27. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, zase som sa rýchlo dostal do popredia, to ma teší. Ja som nedávno bol v Dortmunde na futbalovom zápase. Fantastické to bolo, majú tam svojich odchovancov, 80-tisíc ľudí, plný štadión, proste výborná kulisa, žiadne násilie, fajn.
Minule som v televízii videl, že Dortmund doma prehral, neviem, či s Neapolom, alebo s Barcelonou, 0:1. S Neapolom? 0:1, ja som držal, samozrejme, za Neapol. Ale 80-tisíc divákov na konci... (Reakcie z pléna.) Dortmund prehral, predtým prehral, s Arsenalom prehral 0:1 , to je jedno, to je chlapci, to je jedno, vidím, že tu nemám šancu, ale keď prehrali, 80-tisíc divákov spievalo svoju hymnu, teda dortmundskú, takto držali zástavy a tie svoje tieto, čiže tomu sa povie šport. Ale to vidíte, súvisí aj s tým, že sú tam ich chlapci, nie teda za veľké peniaze kúpené primadony a tak ďalej. Ale v druhom čítaní by sa nemalo vyprávať o takýchto veciach, no.
Ja som videl, že v dôvodovej správe je veta, že tento zákon chce čo najmenej obťažovať slušných ľudí. To je pekná veta, ale obávam sa, že bude, bude obťažovať slušných ľudí tak, ako doteraz obťažuje, no. Tiež som tam videl vetu, že osobitný režim platí len pre očakávaný počet divákov 4-tisíc a viac. Takže to som si oddýchol, lebo teda tým pádom na futbale nebude nikdy osobitný režim, lebo tam tých divákov chodí podstatne menej na dnešný slovenský futbal. Ale to je zas poznámka, myslím, nie celkom patričná.
Ja by som povedal takto, že ten zákon je skutočne vymakaný, je to ťažká práca mnohých ľudí, iste sú tam aj nejaké zahraničné vzory, veľa paragrafov, určite ho podporím, som plne za. Len 46 strán na takýto zákon a mnoho paragrafov je veľmi zvláštne. A chcem ešte podotknúť, že ten, kto športoval, vie, čo je to šport: makanica. Tak ten, nikdy sa tento zákon jeho týkať nebude, no. Dneska mnohí nešportujú alebo väčšina nešportuje, takže tých sa to týka, ktorí si potom svoje, by som povedal, športové skryté pudy, ktoré si nemohli v mladosti a v dospelosti odreagovať, potom na štadióne odreagovávajú. Teda pár slov si dovolím povedať ideových, lebo to, že sme aj my tak dopadli, ako to už na Západe je dosť dávno a teda nielen na Západe, tak to nie je dobré svedectvo našej spoločnosti. Aj som videl, že sa vylepšuje, že je tam ešte mnoho čo vylepšovať, aj keď určite teraz na to už nepríde. Uvidíme, čo to bude robiť.
Ja som trocha sa naľakal tých veľkých požiadaviek na, napríklad na organizátorov. V oznámení musia á, bé, cé, dé a tak ďalej až po pé, odovzdať niečo, vybaviť, potvrdenie dať. Povinnosti organizátorov podujatia: á, bé, cé, dé až po er. Obce, nehovorím aj o tom, tam je tiež veľa bodov, keď je to osobitný režim, ďalšie štyri požiadavky a ešte ďalšie á až ef. Veľmi veľa toho je tam. Ja, ja neviem, či aj útoky voči rozhodcom sa tam postihujú, to som tam nezbadal, ale skúste, pán sudca, pán Kéry to vie, odpískať na dedine jedenástku päť minút pred koncom proti domácim. Skúste! Ani štyri takéto zákony toho sudcu nezachránia. Ja, ja vždy rozmýšľam o retroaktivite, lebo môjho otca, otec bol sudca do 65-ky a jojój, koľkokrát ho naháňali a potom bol aj inštruktor do osemdesiatky. Volali ho fízel, no a ešte teraz si pamätám tri dediny, kde ho zbili v nitrianskom okrese, a keď tade idem autom, rozmýšľam, čo by som im urobil. No ale to som teraz odbočil už veľmi.
Samozrejme, to platenie pri rizikových zápasoch je trolinka otázne v tom, že kto o tom rozhodne. To mi tam celkom nie je jasné, lebo to môže byť za tým aj všeličo iné, ale je správne, že to budú platiť tí, ktorí to zapríčinili, a často aj organizátori. Zdá sa mi aj náročné pre usporiadateľov, na 300 divákov 10 usporiadateľov zohnať, nebude to také jednoduché zaplatiť ich, prípadne dobrovoľníkov. Požiadavky na organizátorov, usporiadateľov, manažérov, odborná, zdravotná bezúhonnosť, to je tretie, aj potom finančne náročné veci sú tam, napríklad kamerové systémy alebo informačný systém, evidencia o všetkých, čo je správne, len je to veľmi, veľmi náročné. Čiže v športe, kde treba si oddýchnuť, pobiť sa a prehrať, alebo aj vyhrať - keď prehráme, nabudúce vyhráme -, tak toto sa z toho ako vytratilo a vytratilo sa asi v tom okamihu, jak začali veľké prachy sa do športu aj dávať, aj z neho získavať, no ale to už je zase filozofia. Čiže ja verím, že tento zákon prejde, že bude dobrý, ale určite dôjde k jeho novele, keď budeme vidieť, že zorganizovať športové podujatie dnes bude veľmi komplikované.
My napríklad hráme v sobotu turnaj veľvyslancov v hale v Rači, všetci ste pozvaní, kto vie hrať dobre pingpong. Asi 20 diplomatov sa tam už prihlásilo a našťastie, že tento zákon na nás nebude platiť, ale na pingpongu bitky asi nebudú. Ale kto by chcel v sobotu o tretej dôjsť na pingpongový turnaj diplomatov do Rače a politikov, tak nech sa páči. Keď neprídete, tak budem musieť zase vyhrať ja.
Ďakujem pekne.

Nie, ja nejdem teraz reagovať na stanoviská poslancov a ja som veľmi rád, že tím odborníkov predovšetkým, ktorí pracovali na tomto zákone, ktorí tejto problematike rozumejú, pripravil dobrý návrh zákona a naviac bol ochotný aj komunikovať vo vzťahu k druhému čítaniu tie pripomienky, ktoré tuná odzneli od poslancov, nehľadiac na to, kto aké má stranícke tričko. A ja si myslím, že takýto zákon, vychádzajúc aj zo stratégie v oblasti športu, ktorú sme prijali koncom minulého roku 2012, je dobrý krok a že Slovenská republika sa zaradí medzi tie štáty, ktoré budú v tejto oblasti mať zákon a bude vytvárať podmienky pre to, aby na našich futbalových, hokejových a iných športových podujatiach zavládla kultúra, vzájomná súťaživosť, tá pravá atmosféra neurážania, úcty k tomu druhému. A možnože to, čo som; Dušan Galis hrával kedysi za Košice futbal a ja som chodieval ako pracovník v Košiciach, ja som pracoval na začiatku svojej kariéry vo Východoslovenskom múzeu a chodieval som na zápasy. A hral tam Slovan a Dušan hrával vtedy pod vedením Jačianskeho za Košice, ja som chodil na starú tribúnu, starý štadión v Košiciach Slávie a musím povedať, že, a on bol aj prekvapený, že ja som bol jeden z mála, ktorý fandil stále Slovanu. Ale páni, ktorí tam boli, starí, echt Košičania, boli úctiví, zdržanliví, neurážali a v podstate toto si viem predstaviť aj do súčasnosti nielen na tých VIP tribúnach, ale, samozrejme, aj v celom prostredí jednotlivých štadiónov.
To, čo sa tu hovorilo o kultúre prostredia, svedčí o tom, že vybudovanie národného hokejového štadióna a vôbec špičkového štadióna v Košiciach a tuná v Bratislave bolo správnym rozhodnutím, že to prostredie naozaj vychováva a že aj tí, ktorí často tam prídu na ten štadión hokejový na KHL, a čo tu spomínal pán Mikloško, že v Dortmunde tlieskali; musím povedať, že aj tu väčšinou Slovan prehráva v poslednom období v KHL, diváci vytlieskajú tak svojich, ako aj súperov a, samozrejme, sa prišli pozrieť na kvalitnú hru, kvalitný hokej, fair play, tvrdý často, ale hraný v rámci pravidiel, a to, čo si všímame aj v zahraničí.
A keď už spomenul pán Mikloško Dortmund, tak musím povedať, že ja som inak fanúšikom Dortmundu na rozdiel od Bayernu a ako fanúšik Dortmundu si nesmierne vážim futbalistov, ktorí tam hrajú aj za Poľsko, či to je Piszczek, Blaszczykowski alebo Lewandowski a ďalší, ale musím zopakovať, že sú to futbalisti, ktorí sú džentlmeni futbalu, ktorí keď urobia chybu a diváci pískajú, že zle odpískal rozhodca, oni sa postavia, vo vzťahu k divákom, ku tribúne a priznajú si chybu. A toto je vlastne aj to, čo ste vy hovorili, že tá výchova aj futbalistov, ktorí hrajú priamo v tej aréne futbalovej, má výrazný vplyv a, samozrejme, aj trénerov, ten má výrazný vplyv na to, ako sa v podstate aj tí diváci správajú. A ja, pokiaľ ide o zahraničné podujatia, tiež vnímam, že na tých významných medzinárodných podujatiach - a nielen medzištátnych, ale aj v rámci európskej ligy alebo superligy, ako ja si ju dovolím pracovne nazvať, kde hrajú naozaj špičkové kluby - sú sedadlá a vstupenky očipované a každý vie, kto tam je, kto sedí na tom mieste, a myslím, že aj to vytvára podmienky pre to, že diváci, fanúšikovia na jednej aj na druhej strane fandia.
A to, že slovenskí fanúšikovia vedia fandiť a sú zdržanliví, svedčí aj zápas Bosny a Hercegoviny v Žiline, kde sa predali vstupenky, žiaľ, vďaka organizátorom aj do sektora, kde boli slovenskí diváci, alebo žilinskí, slovenskí diváci, a boli tam predané vstupenky pre fanúšikov zo Sarajeva a ďalších, ktorí sú známi svojou, by som povedal, prílišnou horkokrvnosťou, čo je celkom prirodzené pre ten južanský temperament. A napriek tomu, že sa obávali, že tam vzniknú nejaké problémy, neboli tie problémy, hoci Bosna a Hercegovina tam vyhrala so slovenskou reprezentáciou vo futbale. Čiže je to o prostredí štadióna. Žilina sa už v podstate postupne blíži k tým kvalitnejším štadiónom a myslím si, že aj tiež vytvára podmienky pre tú výchovu a pre to prostredie, ktoré tu vidíme, a že tie štadióny, ktoré tu budú vznikať na Slovensku, podobne ako boli budované v Nemecku a v iných krajinách, vytvoria podmienky kultúrnych stánkov.
Ja, samozrejme, nemienim reagovať - a myslím, že bolo to veľmi poučné, a veľmi pozorne som počúval pána poslanca Šebeja -, takú, by som povedal, profesnú odbornú analýzu. Bola to zaujímavá analýza. Je to skutočne súčasný stav, ktorý sa prejavuje nielen v oblasti športu a nielen v oblasti rôznych aktivít, či sú to už na námestiach, na rôznych podujatiach, a dokonca sa to často objavuje táto, tieto prvky aj na našej kultúrnej scéne a, žiaľ, v poslednom období aj v Slovenskom národnom divadle, ale to je iné kafé. Ja odsudzujem akýkoľvek návrat k témam a obsahom slov, či sú to významní herci, alebo ktokoľvek, či sú to futbalisti, či sú to športovci, diváci, ktoré mi často pripomínajú pochod na Rím za Mussoliniho, alebo ktoré mi pripomínajú nástup fašizmu alebo komunizmu v bývalom Sovietskom zväze. Tento prístup, ktorý odznel aj na doskách, ktoré znamenajú svet, v Národnom divadle, dovolím si to pri tejto príležitosti povedať, musím odsúdiť a verejne to odsudzujem a nebojím sa povedať, že najprv to je jedna skupina občanov, potom to bude druhá, potom to bude tretia a potom budú likvidovaní všetci v tejto republike a v Európe a vo svete. Toto nie je cesta.
A samozrejme, myslím si, že aj tento návrh zákona vytvára isté rámce, aby sme sa dokázali, dokázali cez organizátorov jednotlivých podujatí vytvoriť dobré podmienky pre to, aby to bolo naozaj kultúrne športové podujatie, kde sa oplatí zobrať svoju rodinu v nedeľu alebo v sobotu, kde sa oplatí zobrať svoje deti a takýmto spôsobom, alebo vnúčatá, a takýmto spôsobom pôsobiť na ich aktivity budúce a vychovávať ich aj v tomto prostredí.
Veľmi ďakujem jednotlivým vystupujúcim, diskutérom, že podporia, respektíve hovoria, že podporia tento návrh zákona, a pevne verím, že tento zákon bude novým prínosom v prostredí slovenského športu a slovenskej telovýchovy a Slovensko bude konečne tiež príkladom pre Európu a pre celý svet.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja budem veľmi stručný. Chcem poďakovať za vecnú diskusiu a určite súhlasím s tým, čo povedala aj pani Vášáryová, že máme športovcov, ktorí robia skutočne veľké meno tejto krajine. A nejdem hovoriť kto, či je to Zdeno Chára, či je to Peťo Sagan, či je to Hossa, či sú to naše tenistky, Hantuchová a tak ďalej a tak ďalej. Čiže ak chceme, aby naše deti mali svoje vzory, tak určite im treba vytvoriť prostredie. Prostredie také, ktoré ich tam bude priťahovať, a verím, že aj tento zákon bude mať niečo do seba, pretože tí rodičia, ktorí budú chcieť chodiť na športoviská, tak sa musia určite cítiť so svojimi ratolesťami isto a myslím si, že bude to určitým prínosom nielen pre náš šport, ale určite aj pre celú spoločnosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, reaguje na rozhodnutie Rady č. 2013/129/EÚ zo 7. marca 2013 o podrobení 4-metyl, metylamfetamínu kontrolným opatreniam, na základe ktorého sa navrhuje zaradiť 4-metylamfetamín do prvej skupiny psychotropných látok v prílohe č. 1 zákona.
Kontrolné opatrenia v celej Európskej únii majú za cieľ zabrániť tomu, aby sa zo 4-metylamfetamínu stala alternatíva amfetamínu na trhoch s nelegálnymi drogami. Okrem 4-metylamfetamínu sa v návrhu zákona navrhuje zaradiť do prvej skupiny psychotropných látok ďalších sedem psychotropných látok na základe návrhu pracovnej skupiny Národného monitorovacieho centra pre drogy pre systém včasného varovania z dôvodov zistenia nadmerného zneužívania týchto látok.
Návrh zákona obsahuje aj zmeny a doplnenie, ktoré reagujú na stanovisko medzinárodného úradu OSN pre kontrolu omamných látok z 12. júla 2013. Podľa tohto stanovisko slovo "izomer" používané v dohovore OSN o psychotropných látkach z roku 1971 je potrebné aplikovať ako "stereoizomer". Na základe rozhodnutia Komisie OSN pre omamné látky č. 56/1 z 13. marca 2013 sa navrhuje preradiť jedna psychotropná látka z tretej skupiny do druhej skupiny psychotropných látok. Ide o preradenie do prísnejšie kontrolovanej skupiny psychotropných látok.
Ďalej sa navrhuje z režimu zákona vyňať semená konopy siatej, ktoré neobsahujú kanabinoidy, a preto nie je potrebné, aby podliehali kontrolným opatreniam.
Uvedený návrh je v súlade so zoznamom kontrolovaných látok, ktorý je súčasťou jednotného dohovoru o omamných látkach. Navrhované preradenie etorfínu z prvej skupiny omamných látok do druhej skupiny omamných látok súvisí so skutočnosťou, že etorfín má využitie na liečebné účely. Je liečivom, ktoré je obsiahnuté vo veterinárnom lieku určenom na znehybňovanie veľkých a ťažkých zvierat.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás týmto poprosiť o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, tlač 760.
Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právnymi predpismi Európskej únie. Predložený návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na zamestnanosť ani na životné prostredie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 739 zo 4. novembra 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Ja vítam túto novelu, že prišla, prišla do Národnej rady, podľa mňa minimálne v jednom prípade rieši mimoriadne absurdnú situáciu, ktorá doteraz bola súčasťou tohto zákona, a to sú práve semená konopy siatej. Niečo, čo je bežnou súčasťou vtáčieho zobu a pridáva sa do luxusných čokolád, je podľa mňa totálnym nezmyslom, aby bolo postihované akýmkoľvek spôsobom ako prekurzor alebo niečo, čo môže viesť k vytváraniu alebo prechovávaniu psychotropných látok. To znamená, minimálne tento jeden krok je proste len zavedením zdravého rozumu do zákona, pretože doterajšia prax, bohužiaľ, bola taká, že aj pri semienkach konopy siatej boli mladí ľudia častokrát vystavovaní zbytočnej buzerácii zo strany, zo strany policajtov, a som rád, že minimálne táto jedna zmena do tohto zákona prišla.
Čo sa týka tých všetkých ostatných látok, je to odozva na rozmáhanie sa takzvaných dizajnových drog na našom, na našom území a všeobecne na území Európskej únie aj sveta. Ľudia sú mimoriadne vynaliezaví a tým, že, že tá hlúpa politika vojny proti drogám, ktorá nefunguje a bola presadzovaná doteraz, pri niektorých ľuďoch znamenala, že dobre, tak keď máme takýto široký diapazón zakázaných látok, tak my budeme každý týždeň vymýšľať nejaký chemický vzorec, ktorý tam ešte nepatrí, budeme si ho predávať v crazyshopoch, budeme ho nazývať soľou do kúpeľa, alebo ho budeme nazývať nejako inak a na internete potom budeme rozširovať návody pre mladých ľudí, ako to užívať. Toto je mimoriadne nebezpečná situácia, pretože sú to látky, ktoré sa objavujú v podstate každý mesiac nové, nikto nevie, aké môžu, aké môžu byť ich vedľajšie účinky, aká dávka už môže byť smrteľná, ešte keď sa medzi sebou kombinujú, tak to je naozaj veľmi nebezpečné.
Ja som ocenil už tú prvú zmenu, ktorá prišla pred pár mesiacmi, to znamená ten flexibilný zoznam, ktorý reaguje na nové látky a miesto toho, aby trestal užívateľov, tak sťahuje tieto látky z trhu. Oceňujem aj túto zmenu, zvlášť kvôli tomu, že minimálne niektoré z nich nie sú, nie sú takými tými typickými rekreačnými drogami, ktoré by mali slúžiť mladým ľuďom, kde by sa ešte dalo rozmýšľať o nejakom rozširovaní obzorov, alebo niečo, tam sú látky, ktoré slúžia napríklad sexuálnym deviantom na to, aby, aby uspali svoje obete alebo znemožnili im útek, a to sú naozaj veci, ktoré, tam neexistuje pardon a ktoré treba jednoducho prísne regulovať.
Čo mi ale, keďže prvé čítanie má byť o celkovej koncepcii a možno aj o kontexte celkovej politiky, musím povedať, že stále je to iba veľmi malý čriepok, pani ministerka, stále je to iba veľmi malý kúsok do mozaiky a táto vláda nie je pri moci tak krátko. A podľa toho, čo chápem zo sledovania jej krokov, zo sledovania výrokov premiéra alebo aj pána ministra spravodlivosti, tak tá harm reduction stratégia, to znamená stratégia drogovej politiky, ktorá má byť zameraná na čo najmenšiu ujmu na strane užívateľov, na strane rodinných príslušníkov a spoločnosti ako takej, tak táto vláda si ju zobrala za svoju, len tam jednoducho treba, tam treba myslieť na to, že harm reduction stratégia funguje, len keď je postavená na dvoch nohách. Tá prvá noha je zliberalizovanie Trestného zákona, to znamená oveľa menšie postihy užívateľov a jednoducho zjemnenie toho, toho prísneho postihu u užívateľov na drogovej scéne, ale zároveň tá druhá noha tej stratégie musí byť založená na oveľa intenzívnejších osvetových programoch, na oveľa intenzívnejšom vzdelávaní hlavne u cieľových skupín a tá druhá noha je oveľa náročnejšia na spoluprácu jednotlivých rezortov. To znamená školstvo, zdravotníctvo.
Ja som kritizoval už ten krok, keď vlastne celá, celá agenda programov drogovej politiky bola prenesená pod ministerstvo zdravotníctva. Podľa mňa to bol veľmi nešťastný krok, pretože tá téma jednoznačne patrí na Úrad vlády a má byť nadrezortná. Ale keď už sa to stalo, tak som čakal, že ministerstvo zdravotníctva minimálne na úroveň vlády bude prichádzať s materiálmi, ktoré budú aj iným rezortom dávať nejaký guideline, nejakú, nejaké vodítko, že akým spôsobom sa tá druhá noha harm reduction stratégie na Slovensku bude budovať. A hovorím o tom znovu a dúfam, že sa dočkám nejakej odpovede ešte v tomto volebnom období a minimálne v čase, keď príde z ministerstva spravodlivosti novela Trestného zákona, kde sa ráta s tým, že sa postihy pre užívateľov drog významne znížia, môžu niektoré prejsť až na úroveň priestupku, tam už bude naozaj potrebné prichádzať aj s konkrétnymi opatreniami tej druhej nohy, to znamená, akým spôsobom budeme posilňovať terénnu prácu, akým spôsobom budeme posilňovať osvetu, lebo tie programy, ktoré sa dnes prezentujú na Slovensku ako, ako prevencia drogových závislostí, sú smiešne a neúčinné. Plošné programy typu "zober loptu a nie drogu" znejú síce dobre, ale ony, ja nemám nič proti tomu, keď sa nalievajú peniaze do toho, aby deti športovali. Proti tomu nemám vôbec nič. Ale čo sa týka prevencie drogových závislostí, tieto programy sú dokonale neúčinné a to je dokázané niekoľkými výskumami na vzorke jednak Európskej únie, aj na vzorke Spojených štátov amerických, že proste plošné, mediálne kampane bilbordové a také, ktoré sa prihovárajú cez mainstreamové médiá, stoja strašne veľa peňazí a nezasahujú tie, nezasahujú tie cieľové subkultúry a nezasahujú tie cieľové skupiny, pretože tie sú jednak veľmi fragmentované, to znamená, každá počúva na niečo iné, pochádzajú z rôznych prostredí. A naozaj efektívne, naozaj efektívne prostriedky na doručenie toho "mesidžu" k takýmto skupinám sa dajú, sú len tie, ktoré sú targetované, sú zacielené priamo na nich a sú im prispôsobené.
A tuto by som čakal od ministerstva zdravotníctva, že potom, čo boli podvyživené takmer všetky programy, ktoré sa venovali reálnej prevencii drogových závislostí na Slovensku, tak príde s nejakým plánom, ako ich revitalizovať. V podstate keby na Slovensku nebola Nadácia otvorenej spoločnosti, ktorá dlhé roky fungovala a podporovala terénnych pracovníkov po celom Slovensku, tak ani tie terénne pracoviská, ktoré dneska fungujú, a tie mimovládky - ako napríklad Drogy inak alebo Odyseus - už by neboli. Ale táto podpora zo strany tretieho sektora proste sa ukázala, že netrvá večne, my tu nemáme tak ako Česi, Čechom sa podarila jedna úžasná vec a to je, že priamo z prostredia drogovej scény bývalí závislí, bývalí závisláci, ich rodičia, rodinní príslušníci a tí, ktorí prišli napríklad o niekoho kvôli drogám, sa dali dohromady a terénne pracoviská, ktoré pracujú priamo na scéne a pomáhajú ľuďom jednak podchytávať, odchytávať tých, ktorí doňho ešte iba majú padnúť do toho problému, a tí, ktorí problém majú, tak im efektívne pomáhať priamo v teréne, tak vďaka týmto terénnym pracoviskám Čechom sa podarilo si vybudovať tú sieť tak, že majú jednak prehľad o tom, čo sa na tej scéne deje, a jednak majú efektívne metódy, ako tým ľuďom priamo v tej scéne pomáhať. Na Slovensku to nemáme. A nechcem maľovať čerta na stenu, ale ak na Slovensku sa dostaneme do situácie, že uvoľníme tresty a neponúkneme alternatívu pre toho užívateľa tam na tej ulici, tak dáme argument do rúk práve tým ľuďom, ktorí tvrdia, že tvrdý postih užívateľov je jediná správna cesta. A to nechcem, aby sa na Slovensku stalo.
Takže v rámci celej drogovej politiky na Slovensku nabádam iba k jednej veci. Pozrime sa na tú overenú metodológiu, ktorú vidíme v zahraničí, že funguje, pozrime sa na spôsoby, ktoré sú častokrát lacnejšie než to, čo dotujeme dnes, a efektívnejšie, poučme sa z toho a naozaj spravme z tohto prioritu a nielen pre výstupy mediálne, ale prioritu pre výstupy priamo na uliciach, priamo medzi tými ľuďmi. Dlhodobé výskumy dokazujú, že harm reduction stratégia je efektívnejšia a lacnejšia, ale len v prípade, že vieme, ako ju máme robiť. Takže dúfam, že buď teraz v záverečnom slove, pani ministerka, alebo možno pri druhom čítaní, alebo kľudne, ja rád za vami aj na to ministerstvo prídem sa popýtať, sa dozviem, že čo sú tie kroky, čo sa ide robiť. Ja pevne verím, že harm reduction stratégia na Slovensku bude zavedená do praxe, pretože je to jednoducho lepšie riešenie než to, čo máme teraz. Ale bol by som rád, keby bola zavedená do praxe tak, že bude reálne efektívna a že to nebude iba odfajknutá nejaká kolónka v stratégii, ktorá bola na Slovensku koniec koncov prijatá už viac ako 10 rokov dozadu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Myslím, že veľmi zaujímavo si hovoril a na niektoré tvoje myšlienky by som rád zareagoval alebo ich podporil. Určite sa pamätáš na tú diskusiu, ktorá začala ohľadne crazyshopov, bolo to ešte počas vlády Ivety Radičovej a vtedy sme práve chceli riešiť ten problém, že jednoducho rôzne chemické obmeny a deriváty omamných a psychotropných látok dokážu vznikať v laboratóriách, dá sa povedať, na týždennej báze a prichádzať na náš trh a my ako legislatíva nedokážeme včas dynamicky na to reagovať, to by sme museli stále otvárať zákon o omamných a psychotropných látkach. Dá sa povedať, každý mesiac by sme ho mali novelizovať. Vtedy sme sa to snažili riešiť prostredníctvom nariadenia vlády, ktoré by vydalo prílohu tých omamných a psychotropných látok, lebo to v podstate vláda vie robiť každú stredu, zistili sme ale, že podzákonnou normou nemôžme zabezpečiť trestnú zodpovednosť za prípadnú distribúciu alebo výrobu takejto látky. To riešenie, s ktorým prišla legislatíva v tomto funkčnom období, si naznačil, je to riešenie trošku obranárske, minimálne podzákonnou normou vieme tlačiť na to, aby tieto prostriedky a tieto látky boli stiahnuté z trhu.
Druhá moja poznámka je, že úplne s tebou súhlasím, že problém boja s drogovou závislosťou nie je problém boja ministerstva zdravotníctva, alebo len ministerstva zdravotníctva, je to celospoločenský problém, o tom sa prednáša. Ja si myslím, že hodiť to na plecia ministerstva zdravotníctva nebol šťastný krok, na Úrade vlády sa určite vedeli lepšie medzirezortne nájsť tie nástroje a formy boja s drogovou závislosťou.
A moja tretia poznámka je k tomu, že súhlasím s tebou, že len zmäkčovaním trestnej zodpovednosti, čo sa, žiaľ, udialo v poslednej novele Trestného zákona, aspoň tak to hodnotíme my v SDKÚ - DS, určite nebudeme úspešní. Treba hľadať iné formy.

Ja tiež plne súhlasím s predrečníkom aj s rečníkom, že toto je tematika nadrezortná, že to patrí pod zdravotníctvo, školstvo, sociálne veci, vnútro, spravodlivosť a možno aj pre ďalšie ministerstvá. Takže určite by mal byť nejaký nadrezortný orgán a by ma zaujímalo, či aj existuje nejaký, rada alebo výbor, alebo komisia, kde by sa toto komplexne riešilo, asi pod Úradom vlády.
Ja som bol v ´90. - ´92. predseda tzv. federálnej protidrogovej komisie, to bola vládna komisia, bolo tam 25 špičkových odborníkov, lekárov, colníkov, pedagógov a tak ďalej, farmakológov, a skutočne okrem koncepcie, ktorá sa vypracovala, schválila, boja s drogami, mnohé tie prvé útoky, napríklad v snahách legalizácie drog, najmä tých slabších, sa odrazili a myslím, že to, čo vtedy sa začalo, aj keď potom to prešlo na republiky, bolo správne.
Neviem, či teraz Slovensko má takúto schválenú koncepciu a čo v tomto smere robí. Ja si myslím, že; napríklad v Petržalke pán Snopko veľmi dlhé roky mal tzv. protidrogové fórum, pred pár dňami som videl, že znova tam bolo, aj keď som už z tejto problematiky vypadol. Troška by som polemizoval, že či naozaj je tá naša politika hlúpa voči drogám, čo povedal pán Poliačik, je tam málo prevencie alebo veľa represie, to by si snáď požadovalo troška lepšie vysvetliť, v čom je tá hlúposť tej dnešnej politiky.
A ešte snáď to, že streetwalkers sú také pojmy, ktoré na Západe naozaj existujú, sa vyškolia, chodia medzi tých ľudí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Novotný, no presne, česká cesta je, Česi to urobili tak, že oni vždycky novelizujú vlastne ten zákon, a je to neskutočne neflexibilné a nefunguje to. Ja mám, mám kontakty na ľudí, ktorí píšu tú legislatívu v Čechách a snažia sa s tým vyrovnať po novom. Ja som rád, že tá slovenská cesta išla tak, ako ide, lebo ona nie je zameraná na trestanie, je zameraná na prevenciu. To znamená na čo najrýchlejšie stiahnutie tých podozrivých substancií a kým nie je vyhodnotené, či tá istá substancia náhodou nie je používaná v pracích práškoch, tak my ju nemôžme zaradiť rovno medzi psychotropné látky, lebo by sme tým narušili chod drogérie, ktorá je len o ulicu vedľa. To znamená, že to riešenie, ktoré je teraz, považujem za veľmi dobré.
Jožko Mikloško, no tá, tá politika je hlúpa, lebo nefunguje. Existuje, existuje správa OSN z roku 2011, ja už som ju tu niekoľkokrát citoval, ktorá hovorí, že napriek tomu, že bola vyhlásená vojna proti drogám v 70. rokoch minulého storočia, tak počet užívateľov drog, počet peňazí, ktoré sa v drogovom biznise točia, aj množstvo drog na trhu neustále stúpa. Máme plné väznice, mnohí policajti si robia zárezy na pažbách na malých rybách a problém sa nerieši. Kdežto harm reduction stratégia, ktorú obhajujem ja, dokázateľne v mnohých krajinách nielen že pomohla znížiť ujmu na strane užívateľov, ich rodičov, ich blízkych a celej komunity, ale zároveň vďaka prevencie, prevencii a edukatívnym programom, ktoré sú cielené priamo na tie cieľové skupiny, sa jej darí znižovať počty ľudí, ktorí majú problém s drogovou závislosťou. Keby si niekedy potreboval, tak kľudne tomu venujem aj viacej ako dve minúty.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážení, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, vôbec som neplánoval vystúpiť k tejto téme, ale po predchádzajúcom vystúpení len chcem sa na niečo spýtať, lebo nezdieľam nadšenie pána kolegu Poliačika, že mladí ľudia už nebudú terorizovaní, keď budú nosiť pri sebe semeno konopy siatej. No, nuž nič v zlom, neviem, koľkí z vás nosíte pri sebe semeno konopy siatej, že či to tak sa bežne nosí, ja si sem-tam, bežne si tak kúpim oriešky, tie sem-tam, alebo hrozienka, nuž neviem, možno fakt mladí ľudia chodia s konopou siatou a nechcú byť v problémoch, čiže vzhľadom, nevylučujem, že sa môžem mýliť, čiže upozorňujem, keď teda sme zvážili. Ja som nedoštudoval, ale študoval poľnohospodársku školu. Keď je rastlina vzrastlá, tak má tie nejaké identifikačné znaky, na základe ktorých posúdite, o akú rastlinu sa jedná. Keď je to v semene, tak musíte byť mimoriadny expert, resp. až je to nemožné to posúdiť. Hej, a to je napr. trebárs tá otázka, ktorú by som chcel položiť, lebo ak je konopa indická, to je, myslím, tá, z ktorej sa robí tá marihuana, a potom je konopa siata, to je tá technická, z ktorej sa nerobí, tak pri vzrastlých rastlinách, predpokladám, že to niekto vie posúdiť, nechcem povedať, že úplný laik, ale predpokladám, že niekto je na to školený.
Teraz mi odpovedzte, či pri semenách to platí rovnako, či pri semene konopy siatej a konopy indickej je to tiež bez problémov rozlíšiteľné. A potom nemám žiaden problém, akože kľudne zostaňme v tom nadšení, keď ja ho zdieľať stále nebudem tuná s kolegom, to dúfam, že môžem, ale som kľudnejší. Hej, lebo môžem potom rozprávať, že prečo, tak dobre, nebudeme hodnotiť, že prečo mladí ľudia nosia pri sebe bežne semeno konopy siatej, ale aby sme nezistili, že nosia pri sebe bežne semeno indickej tej konopy a čo už vieme, že môže aj niekde zasadiť, kde nikto nevidí. No ale tak zdá sa, že sa tu vytvára nejaký, nejaká synergia ohňa a vody, že pre túto otázku vedia hľadať prieniky. Ja len ako tretí, odzadu budem pozerať, že ako hlboko tie prieniky budú presahovať a sem-tam skúsim na to upozorniť.
Čiže pre vás a viem, že nie ste rastlinár, ani ja, ja som bol živočichár, ale keď teda to predkladáte, tak verím, že ste nabrífovaná, že si to odôvodníte, že nie je problém rozdeliť semeno konopy indickej a konopy siatej.
Ďakujem pekne.