikou oceňovania lesov, oceňovania skutočnej hodnoty lesov, že sme si toto s ním prešli, a náš návrh sme si overili naozaj s týmto pracovníkom špičkového lesníckeho pracoviska, ktorým je Národné lesnícke centrum vo Zvolene. A jednoznačne je možné povedať, že tie hodnoty, ku ktorým sme sa dopracovali, sú veľmi veľké. Ja vás nebudem tým teraz zaťažovať, len vás poprosím, a tým by som toto uvedenie zákona mohol aj ukončiť, aby ste prihliadli na skutočnosť, že na základe iba jedného jediného príkladu - pitnej vody.
Aké jednoduché, otočiť kohútikom, máme ju kvalitnú, dokonca sme sa tu už zaoberali a zrejme sa aj budeme možnosťou vývozu nadprodukcie pitnej vody zo Slovenska. Vôbec to nie je taká samozrejmosť, ako to môže vypadať. Obrovskú zásluhu na tom, že máme možnosť rozprávať o vode ako o niečom, čo je zdanlivo samozrejmé, majú práve lesy a lesníci. Je to obrovský omyl, ak sa niekto domnieva, že všetky zisky za vodu patria jednoznačne len vodárňam, vodárom. Tento zákon, táto časť nášho návrhu, ktorá hovorí o komplexnej hodnote lesov, jednoznačne poukazuje na možnosť sa dohodnúť, aká hodnota lesnej produkcie patrí vodárom a aká lesníkom. Lesníci dokážu nesmierne ľahko a jednoducho efektívne ovplyvniť kvalitu vody, nebudem teraz hovoriť o podrobnostiach, ale jednoznačne kvalitná pitná voda na Slovensku je nie samozrejmosťou a patrí veľký podiel práve lesníkom na tom, že je taká kvalitná, aká je. Keď sa pozriete do dôvodovej správy, tak k vode ako k jednému príkladu toho, čo patrí ku komplexnej hodnote lesa, je tam uvedených v ďalších možnože sto iných funkcií. A preto sme sa aj dopracovali k názvu komplexná hodnota lesa, pretože veľmi dlho, možnože 30 rokov najmenej sme nazývali tieto funkcie mimoprodukčnými funkciami. Prichádzame s novým termínom komplexná hodnota lesa, pretože hovoriť o produkcii vody, vzduchu, pôdy a ďalších tých súvislostiach, ktoré sú uvedené v zákone, ako o mimoprodukcii je nelogické, je to nesprávne, to je produkcia, dokonca to je podstatná produkcia lesov, a preto názov, ktorý sme si overili aj s kolegami na Národnom lesníckom centre, komplexná hodnota lesov oveľa lepšie vystihuje to, čo chceme týmto zákonom povedať, a to je skutočnosť, že dozrel čas, aby sme sa na to, čo predstavujú naše lesy, pozreli iným, úplne novým a oveľa potrebnejším pohľadom, ako to bol pohľad cez drevo, ktoré vytvára dojem, že je tou hlavnou tržbonosnou surovinou, ktoré lesy produkujú. Je to obrovský omyl. Toľko v úvode.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som svoju úvodnú reč k tomuto zákonu.
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, dovolím si uviesť zákon v mene skupiny poslancov, ktorý je novelou zákona o lesoch č. 326/2005 Z. z. s tým, že táto skupina poslancov je tvorená poslancami pánom Hubom, pani Mezenskou, pánom Kadúcom, pánom Feckom a mnou.
Ak by sme chceli v úvode povedať niečo jednoduché, tak asi toľko, že tento zákon je s istou súvislosťou so 700-ročnými tradíciami lesníctva, ktoré keď by sme chceli vyjadriť líniou, tak je to progresívna stále stúpajúca čiara, kde stredoveké poznatky postupne dostávali svoje nové a nové kvalitatívne vylepšenia. Niekdajší panovníci našej krajiny, resp. územia, na ktorom sa dnes Slovensko nachádza boli rozumní ľudia, ktorí vedeli celkom racionálne zvážiť, že riziká a straty, ktoré vyplývajú z hospodárenia v lesoch, sú hodné zreteľa, a na vrchole tohto prúdu rôznych poznatkov dnes stojí vec, ktorú dávame v našom návrhu novely zákona o lesoch do pozornosti ako špičkový spôsob hospodárenia, ktorý je možný po skúsenostiach s hospodárením holorubným a podrastovým považovať naozaj za vyvrcholenie, ktoré bude na dlhú dobu ovplyvňovať hospodárenie nielen lesníkov, ale aj všetkých, ktorí majú na starosti hodnoty krajiny pre 21. storočie.
Takže tá prvá časť nášho návrhu, by som si ju dovolil nazvať strategickou, týka sa spôsobu hospodárenia, ktoré je charakterizované výberkovým spôsobom. Keďže som o tomto spôsobe tu tu rozprával veľakrát, nebudem to teraz opakovať. Skôr je dôležité povedať niečo iné, čo veľmi rád zdôrazním. Keďže sa stalo, tak ako sa stalo, že na tejto schôdzi sa zbehli dve novely zákona č. 326, naozaj to nebola nejaká úmyselná kombinácia z našej strany, ale náhoda, tak sa stalo aj to, že niektoré veci sme riešili paralelne s vládnym návrhom, resp. vládny návrh prišiel v tom istom čase, keď prichádza aj náš poslanecký návrh, a ja by som v tomto čase chcel zdôrazniť jednu zásadnú vec a to je to, že sme sa obidve strany v tomto prípade - aj vládna, aj opozičná - zhodli v tejto zásadnej veci, ktorá vytvára prvú časť tohto návrhu zákona, a to je priorita výberkového hospodárskeho spôsobu. Ja viem, znie to trocha umelo, technicky, ale zdôrazním len to, čo je dôležité povedať. Je to hospodársky spôsob, ktorý zásadným spôsobom ovplyvní všetkých obyvateľov našej krajiny, zďaleka len nie lesnícku prácu, ale doslova všetkých obyvateľov pre celé 21. storočie, pretože rieši veľmi elegantným, efektívnym a naozaj múdrym spôsobom otázky, ktorým sa nevyhneme, otázky ekologické, ekonomické, klimatologické aj spoločenské, ktoré veľmi bezprostredne súvisia s hospodárením v lesoch. No a tá súvislosť tých dvoch zákonov je v tom, že keď som pred časom navštívil Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a požiadal som ich, aby skúsili sa pozrieť na tento výberkový spôsob ako na strategickú záležitosť, ktorá vysoko presiahne obdobie tohto zoskupenia politického alebo parlamentného a ktorá bude naozaj ovplyvňovať život v tejto krajine. Tak som rád, že táto vec bola vypočutá, pretože sa stalo to, že veľmi podobným spôsobom, ako to tam riešime v našom návrhu v prvej časti, už vložilo ministerstvo do svojho návrhu, ktorý sme tu prerokovali pred niekoľkými dňami, a tie rozdiely, ktoré tu sú, sú pomerne nenápadné. Jednoznačne výberkový hospodársky spôsob aj vládny návrh charakterizoval ako návrh, ktorý sa uplatňuje, alebo spôsob, ktorý sa uplatňuje všade tam, kde sú pre to vytvorené podmienky, alebo tam, kde takéto podmienky je možné vytvoriť, a to je teda skoro na celom území, v 41 % lesov, ktoré pokrývajú územie Slovenska. Nesmierne dôležitý fakt, dôležitejší ako možno v tejto situácii a v tejto chvíli sa domnievame, pretože ak by sme rozšírili tú nejakú predstavu grafickú, že kde všade sa môže ocitnúť lesný hospodár, od jedného extrému, keď povieme, že bez zásahu absolútne nechať lesy na matku prírodu, až po ten druhý extrém, hospodáriť vždy a všade so zámerom dosiahnuť maximálny zisk, tak tento výberkový spôsob je tým neuveriteľne efektívnym, ktorý dokáže uspokojiť tak ekológov, ľudí, ktorí ozaj veľmi citlivo vnímajú všetky zložité súvislosti lesného ekosystému, ale aj ekonómov, ktorí povedia, no, chceme mať nízke náklady a vysoké tržby. Tento spôsob je, ja si ho dovolím nazvať, aj keď to nebude presné skutočne, istým perpetuom mobile na rozumné hospodárenie na najbližších 100 rokov a je to teda v tejto chvíli oveľa väčšia vec, ako sa domnievate, resp. ako sa možno domnievať, že sme sa zhodli. To, že to teda bola naša istá aktivita poslaneckého klubu Obyčajných, že sme takýto návrh ministerstvu dali, to je polovica úspechu. Druhá polovica je tá, že takýto návrh bol vypočutý a zakomponovaný, takže ja skutočne považujem za svoju veľmi radostnú povinnosť poďakovať tým ministerským úradníkom ministerstva pôdohospodárstva, ktorí vypočuli náš návrh, a do svojho návrhu vládneho túto vetu zakomponovali. Takže prvý bod by sme mohli veľmi rýchlo uzrieť, poďakovaním, že keďže už to bolo aj predmetom vládneho návrhu, môžme sa domnievať, že či už z jednej, alebo z druhej strany, úspech v podobe presadenia výberkového hospodárskeho spôsobu v systéme práce lesníkov na Slovensku bude od tejto schôdze zabezpečený a je to niečo, čo naozaj dáva veľmi dobré perspektívy pre všetkých nadšencov, ktorí doteraz týmto hospodárskym spôsobom sa zaoberali, len ktorí to robili tak, ako keby to boli len nadšenci, ktorí majú svoje hobby, a teraz týmto požehnaním zákonným dostáva ich aktivita naozaj punc veľmi dôležitej, kvalitnej špičkovej lesníckej práce. Toľko k prvej časti.
V druhej časti nášho návrhu, túto by som už navrhol nazvať ani nie strategickou, ale veľmi aktuálnou a akútnou. Je to otázka spracovania náhodnej ťažby, ktorú riešime tak, aby paragraf č. 23 bol upravený, a to spôsobom, ktorý umožní lepšiu kontrolu orgánov štátnej správy na úseku lesného hospodárstva, kontrolovať oprávnenosť spracovania kalamity, teda tú náhodnú ťažbu. Máme za to, že aj keď absolútna väčšina všetkých lesných hospodárov a lesomajiteľov, povedzme 99 % hospodári tak, že nemusíme vyjadrovať obavu, že by práve kalamita bola práve predmetom akého si zneužívania, ale ostáva tu minimálne 1 % symbolické. Nie je dôležité, či je to jedno alebo desať, ale evidentne moje skúsenosti potvrdzujú, že vôbec nemožno takúto eventualitu vylúčiť, ľudí, ktorí dokážu kalamitu použiť na zištné ciele. A to, že zákon nedostatočne myslel na takýchto ľudí považujeme za chybu, a preto sme si dovolili navrhnúť v tomto druhom zásadnom bode našej novely to, že zákon je upravený v zmysle, že každý hospodár je povinný nahlásiť kalamitu nielen v tom rozsahu, ako je to doteraz, keď zasahuje viac ako 50 árov alebo viac ako 20 % aktuálnej zásoby porastu, ale každú kalamitu, ktorá vznikne na území spravovaného lesníckeho celku, resp. lesomajiteľského celku alebo jednotky priestorového rozdelenia lesa, aby sme boli úplne presní, lebo tá sa vzťahuje k týmto údajom, 20 % a 50 árov. Že je to potrebné, o tom svedčia skúsenosti tých, ktorí nás kontaktovali a ktorí poukazujú na to, že majú zlé skúsenosti a že zbytočne dochádza k veľkým únikom.
No a potom je tu ešte aj druhá akási argumentačná skupina v tomto bode, v ktorom si k sebe pomoc ozaj k prospechu lesov a nie k prospechu nejakých zištných krátkodobých cieľov, že orgán štátnej správy na úseku lesného hospodárstva má mať možnosť skontrolovať, že či ku kalamite naozaj došlo. Poviem to veľmi prakticky. Dnes je to tak, že ráno som zistil kalamitu, na obed môže vyrúbaná a večer, keby ma aj niekto chcel skontrolovať, nájde iba pne, s ktorých sa už nevyčíta, čo na nich rástlo. Zákon nemyslel na nejakú ochrannú dobu, tak ako to dávnejšie v minulosti bolo, že pozrieť sa na istý interval časový, ktorý umožní pracovníkovi, ktorý je poverený štátnym dozorom overiť, či nahlásenie sa zhoduje so skutočnosťou. A viete možno to treba trocha priblížiť takými praktickými číslami, ak zoberieme, že poraste bežne je zásoba 4000 kubíkov a ak každý kubík, ak by sme išli na jednoduché čísla predstavuje nie tržby, ale zisk 30-40 eur. No tak, ak by niekto mal zlý úmysel a rozhodol sa použiť kalamitu ako zdroj nezaslúženého nezákonného zisku, ktorý vzhľadom na dieru v zákone je možné relatívne ľahko vyrobiť, tak zoberte si len v jenom poraste, ak by sme zobrali, že má 4000 kubíkov, 20 % je 800 kubíkov, no tak len v jednom maličkom poraste 800 krát 30 eur, a to hovoríme o malom 10-hektárovom poraste možno, ktorý má takúto zásobu úplne primeranú. Už tu hovoríme o 1 000 eur, ktoré môžu nezodpovedných hospodárov zlákať k tomu, aby dali pokyn hospodárovi: "Vyrob kalamitu, veď štátny dozor, veď pracovníci štátnej správy na úseku lesného hospodárstva ani nemajú ani len teoretickú možnosť to skontrolovať. Vo chvíli, keď prídu do lesa už je neskoro, už je po." Preto tá ochranná doba, tak ako sme ju navrhli v tom druhom bode, kde sa zaoberáme § 18, a aby som v tomto úvode bol relatívne stručný, tak teraz zmienim sa o tom poslednom treťom bode, ktorý by som si dovolil nazvať, že je, ak prvý bol strategický, výberkový hospodársky spôsob, ak druhý som nazval vysoko aktuálny zásah do zákona, tak tretí a nebojím sa to povedať, je to naozaj možné použiť takýto neobvyklý prívlastok, je prelomový. Rozširujeme zákon o lesoch o § 55a, ktorý je novým paragrafom a ktorý hovorí o komplexnej hodnote lesa. Pri tomto sa prizastavím v tomto úvode trocha podrobnejšie, pretože tie predchádzajúce som už neraz spomenul v istom náznaku, ale toto je absolútna novinka, ktorá vychádza z obrovských vedeckých odborných tradícií lesníckej školy, lesníckych škôl na Slovensku. My naozaj máme špičkových odborníkov a nie je to len otázka súčasnosti, ale je to otázka istých tradícií, ktoré za posledné, nazvime to, storočie, aby sme nešli veľmi do hĺbky, sme si vytvorili veľmi primeranými, presnými a v európskom lesníckom meradle naozaj nevídanými lesníckymi poznatkami. Ja ich budem aj personifikovať. Spomeniem troch lesníckych profesorov, ktorí vytvárajú časovú radu: profesora Papánka, už blahej pamäti, profesora Zachara a profesora, pána profesora Čabouna, ktorí vytvárajú veľmi presvedčivý argumentačný rámec toho, že dokážeme pre naše lesy, pre ich skutočné hodnoty nájsť oveľa väčšie ocenenie, než ktoré sa spája s cenou dreva ako produktu, ktorý považujeme pre lesníctvo za základný, a je to veľmi nesprávne a nepresné nazeranie. Totižto je bežné, že hodnotíme hrubý domáci produkt a lesnícky podiel na ňom iba nejakými zlomkami percenta. Možno 0,20; 0,30 % HDP predstavujú lesy. Je to obrovská nepravda, je to fikcia, ktorá nezodpovedá skutočnosti, pretože podiel lesnej produkcie je výrazne väčší, nedokážem ho odhadnúť, ale keď by som povedal, že nie 0,30 % HDP, ale 13 % HDP, tak je to možno veľmi blízko k pravde. Hodnoty lesa sú dané práve všetkým iným, nielen tým drevom, ktoré je v menšine z hľadiska reálnych prínosov a môžme smelo povedať, že toto si treba už aktuálne uvedomiť, pretože ak by sme chceli hodnotiť lesy len cez drevo, dopúšťame sa krátkozrakosti, ktorá sa nám môže veľmi rýchlo vypomstiť. Ja viem na to, aby sme mohli uplatniť komplexné hodnotenie lesa, musí prísť spoločenská objednávka a tu by som povedal, že tu sú len dve možnosti. Buď bude katastrofická alternatíva, že sa udeje niečo, čo nás veľmi rýchlo privedie k poznaniu, že sme sa pozerali na hodnoty lesa krátkozrako, to si neprajme, aj keď vieme, že naša schopnosť vidieť do budúcnosti je veľmi krátka a veľmi malá, pretože ak by sme zobrali také poznatky, aké sú dané katastrofou v Černobyle alebo nedávno vo Fukušime, tak pochopíme, že i tie naše najlepšie úmysly, ako ohodnotiť budúcnosť, je, sú vždycky veľmi limitované. Preto bude oveľa lepšie, keď sa dohodneme, že chceme spoznať skutočnú produkciu lesov na základe uvedomelej spoločenskej objednávky a túto práve chceme v tomto treťom bode, ktorý je predmetom našej novely, vyjadriť zákonným spôsobom, čo je teda určite primerané tejto snemovni, a preto som veľmi rád, že došlo nie na základe toho, že sme si povedali, bolo by dobré priniesť niečo nové, ale, že sme to naozaj prekonzultovali práve so spomínaným pánom profesorom Čabounom, ktorý sa vlastne celý svoj aktívny život zaoberal problematikou oceňovania lesov, oceňovania skutočnej hodnoty lesov, že sme si toto s ním prešli, a náš návrh sme si overili naozaj s týmto pracovníkom špičkového lesníckeho pracoviska, ktorým je Národné lesnícke centrum vo Zvolene. A jednoznačne je možné povedať, že tie hodnoty, ku ktorým sme sa dopracovali, sú veľmi veľké. Ja vás nebudem tým teraz zaťažovať, len vás poprosím, a tým by som toto uvedenie zákona mohol aj ukončiť, aby ste prihliadli na skutočnosť, že na základe iba jedného jediného príkladu - pitnej vody.
Aké jednoduché, otočiť kohútikom, máme ju kvalitnú, dokonca sme sa tu už zaoberali a zrejme sa aj budeme možnosťou vývozu nadprodukcie pitnej vody zo Slovenska. Vôbec to nie je taká samozrejmosť, ako to môže vypadať. Obrovskú zásluhu na tom, že máme možnosť rozprávať o vode ako o niečom, čo je zdanlivo samozrejmé, majú práve lesy a lesníci. Je to obrovský omyl, ak sa niekto domnieva, že všetky zisky za vodu patria jednoznačne len vodárňam, vodárom. Tento zákon, táto časť nášho návrhu, ktorá hovorí o komplexnej hodnote lesov, jednoznačne poukazuje na možnosť sa dohodnúť, aká hodnota lesnej produkcie patrí vodárom a aká lesníkom. Lesníci dokážu nesmierne ľahko a jednoducho efektívne ovplyvniť kvalitu vody, nebudem teraz hovoriť o podrobnostiach, ale jednoznačne kvalitná pitná voda na Slovensku je nie samozrejmosťou a patrí veľký podiel práve lesníkom na tom, že je taká kvalitná, aká je. Keď sa pozriete do dôvodovej správy, tak k vode ako k jednému príkladu toho, čo patrí ku komplexnej hodnote lesa, je tam uvedených v ďalších možnože sto iných funkcií. A preto sme sa aj dopracovali k názvu komplexná hodnota lesa, pretože veľmi dlho, možnože 30 rokov najmenej sme nazývali tieto funkcie mimoprodukčnými funkciami. Prichádzame s novým termínom komplexná hodnota lesa, pretože hovoriť o produkcii vody, vzduchu, pôdy a ďalších tých súvislostiach, ktoré sú uvedené v zákone, ako o mimoprodukcii je nelogické, je to nesprávne, to je produkcia, dokonca to je podstatná produkcia lesov, a preto názov, ktorý sme si overili aj s kolegami na Národnom lesníckom centre, komplexná hodnota lesov oveľa lepšie vystihuje to, čo chceme týmto zákonom povedať, a to je skutočnosť, že dozrel čas, aby sme sa na to, čo predstavujú naše lesy, pozreli iným, úplne novým a oveľa potrebnejším pohľadom, ako to bol pohľad cez drevo, ktoré vytvára dojem, že je tou hlavnou tržbonosnou surovinou, ktoré lesy produkujú. Je to obrovský omyl. Toľko v úvode.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som svoju úvodnú reč k tomuto zákonu.
Neautorizovaný
18:00
Vystúpenie v rozprave 18:00
Pavol PaškaNa základe dohody v poslaneckom grémiu navrhujem zmenu programu, a to tak, aby súčasný bod 74, čo je návrh poslancov pána Igora Matoviča, Jozefa Viskupiča, Miroslava Kadúca bol preložený ako namiesto súčasného bodu 86 a body, súčasné body 85 a 86, čo...
Na základe dohody v poslaneckom grémiu navrhujem zmenu programu, a to tak, aby súčasný bod 74, čo je návrh poslancov pána Igora Matoviča, Jozefa Viskupiča, Miroslava Kadúca bol preložený ako namiesto súčasného bodu 86 a body, súčasné body 85 a 86, čo sú návrhy poslanca Hlinu o exekučnom poriadku a o symboloch, boli zaradené za alebo po prerokovanom bode 73, ktorým je návrh pána poslanca Hraška a pána poslanca Kadúca. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas. (Krátka pauza.)
Pán poslanec, sú to vaše návrhy, ktoré vám dávam možnosť, keď to neodsúhlasíte, budete zajtra alebo možno na budúci mesiac, takže sa vás pýtam ešte raz, je všeobecný súhlas na takúto zmenu? Dobre, nie je, keďže nie sme uznášaniaschopní, budeme pokračovať ďalej.
Ešte pán poslanec Faič.
Určeným spravodajcom pre tento poslanecký návrh je pán poslanec Muránsky. Ešte predtým, ako vám dám slovo, pán spravodajca, chcem vás informovať o výsledkoch rokovania poslaneckého grémia.
Na základe dohody v poslaneckom grémiu navrhujem zmenu programu, a to tak, aby súčasný bod 74, čo je návrh poslancov pána Igora Matoviča, Jozefa Viskupiča, Miroslava Kadúca bol preložený ako namiesto súčasného bodu 86 a body, súčasné body 85 a 86, čo sú návrhy poslanca Hlinu o exekučnom poriadku a o symboloch, boli zaradené za alebo po prerokovanom bode 73, ktorým je návrh pána poslanca Hraška a pána poslanca Kadúca. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas. (Krátka pauza.)
Pán poslanec, sú to vaše návrhy, ktoré vám dávam možnosť, keď to neodsúhlasíte, budete zajtra alebo možno na budúci mesiac, takže sa vás pýtam ešte raz, je všeobecný súhlas na takúto zmenu? Dobre, nie je, keďže nie sme uznášaniaschopní, budeme pokračovať ďalej.
Ešte pán poslanec Faič.
Skontrolovaný
18:05
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 18:05
Vladimír FaičVystúpenie s procedurálnym návrhom
29.10.2013 o 18:05 hod.
RSDr.
Vladimír Faič
Videokanál poslanca
Pán predseda, chcem poprosiť do protokolu uviesť, že pri hlasovaní o tlači 693, to je správa o zahraničných Slovákoch, som hlasoval za, zariadenie mi označilo, že som hlasoval proti.
Neautorizovaný
18:06
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 18:06
Branislav ŠkripekVystúpenie s procedurálnym návrhom
29.10.2013 o 18:06 hod.
Mgr.
Branislav Škripek
Videokanál poslanca
Ja sa ospravedlňujem, neviem, či ešte môžem, ale pri hlasovaní č. 256 som sa pomýlil a chcel som sa zdržať.
Neautorizovaný
18:06
Vystúpenie 18:06
Peter MuránskyChcem povedať, že uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku...
Chcem povedať, že uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň chcem povedať, že vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem poslanecký návrh zákona priradiť výborom: ústavnoprávnemu a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Lehoty prerokovania do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní.
Môžte otvoriť rozpravu, prosím.
Ďakujem. Z poverenia výboru v zastúpení za kolegu poslanca, ktorý má zrejme iné povinnosti, by som vystúpil ako spoločný spravodajca k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
Chcem povedať, že uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň chcem povedať, že vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem poslanecký návrh zákona priradiť výborom: ústavnoprávnemu a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Lehoty prerokovania do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní.
Môžte otvoriť rozpravu, prosím.
Neautorizovaný
18:08
Vystúpenie 18:08
Mikuláš HubaNa tom, že budeme podporovať výberkový spôsob hospodárenia v hospodárskych lesoch všade, kde je to len trochu možné, sme sa zhodli po návšteve takto obhospodarovaných, priam vzorových lesov pod taktovkou pána lesníka Alcnauera a jeho nasledovníkov v smolníckych výberkových lesoch a nie náhodou práve skupina poslancov a poslankyne, ktorí sme boli účastníci toho nezabudnuteľného poslaneckého výjazdu do týchto lesov, sa stretla pod návrhom tohto, tohto zákona. V dôvodovej správe k tomuto návrhu sa odvolávame na troch pánov profesorov, ako tu už bolo povedané, Zachara, Papánka a Čabouna. Práce pána profesora Zachara sme na vysokej škole používali namiesto učebníc, veľmi často som ich citoval, používal som ich ako zdroj inšpirácie vo svojich prvých štúdiách a v diskusiách a polemikách s mojimi názorovými oponentmi a boli mi často veľkou oporou a práve možno povedať, najmä v tých oblastiach, ktoré sa, ktorých sa dotýka aj tento návrh zákona, a to pri obhajobe tých tzv. mimoprodukčných funkcií lesa. Uňho to bol najmä dôraz na retenčnú, teda pôdozádržnú, resp. protipovodňovú v dôsledkoch funkciu lesov a protieróznu funkciu a, samozrejme, aj komplex ekologických funkcií lesa. Ale oči - z hľadiska práve tej tretej časti tohto návrhu, teda z hľadiska toho, čo tu nazývame komplexné funkcie, ale predtým sa nazývali mimoprodukčné alebo tiež celospoločenské - mi otvorili najmä práce pána profesora Papánka, ktorý už pred niekoľkými desaťročiami definoval a vedecky zdôvodnil formulu, že tieto funkcie sú rádovo teda trojnásobne dôležitejšie ako samotná produkcia dreva. Ak to tvrdil pred niekoľkými desaťročiami, dnes to platí, odvážim sa povedať, dvojnásobne.
Iste môžme sa sporiť o tom, že nie každý les je rovnaký alebo nie je les ako les a že teda táto formula neplatí nejako rigídne a všade rovnako. Ale nespomínam si, že by niekto seriózne spochybnil oprávnenosť tohto tvrdenia o dôležitosti mimoprodukčných funkcií, ktoré je dokonca niekoľkonásobne väčšia ako, ako tá funkcia produkcie dreva. Všetci to teda viac-menej uznávame, nedávno sme na túto tému konala aj zaujímavá vedecká konferencia v blízkosti Zvolena, čiže nášho epicentra lesníckeho výskumu, čo som veľmi rád inak, opäť zúčastnil sa okrem iného pán kolega, pán kolega Mičovský a aj pán kolega Lebocký, takže mali sme zastúpenie aj náš výbor, aj Národná rada, aktívne zastúpenie, čo som veľmi rád. Takže nechcem upierať odbornej lesníckej komunite, že by sa týmto problémom nezaoberala. My sa tak nádejame trošku, že sme k tomu nepatrne prispeli našimi iniciatívami, ale veríme, že z týchto ad hoc podujatí sa naozaj stane nová filozofia, ktorou sa budú riadiť nielen odborníci v lesníckom výskume, ale najmä lesnícka prax.
Čiže v čom je problém, keď všetci uznávame dôležitosť týchto funkcií, že v praxi zväčša stále len pristupujeme k tým lesom ako k tej zásobárni dreva, a to napriek tomu, že opäť už dlhé roky tu máme aj kategórie lesov ochranných a lesov osobitného určenia, kde priamo už v názve týchto kategórií je zakotvené, že plnia aj alebo najmä iné funkcie ako len tieto drevoprodukčné.
My sme z takých didaktických dôvodov, ale myslím, že sme dobre urobili, doplnili do dôvodovej správy aj taký heslovitý výpočet toho, aké sú tieto mimoprodukčné funkcie. Vychádzali sme alebo teda po našom, alebo súc inšpirovaný práve profesorom Čabounom, používame ten terminus technicus komplexné funkcie lesov alebo komplexná funkcia lesa práve preto, že ako správne poukazuje pán profesor, aj mnohé iné funkcie majú charakter produkčných a takto sa dostávajú ako keby tým označením mimoprodukčné do nejakého defenzívneho postavenia.
Takže dobre, komplexné funkcie. A teraz vymenujem len niektoré z nich vybrané:
- pôdotvorná funkcia, čiže vplyv lesov na tvorbu pôdy, pôdu ovplyvňujúca funkcia, vplyv na vlastnosti pôdy, ďalej sú vypočítané, vyrátané tie vlastnosti pôdy, vplyv na produkčnú schopnosť pôdy, potom pôdoochranná funkcia, ktorá sa člení na protieróznu, protideflačnú, protizosuvnú, protitransportnú a brehoochrannú;
- atmosférické funkcie - vplyv na zloženie vzduchu, vplyv na čistotu ovzdušia, na vlhkosť vzduchu, ionizáciu vzduchu, svetelné pomery, tepelný režim, pohyb vzduchu;
- hydrické funkcie, čiže vplyv drevín a ich spoločenstiev na vodu, retenčná funkcia, čiže vplyv na zadržiavanie zrážkovej vody lesmi, akumulačná hydrická funkcia, vplyv na hromadenie vody, retardačná funkcia, vplyv na spomaľovanie odtoku - tak nesmierne aktuálnych súvislostí s povodňami v uplynulých rokoch, regulačná hydrická funkcia, vplyv na vyrovnanosť odtoku vody, detto súvislosť s povodňovým rizikom a ich zmierňovaním, vodoochranná funkcia, vplyv na kvalitu a hygienu vody, vplyv na mútnosť tokov a zanášanie nádrží.
Nechcem vás zaťažovať všetkými tými funkciami, nakoniec máte ich v tej dôvodovej správe, len obávam sa, že málokto ju tak dôsledne čítal, tak si dovolím predsa len vypichnúť niektoré tie funkcie, niektoré z nich si uvedomujeme, niektoré možno ani nie, hoci sú nemenej dôležité, napr. fytobiotické funkcie, vplyv na fytodiverzitu, teda na rozmanitosť rastlín, na produkciu rastlín, na kvalitu a kvantitu dendromasy, vplyv na vytváranie prostredia, potravinový vplyv na rastliny, vplyv na ekosystémové vzťahy, takisto vplyvy v oblasti zoodiverzity, vplyv na rozmanitosť živočíchov, produkciu živočíchov, potravinový reťazec a tak ďalej a tak ďalej.
Čo si takmer nikto z nás neuvedomuje, a je to nesmierne dôležité, sú mikrobiotické funkcie, čiže vplyv drevín a ich spoločenstiev na mikroorganizmy, opäť by som vás mohol tuná zaťažiť ešte pár minút výpočtom tých rôznych kategórií mikroorganizmov, ale nechcem, nechcem to robiť. Ja som to všetko zrekapituloval len preto, aby som naozaj zdôraznil tú rôznorodosť a obrovský význam komplexných funkcií lesa, ktoré naozaj často redukujeme len na tú jednu funkciu produkcie dreva, čím najmä v situácii, keď práve tie ostatné funkcie sú stále dôležitejšie a ten les je stále zraniteľnejší, čím ideme do slepej uličky, a možno povedať, že existenčne ohrozujeme nielen lesy, ale celú našu existenciu, ktorá je od nich do značnej miery závislá. Ďakujem pekne.
Vystúpenie
29.10.2013 o 18:08 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, dámy a páni, budem stručný. Uvažoval som, že aké motto by sme dali tomuto návrhu zákona, a napadlo ma, že by sa mohol volať Naše lesy sú oveľa viac ako len fabrika na drevo. V návrhu zákona, v súvislosti s ktorým mám byť tu česť byť jedným z predkladateľov, sa venujeme len trom z mnohých okruhov problémov, ktoré trápia a sužujú naše lesy, ako aj všetkých tých, ktorým na lesoch záleží a majú k nim pozitívny vzťah, či už ide o vzťah viac úžitkový alebo viac takpovediac duchovný. A všetky tieto tri okruhy problémov, ako už tu bolo veľmi jasne povedané predrečníkom a hlavným iniciátorom a autorom tohto návrhu, kolegom poslancom Mičovským, priam volajú, už dlhodobo volajú po riešení. Táto naša legislatívna iniciatíva aj v prípade, ak bude úspešná, nezmení veci a situáciu v našich lesoch zo dňa na deň. Takéto ilúzie si, samozrejme, nerobíme, ale napriek tomu s ňou prichádzame a prichádzame s ňou v presvedčení, že môže naštartovať pozitívne procesy a zmeny, ktoré našim lesom naozaj pomôžu.
Na tom, že budeme podporovať výberkový spôsob hospodárenia v hospodárskych lesoch všade, kde je to len trochu možné, sme sa zhodli po návšteve takto obhospodarovaných, priam vzorových lesov pod taktovkou pána lesníka Alcnauera a jeho nasledovníkov v smolníckych výberkových lesoch a nie náhodou práve skupina poslancov a poslankyne, ktorí sme boli účastníci toho nezabudnuteľného poslaneckého výjazdu do týchto lesov, sa stretla pod návrhom tohto, tohto zákona. V dôvodovej správe k tomuto návrhu sa odvolávame na troch pánov profesorov, ako tu už bolo povedané, Zachara, Papánka a Čabouna. Práce pána profesora Zachara sme na vysokej škole používali namiesto učebníc, veľmi často som ich citoval, používal som ich ako zdroj inšpirácie vo svojich prvých štúdiách a v diskusiách a polemikách s mojimi názorovými oponentmi a boli mi často veľkou oporou a práve možno povedať, najmä v tých oblastiach, ktoré sa, ktorých sa dotýka aj tento návrh zákona, a to pri obhajobe tých tzv. mimoprodukčných funkcií lesa. Uňho to bol najmä dôraz na retenčnú, teda pôdozádržnú, resp. protipovodňovú v dôsledkoch funkciu lesov a protieróznu funkciu a, samozrejme, aj komplex ekologických funkcií lesa. Ale oči - z hľadiska práve tej tretej časti tohto návrhu, teda z hľadiska toho, čo tu nazývame komplexné funkcie, ale predtým sa nazývali mimoprodukčné alebo tiež celospoločenské - mi otvorili najmä práce pána profesora Papánka, ktorý už pred niekoľkými desaťročiami definoval a vedecky zdôvodnil formulu, že tieto funkcie sú rádovo teda trojnásobne dôležitejšie ako samotná produkcia dreva. Ak to tvrdil pred niekoľkými desaťročiami, dnes to platí, odvážim sa povedať, dvojnásobne.
Iste môžme sa sporiť o tom, že nie každý les je rovnaký alebo nie je les ako les a že teda táto formula neplatí nejako rigídne a všade rovnako. Ale nespomínam si, že by niekto seriózne spochybnil oprávnenosť tohto tvrdenia o dôležitosti mimoprodukčných funkcií, ktoré je dokonca niekoľkonásobne väčšia ako, ako tá funkcia produkcie dreva. Všetci to teda viac-menej uznávame, nedávno sme na túto tému konala aj zaujímavá vedecká konferencia v blízkosti Zvolena, čiže nášho epicentra lesníckeho výskumu, čo som veľmi rád inak, opäť zúčastnil sa okrem iného pán kolega, pán kolega Mičovský a aj pán kolega Lebocký, takže mali sme zastúpenie aj náš výbor, aj Národná rada, aktívne zastúpenie, čo som veľmi rád. Takže nechcem upierať odbornej lesníckej komunite, že by sa týmto problémom nezaoberala. My sa tak nádejame trošku, že sme k tomu nepatrne prispeli našimi iniciatívami, ale veríme, že z týchto ad hoc podujatí sa naozaj stane nová filozofia, ktorou sa budú riadiť nielen odborníci v lesníckom výskume, ale najmä lesnícka prax.
Čiže v čom je problém, keď všetci uznávame dôležitosť týchto funkcií, že v praxi zväčša stále len pristupujeme k tým lesom ako k tej zásobárni dreva, a to napriek tomu, že opäť už dlhé roky tu máme aj kategórie lesov ochranných a lesov osobitného určenia, kde priamo už v názve týchto kategórií je zakotvené, že plnia aj alebo najmä iné funkcie ako len tieto drevoprodukčné.
My sme z takých didaktických dôvodov, ale myslím, že sme dobre urobili, doplnili do dôvodovej správy aj taký heslovitý výpočet toho, aké sú tieto mimoprodukčné funkcie. Vychádzali sme alebo teda po našom, alebo súc inšpirovaný práve profesorom Čabounom, používame ten terminus technicus komplexné funkcie lesov alebo komplexná funkcia lesa práve preto, že ako správne poukazuje pán profesor, aj mnohé iné funkcie majú charakter produkčných a takto sa dostávajú ako keby tým označením mimoprodukčné do nejakého defenzívneho postavenia.
Takže dobre, komplexné funkcie. A teraz vymenujem len niektoré z nich vybrané:
- pôdotvorná funkcia, čiže vplyv lesov na tvorbu pôdy, pôdu ovplyvňujúca funkcia, vplyv na vlastnosti pôdy, ďalej sú vypočítané, vyrátané tie vlastnosti pôdy, vplyv na produkčnú schopnosť pôdy, potom pôdoochranná funkcia, ktorá sa člení na protieróznu, protideflačnú, protizosuvnú, protitransportnú a brehoochrannú;
- atmosférické funkcie - vplyv na zloženie vzduchu, vplyv na čistotu ovzdušia, na vlhkosť vzduchu, ionizáciu vzduchu, svetelné pomery, tepelný režim, pohyb vzduchu;
- hydrické funkcie, čiže vplyv drevín a ich spoločenstiev na vodu, retenčná funkcia, čiže vplyv na zadržiavanie zrážkovej vody lesmi, akumulačná hydrická funkcia, vplyv na hromadenie vody, retardačná funkcia, vplyv na spomaľovanie odtoku - tak nesmierne aktuálnych súvislostí s povodňami v uplynulých rokoch, regulačná hydrická funkcia, vplyv na vyrovnanosť odtoku vody, detto súvislosť s povodňovým rizikom a ich zmierňovaním, vodoochranná funkcia, vplyv na kvalitu a hygienu vody, vplyv na mútnosť tokov a zanášanie nádrží.
Nechcem vás zaťažovať všetkými tými funkciami, nakoniec máte ich v tej dôvodovej správe, len obávam sa, že málokto ju tak dôsledne čítal, tak si dovolím predsa len vypichnúť niektoré tie funkcie, niektoré z nich si uvedomujeme, niektoré možno ani nie, hoci sú nemenej dôležité, napr. fytobiotické funkcie, vplyv na fytodiverzitu, teda na rozmanitosť rastlín, na produkciu rastlín, na kvalitu a kvantitu dendromasy, vplyv na vytváranie prostredia, potravinový vplyv na rastliny, vplyv na ekosystémové vzťahy, takisto vplyvy v oblasti zoodiverzity, vplyv na rozmanitosť živočíchov, produkciu živočíchov, potravinový reťazec a tak ďalej a tak ďalej.
Čo si takmer nikto z nás neuvedomuje, a je to nesmierne dôležité, sú mikrobiotické funkcie, čiže vplyv drevín a ich spoločenstiev na mikroorganizmy, opäť by som vás mohol tuná zaťažiť ešte pár minút výpočtom tých rôznych kategórií mikroorganizmov, ale nechcem, nechcem to robiť. Ja som to všetko zrekapituloval len preto, aby som naozaj zdôraznil tú rôznorodosť a obrovský význam komplexných funkcií lesa, ktoré naozaj často redukujeme len na tú jednu funkciu produkcie dreva, čím najmä v situácii, keď práve tie ostatné funkcie sú stále dôležitejšie a ten les je stále zraniteľnejší, čím ideme do slepej uličky, a možno povedať, že existenčne ohrozujeme nielen lesy, ale celú našu existenciu, ktorá je od nich do značnej miery závislá. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
18:18
Vystúpenie 18:18
Martin FeckoAle poďme k veci. Som veľmi rád, že môžem tu byť spolupredkladateľom pri tomto podľa mňa veľmi významnom pozmeňujúcom návrhu ku zákone o lesoch, a ako tu už bolo spomínané, ten výberkový spôsob hospodárenia, to je nejaká nádhera, proste, to je krása. Tak si predstavujem tvorbu slovenských lesov v ďalšej budúcnosti, a ako tu bolo spomínané, kto nebol na tomto našom prieskume poslaneckom, ktorý sme teraz urobili, tak má čo ľutovať, pretože bolo to jedno z najkrajších takých lesných zákutí, ktoré ja som doteraz videl, a stopercentne, keď sa to už dostalo aj do zákona, ako to bolo tlmočené predkladateľom, tak je to veľká výhra pre budúcnosť Slovenska.
Chcel by som sa trošku podeliť s jednou mojou skúsenosťou, a to takou, že mal som, resp. mám knihu, ktorú mi darovala naša tajomníčka, ktorá, teraz voľne interpretujem, ktorá má názov Muž, ktorý sadil stromy. Je to veľmi zaujímavá knižočka, ktorú keď začnete čítať, tak ju musíte dočítať do konca. Není hrubá, ale odráža to, čo by mal človek robiť v postavení akože vládcu tejto Zeme a v postavení ku stromom a rastlinám ako takým. Voľná interpretácia moja asi bude, nebudem vás dlho zdržovať, proste na rozhraní Francúzska a Španielska, jak si dobre pamätám, bola nejaká náhorná plošina a hovoríme o období asi rokov 1905 až 1950, resp. nejakých '60 minulého storočia, kde prakticky nejaký turista zablúdil do lokality, do tejto náhornej plošiny, kde viac-menej vyprahnutá zem, nikde, nič, sem-tam nejaký kríček, sem-tam nejaká tráva a si predstavte, že to bolo tak vyprahnuté, že ani dejiny vojen, ktoré tam boli, aj prvá svetová, aj druhá svetová vojna, do tohto územia nešli, to znamená obišli to, lebo vedeli, že tam nič není, tam nič nerastie, tam je to doslova katastrofa. Na a si predstavte, že tento turista náhodný, ktorý viac-menej tento priestor objavil tiež náhodne a už bol na pokraji síl, našiel tam nejaký zrub, v nejakej tej rokline a zistil, že tam niekto žije. Bol to jeden človek, ktorý prakticky sadil tie stromy. Predstavte si, že tento človek celý svoj život zasvätil tomu, aby každé, väčšinou to boli žalude, teda duby, aby každé semienko teda, ten žaluď, aby proste prešiel, aby vedel, že musí ho zachovať, a sadil rok čo rok, deň čo deň, jeho náplň života bola sadiť stromy. A si predstavte, tento človek vysadil desaťtisíce stromov za svoj život v tejto náhornej plošine, ktorá bola pre ľudský organizmus neobývateľná v takej, v takom komforte, ako my si to predstavujeme, prakticky on urobil to, že po nejakých tých, po jeho životnom údele, ktorý mal, že sadil tie stromy, tak si vedel, že bude tie stromy tam sadiť, tak tá oblasť sa stala obývateľnou pre ľudskú spoločnosť a vznikli tam niekoľko desaťtisícové mestá, ktoré, žiaľ, si ani neuvedomujú, čo to bolo predtým, a to spôsobilo nič iné, len výsadba stromov a lesov. To znamená, to je taký fenomén, ktorý tu máme, ktorý mení ráz a možnosti aj ľudskej spoločnosti, kde môže obývať, kde nemôže obývať a môžem povedať, že Slovensko, chválapánubohu, má to zalesnenie také, aké má, a ja stále, aj ja som majiteľom lesa, stále, keď prídem do lesa, sa pokloním a vzdám mu hold, že česť a chvála, a bol by som veľmi rád, keby sme takto sa k našim lesom správali, ako to, čo tu máme dané, ktoré sme zdedili od našich predkov, a nemali by sme o túto krásu ochudobniť ďalšie generácie, ktoré prídu po nás. To je zmysel života, lesa na Slovensku podľa mňa, aby sa Slovák prebral a povedal, že áno, ten les tu musí prežiť aj mňa, a čo je krajšie, keď si môžete prísť, keď ho posadíte ako 20-ročný a prídete na sklonku života a zistíte, že ten strom má 70-80 rokov, a to ostane po vás, to vás prežije. Už nechcem hovoriť o stromoch, sú teda v exotických krajinách, kde máme 500-800-ročné stromy. U nás ja som zatiaľ registroval nejaké 300-400-ročné, ktoré máme plus-mínus, nech ma kolega opraví, ale myslím si, že tieto stromy, keby vedeli hovoriť, tak to by boli akože teda histórie, čo sa tu pod nimi dialo, čo v našich lesoch behalo, lietalo, takže myslím si, že to je tá história, o ktorú by sme nemali prísť a ochudobniť ďalšie generácie. Takže som veľmi rád, že takáto novela tu je a že som jej teda spolupredkladateľom s kolegom Mičovským aj s ďalšími našimi kolegami a kolegyňou, a verím, že poslanci vládnej strany SMER napriek politickému spektru dajú zadosť týmto našim návrhom, ktoré sme tu predniesli, a myslím si, že les si zaslúži aj po stránke iných funkcií, nie iba toho dreva, patričnú vážnosť, a ľudia si to musia uvedomiť, že keď tu nebudeme mať les, tak aj s ľudskou spoločnosťou na Slovensku bude už veľmi na pováženie, ako vlastne my tu budeme fungovať a ako vlastne naša krajina bude vyzerať.
Takže dovolím si požiadať o podporu tejto novely zákona. Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predkladateľ, pán spravodajca, kolegyňa a kolegovia, vážení hostia, ja tiež voľne nadviažem na môjho predrečníka kolegu Hubu, kde ten význam lesa niekedy je veľmi podceňovaný a braný tak, že no veď my ho tu máme, tak čo sa deje, hej, je tu a hotovo. U mňa tiež není strom kubík dreva, u mňa tiež je strom zdrojom života, zdrojom nádeje, zdrojom budúcnosti a moje prvé slová, keď som sa mal tú česť stretnúť s ministrom životného prostredia ešte v minulej vláde, tak som sa ho opýtal, že čo je pre vás kubík dreva. Ak je to iba biznis, tak nemáte tu čo robiť a on povedal, že nie je to tak, tak som veľmi rád, že aj ministri si to v niektorých volebných obdobiach uvedomujú.
Ale poďme k veci. Som veľmi rád, že môžem tu byť spolupredkladateľom pri tomto podľa mňa veľmi významnom pozmeňujúcom návrhu ku zákone o lesoch, a ako tu už bolo spomínané, ten výberkový spôsob hospodárenia, to je nejaká nádhera, proste, to je krása. Tak si predstavujem tvorbu slovenských lesov v ďalšej budúcnosti, a ako tu bolo spomínané, kto nebol na tomto našom prieskume poslaneckom, ktorý sme teraz urobili, tak má čo ľutovať, pretože bolo to jedno z najkrajších takých lesných zákutí, ktoré ja som doteraz videl, a stopercentne, keď sa to už dostalo aj do zákona, ako to bolo tlmočené predkladateľom, tak je to veľká výhra pre budúcnosť Slovenska.
Chcel by som sa trošku podeliť s jednou mojou skúsenosťou, a to takou, že mal som, resp. mám knihu, ktorú mi darovala naša tajomníčka, ktorá, teraz voľne interpretujem, ktorá má názov Muž, ktorý sadil stromy. Je to veľmi zaujímavá knižočka, ktorú keď začnete čítať, tak ju musíte dočítať do konca. Není hrubá, ale odráža to, čo by mal človek robiť v postavení akože vládcu tejto Zeme a v postavení ku stromom a rastlinám ako takým. Voľná interpretácia moja asi bude, nebudem vás dlho zdržovať, proste na rozhraní Francúzska a Španielska, jak si dobre pamätám, bola nejaká náhorná plošina a hovoríme o období asi rokov 1905 až 1950, resp. nejakých '60 minulého storočia, kde prakticky nejaký turista zablúdil do lokality, do tejto náhornej plošiny, kde viac-menej vyprahnutá zem, nikde, nič, sem-tam nejaký kríček, sem-tam nejaká tráva a si predstavte, že to bolo tak vyprahnuté, že ani dejiny vojen, ktoré tam boli, aj prvá svetová, aj druhá svetová vojna, do tohto územia nešli, to znamená obišli to, lebo vedeli, že tam nič není, tam nič nerastie, tam je to doslova katastrofa. Na a si predstavte, že tento turista náhodný, ktorý viac-menej tento priestor objavil tiež náhodne a už bol na pokraji síl, našiel tam nejaký zrub, v nejakej tej rokline a zistil, že tam niekto žije. Bol to jeden človek, ktorý prakticky sadil tie stromy. Predstavte si, že tento človek celý svoj život zasvätil tomu, aby každé, väčšinou to boli žalude, teda duby, aby každé semienko teda, ten žaluď, aby proste prešiel, aby vedel, že musí ho zachovať, a sadil rok čo rok, deň čo deň, jeho náplň života bola sadiť stromy. A si predstavte, tento človek vysadil desaťtisíce stromov za svoj život v tejto náhornej plošine, ktorá bola pre ľudský organizmus neobývateľná v takej, v takom komforte, ako my si to predstavujeme, prakticky on urobil to, že po nejakých tých, po jeho životnom údele, ktorý mal, že sadil tie stromy, tak si vedel, že bude tie stromy tam sadiť, tak tá oblasť sa stala obývateľnou pre ľudskú spoločnosť a vznikli tam niekoľko desaťtisícové mestá, ktoré, žiaľ, si ani neuvedomujú, čo to bolo predtým, a to spôsobilo nič iné, len výsadba stromov a lesov. To znamená, to je taký fenomén, ktorý tu máme, ktorý mení ráz a možnosti aj ľudskej spoločnosti, kde môže obývať, kde nemôže obývať a môžem povedať, že Slovensko, chválapánubohu, má to zalesnenie také, aké má, a ja stále, aj ja som majiteľom lesa, stále, keď prídem do lesa, sa pokloním a vzdám mu hold, že česť a chvála, a bol by som veľmi rád, keby sme takto sa k našim lesom správali, ako to, čo tu máme dané, ktoré sme zdedili od našich predkov, a nemali by sme o túto krásu ochudobniť ďalšie generácie, ktoré prídu po nás. To je zmysel života, lesa na Slovensku podľa mňa, aby sa Slovák prebral a povedal, že áno, ten les tu musí prežiť aj mňa, a čo je krajšie, keď si môžete prísť, keď ho posadíte ako 20-ročný a prídete na sklonku života a zistíte, že ten strom má 70-80 rokov, a to ostane po vás, to vás prežije. Už nechcem hovoriť o stromoch, sú teda v exotických krajinách, kde máme 500-800-ročné stromy. U nás ja som zatiaľ registroval nejaké 300-400-ročné, ktoré máme plus-mínus, nech ma kolega opraví, ale myslím si, že tieto stromy, keby vedeli hovoriť, tak to by boli akože teda histórie, čo sa tu pod nimi dialo, čo v našich lesoch behalo, lietalo, takže myslím si, že to je tá história, o ktorú by sme nemali prísť a ochudobniť ďalšie generácie. Takže som veľmi rád, že takáto novela tu je a že som jej teda spolupredkladateľom s kolegom Mičovským aj s ďalšími našimi kolegami a kolegyňou, a verím, že poslanci vládnej strany SMER napriek politickému spektru dajú zadosť týmto našim návrhom, ktoré sme tu predniesli, a myslím si, že les si zaslúži aj po stránke iných funkcií, nie iba toho dreva, patričnú vážnosť, a ľudia si to musia uvedomiť, že keď tu nebudeme mať les, tak aj s ľudskou spoločnosťou na Slovensku bude už veľmi na pováženie, ako vlastne my tu budeme fungovať a ako vlastne naša krajina bude vyzerať.
Takže dovolím si požiadať o podporu tejto novely zákona. Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.
Neautorizovaný
18:26
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:26
Igor HraškoVystúpenie s faktickou poznámkou
29.10.2013 o 18:26 hod.
Ing.
Igor Hraško
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Martin, ja len toľko, že je to naozaj pekný pocit, keď vidíš, ako ti strom rastie pred očami. Ja si pamätám, ako som prišiel na základnú školu a my sme dostali vtedy pridelené, že vyberte si tuná nejaké malé stromčeky, tam sa osadila taká nálepka, resp. taký kus plastu s mojím menom, a my sme sa potom o tie stromy starali, aj sme to nejako oštikávali, aj to rástlo, ja som pridelený agát a naozaj som ho sledoval počas celého, celej školy ako rástol, dokonca ešte aj potom, lebo som býval neďaleko pri škole a tou cestou som chodieval dosť často. Je to naozaj pekný pocit. Dokonca som na Slovensku vysadil, sa mi podarilo vysadiť už viacero stromčekov, aj v Tatrách nejaké borovice sme sadili a dokonca sa mi podarilo vysadiť stromčeky aj v Mexiku v rámci jedného folklórneho festivalu nás tam nahnali na jeden kopec, no a akože symbolicky posadiť, no tak ostatné súbory naozaj len symbolicky a my sme to zobrali s takou bravúrou a vysadili sme im tam štvrť toho kopca. Takže je to naozaj príjemný pocit, len sa musím ísť potom pozrieť, ako to rastie.
Neautorizovaný