29. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Často polemizujem s kolegom Kuffom aj dosť zásadným spôsobom, ale v tomto prípade musím s potešením súhlasiť prakticky so všetkým, čo povedal, a podporiť ho a rozšíriť to možno trošku ešte aj o environmentálny rozmer, najmä čo sa týka možno príliš ľahkovážneho prístupu k používaniu GMO technológií, pretože sú štáty Európskej únie, ktoré majú tieto technológie zakázané, my k nim nepatríme. Takže možnože by sme mohli rozšíriť túto skupinu krajín. Takisto s ním musím súhlasiť, čo sa týka kritiky, toho, tej expanzie super- a hypermarketov, ktorej sme sa dožili, a má to, samozrejme, aj celý rad ďalších následkov nielen na devastáciu krajiny, ale aj na devastáciu zase malých zariadení, predajní a podobne, resp. na ich, na ich likvidáciu, pretože nezvládajú konkurenciu s týmito, s týmito veľkozariadeniami. Ale všetko sú notoricky známe veci, len je dobre, že sa aj na tejto pôde o nich hovorí, a je dobre, keď sa budeme zamýšľať nad tým, ako tie riziká a tie negatívne následky, ktoré so sebou prinášajú, riešiť alebo aspoň obmedzovať.
A napokon chcem podporiť aj to, čo povedal na tému toho potenciálu slovenskej poľnohospodárskej krajiny, ktorý je oveľa väčší než to, čo z neho dostávame, a ktorý je schopný udržateľným spôsobom vyprodukovať podstatne viac zdravých potravín, ako sme toho svedkami v súčasnosti, a tak prispieť nakoniec aj k tomu, čo je jedným zo zámerov tohto, tohto navrhovaného zákona, teda vyprodukovať a dostať na pulty predajní viac domácich produktov. Ďakujem.

Ja len krátko na kolegu. K tým GMO-čkam ešte som chcel snáď toľko dodať, že takýto problém geneticky modifikovaných osív mali a majú v podstate, problém v Amerike a v Kanade. A musím povedať, že nechcem menovať teraz tú firmu, ale je aj u nás tuná na Slovensku a jednoducho táto firma oberá farmárov o pôdu. Správa sa úplne úžernícky a výpalnícky. Neviem si to predstaviť, že naši poľnohospodári prídu takýmto rafinovaným spôsobom o pôdu. V prvom slede oberá táto firma, ja mám také údaje sprostredkované, ak ich nemám úplne presné, prosím, môžte ma opraviť, ale v prvom slede najprv oberá týchto farmárov o úrodu, to je prvé, prvá vec, dostáva ich do, do takejto tiesne a v tom druhom slede dokonca až o pôdu, dokáže táto firma ich obrať. Je tam spústa ako právnikov, ktorí reprezentujú túto, túto firmu, a jednoducho postaviť sa jej na odpor je takmer nemožné. Mnohí farmári, keď sa im len zastrašia, tak jednoducho sa boja. Navyše geneticky modifikované osivá, ktoré, mám ja ako informácie, spôsobujú neplodnosť. Boli robené pokusy na myšiach, tretie pokolenie jednoducho bolo neplodné. A myslím si, že tento problém a ono to veľmi súvisí aj s naším zdravotníctvom, tak ako som to rozprával, len sa zamyslite vo svojom okolí, každý, kto máte možno mladé manželské páry. Dnes nie je problém s plodnosťou a bojovať antikoncepciou proti plodnosti, dnes je problém bojovať práve o to, aby mohli mať mladí ľudia deti. Dneska je presne opačný trend a čoraz viac týchto mladých ľudí. Ono to tkvie. To nie je len životospráva nesprávna, ktorá sa veľakrát vedie, ale to sú aj práve potraviny. To, čo my jeme, veľakrát, ja to hovorím, že sú to otraviny. Mi to odpusťte, že tak hovorím o potravinách.

Ďakujem pekne za slovo. Ja skutočne len veľmi, veľmi rýchlo.
Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu pána Chrena, ja s tým súhlasím, je to spresnenie v tej druhej vete. Dobre. Nemám s tým problém, bude to jednoznačnejšie.
Čo sa týka pána Kuffu, GMO. Pán Kuffa, tento týždeň sme dávali znovu stanovisko na Európsku komisiu, kde sme proti aplikácii GMO na Slovensku. Bohužiaľ, vám musím povedať, že už sme len dve krajiny v rámci Európskej únie, ktoré sú jednoznačne proti. Niektoré krajiny strčili hlavy do piesku, nevyjadrili sa ani za, ani proti, ale uvidíme, aké bude záverečné rokovanie, lebo Lisabonská zmluva už hovorí, musí byť nadpolovičná väčšina, ale Slovensko si stále drží pozíciu. My nechceme, aby došlo k aplikačnému rozšíreniu GMO.
Bohužiaľ, nie je tu pán Simon, lebo tá jeho demagógia, tá skutočne asi nepozná hranice a chcel som mu niektoré veci tu vysvetliť, takže len veľmi stručne. Prečo nie je rozlíšené, nie je rozlíšená výška pokút medzi veľkými a malými predajňami. Prosím vás pekne, znovu opakujem. Aký je rozdiel, či dostanete salmonelu z potraviny, ktorú si kúpite v staničnom bufete alebo v hypermarkete? Žiadny. Čiže ani jeden, ani druhý, ani tretí typ predajni nemôžu predávať nebezpečné potraviny.
Čo sa týka miliónových pokút, vyzval ma tu, že sme urobili prísny zákon a vlastne žiadne miliónové pokuty sme nedali. Veľký omyl, pán poslanec Simon v neprítomnosti, zatiaľ sme udelili 8 miliónových pokút, plus dve sú momentálne pripravené správne konania, kde sa ešte rozhodujeme, či pôjde miliónová pokuta. Pokiaľ sme pristúpili k tomu pravidlu trikrát a dosť, dávame najavo obchodným reťazcom. Znížili sa celkové nedostatky pri kontrolách, ktoré robíme celoslovensky, a len za minulý rok sme robili zhruba 50-tisíc týchto pokút, keď tam berieme aj, týchto kontrol, keď tam beriem aj cestné, cestné kontroly. Celkové zníženie v porovnaní s rokom 2012 je zhruba o 2 % zo 16 % na 14 %, tá nepodarkovosť alebo, alebo tie závady pri kontrolách a pri kontrolách po dobe splatnosti, nám to kleslo z nejakých 2,8 % z celkových kontrol na nejaké 2,4 %. Dávame pozitívny signál, keď sa zlepšíte, my sme pripravení aj zrušiť pokuty, ale pokiaľ sa nezlepšíte, budeme aj sprísňovať. Preto aj na výbore som povedal, možno tento zákon ešte sprísnime, pokiaľ tento trend nebude pokračovať, alebo ho zmiernime, pokiaľ to pôjde dobrým smerom. Naším účelom a snahou nie je dávať pokuty, našou snahou je, aby sme mali na pultoch dobré, zdravé a kvalitné potraviny.
Čo sa týka značky kvality SK, neviem, kde k tomu záveru pán Simon došiel, ale značka kvality SK sa bude vždy prideľovať na základe požiadania a vždy sa bude kontrolovať kvalita. Čiže znovu len rozpráva veci, ktoré nemá dobre zoštudované. Čo sa týka vody, minerálne vody a čistá voda, ktorá je vyrábaná na Slovensku a dávaná do predaja, toto už hraničí skutočne už so šírením poplašnej správy, kde chce jednoducho nabudiť výrobcov minerálnych vôd proti ministerstvu. Veď, preboha, vody sa to vôbec, takejto vody sa to vôbec netýka. Tá vyhláška hovorí o vode, ktorá sa pridáva do potraviny. Čiže znovu demagógia, hlúposť hodná pána, pána Simona.
Najviac som sa zasmial pri tom jeho porovnávaní tých regionálnych potravín, kde už úplne doplietol brandové označenie s regionálnou potravinou. Veď aj dneska existuje, existujú Spišské párky, ktoré sa vyrábajú v Bratislave, v Nitre ale aj na Spiši. Ale ten, kto vyrába Spišské párky, si musí kúpiť tú licenciu a musí vyrábať podľa tejto licencie. Takisto môžete zobrať salámu Zobor, oravská slanina a tak ďalej, ale to sú zabehnuté označenia brandové, ktoré nesúvisia s regiónom. Regionálna potravina mala zvýrazniť, že v tomto regióne bola vyrobená tá-ktorá potravina a že nevie, kde, odkiaľ pokiaľ je ktorý región. No keby si tú prílohu k tej vyhláške prečítal, tak tam má presne napísané okresy, ktoré pod daný región patria. My sme vychádzali z rozdelenia, ktoré urobilo ministerstvo životného prostredia, ale pokiaľ sú tam nejaké okresy zle zaradené, tu sme pripravení, lebo vyhláška bude ako sekundárny proces, môžeme to tam ešte zmeniť, ale je to tam presne nadefinované. Čiže nechápem túto jeho poznámku.
No a to, čo ma vyzval, aby sme stiahli túto smernicu a počkali na to, vzhľadom na to, že Európska únia pripravuje novú smernicu o označovaní pôvodu potravín, no až s tou výnimkou, ktorú zabudol tu povedať, že pracovný návrh tejto smernice má byť do 31. 12. 2015, takže ďakujem mu pekne za takú radu, ale neprosím. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi kratučko zareagujem na rozpravu. Som rád, že si už aj kolegovia poslanci začínajú všímať, čo znamenajú potraviny pre krajinu a pre zdravie občanov, a že vlastne nielen prvotne už si občania všimli, že kam sa dostalo poľnohospodárstvo aj vďaka takým úžasným ministrom, ako bol pán Simon, ktorý spôsobil podporu ničoho, a práve tá podpora ničoho spôsobila to, čo tu dneska máme, a to, čo dneska konzumujeme, a práve táto pravicová vláda spôsobila ten obrovský nástup reťazcov, kde dneska až 95 % potravín ovláda osem, osem obchodných systémov, čo je vážny problém pre slovenské poľnohospodárstvo a dokonca už aj Európska komisia priznala, že v obchode s potravinami neexistuje zmluvná sloboda. To znamená, že tam je obrovský nepomer medzi potravinármi, poľnohospodármi a na druhej strane obrovskou silou obchodných reťazcov, takže je potrebné určite hľadať cesty, akým spôsobom vyvažovať pomer a ponuku a vlastne akým spôsobom dostať na pulty a k našim zákazníkom, našim spotrebiteľom čo najviac domácich potravín, lebo, si dovolím povedať, že stále, ak hovoríme o slovenských potravinách, tak častokrát presahujú vysokú mieru kvality oproti tomu, čo dovážame pekne zabalené. Pekne zabalené, ale ten obsah je, bohužiaľ, prázdny a aj v tom jogurte sa nenachádza, nenachádza mlieko, aj v tom párku sa nenachádza mäso, mäso išlo v inom vozíku a párky išli vedľa v druhom vozíku a dávame ich na pult ako mäsové výrobky.
Jedného času sme zaviedli do zákona o potravinách, aby bolo povinné oddeľovať mäsové výrobky od nemäsových výrobkov, aby bolo povinné oddeľovať mliečny tuk od nemliečneho tuku, a práve pán Simon bol ten, ktorý to zrušil, lebo povedal, že naši občania sú dostatočne vzdelaní na to, aby si tým milimetrovým písmom, strieborným písmom na bielom podklade našli to, že vlastne to mlieko nie je, to maslo nie je z mliečneho tuku, ale že to je náhražka označená ako masielko a podobne.
Čiže to sú kroky, ktoré musíme dať našim občanom, aby ľahko rozoznali, že aká potravina je to a z čoho to je vyrobené a že to je z originálnych materiálov vyrobené, a preto si myslím, že ten návrh, ktorý je aj z hľadiska definovania slovenskej potraviny, je správny. A ak by som povedal k pánovi poslancovi Hlinovi, že či potraviny spracované na Slovensku majú mať právo označené, povedzme, potravina vyrobená na Slovensku, tak môžeme hovoriť napríklad o pražení kávy. Kávu vieme, že na Slovensku nepestujeme, ale tá celá káva sa donesie surová na Slovensko, sa spracuje na Slovensku, pomelie sa na Slovensku, zabalí sa na Slovensku a je dobré dať šancu aj takýmto výrobkom proste, aby mali mať možnosť označenia, že táto potravina bola celá spracovaná na Slovensku.
No a snáď ešte jednu poznámku ku GMO, veľmi krátko. Pán kolega Kuffa, plne s vami súhlasím, čo sa týka GMO a blokovania, pestovania produktov z GMO, len, bohužiaľ, situácia je taká, že na Slovensku chceme zakázať pestovanie GMO, ale, bohužiaľ, nezakazujeme dovoz GMO. A vieme dobre, že z Argentíny, z Brazílie, kde chodí najviac sóje ako kľúčový bielkovinový produkt pre živočíšnu výrobu, je všetok GMO. To znamená, všetky sójové šroty extrahované, ktoré na Slovensko dovážame, sú aj deklarované ako GMO pozitívne a máte to aj na faktúre uvedené, že sója je vyrobená z produktu GMO, čiže do potravinového reťazca ju dostávame cez krmoviny. Čiže ak chceme povedať, že chceme zakázať GMO na Slovensku, tak krajina by mala byť čistá. Tým pádom by sme mali zakázať aj dovoz akéhokoľvek produktu, ktorý je GMO, to znamená napríklad aj sójového šrotu, ktorý je na 99 % vyrobený zo sóje z GMO. A neviem si predstaviť, akým spôsobom by boli slovenskí chovatelia schopní produkovať konkurencieschopne akýkoľvek produkt bez sójového šrotu, na Slovensku nemáme spracovanie sóje, aj keď pestovanie sóje sa rozširuje, ale nemáme spracovanie a jednoducho pre prežúvavce je nevyhnutné mať extrahovaný šrot. To znamená, že neviem, odkiaľ by sme dovážali nie GMO, ale ja budem za, ak bude celá Európa bez GMO aj dovážaných krmovín. Tým pádom trošku nám potraviny zdražejú, ale určite, určite budú bezpečnejšie, aj keď do dnešného dňa ja nepoznám štúdiu, ktorá by hovorila o problémoch, o problémoch s GMO, že by nejaká štúdia potvrdila to, že GMO produkty majú vplyv na zdravie aj v tretej generácii. Bola jedna štúdia urobená vo Francúzsku, ale bola, ani jedenkrát nebola potvrdená táto štúdia. To znamená, že vždy je to otázka, kto to robí, a či sa to niekedy potvrdí nejakou relevantnou inštitúciou. Zatiaľ takáto inštitúcia nie je ani štúdia nie je, ale určite treba tomuto problému venovať veľkú pozornosť.
Čo sa týka poznámky pána Simona k privatizácii štátneho majetku, chcem mu len povedať, že je pravda, že som sprivatizoval štátny majetok v klinickej smrti, ktorý, keby som ho nebol sprivatizoval, dneska by to bola jedna ruina, ktorá na Slovensku, ktorých na Slovensku máme veľa. Chcem povedať, že som za tento majetok zaplatil 100 % ceny a zaplatil som ho celý, tento majetok, a sú takéto len tri štátne majetky sprivatizované, ktorí zaplatili celú kúpnu cenu Slovenskému pozemkovému fondu a tento majetok neživí mňa, ale zamestnáva viac ako sto zamestnancov, ktorí majú v regióne, kde nie je žiadny priemysel, istotu a stabilitu a každý mesiac desiateho výplatu.
Ja by som sa chcel spýtať pána Simona k jeho odbornosti, čo spravil v Padarovciach. Všetci, čo ho poznajú, vedia, že je pestovateľ buriny a chovateľ, katastrofálny chovateľ zvierat. To znamená, že odišiel od poľnohospodárstva, a škody, ktoré pácha v poľnohospodárstve a napáchal tých šesť rokov svojho pôsobenia vo funkcii ministra, myslím si, že za ne môže pán Bugár, lebo keď hľadali ministra, asi šiesteho alebo ôsmeho v poradí za SMK ešte, keď prvýkrát našli pána Simona, objavili ho, tak keď sa spýtal, že aký má program pripravený pre poľnohospodárstvo, tak jeho známa veta bola: "Urobím, čo mi poviete." Bohužiaľ, to naplnil a to je ten dopad, kde aj samotní jeho kolegovia potom raz mu povedali, že napáchal viac škody v poľnohospodárstve ako druhá svetová vojna. To znamená, že ak on chce hovoriť o kvalifikácii, tak na jeho mieste by som bol ticho, asi tak toľko. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona rieši predovšetkým úpravu jednoduchých pozemkových úprav v prípadoch, keď je potrebné na území menšom, ako je príslušné katastrálne územie, riešiť usporiadanie pozemkov. V prvom rade je to úprava zákonných postupov pri jednoduchých pozemkových úpravách pre poľnohospodárske a lesné využitie pozemkov, nakoľko je predpoklad, že po vykonaní pozemkových úprav sa pozemkové vlastníctvo bude naďalej postupne meniť.
Druhú skupinu tvoria postupy pri jednoduchých pozemkových úpravách, ktoré sa vykonávajú z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde. Konanie o pozemkových úpravách má široké možnosti využitia pri usporiadaní pozemkového vlastníctva. Nie vždy musí ísť o účel poľnohospodárskej výroby alebo lesnej výroby.
Tretiu skupinu tvoria jednoduché pozemkové úpravy v prípadoch investičnej výstavby, ktorá svojím zásahom do terajšieho usporiadania pozemkov spôsobí po jej výstavbe obmedzenie obhospodarovania dotknutých pozemkov. Realizáciou výstavby, hlavne líniových stavieb, ako sú cesty, železnice, vodné cesty, vodné plochy, ale aj priemyselných parkov a rozsiahlej bytovej výstavby dochádza k rozbitiu pôvodných pozemkov a k ich zneprístupneniu. Investor bude mať zo zákona povinnosť odstrániť tento negatívny jav a uviesť pozemky do takého stavu, aby nakladanie s nimi nebolo obmedzené.
Návrh zákona súčasne upravuje postupy, ktoré vyplynuli zo skúsenosti v konaniach už v minulosti riešených pozemkových úprav. Predložený návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože výnos z pokút uložených za porušenie navrhovaného zákona bude príjmom štátneho rozpočtu. Navrhovaný zákon bude mať pozitívny vplyv aj na podnikateľské prostredie, pretože umožní viacerým subjektom lepšie využitie pozemkového vlastníctva. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie tohto návrhu zákona a posunutie do ďalšieho čítania. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ma svojím uznesením č. 231 z 20. januára 2014 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. bol doručený najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a pridelil ho na rokovanie dnešnej 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá ani v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. januára 2014 č. 821 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a
- Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, Martinom som preto, lebo kostol, kde sa narodil môj otec, bol zasvätený svätému Martinovi, takže preto som Martin, nie som Marián, takže ďakujem pekne.
Dovoľte mi pár slov k tomuto zákonu, ktorý, myslím si, že mal by mať väčšiu poslaneckú účasť pri jeho prerokovaní, pretože tvrdím, že zákon o pozemkových úpravách je zákon, ktorý zasahuje nie na okres ani na obec, ale ide na hon, ide na meter štvorcový pozemku, ktorý je dotknutý danými pozemkovými úpravami, a kreuje našu krajinu, či poľnohospodársku, alebo lesnú, aj intravilány v mnohých prípadoch do budúcna. Aby sme, ako sa hovorí, netrepali prázdnu slamu, myslím si, že viacej toho poviem asi v druhom čítaní, keď, dúfam, že to teda prejde do druhého čítania, pretože tento zákon momentálne má 72 pozmeňujúcich bodov. Ešte tam máme zákon 180, ktorý je tam, samozrejme, tiež pripojený. Musím povedať, že tak ako spomenul pán minister úvodom, že mnoho vecí je tam vyplývajúcich z praxe, ktorého ste vy..., od roku '91, keď to bol ešte federálny zákon. Chcem tomu veriť, že mali v tom horúce slovo aj komora pozemkových úprav, ľudí, ktorí sú, boli takto zriadení a už nejakých tých 20 rokov fungujú. Je tu, keď som si ho prešiel, je tu veľa vecí odborných, ktorých mnoho alebo ktoré mnohí poslanci a poslankyne ani takto odborne by nemuseli zaujímať a dosť ťažko by sa bolo vysvetľovalo, nechcem nikoho, samozrejme, podceňovať, celý ten kolobeh a celú tú štruktúru, akým spôsobom sa to riadi. Ale aspoň útržkovite, dovolím si možnože v nejakých piatich, ôsmich, desiatich bodoch načrtnúť, čo ma napadlo, čo je možnože dobré, čo je možno trošku horšie a čo by tam možnože nemuselo byť.
Takže v prvom rade by som chcel povedať, že rušíme určitú klauzulu, ktorá hovorí o možnosti účasti pracovníkov bývalých pozemkových úradov, teda z odborov pozemkových, aby sa zúčastňovali na, priamo na výkone a vypracovaní projektov pozemkových úprav. Samozrejme, je to zdôvodnené tým, že sa to bije so zákonom o štátnej službe, to znamená, že je to tam ošetrené, že nemôžte podnikať v tom, resp. vykonávať tie práce, v ktorých robíte ako štátny zamestnanec, ja si myslím, že keď už raz to tu bolo a je to špeciálny zákon, tak myslím si, že mohlo to ostať, pretože na pozemkových odboroch nie sú iba štátni zamestnanci, sú aj vo verejnej správe, tam sa to môže biť. Viete, že môže tam potom nastať prípad, že nechcem hovoriť o lobingoch, všetkých možných veciach, takže tak ako ja som nebol, keď som bol predsedom pozemkového úradu, nemohol, bol som si vedomý, že nemôžem, pokiaľ nie som súdny znalec, nemôžem vykonávať projekty pozemkových úprav, hoci niektorí kolegovia naši majú na to spôsobilosť, mal som za to, že to je tabu a je to vybavené. Tak preto, myslím si, že je dobré, mohlo by tam byť, aby to bolo zakomponované a ostalo tak, ako to je doteraz.
Čo chcem ale kvitovať, môžem povedať, že sa tu menia jednak komisie, ktoré viac-menej sa zriaďujú, je tu veľa vecí týkajúcich sa, samozrejme, tých jednotlivých pozemkových úprav, ktoré, tvrdím, tak vám poviem, že pozemkové úpravy, to je o charaktere. To je o charaktere pracovníkov pozemkových úradov, resp. príslušníkov správneho orgánu a je to aj o charaktere geodetov, správ katastrov, ale aj o vyzrelosti vlastníkov, občanov, ktorí do toho idú, lebo tam nejdeme o..., hovoríme o užívacích vzťahoch, hovoríme o vlastníckych vzťahoch. Vlastne to je vlastnícka pozemková reforma pozemkovej úpravy a to si musíme uvedomiť, že v mnohých prípadoch sme túto možnože danosť tohto zákona podcenili a, žiaľ, mnoho prípadov je aj, že po pozemkových úpravách ľudia nie sú spokojní, napádajú to a bol by som veľmi rád, keby sme možnože aj tými jednoduchými pozemkovými úpravami, ktoré sa tu navrhujú v tých troch fázach, ktoré tu boli už spomínané, aby sme nerobili znovu nejaké tie krivdy, ktoré by mohli byť alebo boli robené doteraz.
Samozrejme, to je ideálny stav, ako hovorí pani Košútová, kolegyňa, všetko je o ľuďoch, ja by som bol tiež rád, keby sme tých ľudí mali takých, akí by tam mali byť, a hlavne, ktorí by boli hrdí na to, že sú štátni zamestnanci, a keď hovorím, budeme garantovať štátu nejakú definitívu, o ktorej ja stále snívam, že by mali mať, tak potom možnože aj ten výkon bude trošku iný, ako keď momentálne teraz sú vystavení, že majú 500-eurové výplaty, 700-eurové, a je potom veľmi ťažko, keď prídu do styku, aby tej korupcii možno nepodľahli a nejakým spôsobom sa nesprávali tak, ako by sa nemali, keď sú štátni úradníci. Ale to už nechám na každého svedomí a presvedčení, nechcem zhadzovať všetkých do jedného vreca. Veľmi, čo kvitujem, je, čo sa mení v zákone č.180, to je zákon, ktorý hovorí o registroch, o obnovenej evidencii práv, to znamená, to je tá prvotná evidencia, ktorá hovorí o tom, že keď nemáte list vlastníctva, tak vlastne neviete, koho tam máme v tom území a pozemkové úpravy môžu ísť iba do tých katastrálnych území, kde táto ROEP-ka, ten register prebehol. Tých území je momentálne, čo, keď sa dobre pamätám, má byť okolo 500-600, ktoré nám ešte je potrebné dokončiť, dúfam, že tie financie sa na to nájdu, a kvitujem, že zvyšujeme tam dobu, dokedy sa môže robiť oprava registrov z troch na päť rokov. Neviem, z čoho tá 5-ročná lehota vzišla, možnože pán Puškáč ma opraví alebo mi potom to vysvetlí, ako predpokladám, že tvorca jeden z týchto zákonov, že či to nemohla byť tá doba trošku dlhšia, je to predsa len o vlastníctve a mám aj ja minimálne 8 podnetov z katastrálnych území, kde vlastníci nie sú spokojní, a neviem, či by im nebolo do budúcna za to uvažovať aj o nejakom návrate, a to spätnom prehodnotení, lebo poviem, keď 60 %, 70 % vlastníkov je nespokojných s ROEP-kou, teda s tým registrom, asi nebol urobený tak, ako mal byť urobený. A neviem, však aj predsedovia, máme tu teda starostov aj primátorov a môžu oni svoje skúsenosti povedať, že žiaľ, po ROEP-e niektorí, ktorí nemali nič, sú mocipáni a vlastníci desiatok a stoviek hektárov a zase naopak, to znamená, bol by som veľmi rád, keby sme tie krivdy, ktoré sa v tom, nehovorím teraz o 5-10 %, ale v prevažnej väčšine, kde sa by takáto anomália ukázala, aby sa dalo prehodnotiť, aj tá ROEP. Ale to je tak iba na úvahu.
Takže, pán minister, ja, do druhého čítania, samozrejme, dám nejaké pozmeňujúce návrhy a budem veľmi rád, keď budem môcť spolupracovať aj, samozrejme, s legislatívnym tímom ministerstva, kde by sme prehodnotili aj veci, ktoré možnože ja mám na stole, a dobre by bolo, lebo keď si spomínam, tento zákon sme tu ešte nemali, 330 tu ešte nebola a je to veľký zásah do, ako som už povedal, do tých vlastníckych a užívacích vzťahov a o dokreovaní krajiny a, samozrejme, že väčšinou ideme na poľnohospodársku pôdu, lesná je trošku mimo. Nehovorím, že by sme nemali aj tam niečo vymyslieť, ale ako viem, tak lesáci, Výskumný ústav lesného hospodárstva, aj iné lesné organizácie hovoria, že tam tá metodika, ešte není tak vypracovaná ekonomika, akú by sme možnože považovali v tomto, takže je to, v tomto duchu možnože trošku aj taký apel na nich, aby na tom pracovali, aby, keď už ideme do pozemkových úprav, tak aby aj tie, ako ja tomu hovorím, rezance lesných, slíže teda, tých lesných pozemkov, mali šancu byť nejakým spôsobom scelené, skomasované do väčšieho bloku, ktorý bude obrábaniaschopný, pretože keď máte, videl som, poviem to, Krásna lúka u nás na východe, kde som meral 40 cm na šírku a 250 m na dĺžku. Takéto pozemky poľnohospodárske boli merané a maximálna šírka bola 2 metre. Vymerali sme tam asi 8 ha na takejto ploche. Keď nám to prišli Holanďania ukazovať, že aký oni majú super program na pozemkoch, teraz hovorím o roku '95, aký majú super program na pozemkové úpravy, tak sme im povedali, keď robíte pozemkové úpravy v Polome, ste na Nobelovu cenu, ste na Nobelovu cenu a oni, keď videli tú našu rozdrobenosť, žiaľ, sme to zdedili z uhorského práva, tak chytali sa za hlavu. Je dobré komasovať pozemky, kde máte 3 ha, 5 ha, 10 ha. Komasujte, keď máte metre štvorcové. To už je o niečom inom. Takže aj tam sme si povedali svoje, a musím povedať, že odvtedy žiadnu metodiku nám neponúkali, aspoň, pán minister, neviem, či nám nejaký iný štát nám ponúkal nejakú metodiku na pozemkové úpravy, takže som rád, že aj my možnože vieme niečo urobiť, ale tam by som do takýchto území nešiel, to, samozrejme, sa nedá. To sa musí trošku dozrieť a možnože aj trošku vycibriť tá naša metodika na riešenie pozemkových úprav.
Dobre, aby sme netrepali prázdnu slamu, vidím, že máme tu aj pani ministerku, ktorá má ďalší bod v programe a viac-menej bola stiahnutá z nejakej akcie, takže ja len toľko hovorím, že do budúcej, do druhého čítania, samozrejme, že budem sa snažiť to nejakým pozmeňujúcim návrhom, verím, že aj v spolupráci s ministerstvom, zase nejako vykreovať do kvalitatívne lepšej zložky, a myslím, že to by malo byť o tej veci. Ďakujem, že ste ma vypočuli. Toľko z mojej strany.

Rozdrobenosť pozemkov na Slovensku je naozaj obrovským problémom. Martin to nazval, že sú to také rezance, ale ono aj terminus technicus je, že sú to remenice, sú to naozaj veľmi malé úzke pozemky, ja poznám aj iný pozemok, ktorý trošku bol širší, ale mal dĺžku 2 km. 2 km, to sú u nás na severovýchode Slovenska, sú takéto pozemky, ono naozaj sa potom ťažko ako tam nejaká poľnohospodárska činnosť už s dnešnou modernou technikou robí. Určite tento zákon, ktorý tu máme ako v laviciach, je veľmi vážnym ako dokumentom, ale naozaj aby sa vytvorili podmienky, a je hlavne pre mladých poľnohospodárov. Tak ako pán minister to avizoval, že chce podporovať mladých začínajúcich farmárov. My na tom severovýchode Slovenska máme napríklad ešte jeden závažný problém a to sú vlastne pozemky neznámych vlastníkov a sú v správe Slovenského pozemkového fondu. Je týchto pozemkov veľmi veľa a to je tiež po bývalých obyvateľoch severovýchodného Slovenska, boli to z prevažnej časti, boli to bývalí Nemci, ktorí v podstate po vojne či už odišli, alebo boli deportovaní do Nemecka, ale v podstate neprebehli ani tie dedičské konania a veľa takejto pôdy je nevysporiadanej. Aj nad touto otázkou sa treba zamyslieť, aby tí mladí ľudia, ktorí majú chuť, a dovoľujem si povedať, že naozaj máme dostatok mladých ľudí, však aj poľnohospodárska univerzita produkuje v úvodzovkách, keď to poviem, nových mladých inžinierov a mnohí sú zapálení za to a chceli by poľnohospodárčiť a chceli by gazdovať. Treba pre nich naozaj vytvárať podmienky a to sú pracovné príležitosti, kedy nemusia títo mladí ľudia cestovať do zahraničia a robiť veľakrát podradnú prácu, a nech vykonávajú adekvátnu k vzdelaniu.

Ďakujem pekne, pán kolega. Áno, oblasť neznámeho vlastníctva, to je, samozrejme, špecifická pre Slovensko, myslím, že tam sa zamyslíme tiež na to, je to na dlhšiu diskusiu, mám to tiež v svojom zámere, v tomto volebnom období predložiť nejaké návrhy aj na túto tému, lebo tých neznámych spravil štát, to sa nespravili oni sami, že neboli činní, ale štát a zriadenie, ktoré tu bolo, takže myslím si, že aj to, ako poslanci by sme takúto iniciatívu mali nejakým spôsobom do budúcna vyvíjať a ďakujem za podnet, budeme sa tomu venovať tiež.

Veľmi pekne ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.
Zaraďuje sa najmä štyrimetylamfetamín do I. skupiny psychotropných látok, rovnako sa do tejto skupiny, prvej skupiny psychotropných látok okrem 4-metylamfetamínu zaraďuje ďalších 7 psychotropných látok na základe návrhu pracovnej skupiny Národného monitorovacieho centra pre drogy, pre Systém včasného varovania.
Takisto tento návrh reaguje na stanovisko Medzinárodného úradu OSN pre kontrolu omamných látok z 2013, podľa ktorého slovo izomér používané v dohovore o psychotropných látkach z roku 1971, je potrebné aplikovať ako stereoizomér. Preraďuje sa takisto jedna psychotropná látka z tretej skupiny do prísnejšej druhej skupiny psychotropných látok na základe rozhodnutia Komisie OSN pre omamné látky z roku 2013. Takisto sa aj vyníma z režimu zákona semená konopy siatej, kde ide o zosúladenie do zoznamu kontrolovaných látok, ktorý je súčasťou Jednotného dohovoru o omamných látkach z roku 1961. Preraďuje sa aj etorfín z I. skupiny do II. skupiny omamných látok, pretože má využitie na liečebné účinky.
Dovoľte mi, aby som len zareagovala na prvé čítanie a zdôraznila, že tento návrh zákona v rámci bodu, v ktorom sa semená konopy siatej preraďujú, skutočne je kontrolným, len vyníma tieto semená z kontrolných obmedzení, ktoré by obmedzovali ich priemyselné využitie. Táto navrhovaná právna úprava umožňuje spracovanie, dovoz a vývoz semien konopy siatej bez povolenia ministerstva zdravotníctva a nemá za následok žiadne ovplyvnenie akejkoľvek trestnoprávnej úpravy v zmysle § 171 a nasledujúcich Trestného zákona.
Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.