27. schôdza

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, dámy a páni, pán minister, dovoľte mi, aby som sa za klub SDKÚ - demokratickej strany vyjadril k zákonu o dani z príjmu, ku ktorému, ako sme zachytili, prebehla už celkom živá diskusia, ešte ani nezačal obsah. Ale treba povedať, že tak, ako to uviedol pán minister, chcem sa aj ja prihlásiť k tomu, že aj keď budem veľmi, veľmi kritizovať nielen proces, ale aj určité obsahové ustanovenia tohto zákona, chcem povedať, že sú tam aj pozitíva, pán minister, a to nikto nespochybňuje.
Chcem sa prihlásiť k tomu, čo ste spomínali na začiatku. Áno, tá spoločná iniciatíva, zvýšenie daňového základu bola od začiatku, je to pozitívne. Tak isto ja za pozitívne považujem ten, to úsilie smerom na obmedzenie neplatičov, pretože to je problém, to je problém na Slovensku a stále viac a viac sa rozmáha. Myslím si, že to je vec, kde sa ozaj zhodneme a kde musíme hľadať aj ďalšie riešenia. Napríklad aj v súvislosti s novou európskou smernicou o obmedzení neplatičov, kde sa pripravuje 30-dňová lehota pri platení zo styku štátu a 60-dňová lehota pri styku medzi obchodnými subjektmi. A v neposlednom rade, samozrejme za pozitívne považujem aj zníženie percenta pre dane z príjmu právnických osôb, aj keď určite by som bol odvážnejší.
My sme už navrhovali, dámy a páni, ako ste iste zachytili daň z príjmu na, pre právnické osoby na úrovni 19 % a návrat k rovnej dani. Pretože som hlboko presvedčený, že to by pomohlo celkovému prostrediu na Slovensku a to celkové prostredie je ovplyvnené aj týmto zákonom. Toľko k tým pozitívam. Ale nemôžem sa ešte nevyjadriť k tomu, čo začala rozprava.
Dámy a páni, dovoľte mi ešte raz upozorniť na celý ten legislatívny proces, ktorý je naozaj, naozaj šialený a opakujú sa tam veľké a veľké chyby. Ešte raz chcem zdôrazniť, zákon o dani z príjmu má 13 strán, spoločná správa má 19 strán. Na osemnástich stranách máme 38 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré zásadne menia charakter tohto zákona. To je niečo nevídané. Ešte ani nezačne rozprava, pán spravodajca ju začne ďalším návrhom. To je, to je skutočne niečo, čo je nevídané. Vždy boli pozmeňujúce návrhy, ale takýmto spôsobom, aby bolo viac pozmeňujúcich návrhov, ako je celý zákon, tak to považujem za zvrátené.
Dámy a páni, vláda často mení názory, už sme si na to zvykli. Dvadsiateho šiesteho júna tohto roku povedal predseda vlády, dane už nebudeme zvyšovať, ani znižovať a vieme, že to už nie je pravda. Dnes tu máme zákon, ktorý zásadne mení daňovú politiku na Slovensku. Je to, je to kľúčový zákon, ktorý bol najčastejšie menený od vzniku Slovenska a zásadne ovplyvňuje, bohužiaľ, tak ako ho máme teraz predložený, negatívne ovplyvňuje podnikanie na Slovensku.
Vláda zásadne ovplyvnila podnikanie tým, že zrušila rovnú daň, že zvýšila dane z príjmu z 19 na 23 pre právnické osoby, čo je najvyššia úroveň z postkomunistických krajín a zrušila rovnú daň, zaviedla progresívnu sadzbu pre fyzické osoby, zvýšila odvody najmä pre živnostníkov a zamestnancov a zhoršila pracovné právo.
Teraz v poslednom čase sa dostávame k ďalším zhoršeniam a musím to spomenúť, že na tejto schôdzi poslanci vládnej strany prelomili prezidentovo veto pri zákone o kolektívnom vyjednávaní. Znamená to, že najmä malí podnikatelia budú trpieť, pretože budú musieť dodržiavať zmluvy, ktoré sami nepodpísali. Zásadne to ovplyvní podnikanie na Slovensku. Za veľmi krátky čas sme vyzbierali už podpisy na podnet na Ústavný súd a o tomto zákone bude rozhodovať Ústavný súd, pretože som presvedčený, že je protiústavný. Bohužiaľ, veľmi zásadne ovplyvňuje najmä malé podnikanie.
No a tento zákon o dani z príjmu takisto svojimi ustanoveniami, najmä pozmeňujúcimi návrhmi zásadne ovplyvňuje podnikanie najmä tým, že mení odpisovanie straty z minulosti zo 7 na 4 roky, tým, že ide aj do minulosti, čiže je tam ozaj hrozba retroaktivity a to je ďalšia vec, ktorú budeme s právnikmi posudzovať, či je, alebo nie je aj toto ustanovenie protiústavné. Ale vieme už teraz povedať, že je rozhodne negatívne.
No a čo považujem za najväčšiu absurdnosť, je zavedenie takzvaných daňových licencií, de facto daní zo straty, ktoré zavádzajú novú daň. Teraz, keď by sme mali zjednodušovať systém, pomaly znižovať dane, tak zavádzame nové dane a zvyšujeme celkové daňovo-odvodové zaťaženie, plus komplikujeme daňový systém. Toto považujem za najväčšie negatívum tohto, tohto zákona.
Áno, je pravdou, že prichádza takisto návrh na zníženie dane z právnických osôb o 1 %. Ale viete, keď sa zvýši daň o 4 percentuálne body, to je ako keby niekomu odsekol štyri prsty. Teraz ako keby sme prišili jeden a máme sa z toho tešiť a pritom odsekujeme piaty? Odsekávame piaty tým, že zavádzame novú daň? Veď to je úplne, úplne zvrátené.
Slovensko má najhoršie, historicky najhoršie postavenie v medzinárodnom porovnávaní. Vidíme to z indexu podnikateľského prostredia, ale aj z porovnania globálnej konkurencieschopnosti podľa Svetového ekonomického fóra, kde sme na 78. mieste. Najhoršie v histórii merania a takisto v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami sme na tom veľmi, veľmi zle. Sme druhí od konca, za Gréckom. Nedávno zverejnená správa Svetovej banky o tom, ako robiť biznis na Slovensku, takisto nás zaradila na najhoršie umiestnenie v histórii. Je to legislatívnymi zmenami, pretože keď sa pozrieme bližšie, kvôli čomu to je, tak vidíme, že je to vplyvom demotivácie podnikať vzhľadom na nové dane, nové odvody, na zhoršenie pracovného práva, ale aj na zhoršenie začatia podnikania.
Práve zhoršenie začatia podnikania, zhoršenie podmienok pre nové firmy má za cieľ aj absurdná daň zo straty. Ešte raz ale musím zdôrazniť ten proces, pretože považujem za dôležité, aby takéto zákony boli komunikované s odbornou verejnosťou, ale najmä s tými ľuďmi, ktorých sa to týka. Keď sme tu mali už spomínaný zákon o kolektívnom vyjednávaní, dostali sme jasne čierne na bielom, že prišiel sem bez dohody sociálnych partnerov a so zásadným nesúhlasom. Teraz ani nemáme možnosť poznať tento názor oficiálne, aj keď neoficiálne ho všetci poznáme, pretože takýmto spôsobom tým, že sa dávajú pozmeňováky vo výboroch a v pléne, sa obchádza pripomienkové konanie. Je to, je to naozaj zvrátené. Je to, podľa môjho presvedčenia, arogancia moci, arogantné správanie, ktoré zažívame denne. Včera napríklad tým, že kolega pána ministra financií, pán minister práce napríklad odmietol hlasovať o mojom pozmeňovacom návrhu, ktorý sa týkal sociálneho poistenia, lebo vraj je nad rámec zákona. Pritom ten zákon bol, bol otvorený. Čiže je to ozaj, je to arogancia, ale je to zrejme už aj strach z toho, že čo ak sa presadí iný názor, čo ak sa bude viac hovoriť o tom, čo naozaj by mohlo pomôcť a čo ja považujem za správne. To je spružnenie pracovného práva, zníženie daňovo-odvodového zaťaženia a zjednodušenie celého systému.
Takisto keď sa pozrieme na proces ako, ako vznikal tento zákon, tak treba povedať, že v tom kontexte to bolo veľmi, veľmi zaujímavé. Najskôr sme dostali do Národnej rady správu o makroekonomickom vývoji, ktorá ešte nebola prerokovaná, lebo z minulej schôdze sa dostala na program tejto schôdze a bude až po bode o zákone o dani z príjmu, z ktorej sme sa dočítali, že bude chýbať takmer pol miliardy na daniach a odvodoch tento rok, ale na firemných daniach 272 miliónov. Možno to už nie je pravda. Vieme, že pán minister informoval o určitom zlepšení a ja sa budem tešiť, keď výber daní sa zlepší, aby sa nemuseli zavádzať nové dane, ale takýto je fakt. Najskôr sme dostali informáciu, že chýbajú dane. Potom sme dostali návrh o štátnom rozpočte, kde na firemných daniach zrazu budúci rok sme mali vybrať o zhruba 120 miliónov viac ako v tomto roku. A následne sme dostali potom pozmeňovák, ktorý to mal naplniť.
Čiže vláda najskôr si odhadne koľko to má, koľko sa má naplniť v štátnom rozpočte, až potom hľadá spôsoby, akým, akými zákonmi to naplniť. Toto považujem za naozaj chybné, pretože takýmto spôsobom práce nemôže vzniknúť kvalita a nemôžu sa odhaliť všetky, všetky detaily. A vieme, že už napríklad aj prvé analýzy napríklad z Národnej banky Slovenska hovoria, že ten odhad bude o 20 mil. eur nižší práve na týchto daniach zo straty kvôli, práve aj kvôli tomu procesu, že najskôr sa niečo namaľovalo, až potom sa hľadal spôsob ako, ako to naplniť.
Dámy a páni, vždy sa môžeme baviť, akým spôsobom lepšie vyberať dane a treba povedať, že na túto tému má súčasná vláda našu, našu podporu, a to je aj naša filozofia, aby sa lepšie vyberali dane, ale aby sa nezavádzali nové. Preto interpretácia, že zavedenie daňových licencií, zavedenie daní zo straty je kvôli zlepšeniu daňovej situácie alebo boja proti daňovým únikom, ako som sa to dozvedel z médií, tak takúto interpretáciu považujem za zvrátenú. Predsa proti daňovým únikom sa nedá bojovať novými daňami. Zavádzanie nových daní je v súčasnej dobe naozaj, naozaj absurdné.
Takisto chcem ešte povedať, že licencie sme navrhovali aj my, ale v podstatne inej forme. Už dvakrát len v tomto volebnom období som navrhoval tzv. živnostenské licencie, ktoré mali ale úplne iný charakter a úplne iný cieľ, než tieto tzv. daňové licencie, v skutočnosti dane zo straty. Pri živnostenských licenciách išlo totiž o to, aby sa nahradili súčasné dane a odvody, pritom tieto predložené daňové licencie zavádzajú vlastne novú daň.
Pri živnostenských licenciách ide o to, aby sa nezvyšovalo celkové daňovo-odvodové zaťaženie. Týmito daňovými licenciami sa zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie. No a pri živnostenských licenciách sa celý systém zjednodušuje. A týmto návrhom o daňových licenciách sa systém komplikuje. Vzniká teda ďalšia dodatočná administratíva a s tým spojené ďalšie nepriame náklady. Opäť teda poviem, že za riešenie považujem predovšetkým zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce, aktivity, pružnejšie pracovné právo a zjednodušenie daňovo-odvodového systému a celkovej administratívy.
Spôsob zavedenia daňových licencií, teda daní zo straty, je dlhodobo kritizovaný v odbornej verejnosti. A dovoľte mi, upriamiť pozornosť na jeden prieskum, ktorý vykonalo len nedávno Združenie mladých podnikateľov. Ten prieskum bol robený na vzorke 483 respondentov, z toho 404 podnikateľov a 79 budúcich podnikateľov, ktorí chcú podnikať. Viac než 85 % z respondentov sa vyjadrilo, že takáto právna úprava výrazne zasiahne do ich podnikania, znamená nezanedbateľný náklad, do konca až likvidačný, že budú musieť ukončiť svoje podnikanie. Viac než 85 %, čo je ináč zaujímavé, pretože je pravdou, že určité úľavy pre štart pri neplatení pri začiatku, a teda riziko pre začínajúce firmy si aj predkladatelia uvedomujú, tak v tomto prieskume bola uvedená takáto myšlienka. Za rok 2010 z posledných dostupných údajov je miera prežitia firiem na Slovensku nasledovná. V prvom roku prežije 74,6 %, v druhom roku 58,9, v treťom roku 45,4, v štvrtom roku 44,2 a v piatom roku 43,5 % firiem.
Chcem tým povedať, že ozaj to nie je len prvý rok, že na jednej strane je dobré, že začínajúce firmy nemusia to prvý rok platiť, ale ozaj, keď niekto začína podnikať, tak ťažko predpokladať, že hneď na ďalší rok je ziskový a hneď sa dostane do zisku a do daňovej povinnosti. Inými slovami, ten, kto neplatí daň a v strate neznamená, že sa vyhýba daňovej povinnosti, a to je práve to zlé, čo považujem na daňovej licencii, že núti ju platiť každého a zvyšuje daňovú povinnosť a aj pre tých, ktorí naozaj sa správajú slušne, sa správajú poctivo. Čiže bič na neplatičov a na daňových podvodníkov nemôžme realizovať tak, že budeme bičovať všetkých, aj tých poctivých, slušných a doplatia na to nakoniec všetci. Doplatia na to naozaj najviac malí podnikatelia, a to považujem za naozaj veľký, veľký kontrast, pretože súčasná vláda, ktorá si postavila svoj imidž na sociálnosti a na istotách, tak na jednej strane tvrdí, že síce pomáha malým, ale na druhej strane tá realita je úplne iná. Jeden zákon za druhým tu máme taký, ktorý škodí až likviduje malých podnikateľov. Pritom vidíme, čo sa robí s veľkými firmami, veľkými finančnými skupinami.
Nedávno sme tu mali rozoberaný podvod s SPP, ktorý pomohol finančným skupinám, mali sme tu diskusiu o absurdnosti investičných stimulov len pre udržanie pracovných miest, kedy 25 mil. eur bolo odpustené veľkej firme a na druhej strane sa berie malým. Údajne viac než cez 100 mil. eur, teda takáto povinnosť má byť pre všetkých, treba povedať pre malých aj veľkých. Ale pointa je, že najviac na to doplatia malí, pretože tá čiastka pre veľké firmy je skutočne menej podstatná, než pre začínajúcich podnikateľov, pre malých podnikateľov, ktorých sa to naozaj týka.
Dámy a páni, aj z tohto dôvodu sme len takto pred týždňom, ešte na hodinu nie je ani presne týždeň, zorganizovali aj so Slovenskou asociáciou malých podnikov elektronickú petíciu proti zavedeniu daňovej licencie, proti zavedeniu tejto dane zo straty. Keď som išiel k pultu, som sa pozeral práve na stav, je tam viac než 1 800 signatárov, ktorí sa vyjadrili, že podporujú zrušenie tohto návrhu a ten počet stále narastá, tak chcem na to upriamiť pozornosť, pán minister, aj vás a vašu pozornosť, aj kolegov najmä z vládnej strany, pretože to sú ľudia, ktorí sú samozrejme priaznivci rôznych politických strán, ale to sú ľudia, ktorí sú tým najviac, najviac postihnutí.
V tej petícií okrem podpisov sú zaujímavé aj komentáre, takže zopár z nich si dovolím vám prečítať, pričom nebudem rozhodne čítať tie, ktoré boli vulgárne, alebo ktoré boli nejakým spôsobom osobné, ale je to k dispozícii na internete. Ale myslím si, že treba vedieť o tom, čo si myslia ľudia a aké sú ich názory, takže zopár z nich.
"Toto opatrenie vlády nie je vôbec hodné komentára. Chcel by som odporučiť pánovi ministrovi, že ešte nie je daň za to, že môžeme žiť na Slovensku. Ak toto sú tie sľubované istoty, to je poriadna hanba tejto vlády."
Teraz jeden dlhší, ale pomerne fundovaný.
"Zavedenie daňových licencií povedie k ďalšiemu zhoršeniu podnikateľského prostredia na Slovensku, a to i napriek tomu, že ministerstvo financií týmto opatrením sľubuje financovať zníženie sadzby dane z príjmu právnických osôb o 1 %. Argumenty, ktoré predkladá ministerstvo v prospech tohto opatrenia, považujem za nepresvedčivé a podozrivo blízke lobistickým skupinám. Veľké a ziskové podniky získajú na úkor malých stratových a začínajúcich firiem.
Nie je pravda, že Slovensko má veľké problémy s daňovými únikmi pri dani z príjmov. Naopak, výber daní od firiem meraných v pomere k HDP je na Slovensku veľmi dobrý aj v porovnaní so štátmi Európskej únie. Ak aj štvrtina slovenských firiem neplatia v posledných rokoch žiadnu daň z príjmu, ako tvrdí ministerstvo, toto ešte nemusí byť dôsledkom daňovej optimalizácie, ale ekonomického cyklu a reálnej stratovosti časti firiem. Navyše sa týmto opatrením zvýši byrokracia, ktorej musia podnikatelia čeliť, a to považujem za problém. Opatrenie sa obzvlášť výrazne dotkne "startup-ov" a zoskupení malých kapitálovo prepojených firiem. Vláda by mala radšej celkovo znížiť priame dane a zjednodušovať podmienky pre podnikanie. Ak by bolo potrebné zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu, potom by mali byť použité skôr nepriame alebo majetkové dane, ktoré by nemali také negatívne dopady na ekonomiku. Daňový systém by mal byť jednoduchý a prehľadný. Vláda ho neustále komplikuje. Zároveň si myslím, že Slovensko by malo mať iba štandardné dane, ktoré sú zaužívané vo väčšine rozvinutých štátov a daňové licencie k takýmto daniam nepatria." Treba povedať, že sa naozaj stotožňujem s týmto komentárom.
Sú tu aj ostrejšie. "Štát sa správa voči občanom ako výpalník. Nevytvára podmienky ani len preto, aby ten, kto má snahu, zamestnal seba a iných. Zavádzaním násilníckych poplatkov zvyšovaním daní a odvodov zlikviduje tých, ktorým sa ešte chce v tejto republike robiť. Asi bude lepšie, keď budeme rozširovať rady nezamestnaných." Pretože toto riziko hrozí. Áno, zavedenie daní zo straty ozaj bude viesť len k väčšiemu počtu nezamestnaných.
Zaujímavý je napríklad tento príklad. "Ja si osobne tiež myslím, podobne, podobne, mám zdedenú s. r. o., robím úplne v malom, lebo mám zdravotné problémy. Kvartálne vyfakturujem zhruba 600 eur, z toho kopec nákladov a síce v strate som nikdy nebola, ale daň platím menšiu ako 480 eur. Ani robiť sa neoplatí."
Ďalší. "Táto vláda ma totálne sklamala. V minulosti som fandil SMER-u a veril rečiam pána Fica o tom, ako treba pomáhať podnikateľom. No na vlastnej koži som sa presvedčil, že to boli iba plané reči. Ľudia okolo pána Fica začali ničiť živnostníkov tým, že títo sa museli buď zamestnať, alebo vrátiť živnosť. Takto zrušili tisíce živnostníkov, potom zaviedli odvody z dohôd o vykonaní práce a tisíce študentov, ktorí si privyrábali brigádami, prišlo o prácu. Paradoxne poklesli odvody do Sociálnej poisťovne. V posledných mesiacoch začali v rámci Kobry kontroly živnostníkov. Bol som svedkom ako u živnostníka, ktorý má malú stolársku dielňu na záhrade, bola vykonaná kontrola, na ktorej sa podieľali úradníci z inšpektorátu práce, daňového úradu, obchodnej inšpekcie a polície. Ten človek zamestnáva iba sám seba. Zo živnostníka spravila táto vláda zlodeja. A korunu tomu všetkému nasadili daňové licencie. Tak to bude svetová rarita."
Ostáva mi len veriť, že daň zo straty naozaj neuzrie svetlo sveta. "Nehoráznosť založená na neschopnosti, bezohľadnosti, že vraj podpora malého a stredného podnikania" a tak ďalej a tak ďalej. Opakuje sa to. Snáď už len jeden. "Samozrejme, že toto opatrenie súčasnej vlády považujem za nezmyselné, neefektívne a nesystémové. Žiaľ, pre socialistov je každý podnikateľ v rámci ich ideológie triedny nepriateľ číslo jeden. Lenže si neuvedomujú, že si takýmto opatrením pília konár priamo pod sebou, že proste raz zahučia dole a s veľkým treskom. Poblém je len v tom, že to pocítime potom všetci." S mnohými sa naozaj dá súhlasiť.
Dámy, páni, nebudem vás oberať už o čas. Je to k dispozícii, je to verejné, je to na internete. Naozaj len na záver chcem ešte prakticky požiadať predkladateľa vzhľadom na komplikovanosť spoločnej správy a vzhľadom na veci, o ktorých som hovoril, aby vyňal na osobitné hlasovanie body č. 11, 29, aj 22. Čo sa týka 11, 29 to súvisí s odpisovaním strát a čo sa týka 22, to je tá daň zo straty, ktorá si zaslúži, aby bola osobitne, aby sa o nej osobitne hlasovalo a si zaslúži, aby bola odmietnutá. Takže v tejto forme samozrejme klub SDKÚ-demoraktickej strany nemôže v žiadnom prípade podporiť návrh zákona o dani z príjmu. Práve naopak, budeme silno proti, budeme bojovať do poslednej chvíle, aby sa tento nezmysel neprijal, pretože to považujem za jedno z najhorších, ak nie vôbec najhoršie opatrenie súčasnej vlády. Namiesto toho, aby zjednodušila prostredie, ho komplikuje. Namiesto toho, aby znižovala dane a odvody, tak ich zvyšuje a zavádza nové. Takýmto spôsobom tu môžeme mať len a len viac nezamestnaných. To si nikto neželá, ale, bohužiaľ, táto politika k tomu smeruje.
Dámy, páni, ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán Štefanec, čo sa týka vášho vystúpenia, vy ste sa viac-menej venovali hlavne teda daňovej licencii, samozrejme aj ostatným veciam. K tej prvej veci, čo sa týka tých zmien. Myslím, že tá doba je dosť turbulentná, nie je to jednoduché ani pre ministerstvo, takže myslím si, že tam skutočne mnoho ľudí robí svoju robotu dobre a treba, podľa mňa, aj zvážiť, že akým spôsobom sa pracuje a akým spôsobom sme schopní splniť všetky tie legislatívne predpisy, čo sa týka nejakých termínov.
K daňovej licencii, tam by som sa chcel vyjadriť hlavne k tomu, že nejak pri tých diskusiách, kedy samozrejme vy ako pravica to vnímate negatívne, sa zabúda na tú možnosť toho odpisu tej daňovej licencie, keď prvý rok, v prvom roku 60 % firiem neplatí, nemyslím od vzniku, ale v danom roku neplatí 60 % daň z príjmu. V štvrtom roku alebo počas štyroch rokov neplatí až 25 % firiem daň z príjmu, tak si myslím, že skutočne zavedenie daňovej licencie trošku napomôže prečistiť trh, čo sa týka hlavne tých firiem, ktoré počas štyroch rokov neboli schopné vytvoriť žiadny zisk a niečo štátu dať. Ak myslíte, že z hľadiska podnikania, ktoré bolo založené hlavne so zámerom nejakého plnenia zisku alebo teda tvorenia zisku, po štyroch rokoch nie je nikto schopný vyprodukovať daň ani vo výške tej daňovej licencie, ktorú si koniec koncov celú môže odrátať, tak neviem potom, či sa zastávate firiem, ktoré vznikajú len kvôli tomu, aby sa cez ne viac-menej robili nekalé obchody. Je tu veľa, skutočne, subjektov, ktoré nie sú v zisku a dlhodobo. Vieme o tom. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Štefanec, s tvojim vystúpením v plnej miere súhlasím a musím ešte jeden, možnože nový pohľad dať do situácie daňových licencií. Pán minister, aj celá vláda SMER-u chce pripraviť ďalších ľudí o prácu. Keď pán minister a ten, ktorý navrhol túto chorú myšlienku zaviesť daňové licencie, verím tomu, že chceli ste postihnúť tých, ktorí majú v jednej osobe niekoľko eseročiek, prepierajú peniaze. Ale postihli ste tých, ktorí zamestnávajú ľudí, ktorí platia daň zo mzdy, odvody sociálne, zdravotné, zamestnávajú ľudí, ale nemajú zisk preto, lebo dneska je kríza a nevedia vyprodukovať toľko, aby si vedeli zaplatiť alebo vytvoriť daňový zisk a spotrebovávajú vlastne vlastný majetok, ktorí pôvodný kapitál investovali do podnikania. Ale zamestnávajú ľudí.
Keď ste chceli postihnúť tých, ktorí podvádzajú, tak ten návrh minimálne mal znieť, že sa to týka len eseročiek, ktoré nemajú stálych zamestnancov. Takto, ktorí majú dvoch, troch, štyroch, desiatich zamestnancov, ale nemajú daňový zisk, ale majú zisk kešový, ako im vyjde, že teda finančne sú na tom v poriadku, len keď zohľadnia svoje odpisy, tak budú v strate, tak ešte aj ich postihnete. Tá daň nie je vysoká, to je pravda, ale stačí na to, aby nasrala ľudí a podnikateľov, aby prestali podnikať a zamestnávať ľudí na Slovensku a pripravíte ďalších ľudí o prácu. Presne tak, ako to bolo v prípade živnostníkov, lebo ste tridsaťtisíc ľudí vyhnali na úrad práce, aby sme my všetci platili ich tam, kde by nemuseli byť a nemuseli by pýtať od štátu ani korunu, ani cent.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja tak isto, pán kolega, chcem vám vyjadriť len súhlas s tým, čo ste povedali a veľmi kvitujem aj tie reakcie zo strany podnikateľov, ktoré dávajú jasný obraz o tom, čo si myslia o týchto netransparentných, respektíve aj neštandardných daňových nástrojoch, ktoré táto vláda predstavuje a tým samozrejme zaťažuje podnikateľov, predovšetkým malých podnikateľov. Pretože daň zo straty, ako hovoríme, alebo ako sa hovorí vlastne, vznik daňových licencií skutočne bude zaťažovať len tých malých podnikateľov, malé firmičky, ktoré dosť často majú obrat maximálne do tých 50-tisíc, ktoré v podstate nemusia platiť ani DPH, prípadne aj tých, ktoré majú obrat nad 50-tisíc a dokonca tá sadzba daňovej licencie je až 860 eur. V každom prípade, už to tu bolo spomínané, a spomínal to aj pán Štefanec, že v konečnom dôsledku to bude mať len negatívny dopad na zamestnanosť, pretože mnohé firmy, a poznám ich viaceré, ktoré už teraz avizujú, že s najväčšou pravdepodobnosťou budú prepúšťať svojich ľudí, prípadne úplne zastavia svoje podnikanie. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Štefanec, čítali ste tu reakcie podnikateľov z diskusií. To je síce fajn, boli to negatívne, ale ja vám viem prečítať desiatky naopak pozitívnych reakcií, kde sami podnikatelia oceňujú zavedenie daňových licencií a to z dôvodu toho, že sami vnímajú, že toto prostredie je naozaj deformované, pretože vidia, že sú mnohí podnikatelia, ktorí majú firmy, ktoré sú roky v strate. Ale títo podnikatelia, majitelia týchto spoločností si žijú pomerne komfortným životom, jazdia na luxusných autách, majú nejaký majetok, ale ich spoločnosti vykazujú dlhodobo stratu. To znamená, zavedenie licencií pokladajú naozaj za nástroj, ktorý istým spôsobom vyčistí toto prostredie a minimálne bude viesť k tomu, že mnohé zo spoločností, ktoré boli naozaj založené za špekulatívnymi účelmi, jednoducho zaniknú. Čo sa týka tej poznámky, že výber daní z príjmu právnických osôb je na solídnej úrovni, nie je to pravda. Môžem ukázať graf, kde od roku 1995 dochádza vo vzťahu k pomeru HDP dochádza k poklesu výberu daní. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ďakujem aj kolegom za ich reakcie. Pán Kamenický, nuž chcem vám povedať, že ten, kto nemá daňovú povinnosť, to neznamená, že je podvodník. Dostať sa do daňovej povinnosti samozrejme to stojí aj veľa úsilia a nemôžme trestať všetkých len za to, že začali podnikať. Bohužiaľ, toto ustanovenie, ktoré navrhujete, má takýto cieľ, že ovplyvnení budú všetci, nielen tí, ktorí sú nepoctiví. Ak chceme rozlíšiť poctivých a nepoctivých, čo by sme mali rozlišovať, tak rozhodne týmto opatrením to nedosiahnete. Toto opatrenie poškodí všetkých. Súhlasím s tým, čo povedali páni poslanci Simon a Hudacký, že toto opatrenie najviac pripraví ľudí o prácu a dopadne najnegatívnejšie na malých.
Pán poslanec Duchoň, no ja som žiadnu pozitívnu reakciu zatiaľ nezaznamenal. Ak máte na mysli pozitívnu reakciu od niektorých veľkých firiem, že ich to až tak nepoškodí, tak to je len dôkaz toho, že zasiahne to omnoho viac menších. Bohužiaľ, zasiahne to omnoho viac menších.
A čo sa týka vašej poznámky, daň z príjmu právnických osôb a HDP, áno, klesá. Klesá, ale ja som vám čítal názor z diskusie, kde hovorí o výbere, o efektivite výberu dane z príjmu právnických osôb. Takže nemýľme si, nemýľme si tieto pojmy. Vieme, že problém je skôr výber nepriamych daní, ale pointa, o ktorej stále hovoríme, je, že treba sa sústrediť na výber daní a nezavádzať nové dane. Je nezmyselné, aby sme problém zlého výberu daní riešili novými daňami, novou administratívou. Toto odmietame, pretože v konečnom dôsledku takéto opatrenia, zavádzanie nových nezmyselných daní len pripravia ľudí o prácu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja tu asi vyvolám zrejme nejaké reakcie, čo je asi prirodzené, ale dovolím si vystúpiť a zareagovať na pána Štefanca hneď v podstate v úvode, lebo som sa vyrovnal s tým, že dnešný deň venujeme tejto téme, takže máme kopec času. Ja chcem ináč oceniť návrat ku konštruktívnej atmosfére po tých úvodných štuchancoch, lebo tak to má byť. Ako je to vážna téma, vôbec zákon ako taký, komplikovaný už svojím názvom, pretože bol naozaj asi 150-krát novelizovaný a asi by si zaslúžil možno aj úplne nový zákon v nejakom momente, aby sa v ňom niekto mohol aj vyznať. Ale chcem sa sústrediť na veci, ktoré buď z nevedomosti alebo aj úmyselne sú zamlčované.
Ja si myslím, že všetci cítite, že táto téma nie je čiernobiela. Ona nie je čiernobiela. Ja to takto aspoň vnímam, hovorím to úplne otvorene aj z postoja médií, aj z vyjadrenia niektorých ľudí. Nie je príjemné počuť to, čo ste čítali od ľudí. Ja som čítal takisto takéto názory, ale naozaj som zachytil aj iné a nedovolím si ani povedať, či je to fifty-fifty. Nie je to čiernobiela téma, pretože v našom prostredí a vraciam sa ku kultúre Slovákov z hľadiska prostredia, kde sa proste nachádzame, akom takom, je obrovský sklon samozrejme k obchádzaniu. Alebo môžme to tak pekne povedať, k optimalizovaniu nejakého správania. A z tohto pohľadu ten príklon k tomu, aby došlo k motivovaniu, k pozitívnej tvorbe daňového zisku, lebo my naozaj hovoríme v danom prípade o kapitálových obchodných spoločnostiach, spoločnosť s ručením obmedzeným zo svojej definície kapitálová obchodná spoločnosť.
Z tohto pohľadu je ťažké potom hovoriť a brať do úvahy, ale bohužiaľ, sú, sú tu proste. My máme naozaj tisícky firiem, ktoré majú tržby na úrovni tisícov eur. Čítal som príbeh, päťtisícová proste, ak má niekto príjem 5-tisíc ročne, pri všetkej mojej úcte z hľadiska toho, čo si myslím o tom, mal by byť živnostníkom. Nemal by byť majiteľom kapitálovej obchodnej spoločnosti, ktorá má z princípu svoje náklady na účtovníctvo, na zriadenie, je to proste iný typ podnikania. My si samozrejme uvedomujeme, že dochádza k posunu, že ľudia reagujú na legislatívne zmeny.
Pár čísiel. Od roku 2006 stúpol počet eseročiek na dvojnásobok. Bolo ich niečo pod 80-tisíc, teraz je ich skoro 140-tisíc. Ak niekto hovorí, že táto téma odradí ľudí od zakladania eseročiek, nehovorí pravdu, pretože včera som sa dočítal, že v októbri stúpol počet registrovaných firiem na 2,5-násobok oproti minulého roku. Prečo? Pretože je tu iná zmena z pohľadu zakladania firiem. Chápem tú motiváciu, prečo v týchto dňoch sú firmy, je záujem o zakladanie firiem, eseročiek ako takých a že aj tie, čo sú na sklade, sa vypredávajú, ale, ale pravdou je, že ten trend sa nezastavuje aj so spoločenským povedomím, že sa zavádza daňová licencia. Hej, čiže neobávam sa toho, že by došlo k poklesu firiem, ale musím povedať, počtu firiem, musím povedať, že by som ani nesmútil z toho, keby počet firiem, spoločností s ručením obmedzeným poklesol, pretože máme evidentný presun živnostníkov do eseročiek so všetkým dobrým, ale aj zlým, ktorý so sebou, so sebou, so sebou donášajú.
A pár čísiel, keď ste hovorili, pán poslanec, hore hovoril o tomto, o pôsobení krízy. Dobre, môže sa na to aj takto dívať. Naozaj, posledných, posledných, posledné 4 roky ten priemer počtu právnických osôb, ktoré malo nulovú daňovú povinnosť, bolo okolo 60 %. Ale pozrime sa ďalej dopredu, do veľmi dobrých rokov, do rokov 2006, 2007, 2008. A tu sa snáď všetci zhodneme, že to boli roky, vrcholy konjunktúry. Vrcholy svetovej konjunktúry a najvyšších ekonomických rastov, najväčšej ziskovosti aj na Slovensku. A mám pre vás veľmi zlú správu. Aj v tom období priemer počtu firiem, ktoré mali nulovú daňovú povinnosť, bolo 53 %. Čiže vplyv krízy je necelých 7, 8 percentuálnych bodov. A toto je dôkaz o tom, že tu je niečo choré. Nehovoriac o tom, že tu máme, opakujem, z 80 tisíc na dvojnásobok počet spoločností s ručením obmedzeným. Ak by ste chceli hovoriť o ďalších firmách, napríklad akciové spoločnosti, tam je počet stabilný, ale počet firiem akciových spoločností s nulovou daňovou povinnosťou za posledných 8 rokov v priemere 70 %, 70 % nulová daňová povinnosť. Je to normálne? Je toto normálne? A to už je iný typ kapitálovej spoločnosti, všetci snáď uznávame, že oveľa, oveľa mohutnejšie a silnejšie firmy s minimálne šiestimi ľudmi v dozornej rade, v predstavenstve s nejakou štruktúrou vlastníckou a podobne.
Ak hovoríme o prirodzenom jave dočasnej straty, lebo každá firma sa môže dostať, budú ťažkosti, alebo keď investuje, má daňovú stratu ako takú. Tak máme ďalšie nepríjemné číslo. Štyri roky za sebou 25 % firiem nula. A dokonca, ak uvažujeme s množstvom firiem, ktoré fungujú 4 roky za sebou, teda nepočítame s firmami, ktoré vznikli, alebo zanikli v priebehu posledných štyroch rokov, to vyplýva aj z tej kategórie o prežití, tak je to dokonca 34 %. To znamená 1/3 trvale nulová daňová povinnosť. Odborne sa tomu volá agresívne daňové plánovanie, kolegovia a kolegyne. To znamená, to znamená, že cielenie na nulu alebo cielenie pod nulu. S tým je samozrejme spojené aj obchodovanie so stratou, veď ako, hovorme otvorene, o čom, o čom to je. To je proste prifukovanie a nafukovanie, prelievanie zisku do firiem z, do skupiny firiem, kde straty sú. Veď mnohí z vás boli v podnikateľskom prostredí a viete, o čom veľmi, veľmi dobre viete, o čom hovorím.
Ak hovoríme ešte o, o tom období medzi rokom 2006 a 2013 alebo 2011, aby som hovoril po pravde, lebo tie dáta posledné vyhodnocované boli v roku 2011, tak od tohto roku 2006 vzrástol počet firiem s nulovou v daňou o takmer 40-tisíc subjektov, o 40-tisíc, z 52-tisíc na 92-tisíc. Pre zaujímavosť, najviac subjektov s nulovými daňami pôsobí v sektore ubytovania a stravovania. Ďalšia zaujímavá vec. Máte pocit, že v týchto dvoch sektoroch je tiež úplne všetko v najlepšom poriadku? No ja vám z hľadiska výsledku hlavne daňových kontrol sústredených v poslednom období na používanie registračných pokladníc môžem povedať, že v tejto oblasti naozaj nie je všetko v poriadku. Takže stravovanie, ubytovanie 79,6 % firiem podnikajúcich v tejto oblasti, nulová daňová povinnosť, priemerná, áno? A najmenej nulových firiem s daňovou povinnosťou je naopak v oblasti informácií a komunikácií, len 45,7 %.
Poďme teraz trošku k sumám o daňovej licencii, 480 eur, 960 eur a 2 880 eur. Takže neplatiči DPH 480 eur, je to pomenované ako likvidačné. Uvedomujeme si, že človek s minimálnou mzdou, s minimálnou mzdou zaplatí ročne 500 eur na odvodoch a daniach na svojich povinnostiach voči štátu, človek s minimálnou mzdou. Kuchárka, školník, upratovačka, človek s minimálnou mzdou zaplatí štátu každý rok 500 eur. Daňová licencia 480 eur ročne.
Takže, páni poslanci, je toto likvidačné? Je toto proste niečo, čo má smerovať k tomu, že niekto prestane zamestnávať? Neverím tomu. Platcovia DPH 960 eur. Učiteľ 800 eur plat, zaplatí ročne 2 200 eur štátu na dani a odvodoch. Dvetisícdvesto eur. Učiteľ, ktorý býva v Ľadovni, na Ľadovni, také sídlisko v Martine, vedľa neho podnikateľ, doma, dole im stoja povedzme Octavie za, nech sa dobre počíta, za 10-tisíc eur jeden, zaplatí 2 200 učiteľ ročne a zaplatí 10-tisíc eur za staršiu Octaviu. Ten druhý má nulovú daňovú povinnosť, možno, možno žije z minimálnej mzdy a vypláca si, vypláca si inou formou nejaké, nejaké svoje benefity, ale kúpi si tú Octaciu za 8-tisíc eur bez DPH. Ja hovorím o porovnaní, ja hovorím, že platcovstvo DPH má svoje výhody. Samozrejme, že platcovstvo DPH má svoje výhody, pretože tento telefón si kúpi podnikateľ bez DPH, účty za telefonovanie si odpočíta z toho DPH, pohonné hmoty si odpočíta z DPH, máte pocit, že ten učiteľ si môže, má tieto výhody? Nemá. A zaplatí každý rok 2 200 eur, minimálne 2 200 eur do štátnej kasy. To nie je otázka postavenia teraz závisti a nezávisti, aktivity a neaktivity. Ide o to, že že kapitálová obchodná spoločnosť je založená za účelom dosahovania zisku. Ak niekto nedosahuje trvalo dlhodobo nikdy zisk, tak, tak platí, je na mieste otázka, prečo tú spoločnosť má a z čoho žije?
Otázka toho, či zvyšujeme, nie, iná otázka, otázka nedohody, teda pán Štefanec hovoril o tom, že sme v podstate obišli sociálnych partnerov. No musím povedať, že tu sa môžem pochváliť súhlasom od štyroch kľúčových zamestnávateľských zväzov, výsledkom ktorého rokovania je aj návrh týchto konkrétnych čísiel, ktoré som vám spomínal. Pôvodný, pôvodná úvaha o daňovej licencií bola vo výške, priemernej výške okolo tisíc eur. Teraz to, čo je na stole, je vo výške 713 eur. So zásadným znížením pre pre neplatcov DPH na úroveň 480 eur. Čiže Republiková únia zamestnávateľov, AZZZ, KLUB 500, ale aj tak isto Slovenská obchodná a priemyselná komora, viete veľmi dobre, budete narážať, že sú to len veľkí, medzi nimi sú, sú stovky malých zástupcov, s ktorými museli v týchto veciach rokovať. Nakoniec je súhlas na tento, na tento inštitút a s týmto inštitútom je samozrejme spojený aj prísľub ďalšieho znižovania sadzby, korporatívnej sadzby k DPPO, teda dani z príjmu právnických osôb v ďalších rokoch. A ja súhlasím, že otázka kalkulácie výnosu nemusí byť stopercentná, lebo predpokladáme, že na tento inštitút zareagujú spoločnosti napríklad likvidáciou šuplíkových firiem.
Ak sa niekto rozhodne, že takúto firmu nechce ďalej živiť cez náklady daňovej licencie, tak ju proste zatvorí. Ak sa niekto bude chcieť dostať z dobrovoľného platcovstva DPH do nižšej kategórie neplatcu, čomu sa budeme tešiť, pretože platca DPH číhajúci na dobrý obchod, napríklad karusového typu, je vždycky rizikom pre štát, bude platiť menej. Nebude platiť 260 ale 480. To znamená, dôjde aj k presunom medzi platcami a neplatcami, čo je ináč, koniec - koncov aj našou, naším cieľom, pretože netešíme sa veľkému počtu dobrovoľných platcov DPH, lebo sú rizikom, poviem vám to úplne otvorene, sú rizikom daňových únikov na DPH špeciálne a sú ich desiatky tisíc, bohužiaľ, z minulosti, aj keď sa teraz z hľadiska dobrovoľného platcovstva štát bráni, kladie prekážky, ale, ale z pohľadu histórie tu, tu tie firmy sú. A je aj pravdou, že dôjde asi zrejme aj k prečisteniu obchodného registra. A firmy, ktoré spia, alebo sú proste mŕtve, budú, budú zrušené. Z tohto pohľadu ten dopad môže byť otázny aj preto, preto je náš odkaz o tom, že ďalšia, naväzovanie na tejto, tohto inštitútu na ďalšie znižovanie dane z príjmu právnických osôb je naviazané na fungovanie tohto inštitútu. To znamená, že počkáme si na konkrétny výsledok a zareagujeme potom následne, už možno hneď v priebehu budúceho roka, ďalším znížením sadzby dane z príjmov právnických osôb.
Takže k pár tém som sa vyjadril, ten súhlas tu je, aj keď je pravdou, že neprešiel formálne tripartitou a z pohľadu, pohľadu fungovania ešte snáď pár, pár informácií. Viete veľmi dobre, lebo ste to tu nepomenovali, daňová licencia je odpočitateľná z kladnej daňovej povinnosti, samozrejme v danom zdaňovacom období, ale aj v ďalších nasledujúcich troch rokoch. Prvýkrát sa bude platiť v roku 2015 za rok 2014 a naposledy si ju budete môcť odpočítať v roku 2017 za rok, na jar roku 2017 za rok 2016.
Zároveň platí, zároveň platí záležitosť, že "startup-i", to znamená, že novo založené firmy nebudú, nebudú v prvom roku platiť daňovú licenciu. Zároveň platí, že firma, ktorá je v kešových ťažkostiach, bude môcť požiadať o odloženie platby daňovej povinnosti. Zároveň platí, že chránené dielne nebudú platiť daňovú licenciu. Zároveň platí, že firma, ktorá má väčší podiel zdravotných, ZŤP, zdravotne ťažko postihnutých viac ako 30, viac ako 20 % tak bude mať zľavu na platení daňovej licencie.
To znamená, snažili sme sa do toho inštitútu naozaj zakomponovať rôzne životné situácie s tým, s tým kľúčovým cieľom, že neplatenie daní je v zásade nefér konkurenčná výhoda. To sa na tom, na tom snáď všetci zhodneme. A minimálne tá časť firiem, ktorá tu je a dnes ich je, bohužiaľ, len 40 % z tých všetkých podnikajúcich, zo zavedenia takejto licencie nemá žiadny strach, okrem toho má z toho benefit zníženia dane z príjmov právnických osôb. Ďakujem zatiaľ.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán minister, začnem od konca. Ste hovorili, že neplatenie daní je konkurenčná výhoda. No neplatenie daní je trestný čin, tu nikto nenavádza na neplatenie daní, ale práve preto stále tvrdím, že namiesto toho, aby ste zavádzali nové dane, treba bojovať voči daňovým únikom. Tu sa určite zhodneme, ale nie takýmto spôsobom.
Spomínali ste, že narastá počet eseročiek. Áno, je to tak, ale vieme, však to je realita, to sme si všetci vedomí toho, že klesá počet živností práve aj kvôli neúmernému zvyšovaniu daní a odvodov. Živnostníci rušia živnosti a zakladali si eseročky. No len vy ste sa snažili práve teraz týmto spôsobom dať ďalšiu daňovú povinnosť, nie na živnostníkov, ale na eseročky, ktorá vzniká vlastne aj na základe toho, že máme viac, viac eseročiek. Porovnanie s platmi, čo ste hovorili, priemerná daňová povinnosť zamestnancov a podnikateľov, neviem, či je to celkom korektné a fér, pretože vieme, že najmä malí podnikatelia zamestnávajú. O tom hovoril pekne pán poslanec Simon, že ten dopad na zamestnanosť tu je evidentný, pretože zamestnanec nemá šancu zamestnávať, preto je zamestnanec, ale malí podnikatelia zamestnávajú. Čiže ja sa obávam, že ten dopad na zamestnanosť tohto opatrenia bude veľmi, veľmi veľký a najmä u tých malých podnikov a verím, že tam sa zhodneme. Mimochodom, ani vy ste to nerozprávali, že najnegatívnejšie to bude pri malých podnikateľoch.
Súhlas sociálnych partnerov, áno, zachytil som vaše jednanie so zamestnávateľskými organizáciami, ale my vieme obidvaja, že nejaký Klub 500 a SOPK nie sú sociálni partneri, aj keď ste s nimi jednali. Pointa je, že keby bolo pripomienkové konanie, tak tam sa môžu vyjadriť všetci, aj tí malí podnikatelia, ktorých to najviac ovplyvní a ktorí s tým zásadne nesúhlasia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, no vy ste, v podstate ja len zopakujem, čo hovoril môj kolega Štefanec, lebo s tým istým som chcel, s faktickou teda reagovať. Veď ten presun živností do eseročiek bol práve spôsobený tým, že ste zaťažili predovšetkým odvodovo, odvodovo výrazne živnostníkov a tým neostávalo nič iné, ak chceli prakticky nejakým spôsobom lepšie a efektívnejšie fungovať, prakticky aj z pohľadu, povedzme, ušetrenia nejakých zdrojov, tak sa presunuli do eseročiek, takže teraz zas hovoríme, že nám to vadí, že títo podnikatelia, ktorí mali nízke obraty, že sa posunuli vlastne do spoločnosti s ručením obmedzeným.
Druhý bod, na ktorý som chcel reagovať, vy ste porovnávali v podstate, že tie daňové licencie sú hlavne pre tie subjekty, ktoré teda neplatia DPH a teda tá daňová licencia je 480 eur, že to teda nie je nejaká veľká záťaž vzhľadom na to, že povedzme, ak fyzická osoba, zamestnanec platí odvody okolo 500 eur. No, len treba si uvedomiť, že prečo títo ľudia, ktorí majú minimálnu mzdu, majú tú minimálnu mzdu. Obyčajne je to preto, pretože je to opäť vysoké odvodové zaťaženie vo firmách. Takže toto nie je ten najlepší argument, pán minister, na to, aby sme takto porovnávali, že teda tá daňová licencia pri tých nízkych obratoch, že je nejako, teda je zvládnuteľná. Ja si myslím, že skutočne to nebolo dobré porovnanie.
Ďakujem pekne.

Pán minister, vy ste tu opäť predviedli taký pokus, ktorý vám dosť dobre ide, rozdeliť spoločnosť na triedy, ktoré stoja proti sebe, zlí podnikatelia, ktorí stoja proti chudákom zamestnancom. Pritom to vôbec tak nie je. To absolútne nie je pravda. To je naozaj tak zlé a tak škodlivé rozdeľovanie spoločnosti, ktorou si len pomáhate, aby ste zdôvodnili vaše opatrenia, ktoré systematicky zhoršujú podnikateľské prostredie. A keď hovorím podnikateľské, tak rovno môžem povedať zamestnávateľské prostredie. Pretože spomínali ste tu kuchárku, ja kľudne môžem povedať šofér, údržbár, robotník, ktorý platí, majú nižšie mzdy a platia z nich nejaké odvody, ale uvedomujete si, že týchto ľudí niekto zamestnáva? A že na to, aby tá spoločnosť dosiahla zisk, najprv musí uhradiť náklady, kde mzdové náklady spojené s vysokými odvodmi tvoria významnú zložku? A že vy týmito krokmi, ktorými nás varíte ako žabu, likvidujete tieto spoločnosti a že vy možno získate skrz daňové licencie pár eur navyše, ale zároveň zabezpečíte, že tá kuchárka, šofér, údržbár v mnohých prípadoch prídu o prácu, že nebudú mať prácu. Nebudú mať žiadnu mzdu a nebudú mať, nebudú z toho ani tie odvody, ani tie dane, ktoré spomínate.
Keby ste tie pozitívne ciele, ktoré ste tu deklarovali, aplikovali a čistili systém v časoch, keď zároveň zlepšujete podnikateľské prostredie, keď zlepšujete možnosti pre zamestnávanie ľudí, dalo by sa to akceptovať, ale od roku 2006 počas všetkých vašich vlád sa systematicky zhoršovalo toto prostredie... (Vystúpenie prerušené časomierou.)