27. schôdza

S reakciou pán poslanec Kaník.

Ja sa to snažím vysvetľovať neustále, ale vidím, že to je ako hrach na stenu hádzať.
Pán poslanec Duchoň, tak, dobre, poďme teda k číslam, veď nie sme sami v tej Európe. Takže sa pozrime na pobaltské krajiny, ktoré robia inú politiku, nie socialistickú, nie protirastovú, nie protizamestnaneckú, ako ju robíte vy. A viete, v tomto roku dosahujú aké hospodárske rasty? 3,9 %, 5 %, 3,7 %, v poradí Estónsko, Litva, Lotyšsko som povedal. V predchádzajúcom roku to bolo 9 %, 5 %, 6 %, takto by som to mohol povedať. Mám málo času, tak sa tomu nedá venovať. Ja vám tú tabuľku ukážem. Jednoducho tu sa ukazuje, že to je mýtus, že vláda to nedokáže svojou hospodárskou politikou pozitívne ovplyvniť. Dokáže to, a to veľmi silne a vo vašom prípade veľmi negatívne. Vy brzdíte hospodársky rast úplne dramaticky. Veď sa pozrite na tie iné krajiny. A nie sú to len pobaltské krajiny. Mohli by sme tam zaradiť napríklad aj Veľkú Britániu, aj Rumunsko v poslednom čase, pretože stačí racionálne videnie sveta, zdravý sedliacky rozum. Jednoducho keď neustále pridávate ďalšie a ďalšie zaťaženia finančné, administratívne pre tých, ktorí zamestnávajú, no nemôžete čakať, že budú rásť, nemôžete čakať, že budú produkovať, nemôžete čakať, že budú zamestnávať. A vy robíte presne to, že im robíte problémy. Teraz vyšiel čerstvo prieskum, dneska si ho môžete pozrieť v novinách, pred tromi rokmi v oblasti malých firiem 32 % považovalo nadmerné daňové zaťaženie za najväčší problém, dnes 74 % firiem považuje toto za najväčší problém a výsledkom je, že odchádzajú do zahraničia, kde je všetko jednoduchšie, všetko lacnejšie, všetko získa väčšiu podporu ako na Slovensku. Tá pozitívna politika sa dá robiť.

Pán poslanec Muránsky do rozpravy.

Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, už som myslel, že sa nedostanem k slovu a že ma pán Kaník nechce naschvál pustiť asi k slovu. Ale nebude to tak.
Dovolím si konštatovať, samozrejme, že každý rozpočet je lepší ako žiadny rozpočet, ako každá vláda je lepšia ako žiadna, ale ja som naozaj z niektorých vecí prekvapený. Myslím si, že nikto z vás neštudoval celý rozpočet od A do Z, ja som sa venoval len teda kapitolám, ktoré sa týkajú životného prostredia a pôdohospodárstva, a musím povedať, že je jeden poslanec, ktorý by tu určite tak nejaké slová použil, že dajte to preč. No tak hovoril to pán poslanec Hlina. Ja by som tiež tak použil tieto slová, že dajte to minimálne v týchto častiach týchto kapitol preč, pretože je to jeden z najslabších rozpočtov, aké vôbec pre rezort životného prostredia boli dané.
Ja som si vždy myslel, že bývalý minister financií pán Mikloš krivdil rezortu životného prostredia, keď som tu bol poslancom vlády v rokoch 1998 – 2006. No ale musím povedať, že teraz ho pán minister trošku Kažimír predčil a že proste takto macošsky sa málokto zachová k rezortu životného prostredia, tak ako je to v tomto rozpočte tejto vlády. Samozrejme, ide aj o zníženie prostriedkov s delimitáciou na ministerstvo vnútra, ide o prostriedky, ktoré sa menej alokovali z hľadiska európskych fondov, ale musíte aj tak uznať, že pokles rezortu vo financiách o 34 % oproti roku 2013 je strašne, ale strašne vysoký, samozrejme, nie sú žiadne kapitálové a tak ďalej a prevádzkové náklady taktiež nám klesajú takmer 41,5 %, okolo 33 % je pokles výdavkov, ktoré idú z fondov Európskej únie. A preto hovorím, že si nepamätám, že takto macošsky by sa k tomuto rezortu bol postavil akýkoľvek z ministrov predtým, samozrejme, treba si uvedomiť aj to, že ministerstvo životného prostredia a jeho rozpočet sú dlhodobo poddimenzované. To musím aj uznať. A je to tak aj za akýchkoľvek vlád.
Keď si pozrieme otázku napríklad vodného hospodárstva, kde je teraz daný veľký cieľ na to, aby sa riešila protipovodňová ochrana vo vyše 500 rizikových územiach, treba nainvestovať 700 miliónov a tak ďalej. No ale keď sa pozrieme do dnešného rozpočtu, tak budeme čítať všade len, že je obrovský pokles. Aj tu je pokles tretinový, tak ako je tretinový pokles celkového rozpočtu. Tak pre túto protipovodňovú ochranu, hoci štandardnú, a to som rád, že ministerstvo prechádza na štandardnú ochranu, teda protipovodňovú ochranu, a, bohužiaľ, tie hrádzky, to je len niečo, čo je doplnkové podľa môjho názoru, aj podľa názoru väčšiny vodohospodárov, z tohto rozpočtu vyplýva, že na toto nebudú zdroje.
Takisto nie sú zdroje, samozrejme, a krátia sa, na odpadové hospodárstvo, kde je to tak isto podiel takmer 30 % výdavkov. Pritom v pláne úloh je zrušenie napríklad takého fondu, ako je Recyklačný fond, a nie jeho transformácia na to, aby sa alokovali zdroje pre budúce riešenie odpadového hospodárstva a recyklačného priemyslu. Naopak, znižuje sa a niečo sa tu chce zrušiť.
Samozrejme, ďalej vidíme pokles prostriedkov, ktoré sú pre Environmentálny fond. A ja som už aj v minulosti upozorňoval, že sa proste tento fond nevydáva dobrým smerom. A ja som bol medzi štyrmi poslancami, ktorí boli pri obnove tohto Environmentálneho fondu. To bol poslanecký návrh zákona. A predovšetkým sa tam v preambule píše, že tento fond má byť používaný pre vodovody, kanalizáciu obcí miest, pre verejnú správu a tak ďalej. No už za prvej Ficovej vlády, keď došlo k zlikvidovaniu ministerstva životného prostredia, na ministerstve pôdohospodárstva, zase, boli časté personálne zmeny, došlo k zmene filozofie, a to v tom, že z Environmentálneho fondu odrazu bolo možné dávať prostriedky aj do súkromnej sféry. Teraz to prešlo na možnosť dávať tieto prostriedky na úvery. A dokonca došlo nedávno aj k takej novelizácii tohto zákona o Environmentálnom fonde, že je možné dávať z neho pôžičky nie na životné prostredie, ale pre poľnohospodárov. Tento trend považujem za nesprávny. A takéto využitie fondu, ktorý sa nazýva Environmentálny fond, tak isto považujem za scestné a nie správne. Nemá to nič s rezortom pôdohospodárstva.
Ja chcem len zacitovať aj zo správy, ktorá je alarmujúca, pretože dôvodová správa samotná v kapitole rozpočtu životného prostredia hovorí to, že napriek tomu, že do rozpočtu na rok 2014 je zapracované zvýšenie výdavkov o 3 milióny eur na realizáciu obligatórnych úloh rezortu, poddimenzovaný rozpočet spôsobí značné problémy z hľadiska zabezpečenia plnenia obligatórnych úloh rezortu, ako aj plnenia záväzkov vyplývajúcich z uzatvorených zmlúv, každoročné znižovanie výdavkov spôsobuje rezortu existenčné problémy. A keby sme išli po jej jednotlivých častiach, pretože pod rezort ministerstva životného prostredia patrí hojne rozpočtových a príspevkových organizácií, tak všade môžeme vidieť poddimenzovanie tohto rozpočtu.
V závere samotnej kapitoly sa píše: „Nedostatočný objem výdavkov neumožní zabezpečiť starostlivosť o majetok štátu v potrebnom rozsahu, zavedenie nových informačných technológií či obnovu zastaraného vozového parku, najmä v organizáciách rezortu.“ A potom je tu výpočet obligatórnych výdavkov, ktoré nie sú zahrnuté v kapitole štátneho rozpočtu. Keby ste si ich prešli, je ich 12. A jediné nejaké pozitívum, ktoré tam vidím, je mierne zvýšenie o 11 % v inšpekcii životného prostredia, ktorá je aj tak dlhodobo veľmi po personálnej aj finančnej stránke poddimenzovaná. A nie je tak možné, aby účinne a výkonne štát cez túto inšpekciu plnil svoju kontrolu na akomkoľvek úseku životného prostredia, či je to ochrana prírody, či sú to odpady, či je to ovzdušie alebo vodné hospodárstvo.
Celkovo už to je naozaj alarmujúce, keď celý návrh rozpočtu kapitoly na roky dokonca vyhliadkovo teda 2014 až 2016 považujú tí, ktorí ho zostavili, za rizikový. Tak rizikový, si myslím, už je dosť silné pomenovanie na to, aby sme sa zamysleli do budúcnosti nad tým, čo bude s rezortom a čo s kapitolou životného prostredia do budúcnosti, pretože to nie je len ochrana prírody, ako si mnohí myslia, to sú nielen národné parky, to je aj otázka naozaj dôležitých odvetví národného hospodárstva, ako je vodné a odpadové hospodárstvo. A, vážení, toto patrí všetko do rezortu a kapitoly ministerstva životného prostredia.
Nielen z toho dôvodu, samozrejme, že som opozičný poslanec, ale aj z dôvodu, ktorý už som pomenoval, a to teda výrazného zníženia rozpočtu o 34 % nemôžem takýto rozpočet celkový podporiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.
Pán poslanec Mikloško, je 11.55 hodín, myslíte si, že to zvládnete, aby som vás neprerušoval? (Reakcia poslanca.) Tak potom, nech sa páči.

Som zároveň aj spravodajcom zahraničného výboru, ktorý začína o 12.00 hodine rokovať. Takže potom si nechám podpísať ospravedlnenie.
Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia, no troška ma znervózňovali tie dlhé príspevky už aj včera, aj dnes. Boli dobré, ale dlhé. A najmä keď sa opakujú ústne aj písomne, tak už, neviem, nemal som miesto svoje. Ale už teda som sa dostal aspoň doobeda na to, poobede je veľa programu.
Samozrejme, ideálny je vyrovnaný rozpočet. Ja som bol v rokoch 1990 – 1992 vo federálnej vláde, tam sme taký mali. Aj slovenská, aj česká vláda vtedy taký mali. Bolo by zaujímavé napísať, kde začal ten rozpočet byť nevyrovnaný. Môj brat Marián hovorí, že on má vyrovnaný rozpočet doma, dá si škatuľu z topánok, tam si dá peniaze, ktoré má, a keď manželka potrebuje na topánky, tak si to pozrie, keď sú tam peniaze, kúpi ich, keď nie sú tam, nekúpi ich. Nežijú na dlh. Ale to teraz som asi ani nemal povedať?
Ja som člen zahraničného výboru a teraz si dovolím pár slov povedať k tejto téme, ktorá tu bola trochu na okraji, by som povedal.
Neviem ako iné ministerstvá, ale ministerstvo zahraničia vlastne splnilo požiadavku ministerstva financií, to treba pochváliť. A urobilo úsporné opatrenie, 3 milióny eur získalo na mzdách, zrejme nejakým obmedzením počtu diplomatov, vyslaných ľudí, ale aj tovarov, v službách aj v transferoch, čiže to je pozitívne. A takisto zvýšilo limit príjmov o 3,2 milióna z predajov budov vonku. Myslím, že tam je stále ešte veľká rezerva. Ten, kto pozná naše ambasády a rôzne staré budovy z rôznych obchodných a kultúrnych a neviem akých organizácií a zariadení, tak by mohol vedieť, že tam by sa ešte dalo všeličoho v budúcnosti zbaviť.
Všimol som si aj kapitolu Krajania, viem, že tu bola o tom dosť kontroverzná diskusia. Nedávno som absolvoval poslanecký prieskum na Úrade pre zahraničných Slovákov. Myslím, že to nerobia zle. Majú rozpočet 1,5 mil. eur na podporu krajanského hnutia aj na, samozrejme, udržovanie tohto ústavu. Dve tretiny z toho idú na projekty, teda je to okolo 1 mil. Tak si myslím, že to nakoniec nie je zlý pomer. Samozrejme, musia si uvedomiť to, čo vlastne všetci asi vieme, že zahraničných Slovákov je veľa, ich organizácií je veľa, často proti sebe a nikdy nebudú s tým ďalší zahraniční Slováci spokojní, čo dostanú. Ale dostávajú toho, myslím si, pomerne dobre.
Ja ešte vidím úspory napríklad v tom, o čom sa tu viackrát hovorilo, že diplomacia EÚ v budúcnosti bude. Moc tomu neverím, lebo keď bude nás reprezentovať nejaký celkom cudzí štát a veľký štát, tak málokedy sa dostaneme tam na rad, ale je aj tu nejaká možnosť úspory v budúcnosti.
A takisto spolupráca s V-4. Tiež tomu veľmi neverím. Ale V-4 je predsa len organizáciou tuším 60 miliónov obyvateľov, to je sila. Keby sme sa dohodli v rámci V-4 aj napríklad v zastupovaní v medzinárodných organizáciách alebo niekde inde, tak by to nebolo zlé.
Trocha mi vadí to, že otázka ľudských práv je vlastne pod ministerstvom zahraničia. Tak musí to byť pod nejakým ministrom alebo dokonca, by som povedal, podpredsedom vlády, ako to aj je. Ale v tomto rozpočte som nenašiel peniaze, ktoré sa do toho dávajú. V minulosti, pred rokom alebo dvoma rokmi to tam bolo. Tam bola silná podpora nevládnych NGO organizácií, tzv. pro-choice napríklad, a menšia podpora alebo žiadna podpora pre nevládne organizácie pro-life. Ale to je len jedna vybratá z toho téma, veľa protestov bolo na projekty prvej skupiny. Ja si myslím, že by to bolo treba naozaj dať pod ministra, ktorý bude zodpovedný len za to. Ten by, samozrejme, mal mnoho iných kompetencií. Ja som takým ministrom bol prvým v Havlovej vláde. A pravdupovediac bolo by tam čo robiť. Podpredseda pre ľudské práva keby bol. Ten bol v minulej vláde. A k tomu by mohlo ešte ísť ďalších veľa nelegislatívnych, nezahraničných a neekonomických problémov. Je ich veľa v každom štáte.
No chcel som spomenúť ešte niečo v súvislosti s Estrela reportom. Ale zajtra, myslím, tu budeme mať pána ministra o 9.00 hodine. Takže ja mu to povyprávam. Je to taká veľmi zaujímavá včerajšia téma z Bruselu, Dňa ľudských práv, kde teda niektorí naši poslanci hlasovali veľmi zvláštne, ako keby sa chceli vzdať kompetencií pre zdravotníctvo, školstvo a rodinu v prospech Európskej únie. Ale to vynechám, nechám to na zajtra, kde, myslím, o 9.00 hodine sa bude rozprávať o zahraničnej politike.
Vážení priatelia, toto bol bod 6, a ešte bod 7, posledný, a už skončím. Členské príspevky, tých je v medzinárodných organizáciách asi za 15 miliónov. To sa mi zdá dosť veľa.
Skúsim sa pozrieť troška bližšie na Organizáciu pre hospodársku spoluprácu OECD. Tak je jeden milión pôvodný a potom ešte dobrovoľne asi 70 tisíc eur. To je zvláštne, že aj niečo dobrovoľne dávame, ja by som im nedal.
No potom je tu NATO, civilný rozpočet celkove 1,1 milióna, tiež dosť na civilný rozpočet, celkom neviem, čo to znamená. Vzápätí výstavba nového sídla, je to kapitálový transfer 2,8 milióna. Tak neviem, či a kde sa robí nové sídlo NATO, či je to v Bruseli, ale relatívne dosť veľa je to 2,8 milióna. A ešte je tu 3,8 milióna, plus, samozrejme, sú tam ešte mierové misie a všeličo ďalšie v súvislosti s týmto. Tak o tom už nebudem hovoriť. Mierové operácie sú tam za 2,9 milióna.
No ešte posledné snáď k tomuto by som povedal, že ostatné príspevky do medzinárodných organizácií, to je 153 tisíc. Ale bolo by zaujímavé vedieť, komu do akej organizácie vlastne platí ministerstvo zahraničia príspevky. Ja som predseda Združenia kresťanských seniorov, každoročne musíme 450 eur zaplatiť do Bruselu, a teda celý rok ich zháňame a potom ku koncu to nejako zbúchame, takže do tých ostatných príspevkových združení by sme sa aj prihlásili.
Takže to by, vážení, bolo asi všetko, niektoré veci som si nechal na zajtra, keď bude rozprava k zahraničnej politike za roky 2013 a 2014. Ďakujem.

Dobre, ďakujem pekne.
Keďže je čas na obedňajšiu prestávku, pán minister sa nehlási do rozpravy, prajem vám všetkým dobrú chuť a stretneme sa o 14.00 hodine a pripraví sa do rozpravy pán poslanec Miškov, takže, ešte raz, dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)