27. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Simon, sledoval som časomieru. Presne štyri a pol minúty vám trval váš politický prológ. Hovorili ste o všetkom inom, len nie o zákone o potravinách. Pán poslanec, vy ste porušili zákon o rokovacom poriadku. Tým, že teraz budem reagovať na tie vaše nezmysly, tak ja ten zákon neporuším, lebo budem reagovať na vás.
Ale dovoľte mi upozorniť vás na jednu skutočnosť: vy ste tu klamali v priamom prenose, keď ste prehlásili, že za vášho ministrovania nebol stiahnutý žiadny váš návrh zákona. Spomeňte si na rok 2005, keď ste v dôsledku silného tlaku petície, niekde na úrovni 360 000 podpisov, museli stiahnuť váš, v úvodzovkách, vydarený vládny návrh zákona o poľovníctve priamo na pokyn pána predsedu vtedajšej vlády, pána Dzurindu.
A čo sa týka tých výčitiek, čo tu hádžete teraz na pána ministra Jahnátka, že pán premiér musel zasiahnuť a stiahnuť a podobne. Viete, na čo je to reakcia? To je reakcia v podstate na tú vašu konšpiratívnu demagógiu, ktorú ste odviedli v médiách, kde ste vytrhli z kontextu jednu vetu jedného ustanovenia zákona, pomenovali ste to tu, § 30 ods. 3, a urobili ste si politický piár, nezmyselne, a vy to dobre viete. Čo je na tom zlé, keď pán premiér a príslušný rezortný minister po takomto nehoráznom, konšpiratívnom demagogizme rozhodne o tom, že presunieme ten zákon radšej o mesiac, vytvoríme priestor na to, aby sme si vydiskutovali aj s vládnymi poslancami a povedzme aj s opozičnými poslancami, lebo aj opoziční poslanci, na rozdiel od vás, majú niekedy normálne návrhy, čo urobili zlé, že to presunuli?! Nič.

Pán kolega Lebocký, no, ak si dobre spomeniem na rok 2005, zákon o poľovníctve nebol na pôde Národnej rady. (Smiech v sále.) Zákon o poľovníctve, je pravda, že sa pripravoval a nedostal sa ani do vlády. Áno, bola veľká kritika a ja sa za to nehanbím. Za to, že sme urobili návrh, ktorý v tom čase predbehol dobu a vyvolal nevôľu. Áno, ale ten návrh zákona neprešiel ani vládou. To znamená, že bol zastavený v pripomienkovom konaní a neprešiel cez vládu, takže ja som žiadny návrh zákona z parlamentu, ktorý už prešiel vládou, nestiahol. Za prvé.
Za druhé, áno, súhlasím s vami, že som išiel nad rámec rokovacieho poriadku. Urobil so to, bohužiaľ, preto, lebo minister Jahnátek v závere svojho vystúpenia, v záverečnej reči porušil tiež rokovací poriadok a išiel nad rámec rokovacieho poriadku a vyjadroval sa k úplne niečomu inému než k samotnému návrhu zákona, ktorý mal z dielne. A pritom, keby sa zamyslel nad tým, čo som mu odporučil ohľadne ochrany viníc a vinohradov, by našiel oveľa lepšie riešenie než to riešenie, ktoré on sám doniesol do Národnej rady.
Ďakujem.

Nie. Takto to poviem, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, že keby som chcel byť protivný, aj som rozmýšľal, že sa dám s faktickou a preženiem pána ministra, nech ešte zajtra príde, že to by som bol akože. Ale nie, nestojí to za to. Nemyslím si, že toto je spôsob. Ale, pán minister, budem, stihnem to.
Ja som mal prichystané, naozaj ja som sa na tie lesy tešil a niekedy je lepšie nepovedať nič, jak povedať, povedať hlúposť. Nevyšlo to. Ja som, toto vám, môžem to tu kľudne nechať. (Vystupujúci podáva predkladateľovi podklady.) Ale do budúcna, hej, že aby sme takéto tabuľky pred lesmi nemuseli mať, že čo odporúčate, dobre? Že naozaj citlivo. A keď tu zaznelo, že prípadne zavoláte aj opozičných, tak sa hlásim, ak by teda náhodou niekde, kde sa to tvorí, tie zákony, tak naozaj veľmi rád by som prišiel a pokúsiť sa nájsť a prípadne argumentovať a debatovať, že čo je riešením.
Pán minister, k tomuto vášmu návrhu, druhému o potravinách, ešte predsa len jednu malú, lebo však ináč nemám možnosť, lebo trošku ste ma prekvapili. Naschvál som tú otázku formuloval v tom predchádzajúcom. ÚKSÚP sa vyjadruje iba k viniciam. ÚKSÚP sa nevyjadruje k poľnohospodárskej pôde. Čiže naozaj prísne vzaté, a to si nechám urobiť rozklad a pôjdem sa aj spýtať na aplikačné realizácie, pod rúškom ochrany viníc – ja dobre chápem, pani Košútová, nemusíte ma poučovať, dobre chápem, že teda... (Reakcia spravodajkyne.) Len, že či to nie je tak, že pod rúškom ochrany viníc zjednodušíme záber poľnohospodárskej pôdy? Ja neviem, nechcem byť, že som nejaký tu tvorca paranoidných konštrukcií, vyzerá to zatiaľ tak. Ale nechám si to vysvetliť. ÚKSÚP hovorí a vyjadruje sa iba k vyňatiu viníc, dobre? Čiže neposilňujete, neposilňujete, práveže zjednodušujete. Otázka stojí, že či ste to chceli. Ja neviem, či mám aj toto sa pána Fica spýtať. Ja som sa na tie huby a hríby a sporadicky pýtal vašich podpredsedov, lebo ja už som bol bezradný, že koho sa mám pýtať, či toto je legislatívna práca. Tak sa tiež prípadne skúsim spýtať, že či záber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely je zmyslom ministerstva pôdohospodárstva.
K tomuto vašemu návrhu meritórne k pôdohospodárstvu, ja som to povedal aj minule, poviem to aj teraz. Prosím vás, nie som úplne na to pripravený, keby som bol protivný, tak do zajtra by som sa nabrífoval, aby som vám to vysvetlil čo možno, a pokúsil sa to povedať, nieže vám vysvetlil, aby to nevyznelo zle, ale pokúsil sa načrtnúť, že kde je cesta. A cesta je tam, zase sa nič nezmenilo oproti tomu roku, keď ste tu podľa nejakých tajných alebo neviem jakých dohôd s Matovičom mu zavesili tie tabuľky na dvere. V dnešnej dobe, keď ste za 8 hodín v Pekingu. Dneska sadnem na lietadlo, za 8 hodín som v Pekingu. Dakedy tam František Xavier, Xaverský išiel pol roka, teraz bolo výročie. To ho stále obdivujem, že jak tam šiel. V dnešnej dobe sa to ťažko definuje.
Čiže vy môžte ísť systémom alebo smerom – dochované na Slovensku, dopestované na Slovensku. Lebo to sú potraviny. Potom ešte aj vyrábate nejaké potraviny, ale tam to už môžte definovať ináč. Ale keď hovoríte o tej prvotnej, alebo jak sa to odborne povie, prvovýrobe, hej, tak buď ju dopestujete alebo dochováte, hej. Tak hovorme, hovorme o týchto nejakých parametroch a to skúsme definovať, poďme to hľadať, ak je vôľa. Viete, ak je tu vôľa takto len nejaké politické výkriky robiť. Znova, aj na túto tému som prípadne otvorený, ak by bola vôľa a chuť s niekým od vás, z vášho ministerstva na to hovoriť, tak som pripravený.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, poslanecký zbor, dovoľte, aby som v úvode prerokovávania tohto druhého čítania návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 717, urobil úvodné slovo. Možnože bude trošku dlhšie, lebo budem musieť reagovať aj na najnovší vývoj, ktorý sa v poslednom týždni odohral pri hodnotení PISA Slovenskej republiky.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu pripravilo tento návrh, v ktorom, aby som bol čo najstručnejší, v tej úvodnej časti sa navrhuje zvýšiť maximálne počty žiakov v triedach na druhom stupni základných škôl a zvýšiť maximálne počty žiakov v triedach stredných škôl o jedného žiaka oproti súčasnému stavu, určiť minimálne počty žiakov v triedach základných škôl, stredných škôl, praktických škôl a odborných učilíšť. Doplnili sa osobitné dôvody, za ktorých bude môcť zriaďovateľ základnej školy určiť nižší počet žiakov v triede, ako je najnižší počet, umožniť vzdelávanie žiakov základnej školy viacerých ročníkov prvého stupňa v jednej triede len z dvoch ročníkov prvého stupňa základnej školy.
Zmeny týkajúce sa počtu žiakov v triede základnej školy a strednej školy sa začnú uplatňovať až od 1. 9. 2015, aby mal zriaďovateľ školy dostatok času sa na ne pripraviť, povoliť riaditeľovi školy doplniť počet žiakov vzdelávaných v triede z titulu povolenia štúdia v zahraničí až na maximálny počet žiakov v triede, upraviť hodnotenie žiakov s mentálnym postihnutím pre vyjadrenia stupňov a s komentárom o dosiahnutých vzdelávacích výsledkoch, zrušiť jazykové certifikáty ako náhradu maturitnej skúšky z cudzieho jazyka s tým, že podporujem návrh, ktorý prešiel aj vo výbore, s odložením o jeden rok, umožniť vzdelávanie detí a žiakov v školách pri zdravotníckych zariadeniach aj pedagogickým zamestnancom inej špeciálnej školy.
V novele zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje najmä: po prvé, umožniť zriaďovateľovi školy schvaľovať okrem počtu prijímaných, počtu žiakov aj počet tried. Toto je dôležitá podmienka na zmenu spôsobu financovania základných škôl a stredných škôl na triedu v kombinácii, samozrejme, na jedného žiaka, upraviť podmienky na financovanie súťaží a predmetových olympiád. Prirodzene, zvýrazním, s možnosťou aj finančných ocenení našich najlepších účastníkov na medzinárodných predmetových olympiádach.
V novele zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov sa navrhuje najmä každoročne zverejňovať metodiku prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl v rámci dohodovacieho konania, zriaďovateľom štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení a zosúladiť ustanovenie zákona č. 597/2003 Z. z. v oblasti financovania nákladov na učebnice, pracovné zošity a učebné texty s ustanovením § 13 školského zákona.
Súčasťou, samozrejme, sú aj pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podporené rezortom školstva, najmä zníženie byrokracie, administratívy pre našich učiteľov v rámci pedagogickej dokumentácie, čo výrazne posilní spoločenský status a prácu predovšetkým odborných a pedagogických zamestnancov na našich školách. A samozrejme aj - a to chcem tu podčiarknuť - po dohode a so škrípajúcimi zubami opätovný odklad toho limitu 5-percentného pre osemročné gymnáziá o ďalšie dva roky napriek tomu, že legisvakačná doba v roku, od roku 2008 bola do roku 2011, potom prišiel pozmeňovací návrh na ďalšie dva roky a teraz opäť ideme k tomuto návrhu. A chcem podčiarknuť, že kým celé Slovensko si tieto veci vedelo splniť a dostať sa do tohto priemeru, Bratislava aj napriek tomu, že uznávam, že je tu väčší a väčšia kapacita šikovných detí, ale tých 30 % detí, ktoré jednoducho chodia - viac ako 30 % - na osemročné gymnáziá, je nad rámec aj so zámerom, ktorý ešte pripravoval môj predchodca, dávny predchodca pán profesor Pišút v rokoch 1990 - 1991.
A teraz mi, dovolím si povedať niekoľko poznámok k osemročným gymnáziám, lebo, samozrejme, bude zase okolo toho diskusia a je mojou povinnosťou urobiť krátku genézu toho, prečo som sa aj ja rozhodol o predĺženie a prečo presadzujem, aby sa dodržiaval limit hore-dole 5 až 7 % osemročných gymnázií. A potvrdzujú ma k tomu, k tomuto rozhodnutiu dokonca výsledky PISA, ktoré boli zverejnené včera, na celom svete v rámci hodnotených štátov a medzi nimi bola aj Slovenská republika. A musím povedať, že to hodnotenie, ktoré bolo robené v marci a apríli minulého roku za rok 2012, nedopadlo pre Slovensko príjemne a osobitne nedopadlo dobre pre osemročné gymnáziá.
Zmena tohto vzniku osemročných gymnázií vznikla na návrh poslancov vtedajšieho Federálneho zhromaždenia Československej federatívnej republiky Blanky Hykovej a Jiřího Ládra. Nikde, ani v dôvodovej správe citovaného zákona - vtedy sme boli v spoločnej republike - som nenašiel, že by bol dôvod vzniku gymnázií s viacročným štúdiom talent detí. Ale keďže som pamätník, zvyklo sa takto odôvodňovať ich existenciu. Jeden bývalý zamestnanec ministerstva ich však už vtedy pomenoval ako spomienkový optimizmus na Rakúsko-Uhorsko a bývalú Československú republiku, keď sa žiaci členili na žiakov gymnázií - budúca inteligencia študujúca na univerzitách - a žiakov meštianskych škôl - budúci remeselníci alebo technickí pracovníci. Naviac vtedy, ako dobre viete, za prvej republiky existovali reálne gymnáziá zamerané na prírodné vedy a gymnáziá všeobecné, humanitné. Dnes je to obrovská zmeska.
Pamätníci z tohto obdobia však vravia, že išlo o vytvorenie školy, kde by boli, kde by mali byť vzdelávané už vysoko vyhranené deti v oblasti matematiky a, opakujem, matematiky alebo prírodných vied, s vysokým predpokladom štúdia na vysokej škole. Už vtedy sa predpokladalo, že takýchto žiakov by malo byť podľa Gaussovej krivky približne 5 % v populačnom ročníku. Môžeme teda povedať, že tak ako v ostatných štátoch gymnáziá s osemročným štúdiom vznikli s dobrým úmyslom pomôcť žiakom, ktorí sú dobrí v oblasti vzdelávania, v matematike, prírodných vedách, ako aj v ostatných predmetoch. Aby bol zabezpečený výber takýchto žiakov, bol na prijímacie skúšky na tieto osemročné gymnáziá určený samostatný termín. Na takéto štúdium boli prijímaní úspešní absolventi štvrtého ročníka, teda mali možnosť vykonania maturitných skúšok o rok skôr ako žiaci, ktorí študovali v päťročných alebo osemročných gymnáziách.
Keď sme u nás k tomuto stratifikovanému vzdelávaciemu systému sa vracali, niektoré štáty, ktoré sa daným problémom vážne zaoberali, od takého systému ustupovali. Poľsko zrušilo stratifikovaný systém vo veľkej reforme koncom minulého storočia a začiatkom tohto storočia a tisícročia. Podobne žiaden stratifikovaný systém nepoznáme vo Fínsku a osobitne v Estónsku. A hovorím preto tieto krajiny, lebo tieto krajiny dosahujú najlepšie výsledky meraných výsledkov PISA pätnásťročných detí. A dokazuje to aj to, že Poľsko postupne za roky 2000 až 2013 išlo obrovským skokom vpred v tejto oblasti.
Autorka Straková vo svojom článku Pridaná hodnota studia na víceletých gymnáziách vo světe dostupných dátových zdrojů; bol to časopis, je to časopis sociologický, ktorý vychádza v Čechách; z roku 2010 uvádza základné zistenia viacerých výskumov vo svete, ktoré by som mohol zhrnúť do nasledovných bodov a ktoré by som mohol použiť aj pre náš vzdelávací systém. Každý sledovaný vzdelávací systém začal s vyčleňovaním žiakov s cieľom zabezpečiť vyššiu kvalitu vzdelávania pre nadaných a talentovaných žiakov v určených oblastiach. Postupom rokov sa však jedným z rozhodujúcich ukazovateľov stal socioekonomický status rodičov. Z uvedeného vyplýva, že v osemročných gymnáziách sú žiaci rodičov, ktorí dosiahli vyšší stupeň vzdelania a majú vyšší socioekonomický status ako rodičia detí, ktoré síce dosiahli vzdelávacie výsledky, aby mohli študovať na osemročných gymnáziách, ale zostali na základnej škole. Zvyšujú sa tak sociálne rozdiely, nakoľko medzinárodné štúdie dokazujú a odporúča nám to aj OECD, aj Národný program reforiem zo strany Európskej únie, že v hlavnom prúde zostávajú chudobnejšie a marginalizované skupiny. Je síce pravda, že u žiakov, ktorí sa vzdelávajú v osemročných gymnáziách, je štatisticky vyšší predpoklad, že dosiahnu vyšší stupeň vzdelania, aký by dosiahli, keby zostali v hlavnom prúde, je však ale aj pravda, že je štatisticky vyšší predpoklad, že žiaci, ktorí zostanú v hlavnom prúde, dosiahnu nižší stupeň vzdelania, aký by dosiahli, keby sa vzdelávali spoločne so žiakmi, ktorí odišli do osemročných gymnázií.
To nehovorím, že po ôsmom ročníku základnej školy odchádzajú deti úspešne a úspešní žiaci do bilingválnych gymnázií. Ale v tomto prípade poznáte môj názor. Oblasť bilingválnych gymnázií päťročných je z mojej strany podporovaná s tým, že najmenej dve tretiny predmetov sa učia v cudzom jazyku.
Slovenská republika má už niekoľko rokov možnosť objektívne porovnávať výsledky absolventov osemročných gymnázií s výsledkami absolventov štvorročných gymnázií na maturitných skúškach. A môžeme konštatovať, že neexistuje - opakujem - štatisticky významný rozdiel medzi úspešnosťou absolventov osemročných gymnázií a absolventov štvorročných gymnázií. Výnimku tvoria cudzie jazyky, nakoľko v osemročných gymnáziách je zabezpečená osemročná kontinuita vzdelávania v konkrétnom jazyku. Tu však dosahujú lepšie výsledky práve spomínané bilingválne gymnáziá. A v súčasnosti, že sme zaviedli ako povinný jazyk angličtinu, sa aj tento, musím povedať, rozdiel malý bude stierať.
Jeden rozdiel predsa však je. A to, že na absolventov osemročných gymnázií prispievajú daňoví poplatníci priemerne o 800 eur viac, lebo prvé štyri roky štát poukazoval na ich nižšie stredné vzdelanie priemerne o 200 eur ročne viac ako na žiaka základnej školy. Druhý stupeň základnej školy a prvé ročníky osemročného gymnázia poskytujú rovnaký stupeň vzdelania, nižšie stredné vzdelanie, ktoré je rovnocenné, či ho získal žiak na základnej škole, alebo v štvrtom ročníku osemročného gymnázia. Na vzdelávanie v osemročnom gymnáziu však platia daňoví poplatníci viac ako na vzdelávanie v základných školách. S tým sa netrápim, keby tu bola tá Gaussova krivka, tých 5 % tých naozaj talentovaných a úspešných žiakov, ktorí majú na absolvovanie takéhoto gymnázia tejto formy predpoklady. Aj toto bol dôvod navrhnutého opatrenia, ktoré nám OECD odporučilo, a to zrovnoprávniť financovanie pre druhý stupeň základných škôl a prvé štyri ročníky osemročných gymnázií. Bolo to v Národnom programe reforiem pripravených na rok 2012 zo strany predchádzajúcej vlády a my sme v tomto takisto pokračovali. K tomu sa prihlásila dokonca, ako znovu opakujem, aj predchádzajúca vláda. A súčasná vláda sa k nemu zaviazala v časti 3.2.1.1 Regionálne školstvo v Národnom programe reforiem v Slovenskej republike 2012, ktoré schválila vláda na svojom zasadnutí.
Problematikou existencie predčasného stratifikovaného vzdelávacieho systému sa zaoberali aj niektorí renomovaní odborníci. Naozaj chcem odborne posúdiť túto tému. Slavín v roku 1987 a 1990 hovorí, že poskytovať v rámci verejného školstva niektorým žiakom v povinnom vzdelávaní lepšie výučbové podmienky ako iným je antidemokratické. Zo správy, ktorú vydáva každoročne OECD, vyplýva, že optimálny vek pre prvú selekciu žiakov je 16 rokov. Toto urobili Poliaci po veľkej reforme, a preto sú teraz veľmi úspešní. Fíni to majú dlhodobo a, samozrejme, hovorím aj o tom, že stratifikovaný systém nepoznáme v Estónsku, ktoré dosahuje skvelé výsledky v rámci meraní, meraných výsledkov v rámci PISA. Či sú to prírodné vedy, či je to matematika, alebo materinský jazyk. Neselektívne vzdelávacie modely sú demokratickejšie a znižujú sociálne rozdiely, zvyšujú celkovú vzdelanosť, čo má v konečnom dôsledku pozitívny aj ekonomický dopad na spoločnosť.
V roku 2001 sa touto problematikou zaoberali napríklad aj Miroslav Beblavý a Martina Kubáňová v Národnej správe o vzdelávacej politike. V správe sa konštatuje, a to chcem tu citovať: "Kým v minulosti bolo chudobu možno prekonať individuálnou životnou stratégiou, dnešná chudoba je dôsledkom systémových zlyhaní, okrem iných aj systému vzdelávania. Nedá sa prekonať inak než systémovou zmenou. Rovnosť šancí v prístupe k vzdelávaniu je základnou podmienkou pre redukciu chudoby prameniacej z nedostatočnej prípravy na uplatnenie v ekonomike založenej na poznaní, na informáciách. Vzdelávací systém však v skutočnosti sám produkuje", ešte ďalej citujem, "nerovnosti, keďže niektorých vyberá a umožňuje im dosahovať vysoké výsledky, kým druhých necháva hlboko pod nimi. Tak vytvára základ pre stratifikáciu, ktorá často odráža sociálny pôvod, nie skutočné schopnosti. Vzdelávací systém preto do veľkej miery nemožno označiť za autonómny, keďže sa vo veľkej miere podieľa na reprodukcii sociálneho poriadku a tým tiež aj sociálnych nerovností." V zmysle uvedeného nám už niekoľko rokov OECD odporúča stratifikáciu nášho vzdelávacieho systému. Keď už nie zrušiť, tak aspoň redukovať, podčiarkujem.
Zákonodarca v roku 2008 nechcel, aby sa redukcia uskutočnila skokom, a preto určil trojročné prechodné obdobie, v ktorom sa mali osemročné gymnáziá dostať postupne na päťpercentnú hranicu v priemere. Sedem krajov sa s touto úlohou pomerne bez problémov vyrovnalo a vedelo vysporiadať, pred školským rokom už 2011/2012 sa pohybovali na úrovni šiestich až siedmich percent. Problém je Bratislavský kraj, kde sa tento percentuálny podiel pohyboval okolo 30 % z populačného ročníka. Potvrdili sa odhady odborníkov, že ide hlavne o socioekonomický status a nie talent, a najväčší odboj proti redukcii sa zdvihol práve z Bratislavského kraja, v ktorom je najvyššia životná úroveň, najnižšia nezamestnanosť a možno aj najvyššia koncentrácia vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov, to priznávam. Ale práve to je taktiež jeden z problémov, že prijatie žiaka do osemročného gymnázia by nemalo byť závislé od dosiahnutého stupňa vzdelania rodičov. To je tiež faktor, ktorý nám vyčíta PISA. Do tohto tlaku sa nám v roku 2010 pri prerokúvaní novely školského zákona zapojili aj poslanci Národnej rady, moji kolegovia, keď bol prijatý pozmeňujúci návrh vtedajšej vládnej koalície na predĺženie termínu o ďalšie dva roky. Dôvodmi, rozhodujúcimi dôvodmi, že rozhodujúcimi kritériami by mala byť kvalita a pani poslankyňa Rosová dokonca pripustila ďalšiu odbornú debatu vôbec o existencii osemročných gymnázií. Ja aj keď som bol opozičný poslanec, ale vtedy predsedom výboru školského, som opozičný, tento návrh ako opozičný poslanec pozmeňujúci aj podporil. Vtedajšia vládna koalícia však v tejto veci už nekonala od roku 2010 a, žiaľ, sme nekonali dokonca ani my, i keď sme urobili isté opatrenia. A to treba tiež priznať.
Samozrejme, orgány miestnej štátnej správy dostali pokyn, aby pred určením počtov žiakov prvých ročníkov osemročných gymnázií pre rok 2014/2015 najprv oslovili zriaďovateľov, aby určili, ktorým osemročným gymnáziám prerozdelia pridelenú kvótu päť percent populačného ročníka. Nedočkali sa však výsledku, a preto orgán miestnej správy v školstve rozhodol tak, že racionalizácia sa uskutočnila - a hovorím teraz konkrétne na súčasné obdobie - len v štátom zriadených osemročných gymnáziách a v ostatných osemročných gymnáziách, keďže spolupráca so zriaďovateľmi absentovala, rozhodovalo sa matematicky. Táto vláda v predchádzajúcej novele školského zákona vytvorila predpoklad kvalitného výberu dokonca pre všetky stredné školy, ale najmä pre osemročné gymnáziá tým, že uložila povinnosť prijímacej skúšky pre všetky stredné školy, teda aj osemročné gymnáziá. Redukciou ponúkaných kapacít na 5 % populačného ročníka vytvorila podmienky na tvrdé a naozaj tvrdé konkurenčné prostredie, že len tí najlepší, tí najkvalitnejší sa môžu zúčastniť tejto formy vzdelávania v rámci osemročných gymnázií.
Ministerstvo musí, samozrejme, pozerať na vzdelávací systém ako celok a v záujme jeho skvalitnenia niekedy musí urobiť aj také opatrenia, ktoré sú nepopulárne. A to je jedným z nich. Napriek tomu som sa rozhodol, opakujem, súhlasiť s tým, že ministerstvo školstva bude súhlasiť s návrhom na ďalšie predĺženie lehoty na 5 % populačného ročníka o dva roky, a v ďalšej novele školského zákona sa pokúsime nastaviť ešte prísnejšie a presnejšie kritériá, to je po prvom polroku budúceho roku, v tejto oblasti, aby sme sa konečne vrátili do stavu, ktorý by bol prijateľný. Samozrejme, nielenže tu ide o odporúčania, nie že ide o odporúčania Komisie a nielenže ide o odporúčania PISA, ale naozaj musíme v tejto veci urobiť poriadky.
Musím tiež povedať, že výrazne poklesol počet žiakov osemročných gymnázií na základe meraní oproti roku 2009 v roku 2012 v top kategórii. A ešte výraznejšie poklesol, že máme tam skutočne žiakov, ktorí sú nekvalitne pripravení a ktorí rozšírili tento počet aj vďaka tomu, že sa nerobí žiaden konkrétny kvalitatívny a efektívny výber, ale na niektoré osemročné gymnáziá sa dostáva každý, kto sa chce dostať na osemročné gymnázium. Príčin tohto poklesu úrovne je niekoľko a je potrebné ich všetky zanalyzovať, respektíve mnohé sú zanalyzované v správe o stave školstva. Ide o merania vo vzťahu k PISA rokov 2003, 2006, 2009, a najmä rok 2012. Nemôže to tešiť nikoho, ani poslancov tohto parlamentu, ani politikov, ani odborníkov a, samozrejme, nemôže to tešiť ani riaditeľov škôl a rodičov, a prirodzene aj žiakov.
Príčin tohto poklesu úrovne je niekoľko a teraz ich spomeniem: Silná a skorá selekcia žiakov do rôznych typov škôl, najmä osemročné gymnáziá, silný vplyv sociálnoekonomického statusu a rodinného prostredia žiakov na ich úspešnosť vo vzdelaní, nadpriemerný oproti vyspelým krajinám OECD. Z dôvodu selekcie žiakov a vplyvov sociálneho zázemia na výsledky žiakov dochádza k veľkým rozdielom vo výsledkoch žiakov v rámci jednotlivých škôl aj medzi jednotlivými školami, postupný nárast počtu žiakov so sociálne znevýhodneného prostredia vo vzdelávacom systéme, najmä rómski žiaci, veľa dlhodobo neriešených problémov v odbornom vzdelávaní, podhodnotený sociálny status učiteľa, jeho neprimerané odmeňovanie za kvalitnú prácu a odliv kvalitných učiteľov do iných profesií na trhu práce, nízka motivácia žiakov usilovať sa o vynikajúce výsledky, nízka kvalita pedagogických dokumentov a najslabší žiaci nedostávajú systémove dostatočnú podporu zo strany škôl, napríklad vo forme doplňujúcej prípravy na vyučovanie, individuálne prispôsobenie tempa pri jeho vzdelávaní žiakov, ktoré by zohľadňovalo predpísaný aspoň minimálny štandard.
Čiže chcel by som naozaj váženému plénu adresovať isté aj moje, by som povedal, moju nespokojnosť, neteší ma tento stav. Ten rok 2012 je naozaj varujúci, ešte nezachytil reformné ročníky, teda reformný ročník deviatakov a štvrtákov po roku 2008. Ešte vychádza v podstate zo starého vzdelávacieho systému, napriek tomu mám aj vo vzťahu k budúcnosti vážnu obavu, aby sme sa ešte viacej v tejto oblasti neprepadli. V budúcom období, v tých ďalších troch rokoch, budú hodnotené prírodné vedy, potom sa vrátime k jazykovej gramotnosti a napokon znovu sa vraciame k matematickej gramotnosti, kde sme skutočne za posledné obdobie totálne, totálne prepadli, a najvyššie a najhoršie výsledky dosiahli osemročné gymnáziá, teda prvé ročníky, štvrté ročníky osemročných gymnázií, nie, samozrejme, gymnázií bilingválnych a štvorročných gymnázií. Tam sú tie výsledky pozitívne.
Ešte by som chcel zopakovať odporúčania Andreasa Schleichera, námestníka riaditeľa pre vzdelávanie v OECD a autora medzinárodných testov PISA. Adresoval to českému prostrediu, ale to je v podstate rovnaké ako slovenské. Boli, dlhé roky sme žili v jednej Československej republike. A povedal v tom svojom rozhovore pre časopis Respekt z konca novembra tohto roku nasledovné: Najlepší učitelia u vás pôsobia v pohodlí elitných škôl, to nie je dobrá stratégia. Váš problém je selekcia, tak najlepších, ako aj najslabších žiakov. A napokon individuálnemu prístupu nebráni veľký počet žiakov, ale zlý prístup učiteľa. To sú odkazy pre české prostredie, ale v podstate rovnaké, relevantné, ktoré sa odráža aj v slovenskej politike. Chcel by som; v školskej politike...
Chcel by som tiež zareagovať na zbytočné vykopávanie dverí otvorených v súvislosti s tým, že rok máme už teraz schválené a zazmluvnené tri projekty pre skvalitnenie vyučovacieho slovenského jazyka, literatúry na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín s metódou vyučovania cudzích jazykov, zlepšením kvality vzdelávacích programov vysokých škôl, a preto by som poprosil aj pána poslanca, lebo musím na to reagovať ešte predtým, ako on bude hovoriť. Urobili sa konkrétne kroky, boli oslovené pedagogické strediská a najmä pedagogické stredisko, ktoré je zriadené v Komárne, aby spolupracovalo s týmito vysokými školami a pripravilo tento nový vzdelávací program výučby slovenského jazyka na princípe cudzieho jazyka a na princípe, na princípe komunikácie s jazykom slovenským aj v týchto slovenských školách s vyučovacím jazykom maďarským. A, prirodzene, neuznávam ani ďalšie veci, ktoré boli povedané, ale na to môžem reagovať až potom v záverečnej reči, ktoré iste budú predostreté v rámci rozpravy k tomuto návrhu, návrhu novely zákona.
Ďakujem vám veľmi pekne a teším sa na diskusiu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú informáciu k prerokovanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovávania vládneho návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 23. októbra 2013 č. 870 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 717), v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady a iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatoval, že do začiatku rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: ústavnoprávny výbor v uznesení č. 347 z 20. novembra 2013, výbor pre financie a rozpočet v uznesení č. 240 z 12. novembra 2013, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj v uznesení č. 133 z 21. novembra 2013 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 103 z 21. novembra 2013, v ktorých zhodne odporúčajú výbory návrh zákona schváliť s pozmeňovacími a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v IV. časti spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi číslo 1 až 21 spoločne a tieto schváliť. Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní (tlač 717a) bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport č. 112 z 22. novembra 2013. Zároveň ma týmto uznesením výbor poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru, a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som zrátal, v celkovom počte 19, mimoriadne bohatom. Čo ma trošku prekvapuje, pretože keď sa hovorí o školstve, hovorí každý o školstve, pomaly každý mu rozumie, no a keď ideme rokovať o školstve, tak ako je tu nejaká bieda, čo sa týka počtu poslancov.
Začnem trochu zoširšia aj v súvislosti s tým, že pán minister je historik, a nedá mi, i keď sa to netýka bezprostredne len jeho, jeho len čiastočne, ale to, čo sa deje v tejto Národnej rade. Viete, v roku 1414 bol popravený tzv. sedliacky kráľ Juraj Dóža, ktorý robil povstanie. Mimoriadne ľudsky, posadili ho na rozpálený železný trón ako sedliackeho kráľa. Ale s tým súviselo potom to, že Štefan Verbőci napísal dielo, ktoré sa nazýva Tripartitum, a bola to taká, by som povedal, legislatívna biblia, ktorá platila pre Uhorsko niekoľko storočí. A to Uhorsko s tým vydržalo. Nehovorím, že bola dobrá, nebola dobrá možno aj preto, že to Tripartitum delilo spoločnosť na tri skupiny. Klérus, šľachtu a misera plebs contribuens a, paradoxne, šľachta; viete, v Anglicku bol na 350 obyvateľov 1 šľachtic, v Čechách na 300, v Uhorsku koľko myslíte? Na 100? Na 30? Na sedem, na sedem bol jeden šľachtic. Šľachtici mali právo, že neplatili dane napríklad. No a výsledok bol potom, samozrejme, že jak Uhorsko zaostávalo.
Ale čo chcem povedať. Tuná my sedíme a keď sa pozriete na programe, tam je obyčajne 80, 100 bodov, z toho väčšina sú zákony, ale minimálne každý raz sa prijme 30 - 40 noviel zákonov. Za rok je to okolo 400, 300 - 400 zákonov. Ja si nemôžem pomôcť, pokladám to za legislatívne šialenstvo. A je na tom, aby sme sa zamysleli, a tu môj tento úvod súvisí aj s jednou vecou, ktorá je v zákone. Kompetenčný zákon hovorí, že minister školstva riadi školstvo podľa, samozrejme, školských zákonov, vládnych nariadení, vyhlášok, smerníc a usmernení. Takou najznámejšou, čo je taká biblia každý rok pre školstvo - slangovo povedané popka - pedagogicko-organizačné pokyny, čo sa v tom roku bude diať. Ja, mne sa nepáči, veľmi sa mi nepáči, ak niektoré veci, ktoré patria podľa mňa vyslovene do kompetencie ministra, dávame do zákona. Jedna z nich sú napríklad - a o tej budem potom hovoriť - počty študentov v jednotlivých triedach. A aby som bol korektný, v minulom volebnom období sme to urobili aj my, i keď nemám proti tomu nič, aby angličtina bol jazyk, ktorý sa učí, jazyk, ktorý prevláda, ale to, že sme to dali do zákona, sa mi to nepáčilo aj vtedy, aj som to povedal, a to z jednoduchého dôvodu, že prečo potom nedáme do zákona výučbu matematiky. Ja si myslím, že toto sú veci, ktoré by nemali byť v zákone, to sú veci, o ktorých by malo rozhodovať ministerstvo a minister na základe diskusie s odbornou verejnosťou a prípadne aj so širšou verejnosťou, ale tam to patrí. A tak isto si myslím, že niektoré počty, určovať počty v triedach v zákone, no ja nechcem tu rozoberať veľmi ten dôvod, prečo cítim, že čo je najsilnejší dôvod, ale ešte by som prežil tie maximálne počty žiakov v triedach, lebo tie súvisia s pedagogickými vecami, s bezpečnostnými, hygienickými vecami. Taká norma, no povedzme.
Minimálne počty súvisia skôr s racionalizáciou. A je pravdou, že minister je medzi dvoma mlynskými kameňmi. Zažil som to, viem, o čom to je. Jednoducho áno, Slovensko má veľa škôl. Keď to porovnám, pozrel som si štatistiku, také Slovinsko, ktoré ma približne polovicu obyvateľov a je rovnako horsky, by som povedal, štrukturované územie, má k svojmu počtu obyvateľov polovicu z toho. To znamená, že Slovensko by malo mať, keby som to porovnával so Slovinskom, asi polovicu škôl. Máme ich veľa, to je bezo sporu. Ale tá cesta, ako to racionalizovať cez tlak a určenie počtu, minimálneho počtu žiakov, nemôžem, s ňou nesúhlasím. Ja si myslím, že cez financie a tvrdé dohodovacie konanie a jednoducho na toľko máš nárok, lebo máš toľko detí, a ak chceš mať tú školu, čo rozumiem mnohým starostom aj obciam, že chcú si zachovať školu, aj keď je povedzme malá, lebo je to istým spôsobom posledné miesto miestnej kultúry, viete, to tá televízia podľa mňa nenahradí niektoré veci a keď v tej obci je stretnutie starých občanov alebo sú sviatky a prídu tie deti, urobia akadémiu, vystúpenia, tam sa vidia rodičia, starí rodičia. Ja si myslím, že tí učitelia robia aktivity, kultúrne aktivity na tej obci, ktoré sú ako cenné a pomáhajú udržiavať aj zvyky a ľudovú tradíciu, a to sú veci, ktorých by sme sa nemali len tak ľahko vzdávať. Na druhej strane nech tá obec sa rozhodne, že či už chce, ja neviem, nový chodník, alebo si chce udržať malú školu a čiastku zo svojho rozpočtu obetuje na tú školu, pretože počet tých detí v danom okamihu nie je dostatočný na to, aby normatív pokryl fungovanie školy. Preto potom aj dám tu jeden pozmeňujúci návrh.
Druhá vec, ktorú chcem povedať, že istým spôsobom beriem aspoň čiastkovú ústretovosť pána ministra a to sa týka pozmeňovacieho návrhu, v ktorom už je zapracovaný v spoločnej správe, o certifikátoch. Naozaj tie certifikáty niektoré, ktoré sú medzinárodne uznávané, sú kvalitnejšie a nech každý, každá škola, ktorá je hodnotená podľa výsledkov, a teraz bola, nejaká nezávislá inštitúcia vyhodnotila, že najlepšia škola je v Sučanoch, a podobne, nech sa potom započítava. Nech sa to započítava, ako keď má ako niekto povedzme z tých maturantov urobenú skúšku TOEFL, tak nech sa započítava, ako keby bol zmaturoval excelentne na známku výborný. Čiže beriem to, že sa našiel nejaký rozumný kompromis.
Chcem ešte povedať k zverejňovaniu metodiky, to je návrat, dobrý návrat, ja si myslím, pôvodne, keď bol prijatý zákon, bola kompletná metodika rozdelenia zverejnená na internetovej stránke a bol by som rád, keby to bolo urobené tak, že tam budú všetky údaje. To pôvodné zverejnenie bolo, že tam obsahovalo všetko. Počet žiakov, počet integrovaných žiakov, teplotný koeficient, ktorý rozhoduje o nákladoch na prevádzku školy, pretože v Hurbanove podstatne stačí menej kúriť ako mimochodom v Javorine. Javorina aj keď nie je najvyššie položená, je najchladnejšie miesto. Má najnižší priemer, má najnižšiu priemernú teplotu na Slovensku. Čiže všetky tie údaje, na základe ktorých, na základe ktorých dostáva tá škola peniaze, aby boli zverejnené. Pravidlá, jasné pravidlá je jedna vec a transparentnosť je druhá vec. Viete čo, tá transparentnosť je o tom, že keď si tam niekto napíše nezmysly a naklame a, žiaľbohu, stáva sa to, už sme takí ľudia, tak najskôr tú kontrolu a najlepšie ju urobia tí, ktorí sú okolo a vidia. Pretože tým, že niekto pre seba neoprávnene naklame si čiastku peňazí, tak oberá tých druhých. Ja som to zažil, že zrazu sa objavilo na škole 15 integrovaných detí. Koeficient pre integrované deti je dvaapolnásobok normálneho koeficientu. To znamenalo, že dostala tá škola okolo 600- alebo 700-tisíc vtedy, ešte v korunách, navyše. To znamenalo, že pokojne si mohla zaplatiť navyše dvoch pedagógov celoročne, neoprávnene. Samozrejme, že keď to kontrola odhalila, musela všetko vrátiť aj s následkami a nemám v tomto problém ani s tým, že ak takto sa niektorá škola správa, aby tam boli aj sankcie. Pretože ono tie zákony sú často bezzubé, ak tam nie sú aspoň isté sankcie za to, že sa nesprávam tak, ako sa patrí, ako sa má, a to znamená, že sa nesprávam seriózne.
Chcel by som sa vyjadriť aj k tým osemročným gymnáziám. S pánom ministrom som o tom už aj predtým párkrát debatoval a presne to, čo teraz aj on vo svojom vystúpení povedal, že to je v prvom rade problém neudržateľnosti Bratislavy, kde tých počet detí 8-ročných gymnázií je vysoko, ale mimoriadne vysoko nad priemer. Mne sa nezdá ako numerus clausus, ten nie celkom vždycky vystihne, ale som za to, aby sme hľadali cestu, ako sprísniť podmienky prijímania na 8-ročné gymnázium tak, aby sa tam dostávali deti, ktoré nemajú, jak hovoril pán minister, sociálny status, že sú z lepšej rodiny, jak to často je, my sme z lepšej rodiny a naše dieťa bude chodiť do 8-ročného gymnázia. My sme lepší. Nie. Nech sa tam dostávajú deti, ktoré majú talent a predpoklady na to, aby jednoducho boli takto schopní študovať na škole, ktorá by mala garantovať lepšiu kvalitu istým spôsobom. Zase som presvedčený, že istým spôsobom krajina sa musí starať aj o svoju duchovnú elitu, o tých, ktorí majú talent, aby sa mohli rozvíjať. Viete, ja z jednej strany chápem mnohých riaditeľov, ktorí povedia, že no ale, keď mne odídu tí žiaci, potom mi tam zostanú len slabí žiaci a akosi mi tá škola upadá. Na druhej strane sa pýtam, čo je podstatný záujem? Je podstatný záujem dať šancu tomu dieťaťu, aby čo najrýchlejšie sa rozvíjalo, ak má tie možnosti, aby rýchlo pokračovalo, alebo aby v triede strácalo svoj čas, pretože máte triedy, kde aj štvrták má problémy ešte s čítaním a sú tam deti tie isté, ktoré už 5-ročné čítali a písali úplne bez problémov a tí tam strácajú svoj čas. Strácajú ten talent, ktorý majú. Čiže tu som za to, a nie som za to, aby to bolo masívne, len nezdá sa mi to číslo, že to určíme administratívne percentom. Bol by som rád, keby sme hľadali inú cestu. Vytvoril sa priestor, pán minister, beriem to. Takže to je k tomuto.
A teraz k tej poslednej veci, ku ktorej sa chcem vrátiť, a to je k tomu počtu, určovania minimálneho počtu žiakov v triedach a naozaj si myslím, že by sme to mali nechať na rozhodnutí obce a starostoch. Žiadna funkcia nie je len o tom, že sa stávam vážnejším, významnejším, môžem rozhodovať. Ak pristupujem zodpovedne k funkcii, tak je to aj o starostiach, problémoch a braní zodpovednosti na seba za nepríjemné rozhodnutia. Pokiaľ to takto nerobím, tak nefungujem. Ja som sa roky sporil s rektormi, ktorí majú predstavu, že mám starého pána profesora, ktorý už je senilný, ktorý už neplní to, čo má, ale je to nepríjemné ho poslať preč. No ja si myslím, že je to jeho úloha, úloha dekana, rektora, nielen nosiť slávnostný talár, ale robiť aj také rozhodnutia, pretože je aj veľa profesorov - a osobne to poznám -, ktorí majú dávno po sedemdesiatke a sú výkonnejší ako tí, ktorí majú tridsať. Tak to je aj v tomto prípade, ja si myslím, že toto je neľahká úloha pre starostov, ale myslím si, že v prvom rade by to mala byť ich zodpovednosť. A preto môj pozmeňovací návrh sa, ktorý predkladám v mene skupiny poslancov, sa týka článku jeden. Prečítam to veľmi krátko.
V čl. I sa vypúšťajú body 2 a 3 a v bode 5 sa vypúšťajú ustanovenia odsekov 7 a 8.
Následne sa príslušné odseky primerane prečíslujú.
Dotýka sa to, pán minister, počtu, minimálneho počtu žiakov v triede. Nedotýkam sa, dobre, beriem, maximálneho počtu žiakov, povedal som, že nie som tým síce nadšený, ale istým spôsobom si to viem predstaviť. Týka sa to len tých minimálnych počtov žiakov v triedach. Ja viem, často je to o málotriedkach, ale nie je to len o málotriedkach, ktoré sú v podmienkach, kde musia existovať. Sám si pamätám, kdesi pri Brezne prišli na dohadovacie konania, najbližšie, najbližšia škola bola 25 kilometrov. Keď si predstavíte, aké sú tam podmienky, že tam v zime, keď padnú snehy, tie deti nemajú šancu sa dostať do školy. Naozaj nemajú šancu. Čiže aj keď tam je málo žiakov, tak jednoducho také školy treba zachovať.
Viem, pán minister, že tieto výnimky umožňuje ten zákon, ale napriek tomu si myslím, že by o týchto veciach mala sa rozhodnúť obec a je to aj viac o tej priamej demokracii. Viete a to tak zase je to trošku možno všeobecné a veľmi to s tým súvisí. Stretávam sa s tým a možno väčšina z vás, že o veľkých veciach, politike, ľudia debatujú, to vedia presne, ako by urobili dane, ako by urobili školstvo atď., ale keď sa týka ich bezprostredne, kde môžu oni bezprostredne vec ovplyvniť, a to je povedzme v obci, tak nejdú ani voliť svojho poslanca v malej obci, lebo čo pôjdu voliť. Nejdú neraz na obecné zastupiteľstvá, čo by sa tam oni starali, prečo by to tam povedali. Do tých problémov nejdú, však čo tam budem robiť, a pritom sú to veci, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú a bezprostredne ovplyvňujú. Ja si myslím, že by sme sa mali snažiť naučiť aj trošku viesť ľudí k tomu, aby sa v prvom rade starali bezprostredne o tú politiku, ktorá sa ich dotýka. Ja im nechcem brať právo, aby sa vyjadrovali, alebo mali stanoviská k iným veľkým veciam. Takže toľkoto vo svojom vystúpení.
Chcem na záver povedať, že som rád, že istá ústretovosť sa zo strany pána ministra prejavila a sa prejavila v tom, že sú navrhnuté niektoré pozmeňovacie návrhy schváliť priamo v správe.
Taká posledná poznámka. Naozaj cítim potrebu, aby sme možno oveľa viac o legislatívnych zmenách, o zákonoch hovorili, diskutovali, sporili sa, argumentačne, aby sme sa sporili a hľadali cesty a trochu menej tých zákonov prijímali. Tak si myslím, že budeme oveľa viacej prospešnejší spoločnosti. Nie takým spôsobom ako na internete, keď vysloví niekto svoj názor a o chvíľu sa tam dozviete, že ste nímand, kreatúra, ja neviem, hlupák, neschopný, pán minister, keď si bude čítať, a zrejme, nech mu prečítajú komentáre, tak ako sa to dozvie. Ja som sa toho dozvedel tak isto neraz veľa. Nie tento druh diskusie, ale druh diskusie, kde hovoríme o veci a snažíme sa argumentovať, prečo to a prečo nie to. A to si myslím, že je cesta v tomto smere, je to aj taká všeobecnejšia výzva k tomu malému počtu vás, páni kolegovia, kolegyne, ktoré ste v tejto chvíli, ktorí ste v tejto chvíli v sále.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja len v jednej veci, s mnohými vecami, ktoré ste tu povedali, sa dá úplne súhlasiť. Ja sa dotknem tej dlho debatovanej našej - aj na výbore - témy uznávania jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky. Myslím si, že to poukazuje na viacero skutočností, že sa touto problematikou treba zaoberať a veľmi vážne, a chcem to zdôrazniť hlavne v súvislosti s tými výsledkami, ktoré dnes sme mali, ktoré máme možnosť vidieť, výsledky z PISA a to o tom, ako dopadli vlastne 8-ročné gymnáziá. Tiež sa predpokladá, že tam idú tí najlepší žiaci s najlepšími schopnosťami, ale výsledky, žiaľbohu, nedopadli tak, ako by sme očakávali.
A ja sa, naopak, domnievam, že tá diskusia o uznávaní jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka by, naopak, posilnila školy, pretože by sa mohli tí študenti vlastne vedieť porovnať, tí ostatní študenti, o tom, že ako sú na tom jazykovo vybavení, a zároveň by sa aj zvýšila kvalita tej školy, pretože si myslím, že hnalo by to dopredu nielen študentov tých, ktorí nemajú tie jazykové certifikáty, ale aj tých pedagógov, aby de facto stačili tým študentom, ktorí chodia na tieto rôzne iné vzdelávacie aktivity. Takže ja sa domnievam, že akási taká, nechcem povedať, že úplná rovnoprávnosť, ale nemyslím si, že by to malo nejako výrazne zaťažovať študentov, zvlášť ak sú jazykovo tak dobre vybavení. Ja som pevne presvedčená, že to má pozitívny vplyv na rozvoj úrovne jazykovej vybavenosti našich študentov a pedagógov, ktorí ich učia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, tiež ako kolegyňa povedala, súhlasím s veľa vecami, ktoré ste povedali, malo to svoju logiku, ste skúsený človek. Je to šialenstvo, čo sa s našou legislatívou deje. Mne to niekedy pripadá, ako keby sme boli po druhej svetovej vojne. Nemáme žiadny zákon, nemáme nič a poďme všetky zákony pripravovať. No o čom to svedčí? Svedčí to asi o precíznosti prípravy, aká viac-menej by podľa môjho názoru mala byť a mala by reagovať hlavne na potreby praxe. Koľko my tu máme výskumných ústavov? Nehovorím iba o rezorte školstva, o rôznych. Máme tu kvantum výskumných ústavov, ktoré by mali vlastne prinášať tie vízie, kde, ako, čo, oni by mali s tou praxou byť prepojení najviac. Keď teda ich štát platí a máme ich ešte k dispozícii. Veď to by malo byť asi ich nejaké hlavné krédo, samozrejme, ja som tiež s niektorými pracovníkmi takýchto ústavov - hovorím všeobecne, nie iba odbor školstva - rozprával, hovorili: Áno, máme výsledky a nie je politická vôľa. Nie je politická vôľa a to je u mňa nejak nepredstaviteľné, pretože ako, pán kolega, ste povedali, keď stratíme čas, keď stratíme čas, ten už nevrátime. A najhoršie, čo môže byť, keď politik dopustí stratu času národa. Že my ho premrháme, ktorý tu máme, a zistíme, že ideme krok späť a nie krok dopredu. Takže chcem, aby aj naše talenty našich detí a ich čas nebol premrhaný iba kvôli tomu, že nejaká legislatíva neumožňuje tento talent rozvíjať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja len dve krátke poznámočky. Nechcem sa púšťať do nejakého rozboru vášho vystúpenia, ale chcem poďakovať za vaše vystúpenie, naozaj bolo korektné, vecné a myslím si, že aj na odbornej úrovni. Čo sa týka vašej, vášho názoru, že by sa nemali dostávať počty tried do zákona, ja s tým nemám žiadny problém. Ja si myslím, že nech to v zákone aj je, koniec koncov aj kvôli starostom niektorým, ktorí nemajú patričné pedagogické vzdelanie, aby teda mali niektoré veci jasne, jasne dané, aby teda častokrát si nevysvetľovali veci, veci po svojom.
Čo sa týka osemročných gymnázií, chcel by som touto cestou aj poďakovať pánovi ministrovi za krátky exkurz do histórie osemročných gymnázií, ale aj vám asi tak dať súhlas v tom, že je potrebné nájsť, hľadať priestor na to, aby prijímacie pohovory boli naozaj pre všetkých rovnaké, aby teda tam neboli iba žiaci, ktorí majú alebo teda sú z lepších, z lepších rodín. Čo sa týka tých certifikátov, myslím, tam pani kolegyňa Rošková povedala, čo som aj ja chcel povedať, k tomu sa vracať nebudem.
Takže iba toľko, ďakujem.

Ďakujem tým, ktorí mali faktické pripomienky, vecné, a argumenty možno trošku iné ako moje, ale myslím, že tak má prebiehať diskusia a to je v poriadku. Ja dve veci ako, ja som povedal, že vítam v tom, že pán minister prijal istý kompromis, čo sa týka tých jazykových certifikátov, čas nakoniec ukáže, že či je to v poriadku, alebo nie.
Ale chcem reagovať ešte aj na kolegu Fecka. Ja ti ten problém vidím v širšom kontexte. Nechcem sa dotknúť jednej skupiny, ale veľmi často sa tuná stáva, že nejaká skupina lobistov, ktorá zastupuje isté zoskupenie, príde a začne robiť tlak a zrazu tu prijmeme nejaký zákon a zmenu zákona. Viete, a tejto skupiny ľudí sa nechcem dotknúť, ale uvediem príklad. Pamätám si ako decko, keď som býval, dvakrát do roka bez toho, že by to bolo kdesi v zákone, aspoň neviem o tom, prišiel kominár a bola to automatická záležitosť, pozrel, skontroloval, vyčistil komín. Dneska to máte v zákonoch, ja môžem povedať, že za 24 rokov, čo bývam v dome, raz, raz prišiel, raz sa to stalo za 24 rokov. A v zákonoch máte, že tí kominári majú chodiť, jednoducho takto to funguje. Vylobujú si istým spôsobom do zákona isté povinnosti a ktoré potom funguje to v živote úplne inak. A tu si myslím, že by sme sa mali viac pozerať na to, ako beží normálny život a podľa toho aj konať.
Ďakujem.