Ďakujem veľmi pekne. Ja tu asi vyvolám zrejme nejaké reakcie, čo je asi prirodzené, ale dovolím si vystúpiť a zareagovať na pána Štefanca hneď v podstate v úvode, lebo som sa vyrovnal s tým, že dnešný deň venujeme tejto téme, takže máme kopec času. Ja chcem ináč oceniť návrat ku konštruktívnej atmosfére po tých úvodných štuchancoch, lebo tak to má byť. Ako je to vážna téma, vôbec zákon ako taký, komplikovaný už svojím názvom, pretože bol naozaj asi 150-krát novelizovaný a asi by si zaslúžil možno aj úplne nový zákon v nejakom momente, aby sa v ňom niekto mohol aj vyznať. Ale chcem sa sústrediť na veci, ktoré buď z nevedomosti alebo aj úmyselne sú zamlčované.
Ja si myslím, že všetci cítite, že táto téma nie je čiernobiela. Ona nie je čiernobiela. Ja to takto aspoň vnímam, hovorím to úplne otvorene aj z postoja médií, aj z vyjadrenia niektorých ľudí. Nie je príjemné počuť to, čo ste čítali od ľudí. Ja som čítal takisto takéto názory, ale naozaj som zachytil aj iné a nedovolím si ani povedať, či je to fifty-fifty. Nie je to čiernobiela téma, pretože v našom prostredí a vraciam sa ku kultúre Slovákov z hľadiska prostredia, kde sa proste nachádzame, akom takom, je obrovský sklon samozrejme k obchádzaniu. Alebo môžme to tak pekne povedať, k optimalizovaniu nejakého správania. A z tohto pohľadu ten príklon k tomu, aby došlo k motivovaniu, k pozitívnej tvorbe daňového zisku, lebo my naozaj hovoríme v danom prípade o kapitálových obchodných spoločnostiach, spoločnosť s ručením obmedzeným zo svojej definície kapitálová obchodná spoločnosť.
Z tohto pohľadu je ťažké potom hovoriť a brať do úvahy, ale bohužiaľ, sú, sú tu proste. My máme naozaj tisícky firiem, ktoré majú tržby na úrovni tisícov eur. Čítal som príbeh, päťtisícová proste, ak má niekto príjem 5-tisíc ročne, pri všetkej mojej úcte z hľadiska toho, čo si myslím o tom, mal by byť živnostníkom. Nemal by byť majiteľom kapitálovej obchodnej spoločnosti, ktorá má z princípu svoje náklady na účtovníctvo, na zriadenie, je to proste iný typ podnikania. My si samozrejme uvedomujeme, že dochádza k posunu, že ľudia reagujú na legislatívne zmeny.
Pár čísiel. Od roku 2006 stúpol počet eseročiek na dvojnásobok. Bolo ich niečo pod 80-tisíc, teraz je ich skoro 140-tisíc. Ak niekto hovorí, že táto téma odradí ľudí od zakladania eseročiek, nehovorí pravdu, pretože včera som sa dočítal, že v októbri stúpol počet registrovaných firiem na 2,5-násobok oproti minulého roku. Prečo? Pretože je tu iná zmena z pohľadu zakladania firiem. Chápem tú motiváciu, prečo v týchto dňoch sú firmy, je záujem o zakladanie firiem, eseročiek ako takých a že aj tie, čo sú na sklade, sa vypredávajú, ale, ale pravdou je, že ten trend sa nezastavuje aj so spoločenským povedomím, že sa zavádza daňová licencia. Hej, čiže neobávam sa toho, že by došlo k poklesu firiem, ale musím povedať, počtu firiem, musím povedať, že by som ani nesmútil z toho, keby počet firiem, spoločností s ručením obmedzeným poklesol, pretože máme evidentný presun živnostníkov do eseročiek so všetkým dobrým, ale aj zlým, ktorý so sebou, so sebou, so sebou donášajú.
A pár čísiel, keď ste hovorili, pán poslanec, hore hovoril o tomto, o pôsobení krízy. Dobre, môže sa na to aj takto dívať. Naozaj, posledných, posledných, posledné 4 roky ten priemer počtu právnických osôb, ktoré malo nulovú daňovú povinnosť, bolo okolo 60 %. Ale pozrime sa ďalej dopredu, do veľmi dobrých rokov, do rokov 2006, 2007, 2008. A tu sa snáď všetci zhodneme, že to boli roky, vrcholy konjunktúry. Vrcholy svetovej konjunktúry a najvyšších ekonomických rastov, najväčšej ziskovosti aj na Slovensku. A mám pre vás veľmi zlú správu. Aj v tom období priemer počtu firiem, ktoré mali nulovú daňovú povinnosť, bolo 53 %. Čiže vplyv krízy je necelých 7, 8 percentuálnych bodov. A toto je dôkaz o tom, že tu je niečo choré. Nehovoriac o tom, že tu máme, opakujem, z 80 tisíc na dvojnásobok počet spoločností s ručením obmedzeným. Ak by ste chceli hovoriť o ďalších firmách, napríklad akciové spoločnosti, tam je počet stabilný, ale počet firiem akciových spoločností s nulovou daňovou povinnosťou za posledných 8 rokov v priemere 70 %, 70 % nulová daňová povinnosť. Je to normálne? Je toto normálne? A to už je iný typ kapitálovej spoločnosti, všetci snáď uznávame, že oveľa, oveľa mohutnejšie a silnejšie firmy s minimálne šiestimi ľudmi v dozornej rade, v predstavenstve s nejakou štruktúrou vlastníckou a podobne.
Ak hovoríme o prirodzenom jave dočasnej straty, lebo každá firma sa môže dostať, budú ťažkosti, alebo keď investuje, má daňovú stratu ako takú. Tak máme ďalšie nepríjemné číslo. Štyri roky za sebou 25 % firiem nula. A dokonca, ak uvažujeme s množstvom firiem, ktoré fungujú 4 roky za sebou, teda nepočítame s firmami, ktoré vznikli, alebo zanikli v priebehu posledných štyroch rokov, to vyplýva aj z tej kategórie o prežití, tak je to dokonca 34 %. To znamená 1/3 trvale nulová daňová povinnosť. Odborne sa tomu volá agresívne daňové plánovanie, kolegovia a kolegyne. To znamená, to znamená, že cielenie na nulu alebo cielenie pod nulu. S tým je samozrejme spojené aj obchodovanie so stratou, veď ako, hovorme otvorene, o čom, o čom to je. To je proste prifukovanie a nafukovanie, prelievanie zisku do firiem z, do skupiny firiem, kde straty sú. Veď mnohí z vás boli v podnikateľskom prostredí a viete, o čom veľmi, veľmi dobre viete, o čom hovorím.
Ak hovoríme ešte o, o tom období medzi rokom 2006 a 2013 alebo 2011, aby som hovoril po pravde, lebo tie dáta posledné vyhodnocované boli v roku 2011, tak od tohto roku 2006 vzrástol počet firiem s nulovou v daňou o takmer 40-tisíc subjektov, o 40-tisíc, z 52-tisíc na 92-tisíc. Pre zaujímavosť, najviac subjektov s nulovými daňami pôsobí v sektore ubytovania a stravovania. Ďalšia zaujímavá vec. Máte pocit, že v týchto dvoch sektoroch je tiež úplne všetko v najlepšom poriadku? No ja vám z hľadiska výsledku hlavne daňových kontrol sústredených v poslednom období na používanie registračných pokladníc môžem povedať, že v tejto oblasti naozaj nie je všetko v poriadku. Takže stravovanie, ubytovanie 79,6 % firiem podnikajúcich v tejto oblasti, nulová daňová povinnosť, priemerná, áno? A najmenej nulových firiem s daňovou povinnosťou je naopak v oblasti informácií a komunikácií, len 45,7 %.
Poďme teraz trošku k sumám o daňovej licencii, 480 eur, 960 eur a 2 880 eur. Takže neplatiči DPH 480 eur, je to pomenované ako likvidačné. Uvedomujeme si, že človek s minimálnou mzdou, s minimálnou mzdou zaplatí ročne 500 eur na odvodoch a daniach na svojich povinnostiach voči štátu, človek s minimálnou mzdou. Kuchárka, školník, upratovačka, človek s minimálnou mzdou zaplatí štátu každý rok 500 eur. Daňová licencia 480 eur ročne.
Takže, páni poslanci, je toto likvidačné? Je toto proste niečo, čo má smerovať k tomu, že niekto prestane zamestnávať? Neverím tomu. Platcovia DPH 960 eur. Učiteľ 800 eur plat, zaplatí ročne 2 200 eur štátu na dani a odvodoch. Dvetisícdvesto eur. Učiteľ, ktorý býva v Ľadovni, na Ľadovni, také sídlisko v Martine, vedľa neho podnikateľ, doma, dole im stoja povedzme Octavie za, nech sa dobre počíta, za 10-tisíc eur jeden, zaplatí 2 200 učiteľ ročne a zaplatí 10-tisíc eur za staršiu Octaviu. Ten druhý má nulovú daňovú povinnosť, možno, možno žije z minimálnej mzdy a vypláca si, vypláca si inou formou nejaké, nejaké svoje benefity, ale kúpi si tú Octaciu za 8-tisíc eur bez DPH. Ja hovorím o porovnaní, ja hovorím, že platcovstvo DPH má svoje výhody. Samozrejme, že platcovstvo DPH má svoje výhody, pretože tento telefón si kúpi podnikateľ bez DPH, účty za telefonovanie si odpočíta z toho DPH, pohonné hmoty si odpočíta z DPH, máte pocit, že ten učiteľ si môže, má tieto výhody? Nemá. A zaplatí každý rok 2 200 eur, minimálne 2 200 eur do štátnej kasy. To nie je otázka postavenia teraz závisti a nezávisti, aktivity a neaktivity. Ide o to, že že kapitálová obchodná spoločnosť je založená za účelom dosahovania zisku. Ak niekto nedosahuje trvalo dlhodobo nikdy zisk, tak, tak platí, je na mieste otázka, prečo tú spoločnosť má a z čoho žije?
Otázka toho, či zvyšujeme, nie, iná otázka, otázka nedohody, teda pán Štefanec hovoril o tom, že sme v podstate obišli sociálnych partnerov. No musím povedať, že tu sa môžem pochváliť súhlasom od štyroch kľúčových zamestnávateľských zväzov, výsledkom ktorého rokovania je aj návrh týchto konkrétnych čísiel, ktoré som vám spomínal. Pôvodný, pôvodná úvaha o daňovej licencií bola vo výške, priemernej výške okolo tisíc eur. Teraz to, čo je na stole, je vo výške 713 eur. So zásadným znížením pre pre neplatcov DPH na úroveň 480 eur. Čiže Republiková únia zamestnávateľov, AZZZ, KLUB 500, ale aj tak isto Slovenská obchodná a priemyselná komora, viete veľmi dobre, budete narážať, že sú to len veľkí, medzi nimi sú, sú stovky malých zástupcov, s ktorými museli v týchto veciach rokovať. Nakoniec je súhlas na tento, na tento inštitút a s týmto inštitútom je samozrejme spojený aj prísľub ďalšieho znižovania sadzby, korporatívnej sadzby k DPPO, teda dani z príjmu právnických osôb v ďalších rokoch. A ja súhlasím, že otázka kalkulácie výnosu nemusí byť stopercentná, lebo predpokladáme, že na tento inštitút zareagujú spoločnosti napríklad likvidáciou šuplíkových firiem.
Ak sa niekto rozhodne, že takúto firmu nechce ďalej živiť cez náklady daňovej licencie, tak ju proste zatvorí. Ak sa niekto bude chcieť dostať z dobrovoľného platcovstva DPH do nižšej kategórie neplatcu, čomu sa budeme tešiť, pretože platca DPH číhajúci na dobrý obchod, napríklad karusového typu, je vždycky rizikom pre štát, bude platiť menej. Nebude platiť 260 ale 480. To znamená, dôjde aj k presunom medzi platcami a neplatcami, čo je ináč, koniec - koncov aj našou, naším cieľom, pretože netešíme sa veľkému počtu dobrovoľných platcov DPH, lebo sú rizikom, poviem vám to úplne otvorene, sú rizikom daňových únikov na DPH špeciálne a sú ich desiatky tisíc, bohužiaľ, z minulosti, aj keď sa teraz z hľadiska dobrovoľného platcovstva štát bráni, kladie prekážky, ale, ale z pohľadu histórie tu, tu tie firmy sú. A je aj pravdou, že dôjde asi zrejme aj k prečisteniu obchodného registra. A firmy, ktoré spia, alebo sú proste mŕtve, budú, budú zrušené. Z tohto pohľadu ten dopad môže byť otázny aj preto, preto je náš odkaz o tom, že ďalšia, naväzovanie na tejto, tohto inštitútu na ďalšie znižovanie dane z príjmu právnických osôb je naviazané na fungovanie tohto inštitútu. To znamená, že počkáme si na konkrétny výsledok a zareagujeme potom následne, už možno hneď v priebehu budúceho roka, ďalším znížením sadzby dane z príjmov právnických osôb.
Takže k pár tém som sa vyjadril, ten súhlas tu je, aj keď je pravdou, že neprešiel formálne tripartitou a z pohľadu, pohľadu fungovania ešte snáď pár, pár informácií. Viete veľmi dobre, lebo ste to tu nepomenovali, daňová licencia je odpočitateľná z kladnej daňovej povinnosti, samozrejme v danom zdaňovacom období, ale aj v ďalších nasledujúcich troch rokoch. Prvýkrát sa bude platiť v roku 2015 za rok 2014 a naposledy si ju budete môcť odpočítať v roku 2017 za rok, na jar roku 2017 za rok 2016.
Zároveň platí, zároveň platí záležitosť, že "startup-i", to znamená, že novo založené firmy nebudú, nebudú v prvom roku platiť daňovú licenciu. Zároveň platí, že firma, ktorá je v kešových ťažkostiach, bude môcť požiadať o odloženie platby daňovej povinnosti. Zároveň platí, že chránené dielne nebudú platiť daňovú licenciu. Zároveň platí, že firma, ktorá má väčší podiel zdravotných, ZŤP, zdravotne ťažko postihnutých viac ako 30, viac ako 20 % tak bude mať zľavu na platení daňovej licencie.
To znamená, snažili sme sa do toho inštitútu naozaj zakomponovať rôzne životné situácie s tým, s tým kľúčovým cieľom, že neplatenie daní je v zásade nefér konkurenčná výhoda. To sa na tom, na tom snáď všetci zhodneme. A minimálne tá časť firiem, ktorá tu je a dnes ich je, bohužiaľ, len 40 % z tých všetkých podnikajúcich, zo zavedenia takejto licencie nemá žiadny strach, okrem toho má z toho benefit zníženia dane z príjmov právnických osôb. Ďakujem zatiaľ.
