27. schôdza

Pán kolega, ďakujem za váš prúd myšlienok. Je veľmi povzbudivé, že ste sa zľahka dotkli aj rozpočtu, ale, popravde, mimoriadne ste ma potešili, pozitívne, že ste spomínali Davida Schweickarta, nie Švajcekarta, Schweickarta, ale to je najmenší problém. To je naozaj veľmi významný filozof a ekonóm, americký. Mimochodom, je môj priateľ. A preklad jeho knihy vyšiel aj na Slovensku. A je to knižka a jeho projekt ekonomickej demokracie, naozaj niečo, čím by sme sa mali inšpirovať jednoznačne. A dokonca mám chuť napísať mu e-mailom rovno, že sa jeho meno objavilo v slovenskom parlamente, pretože on je marxista. Dúfam, že sa nezľaknete toho, ale on je marxista, nehanbí sa za to. A vychádza z Marxa pri svojej postkapitalistickej vízii. Hovorí o systéme družstiev, o systéme kooperatív, ktorý by nahradil kapitalistické vlastníctvo, hovorí o verejnej kontrole investícií a o demokratizácii ekonomiky. Čiže vychádza aj z Keynesa, aj z Marxa. A je veľmi zaujímavé, že práve opozícia sa inšpiruje týmto mysliteľom, čo je naozaj pre mňa veľmi pozitívne. A ja dúfam, že v tom budete pokračovať. Napokon, síce Schweickart je marxista, ale viacero autorov, ktorí pracujú s myšlienkou ekonomickej demokracie, marxistami nie je, sú to napríklad liberáli ako John Rawls, John Stuart Mill, alebo aj konzervatívci. Napokon, Mondragón, čo je veľmi významné družstvo v Španielsku, vychádza z katolíckej doktríny. Čiže aj konzervatívci si nachádzajú myšlienky ekonomickej demokracie vo svojej inšpirácii. Čiže, mimochodom, tento model obhajujem aj ja v knižke Späť k Marxovi?. Takže budem rád, keď budete nabudúce citovať aj mňa. Takže som veľmi rád, že túto myšlienku otvárate. A ja verím tomu, že Peter Kažimír bude podporovať družstvá, bude podporovať kooperatívy, v tomto máte moju plnú podporu. A verím, že v tomto vieme nájsť spoločnú reč. A najmä budem rád, pokiaľ bude naša opozícia pracovať aj s moderným marxizmom ako inšpiráciou. Výborne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, pán minister Kažimír je určite zodpovedný ekonóm, zodpovedný odborník. A veľmi ma mrzí, že ste ho dosť hanili vo svojej rozprave, určite nepoznáte kvality pána ministra, čo sa týka ekonomiky. A ja si myslím, že najlepšie vie on aj celá vláda, čo má a čo nemá dať do rozpočtu. Nechajme to naňho, on je v tom odborník.
Pre rok 2013 má rozpočet tiež prebytok v hospodárení. A tieto peniaze, ako ste povedali, my určite neprejeme. Ostanú v rozpočte ako príjmy. A budú znižovať deficit pod 3 % HDP.
Hovorili ste, že v rozpočte sú príjmy len na základe jednorazových opatrení. Ale vláda aj pán minister a my všetci určite očakávame výrazné zrýchlenie rastu ekonomiky a vyšší výber daní. A toto nie sú jednorazové opatrenia. Aj dnes ráno prognózu som počula, že prognózuje Európska komisia pre rok 2014 zrýchlenie rastu ekonomiky na 2,2 %. A je to v súlade s prognózou pána ministra.
Ďalej, pán minister podnikol veľmi efektívne kroky na odstránenie deformácií daňovo-odvodového systému s cieľom zvýšiť spravodlivosť daňového systému, hlavne sociálnu spravodlivosť.
Ďalej, pán minister a vláda neplytvá verejnými financiami, ale zvolili sme si cestu pomalšieho šetrenia a zamerali sme sa viac na podporu rastu. Nemôže neustále šetrenie ísť na úkor zbedačovania ľudí. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No, pán kolega Mičovský, ono je to tak, viete, ak vystúpi poslanec Národnej rady a osobitne teda člen výboru pre pôdohospodárstvo, pri prerokovávaní zákona o štátnom rozpočte, špecificky k problematike lesného hospodárstva, cestovného ruchu, čo ste tu spomínali, je to naozaj v poriadku. Ale pokiaľ v priebehu svojho vystúpenia k tak závažnému zákonu pospomína cintoríny, postkapitalizmus, boj proti korupcii, hodinu hovorí, na koniec svojho vystúpenia odovzdá ministrovi jednu tabuľku s konštatovaním, že „neviem, čo s tým, pán minister, urobíte,“ alebo, „ja nechcem byť mudrlantom,“ opakujem, po hodinovom vystúpení, bez toho, aby dal nejaký relevantný pozmeňujúci návrh, ja to považujem za to, a myslím si, že je to už na hranici politického exhibicionizmu. To je na úvod.
Čo sa týka štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a štátneho podniku Ulič, treba si uvedomiť, že celý ten problém z hľadiska odvodov nespočíva v tom, či sa minister rozhodne, „áno alebo nie a koľko“, ale spočíva v právnej forme týchto organizácií. A to ti na výbore, myslím si, celkom správne pán štátny tajomník Pellegrini aj vysvetlil. Čiže pokiaľ chceme zabojovať, a ja som za to, aby tieto organizácie, ktoré obhospodarujú naše rodinné zlato, nie striebro, boli od takýchto odvodov v budúcnosti oslobodené, musí byť predovšetkým zmenený iný zákon. Musia sa stať verejnoprospešnými organizáciami alebo verejnoprospešnými podnikmi, a nie štátnym podnikom, pretože v prípade štátneho podniku, ak si pozrieš zákon o štátnom podniku, tak štát ako taký reprezentovaný ministerstvom musí, nielen môže predpísať isté odvody... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ďakujem pekne za tie všetky pripomienky. Ja si ich vážim a do istej miery vlastne ste si aj navzájom tak odpovedali.
Pán poslanec Blaha, fajn, ja tvrdím, že každý z nás si prečíta to, čo možno považuje za dôležité, a mali by sme čítať aj to, čo možno dôležité až tak nie je. Vy ste pripomenuli, že je to dobré čítanie. A ja vám pripomínam, že, áno, veta o tom obnovení funkčnosti ekonomických hraníc štátov znamená predovšetkým obnoviť dôstojnosť človeka, teda veta filozofa, aby som to teraz povedal správne, Sweickarta (Reakcia z pléna.), správne je to teraz povedané, ďakujem, je veta veľmi dôležitá a je to aj odpoveď pre pána poslanca Lebockého na otázku, o čom to Mičovský rozprával tú hodinu. To sú veci, ktoré majú priamy dopad na ekonomiku štátu. Obnovme dôstojnosť človeka. O čom som hovoril? O tej dôstojnosti, o tom, že práve filozofické slová treba premeniť na konkrétne politické činy. Nestačí čítať takéto knižky, treba sa aj podľa nich správať. Takže to sa mi teda páči. Vy dvaja nie so mnou, ale navzájom sa o tom porozprávajte v klube. A možno tak prídete k nejakému riešeniu, že moja hodinová rozprava nebola úplne zbytočná.
A, pani poslankyňa Hufková, no to teda poslanci majú akosi nechať pána ministra, nech teda čokoľvek urobí, akože máme ho nechať? Veď ja som ho skutočne nechcel v žiadnom prípade osobne nejakým spôsobom napadnúť. Ak to tak vyznelo, tak sa aj teraz ešte ospravedlním. Ja som len poukázal na to, že niektoré veci sa mu nemali stať, z hľadiska odborného, z hľadiska politického a možno aj z hľadiska ľudského, keď som ten Ulič zdôrazňoval. Naozaj si myslím, že debata je o tom, aby sme si povedali, čo sa nám pozdáva nesprávne. Ja som sa nesnažil tu hromadiť čísla. To znamená, že sa ospravedlňujem, že tých čísiel bolo málo. Ja som poukázal na to, čo mi doteraz v trojdňovej rozprave chýbalo, na to, že sú tu hodnoty, ktoré majú priamy dopad na štátny rozpočet a ktoré by sme mali viacej vnímať. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister na chvíľu odišiel, sľúbil, že sa vráti, tak úvodom budem hovoriť trošku všeobecne, možno nadviažem aj na svojho predrečníka z úvodu jeho vystúpenia a aj na iných, myslím, že Richard Sulík o tom hovoril, že pod 3 % alebo 3 % deficitu hrubého domáceho produktu vyzerá tak nevinne, tak milosrdne, tak jemne a mnohým ľuďom to veľa nehovorí. Áno, musím s ním súhlasiť, ale keď trošku sa pozrieme na to z iného uhla pohľadu, tak vidíme, že na príjmy 13,8 miliardy vyrobí štát sekeru 3,3 miliardy. Ak sa pozrieme do rozpočtu bližšie, tak vidíme, že sú to takmer dve tretiny výberu dane z pridanej hodnoty a je to takmer celá suma dane z príjmu. Čiže štát vyberie od občanov daň z príjmu, minie ju a ešte si požičia takú istú sumu a aj tú minie, aby prežil. A keď si pozrieme teda to, koľko sú tie výdavky, tak vidíme, že tam veľká manévrovacia možnosť ani veľmi nie je. Čiže ono znižovanie toho deficitu, nehovoriac o tom, že ak sa dostane Slovensko na úroveň vyrovnaného rozpočtu, splácať tie dlhy, ktoré dodnes máme, je takmer nepredstaviteľné. Viem, že je to také porovnanie nie celkom kóšer, pretože, samozrejme, je správne, že sa porovnáva deficit k hrubému domácemu produktu, lebo to súvisí s rastom a s ďalšími parametrami, ale prakticky nemáme veľa možností. Nie je tu pán minister, asi ma počúva, tak sa ho spýtam na diaľku, čo s tým ideme robiť, pretože ak štátny tajomník povie, už sa nedá viac šetriť, pán minister to vlastne tiež zdôvodňoval niekoľkokrát, že šetrí, koľko sa len dá, no ale iná možnosť nie je, buď budeme šetriť, alebo budeme zvyšovať rast tak, aby sa celkový deficit znižoval. Najlepšie je robiť súčasne obidvoje v primeranej forme tak, aby slovenská ekonomika rástla kontinuálne a s čo najmenším dopadom na obyvateľstvo a, samozrejme, aj firmy. Bohužiaľ, ale sme svedkami toho, že vláda ani nešetrí, o tom tu už bola vlastne takmer celá rozprava, respektíve šetrí málo a celá konsolidácia je prenesená na samosprávy, podnikateľské subjekty a občanov. A na druhej strane vláda robí všetko pre to, aby ten rast sa nezvyšoval, pretože tí, ktorí ten rast majú zabezpečiť, to znamená podnikateľské subjekty, tak majú stále horšie a horšie podmienky.
Ak sme hovorili niekedy začiatkom roka alebo koncom minulého roka pri rozpočte, že vláda namiešala smrtiaci kokteil pre slovenskú ekonomiku, tak v tom čase to bolo len niekoľko opatrení ako zrušenie rovnej dane, zásah do pracovného práva, zvyšovanie odvodov, zodvodnenie dividend a tak ďalej a tak tie esencie do toho smrtiaceho kokteilu sa pridávajú stále nové a nové, ostatná bola daň zo straty, čiže nevidím to svetielko, ktoré by hovorilo o tom, akým spôsobom sa chceme dostať k tomu minimálnemu cieľu, a to je vyrovnaný štátny rozpočet, nehovoriac o tom čo ďalej.
Totiž problém je aj v tom, že štátny rozpočet je hlavný prispievateľ k celkovému rastúcemu dlhu verejnej správy, ktorá sa už blíži ku kritickým hodnotám. Pán kolega Mičovský pred chvíľou hovoril, že už by bolo treba sa nad tým zamyslieť. Ja sa vrátim k tomu, že, samozrejme, sa na to nielen myslelo, ale v minulosti aj na tom konalo. Poviem to na konkrétnych príkladoch. Tak dnes sa tento celkový dlh blíži k 40 miliardám eur. Ak nebudeme hovoriť o percentách k HDP, to činí viac ako 7 000 eur na hlavu včítane dojčiat, dôchodcov a postihnutých a odkázaných. To znamená, ak by sme niekedy v minulosti, keby sme od zajtra netvorili dlh, chceli tento celkový dlh zaplatiť, museli by všetci ľudia v tejto krajine včítane dojčiat alebo detí, dôchodcov, chorých a odkázaných pracovať celý jeden rok, lebo to činí zhruba jednoročný priemerný zárobok pre 5 miliónov osôb v rámci Slovenska. Ale keďže budúci rok opäť vytvorí dlh, to opäť vytvára stále vyššie a vyššie prostriedky alebo väčšie a väčšie prostriedky na udržiavanie, respektíve na obsluhu tohto dlhu.
Pán predseda výboru, som rád, že ste prišli, hovoril v niektorej zo svojich faktických poznámok ešte minulý týždeň, že, áno, mali by sme hovoriť o tom, ktorá vláda akým spôsobom pristupovala ku konsolidácii. A spomenul tam konkrétne rok 2002, keď bol schodok 8 %. A v roku 2002 bol schodok 8 %, ale v roku 2006 bol schodok pod 3 % a celková zadlženosť Slovenska bola na úrovni 27 % hrubého domáceho produktu. Ja by som tak teoreticky, hypoteticky som rád vedel, s akým rozpočtom by pán minister prišiel, keby sme boli zadlžení na úrovni 27 % HDP.
A kolega Mičovský hovoril, že teraz je zdvihnutý prst. Vtedy bol zdvihnutý prst. Ja si spomínam veľmi dobre ako z opozičných radov pán poslanec Fico, terajší premiér, hovoril také slovné spojenie, že deficit je Miklošov fetiš, pretože prioritou vlády v rokoch 2002 – 2006 bolo znižovanie deficitu. A ten deficit nebol na tej úrovni, na ktorej sme dnes. A tá konsolidácia sa robila tak, že za 4 roky znížil sa deficit z 8 % HDP pod 3 %, 2,9 %, potom SMER povedal, že to bolo trošku inak v rámci záverečného účtu, ale hore-dole, povedzme, na 3 %. A bola vízia, že do dvoch rokov bude vyrovnaný rozpočet. A súhlasím s tým, že SMER v rokoch 2006, 2007, 2008 znižoval ten deficit, dostal sa na veľmi peknú sumu 1,8 – 1,7 % hrubého domáceho produktu, ale, čuduj sa svete, odovzdával vládu s 8-percentným deficitom. A pán minister, v tom čase štátny tajomník, si veľmi dobre pamätá, ako sme kritizovali, že za prvý polrok 2010 nechcelo ministerstvo financií zverejňovať stav verejných financií, za prvý polrok roku 2010 sa vyrobila sekera taká, aká je naplánovaná na celý budúci rok pri inom HDP, podotýkam, pri nižšom HDP, ako je dnes.
Roku 2002, keď začala nová vláda robiť určité reformy, až po rok 2008, si myslím, boli relatívne tučné roky, biblické tučné roky pre slovenskú republiku, pre slovenskú ekonomiku. Vtedy bol ten čas. Bolo to dobre naštartované. Bohužiaľ, urobili sme slučku. A dnes v podstate pán minister padol do pasce vlastne hospodárenia prvej Ficovej vlády. A nie je len teraz zdvihnutý prst, jednoducho je dobré, že tu je zákon o rozpočtovej zodpovednosti, je dobré, že sme v Európskej únii, je dobré, že sme prijali euro, pretože keby sme ho neboli prijali, keby sme neboli v Európskej únii, je opäť hypotetická otázka, ktovie, kde by sme boli.
Ak sa dostanem k rozpočtu 2014, chcel by som povedať niekoľko slov k rozpočtu 2013, to znamená na tento rok.
Už tu niekoľkokrát spomínaná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na základe návrhu rozpočtu na roky 2013 – 2015 minulý rok hovorila o určitých rizikách. Musím povedať, že áno, tie riziká sa z veľkej miery aj naplnili. Chcel by som spomenúť z nich len jedno a to sú samosprávy.
Už som spomínal v jednej z faktických poznámok, že pomer výdavkov samospráv a štátu bol v roku 2008 zhruba jedna ku štyrom (samosprávy jedna, štát štyri). V roku 2013 ten pomer sa zvýšil na jedna ku piatim, pretože za to obdobie sa samosprávam pridávali kompetencie, ale nedávali sa peniaze. Ale na rok 2013 bolo naplánovaných šetrenie samospráv v tom pomere jedna ku piatim, takmer 50 % na konsolidácii verejných financií.
Ak sme tu hovorili pri platoch ústavných činiteľov, že je dobré, že vláda a ústavní činitelia idú príkladom, lebo ak chceme od občanov, aby niečo robili, tak mali by sme ísť príkladom, nuž v tomto prípade vláda príkladom voči samosprávam nešla. Bolo to veľmi necitlivé, nekorektné a s rizikom nesplniteľné sa aj dokazuje dnes, uvidíme ako to dopadne, že pravdepodobne s tým ani nemôžeme počítať, pretože bežné výdavky rastú viac v samosprávach, ako sa predpokladalo, ale, tiež to tu už bolo spomínané, myslím, to, čo je horšie, je, že samosprávy aby šetrili, znižujú kapitálové výdavky. A opäť sme v pozícii, kde je to svetielko toho rastu, ak teda nešetríme, respektíve podľa štátneho tajomníka už nie je kde šetriť. Čiže je to veľmi zlé, by som povedal, z hľadiska hospodárskej politiky alebo z hľadiska vízií.
VÚC v prvom polroku zvýšili mzdové výdavky o 15 %. Samozrejme, je volebný rok a nadviažem veľmi krátko na to, čo možno budem hovoriť o chvíľočku. Aj na budúci rok je plánované šetrenie alebo v podiele na konsolidácii od samospráv podľa môjho názoru viac, ako budú toho schopné, a opäť sa to nenaplní, už aj s rizikom toho, že budúci rok bude volebný rok na miestnej samospráve.
A to, že nám chýba akákoľvek vízia alebo akýkoľvek hospodársky koncept, alebo hospodárska politika, povedal by som na jednom príklade, povedzme, z toho, ako sa to robilo, keď sa naštartovali tie procesy, aby HDP rástol niekedy až dvojciferným číslom v niektorých rokoch a podstatne viac, ako je to v našich okolitých krajinách. Takže nie je pravda, že bola konjunktúra a že to bolo také akoby samozrejmé, pretože ten hospodársky rast od roku 2004 bol prakticky v každom roku až do roku 2008 podstatne vyšší ako v okolitých krajinách až na malé výnimky v tých počiatočných rokoch, kým nenabehli reformy.
Keďže v tomto roku alebo na budúci rok je v tomto návrhu rozpočtu návrh na zmenu transferu na nenávratnú finančnú pomoc pre Cargo, tak použijem Cargo ako taký príklad toho, ako štát prichádza o množstvo peňazí. Cargo v roku 2005 bolo pripravené na privatizáciu, kde v tom čase bola ponúknutá cena 520 miliónov eur plus 120 miliónov strata pre slovenské železnice, Železnice Slovenskej republiky. A táto privatizácia sa vlastne neuskutočnila preto, lebo vláda svoje pôsobenie skôr skončila, ako mala, a jednoducho sa to neuskutočnilo. Nová vláda túto privatizáciu zabrzdila, čoho výsledkom je, že dnes má Cargo stratu 400 miliónov eur, myslím, na budúci rok je plánovaná strata 18 miliónov a robíme tu ekonomické účtovné prevody len preto, aby sa zlepšilo saldo verejných financií. Ak to podčiarknem a zrátam, je to jedna miliarda eur. To je necelá tridsatina nášho celkového dlhu.
A opäť sa vrátim k tomu, čo hovoril pán Mičovský, že teraz je zdvihnutý prst. Už pri privatizácii SPP bolo rozhodnuté, že všetky peniaze z privatizácie pôjdu na znižovanie dlhu alebo na druhý pilier. Tieto peniaze mohli ísť na znižovanie dlhu, podotýkam v čase, keď sa pohyboval, celkový dlh, kumulatívny, na úrovni 27 % hrubého domáceho produktu. To bol čas nie dávny, to bolo v roku 2006.
A krátko aj veľmi vecne sa skúsim vyjadriť k rozpočtu na budúci rok, a teda návrhu rozpočtu na roky 2014 – 2016. Nebudem tu spomínať už vyjadrenia, ktoré tu hovorili kolegovia z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť o jednorazových opatreniach, o tom, že v rokoch 2015 – 2016 bude treba robiť dodatočné opatrenia, ktoré môžu zabezpečiť to, čo je v návrhu rozpočtu, to, že sa vlastne zvyšuje štrukturálny deficit alebo že sa uvoľňuje fiškálna disciplína.
Poviem len jednu takú poznámočku, že treba si uvedomiť, že sme v druhom celom roku vládnutia vlády, keď je ten čas robiť tie najnepopulárnejšie opatrenia na stabilizáciu, respektíve aj potom následne na nejaký odpočet po volebnom období toho, čo sa dosiahlo.
Ale predsa mi nedá, aby som ešte úvodom k roku 2014 nepovedal, že obsluha štátneho dlhu napriek tomu, že nevyzerá až taký veľký, ako tu niektorí hovoria, pohltí ročne 10 % všetkých výdavkov štátneho rozpočtu, inými slovami, z každého eura, ktoré dostane štát, 10 centov dá štát na splácanie starých dlhov. Ak použijem ešte ďalšiu takú matematickú analógiu, keď spočítame výdavky z eurofondov a k nim prirátame spolufinancovanie, príspevky Slovenskej republiky do Európskej únie, transfery do Sociálnej poisťovne, a to obsluhu tohto štátneho dlhu, tak sa dostaneme k 50 % štátneho rozpočtu. Kde teda je to svetielko, tendencia zníženia štátneho dlhu, respektíve deficitu, pri takejto štruktúre štátneho rozpočtu? Je absolútne nevyhnutné, aby sme urobili reformy. O tom poviem niečo možno v záverečnej vete.
A teraz niektoré také len krátke poznámky k rozpočtu dvoch ministerstiev rezortných.
Prvá poznámka je k ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Rozpočet tejto kapitoly klesá o 5 %. Doprava samotná klesá o 8 %. A z toho, čo je zaujímavé, je, že eurofondy stále tvoria takmer polovicu rozpočtu celej kapitoly, čo robí mimoriadnu závislosť od týchto eurofondov tohto rezortného ministerstva, v roku 2014 strmo klesá podpora leteckej dopravy na jednu desatinu, čo je veľmi alarmujúce číslo.
A ešte jedna poznámka k tomuto ministerstvu. Národná diaľničná spoločnosť sa stále zadlžuje. V roku 2016 má jej dlh už presiahnuť 0,5 mld. eur. A, pre zaujímavosť, v roku 2014 majú byť náklady na mýtny systém 60 % z výťažku mýtneho.
Ministerstvo hospodárstva. Celkový rozpočet kapitoly je vyšší o 37 %, čo opäť súvisí s eurofondmi.
A tu je zaujímavá jedna vec, že eurofondy spolu so spolufinancovaním budú tvoriť až tri štvrtiny rozpočtu tejto kapitoly. Čiže tuto tá závislosť od eurofondov je ešte väčšia ako v predchádzajúcom ministerstve.
Jedno plus vidím v tomto ministerstve. A to je vyššia výrazná podpora inovácií (o 135 %). Na porovnanie, ide o 20-násobok toho, čo pôjde na investičné stimuly. Aj toto, musím povedať, vnímam pozitívne.
Podpora energetiky klesne, to už vnímam menej pozitívne, o tretinu, na 38 miliónov eur a v rámci tejto časti rozpočtu sa počíta aj s podporou obnoviteľných zdrojov, myslím, že o tom hovoril pán kolega Huba, ale naproti tomu transfery do Národného jadrového fondu sa zvýšia o štvrtinu oproti roku 2013.
Ak by som to mal veľmi krátko zhrnúť, tak ako som spomínal v strede môjho vystúpenia, to, akým spôsobom je vytvorený rozpočet, aj to, ako ho hodnotí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, evidentne je jasné z toho, že vláde chýba hospodárska politika. V prípade takých štátnych rozpočtov, aké máme v návrhu, je aj cielené financovanie nejakej zmysluplnej hospodárskej politiky veľmi ťažké, preto je úplne nevyhnutné reformovať niektoré systémy ako dôchodkový, školstvo a zdravotníctvo a, samozrejme, vykonať poriadok vo verejných financiách a nastaviť smerovanie Slovenska k vybratému, samozrejme, všeobecne dohodnutému cieľu v hospodárskej oblasti. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.
Nech sa páči, pán poslanec Daniš.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Mikuš, pokúsim sa aspoň pár poznámkami odpovedať na tie vaše otázky. Kde je to svetielko rastu, pýtali ste sa opakovane. Nuž tak ja to svetielko jasne vidím aj v návrhu tohto štátneho rozpočtu. A som skutočne osobitne rád a teší ma, že jednou z hlavných priorít rozpočtu je aj spolufinancovanie cestnej a železničnej infraštruktúry. Rozbieha sa výstavba diaľnic, rýchlostných komunikácií a už dneska nehovorí to ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ale hovoria to vedúci pracovníci napríklad Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska, to vytvára pracovný front až pre tritisíc ľudí.
Určite ste si všimli napríklad aj vyššiu podporu bývania. No a keďže to poznáme, že stavebníctvo skutočne má silný multiplikačný efekt, že to jedno miesto toho pracovníka v stavebníctve vytvára možno tri-štyri miesta a ďalšie v národnom hospodárstve, tak vytvára pozíciu, že podstatne sa zníži aj nezamestnanosť. A na tom prakticky zakladá aj vláda, keď postavila si ďalší cieľ, to, že v roku 2016 by sme sa mali dostať na tú úroveň eurozóny a mali by sme znížiť tú dnešnú nezamestnanosť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja som tam v tých poznámkach alebo vystúpeniach skôr k tomu, že ten celkový verejný dlh, na ktorý ste viacerí poukazovali, bolo to teda na jeho enormný nárast, práve dával do porovnania obdobie z roku 1995, keď bol 22-percentný celkový verejný dlh voči HDP, tak vzrástol až na 50-percentnú úroveň v roku 2000. To znamená, že už aj v minulosti sme videli jeho enormný nárast, potom sa ho podarilo dať dole, takže to je po prvé, ale zároveň teda do toho v roku 2010 vstúpili aj naše záväzky vo vzťahu k Európskej únii a zapojenie do stabilizačných mechanizmov, čo robilo zhruba 2 % na tomto zvýšení, takže to je takisto dôležitý moment.
Potom, čo sa týka obcí a kapitálových výdavkov, o ktorých ste hovorili, že sa teda znižujú, tak jednak to zníženie súvisí aj s tým, že sú nižšie granty a transfery v súvislosti s ukončovaním projektov, s podporou zdrojov Európskej únie. A, zase, ak si zoberieme skutočnosť roku 2012, tak kapitálové výdavky smerujúce teda na obce sú vyššie o 83 miliónov eur na budú rok. Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegom za faktické. Skúsim odpovedať po rade.
Pán kolega Daniš, to svetielko znižovania deficitu vidím v udržateľnosti verejných financií. Štát svojimi investíciami nikdy nezabezpečí už, chvalabohu, v parlamentnej demokracii ani v diktatúre udržateľnosť financií. Samozrejme, cesty a všetky tie veci, ktoré ste spomínali, tie investície sú pozitívne, lebo treba vyčerpať eurofondy. Doprava má veľmi dobré možnosti na čerpanie eurofondov, ale ak ste dobre počúvali a ak si pozriete rozpočet, tak som hovoril, že má znížený rozpočet v kapitole o 8 %, pri letiskách je to na 10 %. To spôsobuje, samozrejme, zníženie deficitu jednorazovo. O tom sa tu aj hovorí často. Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, áno, týmito jednorazovými krokmi my môžeme znížiť ten deficit. Ale trvalo udržateľné zdravé verejné financie to nezabezpečí. A tu som hovoril o tom svetielku. Štátny rozpočet je natoľko málo flexibilný pri súčasnom stave, ak sa neurobia reformy, že vlastne nebude možnosť znížiť ani len ten deficit, ktorý je teraz na nule, nehovoriac o tom, čo bude ďalej.
A, pán kolega Duchoň, samozrejme, môžeme hovoriť o tom a dívať sa na to z rôznych uhlov pohľadu, ale dôležitý je fakt, vláda v roku 2002 preberala štát 8 % deficit, odovzdávala 2006 ho 3 % a celkové zadlženie bolo 27 %. Prišla nová vláda, preberala štát pod 3 % deficitu, odovzdávala ho štátu o štyri roky 8 % so zadlženosťou celkovou 47 %. To sú fakty, všetko ostatné je len uhol pohľadu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, už sme svedkami dlhej rozpravy k návrhu budúcoročného rozpočtu. A počuli sme rôzne stanoviská, rôzne analýzy. Počuli sme rôzne čísla z rôznych častí, z rôznych oblastí fungovania.
Ja by som možno na úvod začal tým, že stále sme vyzývaní k nejakej diskusii, poďme najskôr diskutovať, aby sme potom zbytočne tu nerozprávali nejaké len okrasné reči opozície. My by sme chceli diskutovať, ale nejako nie sme pripustení k tým diskusiám. Takže to je prvá vec. No a o tých diskusiách stále hovorí pán Číž, on teda najviac. Takže my by sme chceli diskutovať, ale vy nás ku tomu nechcete, lebo sú to vaše riešenia, vy máte veľký mandát od občanov kvázi.
Potom sú to hovorené názory od viacerých vládnych poslancov: „Tak nerozprávajte len tak do vetra, navrhnite riešenia, dajte pozmeňováky.“ Už som to povedal aj minule. Dávame riešenia, dávame pozmeňováky, ani jeden z nich ste nám neprijali, neschválili, neodhlasovali. Buď sa hlasovaní populisticky zdržíte alebo pri niektorých ste a priori proti nim. Tak o čom tu rozprávate potom, tak si ušetrite potom tieto reči a my si potom ušetríme tie naše.
Toľko k úvodu na riešenie problémov aj problémov v rámci rozpočtu.
Ktosi sa vyjadril, či sa naozaj tu rozpráva k veci, pretože schvaľujeme rozpočet nášho štátu na budúci rok. No všetko sa týka rozpočtu, pretože všetko, čo sa týka financií a financovania čohokoľvek v našej krajine, tak sa týka aj rozpočtu, pretože to v tom rozpočte musí byť zohľadnené.
Teraz sa dostanem k jednej, možno príjemnejšej veci, pretože, neviem, či to tu už bolo spomínané, skôr som to nezachytil, do Zoznamu svetového nehmotného kultúrneho dedičstva nám bola zapísaná Terchovská muzika. Po fujare už máme druhý takýto nehmotný objekt, nehmotné dedičstvo. Je to Terchovská muzika. Je to špecifická muzika, ktorá je charakteristická, udržala si svoj charakter za dlhé a dlhé roky. A naozaj sme radi, že v tomto regióne skutočne si udržiavajú aj túto tradíciu a na to majú dokonca mladú nastupujúcu generáciu.
O podpore kultúry aj v rámci rozpočtu hovoril včera môj kolega Jozef Viskupič. A hovoril aj o dokumente, ktorým je Stratégia rozvoja kultúry Slovenskej republiky pre roky 2014 až 2020. A v ňom sa konštatuje, že kultúra je dlhodobo poddimenzovaná a že treba pre ňu vyčleniť viacej finančných prostriedkov. Ja s tým súhlasím. Nepamätám si, že by do nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO bol zapísaný nejaký futbalový štadión alebo nejaký futbal, ale futbal podporovať budeme a je to aj v pláne rozpočtu na budúci rok, kritizoval som to už pri podpore výstavby Národného futbalového štadióna, na úkor podpory kultúrnych pamiatok.
Aj tu sa hovorí o kultúrnych pamiatkach: „Záchranu, ochranu a obnovu pamiatkového fondu a pamiatkových území je potrebné realizovať s dôrazom na zachovanie ich pamiatkových architektonických, umeleckých a historických hodnôt. Zároveň sa musia vytvárať nástroje na motivovanie vlastníkov pamiatok a ich základnú ochranu, udržiavanie a obnovu.“ Ja si pod motiváciou predstavujem len jednu formu motivácie. A to je finančná motivácia, pretože darmo som ja vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú som možno zdedil po niekom, ale nechcem sa jej vzdať, pretože niekto by z nej spravil úplne inú trosku, tak ju aspoň udržiavam, ale nemám financie na to, aby som ju obnovil. Toto môže byť motivácia, čiže finančná. Máme síce grantový systém, ktorý je určený na podporu pamiatok, a teda obnovy, ale, ako som spomínal už v tej rozprave ku Národnému futbalovému štadiónu, resp. som sa pýtal premiéra formou interpelácie, prečo tam idú toľké financie, na obnovu a rekonštrukciu futbalových ihrísk na celom Slovensku je vyčlenených dohromady cez 138 miliónov a požiadavkám v rámci grantového systému na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok je okolo 65 miliónov, čiže polovica. A toto sa nezohľadňuje v štátnom rozpočte, pretože, ako vieme, kultúra mala alebo teda má mať takisto znížený prílev financií na budúci rok tak ako aj iné oblasti.
Toľko teda ku oblasti kultúry.
V strategickej oblasti štyri sa hovorí o nastavení funkčného systému financovania v oblasti kultúry, tak som zvedavý, ako toto bude zapracované, keď sa tento dokument schváli, pretože už o nejaký čas, v januári má prísť do platnosti. A uvidíme, ako sa zapracujú finančné nástroje na podporu kultúry do ďalšieho rozpočtu.
Kolega Daniš tu hovoril o ďalších možnostiach, dostávame sa teda k doprave v rámci štátneho rozpočtu. Doprava, vieme tiež, bude krátená, už to hovorili kolegovia predo mnou, viacerí. A pán Daniš povedal, že pri doprave sú vyčlenené financie na výstavbu diaľnic, rýchlostných ciest a tak ďalej, môže to vytvoriť tritisíc pracovných miest. No obávam sa, že to budú opäť také pracovné miesta, ktoré nebudú zaplatené, pretože máme skúsenosť, že konzorciá, ktoré sa pustia do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, napokon nezaplatia subdodávateľom, a to sú práve tie pracovné miesta, ktoré budú kŕkať. To znamená, že ono sa vytvorí tritisíc pracovných miest, ale tam nedostanú za svoju prácu zaplatené. To je potom aké vytváranie pracovných miest? Ale keď sme priniesli návrh sem do Národnej rady, zmeny zákona na ochranu subdodávateľov, tak ste ho neprijali, to bolo riešenie. Takže o čom potom pán Daniš hovorí?
Pani kolegyňa Hufková tu spomínala, že netreba ožobračovať obyčajných. To znamená, že nemôžu sa robiť také veľké škrty v rozpočte. No, nie, my nechceme ožobračovať bežných ľudí, občanov, drobných, stredných podnikateľov, remeselníkov, nikto ich nechce ožobračovať, ale v rozpočte sú skôr úplne iné opatrenia, nielen v rozpočte, mali sme tu nedávno zákon, ktorý hovorí o daňových licenciách a na druhej strane uberá na dani veľkým firmám, znižuje sa daň z 23 na 22 %, ale pre malé firmy, tie, ktoré sú v strate, sa môže zvyšovať, pretože pokiaľ neplatia dane údajne, aj keď majú zamestnancov, lebo tí určite platia dane z príjmu, tak musia platiť povinnú licenciu. Áno, má to byť bič, len ešte stále sme nepočuli to riešenie, ako odtiaľ vyselektovať tie firmy, ktoré majú istý počet zamestnancov. Robia sa opatrenia, keď sa idú podporovať veľkí žraloci, môžeme spomenúť firmu Grandwood a ďalšie, pri ktorých ale vláda tají, aké memorandá s nimi uzavrela. Akú podporu im dá? Nie je to náhodou podpora v takej výške, v akej výške chceme vybrať vyššie dane od drobných a stredných podnikateľov alebo na daňových licenciách? Takže my ideme ožobračovať tých drobných, aby sme napchali gágory tým veľkým. Je to fakt skvelé riešenie. Ja si to nemyslím.
Aby aj občania pochopili, ako správa táto vláda alebo tí bežní občania, ktorí nemajú ekonomické vzdelanie a nie sú ministrami financií alebo neboli predtým ministrami financií, skúsim uviesť taký jednoduchý príklad. Máme farmára, ktorý chová hovädzí dobytok. Má nejaké kravy, nejakých býkov, má nejaké jalovičky. A s nimi hospodári. Aby prosperoval, tak tie kravy by mu mali dojiť nejaké mlieko, mali by mu privádzať na svet nejaké teliatka. No ale na to, aby kravy mohli privádzať na svet teliatka, potrebuje tých býkov, ktoré budú tými inseminátormi, ktoré budú prinášať to, aby tá krava mohla to teliatko priviesť na svet. No a, samozrejme, aj tie jalovičky musí chovať na to, aby dospeli do štádia, keď už aj ony budú môcť byť k tomu pripustené a môžu tiež priviesť na svet nejaké malé teliatka a potom zároveň dávať mlieko a tak ďalej. V tomto prípade farmár je naša vláda. Pozrime sa na to, ako sa naša vláda stará o svoj hovädzí dobytok. Má nejakých výberových býkov, má nejakých býkov, ktoré už nemôžu byť použité na reprodukčnú funkciou, ktorým sa hovorí voly, ktorých možno využíva nejakým spôsobom, ale má ich v stave. Potom má nejaké tie kravy, ktoré už prinášajú mlieko a rodia na svet teliatka. Potom má tie jalovičky. Tie jalovičky, to sú tí naši bežní občania, prípadne malí, strední podnikatelia. A tie kravy, to sú už podnikatelia, ktorí už zamestnávajú dlhé roky svojich zamestnancov, ktorí fungujú dlhé roky na trhu. A potom sú to tie býky, ktoré sú ako tie stimuly, ktoré môžu oplodňovať tie kravy, aby prinášali tie teliatka. A teraz ako sa môže správať táto vláda? (To všetko je v súvislosti s rozpočtom.) Vláda totižto vyrába alebo robí také nástroje, keď, žiaľ, ako farmár tie kravičky podvyživuje. Nedáva im potrebnú stravu. A chce od nich, aby dojili čoraz viacej mlieka. No na to, aby krava dávala viacej mlieka, potrebuje hodnotnú stravu, príjemné prostredie, aby o ňu bolo dobre postarané. V tomto prípade však štát im dáva chudobnú stravu, nedáva im ju pravidelne. A ešte ich aj mláti za to, že dávajú málo mlieka. Namiesto toho, aby sa chov rozširoval, aby sa zväčšovalo to stádo, ktoré bude prinášať čoraz viacej a viacej toho mlieka a ďalšie kravy, ktoré potom môžu ísť aj na tie jatky a môžu prinášať to mäso, tú dobrú hovädzinku, ktorá sa potom používa v domácnostiach na varenie, tak toto stádo udržiava len tak, aby ako-tak prežilo, a snaží sa tie kravy vydojiť naozaj do maxima, ale za minima prispenia k tomu, aby mali to pohodlie. Žiaľ, takto to je. A potom sú ešte tie výberové býky, o ktorých sa možno stará, ktoré by mohli byť nápomocné rozširovaniu toho chovu. Do nich pchá, pchá, pchá, ale nepripúšťa ich k tým kravám. Potom sú chované zbytočne. A potom je tu pár volov, ktoré síce sú, môžu byť používané ako ťažné voly do záprahu, ktoré dokážu niečo potiahnuť, ale tiež tam len stoja a stoja a žerú si to svoje a nič neprinášajú, ale mohli by niečo prinášať. Žiaľ, takto sa správa aj naša vláda. Namiesto toho tým, ktorí by mali naozaj prinášať tie efekty, sú to drobní a strední podnikatelia, aby vytvárala lepšie podmienky, aby znížila byrokraciu, tak z nich ide vytĺcť toho čo najviac a ide prispieť tým, ktorí sú tu tí veľkí, ktorí to majú, majú z čoho mať, ale vyhrážajú sa, že ich prepustia. No prečo by sme mali byť od nich závislí? Prečo nedáme možnosť tým drobným ľuďom, aby sa dokázali postarať sami o seba, o svoje rodiny a o tých svojich najbližších, ale ideme pchať do gágorov tým veľkým, ktorí sa razom môžu zbaliť, zoberú si technológie (Písknutie rečníka.), tradá, na Ukrajinu alebo ešte ďalej za lacnejšou pracovnou silou, za lepším korupčným prostredím, kde si vybojujú ďalšie stimuly, ktoré sú ďalším neduhom tejto spoločnosti, pretože naozaj dávajú sa pre tých, ktorí by to nemuseli potrebovať, namiesto toho, aby sa dali tým, ktorí to nevyhnutne potrebujú.
Ja sa vrátim ešte ku tej kultúre, aby sa nehovorilo, že nepodávam nejaký návrh na zlepšenie. V stratégii rozvoja kultúry sa v jednej stati hovorí o tom, že treba zlepšiť financovanie a treba priniesť nejakú zmenu legislatívy. Jedna z možností, ktorá je opísaná, aby som nehovoril len do vetra, v tomto dokumente (Ukázanie dokumentu.), samozrejme, tento dokument sa ešte bude upravovať, je tu znovu zaviesť diferencovanú daňovú politiku, najmä DPH voči kultúre, znovu zaviesť daňové úľavy pre sponzorstvo kultúry a zaviesť daňovú úľavy pri obnove národných kultúrnych pamiatok ktoré sú obydlím. Je to jednoduché riešenie, ktoré tu už kedysi bolo. Ale vylúčilo sa z hľadiska toho, že sa zneužívalo. A zase sa zneužívalo len pod rúškom športu. Tak sa píše v daňovom zákone alebo respektíve v zákone o dani z príjmov, vo štvrtej časti § 20 ods. 7 starého zákona o dani z príjmov bolo napísané: „Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov peňažnej i nepeňažnej povahy vrátane poskytnutých služieb obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k poskytnutiu daru, ak hodnota poskytnutého daru,“ v starom to bolo ešte, môžeme sa baviť o výške tejto podpory v eurách, „bola 2 000 korún. Pritom v úhrne možno odpočítať najviac 2 % zo základu dane. Odpočítať možno len dary poskytnuté na financovanie vedy a vzdelávania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, ochranu zvierat, na sociálne, zdravotné, ekologické, humanitárne, charitatívne účely, pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti.“ Na to ešte nadväzujú ďalšie paragrafy, § 20 ods. 10, 11 starého zákona o dani z príjmov hovoril, že súčasťou hodnoty darov, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 7 u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť hodnoty darov poskytnutých komanditnou spoločnosťou pripadajúca na jednotlivého komplementára podľa odseku 9,“ a tak ďalej. Je tam ešte jeden paragraf. Toto môže byť riešenie. A predkladám ho ako návrh. Ja ho nechcem predložiť ako návrh zmeny zákona, pretože viem, že neprejde.
A na konferencii ku stratégii rozvoja kultúry sa ma pýtali, z ktorej som strany politickej. Som najprv povedal teda, že som z opozičnej strany, a zaznelo potom, hm, tak to asi nemá šancu na to, aby prešiel. A potom mi ktosi z ministerstva povedal: „Tak to skúste navrhnúť pánu ministrovi Počiatkovi ako ministrovi financií, on nad tým skúsi porozmýšľať a možno to prejde.“ Tak to dávam ako návrh pánovi ministrovi. A som zvedavý, či to tam bude zapracované a či prejde. Pán minister tu nie je. (Hlas z pléna.) To nevadí, on si to prečíta v prepise alebo si to môže vypočuť potom spätne z rozpravy, však celé záznamy z rozpravy sú archivované. (Reakcia z pléna.) Tak pán Počiatek s tým nemá veľa spoločného, hej, ten má na starosti dopravu, tak to dávam pánovi Kažimírovi.
Ale myslím aj na pána Počiatka, pretože čo sa týka PPP projektov pre budúci rok, ušetril nejakých viac ako 130 miliónov. To je ďalší kameň úrazu. A pritom ja ako stavebný inžinier viem, že na PPP projektoch, realizácii rýchlostnej cesty sa dalo ušetriť aj viac. Dalo sa tak ušetriť aj 500 miliónov. Viete, prečo sa ušetrilo len tých 130 miliónov? Pretože to táto vláda potrebuje okamžite.
Táto vláda jednoducho nerobí opatrenia dlhodobého charakteru. To sú tie úspory, ktoré by mohli byť do tej budúcnosti, ale vyžiera zo špajzy to, čo v nej ešte je. A to je to, čo už bolo spomínané, druhý pilier, peniaze z druhého piliera, dividendy z vydaných podielových akcií štátnych firiem a ďalšie. Toto je tiež jeden z tých nástrojov. Tých 500 miliónov by sa dalo ušetriť, pokiaľ by sa počkalo ešte 5 rokov. To znamená niekedy do roku 2018. Ale nestane sa tak, lebo vláda to potrebuje teraz. A toto sú tie veci, ktoré sú v tom štátnom rozpočte nedotiahnuté do konca. O tom ani nevedia, nemajú to ako vedieť, nemajú prístup k tým informáciám mnohí a občania už vôbec nie.
Preto hovoríme, že tento rozpočet nie je navrhnutý dobre, lebo naozaj sú tam veci, ktoré by sa dali upraviť, ktoré by sa dali upraviť na to, aby sa viacej financovalo školstvo, aby sa viacej financovala kultúra, aby sa mohla financovať aj tá doprava, ale tak, aby tá letecká doprava pritom nebola postihnutá, a ďalšie oblasti, o ktorých tu bolo hovorené. Školstvo, kultúra, to sú veci, ktoré nám budú do budúcnosti prinášať možno väčšie hodnoty.
Bude sa pracovať na štúdii, ktorá ukáže, koľko z vloženého eura do kultúry sa môže vrátiť. Doteraz takúto štúdiu nikto neurobil, pretože mám taký dojem, že sa skôr obávali toho, že sa príde na to, že z vloženého eura do kultúry môže byť naspäť nejakých 1,70 eura alebo 2,5. To by bol zaujímavý ukazovateľ. Ale toto sa tu nerobí. Stále sa drží v tom, že kultúra to je len žráč peňazí, to je len to, kde sa musí pchať, a nič to neprináša. Ale prináša to svoje hodnoty, len sú možno merateľné inými veličinami.
Takže aby som nebol dlhý, povedal som, že budem končiť do 20 minút, tak konštatujem, že tento rozpočet nie je nastavený ideálne. Ako som povedal, má svoje muchy, dali by sa prehodnotiť niektoré kapitoly, len na to by musela byť vôľa, by niektorí museli mať svedomie, museli by sa spýtať svojho vlastného svedomia, či to naozaj urobili v prospech občanov, v prospech všetkých občanov, nielen v prospech niektorých vybraných tak ako na tej farme. Nie sú to prázdne reči, sú tu aj návrhy. Som zvedavý, ako budú zapracované, aj kolegyňa Žitňanská podala nejaký pozmeňovák. Som zvedavý ako budú zapracované alebo teda akceptované tieto návrhy na riešenie. Ďakujem pekne.