27. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, skôr ako poviem zopár poznámok aj k diskusii, ktorá v súčasnosti prebieha, mi dovoľte, aby som najskôr predložil pozmeňujúci návrh, ktorý myslím si, že je potrebný z hľadiska praxe, aj z hľadiska toho, čo sa udialo v ostatnej novele zákona školského, a týka sa práve krajskej samosprávy a vôbec samosprávy ako takej, pretože na seba prevzala veľmi významnú kompetenciu. Kompetenciu, ktorá by mala napomôcť smerovaniu, jednotnému smerovaniu školstva a vzdelávania tak, aby absolventi našich škôl, stredných škôl nekončili na úrade práce, ale predovšetkým u zamestnávateľov, ktorí majú záujem o týchto absolventov, aby boli určované počty tried tak, ako je záujem o takých absolventov v jednotlivých školách. Nie je to jednoduchá kompetencia a samospráva ju napriek tomu na svoje plecia zobrala, a preto mi dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí práve s touto kompetenciou.
Čiže môj pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý v súčasnosti prerokovávame, je nasledovný:
1. V čl. I sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
"V § 64 ods. 2 znie:
"(2) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy predloží zriaďovateľovi školy najneskôr do 15. júna návrh na počet tried prvého ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé študijné odbory alebo jednotlivé učebné odbory a návrh na počet spoločných tried prvého ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé príbuzné študijné odbory alebo jednotlivé príbuzné učebné odbory. Zriaďovateľ strednej školy predloží návrh podľa prvej vety do 30. júna samosprávnemu kraju, do ktorého územnej pôsobnosti stredná škola patrí."."
2. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
"Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 324/2012 Z. z. a zákona č. 96/2013 Z. z. sa mení takto:
V § 4 ods. 2 písm. c) v prvej vete sa slová "30. septembra počet tried prvého ročníka stredných škôl" nahrádzajú slovami "31. októbra počet tried prvého ročníka v členení na jednotlivé študijné odbory alebo jednotlivé učebné odbory a počet spoločných tried prvého ročníka v členení na jednotlivé príbuzné študijné odbory alebo jednotlivé príbuzné učebné odbory", a v druhej vete sa za slová "stredných škôl" vkladajú slová "a počet spoločných tried prvého ročníka stredných škôl"."
Doterajší čl. IV sa označuje ako čl. V.
Ako zdôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu uvádzam, že práve v uvedených zákonoch, ktoré boli citované, sa dopĺňa posunutie termínu z 30. septembra na 31. októbra z toho dôvodu, aby bol vytvorený dostatočný priestor pre prijatie záväzného, všeobecného záväzného nariadenia na základe relevantných podkladov, ale aj odbornej diskusie, predovšetkým v krajských radách pre vzdelávanie.
Čiže toľko k môjmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý máte už k dispozícii.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz by som sa rád vyjadril k návrhu ako takému. Bolo tu už povedané veľa z každej oblasti a mal som pocit, ako keby tu chýbala taká tá pamäťová stopa, ako to už tu niekto spomínal, pretože jedna z argumentácií bola, že je tu legislatívne šialenstvo a neustále sa tu čosi mení. Ja tiež nie som veľmi rád a myslím si, že nie sú radi ani pedagógovia, keď sa veci neustále menia, ale na druhej strane predovšetkým opoziční poslanci hovoríte, že je potrebné toto zmeniť, že je potrebné tamto zmeniť, že to treba urobiť tak alebo onak, a keď príde legislatívna zmena, ktorá práve vychádza zo skúseností praxe, tak potom sa tu kritizuje, že je tu legislatívne šialenstvo. A pritom myslím si, že práve táto novela odzrkadľuje množstvo nahromadených podnetov, ktoré, v dôvodovej správe je to dostatočne uvedené, ktoré priamo reagujú na súčasný stav a je potrebné to zmeniť. Tých dôvodov, prečo je to potrebné zmeniť, je dostatok a sú uvedené aj v tomto zdôvodnení, ktoré máte pred sebou, a myslím si, že sú naozaj dobré a posúvajú nás dopredu. Môžeme diskutovať o tom, že či budeme mať toľko alebo, alebo menej, alebo viacej škôl. Môžeme diskutovať o mnohých veciach súvisiacich s kvalitou alebo nekvalitou, ale predovšetkým musíme zadefinovať pravidlá. Tuto tie pravidlá sú jasne zadefinované. Ja si pamätám na diskusiu, ktorá bola v tomto pléne, keď sme spoločne odsúhlasovali limity, predovšetkým prospechové, na prijímanie do stredných škôl. A všetci tí, ktorí ste odchovaní a vyštudovaní ešte pred ´89. rokom, veľmi dobre viete, že na gymnáziá sa predovšetkým dostávali žiaci, ktorí naozaj mali na to výsledky. To znamená s vyznamenaním, to znamená, neboli to tzv. náborové školy, gymnáziá, ale výberové školy. A tým, že sa uviedol aj tento priemer, a myslím si, že ešte stále vysoký priemer, napr. pre prijímanie na gymnáziá 2 celé, teoreticky tam môže byť aj žiak, ktorý má jednu štvorku, a pritom spĺňa priemer 2 celé.
Namiesto toho, aby sme hľadali, ako toto zlepšiť, skvalitniť, tak prišiel tu návrh na Ústavný súd, ktorý predložili kolegovia z KDH, a zasa ideme späť. A kto bude kritizovaný? Opäť bude kritizovaný minister, ktorý sa snažil niečo v tej veci urobiť; ale tu sa neustále čosi nabúrava.
Výučba jazykov v zákone. Pán poslanec Fronc spomínal, že nie je dobré, keď je to zadefinované. Je pravda, že nie je to dobré, a ja len pripomeniem, že ktorá vláda to bola, ktorá zadefinovala, že aby výučba jazykov bola povinná. Pán poslanec Fronc bude vedieť hneď určite, o čom hovorím.
Hovorí sa o certifikátoch na jazykové skúšky. Keby som to úplne zvulgarizoval, tak by som rovnako mohol povedať, že za chvíľočku budú sa udeľovať certifikáty - a budú na to určite rôzne inštitúty - na matematiku, na slovenčinu, na chémiu, možno aj na občiansku náuku. A zrazu zistíme, že asi potom tá škola nie je až taká potrebná, však stačí, keď všetci donesú nejaké tie certifikáty a vec je vybavená. To ale predsa nie je cieľom vzdelávania, ktoré má zabezpečiť štát, lebo na jednej strane sa hovorí o tom, že štát musí toto, toto, ale na druhej strane nesmie takéto veci robiť. No ako to potom môže dosiahnuť? A kto dnes povie, že ktorý ten certifikát je viac žiadaný na trhu? TOEFL, Cambridge, alebo ešte niekto si ďalší zavedie. Ja vôbec nechcem podceňovať ani jeden, ani druhý, ani tretí, pretože skôr či neskôr tí absolventi zistia, keď majú Cambridge a uchádzajú sa povedzme o štúdium tam, kde je vyžadovaný TOEFL, musia si urobiť tak či tak to TOEFL, všetci tí, ktorí viete, o čom hovorím, nemusím to vysvetľovať. To znamená, tuto vidím naozaj konkrétny príklad toho, že je potrebné to dostať zasa späť tam, kde to má byť, a tá škola má byť garantom tej kvality. A tie certifikáty, v poriadku, nikto ich neznižuje, ale v každom prípade by nemali byť jediné, ktoré osvedčujú znalosť jazyka.
Porovnávanie so Slovinskom pán poslanec Fronc uvádzal a dokonca povedal aj to, že áno, máme tu príliš veľa škôl. Tak potom si kladiem otázku, vážení páni poslanci, prečo po ´89. - a predovšetkým teraz hovorím o pravicových vládach - ste neurobili opatrenia preto, aby tu bolo menej škôl, poznajúc, že demografický vývoj je taký, že sa nám neustále rodí čoraz menej detí, to znamená, že dnes máme možno takmer polovicu deviatakov, ako sme mali po ´93. roku? Napriek tomu sme otvorili v podstate vzdelávací systém, liberalizujeme ho natoľko, bez toho, aby sa zadefinovalo, čo Slovenská republika je schopná utiahnuť, aby sa povedalo, dobre, tak túto síce nemáme školu, ale ju potrebujeme, a preto buď samospráva otvoríte tú školu, lebo nám tu chýba, alebo dávame priestor neštátnym školám, ktoré sa môžu uchádzať a ju tu otvoriť. Vy ste aj umožnili, aby vznikli všade tam, kde si to zmyslia, v úvodzovkách, v dobrom, a to nebolo našou vládou spôsobené. Chcem, aby sme si trošku tú pamäťovú stopu predsa len oživili a pripomenuli si, že prečo tu máme možno veľa škôl a prečo je aj problém s financovaním školstva, pretože to má dopad priamy aj potom na odmeňovanie učiteľov, ktoré sme tu preberali niekoľkokrát. Pretože školy, ktoré boli určené pre 800, 900 žiakov, boli na to vybudované, úplne logicky v miestach, kde je najväčšia koncentrácia, na sídliskách, ale aj v obciach veľkých, tak tie školy dnes už majú iba 400 žiakov, ale pritom tú budovu musia vykurovať, všetko, čo k tomu patrí, a starať sa o ňu len preto, že sa žiaci rozptýlili nekontrolovane. A tým som chcel povedať, že treba si to pripomenúť, a našou snahou je teraz niečo zmeniť a ministerstva tobôž a v tom sa určite zhodneme.
Sociálny status, o ktorom sa tu hovorilo, ja vítam práve toto ustanovenie, ktoré sa dostalo do tejto novely, pretože jasne definuje ten sociálny status a neumožňuje to nijako dvojako vysvetľovať, a to si myslím, že je dôležité, lebo ak sa stretnem aj s nejakou kritikou na pôdach škôl od pedagógov, tak to je práve dané tým, že viete, no ale to aj toto umožňuje, nie je to úplne jednoznačné a vždy, keď sa jedná o peniaze, viete, že je vždy veľký problém. Toto sa touto novelou rovnako dáva na pravú mieru a to je niečo, čo prišlo zo života a je to potrebné urobiť. Keby sa to nebolo urobilo, možno by boli práve kolegovia z opozície prví, ktorí by vyčítali, že prečo s tým ministerstvo nič nerobí.
No a potom sú tu aj také zaujímavé protirečenia, ja sledujem naozaj tieto diskusie s veľkým záujmom aj preto, že tie skúsenosti, ktoré máme z krajskej samosprávy, sa snažím preniesť na túto pôdu, toho dôkazom je aj môj pozmeňujúci návrh. Ale naozaj som pobavený, keď pri diskusiách o školskom zákone na jednej strane poslanci z opozície hovoríte, zriaďovatelia by nemali vôbec zasahovať do vecí, ktoré školy robia, to by sme mali nechať na školu, a potom dnes tu počujem, že tuto by práve zriaďovateľ mal viacej možno mať ingerenciu, alebo opačne. Čiže na jednej strane to vyhovuje, potom zasa na druhej strane to nevyhovuje, ale povedzme si, kto má v konečnom dôsledku zodpovednosť za to vzdelávanie zo zákona, v rámci zákona preneseného výkonu štátnej správy vo vzdelávaní? No je to opäť len zriaďovateľ, obec, mesto, samosprávny kraj, nikto iný. Určite nikto a ešte som nikdy nepočul v tomto pléne, aby niekto kritizoval nejakého riaditeľa školy, že niečo urobil zle, ale kritizuje sa starosta, primátor, župan a neviem ešte kto. Tú zodpovednosť jednoducho nezoberiete a práve naopak, my sa jej nezbavujeme a ideme ešte aj ďalej a prečo sme zobrali kompetenciu, ktorá nie je jednoduchá, verte mi, sedieť za jedným stolom so všetkými a nájsť tú správnu mieru, dohodnúť sa, koľko tých prvých tried otvoríme v jednotlivých školách, to nie je jednoduché. Máme tam zástupcov cirkevných škôl, zástupcov neštátnych škôl a každý má svoje argumenty, čo svedčí o tom, že to, čo máme na pleciach, sa snažíme robiť naozaj zodpovedne, preto naozaj tú zodpovednosť nesnažme sa takto pohadzovať si ako horúci zemiak, tá je bezpochyby na štáte, pretože definuje pravidlá vzdelávania, lebo je to prenesený výkon štátnej správy, preto tu prijímame tieto zákony, a potom na zriaďovateľoch, ktorí by mali s tým pracovať.
No pán Érsek, kolega, hovoril o tom, že obce rušia školy atď., viete, to vychádza práve z toho porovnania, ktoré hovoril práve pán poslanec Fronc, že máme veľa škôl. Pán Fronc hovorí, že máme veľa škôl, vy hovoríte, že by sme nemali rušiť a že by sme ich mali nechať tam. Samozrejme, že je to citlivá vec a tiež by som to nechcel zjednodušovať, pretože ja plne chápem tých starostov, ktorí práve sú v tej pozícii, že tá škola má určitý spoločenský charakter v tej obci, ale musíme jednoducho niečo vymyslieť tak, aby sme dokázali to aj finančne zvládnuť a v tomto prípade zodpovednosť práve toho zriaďovateľa je veľmi významná, aby niečo vymyslel, a v tomto zákone sa to umožňuje aj spájaním tried, vychádza sa nejakým spôsobom v ústrety.
A posledný komentár k pánovi kolegovi Poliačikovi, štátny dirigizmus, buzerácia inšpekcie školskej, teraz citujem presne, čo povedal. Tu sa stotožňujem absolútne s pánom exministrom Froncom a pánom poslancom. Tu už to vyzerá naozaj tak, ako keby tu štát ani nemal byť. On by sa mal zabaliť, schovať sa kdesi, lebo ten zlý štát, ktorý robí všetko zlé, nech zalezie do kanála a do ničoho nech nám tu nehovorí, lebo my najlepšie vieme, čo urobí. Dokonca tu máme aj také názoríky, kde pani poslankyňa Janka Žitňanská hovorí o tom, že mali by sme nechať na študenta, že on si vie najlepšie vyskladať, čo sa má učiť a čo sa má vzdelávať - to bolo vo faktickej poznámke -, čo ma teda napĺňa obrovským sklamaním, pretože viete veľmi dobre, že naši deviataci si nevedia ani, ani sa rozhodnúť, kde, na ktorú strednú školu pôjdu. My sa im snažíme pomôcť, rodičia im pomáhajú a chceme teraz na študenta nechať niečo, aby on si určoval, čo bude robiť. Toto nie je ten správny smer a nesnažme sa, prosím vás, príliš politizovať, aj keď chápem, že je to rovnako politika, a zároveň chápem, že keď dáme dohromady možno 50 pedagógov vzorku po celej našej republike, tak budeme mať 55 alebo 60 názorov, ako riešiť školstvo. Lebo je to tak. Nenájdete na Slovensku jedného pedagóga, ktorý by nastavil tak školstvo, ktoré by vyhovovalo všetkým. To jednoducho nenájdete. A preto sa musia robiť nejaké kompromisy. Ale nesnažme sa oslabovať zriaďovateľa, nesnažme sa oslabovať štát v tomto, pretože on musí zaručovať niečo, za čo tu ľudia si platia dane.
No a buzerácia, školská inšpekcia, viete, ja som rád, že máme školské inšpekcie. Záleží od toho, že či tých inšpektorov máme dobrých, alebo nemáme dobrých. Lebo ja mám skúsenosti také, že školská inšpekcia chodí a usmerňuje a hovorí o tom, takto by ste to mali urobiť, tuto si dajte na toto pozor, a nie je to hneď o nejakej sankcii, ktorú udeľuje. Ale pripúšťam, podľa Gaussovej krivky pravdepodobnosti, že aj na inšpektoráte sa nájdu čierne ovce, ktorí uverili sami v seba, že sú geniálni, a vysvetlili si inšpekciu len ako buzeráciu. Ale to môžeme aplikovať na hocičo iné, ale neznamená to zároveň, že by sme mali zrušiť školské inšpekcie, ako tu bolo povedané.
A posledná vec, pán Poliačik spomínal, že je tu veľa obcí a dokonca som mal pocit, že nám to dáva za vinu, teraz hovorím o vládnej strane. Ja som od pána Poliačika nepočul ani jeden návrh, zatiaľ čo je v parlamente, že by prišiel s redukciou počtu obcí. Tak populistický, dokonca sa k tomu aj sám priznal, že je dostatočne vybavený na to, aby vedel populisticky niečo povedať tuto za týmto pultom. Dal som si naozaj dobrý pozor, tak populisticky, ako to povedal, to je neskutočné, ako urobiť jednou vetou takéto niečo, čo je naozaj komplikované. Obce majú svoju identitu, získali ju v 90. rokoch konečne po tom, ako ju stratili. Dnes sa hľadá nejaký model a teraz zrazu sme my zodpovední za to. Tu sa určite bude hľadať nejaký konsenzus, ale nemiešajme, prosím vás, hrušky s jablkami. Riešme túto novelu, ktorá je tu dnes predložená. Ja sa za ňu prihováram, posúva nás dopredu a pokiaľ tu budú dobré pozmeňujúce návrhy, som aj ja pripravený ich podporiť. Ale návrhy, ktoré majú viesť iba k tomu, aby nabúrali celú filozofiu, tak si myslím, že nie sú celkom dobré.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja budem rada, keď tu bude čo najviac pozmeňujúcich návrhov, ktoré nabúrajú filozofiu, pretože v tomto sa asi nezhodneme. Naozaj máme odlišný pohľad na filozofiu, ktorú predkladá ministerstvo a s ktorou sme stotožnení my možno niektorí. Na upresnenie, to, čo som povedala, pán poslanec, keď som hovorila o tom, že v niektorých krajinách - a teraz budem hovoriť o Fínsku - je možné, aby žiak navštevoval niektoré predmety v iných ročníkoch. Čiže to znamená, že keď napríklad má 7 rokov, ale je mimoriadne nadaný z matematiky, tak chodí do triedy napríklad s 9-ročnými, pokiaľ ide o matematiku. A myslím si, že je to úplne v poriadku, a to je to, o čom som hovorila, že je tu väčšia priepustnosť, že nedržíme všetky deti narovnako. V rovnakom čase sa neučia to isté, pretože naozaj každé dieťa je iné, každé dieťa je nadané na nejaký iný predmet a to by sme sa mali snažiť rešpektovať a podporovať ho v tom, v čom je dobré. A áno, som presvedčená o tom, že od istého veku aj študenti môžu si možno voľnejšie zostaviť ten svoj rozvrh. Nakoniec k tomu smerovala aj reforma alebo vôbec aj celé úsilie v rámci školstva, aby aj školy sa mohli diferencovať, aby bolo viac voliteľných predmetov - a toto chcem podčiarknuť -, že ja som za to, aby boli stále aj naďalej voliteľné predmety, aby žiaci podľa toho, na čo majú, k čomu inklinujú, si mohli vyberať, aby to nebolo naozaj tak, že od prvej triedy až po maturitu všetci všetko rovnako len podľa pokynu nejakého úradníka na ministerstve školstva.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Blanár, dovolím si skonštatovať, že myslím si, že ste mali veľmi korektné a vysoko odborné vystúpenie, ktoré jasne odzrkadľuje vaše skúsenosti z praxe ako župana a zároveň človeka, ktorý zastupuje zriaďovateľov alebo zriaďovateľa školy. Čo chcem ale povedať - a plne s vami súhlasím -, je potreba tej školskej inšpekcie ako takej, lebo mnohokrát tá školská inšpekcia ako štátna kontrola alebo reprezentant štátnej kontroly je jediná efektívna možnosť pre rodičov a študentov niečo skontrolovať, čo sa deje na tých školách, a na niekoho alebo teda na koho sa môžu vlastne obrátiť.
Zároveň chcem ale poukázať, že taktiež s vami plne súhlasím ohľadom tých certifikátov. Uvedomme si, že jazykové certifikáty sú pre mnohé spoločnosti biznis a je otázka času, kedy niekto s vydávaním jazykových certifikátov začne vyslovene obchodovať v tom zmysle, v úvodzovkách, bez toho, aby tam niekto povedzme poriadne chodil. Čiže tento prvok podľa môjho názoru, aby boli jazykové certifikáty uznávané ako štátna skúška z jazyka, je nežiaduci v našom právnom systéme a zvlášť pri zmýšľaní mnohých našich podnikateľov ako takých.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela oceniť váš príspevok, pán poslanec Blanár, poňali ste to veľmi komplexne, vyjadrili ste sa v podstate ku všetkým rečníkom, čo teda odráža váš rozhľad. S niektorými vecami súhlasím. Chcela by som sa dotknúť tých jazykových certifikátov, ako aj môj predrečník ich spomenul. Ja si nemyslím, že sú len biznisom, vzhľadom na to, že viem, ako prebiehajú tie certifikáty. Nie je možné to uplatiť, aspoň som, si myslím, vo väčšine tých, ktoré sú certifikované a uznávané ako náhrada. Nemyslím si, že je to biznis. Tie písomné testy, ktoré sa tam realizujú, sú častokrát v zalepenej obálke, vracajú sa do materskej inštitúcie, tam sú centrálne ohodnotené a vrátené späť. Čiže nie je možné podľa môjho názoru túto latku podliezť.
Ale nepáči sa mi, pán poslanec Blanár, vaše vyjadrenie ohľadne toho, že však aj z matematiky i z občianskej náuky by sa dali urobiť nejaké náhrady o uznávaní maturitnej skúšky. Viete tak ako ja, že to nie je možné. Špecifikum tohto jazykového vzdelania je práve v tom, že ide to naprieč Európou, svetom. Sú presné štandardy, ktoré sú rovnaké pre všetkých, čiže je v tom dobrá prehľadnosť podľa môjho názoru. Spomenula som ten stredoeurópsky referenčný rámec, podľa ktorého štandardov vlastne ide aj samotná maturitná skúška. Čo som nepovedala v rozprave, je to, že v podstate zachovávame možnosť uznania štátnej jazykovej skúšky, ktorej - viem z viacerých zdrojov -, ktorej úroveň je veľakrát sporná a určite nedosahuje kvality certifikátov, a túto ako náhradu maturitnej skúšky v súčasnom stave zanechávame.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým za faktické poznámky na moje vystúpenie. Trošku ma mrzí jedna vec, že pani poslankyňa Žitňanská sa priamo priznáva k takej deštrukčnej politike, keď hovorí sama, že ona bude nabúravať všetko. Ja by som touto cestou nešiel a chcem ju aj vyzvať, aby sme išli konštruktívne.
Pán poslanec Martvoň, áno, môžeme pripustiť, že je to aj obchodná záležitosť, pretože všetky tie agentúry, ktoré robia tie certifikáty, prirodzene že to robia na komerčnom základe a rozhodne by som ich nehádzal do jedného vreca, pretože každý má, každé majú nejakú kvalitatívnu úroveň. Ale nemyslím si, že by to mala byť úroveň, ktorá automaticky zabezpečuje maturitnú skúšku.
A tu prechádzam aj k pani poslankyni Horváthovej, ktorá, oceňujem hodnotenie môjho vystúpenia. Povedala, že sme to komplexne poňali a všetko sme vysvetlili, ale ja som sa snažil trošku zámerne vulgarizovať tie certifikáty v tom, že zatiaľ nie sú tie certifikáty, ale nemôžeme vylúčiť, že príde sem nejaká iniciatívna skupina, ktorá povie, že matematiku vie lepšie vyučovať a že zavedie certifikáty, ktoré bude chcieť dostať aj do tohoto systému. Čiže my nemôžeme dnes v trhovom hospodárstve nikomu zamedziť, aby robil také alebo onaké aktivity. I keď uznávam, že jazykové certifikácie sú určitým spôsobom špecifické. Ale nevylučujem, nevylučujeme to, že škola by mala byť tá, ktorá by mala garantovať tú maturitnú skúšku, a študenti si môžu urobiť certifikát, aký budú potrebovať, ako som aj uviedol. Lebo nie všetky certifikáty sú univerzálne použiteľné po celom svete. Niečo Amerika uznáva, niečo uznáva Austrália, Anglicko a tak ďalej. Čiže z tohto pohľadu som to chcel trošku zvulgarizovať na vysvetlenie, som chcel len to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k tomuto skôr jak poviem, dovoľte občanov informovať, že nesiem radostnú správu z podateľne, podali sme, bol dnes podaný návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze, aby sa Národná rada konečne vyjadrila k tak závažným skutočnostiam, aké sú, to znamená hlavne v oblasti pôsobenia nebankových spoločností a nárastu exekučných konaní. Čiže toto je, vážení občania, dobrá správa z podateľne. Verím, že parlament prestane hrať mŕtveho chrobáka a začne sa týmto obrovským, obrovským problémom venovať a vyzve tých, ktorých má, aby to riešili. Verím, že nebudú oni zasadzovať svoju hruď za svojich čelných nominantov, ktorí - by ste neverili - na tomto biznise, hroznom biznise profitujú. Čiže ak by ste, vážení kolegovia, dávam to teda takto horúcu informáciu a možno aj pre potreby ďalšieho pôsobenia v tomto, aj pre občanov, nech sledujú, že či vás náhodou nenapadne neodhlasovať program tejto mimoriadnej schôdze, lebo je dosť možné, že to tu niekoho napadne, a to by mi bolo mimoriadne ľúto, aj osobne by mi to bolo mimoriadne ľúto, keby ste sa uchýlili, uchýlili k takejto, k takejto hroznej veci.
Čo sa týka tohto návrhu zákona, tak dovoľte uviesť, že ja som aj vystupoval, aj k školskej správe som vystupoval a ja by som bol za, aby boli pekné školské autobusy a vozili detičky zodpovedne a bezpečne do škôl, aby sme operatívne vyhodnocovali situáciu a keď ju operatívne vyhodnocujeme, tak zdá sa, že inej možnosti nebude, že naozaj, ako to začať.
Ja to poviem ináč. Ja som si dal, pozorne som počúval rečníkov, predrečníkov, čo hovorili. A zaujímavé, čo hovorili. Nebudem hovoriť, že kto čo hovoril, aby som teda nedotkol, lebo hovorili aj naši, aj váš, hej. Ale viete, čo nikto nespomenul okrem - musím korektne priznať -, okrem Martina Poliačika? Tie samotné deti. On hovoril, že to školstvo má byť zamerané, všetci ste tu hovorili o potrebách starostov. Dokonca voľby, že teda starostov by nemuseli zvoliť, nehovorím vás, rečníkov, nie pána ministra, lebo vtedy som tu nebol, keď ste predkladali túto správu. Čiže rečníkov, ktorí vystúpili po vás. A to je zarážajúce, lebo naozaj, že vy ste tu vyjadrovali obavy, že či starostu zvolia, vyjadrovali ste tu všelijaké obavy, ale nikto nehovoril o tých deťoch.
Ak teda skutočne ide o tie deti, tak bol by som rád, keby sme toto napravili. A ja sa pýtam, a ja som sa to pýtal už aj minule, či niekto sa tomu venoval z tohto pohľadu, že či čo je lepšie pre to dieťa. Že je niekde škola, kde sú štyri, echo na chodbe je také, že keď povie á, tak sa mu vráti bé za päť sekúnd, viete, že sú tam pavučiny, že proste je to neživý organizmus, alebo je lepšie pre to dieťa, že ide trošku inde, zavezie ho pekný autobus niekam, kde je život, kde sa socializuje, kde si vymieňajú skúsenosti, kde si vymieňajú fotky, kde deti medzi sebou komunikujú. Je nejaká takáto štúdia? Zaujímal niekoho tento aspekt, alebo ste tu len sa báli, že nejakého starostu nezvolia, keď mu zrušia školu? To mi prišlo ako podľa mňa podstatné pre túto vec. A podľa mňa je to aj dôležité pre túto vec.
Pán minister, ak je taká štúdia, prosím vás, povedzte výsledky alebo výstupy z tejto štúdie, ktoré vám potvrdia trebárs konštatovanie, že je lepšie vo veľkej škole alebo aj v malej škole štyrom deťom ako priemerne veľkej škole, kde je 200 detí, 150, ja neviem, možno je to tak. Ja sa fakt v tomto nepasujem. Ale môj laický názor je, že je lepšie, keď tie deti vnímajú, nasávajú tú atmosféru, keď komunikujú, keď sa socializujú. Podľa mňa to je lepšie. Takže aby sme kvôli tomu, aby starostu nezvolili, neublížili tým deťom. A keď niekto chce vychovávať deti, lebo sú tie prípady, to bolo v tých filmoch, niekde v Aljaške a teraz, chvalabohu za internet, tak korešpondenčne, však tu korešpondenčne študoval už všelikto. Ale keď niekto chce bývať na samote a má dieťa, no tak dá sa to takouto edukáciou nejakým spôsobom zabezpečiť. Tak niekto býva v malej dedinke, s tým sú tiež určite spojené určité okolnosti. Číňania hovoria, nebývaj pri rybníku, keď ti vadí kvákanie žiab. Viete, že to sú, neviem, či sme sa pochopili, hej. Proste že sú niektoré, niečo za niečo, hej. Tak býva v malej malebnej dedinke, tak nemôžem tam mať servis jako v centre Bratislavy z pohľadu komunikácie, obchodov, vzdelávania a neviem čoho. Čiže je to. Ale zase niekto účelovo tam ide, niekto sa tam ocitol a žije, no. Čiže treba citlivo. Ale toto by som chcel akcentovať túto skutočnosť.
A tu by som aj na našich kolegov, ktorí do toho vsúvajú tú stránku, ktorá je podľa mňa zlá, tú národnostnú. A bol som upozornený v dobrom kolegom, že opatrne. A ja naozaj tichučko našľapujem. Ja som si vedomý toho, toho, s čím je to spojené. Len aj, aj, aj tie deti, ktoré ku vám chodia, aj tie sa potrebujú spoznať s inými deťmi z iných škôl, ktoré tiež učia sa po maďarsky. To je v poriadku. Ale tiež sa potrebujú socializovať. Keď to trošku odľahčím, tak poviem, mne by to nevadilo, ak by bolo treba výnimku, tak dajte výnimku, že tie školské autobusy môžu týždeň byť s reklamou MOST-u - HÍD a týždeň s reklamou SMK. Viete, že keby to malo pomôcť, že kvôli tomu, že keď sa zhodneme na tom, že chceme tým deťom, že prvoradé sú tie deti. Neviem, či niekto povie, že teda, že kým bol MOST - HÍD v parlamente, tak odbudlo sedem škôl a to je. Viete, ja sa vám do týchto vašich hier nechcem, ale v prvom rade, primárne, primárne toto tu nezaznelo a to chcem akcentovať. Že či sa niekto tým zaoberal, že čo je lepšie pre tie vaše deti? Pre naše deti. To je jedno, či sú maďarské, či slovenské. To je jedno. Že čo je pre ne lepšie? Odborne nech to niekto povie. Nie politik, ktorý chce, aby ho, jeho starostu zvolili aj nabudúce. A všetko, s veľa vecami, že čo plní škola, ako plní a neviem čo, s tým sa plne stotožňujem. Ale ja osobne, vždycky sa hovorí, že pozeraj očami toho druhého, aby si si to vedel, hej. Ja si tiež nie som celkom istý, či by som chcel chodiť do takej školy, kde naozaj v polke je zhasnuté, v polke sa nekúri alebo, príklad, alebo sa kúri iba trošku, kde neviem, dokonca ja, čo sa mňa týka, by som radšej išiel do školy, kde je, kde je cez prestávku to, čo sme ako malí šarvanci robili, a ja som v tom bol dobrý, že sme robili pejstvá a zbojníctva, tak ako to teda chlapcovi prislúcha, hej, na škole. Viete, že toto tiež skúsme sa nad tým zamyslieť. Opustime všetky ambície starostu, aby ho zvolili ešte raz a skúsme sa nad tým zamyslieť. To som chcel povedať.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Hlina, musím povedať, že áno, máte pravdu v tom, že treba sa pozrieť na to, čo je záujem a čo je dobré pre tie deti, ktoré chodia do tých škôl. V prvom rade ja chápem vaše vystúpenie, že ste smerovali k tým málotriedkam. Sám z vlastnej skúsenosti musím, môžem povedať, možnože mnohí kolegovia tu v tomto parlamente už hoc aj vekovo starší asi nezažili, že chodili do málotriedky. Ja áno. V Padarovciach bola jedna až štyri málotriedka. A od 5. ročníka do Rimavskej Soboty. A musím povedať, že bolo to ideálne riešenie preto, pretože tá škola bola blízko. A hlavne málotriedky sú v kategórii jedna až štyri, teda čo najbližšie k tomu prirodzenému prostrediu, kde dieťa chodí. Otázkou školy nie je to, či je málotriedka alebo škola s niekoľko sto žiakmi. Otázka je, aká je kvalitná. Aký je tam učiteľ? A pokiaľ tu máme šetriť peniaze, tak je to veľmi zlé.
Pán minister by sa mal pozrieť radšej na tie školy, kde fiktívne vykazujú žiakov a kde žiaci nechodia. Ak pán minister potrebuje tento zoznam takýchto škôl, tak nech sa na mňa obráti a ja mu ho veľmi rád dám. Pretože tam utekajú obrovské peniaze. A v otázke národnostných škôl je táto otázka o to citlivejšia, že nie je možné stále povedať, že v susednej dedine je škola s vyučovacím jazykom maďarským alebo nejakým iným. To znamená, že je treba zohľadniť aj tieto, tieto špecifiká. A práve preto nie je dobrá cesta ísť cestou rušenia málotriedok.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja už som v mojom vystúpení asi povedal všetko a kto chcel, tak ten to pochopil, že o čo ide, čo nás trápi. My nechceme na školské autobusy maľovať strany, ktoré vy tu preferujete niektoré. Ale aj vašu by sme tam mohli pomaľovať, keby ste tam mali, lebo mesiac má štyri týždne, takže ešte stále sa tam jedna-dve zmestia. Ale nie je podstata tých autobusov to, aby sme tam využívali túto reklamu. Čo si myslím, že ste hovorili zo srandy. Na druhej strane hovoríte o socializácii a my hovoríme o výuke v materskom jazyku. Preto sa nás to lepšie týka ako väčšinové školy slovenské, lebo ich je viac. Ale aj tie budú postihnuté, postihnuté v tomto smere. Ale na druhej strane nám ide o to, čo pán minister pochopil, že ide o výuku v materinskom jazyku. Toto je dôležitá vec, a preto, keď zavriete tie málotriedky, spojíte, nejakým spôsobom sa rušia, toto nás bude trápiť, lebo zaniknú tie školy. A čo som už povedal, že možno za dva, za tri roky by tam sa tá škola mohla otvoriť, lebo bude tam toľko žiakov, tak už sa v živote neotvorí, pán poslanec. Toto je pre nás dôležitá vec a takto my zvažujeme. Nejde nám o tie školy, kde sú dvaja, traja prihlásení a vieme, že tam nebude náhrada. Áno, tam sme s tým zmierení, ak sa zabezpečí to, že deti sa dostanú bezpečne do školy. To je celé.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ja som sa rozhodol, že budem vystupovať možno aj takto po častiach v rozprave, aby sme neboli obviňovaní, že sa vyhýbame nejakej konfrontácii názorov a polemike. Lebo ja súhlasím s opozičnými kolegami, ktorí hovorili, že školstvo je taká oblasť, kde by malo dôjsť k väčšinovému názoru a školstvo nemôže podliehať módnym zmenám pri každej zmene vládnej garnitúry.
Ako ak sa pán poslanec Hlina pýta, čo je v záujme našich detí, v záujme našich detí je kvalitné vzdelanie, aby sa deti mohli uplatniť vo svojom budúcom živote. Ale v záujme detí je aj to, aby sme sa dohodli na riešeniach, aby sme netrvali tvrdošijne na svojich pozíciách a aby neboli zásadné zmeny školstva každé štyri roky, lebo ten systém je destabilizovaný. Ak by sme si možno postavili otázku, kedy došlo k nejakým negatívnym zmenám, no ja si dovolím tvrdiť, že systém školstva, ktorý bol ešte za bývalého režimu, systém ako taký bez ideologických nánosov alebo prílepkov bol veľmi funkčný a veľmi dobrý systém od jaslí cez materské školy, základné školy, stredné školy, vynikajúce učňovské školstvo a pokračovalo to aj kvalitnými vysokými školami. Každá reforma školstva v zásade, ktorá prebiehala od ´89. roku, niečo z tohto systému odkrojila a, žiaľ, odkrojila negatívnym spôsobom a málokedy to bolo niečo, čo by bolo veľmi pozitívne.
Mňa najviac dvihol zo sedadla pán poslanec Poliačik svojím vystúpením. A ja som možno zareagoval aj veľmi emotívne, ale považujem za potrebné opätovne povedať: Drvivá väčšina učiteľov na slovenských školách berie svoje pôsobenie na týchto školách ako povolanie, nie ako zamestnanie, kde za štyri hodiny cviknú kartu a idú domov. Ako ja si myslím, že títo učitelia si zasluhujú úctu a zasluhujú si aj to, aby sme pre nich vytvorili dostatočné materiálne, finančné aj ďalšie podmienky na to, aby mohli kvalitne vzdelávať naše deti. Lebo zaslúžia si to jednak oni, zaslúžia si to naše deti a je to naša budúcnosť.
Môžme debatovať o málotriedkach. Viete, ja som takej zásady, že dobré je, keď hovoríte o tom, o čom viete alebo vieme, lebo týka sa to aj mňa. Ja som tak isto ako pán kolega Simon absolvoval málotriednu školu jedna až päť. Chodil som potom do plne organizovanej základnej školy, kde bol skok z desiatich detí v málotriednej škole do triedy s tridsiatimi dvomi deťmi v šiestej triede. Bol som zriaďovateľom málotriednej školy ako starosta obce. Túto školu som v roku 2002 zavrel z ekonomických dôvodov, lebo som nevidel budúcnosť takto fungujúcej školy. Zatváral som ju pri počte žiakov štyri. A hovorím, áno, obec je ochudobnená o určité kultúrne hodnoty, lebo s tými deťmi a so školou sa rozvíjala knižnica, boli programy, tá obec žila bohatším kultúrnym životom. Ale zase na druhej strane musím povedať, že považujem aj s odstupom desiatich rokov svoj krok z pozície starostu obce ako za správny. Ak by som sa mal rozhodovať, či tú školu zatvorím, alebo nezatvorím, tak opätovne by som ju zatvoril, lebo tadiaľto vedie cesta smerom do budúcnosti. Ale pritom jedným dychom dodávam, že vyzývam k veľkej opatrnosti pri zatváraní málotriednych škôl, predovšetkým na jazykovo zmiešaných územiach, lebo je to citlivá aj politická otázka, kde treba fakt citlivo jeden prípad od druhého odlišovať a postupovať úplne individuálne.
Ak by sme ale povedali, koľko je základných škôl vo veľkostnej kategórii do 13 žiakov, máme 110 základných škôl, kde je menej ako 13 žiakov. Máme 248 základných škôl, kde je od 13 do 24 žiakov. To sú čísla, ktoré sú v zásade neuveriteľné, ale je to takto. Najmenší počet žiakov v základnej škole je dva. Dámy a páni, dvaja žiaci v základnej škole je najmenší počet žiakov. To znamená, že to už je úplne individuálna forma výuky, ktorá nemá žiadnu logiku. Ak niekto trvá z takého alebo onakého dôvodu, znovu opakujem, počet žiakov dva nemá žiadnu logiku a túto školu treba jednoducho zavrieť.
Môžme sa baviť o tom a ako načrtol pán poslanec Poliačik, že kde je, či je problémom počet škôl. No ja si dovolím tvrdiť, že v prípade základných škôl ten problém až taký veľký nevidím. Máme 2 897 obcí a 2 177 základných škôl. Z týchto je neplnoorganizovaných, to znamená len prvý stupeň, 713 a 1 464 je plnoorganizovaných škôl. To znamená, ak by som urobil veľmi hrubú štatistiku, tak zhruba v polovici obcí je základná škola plneorganizovaná. Ak do toho zarátate väčšie mestá, kde je niekoľko, možno vo veľkých krajských mestách aj desiatky škôl, tak sa dostaneme k číslam, že tá jedna základná škola vychádza na tri, štyri, päť obcí, možno v niektorých prípadoch aj viac.
Čo v každom prípade musím ale odmietnuť, nie som zástancom experimentov, predovšetkým v základnom školstve, lebo ak sa pýtame, čo je dobré pre naše deti, tak pre naše deti je dobré aj to, že ak rodičia migrujú za prácou, tak žiačik zo základnej školy vo Svidníku môže plnohodnotne prestúpiť do základnej školy v Bratislave v danom čase a nemusí robiť diferenčné skúšky, lebo každá základná škola učí iným spôsobom. To si nemyslím, že by bolo správne, a tuto by som poprosil tak isto k značnej zdržanlivosti, lebo to nikam nevedie.
Tak isto si nemyslím, že sú správne názory, ktoré hovoria o tom, že jediný, kto sa môže pozerať na obdobie desiatich až pätnástich rokov dopredu, sú mladí ľudia. Ak rozhodujete o budúcnosti, mali by ste niečo vedieť aj o tom, ako to prebiehalo. A ak hovoríme o tom, že 60-roční ľudia by už nemali právo sa k ničomu vyjadrovať, tak sa chcem spýtať: A všetky spoločnosti, ktoré mali rady starších a tieto zasadali a rozhodovali o tom, ako sa tá spoločnosť má vyvíjať, boli spoločnosti zvrátené? Ja si myslím, že tá história nám dala za pravdu a že toto je len nedočkavosť, aby sme sa dostali na určité pozície, ale nie je to tá múdrosť, ktorú naša spoločnosť potrebuje.
Ak by sme hovorili o tom, že či, či robiť nejaké zmeny v počte škôl, no ak vidím na zmeny v počte škôl, tak vidím priestor na stredných školách, kde sú zhruba dvojnásobné kapacity voči potrebám. A ak sa pýtate, či sa oplatí z ekonomického hľadiska zaoberať málotriedkami, musím jednoznačne povedať, z ekonomického hľadiska, ak náklady na málotriedky predstavujú zhruba 2,4 % z celkových výdavkov na základné školy, sa to určite neoplatí. Je to skôr priestor pre politickú škodu, kde nás niekto môže biť po hlave, ale ak sa, ak hľadáme vnútorné zdroje, ak hľadáme racionalizáciu a efektivitu školstva, musíme k tomuto pristúpiť. Ja sa chcem spýtať, ako máte vysvetľovať potom riaditeľom plnoorganizovaných škôl, ktorí majú základný koeficient v normatíve na žiaka, že majú pracovať za tento základný normatív, pričom škola, ktorá je troška menšia, už má normatív krát 1,495, čiže o 50 % viacej, a ak škola s iným vyučovacím jazykom má o 8 % ešte navýšený tento normatív a ak v dohodovacom konaní základné školy získavajú aj cez 50 % bežného rozpočtu ešte v dohodovacom konaní. Ako máte vysvetliť riaditeľom a učiteľom na školách, ktoré sú dobré, kvalitné, sú veľké, sú dobre vybavené, majú dobré výchovno-vzdelávacie výsledky, študijné výsledky, ako im vysvetlíte, že oni to majú robiť za polovicu peňazí ako tí ostatní, lebo tam sme sa politicky rozhodli, že je to dobré? Ja si myslím, že nedá sa to ako racionálne zdôvodniť, a ak chceme hľadať riešenia, môžme hľadať riešenia v určitých diferencovaných oblastiach a citlivo pristupovať, ale en bloc súhlasím s pozíciou pána ministra, ministerstva školstva, že treba urobiť racionalizáciu škôl. Toto sú tie základné veci, ktoré som si považoval za potrebné povedať ako reakciu na vystúpenia mojich kolegov.
A zvažujem, že či sa dotknúť aj národnostného školstva alebo, alebo nedotknúť. Urobím to a vyjadrím sa aj k tomuto. My sme mali v zásade veľmi dobrú diskusiu na školskom výbore, kde sme sa týmto otázkam na, venovali vzhľadom na pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Érsek. Čo sa stane, ak sa zatvoria málotriedky a o dva roky bude viac detí? No po rozprave a po diskusii s pánom ministrom, s pánom generálnym riaditeľom Krajčírom a s ďalšími ľuďmi na ministerstve je jasná dohoda, že z demografického vývoja, ktorý je k dispozícii, sa vie povedať s dostatočným predstihom, že či tie, či tá škola pôjde do trvalého útlmu, alebo je to len prechodný jav. Je prísľub oboch pánov a celého ministerstva školstva, že nepôjdu do žiadnych kaskadérskych kúskov a nebudú rušiť školy, ktoré majú perspektívu ďalšieho pôsobenia a bude sa tam zvyšovať počet obyvateľov.
Ďalšiu otázku, ktorú musím ale spomenúť, je, a to je otázka status quo, ktorá je tu niekoľkokrát spomínaná, a že stav, ktorý je dnes, je ten stav, na ktorý sa nemôže siahnuť. Dámy a páni, nikto nechce siahať na práva národnostných menšín a som ten, ktorý bude hovoriť o tom, že je potrebné v záujme zachovania kultúrnych tradícií a jazykovej integrity národnostných menšín zachovať pozitívnu diskrimináciu, ktorá v tejto chvíli na Slovensku je. Ale na druhej strane opätovne vyzývam, nemôže byť na juhu Slovenska vo vzdialenosti štyroch kilometrov alebo v okruhu štyroch kilometrov štyri základné málotriedne školy, lebo to nikam nevedie. Ak sa chceme správať racionálne, tak sa musíme správať racionálne na občianskom princípe, nie na národnostnom princípe. Ak pravidlá platia pre slovenskú, pre slovenských obyvateľov v dolinách, tak určite musia platiť na celom území Slovenska rovnaké pravidlá, aj keď hovorím, uznávam a som zástancom pozitívnej diskriminácie v tom, aby boli práva národnostných menšín zachované a posilňované. Tak isto je potrebné si naliať úplne čistého vína. Na jazykovo zmiešanom území je veľmi dobrá, je veľmi dobré spolunažívanie obyvateľov slovenskej a maďarskej národnosti. To, čo je tam umelo vnášané, je, že za každú cenu sa chcú zachovávať základné školy s vyučovacím jazykom menšiny, pričom častokrát základné školy majú iba malý počet žiakov, a na druhej strane slovenské školy alebo s vyučovacím jazykom slovenským praskajú vo švíkoch. Stačí tam vytvoriť len úplne prirodzený priestor pre spolužitie. Niekoľkokrát bol spomínaný príklad gymnázia v Nových Zámkoch, kde došlo k jeho rozdeleniu a rozdelením gymnázia došlo k poklesu kvality výučby na tejto škole. Takýchto príkladov by sa dalo nájsť niekoľko a určite, určite nie málo. Ja chcem poprosiť mojich ctených kolegov zo strany MOST - HÍD, aby sme aj k týmto otázkam pristupovali úplne triezvo. Ja chápem aj výzvu, ktorú ste podali, že idete na barikády v prípade zachovania málotriednych škôl a budete spisovať petíciu. Politicky túto agendu chápem a poviem, že na vašom mieste by som sa pravdepodobne choval úplne rovnako, ale na druhej strane chcem poprosiť, aby sme nevytvárali umelé prekážky v spolužití slovenského a maďarského národa, aby sme sa snažili o čo najlepšiu integráciu obyvateľov aj z juhu Slovenska do väčšinovej spoločnosti tak, aby sa im vytvárali podmienky pre ich uplatnenie v ďalšom živote, aby si nemuseli hľadať prácu za hranicami Slovenska, ale aby si vzhľadom na jazykovú zdatnosť boli schopní nájsť túto prácu aj na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Petrák, predpokladám, že vám to ušlo, tá jedna veta, keď ste povedali, že školstvo pred rokom ´89 okrem ideológie bolo veľmi dobré a že všetky reformy za tých 20 rokov len poškodili a odkrojili z toho školstva. Tak vrátim sa k niektorým veciam. Zavedenie školských rád a istej demokracie za ministra Ftáčnika, to bolo zlé? Keď sa vrátim k normatívom. Ak v Kežmarku na jedného žiaka išlo 7-tisíc, v Prešove 13-tisíc v priemere a v Bratislave 23-tisíc, meralo sa od buka do buka. To bolo zlé? Ak sme zmenili a začalo sa dávať v školských jedálňach normatív na vydané jedlo, keď existovali školy, teda školské jedálne, kde jedno vydané jedlo stálo viacej, ako keby sme tie deti stravovali v Carltone, to bolo zlé? Je veľa vecí, ja uznávam, že sa urobili chyby aj tak, ale takto paušálne ako, jak sa vám to podarilo povedať, tak ako tu som cítil potrebu zareagovať a chcem veriť, že ste to nemysleli celkom tak, že vám to vyjadrenie trochu ušlo.
Ďakujem.