25. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Jeden z našich predchodcov v tomto parlamente hovoril rád o etickej samoregulácii. Dnes sa tu vyskytlo zopár návrhov zákonov, ktoré by nepochybne neboli potrebné, keby existovala odôvodnená, primeraná etická samoregulácia. Etická samoregulácia, samozrejme, má viesť k tomu, že sa v parlamente neopíjame, etická samoregulácia zadlženej župy má viesť k tomu, že si župan nekupuje 90-tisícové vozidlá. Etická regulácia ubiedeného ministerstva školstva vedie k tomu, že si nenajíma priestory pre svoje inštitúcie v cene najdrahších víl v najlepšej vilovej štvrti v Bratislave. Etická samoregulácia, samozrejme, vedie i k tomu, že si vyberáme auto, na aké máme.
Priznám sa, že ako prorektor Univerzity Komenského, najväčšej, najstaršej a najlepšej, som chodil na stretnutia s kolegami po Európe škodovkou Octáviou. Bolo to dobré auto, spoľahlivé auto hlboko pod limit 40-tisíc, ťahalo 160, keď na to došlo, a bolo všeobecne veľmi dobré. Chápal som to tak, že Univerzita Komenského by sa mala starať o iné veci, ako to, na čom si zadok vyváža jej prorektor. A domnievam sa, že aj keď tu padajú obvinenia z populizmu, jednoducho sa domnievam, že mnohé zo zmienených inštitúcií by sa mali bez tohto zákona eticky samoregulovať a zvážiť, či potrebujú 90-tisícové vozidlá. Nerobia tak, a preto je tu tento zákon.

Ďakujem a ja som chcel povedať presne tento moment, teda poukázať presne na tento moment, že ak neexistuje v živote človeka a zvlášť ktoréhokoľvek človeka, ktorý sa dostal do niektorej riadiacej funkcie alebo akýmkoľvek spôsobom významnej funkcie, kde mu prislúchajú rôzne služobné nástroje, ak v jeho živote neexistuje zdravá schopnosť posúdiť veci takým triezvym spôsobom, aby nebudil pohoršenie, aby nedošlo k zneužívaniu, aby nedošlo k tomu, že jednoducho okrídlená fráza o ňom začne platiť - vodu káže a víno pije - potom musí dôjsť k tomu, že tu navrhujeme zákony, ktoré budú klásť bariéry, alebo ktoré budú klásť hranice. Mne sa zdá, že problémom doby, ktorú žijeme práve teraz v týchto posledných pár rokoch, je, že príliš veľa vnútorne nezrelých ľudí sú síce dospelými, ale nie sú schopnými byť ľuďmi dospelo uvažujúcimi. A prejaví sa to najviac vo veciach, ktoré uspokojujú ich vlastné vášne, alebo že sú neschopní zdravo a zriadeným spôsobom užívať to, čo v živote k dispozícii majú. A tak si znovu dovolím zacitovať biblickú múdrosť, aby sme počuli, čo dobré a nie dobré sa stane človeku, ktorý nie je schopný sa zdravo ovládať. "Mesto zbúrané bez hradieb, to je muž, čo sa neovláda," to sú Príslovia, 25. kapitola, 28. verš.
Myslím, že každý si toto môže doplniť tam, kam to patrí. Že k rozvratu príde tam, kde niet normálneho sebaovládania sa a disciplíny, a ja by som len toto rád videl aj tu, aj v celej našej krajine.

Ďakujem veľmi pekne. Súhlasím s pánom Osuským, naozaj je to o tej samoregulácii alebo o tom vnútornom postoji, že na čo mám, na čo nemám. Len vidíme, že je to problém, respektíve ak to je, tak to má strašne dlhý dobeh, hej, že kým to zistíme a imunita našich voličov sa v tomto smere nejako zvyšuje, no. Ako tomu pomôcť, je; ja som neobviňoval, ja som hovoril, že je to na hrane; naozaj definovať to cez, cez, cez sumu má úskalia, lebo to znie strašne jednoducho a ja som sa vždycky bál jednoduchých riešení, lebo tam je riziko, že, že môžu dopadnúť zle. Takže nie je jednoduchým riešením povedať, stanoviť sumu, lebo skôr by sme mohli možno rozprávať, ísť systémom, jednak čo som nahovoril. Ja to poviem tak, ja sa pamätám, keď sa začínalo aj podnikať a keď sa zmenila doba, tak chlapci za prvé peniaze, ktoré zarobili, tak nakúpili bavoráky. Prvé, čo bolo, proste bolo potrebné mať bavorák. Ale starí, múdri obchodníci hovorili alebo sa hovorí, že auto má byť plus-mínus, ak nie menej, tak maximálne 10 percent. A o nich sa hovorilo, že z majetku, ale ja by som dokonca povedal z disponibilného kapitálu. Čiže toto tiež má byť určitým výrazom, že na čom sa vozím, hej, tak hľadajme iné, iné riešenia, že z rozpočtu nejaká, nech je to nejaká suma alebo z prebytku rozpočtu. Proste bojím sa toho riešenia, že stanovíme, okej, 40. Prečo nie 37-tisíc? Viete, to jak tu pani Zmajkovičová povedala, 65 rokov notári a zrazu 67. No a prečo nie 67 a pol roka? Viete, to sú, to sú také úskalia týchto, týchto, by som povedal, návrhov. Takže to som si dovolil určitým spôsobom tak podsunúť, že či by sme skôr týmto smerom nešli.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, len krátko. Nestihol by som to vo faktickej, takže zareagujem na to, čo bolo povedané krátko teraz. Najprv k pánovi Hlinovi, nie je to extrém, nie je to z extrému do extrému, práve z extrému do extrému by to bolo vtedy, vtedy by to bol populistický návrh, keby sme sa snažili udierať, jak ste vy povedali, závisť a nenávisť a čo ja viem čo, keby sme sa snažili udierať na city voličom tým, že by sme chceli tých manažérov alebo starostov alebo županov poslať niekde električkami alebo autobusmi, alebo trolejbusmi, vtedy by to bolo z extrému do extrému. Pán Hlina, ja si naozaj nemyslím; a toto bol jeden z bodov, ktorý my sme naozaj tlačili ešte predtým, ako sme sa dostali vôbec do parlamentu a do vlády a neviem kde; ja si naozaj nemyslím, že politikom, slovenským politikom by padla koruna z hlavy; a to nie sú len politici, ale aj štátni manažéri a riaditelia podnikov, ktorí vyslovene zápasia o prežitie, rektori na školách, starostovia, primátori; im nemôže spadnúť koruna z hlavy, keď sa budú voziť v autách do 40-tisíc eur. Tie autá, to, to nie je niečo, na čo by si oni zarobili svojou prácou, na tie autá sa im skladajú slovenskí daňoví poplatníci a slovenskí občania.
Dnes sme v situácii, keď obrovské množstvo ľudí na Slovensku si musí opasky, opakujem, uťahovať viac a viac. Ja nerozumiem tomu, prečo by podnikatelia, ale aj zamestnanci koniec koncov, akíkoľvek zamestnanci zo svojich daní mali financovať takéto luxusné vozidlá. Ja som si povedal na začiatku a to aj dodržím, že nezneužijem tento zákon na politický boj, a preto som ani nemenoval žiadneho z tých ľudí a ani som nemenoval, ani nebudem menovať stranu, ktorá ich na tie miesta nominovala, lebo je to úplne momentálne irelevantné. To ide naprieč politického spektra, prosím pekne, a tých prípadov je obrovské množstvo. A povedal som si aj, že nebudem robiť nejaké promo alebo nejakú reklamu určitým autám, ale keďže tu jeden príklad padol s Francúzmi, kde je to vec národnej hrdosti, česká vláda jazdí na Škodách, na Škodách Superb a nikomu tam koruna z hlavy nespadne. Koniec koncom aj Richard Sulík ako predseda Národnej rady, keď došiel do funkcie, tak tie tri autá odovzdal, ktoré mal k dispozícii, a jazdil na Škode Superb, ktorú našiel tu v Národnej rade. Urobil to ako symbolické gesto, to auto bolo lacnejšie, ktoré by sa do toho limitu zmestilo. Vy ste povedali, že aby som nechcel od vás, aby ste tlieskali tomu zákonu. Nemusíte, stačí, keď zahlasujete zaňho, to úplne stačí. Nemusíte tlieskať.
Ďalšia poznámka, nesúhlasím s tým, že plat alebo mzda, naša mzda alebo náš plat a služobný automobil je to isté, ten istý benefit. Nie je. Ja som posledný, ktorý by tvrdil, že poslancom treba platy znižovať, a dokonca si myslím, že aj neustále zmrazovanie platov u poslancov môže mať za následok to, že jednoducho sa nebudú hlásiť kvalitní ľudia a nebudú sa snažiť kandidovať do parlamentu, pretože ich nebudeme vedieť zaplatiť. Ja som proti tomu, aby sa takýmto populistickým spôsobom znižovali, nedajbože, platy poslancom. Ale auto je benefit, nadštandard, to nie je mzda. Ja som nehovoril o mzdách.
Chcel by som povedať ešte pár poznámok ohľadne tejto výnimky. Vy ste hovorili, že máme tam stanovené výnimky. Práve z toho dôvodu je tam možnosť tej výnimky, že niekedy je naozaj situácia, že trebárs minister - a bolo to aj za čias našej vlády -, došli informácie, že minister bol za svoju činnosť ohrozený na živote a bolo toho ministra treba voziť v opancierovanom aute. Práve preto je tam tá výnimka. To sú tie prípady, kedy na základe súhlasu vlády, ktorá je, je to delegované na ministra, môže minister financií podľa predloženého návrhu rozhodnúť o tom, že na takýto konkrétny účel sa použije drahšie auto. Keď jednoducho je to z hľadiska bezpečnosti, z hľadiska ochrany života toho človeka nevyhnutné.
Chcel by som ešte v krátkosti zareagovať na to, čo povedal kolega Osuský, a to, čo povedal pán Škripek. Je to presne o tom, jeden to nazval, ja som si to zapísal, neexistujúca etická samoregulácia a druhý to nazval, že neexistuje zdravá schopnosť posúdiť veci. Je to presne o tom. Toto je prípad, keď to škaredé slovo regulácia je vhodné a je správne. Keď máme obrovské množstvo príkladov, že jednoducho ľudia sa nevedia vpratať do kože a politické strany nominujú častokrát na pozície v štátnej správe alebo na pozície do štátnych podnikov ľudí, ktorí jednoducho nevedia uvažovať rozumne a nevedia sa správať zodpovedne, tak jednoducho ich treba takýmto spôsobom zabrzdiť. Chcel by som na záver povedať, že si myslím, že schválenie tohto zákona by bolo aj také dobré politické gesto voči verejnosti a ukázali by sme, že sme ochotní šetriť peniaze daňových poplatníkov naozaj tam, kde, kde stačí úplne málo. Chcel by som vás ešte jedenkrát na záver požiadať o podporu tohto poslaneckého návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená pani Laššáková, predsedkyňa klubu SMER, schválne to hovorím, pretože by som vás potom, by som vás chcel požiadať po tom, ako vysvetlím, o čo ide v tomto zákone, čo navrhujem, aby ste dali voľné hlasovanie poslancom strany SMER, pokiaľ to, samozrejme, bude možné a pokiaľ, pokiaľ to budete tak cítiť. Prečo to hovorím? Pretože to hovorím, tento ústavný zákon, čo navrhujem, je v podstate pre verejné financie veľmi dôležitý a určite nejde proti, v protiklade so žiadnym programom, či už ľavicovej, alebo pravicovej vlády.
V minulom období sme prijali veľmi dôležitý zákon, a to je zákon o rozpočtovej zodpovednosti, a myslím si, že to bol veľký počin za minulé obdobie, pretože sme sa dohodli naprieč politickým spektrom a tento zákon o tzv. dlhovej brzde, podľa mňa len teraz sa ukazuje, aký veľký význam mal.
V tomto mojom zákone, ústavnom zákone, ja hneď na začiatok poviem jednu zásadnú vec, že nie je populistický tento zákon, to znamená, že nevymýšľam koleso, proste to koleso už existuje, nie v mnohých krajinách, ale existuje to napr. vo Švajčiarsku, kde majú priamo zakotvený, zakotvené určité parametre daňovej sústavy priamo v ústave. Takže ja dokonca by som si dovolil zacitovať aspoň tú časť ústavy, ktorá sa týka tých vecí, o ktorých chcem hovoriť, o daniach, čl. 128 ústavy: Konfederácia môže vyberať najviac 11,5 %, jedenásťapolpercentnú sadzbu z dane z príjmu fyzických osôb a najviac 8,5 % z daní právnických osôb. Čl. 130 ústavy hovorí, že DPH môže byť najviac vo výške 6,5 % a najmenej vo výške 2 percent.
Poďme naspäť, poďme k tomu, čo vlastne navrhujem v tomto, alebo navrhujeme ako strana v tomto ústavnom zákone. Ide v podstate o mantinely pre každú vládu, pre akúkoľvek, aj budúcu vládu, v ktorých sa môže pohybovať, čo sa týka daňových sadzieb. My, samozrejme, pravica sa nezhodne, pravica, alebo tí, čo sú teda viacej protrhovo orientovaní, tí budú presadzovať rovnú daň, nič to nemení na tom, že povedzme ľavica bude, bude presadzovať selektívne dane, aj keď priznám sa, niekedy proste nerozumiem, že prečo napr. živnostník má od určitej sumy 25 % sadzbu dane, a pritom akciovka alebo eseročka má 23 % a po novom bude mať dokonca 22 %, proste ja tomu nerozumiem, že prečo rôzne formy podnikania sú vlastne rôzne zdaňované. Ale to teraz nejde o to, práve chcem vysvetľovať aj kolegom zo SMER-u, že v podstate nejde o to, ale ide o tri základné veci.
Prvá základná vec, že tieto hranice, čo máme v súčasnosti, tu sú vymenované sadzby, teda dane, ktorých by sa to týkalo, je to v predkladacej správe, by boli maximálne. A ja si myslím, že to, čo som povedal, vlastne niekoľkokrát aj vláda vyjadrila, že už nechce zvyšovať sadzby dane, takže toto je vec proste podľa môjho názoru, pokiaľ to, pokiaľ to myslí vláda konzistentne, tak je to v súlade s jej proklamáciami.
Druhú zásadnú vec, čo som tam navrhol, je zákaz zavádzania nových daní a tretia zásadná vec je v tomto zákone, je to, že akákoľvek daň, resp. tá, ktorú som vymenoval, nesmie byť vyššia, ako je priemer v Európskej únii. Ja osobne, samozrejme, teraz ide o to, že či vôbec budeme o tom, o takomto zákone diskutovať a či by sa to dalo pustiť do druhého čítania. A ja som ochotný proste do takej miery byť ústretový, že napr. aj toto, pokiaľ by strana SMER, tak by sme to mohli urobiť tak, že by sa to týkalo novej vlády a nie ich. To znamená takisto, ako sme urobili v tom ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, že by sa to týkalo akejkoľvek vlády, ktorá príde.
Akú to má výhodu, alebo aké to má plus? No v prvom rade prijatím tohto zákona sa zlepší podnikateľské prostredie, pričom som presvedčený dokonca, že v tých rebríčkoch, ktoré klesáme, v ktorých klesáme ohľadom podnikateľského prostredia, tak by mohol nastať opačný trend, pretože jednoducho každý podnikateľ alebo nielen podnikateľ, aj fyzické osoby by vedeli, aký je, aké sú rámce, aký proste, kde sú tie mantinely, do akej výšky až vláda môže ísť so zvyšovaním alebo znižovaním daní. Určite by to malo pozitívny, pozitívny efekt pre túto oblasť.
Druhá vec, tým, že som tam v tom ústavnom zákone navrhol taký automatický systém, ktorý by vlastne hovoril o tom, že keď hovorím, že žiadna daň, povedzme daň z príjmu právnických osôb, nesmie byť vyššia, ako sadzba je priemer v Únii, tak by to znamenalo to, že keby niektoré krajiny postupne znižovali, alebo mali nižšie dane ako my, tak my by sme v určitom časovom úseku tiež museli znížiť tú daň. To znamená, by bol normálne zakotvený automatický mechanizmus, ktorý by podporoval konkurencieschopnosť nášho systému a našej ekonomiky. Na druhej strane, na druhej strane možno by sme prestali sa baviť o tom, že kto chce konečne tuná zvýšiť to DPH. Stále počúvam, či už od premiéra, ministra financií, že vy by ste konsolidovali tým, že by ste zvyšovali DPH. Tak ja dávam návrh, podávam ruku, že zaviažem sa ústavným zákonom, že žiadna, ani ultrapravicová, alebo ja neviem aká vláda v budúcnosti by nemohla zvýšiť DPH. To znamená, že tých 20 % DPH by bolo maximum, tak ako to je vo švajčiarskej ústave.
Ja si myslím, že pokiaľ, pokiaľ, pokiaľ tí, ktorí to tvrdia, že sme chceli zvýšiť DPH, teda ja hovorím, samozrejme, za seba, za stranu, že v podstate táto podaná ruka proste je správna, a ja si myslím, že potom, že ak sa odmietne tento zákon, alebo vôbec o tomto debatovať, tak jednoducho nemá nikto morálne právo tvrdiť, že vy budete zvyšovať DPH, keď my sme sami ponúkli, že sme ochotní povedať, že sa zaviazať, že nezvýšime.
Ja vzhľadom na čas, vzhľadom na čas nechcem zdržovať, kolegovia, ja by som mal viacej poznámok a viacej vecí k tomuto ústavnému zákonu, ale radšej pokiaľ bude nejaká rozprava, tak si ešte zoberiem záverečné slovo, že pokiaľ by tam bolo niečo nejasné. Takže ďakujem za pozornosť.