27. schôdza

Dobré ráno. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, spravodajca, kolegyne, kolegovia a dovolím si k tomuto pozdravu, keďže pomerne vysoké percento v tejto chvíli v snemovni predstavujú lesníci, dodať aj tradičný lesnícky pozdrav Lesu zdar. (Hlasy z pléna - zdar.) Tak, aj odpoveď je správna, pani podpredsedníčka. Dobre. Pôdohospodári majú, teda podpredsedníčka nášho výboru, majú pôdohospodári takýto pozdrav? Dobre, nebudeme to teraz rozširovať.
Včera sme začali rokovanie o zelenej správe. Ja som si k tomu doniesol dve knihy. Jedna je taká skôr čierna, druhá červená. Obidve do tohto farebného spektra použijem, ale chcem zdôrazniť aj zaujímavú symboliku, ja mám symboliku rád, že po zákone roka, najhlavnejšom, najdôležitejšom zákone, ktorý snemovňa má česť prerokovávať, prišiel hneď vzápätí nie zákon, ale prerokovanie o zelenej správe a ja viem, že celkom možno to nebude niekomu pripadať ako úplne náležité, ale ja si myslím, že ak zákon o rozpočte je zákonom roka, tak správa o lesnom hospodárstve - zelená správa je tiež správou roka, pretože naozaj to nie je politická správa, ale je to správa o niečom, čo sa nás týka absolútne všetkých, či chceme alebo nechceme.
Ale chcem tak trocha pokorne dodať, možnože sme sa dopustili a ja sám prvý, nejakej chyby pri vstupe do rokovania o tejto správe. Tu jednoducho funguje taký vzorec, ktorý možno má svoju politickú logiku, ale myslím si, že nie vždy je dobré ho použiť. Minister príde s materiálom, na to sa hlásime my, poslanci opoziční a nie koaliční, aby som to tak povedal presnejšie. Hľadáme to, čo môžme skritizovať, potom sa prihlásia poslanci vládni, ktorí už ani nepozerajú na samotný predmet, ale pozerajú a počúvajú to, čo sme povedali. Hľadajú zase to, čo by mohli skritizovať na našich výrokoch a tak akosi, ani keby nám sa niekde stratila tá podstata, ktorá by mala byť nie v tom, že budeme hľadať slovíčka, na ktorých sa môžme nachytať, ale že budeme hľadať podstatu toho, čo je predmetom rokovania.
Ja si myslím, že včera sa udiala taká vec, ktorá možno by mohla byť povedaná ako zaujímavý štatistický údaj. Nevystúpili tu politici vládni a protivládni. Vystúpilo tu niekoľko zaujímavých ľudí. Ja som si tak povedal, je to jeden špičkový slovenský odborný prírodovedec, vedec a ak som dobre počítal, štyria lesníci. Prepočítal som si aj z ich rečí aj z toho, ako ich poznám roky, ktoré odpracovali, odslúžili v prospech slovenských lesov títo piati ľudia, vyšlo mi 116 rokov. Tu včera prehovorilo 116 rokov skúseností, poznatkov, presvedčenia. Však dokonca 4 z tých 5 jedna Alma mater mala. Tí ľudia sa na chvíľočku stali politikmi na pár rokov. Ja to som už nerátal, koľko sú, keby sme rátali politické roky týchto ľudí, tak možno by nám vyšlo nejakých 15 rokov.
Zoberte si 116 rokov životného kréda, presvedčenia, profesie a poslania a mizerných 16 rokov v nejakej politike, ktorá je dôležitá, ale ktorá predsa nemôže a tobôž nie v takomto prípade, keď máme na rokovaní nie zákon, ktorý vyšiel z nejakej ideovej dielne, ale správu, ktorá sa nás týka všetkých. No tak táto váha, či nerovnováha, to jednoducho musí byť pomenovaná a ja verím, že všetkých tých piatich, aj tí, čo sa dneska k nim pridali, spája nie politický boj proti pánovi ministrovi. On nie je minister v tejto chvíli, minister vládneho SMER-u, nejaký môj nepriateľ. On je v tejto chvíli môj minister, ktorý hovorí o veciach, ktoré ma bytostne zaujímajú a kde hľadám súvislosti. A propo súvislosti. Martin Fecko skončil jedným pekným slovenským porekadlom. Mňa v tej chvíli napadlo, že som mohol začať iným, tiež rýdzo slovenským porekadlom, nie výrokom. Príroda, ten výrok znie takto: "Príroda odhaľuje svoje tajomstvá tomu, kto pozerá, počúva, pozoruje, premýšľa a odhaľuje súvislosti." Viete, kto to povedal? Túto krásnu vetu povedal ten pán, ktorý je známejší inou vetou, oveľa kratšou, zachovajme lesy potomkom. V 18. storočí to bola dôležitá veta, pretože v 18. storočí naozaj banský priemysel víťazil nad lesmi a lesy mizli. Túto vetu povedal v blahej pamäti jeden z najvýznamnejších slovenských lesníkov, ktorého múdrosť potvrdili veky a roky nasledujúce, čiernobalogský rodák Jozef Dekrét Matejovie. Takže Martin, ďakujem, ty si začal, ty si skončil krásnym príslovím a myslím si, že je celkom dobré pokračovať týmto, pretože je veľmi dôležité pre to, čo chcem povedať nie svojim lesníckym kolegom, ktorých nemôžem z toho školiť, pretože tých 116 rokov máme dohromady tých skúseností, ale ktoré treba možno povedať tým, ktorí nemali tú radosť a tú česť stať s lesníkmi. Každý predsa nemôže byť lesníkom a povedať občanom, pre ktorých nie pracujeme, my pre nich slúžime. Lesníctvo je naozaj služba.
Takže ja sa ospravedlňujem za ten nešťastný vstup, keď som tiež sa vlastne stal akousi obeťou či pokračovateľom tohto spôsobu, že minister príde a my hľadáme a zase vládni poslanci na nás. Prišiel môj minister, môjho životného zamerania, predložil správu, ktorá mi je blízka a ja som predsa aj včera povedal, aj keď mi to potom niekto z vás vytkol, že to nebolo celkom jasné, že ja na tej správe v zásade chybu nenachádzam, že tie fakty, tá štatistika, ktorá tam je uvedená, ja som si to prečítal, ja som nemohol z toho vyvodiť záver, že je tam niečo, čo nejakým spôsobom popiera moje lesnícke skúsenosti, cítenie alebo názory.
Dovolil by som si len k tomu takú maličkú vetu, možno trocha to znelo nadnesene, ale veď každý máme právo aj nejakú nadsádzku, že keby som ja sedel na kresle ministra pôdohospodárstva, takže by som svojim úradníkom povedal, že chlapci pozor, dobre, štatistika môže byť, ale ja tam chcem mať aj niečo navyše a práve to bolo predmetom môjho ozaj dobromyseľného vystúpenia, že navyše teda by som tam chcel mať takú záležitosť, ako je práca s verejnosťou. Bolo povedané, že to možno nie je také dôležité a jasné, keď ministerstvo myslí, že to nie je dôležité, že možno zaznamená to, že lesníckym skanzenom prešiel v tom roku 398 tisíci návštevník podľa oficiálnej štatistiky, tak to nie je dôležité. Ale ja som si povedal, tu použijem tú prvú knižku, keďže ja sa cítim byť jeden z priekupníkov v práci s verejnosťou a mal som tú česť a prichádzajú Vianoce.
Pán minister, pred chvíľočkou ste odmietli jeden darček tu od jedného kolegu, darček, no výzvu. Ja budem trocha miernejší, nebude to politické. Je to knižka, do ktorej nafotil krásne slovenské lesy tím otca a syna Bartovcov známych slovenských fotografov a ku ktorým ja som mal tú česť napísať texty, ktoré sú istým vyznaním. Nie je v tom žiadna politika, je v tom krása lesníckeho poslania. Tá kniha sa volá Lesy a ľudia a ja vám ju teraz s radosťou venujem. (Odovzdanie knihy ministrovi a reakcia ministra: Knihy mám rád. Ďakujem pekne.)
Takže ďakujem pekne pánovi ministrovi, môjmu ministrovi, ktorý pôsobí v oblasti, ktorá ma bytostne zaujíma, že túto knižku prijal a odpúšťam, resp. nevyjadrujem sa, nebol som autorom to, že to tam práve v tejto správe, tá práca s verejnosťou nebola. Nemusí byť. Keď nechceme mať v tej správe, to, čo sa udialo aj minulý rok v oblasti toho boja, to je nesprávny názor, ale tak to vypadá, žiaľ, na verejnosti, medzi táborom lesníkov a ochranárov, ktorý je nezmyselný a ktorého podstatu ešte dnes poukážem, že fakt treba vnímať ako absolútne absurdnú, tak toto je vec, ktorá tiež tam, keď ministerstvo usúdilo, že tam nechce mať povedzme zmienku o tom, že bola tu konferencia vo Zvolene, ktorá povedala, že tu už tie rozpory zaniknú. Dvaja ministri to deklarovali. Mohla tam byť o tom veta. Nádejná silná veta. Ministerskí pracovníci usúdili, že to nemá byť v zelenej správe, že táto dejinná udalosť, ktorá sa prisľúbila, ktorá zabliká aj nádej, nie je toho hodná. Nie som autor správy, nech to tam nie je.
Keď ministerskí pracovníci usúdili, že tam nemá byť zmienka o kráľovskej lesníckej disciplíne, o hospodárskej úprave lesov alebo ľudovo nazývanej lesnej taxácii, o jej vážnych problémoch, o jej obrovskom význame, nemusíme ísť do histórie, nemusíme spomínať, ako to vzniklo. Ja som včera už povedal, že pán Hatiar tvorca modernej zlúčenej zjednotenej taxácie sa možno symbolicky v hrobe musí obracať pri niektorých veciach, ale tu v tejto chvíli možno aj odpoveď pre pána poslanca Lojza Hlinu. Ja som si nedal tú námahu, opäť obdivujem, ako poctivo sa vie pozrieť na súvislosti, ale ktovie či tie problémy s číslami nevyplývajú práve z toho a na tom sme sa aj zhodli, to aj pán spravodajca Lebocký na výbore ma podporil, aj včera Tóno Cicoň, ďalší lesník, proste sme sa zhodli na tom, že v taxácii je dačo zlé. Dačo zlé je v taxácii, ktorá, ako pred chvíľočkou povedal lesník Martinák, je veľmi dôležitá. Tá taxácia je totálne podvyživená. Šéfovia z taxácie z Národného lesníckeho centra spínajú pohľad k nebesiam a hovoria, že družicové prieskumy to vyriešia. Nevyriešia. Ak taxátor nepôjde do lesa s tou priemerkou, ktorú sme spomínali, ak neurobí, keď už nie priemerkou ani naplno, tak aspoň štatisticky významnými spôsobmi, ktoré my dobre ovládame a ktoré jednoducho sú vysokou odbornosťou, tak vera bože, budeme mať možno v tých číslach, milý Lojzko, ešte väčší neporiadok, pretože taxátori dnes hovoria a to vnímajte, myslím, že kolujú po Slovensku petície, myslím, že tu je vysoká nespokojnosť, pretože pred časom sme urobili jednu veľkú chybu, že sme ich vytvorili ako súkromníkov, osudovú chybu Národného lesníckeho centra, že sprivatizovalo taxačnú službu a dneska tých taxátorov, ktorých sme sprivatizovali s cenou 12 euro za hektár, aby robili plány, aby chodili s tými priemerkami, aby prešli tie 2 milióny hektárov lesov, tak ako sa prejsť majú za tých 10 rokov, dneska im hovoríme, že im na to netreba už 12 eur za hektár, ale im hovoríme, že to musia robiť za 6 bez DPH.
Neurobia to za tie peniaze, to som si len považoval za potrebné na vystúpenie pána poslanca Hlinu povedať, že jedna z príčin je tá, že spíname oči k družiciam a hovoríme o družicových prieskumoch, ktoré nikdy nenahradia poctivú prácu lesného taxátora, ktorý si to musí odšľapať a ktorý musí stráviť na lesnohospodárskom celku, pre ktorý robí program starostlivosti o lesy, ako teraz nazývame lesné hospodárske plány a musí tam stráviť pekných pár mesiacov terénnych prác v lete, aby v zime tento plán urobil. Áno, taxácia je kráľovská disciplína a taxácia ako kráľovská disciplína jej padá koruna z hlavy. Ja budem poobede v jednej konkrétnej interpelácii práve o tomto rozprávať. Takže, keď ministerskí pracovníci usúdili, že v zelenej správe kráľovskej disciplíny netreba, netreba jej venovať ani riadok, je to opäť ich právo, ja to naozaj nemyslím ironicky, v tej správe jednoducho nemôže byť všetko a autor je autor, ten sa vždy rozhodne, čo áno a čo nie a je to vec niekedy náhody, niekedy možno aj konkrétnych pracovníkov. Nekritizujem, len pripomínam.
Ak mi chýbal aj nejaký informačný odstavec o tom, že čo sa udeje, alebo čo sa udialo s 5 miliónmi eur odvodu do štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, no tak mi to chýbalo, lebo už som to včera pripomínal, že tie odvody sú nesystémové, že že tam kde by sme mali dávať, tam berieme, že tým podpisujeme sa pod istú krátkozrakosť, síce stvrdzujeme svoju 4-ročnú politickú orientáciu orientovanú na najbližšie voľby, ale popierame to, že sme tu predovšetkým občania, ktorí chcú, aby ich deti po nás žili v dobrej krajine. No ak to takýmto spôsobom vidíme, tak potom môžme z tých lesov zobrať tých 5 miliónov aj tomu Uliču, ako som včera spomenul, tých tristotisíc. Tej hladovej už skôr ukrajinskej ako slovenskej doline, no zoberme tých tristotisíc, veď čože, je tam jediný podnik, ktorý ako tak ešte zamestnáva posledných pár ľudí, nech dajú tristotisíc do Bratislavy. Kruté, nesociálne, to sme ako dali, to už je inak pridaná hodnota, už nám nestačí 5 miliónov len z Lesov Slovenskej republiky, čo ja vravím, keď pánovi generálnemu riaditeľovi Határovi povedia 50 miliónov, tak ich dá, verte tomu. Len, hospodárenie v lesoch, ja to zdôrazňujem a prosím a prosím pána Pellegriniho a všetci, čo majú takýto pohľad na financovanie štátu, že na lesy sa nemožno pozerať týmto spôsobom.
Ale opäť, nebudem do šírky, tieto veci sú známe, ale možno treba občanom povedať, že tu naozaj prebieha istý boj o budúcnosť Slovenska v 21. storočí. Lesy budú základným predpokladom toho, ako táto naša spoločnosť bude vypadať. Tá polovica krajiny je lesa, každý druhý meter štvorcový je, patrí lesu na Slovensku. Musí nás to zaujímať a musíme si vedieť povedať, či máme do tých lesov investovať, aby deti žili v dobrej krajine alebo ich máme v rozpočte pre rok 2013 podojiť, lebo napokon veď oni to dajú, dajú aj z toho Uliča tých 3tristotisíc pošle riaditeľ. Možnože nebude mať na základné veci, ale ich pošle, lebo politické nominácie, respektíve lebo spôsob riadenia lesníctva je, žiaľ, aj takýto.
Ak sa rozhodli ministerskí pracovníci, že tam nedajú informáciu o jednej z najdôležitejších vecí, ktorá sa týka efektívnosti práce a budúcnosti lesného hospodára, o stave lesných ciest, tak ju tam nedali. Ja som už to povedal a musím to povedať, to je základná vec, ktorá rozhoduje o tom, ako môžme kvalitne pracovať. A možno aj o tých požiaroch, Martin, ako vieme rýchlo zasiahnuť a možno v prípade nejakých mimoriadnych udalostí, ako vieme zachrániť ľudské životy. Že majú Švajčiari 40 metrov na hektár a my len desať? Toto sú Švajčiari. No dobre, veď už sme hovorili o tom, že Slovensko bude Švajčiarskom, mali sme také bilboardy za Mečiara, že ich vo Švajčiarku nafotili a povedali sme, že to sme my.
Tak viem, nie sme, ale mali by sme si povedať a tí ministerskí pracovníci to tam mohli zapracovať, no urobme z toho aspoň meter navyše, na ten hektár, že keď aspoň jeden meter sa priblížme k tomu Švajčiarsku, ktoré nás prevyšuje štyrikrát. A Rakúšania tri a pol krát. Chýba mi to tam, ministerským pracovníkom to nechýbalo, majú na to plné právo, mne to tam chýba a dovolím si na to naozaj dobromyseľne upozorniť, že ja by som im to nedovolil, aby to tam nedali. Aby nedali aj víziu, čo sa má udiať, pretože zelená správa nie je len o stave, ale aj o tom, čo sa má udiať.
Ak je tam ani nie slovíčko o hradení bystrín, o tom, že povodne sú vážnym problémom Slovenska a že povodne nevyriešia železné zátarasy pri Devíne, tie riešia dôsledok. Len múdry lekár a lesníci sú múdrymi lekármi krajiny, tí riešia príčiny a príčiny povodní vznikajú na horných tokoch našich bystrín a to je v lesoch. Kedysi moji kolegovia to vedia, lesníci študovali to, jeden celý semester pracovali v teréne a nad rysovacími súpravami na predmete hradenie bystrín a mali z toho skúšku. Leoš Skatula významný, síce český, ale na Slovensku pôsobiaci lesník. Ešte dodnes v hornohorehronskej doline sa môžte pozrieť na diela z 20. rokov, ktoré založil. Ale nejde len o Leoša Skatulu, množstvo proste absolventov lesníckej fakulty ovláda profesiu hradenia bystrín, akurát to vyznieva tak ako streľba so slepými nábojmi, že naučiť sa to naučili, len štát na túto oblasť nedáva takmer nič.
A potom prichádzajú novopozvaní mesiáši, ktorí hovoria, že to vedia vyriešiť. Ja sa z toho nevysmievam. Ja viem, že každá kvapka zadržaná v krajine je dôležitá aj z hľadiska hydrológie, aj z hľadiska bezpečnosti krajiny. Len chcem zdôrazniť, že lesníci to vedia, že majú na to spôsoby vysoko odborné, a že by bolo dobré, keby zelená správa na túto našu schopnosť upozornila a keby aj povedala možno aj ostatným kolegom pána ministra vo vláde, že síce vieme, že každý natŕča ruku a každý pýta, nech je minister financií modrý, červený alebo zelený, a že ten nemá možnosť dať každému, ale že je potrebné, ak chceme tie povodne mať pod kontrolou, tak nestavať len železné múry pri Devíne, ale stavať aj HB-čky, to je lakonický názov hradenie bystrín na horných tokoch, ktoré len Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik spravuje, 19 800 kilometrov, polovica rovníka. Nechýbalo to ministerským pracovníkom, mne by to tam chýbalo.
Ak ministerstvo nechcelo vyhodnotiť poznatky svojich pracovníkov zo štátnej správy, ktorí sú priamo podriadení na lesných úradoch bývalých, ktorí majú poznatky, že kalamita naozaj nie je vždy kalamitou, a že kalamita prírodná je mnohokrát doplnená aj kalamitou v ľudských svedomiach a ja to viem od tých úradníkov, ktorí sa možno logicky nemôžu odvážiť to tak nahlas povedať, ale ja viem, že tie skúsenosti, poznatky a kritika dochádza aj do tých vysokých miest bratislavského ministerstva na Dobrovičovej. Je to škoda, že to nepovieme, pretože by to bolo dobré tým ľuďom, ktorí majú problém s tým a trápi ich to, povedať. Vieme o tom, chceme to riešiť.
Kalamita je vážny problém, ale vravím nie je to len problém prírodných živlov ale aj problém ľudského svedomia.
Ak sa ministerstvo rozhodlo nedať tam takú správu ako, že v lesoch pribudol ďalší laureát ceny Jozefa Dekréta Matejovie, ktorú som mal česť kedysi iniciovať, navrhnúť lesníckej komore aj lesom, a ktorá každoročne sa udeľuje na moje veľké potešenie a vďaku. Škoda, mohlo tam zaznieť meno, že máme významnú cenu, každý rok ju udeľujeme a dostal ju ďalší lesník. Možnože ju v budúcnosti dostane aj nelesník, napokon už som spomínal tie rozdiely medzi takým významným profesorom, ako je tu prítomný náš kolega poslanec Huba a lesníkom viete, keď budeme hľadať zákopy, nuž nájdeme, ale keď budeme vidieť les, tak si môžme podať kedykoľvek ruku.
No a skončil som možno včera tým a opäť, no ak, ak europortál ako služba, ktorá mala slúžiť lesníkom v období, ktoré končí o dva týždne, no ak tam tá zmienka neni o tomto významnom europortále, ja viem, no asi je to boľavý prípad, ale bol by som taký chlap, povedal by som, a dáme to tam. A nech, keď ten Mičovský toľko vykrikuje, nech vie, že je to funkčné, je to dobré a bude to slúžiť. Ja viem, čo napísala finančná správa, nemohla uznať argumenty národnolesníckého centra, lebo povedala, ale páni, veď to mal byť program, ktorý mal slúžiť ľuďom do roku 2013 do 31. decembra.
Čo tu hovoríte o tom, že vy tu ešte dobehnete, vy to ešte urobíte? Aj pán minister dal príkazy, musíte. Áno len 2009, 2010 je už za nami. Otázka je, čo by sa dialo, keby sa nedialo nič z našej strany. Ale dobre. Ostaňme v tom tóne, že to sú veci, ktoré naozaj pán minister a jeho ľudia sa rozhodli a majú plné právo dať alebo nedať a ani v Biblii nie je všetko, prečo by malo byť v zelenej správe? A ja naozaj, ak som vniesol do toho ten tón taký, že je všetko zlé, nie, ja som to povedal málo jasne, ja nemám problém so zelenou správou, s tým čo je tam napísané, určite pribudne zase do môjho radu kníh, ktoré mám v knižnici a kde všetky zelené správy o stave lesného hospodárstva si nielen ukladám, ale často sa do nich aj zapozerám a listujem si v nich, lebo ja som klasik, pre mňa internetové texty nie sú tak vzácne, ako papierové. A pri tejto takej istej pokornej ospravedlňovačke za to, že som to možno nepovedal tak jasne, a že som si dovolil len povedať, že niektoré veci mi tam chýbali, chcem poprosiť pracovníkov ministerstva a pána ministra, ktorý im to môže prikázať, aby ak toto všetko, čo som spomenul nebude aj v budúcoročnej zelenej správe, nech to tam nie je, uznávam, autorské práva aj v tomto smere.
Pán minister, ale veľmi vás prosím a viem, že tam to nemusí byť problémom, lebo je to rýdzo odborná vec pre 21. storočie a pre každého občana v našej krajine. Tu jednu vec, veľmi vás prosím, mi do zelenej správy, čože mne, občanom Slovenskej republiky a lesníkom za rok 2013 už dajte, hospodársky spôsob, to ako tí lesníci, aké nástroje, akú páku, aký ten princíp pri správe lesného majetku pri tých dvoch miliónoch hektároch použijú. Včera som prebehol letom svetom od devastácie, ktorá nemala žiadne dôsledky, cez holoruby, podrastovia, ako sa to prudko mení, že to, čo sa voľakedy menilo stáročia, sa teraz už mení za desaťročia a dokonca teraz sa to mení pomaličky už za roky. My vieme, že výberkoví hospodársky spôsob nie je použiteľný úplne všade, aj minule som mal možnosť s pánom ministrom prehodiť, že mu niekto povedal, že 18 %. Pán profesor Saniga hovorí: "určite viac ako 50 %", mňa voľakedy učili, že len 2 %. Nie je to otázka percent, aby sme si tu hovorili, je to otázka tá, že musíme občanom jasne povedať, že lesníci pri svojej službe sú povinní, to neni dobré slovo, s radosťou to vykonajú, len ich treba k tomu možno aj usmerniť aj prostredníctvom zelenej správy a tým, ktorí bojujú na tomto fronte, povedať, dobre robíte. Že tento spôsob hospodársky ten tá najvyššia lesnícka pilotáž, dokáže malé zázraky, dokáže stabilizovať krajinu bez toho, aby sme museli do nej dávať peniaze.
Ľuboš, to neni otázka, že potrebujeme zalesniť 19 tisíc hektárov ako v zelenej správe a tešíme sa, že 37 % z toho máme prirodzenú obnovu, ale nám toto percento nejak stagnuje. Hej voľakedy keď sme my boli v Medzilaborciach, tak sme mali ani nie 10 % prirodzenej, takže 37 bolo percentom snov. Tu treba povedať, že vôbec nebude treba žiadnu obnovu prirodzenú ani neprirodzenú, respektíve zamýšľať sa nad obnovou ako takou, pretože výberkový les sa obnovuje sám. To treba občanom povedať, že ten les bude rovnako krásny, že poriadne ani nezbadali, že sa v ňom hospodári, ďalší malý zázrak. Tu treba povedať našim drevárom, že im dáme tú istú hmotu, ale ešte kvalitnejšiu, ale v tom istom množstve. Tento zázračný spôsob to jednoducho má v sebe zakódované. Tu treba povedať našim ekonómom, že tento spôsob nie je drahší ale je lacnejší, nebudeme robiť zalesňovanie, nebudeme, tam kde sme zalesňovali 300 hektárov bude možno 3 niekedy pomôcť. Takže, ekonomika je tu zázračne naštartovaná smerom takým, že pán minister Kažimír, keď by sme ho chceli prevrátiť na nejakú lesnícku nôtu, tak, tak musí tomuto spôsobu tiež zatlieskať.
Tu treba povedať, že stabilita krajiny bude úplne taká, že problém s lykožrútom a problém medzi lesníkmi a ochranármi, ktorých som už nazval, že je umelý, vôbec nebude existovať, pretože výberkový les má v sebe silu, ktorá sa jednoducho prejavuje tým, že lykožrút tam nikdy nezvíťazí. Verte tomuto, nie sú nejaké výmysly Mičovského, ktorý sem príde pred vás v zelenej uniforme a rád vám stále opakuje svoje pravdy. Ja sa hlásim k tomu, že som lesník, ktorý sa na chvíľočku stal politikom ale to je vec nad veci. To je vec, ktorá naozaj pomôže všetkým a je to úplne jedno, kto bude vládnuť a ak táto krajina potrebuje múdru lesnícku budúcnosť a ja chcem teraz zdôrazniť to, že toto je a to možno preto prosím, aby to v tej správe bolo, to je ako každá veľká vec ako každá novinka, vždy najprv má veľa kritikov.
Mohli by sme sa staviť tu o mnoho vecí a rôznym spôsobom, dám svoju hlavu na to, že výberkový hospodársky spôsob je v 21. storočí rozhodujúcim spôsobom ekologickej, ekonomickej, občianskej, sociálnej, klimatickej a ešte si dajte k tomu, aké chcete dovetky, stabilizácie krajiny, krajiny pre všetkých, pre všetkých, ktorých táto sto päťdesiatka zastupuje a pre všetkých, ktorých ďalšie sto päťdesiatky budú zastupovať. A tým by som rád aj toto možno ukončil, aj celý svoj vstup, ktorý som včera tak voľáko nemal celkom premyslený a zamrzelo ma, že niektoré veci ste vyhodnotili, kolegovia lesníci, tak ako ste vyhodnotili a chcem teda jednoducho poprosiť, že potrebujeme vniesť pre kolegov, ktorí v rámci PRO SILVA naozaj zázračným spôsobom bojujú za tento spôsob, ktorému uverili, ja ich nebudem menovať, ale to už je množstvo lesníkov. Len možnože to je ten paradox, že zospodu sa to tlačí, zospodu táto lesnícka, ozaj doslova zelená nádej vyrastá naplno, objekty pribúdajú a ja veľmi prosím, aby aj zhora, cez ministerstvo, táto snaha, ktorá niekedy máme, pán minister, také lesné správy, kde to robia lesníci tak skoro potajme, aby ich niekto neskritizoval, že ty sa tu nehraj na ochranára, ty dávaj kubíky. Áno, treba to otvorene povedať, toto niekedy funguje. Aj to funguje, že bielu farbu nepoznáš, ale dobre, to je tá každá štatistická veličina, každý štatistický súbor má svoje plusové, aj mínusové hodnoty. Ale ja chcem povedať o tých pozitívnych, máme ľudí, ktorí to robia, ktorí tomu veria a verte tomu, že je čomu veriť, len možno treba k tomu tú podporu. Ja verím, že sa dopátrame k tejto podpore aj tou malou zázračnou vetou, o ktorej budeme rozprávať v zákone o lesoch v januári, dajbože, budúceho roku.
Chcel som použiť vo svojom vstupe dve knihy, čiernu som už použil, o zelenej správe som rozprával, tak použijem ešte tú červenú. Včera vznikla pri rozprave o štátnom rozpočte taká zaujímavá diskusia medzi mnou a pánom poslancom Blahom, ktorý rád cituje niekedy marxistických autorov a ja som si jedného marxistického zobral, resp. zobral som si ekonomickú demokraciu dnes, ktorá je knižkou, ktorá má, v radoch SMER-u požíva veľkú úctu a pán Blaha mi to vlastne aj pripomenul, áno, že ten pán Schweickart je marxista, prečo nie, ja nemám to videnie sveta, že všetci sú len čierni a bieli. Ak ten pán Schweickart napísal, že, a ja si to teraz, tú vetu dovolím rozšíriť, včera som použil tú časť, ktorá mi pasovala pre štátny rozpočet a teraz možno, ona má skutočne dôvetok, ktorý som neprečítal, ktorý pasuje pre túto tému dnes.
Takže pán Schweickart povedal vetu, ktorou by som rád skončil: "Obnoviť funkciu ekonomických hraníc štátov znamená predovšetkým obnoviť dôstojnosť človeka a pridať neovládateľnému hospodárskemu rastu a vyčerpávaniu prírodných zdrojov hodnotu udržiavateľnosti." To je podstata všetkého, o čom som sa tu snažil rozprávať, že v zelenej správe môže chýbať všetko, keď to tam autori nedajú, ale udržiavateľnosť, ktorá je vyjadrená práve hospodárskym spôsobom, ktorý mi tam chýbal a ľudská dôstojnosť, ktorá je daná tým, že ľuďom, ktorí bojujú za tento spôsob hospodárenia, treba uznať, že teda sú hodní vďaky a dôstojnosti a nie kritiky, tak tu by som chcel, na tomto mieste poďakovať marxistickému autorovi Schweickartovi, na ktorého výrok som sa v tejto chvíli mohol oprieť kvôli tomu, aby som chcel ukázať, že mi ide o vec a nie o to, že z ktorých literárnych prameňov čerpáme. Lebo nie je dôležité, kto hovorí, ale čo hovorí, takže prečo nie. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Ja takú poznámku, dve poznámky, teda prvá, že tých bulharských konštant, alebo ako sa to hovorín je v tej lesnej správe viac, ako v štátnom rozpočte, úplne suverejne. V zásade hovorí o tom, že čím viac rúbeme, tým rýchlejšie les rastie a tým viac lesné zásoby v lesoch máme. No tak, nech každý usúdi teda, že či je to takto správne a skončí to možno aj tak, že keď bude posledný strom v Medickej záhrade, tak pán Martinák tu bude mávať zelenou správou a bude hovoriť, že lesná zásoba stále a stále rastie.
A tú druhú poznámku, čo som chcel, pán Mičovský, že ja som nehovoril o politike, keď som pánovi ministrovi dával petíciu, ja som ho požiadal o vyjadrenie občianskeho postoja k tomu, že niekto má záujem zrušiť chránený areál na Bôriku. A teraz mi povedzte tú logiku, ja som rozmýšľal nad tou logickou, že kde je tá logika. Viete, kde je tá logika? My sme schválili zákon o ochrane prírody, kde štát bude zamieňať, bude môcť zamieňať chránené územia. Čiže je nelogické, aby štát zamieňal svoje chránené územie, čiže čo urobí? Zruší chránené územie, ktoré má a potom ho zamení, asi, predpokladám, že taký je nejaký scénar, že by bolo absolútne nelogické, keby on svoje chránené, čiže v prvom kole je potrebné zbaviť štatútu ten borovicový hájik pod Bôrikom štatútu chráneného územia, o to ide. No však, viete ja viem, že ste veľa s tým komfortní, že vám to nevadí z Komjatíc je ďaleko na Bôrik, ale to je princíp. Otázka stojí, že či sme s tým komfortní, či nám to takto vyhovuje, či pôjdeme ďalej a ďalej, to ja som ho k tomu vyzval, k podpisu pod petíciu. No odmietol, čiže teda nech ľudia vedia, že pán minister odmietol podpísať petíciu na záchranu borovicového hájika. A keď už promujeme tie knihy, tak ja som mal pripravený na zákon o lesoch, ja, ak on sem príde, ten zákon, ja by som promoval túto knihu a to je kniha Posledná pevnosť, ľudí, ktorí skutočne majú radi les...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som sa v prvom rade poďakovať kolegovi Mičovskému, že sa snaží tejto problematike vrátiť vecný charakter. Urobil tiež výpočet toho, čo mu v správe chýba. A ja som by som si dovolil na to nadviazať.
Dvadsiateho prvého februára tohto roku týždenník pre ekonomiku a podnikanie Trend uverejnil príspevok s názvom Výpalníci so štátnym drevom, autorom je redaktor Ivan Haluza. Tento príspevok investigatívneho charakteru je zásadný svojím nadštandardným sedemstranovým rozsahom, ale najmä svojím obsahom. Keď som si ho prečítal, tak som si povedal, že ak len polovica z toho, čo sa v ňom uvádza, je pravda, tak je to naozaj škandál prvej kategórie. A celkom logicky som očakával, že obratom príde zásadná reakcia dotknutého rezortu, ktorá buď tie skutočnosti uvádzané v príspevku potvrdí a vyvodí z nich adekvátne dôsledky, alebo naopak ich vecnými argumentmi vyvráti. Čakal som tri mesiace a nič podobné som nezaregistroval, tak som sa obrátil listom na tu prítomného pána ministra a požiadal som ho o jeho stanovisko. Žiaľ, to stanovisko bolo natoľko všeobecné a dokonca mentorské, že ma hlboko sklamalo a žiadne nové svetlo do problematiky nevnieslo, tak som ešte tajne dúfal, že táto správa sa bude snažiť vyrovnať so skutočnosťami, ktoré sa uvádzajú v tomto príspevku, žiaľ ani to sa nestalo, takže moje sklamanie sa prehĺbilo, ale dúfam, že nie je všetkým dňom...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem ti tiež za načrtnutie odbornej vízie, ako má vyzerať naše slovenské lesné hospodárstvo v ďalšom storočí a v ďalších storočiach. Hovorím, že pravda nás dobehne, či sa nám páči, alebo nepáči a v krajine tá pravda je o to krutejšia, keď nám potom môže spôsobiť rôzne nepredvídateľné situácie. Pýtam sa, vieme, či nevieme sa poučiť zo starých chýb a možnože aj z našich chýb v minulosti urobených, najlepšie by bolo, keby sme učili z chýb cudzích, ktorí to už skúsili a im to nevyšlo. Bol by som rád, kolegovia, keby sme sa vedeli z týchto chýb poučiť a neopakovali ich, lebo história dejín nám to neodpustí a konečne si uvedomme, že mrháme časom nášho národa, žiaľ aj v oblasti lesného hospodárstva. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Mičovský, samozrejme, každý môžeme mať názor a to tolerujem, čo má byť v zelenej správe, čo nemá byť, či práca s verejnosťou tam patrí alebo nie. Čo sa týka práce s verejnosťou, bola skutočne veľmi dobre propagovaná v médiách, alebo aj inými cestami. K ďalšej veci sa chcem zmieniť, boj lesníkov a ochranárov, skutočne je vyvolaný umelo, ale boj medzi lesníkmi a tzv. ochranármi, ako ja ich nazývam a nech si o tom myslí, kto čo chce, nikdy neprestane práve v prospech lesa a práve v oblasti ochrany prírody. Lebo, ako si tiež spomínal, Jozef Dekrét Matejovie nebol len lesník, ale v prvom rade ochranár a z toho by trebalo vychádzať.
S výberkovým hospodárskym spôsobom s tebou skutočne súhlasím a súhlasia aj ostatní lesníci určite, ktorý je známy a prvýkrát popísaný v literatúre už pred 70 rokmi. Čiže nie je to žiadne nóvum a záleží len od odborného lesného hospodára, aby tento spôsob uplatnil a takisto od pracovníkov hospodárskej úpravy lesov, ale k tomu treba dve základné, najvážnejšie podmienky, aby sme spĺňali a síce, ty vieš sám dobre, percento sklonu a hlavne sprístupnenie lesných porastov a k tomu sa chcem zmieniť na konci. Zrejme si si len chybne prečítal, máš pravdu, v Rakúsku, vo Švajčiarsku 40 m/ha, ale u nás nie je 10 m/ha, ale 20,3 m/ha, tak zrejme toto bolo len také tvoje menej dôsledné prečítanie tejto zelenej správy, kde je to uvedené.
No a k pánovi Hlinovi, to je skutočne, nemám čo dodať. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Mičovský, mňa na vašom prejave zaujal ten záver, keď ste hovorili o udržateľnosti, o dôležitosti udržateľnosti a keď ste citovali aj marxistického filozofa, ktorý to zdôrazňuje a v tomto ja súhlasím aj s marxistickým filozofom, že udržateľnosť je dôležitá, či hovoríme o životnom prostredí, či hovoríme o lesnom hospodárstve, ale chcem pripomenúť a zdôrazniť, že je dôležitá aj vtedy, keď hovoríme o verejných financiách. A chcem vám pripomenúť, že, teda kolegom najmä z vládneho SMER-u, že rozpočtom, ktorý tu dnes budeme, o ktorom dnes budeme hlasovať, zhoršujeme dlhodobú udržateľnosť verejných financií, nehovoríme to len my, hovorí to aj nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A rád by som pripomenul aj, síce neprítomnému, ale inému marxistickému zrejme nie filozofovi, ale poslancovi Blahovi, ktorý v mojej neprítomnosti ma tu nazýval fiškálnym supom, že dôvod, prečo sme ozdravovali verejné financie, dôvod, prečo sme urobili reformu dôchodkového systému zavedením druhého piliera, ktorú ste tiež už takmer zničili, dôvod, pre ktorý sme znižovali deficity verejných financií a ozdravovali ich, bol ten, že sme predovšetkým mysleli na budúce generácie a sme posilňovali dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Takže, áno, súhlasím s pánom poslancom Mičovským a aj s marxistickým filozofom, že udržateľnosť je dôležitá, ale nielen v lesnom hospodárstve, nielen v životnom prostredí, ale aj vo verejných financiách a tam, žiaľbohu, postupujete opačným smerom v SMER-e.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Tak postupne, ďakujem za všetky príspevky. Pán poslanec Hlina, nechcel som to nazvať politickou petíciou, je to občianska, rád ju podpíšem, ešte teraz.
Pán poslanec Huba hovoril o sklamaniach z vývoja v lesoch, ja sa k tomuto sklamaniu môžem pridať v tom slova zmysle, že ešte stále otázka, ktorá vznikla 24. júna 2009, nebola zodpovedaná a ja verím, že my spoločne sa tejto odpovede dočkáme, pretože veci, ktoré potrebujú odpoveď, tú odpoveď raz aj dostanú. Je to otázka času, ten čas príde a to, kde je pravda, to tušíme všetci, len ju treba odkliať.
Pán poslanec Fecko, mrhať časom je naozaj to posledné, čo by sme si mali dovoliť v tejto súvislosti a ja ti ďakujem, pretože tento akcent na čas je dôležitý. My vieme zhruba, že kde pôjdeme, len je otázka, či budeme vajatať ešte 20 rokov, alebo tu pod kuratelou, povedzme tejto vlády, povieme, áno, toto je ten správny smer v lesnom hospodárstve. Ja budem prvý, ktorý za to zdvihne ruku.
Pán poslanec Ľuboš Martinák, kolega lesník, no ak existujú tzv. ochranári, tak potom jednoznačne nemôže byť problém nie tzv. lesníkom, ich kedykoľvek usadiť a povedať jasne za jedným stolom, hoc aj v priamom prenose, aká je pravda. Predsa neodkazujme si tieto veci na diaľku, diskutujme a zrazu pri tej diskusii zistíme, že vypadli stadiaľ tzv. ochranári a ostali len ochranári, prestane byť tá hranica, o ktorej hovorím, že je umelá, úplne potrebná, resp. nebude existovať. No a k tým cestám, pozor, štatistika je vždycky vec, že kto ju ako, sa zhmotní, ja som hovoril o lesných cestách tvrdých. A pánovi poslancovi Miklošovi, áno, udržateľnosť, musíme byť dôslední a bolo by dobré, keby sme tu nepoužívali politickú ornitológiu namiesto faktov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, s výnimkou dvoch arogantných vystúpení pána Simona a Hlinu, myslím si, že tá diskusia bola skutočne vecná, vysvetľovali sa tu názory a ja akceptujem skutočne názor každého poslanca a myslím si, že má právo a práve priestor aj v parlamente na to, aby sa vyjadril a aby sa vyjadril k problému zo svojho pohľadu.
Čo sa týka pána poslanca Mičovského, ja sa nebránim týmto, týmto doplňujúcim informáciám. Nie je vôbec problém to tam dať, dohodnime sa, dajte nám to nejaké uznesenie cez poľnohospodársky výbor, povedzte, o čo by ste konkrétne chceli na budúci rok doplniť túto správu a to nie je žiadny problém, je to len technická vec a otázka zhody, čo by mala takáto výročná správa obsahovať. Ja v tom nevidím skutočne žiadny problém a veľmi rád budem, aj keď budú takéto ďalšie doplňujúce informácie v zelenej správe.
Moja posledná poznámka je na ten provokačný krok pána Hlinu. Viete pán Hlina, vy najprv ma tu obviníte, že pomaly spoluúčastný na tom, že sa likviduje, likvidujú stromy na Bôriku, obviňujete tu mňa, kolegu zo životného prostredia a postavili ste to do polohy, že vlastne my sme to celé umožnili. Zabudol ste však povedať jednu zásadnú vec, Bôrik nepatrí lesom, nie je to lesná pôda, je to mestská zeleň, čiže prosím vás, túto iniciatívu vyvíjajte na príslušnom magistráte, lebo to je územie tohto, tohto hlavného mesta. Viete, ja nemám problém podpísať sa pod iniciatívu, ktorá bude chrániť zeleň v Bratislave. Mám problém podpísať sa pod materiál, ktorý mi takým arogantným spôsobom predloží pán poslanec Hlina. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. V záverečnom slove sa nebudem vyjadrovať k vystúpeniam jednotlivých poslancov. Ja si tú diskusiu naozaj veľmi vážim a hodnotím ju pozitívne. Ale dovoľte mi, aby som sa zamyslel nad podstatou, nad podstatou z toho aspektu, aké je poslanie, na čo nám slúži a aké sú výstupy z prerokovania v tomto prípade zelenej správy tu v pléne Národnej rady. Viete, mňa to zaujímalo a spýtal som sa všeobecne väčšinou z nás veľmi uznávaných pracovníkov Národnej rady a budem ich aj menovať, lebo si to zaslúžia, sú to odborníci, ktorých absolutná väčšina z nás uznáva za to, čo robia pre Kanceláriu Národnej rady a v konečnom dôsledku pre nás všetkých, pre poslancov Národnej rady, sú to napríklad pán doktor Knapp, pán inžinier Lukáč, tajomník nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aká je vlastne história zelenej správy ako takej? Či už správy o potravinárstve a poľnohospodárstve a potravinárstve, alebo o lesnom hospodárstve.
Viete, čo mi bolo povedané? Ta história spočíva v tom, že pred 20, 21 rokmi, keď sa prvýkrát rozhodlo o tom, že sa bude zelená správa, alebo budú tieto správy, ktoré, súhlasím s tým, čo povedal pán Mičovský, sú absolútne apolitické, že sa budú prerokovávať v pléne Národnej rady z toho dôvodu a preto a vždy pred návrhom rozpočtu, aby mali jednotliví poslanci priestor na základe informácií získaných z týchto správ, pripraviť či už pozmeňujúce návrhy alebo ďalšie iné stanoviská k tvorbe alebo teda k návrhu zákona o štátnom rozpočte. Povedali mi aj to títo páni, že fungovalo to nejaké tri, možno štyri roky a od vtedy to fungovať prestalo. Teraz sa zamyslíme nad tým, ak hovoríme o apolitických správach, hovoríme o tom, že sú tam výsostne odborné veci, hovoríme o tom, že Národná rada berie na vedomie tieto správy, neschvaľuje ich a pritom sa pragmaticky pozrieme na to, že včera sme sa tejto správe venovali takmer dve hodiny, teraz pol druha hodiny, nemali by sme sa, páni, zamyslieť nad tým, či takéto apolitické odborné správy by nebolo účelnejšie, pragmatickejšie, racionálnejšie prerokovať maximálne na úrovni výborov? Nebolo by to racionálnejšie z aspektu a vo vzťahu k všetkým ostatným poslancom v rámci tohto auditória? Ja som presvedčený, že prišiel ten čas na základe toho, čo som povedal, aby sme sa nad tým zamysleli. Ináč veľmi pekne vám ďakujem všetkým, či už lesníkom, ale aj ne lesníkom za vaše vystúpenia a držím palce slovenským lesom a všetkým lesníkom ale aj našim kolegom environmentalistom. Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh stanoviska Slovenskej republiky o Deklarácii o daňovej suverenite v priamych daniach. Treba povedať na úvod, že tento návrh nie je nový. Národná rada Slovenskej republiky sa zaoberala už dvakrát s týmto návrhom a som hlboko presvedčený o tom, že je potrebné sa tým zaoberať opäť.
Je potrebné zaoberať sa opäť suverenitou, pretože je ohrozená. Je ohrozená priamymi aj nepriamymi nástrojmi, ktoré nás začínajú ovplyvňovať. Tým priamym nástrojom je napríklad Smernica SSSTB, smernica o harmonizácií daňového základu v priamych daniach, v priamych firemných daniach, ktorú už Slovenská republika oficiálne odmietla. Dovoľte mi zdôrazniť, že stále platí oficiálne stanovisko, ktoré bolo prijaté za minulej vlády, že výbor pre európske záležitosti vyjadril znepokojenie nad dopadom takej smernice na slovenskú ekonomiku i na celý vývoj v Európskej únii a odmietol tento návrh smernice. Spolu s ďalšími parlamentmi v Európskej únii sme pripravili takzvané odôvodnené stanovisko a postavili sme sa proti tejto smernici.
Je ale zároveň potrebné povedať, že návrh, aj keď získal vtedy 14 hlasov, nezískal potrebnú tretinu, teda 18 hlasov, ktorá by bola dôležitá pre takzvanú žltú kartu a zastavenie tejto smernice. O to je dôležitejšie, aby sme sa k tejto otázke vyjadrili, o to je dôležitejšie aby sme zdôraznili potrebu našej suverenity v oblasti priamych daní. Odvolávame sa pri tomto stanovisku nielen na Ústavu Slovenskej republiky, ale aj na ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie a ide nám o to, aby sme vyhlásili výlučnú právomoc Slovenskej republiky rozhodovať o otázkach daní z príjmov fyzických i právnických osôb a odpočitateľných položiek nezdaniteľného minima a ostatných otázkach súvisiacich so základom a štruktúrou dane a akýchkoľvek nových platieb majúcich charakter dane samostatne.
Je to dôležité aj preto, aby sa vyvíjala úspešne nielen slovenská ekonomika, ale aj celá Európska únia, pretože obávam sa, že harmonizačné trendy majú za následok taký dvojitý negatívny efekt. Jednak, že potlačia rozvíjajúce sa ekonomiky, ale jednak spomalia rast v celej Európskej únii. Som hlboko presvedčený, že preto, aby sa Únia rozvíjala a potrebujeme ju podporiť v jej ambíciách rastu, potrebujem vzájomnú súťaživosť. Potrebujeme možnosť voľby, potrebujeme zdravú vnútornú konkurenciu, ktorú chceme v oblasti priamych daní ochrániť. Tiež som presvedčený, že pri integračných trendoch ktoré sú nezvratiteľné a v niektorých oblastiach je evidentné, že budú pokračovať aj ďalej, napríklad v oblastiach vnútornej bezpečnosti, obrany, prípadne dodržiavania ľudských práv, kde určite pôjdeme aj ďalej a tieto ambície podporujeme, tak na druhej strane sú oblasti, kde si nemyslím, že by sme mali sa integrovať viac, než je to potrebné. Takou oblasťou je napríklad oblasť daní, ale aj oblasť sociálnych vecí, prípadne oblasť penzijných systémov. Je dôležité, aby sme si uchránili suverenitu, aby sme si uchránili rozhodovanie v týchto otázkach na národnej úrovni.
Preto je kľúčové, aby sme sa na túto aktuálnu tému vyjadrili, pretože táto hrozba stále existuje a je dôležité, aby sa zvrchovaný zákonodárny orgán Slovenskej republiky, ktorým je táto Národná rada, vyjadrila, či chce, alebo nechce, aby sme si o daniach na Slovensku rozhodovali samostatne tu, aby nám nikto iný nediktoval, či budeme mať vyššie alebo nižšie dane. Nebezpečenstvo súčasných harmonizačných trendov spočíva aj v tom, že pokiaľ by došlo k harmonizácií daňového základu, veľká väčšina krajín má užší daňový základ, ako Slovensko. Je teda pravdepodobné, že ten širší daňový základ by sa na Slovensku znížil, čo by znamenalo ďalšie zvýšenie daní. Áno, chcem tým povedať, že v prípade presadenia harmonizačných trendov znamená pre Slovensko tento trend aj ďalšiu hrozbu zvyšovania daní a to určite nechceme. Vidíme, že čo daňová politika spôsobila na Slovensku v minulosti. Najmä z hľadiska zavedenia priamej dane pod vedením pána Mikloša znamenala táto politika nebývalý úspech v oblasti znižovania nezamestnanosti, v oblasti ekonomického rozvoja, v oblasti prilákania nových investícií, čo sa prejavilo takmer vo všetkých ekonomických ukazovateľoch.
Dovoľte mi pripomenúť, že ešte v roku 2001 Slovensko malo takmer 20-percentnú nezamestnanosť, v roku 2008 klesla pod 10 %. V oblasti zadĺženosti sme mali cez 50 % verejný dlh v roku 2000, v roku 2008 klesol na úroveň niečo vyše cez 27 %. Teraz sme opäť cez 50 %. Hovorili sme o tom pri debate o štátnom rozpočte.
Daňová politika je jedným z významných nástrojov ekonomického rozvoja, ktorá môže aj podporiť ekonomický rast, ale môže ho aj brzdiť. Vidíme to, čo sa deje na Slovensku dnes, ako výrazne ovplyvnilo zvyšovanie daní nezamestnanosť na Slovensku a aj problémy v štátnej kase. Preto je ozaj veľmi, veľmi škodlivé, keď namiesto zjednodušenia systému zavádzame novú daň, novú daň zo straty, ktorá na Slovensku, bohužiaľ, najviac postihne tých, ktorí najviac ľudí zamestnávajú, to sú malí podnikatelia.
Pri tom všetkom chcem ešte raz zdôrazniť, že považujem za kľúčové, aby sa o týchto rozhodovaniach viedli debaty na tejto pôde, aby sme tieto rozhodnutia urobili na Slovenskej pôde, aby o tom, aké dane budú platiť naši občania, naši zamestnávatelia, nerozhodoval niekto iný, ale aby o tom rozhodovala Národná rada Slovenskej republiky, aby sa tu o tom rozhodovalo na slovenskej úrovni. O tom je táto deklarácia. A chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí ju podporili. Verím, že nájde aj širší ohlas a nedá mi nespomenúť v tejto súvislosti jeden zo smutne známych výrokov pána premiéra, ktorý nedávno uviedol na adresu Európskej únie, že je akosi zahľadená do seba. Nuž, keď by mala byť zahľadená do seba, o to je dôležitejšie podporiť túto deklaráciu, aj keď s jeho výrokom nesúhlasím, pretože si myslím, že svoju spolu zodpovednosť za vývoj Únie máme aj my, o to je dôležitejšie, aby sme si o veciach, o ktorých si chceme sami rozhodovať, aj sami rozhodovali a aby sme si tieto právomoci uchránili. Ďakujem pekne.